Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. október 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 9P/383/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112241145

Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Lečko

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5112241145.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Branislavom Lečkom, v právnej veci
navrhovateľky Q. G., rod. Q., nar. XX. 8. XXXX, trvalé bydlisko F., ul. A. F. L. č. XX, prechodné bydlisko
F., D. R. č. XXXX/XXX, občianky Slovenskej republiky, právne zastúpenou Advokátskou kanceláriou

ADVOKÁT ADRIANA HRDINOVA, s.r.o., so sídlom v Žiline, proti odporcovi D. G., rod. G., nar. XX. 1.
XXXX, trvalé bydlisko F., ul. A. F. L. č. XX, prechodné bydlisko R., U. L. č. XXX, občana Slovenskej
republiky, právne zastúpeného JUDr. Jaroslavou Starinskou, advokátkou, so sídlom v Žiline, o návrhu
na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom E. G., nar. XX. 4. XXXX
a A. G., nar. XX. 5. XXXX, všetky trvalé bydlisko F., ul. A. F. L. č. XX, prechodné bydlisko F., D. R. č.
XXXX, občanov Slovenskej republiky, zastúpených kolíznym opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Žilina, na čas po rozvode, na pojednávaní konanom na Okresnom súde Žilina dňa 19.
10. 2015, takto

r o z h o d o l :

M a n ž e l s t v o účastníkov konania: navrhovateľky Q. G., rod. Q., nar. XX. 8. XXXX, a odporcu

D. G., rod. G., nar. XX. 1. XXXX, ktoré bolo uzavreté dňa XX. XX. XXXX v Terchovej, zapísané
v knihe manželstiev Okresného úradu Q., Matričný úrad v F., zväzok 5, ročník XXXX, strana XXX,
poradové číslo XX, sa

r o z v á d z a .

Súd s c h v a ľ u j enasledovnú

r o d i č o v s k ú d o h o d u,

uzavretú medzi rodičmi maloletých detí:

Súd maloleté deti E. G., nar. XX. 4. XXXX a A. G., nar. XX. 5. XXXX,

z v e r u jedo osobnej starostlivosti matky Q. G., nar. XX. 8. XXXX.

Obidvaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.

Otec D. G., nar. XX. 1. XXXX sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletej E. G. sumou

185 EUR a maloletého A. G. sumou 165 EUR mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám
matky maloletých detí, od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Rodičia sa d o h o d l i na tom, že n e p o ž i a d a j ú súd, aby upravil s t y k otca
s maloletými deťmi.

Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka Q. G., sa návrhom, ktorý bol doručený Okresnému súdu Žilina dňa 23. 11. 2012
domáhala,abysúdrozviedol manželstvouzavretésodporcomD.mG.dňaXX.XX.XXXX v F.,zapísané
v knihe manželstiev Okresného úradu Žilina, Matričný úrad v F., zväzok 5, ročník XXXX, strana
XXX, poradové číslo XX.

Súčasne navrhla upraviť práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode tak, že budú

zverené do jej osobnej starostlivosti a otec bude povinný prispievať na výživu maloletého A. G. sumou
200 EUR mesačne a na výživu maloletej E. G. sumou 200 EUR mesačne.

Návrh odôvodnila tým, že odporca často požíva alkoholické nápoje, nevenoval sa dostatočne rodine.
Poukázala aj na jeho trestné stíhanie v súvislosti s nelegálnou držbou zbraní. V januári 2012 požiadala
odporcu, aby sa odsťahoval so spoločnej domácnosti, pretože začal byť voči deťom agresívny. Intímne

sa s odporcom nestýka od marca 2011.

Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 29. 1. 2013, ktoré bolo doručené Okresnému súdu Žilina dňa 1.
2. 2013 uviedol, že dôvody na rozvod manželstva nie sú naplnené. Riadne sa stará o rodinu a alkohol
požíva príležitostne. Pracuje v zahraničí, pretože v Slovenskej republike je vysoká nezamestnanosť.
Poukázal na to, že navrhovateľka má vážnu známosť. S rozvodom manželstva súhlasil. Navrhol, aby

maloleté deti boli na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky.

