Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. september 2015

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 18C/244/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314206492
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Lukáč

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2015:8314206492.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Andrejom Lukáčom v právnej veci navrhovateľa EOS KSI

Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, proti odporcom
1./ Q. P., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXX, zast. JUDr. Jaroslavou Oravcovou, advokátkou, so sídlom
Dobrianskeho 1651, Vranov nad Topľou, 2./ Ľ. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, 3./ X. Q.,
nar. XX.X.XXXX, bytom W.. X. XXXX/XX, XXX XX B. K. I., zast. JUDr. Jaroslavou Oravcovou,
advokátkou, so sídlom Dobrianskeho 1651, Vranov nad Topľou, za účasti vedľajšieho účastníka na
strane odporcov VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, Šafárikovo nám. 7, Bratislava,

zast. JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom, Dobrovičova 13, 811 09 Bratislava, v konaní o zaplatenie
5038,84 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý uhradiť odporcovi v 1.rade trovy konania vo výške 407,63 eur a odporcovi
v 3.rade vo výške 1.001,34 eur v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporkyni v 2.rade náhradu trov konania nepriznáva.

Súd vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na súde dňa 30.5.2014 voči odporcom v 1.-2.rade spoločne a
nerozdielneavočiodporcoviv3.radedomáhalzaplateniasumy5038,84eurspolusúrokomzomeškania
zo splátok za obdobie od 21.6.2010 do 12.2.2014 vo výške 737,72 eur a s úrokom z omeškania vo výške
8,25 % ročne zo sumy 5038,84 eur od 13.2.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 4.11.2009
uzavretej medzi postupcom Slovenskou sporiteľňou, a.s. a navrhovateľom ako postupníkom bola na
navrhovateľa postúpená pohľadávka uplatnená v tomto konaní. Ďalej uviedol, že postupca uzavrel
dňa 7.4.2004 zmluvu č. 482389118 s odporcami v 1.-2.rade, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné
podmienky postupcu v znení ich dodatkov. Na základe tejto zmluvy postupca poskytol odporcovi
finančné prostriedky, pričom podmienky čerpania peňažných prostriedkov, ich splácania, podmienky pri
neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti boli uvedené v zmluve a Všeobecných obchodných

podmienkach. Odporca v 3.rade prevzal na seba ručiteľský záväzok. Podľa navrhovateľa uvedená
zmluva obsahovala všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa Obchodného zákonníka aj zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Zmluva o úvere je absolútnym obchodom, a preto na
vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred 1.1.2008 sa spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľaduna povahu účastníkov zmluvného vzťahu. Odporcom bol poskytnutý úver vo výške 8298,48 eur, ktorý
mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 109,54 eur vždy k 20.dňu v mesiaci. Navrhovateľ si
uplatnilsplátkyúverusplatnéod20.6.2010do20.3.2014vpočte46acelkovejvýške5038,84eur,pričom

splátky pôvodne splatné od 20.2.2014 do 20.3.2014 sa stali splatnými dňa 12.2.2014, kedy navrhovateľ
vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Uplatnil si aj úrok z omeškania z každej splátky osobitne odo dňa
nasledujúceho po jej splatnosti, pričom zo splátok splatných po 13.2.2014 si úrok z omeškania uplatnil
od tohto dňa.

Oznámením doručeným súdu dňa 21.10.2014 do tohto konania vstúpilo občianske združenie
VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV na podporu odporcov v tomto konaní.

Na pojednávanie nariadené na deň 22.9.2015 sa nedostavil navrhovateľ, hoci predvolanie na
pojednávanie im bolo riadne a včas doručené. Preto súd postupom podľa ustanovenia § 101 odsek
2 Občianskeho súdneho poriadku vec prejednal v neprítomnosti navrhovateľa s prihliadnutím na

obsah spisu a vykonané dokazovanie. Právny zástupca navrhovateľa, odporcovia a právna zástupkyňa
odporcov v 1.a 3.rade sa pojednávania zúčastnili.

