Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. január 2014

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 1T/138/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3109011561
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Straka

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2014:3109011561.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Milanom Strakom na hlavnom pojednávaní dňa 15.01.2014

takto

r o z h o d o l :

1. Ing. V. A., nar. X.XX.XXXX v H. okres B.
' n/B., trvale bytom K., J. I.
XXXX/X,

2. D.. T. A., nar. XX.XX.XXXX v K., trvale bytom K., J. I. č. XXXX/X,

s ú v i n n ý, ž e

ako konatelia spoločnosti AMAVIKU, s.r.o., Trenčín, Kasárenská č.7, IČO: 34145761, ktorá mala
ku dňu 04.02.2003 splatné záväzky voči
spoločnostiam UNIPETROL SLOVENSKO s.r.o. (pôvodne ČESKÁ RAFINÉRSKÁ SLOVAKIA s.r.o.),
Bratislava, IČO: 35777087 vo výške 740.948,81 EUR, spol. MOGUL Slovakia s.r.o., Hradište pod

Vrátnom, U ihriska č.300, IČO: 36222992 vo výške 1.779.337,21 EUR, spol. SLOVNAFT, a.s.,
Bratislava, Vlčie hrdlo, IČO: 31322832 vo výške 459.718,55 EUR, Monza „C“, s.r.o., T.G. Masaryka
č.1, Nové Zámky, IČO: 36527335 vo výške 218,92 EUR, Verlag Dashofer, Vydavateľstvo s.r.o.,
Železničiarska 13, Bratislava, IČO:35730129 vo výške 60,51 EUR a ktoré nebola schopná splácať,
dňa 04.02.2003 predčasne z vlastnej iniciatívy splatili záväzok vo výške 674.251,48 EUR voči
ISTROBANKE a.s., pobočka Trenčín, zabezpečený záložným právom na nehnuteľnosti zapísanej
na LV č. 325 v katastrálnom území Zlatovce v okrese Trenčín a v rovnaký deň tieto nehnuteľnosti
spoločne s ďalším majetkom spoločnosti AMAVIKU, s.r.o. Trenčín, v hodnote podľa znaleckého posudku

minimálne 1.266.874,55 Eur (38.165.862,57 Sk) previedli na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej
medzi predávajúcim spoločnosťou AMAVIKU, s.r.o., Trenčín, IČO: 34145761, v zastúpení konateľmi
Ing. V. A., Ing. T. A. a kupujúcim spoločnosťou OMEGA TRADE, s.r.o. Trenčín, dňa 04.02.2003
za sumu 60.000.000,- Sk na spoločnosť OMEGA TRADE, s.r.o., Trenčín, peniaze nevložili na účet
ani do pokladne spoločnosti AMAVIKU, s.r.o. Trenčín, následkom čoho spoločnosť AMAVIKU, S.r.o.,
Trenčín dostali do úpadku a uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 4K 17/03-49 zo dňa
29.09.2003 bol na majetok AMAVIKU, spol. s r.o. so sídlom Kasárenská 7, 911 05 Trenčín, IČO: 34

145 761 vyhlásený konkurz, čím spoločnostiam UNIPETROL SLOVENSKO s.r.o. (pôvodne ČESKÁ
RAFINÉRSKÁ SLOVAKIA s.r.o.), MOGUL Slovakia, s.r.o., SLOVNAFT, a.s., Monza "C", s.r.o., Verlag
Dashofer, vydavateľstvo s.r.o., spôsobili škodu najmenej vo výške 1.266.874,55 Eur (38.165.862,57 Sk)

t e d a

spoločným konaním zmarili uspokojenie svojich veriteľov tým, že predali majetok spoločnosti, ktorej boli
konatelia, čím spôsobili škodu veľkého rozsahu,č í m s p á c h a l i

spolupáchateľstvom trestný čin poškodzovania veriteľa podľa § 9 ods. 2, § 256 ods. 1, odsek 5 Trestného
zákona účinného do 01.01.2006.

Za to sa
o d s u d z u j e

Obžalovaný Ing. V. A. podľa § 256 ods. 5 Trestného zákona účinného do 01.01.2006 na trest odňatia

slobody v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 58 ods. 1 písm. a) a § 59 ods. 1 Trestného zákona účinného do 01.01.2006 sa obžalovanému
výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladná na skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 49 ods. 1 Trestného zákona a § 50 ods. 1 Trestného zákona účinného do 01.01.21006 sa
obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti vykonávať podnikanie na dobu 3 (tri) roky.

Obžalovaný Ing. T. A. podľa § 256 ods. 5 Trestného zákona účinného do 01.01.2006 na trest odňatia
slobody v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 58 ods. 1 písm. a) a § 59 ods. 1 Trestného zákona účinného do 01.01.2006 sa obžalovanému
výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladná na skúšobnú dobu v trvaní 5 (päť) rokov.

Podľa § 49 ods. 1 Trestného zákona a § 50 ods. 1 Trestného zákona účinného do 01.01.21006 sa
obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti vykonávať podnikanie na dobu 4 (štyri) roky.

Podľa § 288 sa poškodený UNIPETROL SLOVENSKO s.r.o. so sídlom Bratislava, Panónska cesta
7, IČO: 35777089 a Verlag Dashofer, vydavateľstvo, s.r.o so sídlom Bratislava, Železničiarska 13, IČO
35730129 odkazujú na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Z nižšie uvedených dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní súd zistil skutkový stav veci tak, ako
je popísaný vo výrokovej časti tohoto rozsudku.

Obžalovaný Ing. V. A. ( č. l. 3671 ) využil svoje zákonné právo a k veci nevypovedal. Poznamenal, že

činnosť spoločnosti v celom rozsahu riadil jeho syn.

Pretože obžalovaný Ing. T. A. ( č. l. 3671 ) na hlavnom pojednávaní nevypovedal, boli čítané jeho
výpovede z prípravného konania zo dňa 9.12.2004 a 25.11.2008 na č. l. 69 až 84. Podľa týchto výpovedí
jedine on riadil obchodnú činnosť spoločnosti AMAVIKU, s.r.o. Jeho otec figuroval ako konateľ len

formálne na základe požiadavky ISTROBANKY, ktorá im poskytla úver 30.000.000 Sk, a ktorý plnil jeho
pokyny. Spoločnosti ČESKÁ RAFINÉRSKÁ SLOVAKIA, s.r.o. pohľadávky uhrádzali, pokiaľ polícia v
apríly 2003 nezadržala účtovníctvo spoločnosti. Tiež prebiehali rokovania o odkúpení ich areálu, ktoré
neboli úspešné pre rozdielne názory čo do kúpnej ceny. Vzťahy so spoločnosťou MOGUL SLOVAKIA ,
s.r.o. boli vysporiadané postúpením pohľadávok voči Allianzu na spoločnosť OMEGA TRADE, s.r.o. a

následnenaspoločnosťMOGULSLOVAKIA,s.r.o.,vočiktorejtakneevidujúžiadnezáväzky.Pohľadávkyspoločnosti SLOVNAFT, a.s. boli zabezpečené ručením a dohodnutým splátkovým kalendárom a tie v
konečnom dôsledku nadobudol obžalovaný.

Areál v Trenčíne bol predaný spoločnosti OMEGA TRADE, s.r.o., ktorá ponúkla najvyššiu cenu, a to
60.000.000 Sk + DPH. Na jeho žiadosť bola cena vyplatená p. L. v hotovosti a zaevidované do pokladne.
Platba prebehla po častiach, a to dňa 4.2.2003 sumu 10.000.000 Sk, 6.2.2003 sumu 10.000.000 Sk,
8.2.2003 suma 11.000.000 Sk, 11.2.2003 suma 12.000.000 Sk, 12.2.2003 sumu 17.000.000 Sk a dňa
14.2.2003 suma 4.000.000 Sk. Prevzaté prostriedky boli použité na vyplatenie pohľadávky - úveru v

Istrobanke vo výške cca 23.000.000 Sk a ostatok na vyplatenie jeho záväzkov ako fyzickej osoby voči
investorom. Predčasne vyplatil úver, nakoľko chcel predať nehnuteľnosti zaťažené záložným právom.

Vyhlásenie konkurzu na podnet ČESKÁ RAFINÉRSKÁ SLOVAKIA, s.r.o. označil ako nepriateľské
prevzatie spoločnosti AMAVIKU, s.r.o. a jej majetku.

