Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. august 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 25Sd/110/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014200482
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nora Tomková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5014200482.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej veci

navrhovateľa: N. O., nar. XX. X. XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, bytom R. XX, proti odporkyni: Sociálna
poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o starobný dôchodok, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X - II. zo dňa 24. marca 2014 p
o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - II. zo dňa 24. marca 2014 podľa § 21
Zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a § 112 ods. 1, § 259 ods. 1, § 293k
ods. 3 a 4 a § 82 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov priznala navrhovateľovi

starobný dôchodok od 30. 7. 2009 v sume 98,- € mesačne, od 1. 1. 2010 v sume 101,- € mesačne, od
1. 1. 2011 v sume 102,90 € mesačne, od 1. 1. 2012 v sume 106,30 € mesačne, od 1. 1. 2013 v sume
117,50 € mesačne a od 1. 1. 2014 v sume 126,30 € mesačne.

Proti rozhodnutiu odporkyne podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, v ktorom nesúhlasil s výškou
starobného dôchodku z dôvodu, že podľa jeho názoru starobný dôchodok nemal byť krátený v súlade
s čl. 33 Dohovoru č. 128, ale mal byť uvoľnený od jeho zastavenia vo výške, v akej mu bol priznaný
v roku 2003.

V opravnom prostriedku navrhovateľ žiadal, aby z procesu konania a rozhodovania v danej veci bola
vylúčená Mgr. Nora Thomková, ktorý už v predchádzajúcich rozhodnutiach nerešpektovala ust. § 245

O.s.p., hoci od začiatku konania v danej veci vedela, že rozhodnutie SP-ú z 24. 7. 2003 je v rozpore
s hlavnými princípmi právneho štátu a všeobecným zákazom retroaktivity a princípom právnej istoty.
Takýto postup a konanie Mgr. Thomkovej v danej veci vzbudzujú u navrhovateľa podozrenie o jej
zaujatosti v danej veci.

V súlade s ust. § 16 ods. 1 O.s.p. predložila zákonná sudkyňa vec na rozhodnutie o námietke zaujatosti,
ktorú vzniesol navrhovateľ podľa § 15a ods. 1 O.s.p. Najvyššiemu súdu SR.

NajvyššísúdSRoznámenímodňa23.apríla2014vecvrátiltunajšiemusúdustým,žezobsahupodanej
námietky zaujatosti vyplýva, že jediným dôvodom na vylúčenie sudkyne Mgr. Nory Tomkovej spočívav jej rozhodovacej činnosti. V súlade s vyššie citovanými ustanoveniami (§ 15a ods. 5 a § 14 ods. 3
O.s.p.), súd na takúto námietku zaujatosti neprihliada a takúto vec nadriadenú súdu ani nepredkladá.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení ďalej poukázal na to, že aj keď dôkazy uvedené, či už v zaslanom

návrhu alebo v tomto vyjadrení jednoznačne dokazujú, že samosudkyňa Mgr. Thomková je v danej
veci zaujatá, teda nie je nestranná, aj tak jej navrhol, aby zrušila napadnuté rozhodnutie SP-ú zo dňa
12. 2. 2014, aby uložila SP-ú povinnosť uvoľniť mu starobný dôchodok odo dňa 4. 8. 2003 (kedy mu
nezákonne odňala tento už priznaný starobný dôchodok) vo výške 9.219,- Sk (teda v takej výške, v
akej mu ho nezákonne odňala), teda bez nezákonne uplatneného čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Iné

rozhodnutie bude znova nezákonné, v rozpore s hlavnými princípmi právneho štátu, v rozpore s čl. 30
a 19 Dohovoru č. 128 a rozhodnutie politické na objednávku vládnucej strany. Pochopiteľne tým, že vec
bude pojednávať znova samosudkyňa Mgr. Thomková, nedá sa očakávať, že toto konanie bude pred
nezávislým a nestranným súdom (už 2-krát), bude to len výsmechom spravodlivosti a nezákonnosti. Žiaľ
na Slovensku, kde vládne klientelizmus medzi súdom a SP-ú, je to normálne nenormálny stav.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku poukázala na to, že navrhovateľovi bol

