Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. jún 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 15C/8/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113231766
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3113231766.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdTrenčínvprávnejvecinavrhovateľa:PROFICREDITSlovakia,s.r.o.,sosídlomvBratislave,

ul. Pribinova 25, IČO: 35792752, zastúpený zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Kubániho 16, proti odporcom: 1. I. T., bytom L. K., G. D. XX/X, 2. W. T.,
bytom L. Dubnica, G. D. XX/X, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov: Všeobecná ochrana
práv spotrebiteľov, so sídlom v Bratislave, Šafárikovo nám. 7, zastúpený JUDr. Patrikom Podhorským,
advokátom so sídlom v Bratislave, ul. Zámocká 36, o zaplatenie 496,71 eur s príslušenstvom, sudcom
JUDr. Erikom Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Odporcom súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

III. Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresnému súdu Trenčín bol dňa 11.11.2013 doručený návrh navrhovateľa, ktorým sa proti odporcom
domáha, aby súd rozhodol o splnení ich povinnosti zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne sumu
496,71eurspolusúrokomzomeškaniavovýške8,50%ročneztejtosumyod27.08.2013dozaplatenia.
Zároveň si navrhovateľ uplatnil aj právo na náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že s odporcom
v 1. rade uzatvoril dňa 06.12.2007 Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8400001728, na základe ktorej
bol odporcovi v 1. rade poskytnutý úver v sume 398,33 eur a odporca v 1. rade sa zaviazal uhrádzať
poskytnutý úver v 36 pravidelných mesačných splátkach vo výške 21,71 eur v termínoch splatnosti

podľa dohodnutého splátkového kalendára. Odporca v 2. rade pristúpil k záväzku odporcu v 1. rade ako
spoludlžník podľa § 533 Občianskeho zákonníka. Na základe žiadosti odporcu sa dohodli na odklade
splátok č. 34 až 36 a tieto sa odporca zaviazal splatiť ako splátky č. 61 až 63. V súlade s ustanovením
zmluvy poskytol navrhovateľ odporcovi v 1. rade revolving dňa 17.06.2009 vo výške 521,04 eur, ktorý sa
odporca v 1. rade zaviazal splatiť v 24 mesačných splátkach vo výške 21,71 eur v termínoch splatnosti
podľa nového splátkového kalendára. Ďalší revolving bol uzatvorený dňa 29.12.2011 vo výške 521,04
eur, ktorý sa odporca v 1. rade zaviazal splatiť v 24 mesačných splátkach vo výške 21,71 eur v termínoch

splatnosti podľa nového splátkového kalendára. Odporca sa dostal do omeškania už pri 1. splátke. Do
uplatnenia práva navrhovateľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka zaplatil odporca navrhovateľovi len
sumu 1.326,93 eur. Vzhľadom k tomu, že odporca bol v omeškaní s úhradou splátky č. 65 o viac ako
tri mesiace, navrhovateľ si uplatnil právo veriteľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j. okamžitú splatnosť
úveru.Podaním zo dňa 16.09.2014 vstúpil do konania vedľajší účastník, a to Všeobecná ochrana práv
spotrebiteľov, a to na stranu odporcov. Vedľajší účastník je združenie pôsobiace na ochranu práv
spotrebiteľov. Vstup vedľajšieho účastníka bol navrhovateľovi aj odporcom riadne oznámený. Odporcom

v 1. a 2. rade bol dňa 07.10.2014 zároveň doručený aj návrh na začatie konania. Odporcovia na toto
oznámenie súdu nereagovali, rovnako ako ak na doručený návrh na začatie konania.

Dňa 05.12.2014 bolo súdu doručené podanie vedľajšieho účastníka, obsahom ktorého je jeho vyjadrenie
k návrhu. V ňom uviedol, že zmluva uzatvorená medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou.
Takisto uviedol, že Zmluvné dojednania uzavretej zmluvy sú neplatné, pretože ide o neprijateľnú

inkorporačnú doložku. Tieto dojednania boli uvedené netransparentne menším písmom ako zmluvné
podmienky predstavujúce podstatné zložky zmluvy. Súdy už judikovali netransparentnú inkorporačnú
doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Táto doložka nemohla privodiť
viazanosť zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere. Odhliadnuc od uvedeného poukázal aj
na výšku ročnej úrokovej sadzby revolvingu prevyšujúcej 30 %, ktorý sa prieči dobrým mravom. Preto je
dohoda o výške úroku za úver neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Úver je potrebné považovať

za bezúročný a bez poplatkov aj preto, že v zmluve nie sú uvedené náležitosti podľa ods.2 písm.a/, b/, d/
až j/, k/, l/. Odporcovia navrhovateľovi zaplatili spolu sumu 1.326,93 eur, tým zanikla povinnosť odporcov
vrátiť finančné prostriedky v celej žalovanej výške. Preto je potrebné návrh v celom rozsahu zamietnuť.