Spoločnosť AMAVIKU, s.r.o. mala vedené účty vo VÚB, a.s. a Istrobanke, a.s., ku ktorým mali podpisové
právo on, jeho otec a bratia.

Poškodený Ing. Q. O. ( č. l. 3672 ), zástupca spoločnosti Agrotria, s.r.o., vypovedal, že ku dňu 4.2.2003
evidovali jedinú pohľadávku vo výške 27.286, ktorá bola plne uhradená dňa v lehote splatnosti dňa

22.4.2003.

Poškodený Igor E. ( č. l. 3672 ), zástupca spoločnosti Ezop, s.r.o., vypovedal, že k 4.2.2003 neevidujú
k spoločnosti AMAVIKU, s.r.o. žiadnu pohľadávku.

Poškodená Ing. I. E. ( č. l. 3672 ), zástupkyňa spoločnosti UNIPETROL SLOVENSKO, s.r.o. ( pôvodne
ČESKÁRAFINÉRSKÁSLOVAKIA,s.r.o.,ktorásapotompremenovalanaUNIRAFSLOVENSKO,s.r.o.)
a V.K. KONZULEX, s.r.o., vypovedala, že spoločnosť V.K.KONZULEX, s.r.o. poskytovala právny servis
spoločnosti ČESKÁ RAFINÉRSKÁ SLOVAKIA, s.r.o. V rámci vymáhania pohľadávok voči spoločnosti
AMAVIKU, s.r.o. zistili, že táto svoj nehnuteľný majetok previedla na iný subjekt. Preto požadovali iný

spôsob zabezpečenia svojich pohľadávok. Zo strany spoločnosti AMAVIKU, s.r.o., ktorú zastupovali
obaja obžalovaní, im bolo navrhnuté, že predložia zoznam svojich pohľadávok, ktorými by mohli uhradiť
svoje záväzky. Nakoľko však predmetné pohľadávky nespĺňali ich požiadavky, a rovnaký zoznam bol
poskytnutý aj iným spoločnostiam na zabezpečenie ich pohľadávok voči spoločnosti AMAVIKU, s.r.o.,
podali voči AMAVIKU, s.r.o. návrh na vyhlásenie konkurzu.

Obchodný styk so spoločnosťou AMAVIKU, s.r.o. prebiehal do marca 2003, pričom za dodaný tovar
spoločnosťmuselaplatiťajsnavýšením,ktorésazapočítavalonaúhraduexistujúcehodlhu.Pohľadávku
voči spoločnosti AMAVIKU, s.r.o si po vyhlásení konkurzu uplatnili v konkurze.

Uplatnila si nárok na náhradu škody vo výške 368.272,47 €.

Poškodený Ing. V. A. ( č. l. 3673 ), zástupca spoločnosti SLOVNAFT, a.s., uviedol, že ku dňu 4.2.2003
mali voči spoločnosti AMAVIKU, s.r.o. pohľadávku vo výške 13.818.859,30 Sk, z ktorej dňa 20.2.2003
uhradili sumu 101.000 Sk a dňa 21.3.2003 sumu 101.000 Sk.

Uplatnil si nárok na náhradu škody vo výške 451.996,91 €.

Poškodený Mgr. F. G. ( č. l. 3673 ), zástupca spoločnosti MOGUL SLOVAKIA, s.r.o., vypovedal, že ku
dňu 4.2.2003 evidovali z titulu dodávok mazív a palív voči spoločnosti AMAVIKU, s.r.o. pohľadávku vo

výške 51.585.282,70 Sk. Dodatočne sa vzťahy riešili formou odplatného postúpenia pohľadávok medzi
spoločnosťami AMAVIKU, s.r.o., OMEGA TRADE, s.r.o a MOGUL SLOVAKIA, s.r.o., ktorých predmetom
bolo poistné plnenie od poisťovne Allianz za škodu, ktorá vznikla pri požiari v objekte spoločnosti
AMAVIKU, s.r.o., a ktoré poisťovňa do dnešného dňa neuznala a odmieta plniť. Jednalo sa o zmluvu
zo dňa 17.4.2003 medzi AMAVIKU, s.r.o. a MOGUL SLOVAKIA, s.r.o. o postúpení pohľadávky 1,9

milióna Sk ako poistné plnenie a ďalšia zmluva medzi MOGUL SLOVAKIA, s.r.o. a OMEGA TRADE,
s.r.o. z 12.8.2003 na sumu 51,6 milióna Sk za dodaný tovar a dňa 12.8.2003 ďalšia zmluva medzi
OMEGA TRADE, s.r.o. a MOGUL SLOVAKIA, s.r.o., ktorých výsledkom je dlh MOGUL SLOVAKIA, s.r.o.
voči OMEGA TRADE, s.r.o. vo výške 12 miliónov Sk ako rozdiel medzi vyčíslenou škodou pri poistnejudalosti vo výške 63 miliónov SK a pohľadávkou MOGUL-u SLOVAKIA, s.r.o. vo výške 51,6 milióna
Sk. Postúpenie považujú za platné, aj keď nedoriešené z dôvodu, že Allianz neuznala nárok na poistné
plnenie. Vzhľadom k týmto skutočnostiam sa spoločnosť MOGUL SLOVAKIA, s.r.o. nepovažuje za

poškodeného a škodu si ani neuplatnili v konkurznom konaní.

Poškodená E. J. ( č. l. 3983 ), zástupkyňa spoločnosti Verlag Dashofer Vydavateľstvo, s.r.o., vypovedala,
že obchodný vzťah k spoločnosti AMAVIKU, s.r.o. mali od septembra 2002 do mája 2003, za ktorý
im vznikla pohľadávka vo výške 122 €, kde časť bola splatná 7.5.2003 a druhá časť dňa 16.5.2003.

Neuspokojená pohľadávka bola v roku 2003 priznaná do konkurzu a správcom uznaná. Nárok na
náhradu škody si neuplatnila.

Poškodený Ing. P. Z. ( č. l. 3983 ), zástupca spoločnosti MONZA „C“, vypovedal, že ku dňu 4.2.2003
evidovali voči spoločnosti AMAVIKU, s.r.o. pohľadávku 38.227,50 Sk, ktorú prihlásili do konkurzu
spoločnosti AMAVIKU, s.r.o.

Z výpovede poškodeného K. V. ( č. l. 604 až 610b ), zástupcu spoločnosti OMEGA TRADE, s.r.o.
vyplynulo, že bol fiktívnym konateľom spoločnosti, nakoľko nikdy reálne nevykonával činnosť konateľa
a nevie nič o jej činnosti.

Podľa správcu konkurznej podstaty spoločnosti RIWERK, s.r.o. JUDr. M. V., s.r.o. ( č. l. 634 až 638 )
tento sa nevedel o žiadnej obchodnej činnosti so spoločnosťou AMAVIKU, s.r.o.

Svedkyňa Ing. K. G. ( č. l. 870 až 873 ), managerka spoločnosti ČESKÁ RAFINÉRSKÁ SLOVAKIA, s.r.o.,
potvrdila, že spoločnosť AMAVIKU, s.r.o. mala ku dňu 31.12.2002 uhradené všetky splatné pohľadávky.

Pri ďalších nasledujúcich odberoch až do marca 2003 už ale musela uhrádzať faktúry navýšené o 50.000
až 200.000 Sk na splatenie starých dlhov.

Svedok Ing. Q. F. ( č. l. 3674 ), zástupca ISTROBANKY, a.s., pobočka Trenčín, t.č. ČSOB, a.s.
uviedol, že ich banka mala so spoločnosťou AMAVIKU, s.r.o. okrem iného aj úverový vzťah, ktorý bol

bezproblémový. Úver bol zabezpečený záložným právom a zmenkami. K jeho predčasnému splateniu
došlo na podnet klienta AMAVIKU, s.r.o., v mene ktorého vystupovali obaja obžalovaní. Zo strany banky
nepadla podmienka, aby za spoločnosť konali obaja obžalovaní. Na podrobnosti úverovej zmluvy si už
nepamätá. Spoločnosť AMAVIKU, s.r.o. mala u nich platnú bankovú záruku do konca roka 2002. Ďalšiu
záruku im banka schválila, s jej podmienkami ale spoločnosť AMAVIKU, s.r.o. nesúhlasila.