priznaný starobný dôchodok rozhodnutím z 29. apríla 2003 od 22. januára 2003, od dovŕšenia 55 rokov
veku. Na nárok na starobný dôchodok a určenie jeho sumy bola okrem doby zamestnania získanej
vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia zhodnotená aj doba služobnému pomeru vrátane
základnej vojenskej služby. Rozhodnutím z 24. júla 2003 bol navrhovateľovi podľa § 21 ods. 1 a 3, § 173i
ods. 1 a § 96 ods. 4 Zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov odňatý starobný

dôchodok od 4. augusta 2003. Uvedené rozhodnutie bolo právoplatné.

Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadreného v rozhodnutí uverejnenom
v Zbierke stanovísk pod č. R 68/2008 a v rozsudku č. 4So/148/2008 z 28. októbra 2009 ust. § 173i
zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 222/2003 Z. z. je potrebné vykladať tak, že nezapočítanie
profesionálnej služby nemôže mať vplyv na zánik samotného nároku na už priznaný starobný dôchodok,

na ktorý vznikol nárok pred nadobudnutím účinnosti § 173i zákona, ale iba na prípadné prepočítanie jeho
sumy podľa pomeru dôb profesionálnej služby a iného obdobia mimo profesionálnej služby k celkovej
dobe poistenia. Iný výklad by bol v rozpore s princípom právnej istoty.

Suma starobného dôchodku sa preto podľa právneho názoru Najvyššieho súdu SR určí v súlade s čl.
33 Dohovoru č. 128, to je len za dobu zamestnania, ktorá bola získaná podľa zákona č.

100/1988Zb. v znení neskorších predpisov.

Vzhľadom na v súčasnosti účinnú právnu úpravu a právnu úpravu účinnú do 31.
decembra 2003 je potrebné na účely posudzovania nároku na dôchodok a jeho výplatu postupovať v
súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR uverejneným v Zbierke stanovísk pod č. 105/2011. Podľa
právneho názoru vyjadreného v predmetnom rozhodnutí, bez ohľadu na skutočnosť, že rozhodnutie o

odňatí dôchodku nadobudlo právoplatnosť, starobný dôchodok je potrebné v súlade s § 95 ods. 1 a 2
zákona č. 100/1988 Zb. a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. uvoľniť odo dňa jeho odňatia.

Právne je bezvýznamné, že navrhovateľ sa novou žiadosťou domáhal priznania starobného dôchodku.
Rozhodujúca je skutočnosť, že starobný dôchodok mu patrí nepretržite odo dňa priznania, a teda patril
aj po jeho odňatí a ku dňu podania novej žiadosti neuplynuli od odňatia starobného dôchodku viac ako

tri roky.

Z uvedeného je zrejmé, že uvoľnenie výplaty dôchodku odo dňa jeho odňatia prichádza do úvahy iba
vtedy, ak od odňatia dôchodku do podania žiadosti o dôchodok neuplynuli viac ako tri roky. V danej
veci vyplýva, že navrhovateľovi bol neprávom odňatý starobný dôchodok od 4. augusta 2003. Nárok na
starobný dôchodok si znovu uplatnil 30. júla 2012 novou žiadosťou spísanou v ten istý deň, čo je viac

ako tri roky odo dňa odňatia starobného dôchodku.Vzhľadom na ust. § 112 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, ako aj na právny názor Najvyššieho súdu
SR uverejnený v Zbierke stanovísk pod č. 105/2011, nárok na starobný dôchodok bol uvoľnený tri roky
spätne odo dňa uplatnenia nároku naň, to je od 30. júla 2009 v sume 98,- € mesačne, v sume určenej

v súlade s čl. 33 Dohovoru č. 128, a to napadnutým rozhodnutím.