Na prejednanie veci samej súd nenariadil pojednávanie, pretože vo veci ide o drobný spor a podľa
názoru súdu vo veci možno rozhodnúť bez pojednávania. Súd sa oboznámil s návrhom, žiadosťou o

poskytnutie revolvingového úveru/zmluva, oznámením veriteľa o schválení úveru zo dňa 06.12.2007,
kópiou doručenky na č. l. 7, kartou klienta zo dňa 14.10.2013 a zmluvnými dojednaniami na č.l. 5. Po
takto vykonanom dokazovaní súd zistil tento pre rozhodnutie o návrhu podstatný skutkový stav:

Navrhovateľ dňa 04.12.2007 uzatvoril s odporcom v 1. rade ako dlžníkom a odporcom v 2. rade ako
spoludlžníkom úverovú zmluvu, označenú ako Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o

revolvingovom úvere, v ktorej bolo v časti 6 (Údaje o schválenom revolvingovom úvere) uvedené, že
poskytnutá čiastka úveru je 12.000,-Sk. V Zmluve bolo ďalej uvedené: splatnosť úver (počet splátok/
splatnosť - deň v mesiaci) 36/24. V Zmluve nie je uvedená ročná úroková sadzba úveru. Je v nej
uvedená nominálna hodnota úveru 23.544,- Sk, RPMN za úver 60,87 % a predpokladaná RPMN úveru
po poskytnutí revolvingu 56,49 %. Ďalej bola uvedená zmluvná odmena za poskytnutie revolvingu

9.104,- Sk. Súčasťou tejto Zmluvy sú podľa jej bodu 13 aj zmluvné dojednania (na zadnej časti tejto
Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere).

V oznámení veriteľa o schválení úveru zo dňa 06.12.2007 sú uvedené údaje ako výška úveru 12.000,-
Sk, nominálna hodnota úveru 23.544,-Sk, splatnosť úveru 36 mesiacov, výška mesačnej splátky 654,-
Sk, dátum splatnosti prvej splátky úveru 24.01.2008, dátum poslednej splátky úveru 24.12.2010,

RPMN úveru 60,87 %. Okrem toho je uvedené aj nasledovné: schválená výška revolvingu 15.696,-
Sk, zvýšenie maximálnej výšky úveru po vykonaní revolvingu 15.696,-Sk, výška mesačnej splátky po
vykonaní revolvingu 654,-Sk, RPMN po vykonaní revolvingu (predpokladaná výška) 56,49 %, úverový
limit 27.468,-Sk, zmluvná odmena za poskytnutie úveru 11.544,-Sk, zmluvná odmena za poskytnutie
každého revolvingu 9.104,-Sk.

Žiadny Dodatok k predmetnej úverovej zmluve zo dňa 04.12.2007, ani dohoda o odklade splátok ani
žiadna iná úverová zmluva súdu predložené neboli. Ako dôkaz ich navrhovateľ ani neoznačil.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.Podľa§261ods.3písm.d)Obchodnéhozákonníka,vzneníúčinnomvčasevznikuzáväzkovéhovzťahu,
touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: zo zmluvy o
úvere ( § 497).

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 491 ods.1 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne
upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených ( § 51) a zo zmiešaných

zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

Podľa § 494 Občianskeho zákonníka z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa
zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

Podľa § 52 ods.1 až 4 Občianskeho zákonníka v účinnom znení, spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 2 písm.a/ zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2007,

na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej
právnej forme.

Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok
alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 9 ods.1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu.