Z výpovede svedka H. L. ( č. l. 3815 ), pôvodne konateľa spoločnosti OMEGA TRADE, s.r.o., súd zistil,
že peniaze za kúpu nehnuteľnosti v Trenčíne vyplatil obžalovanému Ing. T. A.. Kúpnu cenu uhradil na
viac krát, kde prvá splátka išla na vyplatenie banky. Peniaze na kúpnu cenu si požičal. Od poskytnutia
pôžičky veriteľa nevidel a už nevie ako vyzerá. V tom čase spoločnosť OMEGA TRADE nič nevlastnila a

ako študent len hľadal predmet jej podnikania. V súčasnej dobe pracuje ako prevádzkovateľ s príjmom
okolo 350 € a nevie ako vráti pôžičku.

Z dôvodu, že svedok si na bližšie okolnosti ohľadom pôžičky a kúpy nepamätal, boli mu čítané jeho
viaceré výpovede z prípravného konania.

Podľa výpovede zo dňa 19.9.2003 na č. l. 903 až 905 svedok kúpnou zmluvou zo dňa 4.2.2003 odkúpil
areál AMAVIKU, s.r.o. v Trenčíne za cenu 64.000.000 Sk, z čoho bolo 4.000.000 Sk DPH-čka. Nakoľko
nehnuteľnosť bola zaťažená záložným právom, prvých 20.000.000 Sk išlo na vyplatenie úveru. O kúpe
rokoval s oboma obžalovanými.

Vo výpovedi zo dňa 14.1.2004 na č. l. 922 až 925 svedok uvádzal, že kúpnu cenu, ktorú platil zálohovo
z dôvodu záložného práva ISTROBANKY, vo výške 64.000.000 Sk vyplatil obžalovanému Ing. T. A..
Prostriedky na kúpnu cenu mal z pôžičky od podnikateľa z Myjavy, na meno ktorého si nevie spomenúť.
O poskytnutí pôžičky z leta 2002 vo výške 85.000.000 Sk má písomnú zmluvu. Splatnosť pôžičky je asi

10 rokov, resp. na vyzvanie veriteľa. Pôžička mu bola vyplatená v hotovosti. Takto požičané peniaze
následne požičal spoločnosti OMEGA TRADE, s.r.o.Dňa 31.3.2004 na č. l. 926 až 927 svedok dodal, že pôžičku mu poskytol dňa 6.6.2002 F. V. z Myjavy.
O veriteľovi nič bližšie nevie a jeho totožnosť si neoveroval. Peňažné prostriedky spoločnosť OMEGA
TRADE, s.r.o. nezaúčtovala. Podľa zmluvy je pôžička splatná v roku 2022 a podľa ústnej dohody na

vyžiadanie veriteľa.

Vo výpovedi zo dňa 18.5.2005 na č. l. 938 až 940 svedok vysvetlil, že spoločnosť AMAVIKU
zmluvou zo dňa 12.3.2003 postúpila na OMEGA TRADE, s.r.o. pohľadávku vo výške 47.800.000 Sk
z titulu poistnej zmluvy 401001929. Zmluvou zo dňa 12.8.2003 spoločnosť MOGUL SLOVAKIA, s.r.o.

postúpila na OMEGA TRADE, s.r.o. pohľadávky z titulu dodávok tovaru spoločnosti AMAVIKU vo výške
51.585.282,70 Sk. V ten istý deň došlo z vzájomnému zápočtu záväzkom medzi OMEGA TRADE, s.r.o.
a MOGUL SLOVKIA, s.r.o., ktorý dlhoval 63.582.282,70 Sk, čo zahŕňalo neuhradené záväzky AMAVIKU,
s.r.o. a úroky z omeškania vo výške 12.000.000 Sk. Pohľadávka OMEGA TRADE, s.r.o. voči MOGUL
SLOVAKIA, s.r.o. vo výške 12.000.000 Sk bola následne postúpená na iný subjekt. V dôsledku toho
OMEGA TRADE nemá žiadne pohľadávky voči AMAVIKU, s.r.o.

Svedkyňa P. U. ( č. l. 3983 ) pracovala v Citibank Slovakia, a.s. od roku 2000 do roku 2007. K veci
si pamätala jedine skutočnosť, že spoločnosť AMAVIKU, s.r.o. bola odberateľom ich klienta Česká
rafinérska Slovensko, s.r.o. Preto boli oboznámené čítaním jej výpovede z prípravného konania. Z
výpovedí zo dňa 11.11.2003 na č. l. 965 až 968 a zo dňa 19.5.2005 na č. l. 969 až 970 okrem iného

vyplynulo, že spoločnosť AMAVIKU, s.r.o. pri rokovaniach zastupovali obaja obžalovaní.

Svedkyňa F. I. ( č. l. 941 až 944 ), zamestnankyňa ISTROBANKY, a.s. uviedla, že 27.3.2000 bola
uzatvorená úverová zmluva so spoločnosťou AMAVIKU, s.r.o. na úver vo výške 30.000.000 Sk, ktorý
bol aj poskytnutý a zo strany spoločnosti aj riadne splácaný a dňa 4.2.2003 došlo k predčasnému

splateniu úveru. Banka poskytla dňa 17.9.2001 spoločnosti AMAVIKU, s.r.o. aj bankovú záruku do výšky
20.000.000 Sk na krytie kontraktu s ČESKÁ RAFINÉRSKÁ SLOVAKIA, s.r.o.. Záruka bola predlžovaná
až do 31.12.2002 s možnosťou predĺženia do 30.6.2003, avšak s jej novými podmienkami spoločnosť
AMAVIKU, s.r.o. už nesúhlasila.

Bývala účtovníčka spoločnosti AMAVIKU, s.r.o. v čase od 1.5.2000 do 30.4.2003, svedkyňa F. ( č. l. 948
až 954 ) vypovedala, že firemné písomnosti ako zmluvy mal u seba obžalovaný Ing. T. A., ktorý mal z
väčšej časti na starosti obchodné vedenie spoločnosti a kontakt s bankami. Kompetencie obžalovaného
Ing. V. A. sa vzťahovali väčšinou na banku. Tovar bol odoberaný prevažne na faktúry, keď hotovostných
platieb bolo menej. Dosvedčila, že na základe kúpnej zmluvy so spoločnosťou OMEGA TRADE, s.r.o.

vystavovala faktúru na asi 60.000.000 Sk, ktorú priznala pre potreby DPH. Aká suma bola v skutočnosti
vyplatená a akou formou si už nepamätá. Pokladničné doklady na vyššie sumy vystavoval obžalovaný
Ing. T. A.. Tiež má vedomosť o úvere 30.000.000 Sk, ktorý bol splatený začiatkom roka 2003, ale nevie
za akých okolností. Uvedené skutočnosti potvrdila aj svedkyňa F. ( č. l. 955 až 964 ), bývala účtovníčka
spoločnosti AMAVIKU od roku 1996 až do 30.4.2003. Uviedla, že kúpna cena 60.000.000 Sk bola

vyplatená v hotovosti a že doklady zaúčtovala do pokladne ona, aj keď finančnú hotovosť nepreberala.
Od 1.5.2003 je účtovníčkou spoločnosti OMEGA TRADE, s.r.o. O pôžičke vo výške 85.000.000 Sk medzi
OMEGA TRADE ako dlžníkom a F. ako veriteľom nič nevie.

Svedok Mgr. T. ( č. l. 1011 až 1014 ) ako správa konkurznej podstaty spoločnosti AMAVIKU, s.r.o. k

veci uviedol, že po vymenovaní do funkcie zistil, že spoločnosť mala 9 veriteľov s niekoľko desiatkami
miliónovými splatnými pohľadávkami a i napriek tomu došlo dňa 4.2.2003 mimoriadnou splátkou vo
výške 22.000.000 Sk k predčasnému splateniu úveru voči ISTROBANKE, a.s. V rovnaký deň spoločnosť
previedla svoj majetok na spoločnosť OMEGA TRADE, s.r.o. a tá neskôr na spoločnosť BB Corporation.
Podľa kúpnej zmluvy mala byť kúpna cena vo výške 60.000.000 Sk po splátkach uhradená na účet v

ISTROBANKE,a.s.,čosanikdynestaloakúpnasanedostalaanidomajetkuspoločnosti.Ajspoukazom
na výber prostriedkov z účtov spoločností a ich následné zrušené dospel k záveru, že uvedené úkony
boli urobené s cieľom poškodiť veriteľov.