______

Na pojednávanie sa nedostavila navrhovateľka, odporca ani kolízna opatrovníčka, hoci boli predvolaní
riadne a včas. Kolízna opatrovníčka ospravedlnila písomne svoju neúčasť (kolízia účasti na rôznych
pojednávaniach). Právni zástupcovia navrhovateľky a odporcu navrhli, aby sa pojednávanie vykonalo

v ich neprítomnosti.

Súd preto rozhodol, že sa pojednávanie vykoná v neprítomnosti navrhovateľky, odporcu a kolíznej
opatrovníčky.Právna zástupkyňa navrhovateľky - matky na pojednávaní navrhla manželstvo rozviesť. Poukázala na
dôvody rozvratu manželstva, uvedené v písomnom návrhu.

V roku 2012 sa navrhovateľka odsťahovala zo spoločnej domácnosti aj s deťmi a odvtedy sa spoločná

domácnosť neobnovila.

O deti sa navrhovateľka osobne stará, manželia spolu nehospodária a nevytvárajú ani zdravé rodinné
prostredie pre mal. deti a preto rozvod manželstva nebude v rozpore s ich záujmami. Manželské
spolužitie už nie je možné obnoviť.

Maloleté deti navrhla zveriť do osobnej starostlivosti matky a určiť výživné pre maloletého A. vo výške
165 € a pre maloletú E. 185 € mesačne od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

Poukázala na to, že od posledného určenia výživného uplynul viac ako rok, zvýšili sa výdavky matky
na uspokojovanie potrieb mal. detí, v súčasnosti mal. E. navštevuje 8.ročníka základnej školy a Róbert
4. ročník ZŠ. Prirodzenie vzrástli výdavky na mal. deti, keďže sú už staršie. K zmene iných podstatných
skutočností nedošlo.

Navrhovateľka od 15. 1. 2015 do 15. 9. 2015 bola zamestnaná, pracovný pomer ukončila z dôvodu

nepriaznivého zdravotného stavu k 15. 9. 2015. V súčasnosti je na dlhodobej PN - operácia srdca.
Čistý mesačný príjem bol asi 550 €. Pracovala ako predavačka. V súčasnosti poberá nemocenské vo
výške 12,43 € na deň. Iný príjem okrem výživného a prídavkov na deti nemá. V roku 2014 bola matka
živnostníčka, od 15. 4. 2015 ukončila podnikanie.

Styk otca s maloletými deťmi nenavrhla upraviť.

Právna zástupkyňa odporcu - otca na pojednávaní navrhla manželstvo rozviesť.

Medzi dôvody rozvratu manželstva patrila aj nevera zo strany navrhovateľky. Pred operáciou bola
navrhovateľka v Nemecku jeden mesiac, kde má intímnu známosť a bola si zariaďovať bývanie a
niečo ohľadom škôl pre deti, keďže sa mieni odsťahovať zo Slovenska do Nemecka. Toto povedala
navrhovateľa odporcovi a chcela od neho súhlas na vycestovanie detí do Nemecka. Otec tento súhlas

ešte neudelil, aj keď námietky nemá, keďže sa tak matka rozhodla. Rozprával sa s deťmi, nemieni im
brániť.

Účastníci konania mali rozdielne názory na spoločný život, výchovu detí. K rozvratu prispelo aj to, že
odporca pracoval dlhodobo v zahraničí a mimo trvalého bydliska, čím došlo k odcudzeniu.

Otec bol nútený opustiť Nemecko z dôvodu odsúdenia a preto začal podnikať v Belgicku. Pomery

odporcu sa v podstate nezmenili od predchádzajúceho rozhodnutia. Príjem nemal taký vysoký, ako
uviedol na prvom pojednávaní.

Odporca stále podniká v Belgicku ako živnostník v oblasti stavebných prác. Jeho mesačný príjem je
asi 800 €. Z toho platí výživné na dve deti podľa rozsudku a úver vo výške 280 €. Ide o hypotekárny
úver, ktorý si účastníci zobrali ako manželia. Navrhovateľka vybrala zo stavebného sporenia peniaze

bez vedomia odporcu.