Vzhľadom k vyššie citovaným ustanoveniam zákonov a zistenému skutkovému stavu súd rozhodol
tak, že návrh navrhovateľa zamietol. Vo všeobecnosti pre občianske súdne konanie platí, že bremeno
tvrdenia rozhodných skutočností zaťažuje predovšetkým navrhovateľa, ktorý sa návrhom domáha
svojho práva. Takisto platí, že dôkazné bremeno ohľadne preukázania určitej tvrdenej skutočnosti
zaťažuje v konaní toho účastníka, ktorý sa dovoláva použitia nejakej právnej normy a právneho

následku z nej vychádzajúceho. Rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musí účastníkpreukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma. Odtiaľ tiež vyplýva, kto je nositeľom dôkazného
bremena. Neunesenie dôkazného bremena má za následok nepreukázanie tvrdenej skutočnosti, čo
môže viesť aj k celkovému neúspechu v konaní. Aplikujúc uvedené v tomto konaní, súd konštatuje,

že tvrdenie navrhovateľa, že odporcovia si nesplnili svoju zmluvnú povinnosť, navrhovateľ v konaní
nepreukázal.

Navrhovateľ odvodzuje svoje právo na žalovanú sumu od zmluvy o revolvingovom úvere, ktorú uzatvoril
s odporcami v 1.a 2. rade. Pojem revolvingový úver nie je zákonným pojmom. Zákony o spotrebiteľských
úveroch, resp. Obchodný zákonník pojem revolvingový úver nepozná. Vo všeobecnosti možno uviesť,

že tzv. revolvingový úver je určitou modifikáciou kontokorentného úveru. Používa sa najmä pri podnikaní.
V rámci dohodnutého revolvingového úveru veriteľ poskytuje dlžníkovi krátkodobý úver na dohodnutú
sumu, ktorá sa nesmie prekročiť. Je charakteristický tým, že veriteľ sa zaväzuje v zmluve o úvere
tento úver ku dňu splatnosti znovu obnoviť (revolvovať) pri splnení vopred stanovených podmienok.
Požiadavky na znovu dohodnutú sumu sa berú ako nový úver. Na druhej strane v prípade nevyčerpania
celej sumy sa môžu účtovať poplatky za nevyčerpanú časť. Tento úver sa poskytuje spoľahlivým a

bonitným klientom, u ktorých v určitých intervaloch opakovane dochádza k požiadavkám na úver,
poskytovaný na tie isté účely. Je to krátkodobá forma financovania, pri ktorej sú predmetom úverovania
opakujúce sa potreby krytia obežných prostriedkov (pohľadávok a zásob).

Úverová zmluva, ktorú uzatvoril navrhovateľ s odporcami ako spotrebiteľmi, je spotrebiteľskou zmluvou
podľa § 52 Občianskeho zákonníka, pretože pri ich uzatváraní právny predchodca navrhovateľa konal

v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a odporcovia sú fyzickými osobami a nekonali v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Tým sa pri rozhodovaní o návrhu
navrhovateľa otvoril priestor pre aplikáciu § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré predstavujú
základný právny rámec ochrany spotrebiteľa, popri ostatných právnych predpisoch. Napríklad podľa
zákona o ochrane spotrebiteľa alebo zákona o spotrebiteľských úveroch. Zároveň ide o zmluvu o

spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch.

Súd konštatuje, že z návrhu navrhovateľa jednak ani nie je zrejmé na základe ktorej zmluvy o
(revolvingovom) úvere vznikla odporcom povinnosť na zaplatenie žalovanej sumy, a jednak navrhovateľ
súdu nepredložil a dokonca ani neoznačil žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval uzatvorenie zmluvy o
revolvingovom úvere dňa 17.06.2009 a dňa 29.12.2011, v oboch prípadoch vo výške 521,04 eur, ktorý

by boli odporcovia povinní splatiť v lehote 24 mesiacov v splátkach po 21,71 eur. Žiadny dôkaz o
tomto právnom úkone navrhovateľ súdu nepredložil a dokonca ani neoznačil. Predložená úverová
zmluva, označená ako Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere č.
8400001728, nie je dôkazom o uzatvorení uvedených tzv. revolvingových úverových zmlúv. Na základe
uvedenej zmluvy, resp. tohto listinného dôkazu, by mohol mať súd za preukázané iba to, že navrhovateľ

poskytol odporcom úver v sume 12.000,-Sk, so splatnosťou úveru 36 mesiacov s výškou mesačnej
splátky 654,-Sk.

Nesplnenú povinnosť odporcov na vrátenie poskytnutého spotrebiteľského úveru nie je možné odvodiť
len z tvrdenia navrhovateľa. V takom prípade by súd rozhodol len na základe jeho tvrdenia, bez riadneho
preukázania jeho pohľadávky. Odporcovia pritom navrhovateľovi celkovo splatili sumu 1.326,93 eur, ako

to uviedol samotný navrhovateľ, pričom podľa predloženej úverovej zmluvy mali čerpať úver vo výške
12.000,-Sk, teda 398,33 eur. Čerpanie, resp. poskytnutie vyššej peňažnej čiastky odporcom navrhovateľ
v konaní žiadnym dôkazným prostriedkom nepreukázal. Takýto dôkaz ani neoznačil.