Predmetom tohto konania je zaplatenie sumy 5038,84 eur spolu s úrokom z omeškania v sume 737,72
eur a s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 5038,84 eur od 13.2.2014 do zaplatenia

titulom nesplnenia povinností odporcami v 1.-2.rade ako spoludlžníkov zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a odporcu v 3.rade ako ručiteľa.

Súd v tejto veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby zo dňa 16.5.2014,
zmluvou o splátkovom úvere č. 0482389118 zo dňa 7.4.2004, dohodou o ručení zo dňa 7.4.2004,

Všeobecnými obchodnými podmienkami, oznámením postupcu o postúpení pohľadávky zo dňa
20.11.2009, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 18.7.2012, zmluvou o
postúpení pohľadávok č. 1105/2009/CE, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa
24.1.2014, vyjadreniami navrhovateľa ako i odporcov, a ich výsluchom na pojednávaní dňa 22.9.2015 a
s obsahom ďalších v spise pripojených listinných dôkazov a zistil nasledovný skutkový stav:

Právny predchodca navrhovateľa Slovenská sporiteľňa, a.s. a odporcovia v 1.-2.rade uzavreli dňa
7.4.2004 zmluvu o splátkovom úvere č. 0482389118, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške
250.000 Sk odporcom v 1.-2.rade ako spoludlžníkom, a ktorý sa odporcovia v 1.-2.rade zaviazali splácať
formou pravidelných mesačných splátok vo výške 3.300 Sk vždy k 20.dňu v mesiaci pri ročnej úrokovej
sadzbe vo výške 9,30 %, RPMN vo výške 15,79 %.

Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1105/2009/CE zo dňa 4.11.2009 uzavretou medzi právnym
predchodcom navrhovateľa ako postupcom a navrhovateľom ako postupníkom bola pohľadávka, ktorej
zaplatenie je predmetom tohto konania postúpená na navrhovateľa.

Odporcom v 1.-3.rade bolo postúpenie pohľadávky oznámené zo strany právneho predchodcu
navrhovateľa listom zo dňa 20.11.2009.

Podľa tvrdení navrhovateľa z dôvodu porušenia povinností odporcov v 1.-2.rade splácať poskytnutý
úver riadne a včas navrhovateľ v podaní zo dňa 24.1.2014 vyhlásil okamžitú splatnosť úveru a vyzval

odporcov na zaplatenie dlžnej sumy, ktorá pozostáva z istiny vo výške 10.817,19 eur a úroku z
omeškania vo výške 726,60 eur.

Odporcovia v 1. a 3.rade prostredníctvom ich právnej zástupkyne vo vyjadreniach poukazovali na
nedostatok aktívnej legitimácie navrhovateľa, ktorú odôvodňovali tým, že navrhovateľ nepreukázal, žeby

zo strany jeho právneho predchodcu bola vyhlásená mimoriadna splatnosť poskytnutého úveru. Zmluvu
o postúpení pohľadávky zo dňa 4.11.2009 tak považoval za absolútne neplatnú, pretože na navrhovateľa
nemohol byť postúpený živý úver, keďže navrhovateľ nie je držiteľom povolenia na poskytovanie
bankových úverov. Poukazoval i na ustanovenie § 92 odsek 2 zákona o bankách. Ku dňu postúpenia dlh
vo výške 11453,79 eur nemohol existovať, pretože táto pohľadávka predstavuje skapitalizovanú sumu