Svedkyňa F. F. ( č. l. 1042 až 1047 ) vypovedala, že v spoločnosti OMEGA TRADE, s.r.o. pracuje ako

ekonómka od 1.2.2003. Pri prevzatí pokladne v nej neboli evidované milióny, avšak v priebehu mesiaca
február 2003 boli do pokladne vložené prostriedky z pôžičky vo výške asi 80.000.000 Sk. Osoba s
menom F. V. jej nič nehovorí.Podľa svedka JUDr. J. Z. ( č. l. 1058 až 1060 ), zástupcu Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. mali so
spoločnosťou AMAVIKU uzatvorenú poistnú zmluvu č. 401001929, podľa ktorej poistenej spoločnosti
nevznikol nárok na poistné plnenie za škodu, ktorá vznikla pri požiari dňa 21.4.2002. Listom zo dňa

9.6.2003 o tejto skutočnosti informovali spoločnosti OMEGA TRADE, s.r.o. a AMAVIKU, s.r.o. O súdnom
spore z tohto dôvodu nemá vedomosť.

Z výpovede svedka Ing. P. Q. ( č. l. 1128 až 1131 ), riaditeľa spoločnosti ČESKÁ RAFINÉRSKÁ
SLOVAKIA, s.r.o. a neskôr aj spoločnosti MOGUL SLOVAKIA, s.r.o. vyplynulo, že prvá menová

spoločnosť mala záujem o vstup do spoločnosti AMAVIKU, s.r.o. formou dodávky novej technológie.
O úmysle odkúpiť areálu spoločnosti nemá vedomosť. Rokovaní medzi spoločnosťami sa aktívne
zúčastňovali obaja obžalovaní. Dodávky tovaru aj v roku 2003 pokračovali pre prísľuby o zriadení
bankovej záruky. V januári 2003 prestala spoločnosť uhrádzať splatné pohľadávky za dodávky tovarov,
čo bolo riešené navýšenými platbami za faktúry. V marci 2003 už ale spoločnosť odmietala uhrádzať
tovar, s ktorého dodávkami z tohto dôvodu preto skončili.

Svedkyňa Ing. T. B. ( č. l. 1138 až 1141 ), zamestnankyňa VUB, a.s., vypovedala, že niekedy v rokoch
2002 až 2003 rokovala s obžalovaným Ing. V. A. o možnostiach poskytnutia úveru a bankovej záruky,
ktoré pre nepredloženie potrebných dokladov ale neboli úspešné.

Z výpovede svedkyne M. V. ( č. l. 1145 až 1146 ) súd zistil, že jej syn F. V., nar. X.X.XXXX zomrel dňa
30.11.1997 na rakovinu lymfatických uzlín a preto nemohol podpísať zmluvu o pôžičke zo dňa 6.6.2002.
Navyše nevlastnil žiaden majetok. Podľa výpovede otca nebohého, svedka H. V. ( č. l. 1147 až 1148 ),
ich syn, ktorý zomrel v roku 1997, nikdy nepodnikal, nevlastnil žiaden majetok a živil ho.

V priebehu konania hlavného pojednávania boli k obsahu znaleckého posudku Žilinskej Univerzity v
Žiline, Ústav súdneho inžinierstva č. 212/2008, ktorý tvorí obsah vyšetrovacieho spisu na č. l. 1352 až
1529, a ktorý skúma obdobie rokov 2002 až 2003 vypočuté zástupkyne ústavu, a to Ing. T. A., Ing. F.
A. a Ing. K. V. ( č. l. 3815 až 3816 a 3955 ), ktoré zotrvali na záveroch znaleckého posudku ( č. l. 1509
až 1525 ), a na ktoré nemali vplyv ani dodatky znaleckého posudku vyhotovené až v počas hlavného

pojednávania ( č. l. 3795 až 3814, 3878 až 3899 a 3937 až 3948 ) . Takto súd zistil, že spoločnosť
AMAVIKU,s.r.o.užodroku1999vykazovalazápornýhospodárskyvýsledok.Nebolaschopnáfungovaťz
vlastných zdrojov a musela zabezpečovať chod z cudzích zdrojov, ktoré už v roku 2002 prevýšili hodnotu
vlastného majetku, kedy možno hovoriť o predĺžení spoločnosti z ekonomického pohľadu. V roku 2003
bol zaznamenaný rast majetku v dôsledku nárastu zásob, čo colná správa vyhodnotila ako nereálne.

Do majetku spoločnosti nebola zahrnutá hodnota nehnuteľného majetku, ktorý bol už predaný a preto
ju vyhodnotili ako pohľadávku spoločnosti. V tejto súvislosti nezistili v účtovných dokladoch úhradu od
p. L.. Prostriedky vo výške 20.000.000 Sk boli vložené na účet za účelom splatenia záložného práva
obžalovanýmIng.V.A..Finančnástabilitaspoločnostibolaznačnenarušenáavroku2003saukazovateľ
zadlženosti zvýšil na úroveň 809 % oproti stavu 273 % v roku 2002, v dôsledku čoho spoločnosť nebola

schopná uhrádzať cudzie zdroje. Za ukončenie aktívnej činnosti spoločnosti považujú dátum 6.5.2003,
kedy došlo k výberom hotovosti na účtoch v ISTROBANKE, a.s. a VUB, a.s. a k ich zrušeniu.

V závere konania na podklade oboznámených skutočností boli záväzky spoločnosti AMAVIKU, s.r.o. ku
dňu 4.2.2003 ustálené voči spoločnosti UNIPETROL SLOVENSKO, s.r.o. vo výške 740.948,81 €, voči

spoločnosti MOGUL SLOVAKIA, s.r.o. vo výške 1.779.337,21 €, voči spoločnosti SLOVNAFT, a.s. vo
výške 459.718,55 € a voči spoločnosti MONZA „C“ vo výške 218,92 €.

Podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Trenčín, vl. Č. 1222/R (č. l. 3635 až 3636)
boli obaja obžalovaní konateľmi spoločnosti AMAVIKU, s.r.o. aj v období od 8.10.2001 do 20.5.2003,

kedy mohli pri finančných operáciách do 5.000.000 Sk konať samostatne a nad túto sumu sa vyžadoval
súhlas minimálne dvoch konateľov.

Zmluvami zo dňa 20.3.2003 a 31.3.2003 boli pohľadávky spoločnosti ČESKÁ RAFINÉRSKA SLOVAKIA,
s.r.o. v celkovej sume 9.868.300 Sk postúpené na spoločnosť Konzulex, s.r.o. ( č. l. 116 až 122 ).

Notárskou zápisnicou zo dňa 2.12.2003 boli vyššie uvedené pohľadávky pôvodne postúpené dňa
31.3.2003 postúpené späť na spoločnosť ČESKÁ RAFINÉRSKA SLOVAKIA, s.r.o. ( č. l. 124 až 126 ).Poškodená spoločnosť ČESKÁ RAFINÉRSKA SLOVAKIA, s.r.o. si listom zo dňa 2.3.2009 ( č. l. 136 )
vyčíslila ku dňu 4.2.2003 škodu vo výške 26.605.481,22 Sk, čo je 883.140,19 €, ktorú si prihlásila do
konkurzu a ktorú správca konkurznej podstaty uznal.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 17.4.2003 ( č. l. 250 až 254 ) spoločnosť AMAVIKU, s.r.o.
previedla na spoločnosť MOGUL SLOVAKIA, s.r.o. pohľadávku z titulu poistnej zmluvy č. XXX XXX XXX
voči Allianz - Slovenská sporiteľňa, a.s. vo výške 1.917.535,92 Sk za odplatu v rovnakej výške.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 12.8.2003 ( č. l. 256 až 261 ) spoločnosť MOGUL SLOVAKIA,
s.r.o. , previedla na spoločnosť OMEGA TRADE, s.r.o. pohľadávku z titulu dodávok tovaru spoločnosti
AMAVIKU, s.r.o. vo výške 51.585.282,70 Sk za odplatu v rovnakej výške.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 12.8.2003 ( č. l. 263 až 267 ) spoločnosť OMEGA TRADE, s.r.o.
previedla na spoločnosť MOGUL SLOVAKIA, s.r.o. pohľadávku z titulu poistnej zmluvy č. 401 001 929

voči Allianz - Slovenská sporiteľňa, a.s. vo výške 47.800.000 Sk za odplatu vo výške 63.585.282,70 Sk.

Vzájomnýmzápočtompohľadávokazáväzkovzodňa12.8.2003medzispoločnosťamiOMEGATRADE,
s.r.o. a MOGUL SLOVAKIA, s.r.o. ( č. l. 268 až 270 ) zostala spoločnosť MOGUL SLOVAKIA , s.r.o.
dlžná spoločnosti OMEGA TRADE, s.r.o. dlžná sumu 12.000.000 Sk.