Okrem uvedených skutočností súd poukazuje aj na to, že v Zmluve o revolvingovom úvere č.
8400001728 (v jej texte) absentujú zákonom o spotrebiteľských úveroch požadované údaje. Týmito

údajmi je napríklad údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, suma, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov a o termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve absentuje
aj jeden z najvýznamnejších údajov zmluvy o úvere, a to údaj o výške úroku. Takisto sú v nej uvedené
dva údaje o RPMN (okrem RPMN za úver aj nejaká predpokladaná RPMN), či spôsobuje neurčitosť
tohto údaju. Pritom podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ

požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.Oznámenie veriteľa o schválení úveru zo dňa 06.12.2007 nie je možné považovať za riadne uzatvorenie
inej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá má zákonom predpísanú písomnú formu, a to aj podľa vtedy
účinnej právnej úpravy (najmä pre nepreukázanie písomnej akceptácie návrhu na uzatvorenie zmluvy).

Pritomlenpririadneuzatvorenejspotrebiteľskejzmluveapojejpreukázaní,jemožnéposúdiťajprípadný
okamih vzniku omeškania dlžníka, spotrebiteľa a z toho vyplývajúce posúdenie prípadného premlčania
práva veriteľa, dodávateľa.

Súd považuje za potrebné uviesť okrem vyššie uvedených dôvodov smerujúcich k zamietnutiu návrhu
navrhovateľa aj to, že súčasťou uzatvorenej úverovej zmluvy majú byť aj tzv. Zmluvné dojednania
zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti Profireal Slovakia spol. s r.o. (pôvodné obchodné meno

navrhovateľa). Ide o zmluvné podmienky, ktoré sú vo všeobecnosti známe ako všeobecné zmluvné
podmienky. Po ich preštudovaní súd konštatuje, že tieto sú napísané fakticky nečitateľným písmom
(veľkosť písma je minimalizovaná tak, že je nečitateľné bez použitia optických pomôcok, napr. lupy).
K obdobným skutočnostiam sa vyjadril aj Krajský súd v Trenčíne vo svojom rozsudku 6Co/655/2013
zo dňa 17.12.2013, s ktorého odôvodnením sa súd stotožňuje aj v tomto konaní. Z uvedeného

rozsudku vyplýva, že vychádzajúc z komunitárneho práva - smernice č. 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, je potrebné starostlivo posudzovať spotrebiteľskú zmluvu a
poskytnúť spotrebiteľovi ako slabšej zmluvnej strane ochranu. Na zákonom predpísaných náležitostiach
spotrebiteľského úveru je potrebné bezvýhradne trvať, keďže ich účelom je predovšetkým jasná
a zrozumiteľná úprava práv a povinností zmluvných strán a tým aj ochrana spotrebiteľa. Úverové

podmienky, uvedené na rube úverovej zmluvy, ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou, sú rozsiahle,
písané takmer nečitateľným drobným písmom, že spotrebiteľ ani nemal reálnu možnosť pri podpisovaní
úverovej zmluvy sa s nim oboznámiť, i keď obsahujú aj sankcie, poistenie a podobne. Už len túto
okolnosť možno považovať za rozpornú s dobrými mravmi (podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
ako aj § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa), keďže takýto spôsob úpravy

zmluvných povinností možno považovať za nekalý. Zmluva o (revolvingovom) úvere v prejednávanom
prípade tak nielenže nespĺňa nevyhnutné náležitosti zákona o spotrebiteľských úveroch, ale ako taká
bola uzatvorená v rozpore so zákonom, nakoľko bola uzatvorená za použitia nekalej obchodnej praktiky.
Odporcovia nemali primeranú, reálnu možnosť na oboznámenie sa so zmluvnými podmienkami, tieto
im neboli jasným, čitateľným a zrozumiteľným spôsobom poskytnuté.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a dôvody, pre ktoré súd návrh v celom rozsahu zamietol
je argumentácia vedľajšieho účastníka v jeho písomnom vyjadrení pre rozhodnutie vo veci samej
irelevantná. Preto sa ňou súd ani nezaoberal. Vznik a existencia pohľadávky navrhovateľa nebola
preukázaná, odhliadnuc od toho, že navrhovateľ v časti návrhu neuniesol ani bremeno tvrdenia
rozhodných skutočností.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd
na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada

trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto
rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pretože odporcovia
boli v konaní plne úspešní. Vzhľadom k tomu, že odporcovia si v konaní právo na náhradu trov konania
neuplatniliazobsahuspisuimžiadnetrovykonaniaaninevyplývajú,súdodporcomnáhradutrovkonania

nepriznal.