Výdavky odporcu okrem výživného a splátky hypotekárneho úveru sú asi 700 € mesačne. Odporca má
ešte dlh voči sociálnej poisťovni a zdravotnej poisťovne v celkovej výške 600 €.Zohľadňujú skutočnosť, že deti sú o rok staršie a že došlo k zvýšeniu ich oprávnených výdavkov.

Poukázala aj na to, že otec detí má pohľadávku asi 5 tis. € za práce, ktoré vykonal a objednávateľ mu
faktúry nezaplatil a zrejme ide o nedobytnú pohľadávku. Pohľadávku na súde uplatnil, konanie ešte nie

je skončené.

Súd na pojednávaní vykonal aj listinné dôkazy, preukazujúce predovšetkým vznik manželstva,
narodenie maloletých detí, príjmy, schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca, príjmy a výdavky
matky, jej schopnosti, možnosti a majetkové pomery, ako aj náklady spojené s výchovou a výživou
maloletých detí.

Zo sobášneho listu vyplýva, že účastníci konania (navrhovateľka a otec maloletých detí) sú manželia.

Z rodných listov vyplýva, že rodičmi maloletých detí sú E.a G. a D. G..

Zo živnostenského registra vyplýva, že otec maloletých detí je živnostníkom od 30. 3. 2005.

Zo správy Daňového Úradu Žilina a z výkazu o príjmoch a výdavkoch vyplýva, že v roku 2011 mal otec
príjmy8468EURavýdavky5876,42EUR,daňovápovinnosť0EUR. Prevádzkováréžia predstavovala
sumu 4 410 EUR. V roku 2012 boli príjmy otca z podnikania 16 328,77 EUR a výdavky 12 721,63 EUR,

prevádzková réžia 9 611 EUR

Zo správy Daňového úradu Žilina vyplýva, že úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov v roku 2011
predstavoval u matky 6 746,25 EUR, príjmy zo živnosti 706,41 EUR, výdavky zo živnosti 282,56 EUR.
V roku 2012 bol príjem matky z podnikania 5 883,22 EUR, výdavky 788,06 EUR. Príjmy otca v roku
2013 boli z podnikania vo výške 8 468,14 EUR a výdavky 5 876,42 EUR.

Zo správy o príjme matky u zamestnávateľa HZH Sk, s.r.o. vyplýva, že jej príjem ako predavačky sa
pohyboval od 414,00 EUR do 515,60 EUR.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina (ďalej len ÚPSVaR Žilina) vyplýva, že v
starostlivosti matky o maloleté deti nedostatky zistené neboli a navrhli maloleté deti zveriť do osobnej
starostlivosti matky, otca zaviazať platením primeraného výživného.

Zo správ ÚPSVaR Žilina a Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina vyplýva, že rodičia maloletých detí neboli
evidovaní v rozhodnom období ako uchádzači o zamestnanie, ani nepoberali dávky v hmotnej núdzi.
Matka poberá prídavky na deti.

Zlistinnýchdokladovpredloženýchmatkou vyplývajú jejvýdavkyakoajvýdavkyspojenésoprávnenými
potrebami maloletých detí.

Z písomného vyjadrenia otca (č. l. 207) vyplýva, že jeho mesačné výdavky sú 702,40EUR v nasledovnej
špecifikácii, a to mesačne: príspevok na bývanie rodičom 120 EUR, strava 120 EUR, lieky 30 EUR,
oblečenie 30 EUR, darčeky deťom 15 EUR, telefón 20 EUR, hygienické potreby, kozmetika 20 EUR,
čistiace prostriedky , prášky 20 EUR, smeti 2,40 EUR, hypotekárny úver 325 EUR.

Z čestného prehlásenia rodičov otca (č. l. 208) vyplýva, že požičali svojmu synovi sumu 2 600 EUR

na jeho výdavky, ktorú musí splácať.Z peňažného denníka predloženého otcom maloletých detí vyplývajú príjmy a výdavky za rok 2012.

Z výpisu z účtu otca za rok 2014 vyplývajú jeho vklady a výbery.