z celkového úveru, ktorý mal trvať do roku 2014. Postupca bol oprávnený na navrhovateľa postúpiť aj
pohľadávku z celého úverového vzťahu, ale za predpokladu, že tento by ukončil, a takýmto spôsobom
sa dopracoval k pohľadávke, ktorú následne v súlade so zákonom môže postúpiť aj osobe, ktorá nie
je bankou. Zároveň poukazovali aj na premlčanie navrhovateľom uplatneného nároku, a to z dôvodu,že premlčacia doba začala plynúť dňom 5.1.2010, a to odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na
zaplatenie pohľadávky celkom vo výške 11.837,82 eur, na ktorej úhradu boli odporcovia vyzvaní listom
zo dňa 28.12.2009 označeným ako „Dôrazné upozornenie zo dňa 28.12.2009“.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 23.4.2015 a dňa 19.6.2015 mal zato, že zmluvou
o postúpení pohľadávky zo dňa 4.11.2009 došlo k platnému postúpeniu pohľadávky na navrhovateľa.
Podľa jeho názoru banka môže postúpiť aj nezosplatnenú pohľadávku. Poukazoval na článok 19, bod
19.16 Všeobecných obchodných podmienok, v zmysle ktorého klient výslovne súhlasí s tým, že banka

je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky, a to bez ohľadu na to, či sú budúce
alebo súčasné, ďalej na ustanovenie § 524 odsek 1 a Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovenie §
92 odsek 8 zákona o bankách. K vznesenej námietke premlčania navrhovateľa poukazoval na použitie
ustanovení Obchodného zákonníka na daný vzťah a plynutie 4ročnej premlčacej doby.

Rovnako tak vedľajší účastník vo svojich vyjadreniach poukazoval na nedostatok aktívnej legitimácie

navrhovateľa ako i na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti poskytnutého úveru, ktoré je výlučným
oprávnením banky.

Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 22.9.2015 trval na
podanom návrhu v celom rozsahu. Podľa neho osvedčil všetky skutočnosti tvrdené v návrhu. Uviedol,

že predmetom konania sú iba splátky, ktoré neboli premlčané v 4 ročnej premlčacej dobe, pretože v
súlade s poslednou judikatúrou je zmluva o úvere absolútnym obchodom, a na vec je potrebné aplikovať
ustanovenia Obchodného zákonníka. Ah by však súd na vec aplikoval ustanovenia Občianskeho
zákonníka aj v takom prípade by väčšina nároku nebola premlčaná.

Odporcovia v 1.-3.rade prostredníctvom právnej zástupkyne na tomto pojednávaní žiadali návrh v
celom rozsahu zamietnuť, a to pre nedostatok aktívnej legitimácie navrhovateľa a premlčanie nároku
s poukazom na plynutie premlčacej doby odvíjajúcej sa od listiny zo dňa 28.12.2009, ktorú zaslal
navrhovateľ odporcom a bola súdu i predložená.

Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ustanovenia § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné

prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa ustanovenia § 2 písmeno a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a
doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení
neskorších predpisov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, o spotrebiteľským úverom dočasné

poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

Podľa ustanovenia § 2 písmeno b) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje

poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa ustanovenia § 4 odsek 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom
úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je

to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie
ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva
o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka,
ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a
podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže

spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu
mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté dovýpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ
zaplatiťzvýšenénáklady.Uvediesavýškatýchtonákladov,spôsobvýpočtualebočonajpresnejšíodhad.

Podľa ustanovenia § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného
vzťahu, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy
upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane
dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom
vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa ustanovenia § 52 odsek 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 524 odsek 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj
bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa ustanovenia § 525 odsek 1 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká

najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani
pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

Podľa ustanovenia § 526 odsek 1 a 2 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný
postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené

dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku
plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa
dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

Podľa ustanovenia § 92 odsek 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom ku dňu postúpenia

pohľadávky, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku
voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju
pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a
to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka

alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil
banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane
jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho
istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri
postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj

dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom
navrhovateľa a odporcami bol založený záväzkový vzťah, a to zmluvou o splátkovom úvere č.
0482389118 zo dňa 7.4.2004. Na základe tejto zmluvy bol odporcom v 1.-2.rade ako spoludlžníkom
poskytnutý úver vo výške 8.298,48 eur, ktorý sa zaviazali splácať formou pravidelných mesačných
splátok vo výške 109,54 eur. Odporca v 3.rade na základe dohody o ručení zo dňa 7.4.2004 vyhlásil, že