Vzhľadomktomu,ževkonanívystupovalajvedľajšíúčastníknastraneodporcovavzhľadomnacelkovú
úspešnosť odporcov v konaní, bolo potrebné rozhodnúť aj o práve vedľajšieho účastníka na náhradutrov konania. Pri rozhodovaní o priznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi sa súd riadil
nasledujúcou právnou úvahou:

Právne postavenie vedľajšieho účastníka v občianskom súdnom konaní, teda procesné práva a

povinnosti vedľajšieho účastníka sú v Občianskom súdnom poriadku upravené v ustanoveniach § 93,
§ 153d, § 201. Z týchto ustanovení je zrejmé, že vedľajší účastník sa môže zúčastniť konania popri
navrhovateľovi alebo odporcovi buď ak má právny záujem na výsledku konania ( s výnimkou konania
o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je), alebo ak ide o
právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa antidiskriminačného zákona, zákona

č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele alebo zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa. Pre jeho právne postavenie je však najpodstatnejšie, že ustanovenie § 93 ods.4
Občianskeho súdneho poriadku mu priznáva rovnaké práva a povinnosti aké má účastník. V konaní však
koná iba sám za seba, pričom ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje,
posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že vedľajší účastník
ma rovnaké procesné práva a povinnosti ako účastník, pričom nie je zástupcom tohto účastníka, pretože

koná iba za seba. Jeho procesné úkony sú tak iba jeho úkonmi, avšak tieto úkony majú v konaní rovnaké
právne následky, ako keby ich uskutočnil účastník, na strane ktorého v konaní vystupuje. Zhrnúc vyššie
uvedené platí, že ak má účastník právo na náhradu trov konania, také isté práva má aj vedľajší účastník.
V danej veci, ak majú odporcovia právo na náhradu trov konania, má toto právo aj vedľajší účastník
na ich strane.

Ďalšou právnou otázkou, ktorou sa súd zaoberal v súvislosti s rozhodovaním o náhrade trov konania
vedľajšieho účastníka je otázka, či právne zastúpenie vedľajšieho účastníka, ktorý je združením na
ochranu spotrebiteľa, je účelné. Túto skutočnosť musí pri rozhodovaní o trovách konania súd vždy
posúdiť. Podstatou existencie vedľajšieho účastníka na strane odporcu je ochrana práv spotrebiteľov.
Vedľajší účastník bol založený za týmto účelom a za týmto účelom aj existuje. Vedľajší účastník je zo

svojej podstaty odborníkom na podporu a ochranu záujmov práv spotrebiteľa, ktorého ďalšie odborné
zastupovanie nie je možné chápať ako účelné. Je samozrejmé, že relevantnú, skutočnú ochranu práv
spotrebiteľov môže poskytovať len odborne vzdelaný personál, znalý všeobecne záväzných právnych
predpisov a judikatúry súdov. Suplovať plnenie tejto úlohy udelením plnomocenstva advokátom v
občianskom súdnom konaní sa preto súdu javí ako účelové. Podľa názoru súdu tak právne zastúpenie

vedľajšieho účastníka advokátom v tomto konaní nebolo účelné.

Uvedený názor súdu je v súlade aj s rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
čo vyplýva napr. z jeho uznesenia sp.zn. 6 MCdo 9/2013 z 20.06.2014. V ňom dospel Najvyšší súd
Slovenskej republiky k obdobnému záveru, ktorý je aplikovateľný aj na toto konanie. Najvyšší súd v
ňom okrem iného uviedol, že Občiansky súdny poriadok v ustanoveniach § 142 až 150 ustanovuje

pravidlá pre rozhodovanie súdu o náhrade trov konania. Pre všetky prípady rozhodovania súdu o
náhrade trov konania platí zásada, podľa ktorej môže byť účastníkovi konania priznaná náhrada len
tých trov, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva (teda nie všetky náklady
majúce povahu trov konania). V prípade rozhodovania o náhrade trov konania pri plnom úspechu vo
veci je táto zásada výslovne uvedená v § 142 ods. 1 O.s.p.. Pojem „účelnosť“ použitý v tomto ustanovení