Z listinných dôkazov predložených právnou zástupkyňou matky na pojednávaní vyplýva, že

navrhovateľka je v súčasnosti práceneschopná a poberá nemocenské vo výške 12,43 EUR za deň.
Pracovný pomer vo firme Y., s.r.o., ukončila dňom 15. 9. 2015. Podnikanie ukončila dňa 30. 4. 2015.

Súd sa oboznámil aj s listinnými dôkazmi, predloženými právnou zástupkyňou odporcu na pojednávaní,
najmä výpisom o podaní daňového priznania odporcu za rok 2014

Z rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa 19. 9. 2014, sp. zn. 9P 383/2012, v spojení s opravným
uznesením a rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 30. 12. 2014, sp. zn. 8CoP/89/2014 vyplýva,

že maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matke. Otec bol zaviazaný prispievať na výživu
maloletého A. sumou 145 EUR od 1. 11. 2012 a od 1. 9. 2014 sumou 165 EUR mesačne a na výživu
maloletej E. od 1. 11. 2012 sumou 165 EUR mesačne a od 1. 9. 2014 sumou 185 EUR mesačne.
Zároveň bol otec zaviazaný splácať dlžné výživné v mesačných splátkach, spolu s bežným výživným.

_______

Súd rozhodoval podľa nasledovaných ustanovení právnych predpisov:

Podľa § 22 § Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov č. 36/2005 Z. z. v znení
neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine) k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len
v odôvodnených prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,

ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť
svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. V zmysle ods. 2
citovaného ustanovenia súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a
pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem
maloletých detí.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem
maloletých detí.

Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a § 19 Zákona o rodine.

Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním

potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.Podľa § 19 ods. 2 Zákona o rodine, o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne.

Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 Zákona o rodine sa použijú primerane.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného

zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti, alebo schváli dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné

vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne
odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno

nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.Podľa § 120 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len OSP), vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu je súd povinný vykonať ďalšie
dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu veci, hoci ich účastníci nenavrhli.

Podľa § 125 OSP, za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch
svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny,
ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

Podľa § 132 OSP, súd hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Podľa § 154 ods. 1 OSP, je pre rozsudok rozhodujúci právny stav, v čase jeho vyhlásenia.

______

Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav veci:

Účastníci konania sú manželia. Manželstvo uzavreli dňaXX. XX. XXXX. Z manželstva pochádzajú dve
maloleté detí - D., ktoré boli rozhodnutím súdu zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol

zaviazaný prispievať na ich výživu nasledovne: na výživu maloletého A.a sumou 145 EUR od 1. 11.
2012 a od 1. 9. 2014 sumou 165 EUR mesačne a na výživu maloletej E.ni od 1. 11. 2012 sumou 165
EUR mesačne a od 1. 9. 2014 sumou 185 EUR mesačne.

Otec maloletých detí odišiel zo spoločnej domácnosti v januári 2012. Odvtedy sa matka stará o maloleté
deti sama. Otec býva u svojich rodičov, matka býva s deťmi a so svojim druhom, ktorý prispieva na

domácnosť.

Maloletý A. nastúpil v septembri 2012 do 1. ročníka základnej školy. V súčasnosti navštevuje 4. Ročník
základnej školy. Maloletá dcéra nastúpila v septembri 2012 do 6. triedy základnej školy. V súčasnosti
navštevuje8.Ročníkzákladnejškoly.Deti nemajúvrozhodnomobdobí takézáujmovéaktivity,sktorými
by boli spojené finančné výdavky, a to preto, lebo na to matka nemá peniaze. Deti sú dv podstate zdravé,

matkyimkupuje voľnopredajnélieky(usynanaupokojeniemysleaudcérynachudokrvnosťavitamíny).
Syn má odporúčané ortopedické topánky.

Opakované výdavky matky spojené s uspokojovaním potrieb maloletej E. matka vyčíslila na sumu
cca 300 EUR a výdavky pre maloletého A. cca 200 EUR. Samozrejme, že matka má aj mimoriadne
výdavky. Účelom výživného je uhrádzanie nielen priebežne sa vyskytujúcich potrieb detí, ale všetkých

potrieb prospešných pre ich všestranný vývoj (R 5/1991).