uspokojípohľadávkuveriteľavprípade,akdlžníkneuhradíveriteľovipohľadávkuriadneavčas.Vdanom
prípade je nesporné, a to vzhľadom na povahu účastníkov tejto zmluvy, že predmetný zmluvný vzťah je
vzťahom spotrebiteľským, keďže žalobca ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu s odporcami v 1.-2.rade, ktorý je fyzickou
osobou - nepodnikateľom (čo vyplýva z označenia odporcov v tejto zmluve identifikačnými znakmi

typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho
preukazu).Súd zastáva názor, že vyššie uvedenú zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, a preto je nutné na ňu
aplikovať i príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách upravené v Občianskom zákonníku.
Zároveň ide i o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Navrhovateľ postavenie

odporcov ako spotrebiteľov ani nespochybňoval, poukazoval však na zmluvu o úvere ako absolútny
obchod a na aplikáciu Obchodného zákonníka. Súd je však toho názoru, že na daný vzťah je
potrebné prednostne aplikovať špeciálne spotrebiteľské právo, a to hlavne zákon o spotrebiteľských
úveroch, zákon o ochrane spotrebiteľa a neupravených otázkach Občiansky zákonník a Obchodný
zákonník len tam, kde neodporuje občianskoprávnej úprave spotrebiteľských vzťahov. Podľa § 54

odsek 2 Občianskeho zákonníka sa v pochybnostiach použije právna úprava, ktorá je v prospech
spotrebiteľa. V Obchodnom zákonníku je síce zmluva o úvere upravená ako absolútny obchod bez
ohľadu na povahu účastníkov, avšak keď ide o úver poskytovaný spotrebiteľom na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania, preto je potrebné prednostne aplikovať občianskoprávne
predpisy. Spotrebiteľské právo je aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku špeciálnym právom, a má teda
prednosť.

Vo vzťahu k posúdeniu namietanej aktívnej legitimácii navrhovateľa v tomto konaní je nevyhnutné
zodpovedať otázku, či na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 4.11.2009 došlo k
platnému postúpeniu pohľadávky zo Slovenskej sporiteľne, a.s. na navrhovateľa. Podľa názoru súdu
je pohľadávka banky voči svojim klientom takým druhom pohľadávky, ktorý spadá pod ustanovenie §

525 odsek 1 Občianskeho zákonníka, a síce že postúpením pohľadávky banky na inú osobu, ktorá
nie je bankou dochádza k zmene obsahu tejto pohľadávky. S pohľadávkou banky voči klientovi sú
spojené špecifické povinnosti a požiadavky vyplývajúce zo zákona o bankách, a rovnako tak bankové
tajomstvo. Postúpením takejto pohľadávky na inú osobu preto dochádza k zmene obsahu právneho
vzťahu medzi veriteľom (postupníkom) a dlžníkom v porovnaní s veriteľom (postupcom - bankou) a

dlžníkom. Zákon o bankách však umožňuje postúpiť i pohľadávku banky voči klientovi, avšak za splnenia
predpokladov vyžadovaných v ustanovením § 92 odsek 8, a to omeškanie klienta aspoň 90 dní po
tom, čo ho banka písomne vyzvala na splnenie čo i len časti peňažného záväzku. Zároveň tak podľa
názoru súdu spôsobilým predmetom postúpenia pohľadávky môže byť len pohľadávka alebo jej časť,
ktoré sú už splatnými (dospelé splátky), čo vyplýva z prvej časti druhej vety citovaného ustanovenia

§ 98 odsek 2, v zmysle ktorej už banka nemôže postúpenie pohľadávky uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho
príslušenstva. Banka môže postúpiť aj pohľadávku z celého úverového vzťahu, avšak za splnenia
podmienky vyhlásenia mimoriadnej splatnosti celého úveru. Vyhlásiť predčasnú splatnosť bankového
úveru je výlučným oprávnením banky, ktoré banka môže realizovať ešte pred postúpením pohľadávky.