V danej veci odporkyňa postupovala správne a v súlade s platnými právnymi

predpismi o sociálnom poistení a v súlade s ustálenou súdnou praxou Najvyššieho súdu

SR, preto žiadala, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 24. marca 2014 pod č.
XXX XXX XXXX X - II. ako vecne správne potvrdil.

Stanoveného termínu pojednávania sa navrhovateľ nezúčastnil, doručenie predvolania mal riadne

vykázané, v pojednávacej miestnosti bol ako verejnosť prítomný len JUDr. E., ktorý súdu odovzdal
oznámenie od navrhovateľa - navrhovateľ využíva právo dané mu čl. 32 Ústavy SR tým, že sa
nezúčastní na pojednávaní vo veci, nakoľko samosudkyňa Mgr. Nora Thomková nedáva (už po 2-krát)
záruku, že toto konanie bude pred nezávislým a nestranným súdom garantovaným mu čl. 46 ods. 1
a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čoho dôkazom je už 10-ročná

nezákonnosť a svojvôľa súdu v konaní v danej veci.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd vec prejednal a rozhodol aj v neprítomnosti navrhovateľa v súlade
s ust. § 250g ods. 2 O.s.p..

Zástupkyňa odporkyne prítomná na pojednávaní žiadala, aby súd napadnuté rozhodnutie odporkyne
zo dňa 24. marca 2014 ako vecne správne potvrdil na základe skutočností uvedených v písomnom

vyjadrení odporkyne vo veci zo dňa 23. mája 2014.

Krajský súd podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne, i konanie, ktoré
mu predchádzalo a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.

Starobný dôchodok bol navrhovateľovi odňatý od 4. augusta 2003, nárok na tento dôchodok si uplatnil
30. júla 2012.

Podľa potvrdenia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže č. GR
ZVJS-12258/33-2013 zo dňa 7. februára 2013 bol navrhovateľovi priznaný výsluhový príspevok od 1.
augusta 1999 podľa § 210 a nasl. zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného
zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície, ktorí
sa od 1. júla 2002 podľa § 124 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. považuje za výsluhový dôchodok.

Pre nárok na výsluhový dôchodok bola započítaná doba výkonu základnej vojenskej služby od 1.
februára 1968 do 1. júla 1968 (I. kategória funkcií) a doba služby príslušníka Zboru väzenskej a justičnej
stráže od 1. augusta 1973 do 31. júla 1999 (I. kategória funkcií), t. j. 26 rokov a 158 dní.

Pretože navrhovateľ získal najmenej 25 rokov doby zamestnania vrátane doby služby, splnil podmienky
nároku na starobný dôchodok v súlade s § 259 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení s použitím ust. § 21

ods. 1 písm. c) Zákona o sociálnom zabezpečení dovŕšením veku 55 rokov.

Do vzniku nároku na starobný dôchodok, teda k 22. januáru 2003 získal navrhovateľ 38 rokov a 157 dní
doby zamestnania. Na účely určenia sumy starobného dôchodku je rozhodných 35 rokov, z toho v III.
pracovnej kategórii 7 rokov, v II. pracovnej kategórii 2 roky, v I. pracovnej kategórii 26 rokov a vo zvlášť
zvýhodnenej pracovnej kategórii 0 rokov. Na dobu zamestnania pred 18. rokom veku sa neprihliada.Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ dovŕšil dôchodkový vek pred 1. januárom 2004, t. j. 22
januára 2003, o nároku na starobný dôchodok odporkyňa rozhodovala v súlade s § 259 ods. 1 Zákona
o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z. z., teda podľa právnych predpisov účinných do

31. decembra 2003.

Suma starobného dôchodku určená s prihliadnutím na dobu výkonu služby vypočítaná podľa Zákona o
sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov je 356,20 € mesačne.