treba chápať ako určitú poistku pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, resp. pred nákladmi
nadbytočnými, či nadmernými. Pri posudzovaní účelnosti nákladov vynaložených na právne zastúpenie
treba dôsledne rozlišovať, či právne zastúpenie advokátom je využitím ústavne zaručeného práva na
právnu pomoc, alebo či sa jedná skôr o zneužitie tohto práva na úkor protistrany (napr. zastúpenie v
celkom banálnej veci, opakované zastúpenie v tzv. hromadných - skutkovo a právne takmer totožných

veciach, alebo zrejmá snaha zvýšiť náklady konania protistrane (v tejto súvislosti najvyšší súd poukázal
aj na nález Ústavného súdu Českej republiky z 25. 3. 2014 sp. zn. I. ÚS 3819/13). Zásada účelnosti
trov potrebných na uplatnenie alebo bránenie práva je vyvoditeľná zo všeobecných zásad efektivity a
spravodlivosti občianskeho súdneho konania ako celku a z ústavnoprávneho princípu proporcionality,
chrániaceho primeranosť ako hodnotu právneho štátu. Primeranosť súvisí s rozumnosťou v práve, ktorá

je chápaná ako vyhľadávanie praktickej rovnováhy v rámci aplikácie práva. Najvyšší súd Slovenskej
republiky už v uznesení z 19. marca 2014 sp. zn. 6 MCdo 5/2013 vyslovil záver, že trovy konania
vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných (skutkovo a právne takmer totožných) veciach,
kde sa obsah jednotlivých podaní, vyhotovených advokátom, mení len o aktualizáciu a individualizáciutej - ktorej veci, nemožno považovať za trovy nevyhnutne (účelne) vynaložené na riadne uplatnenie
alebo bránenie práva na súde. Vedľajší účastník zastúpený advokátom hromadne vstúpil do skutkovo a
vecne porovnateľných vecí, pričom v konaní urobil písomné vyjadrenie k žalobe (prakticky formulárové)

aktualizované len o údaje k žalovanej pohľadávke. Za tejto situácie, ako aj s prihliadnutím na
skutočnosť, že v tomto písomnom podaní zároveň uviedol, že súhlasí s rozhodnutím bez pojednávania,
a že prípadného pojednávania sa on ani jeho zástupca nezúčastní a žiada konať a rozhodnúť v
ich neprítomnosti, sa zastúpenie vedľajšieho účastníka advokátom vo veciach, ktoré spolu napĺňajú
charakteristiku tzv. hromadných vecí, javí ako odporujúce rozumnosti, a teda ako zneužitie práva na

právnu ochranu. To má za následok povinnosť súdov konštatovať neúčelnosť nákladov vynaložených na
právne zastúpenie, a teda ich nepriznanie účastníkovi, ktorý by inak na ich náhradu mal právo. Vedľajší
účastník by svoju úlohu, spočívajúcu v pomoci žalovaným v postavení spotrebiteľa, mohol efektívne
splniť aj bez vynaloženia nadbytočných nákladov na právne zastupovanie v každej skutkovo a právne
takmer totožnej veci. Požiadavke rozumnosti by zodpovedal napríklad taký jeho postup, ktorým by si
vyžiadal právnu službu len na vyhotovenie námietky premlčania, ktorú by potom sám, či už v postavení

vedľajšieho účastníka alebo zástupcu, použil v súdnom konaní vo všetkých porovnateľných veciach.

Záverom súd uvádza, že pripúšťa, že zastúpenie združenia ako vedľajšieho účastníka v občianskom
súdnom konaní advokátom nemusí byť v každom prípade neúčelné. Malo by však ísť o právne zložitejší
prípad, kedy by ani personálne vybavenie združenia na ochranu spotrebiteľa nemuselo postačovať
na riadne a plnohodnotné zastupovanie združenia. O takýto prípad však v prejednávanej veci nešlo.

Ako je uvedené aj vyššie, pri rozhodovaní o náhrade trov konania musí súd vždy posúdiť aj účelnosť
vzniknutých trov, pričom na tejto skutočnosti nič nemení právo účastníka, resp. vedľajšieho účastníka
dať sa v konaní zastúpiť advokátom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.(§ 205 ods.1 O.s.p.)

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že :

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozdujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.