V súlade s ustanovením § 120 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku tak navrhovateľ, ktorý si v
tomto konaní uplatňuje postúpenú pohľadávku je povinný tvrdiť a preukázať predpoklady svojej aktívnej
legitimácie, vrátane splnenia podmienok platného postúpenia. Navrhovateľ však súdu nepreukázal
jednak písomnú výzvu banky adresovanú odporcom na plnenie, ani vyhlásenie predčasnej splatnosti

poskytnutého úveru bankou. Naopak navrhovateľ na výzvu súdu, aby predložil dôkaz o tom, kedy došlo
k zosplatneniu úveru súdu predložil oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 24.1.2014,
ktoré vykonal navrhovateľ, na čo nebol oprávnený.

Na základe uvedeného tak súd dospel k záveru, že ak predmetom postúpenia pola pohľadávka vo výške

11.543,79 eur, je zrejmé, že išlo aj o postúpenie nezročných splátok, pričom nebolo preukázané, žeby
k zročnosti celej sumy došlo zosplatnením bankou, a preto išlo o neplatné postúpenie pohľadávky, na
ktoré súd prihliada aj bez námietky.

Podľa ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch vznp. (ďalej len zákon o ochrane spotrebiteľa, orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči

spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Zároveň súd poukazuje i na tú skutočnosť, že i v prípade, ak by postúpenie pohľadávky medzi
obchodnou spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupcom a navrhovateľom ako postupníkombolo platným, návrhu navrhovateľa by nebolo možné vyhovieť ani z ďalšieho samostatného dôvodu, a
to pre premlčanie nároku navrhovateľa na zaplatenie dlžnej sumy. Navrhovateľ po tom, čo zmluvou o
postúpení pohľadávok mala byť na neho postúpená pohľadávka vo výške 11.543,57 eur listom zo dňa

28.12.2009 oznámil odporcom výšku dlžnej sumy (11.837,82 eur) a vyzval ich na úhradu v lehote do
4.1.2010 s upozornením, že v prípade neuhradenia tejto sumy bude navrhovateľ požadovať úhradu v
celkovej výške 15.365,35 eur. Súd tak má za to, že odo dňa 5.1.2010 začala plynúť 3 ročná premlčacia
doba upravená v Občianskom zákonníku a táto uplynula 5.1.2013, pričom návrh na súde bola podaný až
dňa 30.5.2014. Z uvedeného je zrejmé, že tento návrh bol o.i. podaný i po uplynutí 4 ročnej premlčacej

doby.

Na dôvažok ešte súd uvádza, že predmetná zmluva o splátkovom úvere neobsahuje všetky podstatné
náležitosti vyžadované v ustanovením § 4 zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože v zmluve
chýba údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, čoho následkom je bezúročnosť a bezpoplatkovosť
poskytnutého úveru.

Po vykonanom dokazovaní tak súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania rozhodol súd v súlade s ustanovením § 141 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku.
Odporcovia mali v tomto konaní plný úspech, preto majú právo na náhradu trov konania potrebných na

účelné bránenie svojho práva. Odporkyni v 2.rade preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli, preto
súd vyslovil, že odporkyni v 2.rade náhradu trov konania nepriznáva. Trovy konania odporcu v 1. rade
a odporcu v 3.rade pozostávajú z trov právneho zastúpenia za poskytnutie právnej služby advokátom.

Trovy právneho zastúpenia odporcu v 3.rade pozostávajú zo šiestich úkonov právnej služby, a to 1.

Príprava a prevzatie zastúpenia, 2. Vyjadrenie k návrhu zo dňa 30.10.2014, 3. Účasť na pojednávaní
dňa 1.12.2014 vo výške 1, 4. Účasť na pojednávaní dňa 24.2.2015 vo výške 1, 5. Vyjadrenie zo
dňa 17.4.2015, 6. Účasť na pojednávaní dňa 22.9.2015 z ) z hodnoty predmetu sporu 5038,84 eur,
pričom základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby predstavuje sumu 180,93 eur
podľa ustanovenia § 10 odsek 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti číslo 655/2004 Z.z. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len
„vyhláška“), paušálnej náhrady výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné
podľa ustanovenia § 16 odsek 3 vyhlášky za dva úkony právnej služby. Súd priznal odporcovi v 3.rade
odmenu vrátane paušálnych náhrad za 6 úkonov právnej služby, z toho dva vo výške 1 vo výške 953,95
eur (4 x 180,93 eur + 2x90,47 eur + 3x 8,04 eur/RP/ + 3x8,39 eur /RP/).