Písomnýmoznámenímzodňa29.4.2009spoločnosťKZT,a.s.(č.l.640až641)akoarchivárpísomnosti
úpadcu RIWERK, s.r.o. oznámila, že nearchivuje doklady úpadcu preukazujúce obchodný styk so
spoločnosťou AMAVIKU, s.r.o.

Kúpnou zmluvou zo dňa 4.2.2003 ( č. l. 906 až 914 ) spoločnosť AMAVIKU, s.r.o. zastúpená oboma
obžalovanými ako konateľmi predala spoločnosti OMEGA TRADE, s.r.o. zastúpenej svedkom H. ako
konateľom svoj nehnuteľný majetok nachádzajúci sa na A. ulici č. X v Trenčíne a zapísané na LV č. XXX
pre k. ú. I., obec Trenčín za cenu 60.000.000 Sk a popísaný v znaleckom posudku 8/2003 vypracovanom
Ing. F. B., ktorý ho ohodnotil na sumu 38.166.000 Sk. Kúpna cena mala byť vyplatená na účet v

ISTROBANKE, a.s. tak, že 20.000.000 Sk malo byť uhradených do 30 dní od podpisu zmluvy a zostatok
40.000.000 Sk do 31.3.2003 v dohodnutých splátkach.

Podľa výdavkových a príjmových dokladov ( č. l. 919 až 921 ) bola časť kúpnej ceny vo výške 10.000.000
Sk vyplatená a prevzatá dňa 4.2.2003, časť vo výške 4.000.000 Sk dňa 14.2.2003, časť vo výške

10.000.000 Sk dňa 16.2.2003, časť vo výške 17.000.000 Sk dňa 12.2.2003, časť vo výške 11.000.000
Sk dňa 8.2.2003 a časť vo výške 12.000.000 Sk dňa 11.2.2003.

Podľa písomného dokladu zo dňa 6.6.2002 ( č. l. 936 ) mal veriteľ F. V. s miestom podnikania F., M.R.
V. XXX/XX, IČO : 32 722 XXX poskytnúť dlžníkovi spoločnosti OMEGA TRADE, s.r.o., zastúpenej H.,

pôžičku vo výške 85.000.000 Sk so splatnosťou ako celok do 22.2.2022. O poskytnutej pôžičke svedčia
aj príjmové a výdavkové pokladničné doklady zo dňa 6.6.2002 ( č. l. 937 ) na sumu 85.000.000 Sk.

Uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 4K 17/03-49 zo dňa 29.9.2003 ( č. l. 1015 až
1017 ) bol na majetok spoločnosti AMAVIKU, s.r.o. vyhlásený konkurz a za správcu konkurznej podstaty

bol ustanovený Mgr. T. F.. Z odôvodnenia vyplynulo, že dlžník sa dostal do úpadku, nakoľko má väčšie
pasíva ako aktíva, čím sa dostal do predĺženia, a súčasne má viac veriteľov a nie je schopný po dlhší
čas plniť svoje splatné záväzky.

Dňa 4.2.2003 bol spísaný návrh na výmaz záložného práva ( č. l. 1252 až 1255 ) pôvodne zriadeného

v prospech ISTROBANKY, a.s. na nehnuteľnosti vo vlastníctve spoločnosti AMAVIKU, s.r.o. zapísané
na LV č. 325 pre k. ú. Zlatovce, obec Trenčín.

Podľa znaleckého posudku č. 8/2003 zo dňa 31.1.2003 vypracovaného Ing. F. B. ( č. l. 1257 až 1297 )
je všeobecná hodnota nehnuteľného majetku spoločnosti AMAVIKU, s.r.o zapísaného na LV č. 325 pre

k. ú. Zlatovce, obec Trenčín 38.165.862,57 Sk.

Spoločnosť Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. v podaní zo dňa 29.3.2005 ( č. l. 2621
až 2650 ) oznámila, že predmetom poistnej zmluvy č. 401 001 XXX so spoločnosťou AMAVIKU,s.r.o. bolo poistenie jej nehnuteľného majetku. V súvislosti s tou zmluvou ako aj zmluvou č. XXX XXX
XXX ďalej oznámili, že z titulu požiaru zo dňa 21.4.2002 u spoločnosti AMAVIKU za vzniknutú škodu
neposkytli poistné plnenie a že v tejto súvislosti neevidujú žiadny súdny spor. Predmetné stanovisko

bolo spoločnosti AMAVIKU, s.r.o. doručené.

Spoločnosť Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. v správe zo dňa 27.9.2012 ( č. l. 3850 až 3851 )
oznámila, že z poistnej zmluvy č. 401 XXX XXX nebolo za škodovú udalosť z 21.4.2002 poskytnuté
poistné plnenie. V tejto súvislosti bola na Okresný súd Bratislava I. podaná žaloba o určenie lehoty na

skončenie vyšetrenia rozsahu plnenia. Spor bol ukončený v roku 2007 zastavením konania.

Podľa výpisov z účtu č. XXXXX-XXXXXXXX/XXXX vedeného v ISTROBANKE, a.s. na majiteľa -
spoločnosť AMAVIKU, s.r.o. ( č. l. 2716 a 2720 ) vyplynulo, že menovaná spoločnosť dňa 4.2.2003
predčasne vyplatila istinu úveru vo výške 20.312.500 Sk ( 674.251,48 € ).

Z výpisu zo živnostenského registra č. XXX-XXXX Obvodného úradu v Novom Meste nad Váhom zo dňa
10.10.2005 ( č. l. 2959 ) živnostenské oprávnenie na F. V., nar. X.X.XXXX zaniklo ku dňu 30.11.1997.

Podľa správy Krajského súdu v Bratislave zo dňa 23.11.2010 ( č. l. 3645 a 3646 ) si v rámci
prebiehajúceho konkurzu na majetok spoločnosti AMAVIKU, s.r.o. spoločnosť ČESKÁ RAFINÉRSKÁ

SLOVAKIA, s.r.o. uplatnila pohľadávku 26.605.427,20 Sk, ktorá bola správcom konkurznej podstaty
uznaná a zaradená do 1. triedy, spoločnosť MOGUL SLOVAKIA, s.r.o. si uplatnil pohľadávku 47.936 Sk,
ktorábolasprávcomkonkurznejpodstatyuznaná azaradenádo1.triedy,rovnakoajuspoločnostiVerlag
Dashofer, Vydavateľstvo, s.r.o., ktorá si uplatnil pohľadávku 3.675,40 Sk, spoločnosť SLOVNAFT, a.s. si
oneskorene prihlásila pohľadávky a preto nemohli byť preskúmané, rovnako aj pohľadávka spoločnosti

Agrotria, s.r.o., spoločnosti MONZA „C“, s.r.o. a RIWERK, s.r.o. a Ezop Slovakia, s.r.o. si pohľadávky
neprihlásili. Pohľadávka spoločnosti OMEGA TRADE, s.r.o. vo výške 51.585.282,70 Sk bola správcom
popretá a následné konanie o incidenčnej žalobe bolo pre späťvzatie návrhu zastavené.

Zo správy spoločnosti SLOVNAFT, a.s. zo dňa 29.3.2011 ( č. l. 3686 až 3687 ) vyplynulo, že pohľadávky

voči spoločnosti AMAVIKU, s.r.o. boli zmluvou o postúpení pohľadávok č. 641/005/2005 zo dňa
19.9.2005 postúpené spoločnosťou SLOVNAFT, a.s. na spoločnosť KASINVEST, s.r.o. Preto si ani
neuplatňujú nárok na náhradu škody.

Konkurzný správca Mgr. T. F. v správe o stave konkurzu ku dňu 19.10.2005 ( č. l. 3838 ) uviedol,

že v rámci konkurzu vymohol finančné prostriedky v celkovej sume 1.082.047 Sk, z čoho 1.000.000
Sk predstavuje pohľadávky zo zábezpeky na daň z minerálnych olejov a 82.047 Sk bola zaslaná ako
výťažok z konkurzu na úpadcu Skloobal, a.s. Nemšová.

Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 15Cbi 13/04-240 zo dňa 10.5.2007 bol návrh pôvodného

žalobcuspoločnostiOMEGATRADE,s.r.o.vočikonkurznémusprávcoviJUDr.X.Q.vkonaníovylúčenie
veci z konkurznej podstaty ( č. l. 3913 až 3918 ) zamietnutý. Predmetom konania bol návrh na vylúčenie
nehnuteľností zapísaných na LV č. 325, k.ú. Zlatovce, obec Trenčín, ktoré pôvodný vlastník, úpadca,
spoločnosť AMAVIKU, s.r.o. kúpnou zmluvou zo dňa 4.2.2003 previedol na spoločnosť OMEGA TRADE,
s.r.o., z konkurznej podstaty. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že žalovaný vo vyjadrení k podanej

žalobe uviedol, že napadnutý prevod ako aj ostatné prevody sú na škodu veriteľov, pretože úpadca
previedol na žalobcu i iný majetok. Súd ďalej z rozsudku zistil, že návrh na vklad prevodu bol do katastra
nehnuteľnostípodanýdňa5.3.2003atentobolpovolenýdňa7.3.2003.Vkonanítiežnebolopreukázané,
že by splátky kúpnej ceny boli prijaté do majetku úpadcu. V priebehu konania došlo z zámene na strane
žalobcu, keď v dôsledku následného prevodu sa vlastníkom sporných nehnuteľností stala spoločnosť

AUREA invest, s.r.o.

Odvolacím rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 4 Obo 175/2007 zo dňa14.11.2007
( č. l. 3906 až 3912 ) bol prvostupňový rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 15Cbi 13/04-240
zo dňa 10.5.2007 zmenený a žalobe bolo vyhovené s poukazom na to, že podľa zákona o konkurze a

vyrovnaní mala byť v prípade sporného prevodu podaná odporovacia žaloba ohľadne kúpnej zmluvy,
čo sa v danom prípade nestalo.Z vykonaných a vyhodnotených dôkazov mal súd preukázané, že obaja obžalovaní spáchali žalovaný
skutok tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku. Vykonané dôkazy súčasne v plnej miere
popreli a vyvrátili obranu obžalovaných, ktorá v podstate vychádzala z tvrdení o obchodno-právnom

charaktere sporu, ktorý nemá trestnoprávnu rovinu, a o neúčasti obžalovaného Ing. V. A. na riadení
spoločnosti AMAVIKU, s.r.o. a tým pádom aj na spáchaní žalovaného skutku. Čo sa týka druhej námietky
vo vzťahu k obžalovanému D.. V. A., túto súd vzhliadol ako plne nedôvodnú. Z výpovedí viacerých
svedkov, konkrétne svedkyne Ing. I. Lenickej, svedka Ing. Q. F., svedkyne P. U., svedkyne F. Q., svedka
Ing. P. Q. a svedkyne Ing. T. B., o ktorých súd nemal dôvod pochybovať, nado všetku pochybnosť

vyplynulo, že spoločnosť AMAVIKU, s.r.o. aktívne riadili obaja obžalovaní, teda vrátane obžalovaného
Ing. V. A., ktorý sa podieľal, aj keď v menšej miere, na obchodnom vedení spoločnosti ( vnútorné
vedenie firmy ) a tiež aj pri zastupovaní spoločnosti navonok vo vzťahu k tretím subjektov, napr.
obchodní partneri alebo banky. Uvedený fakt potvrdzuje nielen zistený spôsob konania obžalovaných
ako konateľov spoločnosti zapísaný v Obchodnom registri Okresného súdu Trenčín, ktorý prikazoval v
prejedávanom prípade vzhľadom na hodnotu prevádzaných nehnuteľností účasť oboch obžalovaných

na scudzovacom úkone, čoho dôkazom je kúpna zmluva zo dňa 4.2.2003 o prevode nehnuteľností
v hodnote min. 28.166.000 Sk za odplatu - kúpnu cenu 60.000.000 Sk, na ktorej figurujú overené
podpisy oboch obžalovaných. Predmetné dôkazy tak podľa súdu dostatočne preukazujú účasť oboch
obžalovaných na žalovanom skutku.

To, že sa stal žalovaný skutok, je nepochybné z vykonaného dokazovania. V tomto bode nebolo
podľa súdu akéhokoľvek sporu, nakoľko žiadna procesná strana tento fakt nespochybňovala a v
konaní produkované dôkazy túto skutočnosť aj plne potvrdili. Či už vyššie oboznámenými svedeckými
výpoveďami alebo listinnými dôkazmi bolo preukázané a závermi znaleckého dokazovania spresnené,
že z obchodnej činnosti spoločnosti AMAVIKU, s.r.o. vznikli a ku dňu 4.2.2003 existovali pohľadávky

špecifikované vo výrokovej časti rozsudku. Tie neboli plne uspokojené ani ku dňu vydania uznesenia
Krajského súdu v Bratislave č. k. 4K 17/03-49 zo dňa 29.9.2003 ( č. l. 1015 až 1017 ), ktorým bol na
majetok spoločnosti AMAVIKU, s.r.o. vyhlásený konkurz pre jej predĺženie a platobnú neschopnosť, čo
zhodne konštatovali ( a to už od roku 2002, kedy bolo zistené predĺženie spoločnosti z ekonomického
hľadiska ) aj súdne znalkyne v znaleckom posudku Žilinskej Univerzity v Žiline, Ústav súdneho

inžinierstva č. 212/2008, ktorý súd považoval za úplný a správny, a tiež listiny predložené Krajským
súdom v Bratislave ako konkurzným súdom, z ktorých súd zistil okruh spoločností, ktoré si uplatnili v
konkurze svoje pohľadávky a rozsah ich uznania ( dôvodnosti ) konkurzným správcom. Výpoveďami
zástupcom ISTROBANKY, a.s. a zabezpečenými výpismi z účtu spoločnosti č. XXXXX-XXXXXXXX/
XXXX bolo tiež zistené, že spoločnosť dňa 4.2.2003 predčasne vyplatila istinu úveru vo výške

20.312.500 Sk ( 674.251,48 € ). V súvislosti s účtami spoločnosti je potrebné sa zmieniť
aj o zisteniach, ktoré vyplynuli či už z vyššie zmieneného znaleckého skúmania ale aj z výpovede
konkurzného správcu Mgr. T. F., že dňa 6.5.2003 došlo k výberom hotovosti na účtoch v ISTROBANKE,
a.s. a VUB, a.s. a k ich zrušeniu a že spoločnosť AMAVIKU, s.r.o. dňa 4.2.2003 po predčasnom
splatení úveru previedla celý svoj majetok na spoločnosť OMEGA TRADE, s.r.o. Netreba ešte opomenúť

postúpenie pohľadávok spoločnosti AMAVIKU, s.r.o na iné subjekty, a to OMEGA TRADE, s.r.o. a
MOGUL SLOVAKIA, s.r.o. ( ako teoreticky možnú formu zbavenia sa majetku ), o ktorých bonite mal
súd na základe vykonaných dôkazov značné pochybnosti, čo v konečnom dôsledku bolo potvrdené
písomnýmivyjadreniamispoločnostiAllianz-Slovenskásporiteľňa,a.s.Podľanichvsúvislostispoistnou
zmluvou č. Y. Y. XXX, ktorej predmetom bolo poistenie nehnuteľností, ako aj zmluvou č. XXX XXX.

XXX, z titulu požiaru zo dňa 21.4.2002 u spoločnosti AMAVIKU za vzniknutú škodu neposkytli poistné
plnenie a že v tejto súvislosti neevidujú žiadny súdny spor. To dokazuje špekulatívny charakter, bonitu
spomenutýchpohľadávok,ktorévkonečnomdôsledkuichnovémunadobúdateľovi,spoločnostiMOGUL
SLOVAKIA, s.r.o. nepriniesli žiadny profit. S poukazom na fakt, že k predčasnému splateniu úveru došlo
dňa 4.2.2003 a v uvedený deň bola aj uzavretá kúpna zmluva o prevodu nehnuteľného majetku, t. j.

bol urobený právny úkon ako prejav vôle obžalovaných, je tento deň rozhodujúci z pohľadu naplnenia
všetkých predpokladov na vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti, vrátane posúdenia kvalifikačného
znaku - výšky škody, na ktorú nemajú žiaden vplyv dodatočné postúpenia pohľadávok, ktoré úkony
okrem skôr uvedeného súd vyhodnotil len ako spôsob smerujúci k náhrade už vzniknutej škody. To
platí rovnako aj na postúpenie pohľadávok spoločnosti SLOVNAFT, a.s. v roku 2005 na spoločnosť

KASINVEST, s.r.o.