Pretože navrhovateľ je poberateľom dávky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia a na určenie
sumy starobného dôchodku mu bola započítaná doba služby a osobné vymeriavacie základy dosiahnuté
počas výkonu služby, suma starobného dôchodku sa zníži podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o

sumu starobného dôchodku zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby
zhodnotená na určenie sumy výsluhového príspevku (príspevku za službu) za celé roky, najviac o sumu
výsluhovéhopríspevku(príspevkuzaslužbu),ktorásavyplácalakudňupriznaniastarobnéhodôchodku.

Suma starobného dôchodku podľa Zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov k
30. júlu 2009 je 91,60 € mesačne.

Takto vypočítaná suma starobného dôchodku sa ďalej podľa § 82 Zákona o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov zvyšuje odo dňa priznania dôchodku o 6,95 % (o percentuálnu sadzbu určenú
opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 450/2008 Z. z.), čo je o 6,40 € mesačne, na
98,- € mesačne. Ďalej podľa § 82 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sa zvyšuje
suma starobného dôchodku odo dňa priznania dôchodku o 3,05 % (o percentuálnu sadzbu určenú

opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 413/2009 Z. z.), čo je o 3,- € mesačne na
101,- € mesačne. Ďalej podľa § 82 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sa suma
starobného dôchodku zvyšuje od 1. januára 2011 o 1,8 % (o percentuálnu sadzbu určenú opatrením
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 404/2010 Z. z.), čo je o 1,90 € mesačne na sumu
102,90 € mesačne. Ďalej sa suma starobného dôchodku podľa § 82 Zákona o sociálnom poistení v znení

neskorších predpisov zvyšuje od 1. januára 2012 o 3,3 % (o percentuálnu sadzbu určenú opatrením
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 344/2011 Z. z.), čo je o 3,40 € mesačne na sumu
106,30 € mesačne. Ďalej sa suma starobného dôchodku podľa § 82 a § 293ce Zákona o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov zvyšuje od 1. januára 2013 o 11,20 € mesačne (o pevnú sumu
zvýšenia starobného dôchodku ustanovenú v § 1 písm. a) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí

a rodiny SR č. 329/2012 Z. z.) na sumu 117,50 € mesačne a od 1. januára 2014 sa suma starobného
dôchodku ďalej zvyšuje podľa § 82 a § 293ce Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
o 8,80 € mesačne (o pevnú sumu zvýšenia starobného dôchodku ustanovenú v § 1 písm. a) opatrenia
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 329/2013 Z. z.) na sumu 126,30 € mesačne.

V zmysle ust. § 105 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. možno dôchodkovú dávku priznať najviac tri roky

spätne od uplatnenia nároku na dávku. V prípade navrhovateľa to znamená, že mu možno starobný
dôchodok priznať najskôr od 30. júla 2009, keďže nárok na túto dávku uplatnil na pobočke Sociálnej
poisťovne až 30. júla 2012.

Odporkyňa správne posúdila nárok navrhovateľa na starobný dôchodok z I. pracovnej kategórie ku dňu
dovŕšenia veku 55 rokov a znovu rozhodla o jeho priznaní od 30. júla 2009. Na účely stanovenia výšky

starobného dôchodku do doby dôchodkového poistenia navrhovateľa započítala aj doby hodnotené na
účely výsluhového príspevku, po takom stanovení výšky starobného dôchodku, tento dôchodok krátila
(Dohovor č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach), preto krajský súd napadnuté
rozhodnutie odporkyne zo dňa 24. 3. 2014 pod č. XXX XXX XXXX X - II. ako zákonné potvrdil v súlade
s ust. § 250q ods. 2 O.s.p..

Odporkyňa v tomto konaní nemá nárok na náhradu trov a podľa výsledku konania navrhovateľovi právo
na náhradu trov nevzniklo, preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej častitohto rozhodnutia (navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva) v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p.
v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa ma popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri
právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky
a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým že,

a) v konaní došlo k vadám uvedeným § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.