Trovy právneho zastúpenia odporcu v 1.rade pozostávajú z 3 úkonov právnej služby, a to 1. Príprava a
prevzatie zastúpenia, 2. Vyjadrenie k návrhu zo dňa 17.4.2015 vo výške 1, 3. Účasť na pojednávaní dňa
22.9.2015 vo výške 1. Spolu na odmene a režijnom paušály tak trovy právneho zastúpenia odporcu v
1.rade predstavujú sumu 387,04 eur (1x180,93 eur + 2x90,47 eur + 3x8,39 eur).

Ďalej trovy právneho zastúpenia odporcu v 3.rade a odporcu v 1.rade pozostávajú z náhrady cestovného
na trase Vranov nad Topľou - Humenné a späť t.j. 2 x 26 km (52 km) osobným automobilom značky
HONDA CR-V s evidenčným číslom VT145BC pri priemernej spotrebe 6,5 l/100 km. Za cestu na
pojednávanie dňa 22.9.2015 pri cene pohonných hmôt 1,100 eur/1 l (z predloženého dokladu o kúpe

PHM dňa 18.9.2015) a paušálnej náhrade 0,183 eur/1 km (v zmysle ustanovenia § 1 opatrenia
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky číslo 632/2008 Z.z.) má právny
zástupca odporcov v 1. a 3.rade právo na náhradu cestovného vo výške 13,23 eur (cestovné vo výške
3,72 eur + paušálna náhrada vo výške 9,516 eur) a za toto pojednávanie má právo aj na náhradu za
stratu času za 2 polhodiny vo výške 27,96 eur (2x13,98 eur). Spolu za toto pojednávanie má právny

zástupca právo na náhradu sumy 41,19 eur. Keďže na tomto pojednávaní zastupoval právny zástupca
odporcu v 1. aj v 3.rade, preto súd túto náhradu rozdelil na polovicu pripadajúcu na každého z týchto
odporcov.

Právny zástupca si uplatnil aj náhradu za stratu času za pojednávanie konané dňa 1.12.2014, kde

zastupoval iba odporcu v 3.rade, a náhrada za stratu času pozostáva z 2 polhodín na trase Vranov nad
Topľouaspäťvovýške26,80eur(2x13,40eur).Zároveňsiprávnyzástupcauplatnilnáhraducestovného
za pojednávanie dňa 24.5.2014 vo výške 19,02 eur a náhradu PHM za pojednávanie dňa 24.2.2014,
avšak túto mu nebolo možné priznať, pretože v dané dni sa tieto pojednávania nekonali.Trovyprávnehozastúpeniaodporcuv3.radepredstavujúsumu1.001,34eur(953,95eur+20,59eur/1/2
z náhrady cestovného za pojednávanie dňa 22.9.2015/ + 26,80 eur) a trovy odporcu v 1.rade predstavujú

sumu 407,63 eur (387,04 eur + 20,59 eur), ktoré je navrhovateľ povinný uhradiť na účet právneho
zástupcu odporcov v 1. a 3.rade.

Súd nepriznal náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi, hoci podľa pomeru úspechu by mu právo
na náhradu trov konania vzniklo, a to z dôvodu, že tieto trovy nepovažoval súd za účelne vynaložené

vzhľadom k tomu, že odporcovia boli v tomto konaní zastúpení právnym zástupcom, a preto súd
považoval ochranu ich práv za dostatočnú. Navyše vedľajší účastník vo svojom vyjadrení poukazoval
na rovnaké skutočnosti ako právny zástupca odporcov v 1. a 3.rade.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.