Ako bolo vyššie spomenuté, dňa 4.2.2003 bol spoločnosťou AMAVIKU, s.r.o. predčasne splatený úver.
Z výpisu z účtu spoločnosti AMAVIKU, s.r.o. vedený v ISTROBANKE, a.s. a výpoveďami zástupcovbanky mal súd za preukázané, že splatenie iniciovala dlžná spoločnosť zastúpená oboma obžalovanými,
ktorá tento deň poukázala na splatenie zostávajúcej istiny úveru sumu 674.251,48 € ( 20.312.500
Sk ). S poukazom na výšku plnenia a spôsob konania za spoločnosť zapísaný v obchodnom registri je

evidentné, že sa tak mohlo stať len s vedomím a súhlasom oboch obžalovaných.

Ďalšími listinnými dôkazmi bolo zistené, že v ten istí deň ako bol predčasne splatený úver bol
spísaný návrh na výmaz záložného práva zaťažujúceho nehnuteľný majetok spoločnosti AMAVIKU,
s.r.o zapísaný na LV č. 325 pre k. ú. Zlatovce, obec Trenčín, ktorý aj podľa vyjadrenia obžalovaných

slúžil ako zábezpeka pre banku poskytujúcu úver. V rovnaký deň bola tiež uzatvorená kúpna zmluva,
ktorou spoločnosť AMAVIKU, s.r.o. zastúpená oboma obžalovanými ako konateľmi predala spoločnosti
OMEGA TRADE, s.r.o. zastúpenej svedkom H. ako konateľom svoj nehnuteľný majetok nachádzajúci
sa na A. v Trenčíne a zapísaný na LV č. 325 pre k. ú. Zlatovce, obec Trenčín za cenu 60.000.000
Sk. Predmet predaja bol popísaný v znaleckom posudku 8/2003 vypracovanom Ing. F. B., ktorý ho
ohodnotil na sumu 38.165.862,57 Sk. Podľa kúpnej zmluvy kúpna cena mala byť vyplatená na účet v

ISTROBANKE, a.s. tak, že 20.000.000 Sk malo byť uhradených do 30 dní od podpisu zmluvy a zostatok
40.000.000 Sk do 31.3.2003 v dohodnutých splátkach. Na kúpnej zmluve pritom figurujú overené
podpisy oboch obžalovaných, čo opäť svedčí o aktívnej účasti aj obžalovaného Ing. V. A. na spáchaní
žalovaného skutku. Z odôvodnenia prvostupňového rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 15Cbi
13/04-240 zo dňa 10.5.2007 ďalej vyplynulo, že návrh na vklad prevodu bol do katastra nehnuteľností

podaný dňa 5.3.2003 a tento bol povolený dňa 7.3.2003.

Podľa súdu všetky uvedené skutočnosti vo svojej zhode preukazujú, že žalovaný skutok sa stal a že
ho spáchali obaja obžalovaní.

V súvislosti s kúpnou zmluvou sa javí súdu upriamiť pozornosť na samotnú kúpnu cenu. Tú mal
podľa účtovných dokladov a výpovedí vyplatiť v hotovosti ( tzv. na ruku ) svedok H. L. obžalovanému
Ing. T. A., čo bolo v rozpore so znením samotnej kúpnej zmluvy, a to v splátkach v rozpätí dní od
4.2.2003 do 16.2.2003, pričom dňa 4.2.2003 bola predávajúcemu vyplatená celkovo suma 10.000.000
Sk. Podľa výpovedí obžalovaného Ing. T. A. a svedka H. L. sa tak stalo na podnet obžalovaného

a prevzaté prostriedky slúžili na predčasné vyplatenie úveru zabezpečeného záložným právom na
prevádzaných nehnuteľnostiach, aby sa tieto mohli predať. K pôvodu peňažných prostriedkov poskytol
svedok H. L. značne rozporuplné vysvetlenie. Prostriedky mali pochádzať z pôžičky od osoby F. V. z
Myjavy, na ktorého meno si pri prvej výpovedi nevedel spomenúť a ktorého totožnosť si ani neoveroval.
Z výpovede svedka vyplynuli nezhody aj čo do okolností a spôsobu vrátenia pôžičky. Pochybnosti

ohľadom pravdivosti tejto výpovede boli následne podporené zistením, že F. V. ako deklarovaný veriteľ
zomrel dňa 30.11.1997 ako vyplynulo z výpovedí jeho rodičov a tiež z výpisu zo živnostenského
registra nebohého. Tieto skutočnosti preto vylučujú, aby svedok H. L. mal prostriedky na kúpu od
F. V.. Ani účtovníčka spoločnosti OMEGA TRADE, s.r.o. svedkyňa F. J. nemala žiadnu vedomosť
o pôžičke vo výške 85.000.000 Sk. Predmetnú hotovosť neevidovala v pokladni spoločnosti ani jej

ekonómka, svedkyňa F. F., ktorá však na počudovanie súdu uviedla, že ale vo februári 2003 boli do
pokladne vložené prostriedky vo výške 80.000.000 Sk, čo je v príkrom rozpore so zisteniami nielen
vyššie spomínaných súdnych znalkýň, ale aj konkurzného správcu Mgr. F.. K rovnakým záverom
dospel aj prvostupňový Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 15Cbi 13/2004, keď v
odôvodnení svojho rozsudku konštatoval, že v konaní nebolo preukázané, že by splátky kúpnej ceny

boli prijaté do majetku úpadcu - spoločnosti AMAVIKU, s.r.o. Spomenuté fakty nie sú ani v rozpore s
vyjadreniami bývalých účtovníčok spoločnosti, svedkýň F. a F. J., ktoré sa vyjadrili v tom zmysle, že
nevedia aká suma bola v skutočnosti vyplatená a akou formou, resp. že finančnú hotovosť neprevzali.
Dokazovanie v tomto bode tak jednoznačne spochybňuje dôkazy, vrátane výpovedí svedka H. L. a
obžalovaného Ing. T. A. o odovzdaní kúpnej ceny 64.000.000 Sk ( kúpna cena 60.000.000 Sk +

4.000.000 Sk ako DPH ) a jej prevzatie obžalovaným Ing. T. A.. Na veci nič nemení ani odvolací
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 4 Obo 175/2007 zo dňa14.11.2007 , ktorý zmenil
prvostupňový rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 15Cbi 13/04-240 zo dňa 10.5.2007 a žalobe
vyhovel, t.j. vyňal sporné nehnuteľností z konkurznej podstaty, avšak čisto z procesných dôvodov bez
toho, aby spochybnil zistenia prvostupňového súdu ohľadom zaplatenia, resp. nezaplatenia kúpnej

ceny. Vykonaným dokazovaním podľa súdu bola jednoznačne preukázaná nedôveryhodnosť výpovede
obžalovaného Ing. T. A. a svedka H. L., ktoré sú rozporuplné aj z ďalšieho dôvodu. Obaja poukazovali
na okolnosť, že k predčasnej výplate úveru došlo, aby sa mohli predať záložným právom zaťažené
nehnuteľnosti, kde výťažok z predaja mal ísť na splatenie úveru. Táto argumentácia je pritom v rozporeso zisteniami súdu. Dňa 4.2.2003, kedy bol predčasne splatený úver vo výške 20.312.500 Sk, čo je
674.251,48€,malabyťsplatenáčasťkúpnejcenylenvovýške10.000.000Sk.Účelpoužitieprostriedkov
z kúpy tak naďalej zostáva otázny, resp. neznámy.

Uvedené skutočnosti potvrdzujú záver súdu, že zo strany svedka H. L. nemohla byť poskytnutá žiadna
kúpna cena a kúpna zmluva ako taká je len fiktívna, predstieraná, nakoľko jej účelom nebola výmena
nehnuteľného majetku spoločnosti AMAVIKU, s.r.o. za peňažnú protihodnotu od svedka H. L.. Zistený
ekonomický stav spoločnosti, ktorej záväzky značne presiahli hodnotu jej majetku a celkových aktív a

keď bola v stave faktickej nemožnosti riadne splácať svoje záväzky, v spojení so zistenými skutkovými
okolnosťami vyvolávajú u súdu presvedčenie, že jej cieľom bolo zbaviť problémovú spoločnosť jej
jediného hodnotného majetku, a to nehnuteľností zapísaných na LV č. 325 pre k. ú. Zlatovce v obci
Trenčín a tak sa vyhnúť povinnosti uhradiť pohľadávky svojich veriteľov uvedených vo výrokovej časti.
V dôsledku toho došlo k zmenšeniu majetku povinnej spoločnosti na úkor veriteľov, ktorí nemohli
dosiahnuť ani čiastočné uspokojenie svojich pohľadávok, nakoľko ako vyplynulo zo zaobstaraných

dôkazov, napr. vyjadrenie správcu konkurznej podstaty, spoločnosť AMAVIKU, s.r.o. nedisponovala už
žiadnym majetkom, či už hmotným alebo nehmotných v podobe napr. likvidných pohľadávok, ktoré
by dovoľovali aspoň čiastočné a skoré uspokojenie pohľadávok veriteľov. Dokazuje to aj následne
vyhlásený konkurz na majetok spoločnosti AMAVIKU, s.r.o. a priebeh konkurzu, keď aj drvivá časť
výťažku z konkurzu predstavuje zábezpeka na dani z minerálnych olejov, ktorá je po dobu vykonávania

obchodov spoločnosťou viazaná a ktorá by v konečnom dôsledku postačovala len na nepatrné
uspokojenie zistených a následne prihlásených pohľadávok, a aj to so značným časovým oneskorením.