Od určenia výživného v roku 2014 nedošlom k podstatnej zmene pomerov na strane detí.

Matka v rozhodnom období pracovala v riadnom pracovnom pomere s príjmom cca 390 EUR, ktorý
rozviazala, pretože sa potrebovala osobne starať o maloleté deti. Príjem z podnikania má 300 - 400
EUR mesačne.Navrhovateľka je v súčasnosti práceneschopná a poberá nemocenské vo výške 12,43 EUR za deň.
Pracovný pomer vo firme Y., s.r.o., ukončila dňom 15. 9. 2015. Podnikanie ukončila dňa 30. 4. 2015. K
iným zmenám pomerov na strane matky nedošlo.

Otec je živnostník, podniká na Slovensku, ale najmä v zahraničí (dlhodobo), a to v oblasti stavebníctva.
K podstatnej zmene pomerov u neho nedošlo.

_______

Vyživovacia povinnosť rodičov k maloletému dieťaťu (miera tejto povinnosti) má kvalitatívnu a
kvantitatívnu stránku. Kvalitatívna stránka je u obidvoch rodičov v zásade rovnaká. Rozdiely v kvantite
sú určované v závislosti od schopností, možností a majetkových pomerov každého rodiča, ktoré sa

posudzujú individuálne. Tieto kritéria súd skúmal u obidvoch rodičov napriek tomu, že výživné sa
určovalo len voči jednému z nich.

Napriek tomu, že právna úprava vyživovacej povinnosti rodičov voči maloletým deťom nie je postavená
na tzv. „objektivizácii výživného“ v tom zmysle, že by zákon paušálne diferencoval výšku výživného
napríklad podľa veku, súd vychádzal pri určení výšky výživného (aj pri úprave výšky výživného) zo

všeobecných kritérií, a to:

· odôvodnené potreby oprávnených detí,

· schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov,

· právo detí podieľať sa na životnej úrovni každého rodiča a súčasne

· prihliadol na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o deti osobne stará,

ktoré posúdil a vyhodnotil na základe vykonaného dokazovania.

Súd vychádzajúc z vykonaného dokazovania a ustálenia pomerov účastníkov konania aj v konaní o
úpraveprávapovinnostíkmaloletýmdeťom (načasdorozvodu),schválilrodičovskúdohodu,navrhnutú
právnymi zástupcami matky a otca, pretože je v záujme maloletých detí pokiaľ ide o výživné aj o ich
zverenie matke (bude zachovaná kontinuita výchovného prostredia).

Keďže sa rodičia vedia na styku otca s maloletými deťmi dohodnúť, súd právo otca na styk s deťmi
osobitne neupravil.

Účastníci konania nebývajú v spoločnej domácnosti od roku 2012. Obidvaja považujú manželstvo za
trvale a vážne rozvrátenie, bez možnosti obnovenia manželského obnovenia. Pokiaľ existovala ich
spoločná domácnosť, nevytvárali častými konfliktami priaznivé prostredie pre vývoj ich maloletých detí.

Súd vyhodnotil manželstvo účastníkov konania ako formálne, bez reálneho materiálneho obsahu. K
odcudzeniu manželov zaiste prispela aj dlhodobé podnikanie odporcu v zahraničí.

Preto súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že:

· vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené,

· manželstvo nemôže plniť svoj účel a· od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia,

· rozvod manželov nie je v rozpore so záujmom maloletých detí,

a preto ho rozviedol.

_______

Podľa ustanovenia § 144 OSP, účastníci konania nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo
neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu
týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.

Žiaden z účastníkov konania nepožiadal o priznanie nároku na náhradu trov konania a súd ani nezistil
osobitné okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov, preto rozhodol o trovách konania podľa § 144 OSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné o d v o l a n i e , a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa doručenia
jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní je potrebné:

· uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a

datované,

· označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom vidí
odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží

potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak:a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku skutočnosti alebo dôkazy, ktoré
neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo
veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak:

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 OSP.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že

prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a
zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa
od používania spoločného priezviska.

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny
výkon rozhodnutia.