Nazákladetaktozistenéhoskutkovéhostavusúddospelkzáveru,žeobžalovanísadopustiližalovaného
skutku, ktorým pripravili spoločnosť o jej majetok, čím znemožnili vlastným veriteľom spoločnosti čo i

len čiastočne uspokojiť svoje pohľadávky, ktoré boli splatné či už ku dňu prevodu nehnuteľného majetku
spoločnosti alebo v dohľadnom, bezprostrednom čase po ňom. V podstate išlo o podvodné konanie
obžalovaných ako konateľov spoločnosti AMAVIKU, s.r.o. ku škode jej veriteľov, ktoré jednoznačne
vylučuje, aby mohlo byť posúdené ako konanie vyplývajúce z obchodnoprávneho vzťahu bez potreby
trestnoprávnej ochrany ako krajného riešenia ( ultima rátio ).

V súlade so skutkovými zisteniami súd následne vykonal úpravu skutkovej vety, keď spresnil výšku
dlžných súm podľa záverov znaleckého skúmania a vypustil z jej obsahu tých veriteľov, ktorí ku dňu
prevodu nehnuteľností nemali voči spoločnosti AMAVIKU, s.r.o. splatné pohľadávky alebo ktoré boli
splatené bezprostredne, resp. v dohľadnom čase po tomto dni.

Na rozdiel od obžaloby súd žalovaný skutok kvalifikoval ako trestný čin poškodzovania veriteľa podľa §
256 ods. 1 a 5 Tr. zákona účinného do 1.1.2006, ktorý bol z pohľadu ukladania trestu pre obžalovaných
výhodnejší ako úprava v zmysle Tr. zákona č. 300/2005 Z.z. Súd sa na podklade zistených okolností
prípadu nemohol stotožniť s právnou kvalifikáciou orgánov činných v trestnom konaní. Ako vyplynulo z

dokazovania, predovšetkým ale z výpovede obžalovaného Ing. T. A. a svedka H. L., konečným cieľom
bolo predať nehnuteľný majetok spoločnosti nezaťažený záložným právom v prospech ISTROBANKY,
a.s. Predčasné vyplatenie úveru preto predstavovalo len vedľajší prostriedok na dosiahnutie hlavného
cieľa, a to vyhnúť sa povinnosti uhradiť pohľadávky veriteľom spoločnosti tým, že sa spoločnosť zbaví
všetkého svojho majetku, ktorý by mohol slúžiť aspoň čiastočnému uspokojeniu veriteľov a súčasne

by bol na tento účel aj spôsobilý a postačujúci. Dosvedčuje to aj likvidácia účtov spoločnosti ku dňu
6.5.2003. Tým konanie majúce znaky trestného činu poškodzovania veriteľa podľa § 256 ods. 1 a 5 Tr.
zákona účinného do 1.1.2006 fakticky konzumuje znaky pôvodne žalovaného trestného činu.

Konanie obžalovaného Ing. T. A. bolo vedené priamym úmyslom, keď vedel a chcel porušiť záujem

chránený trestným zákonom, a to ochrana práva veriteľa na uspokojenie svojej pohľadávky. U
obžalovaného Ing. V. možno hovoriť minimálne o nepriamom úmysle, keď ako rovnocenný a ako bolo
preukázanéajaktívnykonateľ,ajkeďvmenšejmiereakojehosynobžalovanýIng.T.A.,boluzrozumený
s dianím v spoločnosti, a to s predajom nehnuteľností, vrátane predčasného splatenia úveru.

Motívom konania oboch obžalovaných bolo vzhľadom na všetky okolnosti prípadu podľa súdu dosiahnuť
majetkový prospech tým, že sa vyhnú svojej povinnosti uhradiť veliteľom ich pohľadávky.Stupeň závažnosti konania obžalovaných považuje súd s prihliadnutím hlavne na úmyselné zavinenie,
motív a výšku škody za vyšší ako nepatrný.

Preto súd uznal obžalovaných vinných zo spáchania žalovaného skutku, ktorý kvalifikoval ako
spolupáchateľstvom spáchaný trestný čin poškodzovania veriteľa podľa § 9 ods. 2, § 256 ods. 1, ods.
5 Trestného zákona účinného do 01.01.2006, nakoľko boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty
uvedeného trestného činu.

Obžalovaní Ing. V. A. nebol doteraz súdne trestaný, ani priestupkovo riešený. Z miesta bydliska nie je
bližšie hodnotený. Obžalovaný Ing. T. A. bol v minulosti súdne trestaný pre trestný čin podľa § 224 ods.
1 a 2 Tr. zákona, pričom sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. V rokoch 2010 až 2013 bol dva krát
priestupkovo riešený v oblasti cestnej dopravy. Z miesta bydliska nie je bližšie hodnotený.

Pri rozhodovaní o treste súd prihliadol najmä na účel trestu, na spôsob spáchania činu a jeho

následky, formu zavinenia, ako aj na pomery obžalovaných a možnosti ich nápravy, ako aj priťažujúce
a poľahčujúce okolnosti. S poukazom na doteraz riadne vedený spôsob života oboch obžalovaných
pred spáchaním žalovaného skutku ( u obžalovaného Ing. T. A. nastali účinky zahľadenia ), keď od
skutku uplynula doba dlhšia ako 10 rokov, počas ktorej neboli súdne trestaní, je súd toho názoru, že
na dosiahnutie účelu trestu bude postačovať uložiť obom obžalovaným tresty nespojené s odňatím

slobody, nakoľko pri uvedenom časovom odstupe, počas ktorého obaja viedli riadny spôsob života, by
uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody už neplnilo svoj zákonný účel. Preto súd rozhodol o
uložení trestuodňatiaslobodynadolnejhranicitrestnejsadzbyvtrvaní2roky.Závažnosťkonaniaoboch
obžalovanýchzpohľaduvýškyspôsobenejškodysúdnáslednezohľadnilnielenpriukladanískúšobných
dôb, kedy obžalovanému Ing. V. A., ktorý ako bolo preukázané sa podieľal na spáchaní skutku menšou

mierou uložil skúšobnú dobu v trvaní 3 roky a obžalovanému Ing. T. A., ktorý sa väčšou mierou podieľal
na spáchaní skutku, skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov. Na umocnenie výchovného vplyvu podmienečného
odsúdenia súd súčasne uložil obom obžalovaným trest zákazu činnosti vykonávať podnikanie, ktoré pri
zohľadnení vyššie uvedených kritérií uložil obžalovanému Ing. V. A. v trvaní 3 roky a obžalovanému Ing.
T. A. v trvaní 4 roky.

Nakoľko na riadne a včas uplatnenom nároku na náhradu škody v priebehu hlavného pojednávania
zotrvali len spoločnosti UNIPETROL SLOVENSKO, s.r.o. a Verlag Dashofer Vydavateľstvo, s.r.o.
(ostatné vo výroku uvedené spoločnosti si nárok na náhradu škody už výslovne neuplatnili, resp. si ho
neuplatnili riadne a včas ) a voči spoločnosti AMAVIKU, s.r.o. sa vedie konkurzné konanie, v ktorom si

obe spoločnosti tiež uplatnili pohľadávky, z dôvodu, aby nedošlo k dvojnásobnému uplatnenie nároku,
ktorý vychádza z rovnakých skutkových okolností, súd odkázal obe spoločnosti s uplatneným nárokom
na občianske súdne konanie.
spoločným konaním zmarili uspokojenie svojich veriteľov tým, že predali majetok spoločnosti, ktorej boli
konatelia, čím spôsobili škodu veľkého rozsahu,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Trenčín do 15 dní odo dňa jeho
oznámenia.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.