Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. september 2015

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 10C/91/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412212886
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2015:6412212886.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci

navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, konajúca prostredníctvom advokáta
konateľa doc. JUDr. Branislava Fridricha PhD., IČO: 36 864 421, proti odporcovi Slovenská republika, v
jej mene: Ministerstvo spravodlivosti SR, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Súd n e p o v o ľ u j e prerušenie konania, vedeného na Okresnom súde v Žiari nad Hronom pod sp.
zn. 10C 91/12 až do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti žalobcu, ktorej
predmetom je rozhodnutie o porušení práva navrhovateľa na zákonného súdu a práva na nestranný súd,

a ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu, povereného
prejednávaním veci.

Súd návrh žalobcu na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania o prejudiciálnych
otázkach, ktoré navrhla predložiť Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
súdnemu dvoru Európskej únie v konaní, vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C 6/2010
z a m i e t a .

Súd návrh žalobcu z a m i e t a .

Súd žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaným návrhom domáhal zaplatenia od
odporcu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy s poukazom na to, že odporca je zodpovedný
za škodu, ktorá vznikla navrhovateľovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu v Žiari nad
Hronom,pretožetentonerozhodoložiadostiovydaniepoverenianavykonanieexekúcieprepohľadávku

žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzkov, vyplývajúcich zo zmlúv o úvere, v zákonom stanovenej
lehote. Právny zástupca navrhovateľa doručil súdu podanie, kde okrem iného navrhol konanie prerušiť,
a to do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je
rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd a ktorej dôsledkom
bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu, povereného prejednávaním veci.
Uvedenú kópiu sťažnosti súdu aj predložil.

Podľa § 109 ods. 1 písm. b/ OSP súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v
tomto konaní oprávnený riešiť.Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ OSP pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd
dal na takéto konanie podnet.

Navrhovateľ v podanom návrhu namietal zaujatosť Okresného súdu v Žiari nad Hronom. Žiadal, aby
nadriadený súd prikázal vec inému súdu. O uvedenej námietke navrhovateľa rozhodol Krajský súd v
Banskej Bystrici uznesením č.k. 3NcC 353/12 zo dňa 19.10.2012, kde konštatoval, že zákonný sudca,
ktorému vec bola pridelená v zmysle rozvrhu práce, nie je v tejto veci vylúčený.

Súd zistil, že navrhovateľ súdu doručil sťažnosť, adresovanú Ústavnému súdu SR, pričom z uvedenej
sťažnosti nie je zrejmý dátum jej vyhotovenia, ani dátum podania na príslušný súd. V uvedenej sťažnosti
navrhovateľ poukazoval na porušenie základného práva, zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (práva
na súdnu ochranu a osobitne práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 prvej vety Ústavy SR),
ako aj základného práva na spravodlivý súdny proces, zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd (osobitne práva na nestranný súd, zriadený zákonom).

Súd je toho názoru, že podanie ústavnej sťažnosti (v prípade ak by aj navrhovateľ preukázal podanie
sťažnosti na Ústavný súd doručením) proti rozhodnutiu súdu o vylúčení sudcov okresného súdu nie je
takým dôvodom, ktorý by zakladal či už obligatórnu povinnosť súdu konanie prerušiť, alebo fakultatívnu

možnosť prerušenia konania. Vylúčenie sudcu okresného súdu nie je prejudiciálnou otázkou a o
námietke zaujatosti, vznesenej navrhovateľom, bolo rozhodnuté nadriadeným súdom, a to Krajským
súdom v Banskej Bystrici. Vedenie konania o ústavnej sťažnosti nie je dôvodom na prerušenie konania,
pretože o námietke zaujatosti už bolo právoplatne rozhodnuté a v predmetných veciach navrhovateľ
uplatňuje svoj nárok z titulu náhrady škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla v exekučnom konaní.

Jedná sa o procesnú otázku, a nie o otázku, ktorá je prejudiciálnou vo vzťahu k riešeniu sporu vo veci
samej. Akceptovaním návrhu navrhovateľa na prerušenie konania by v danej veci došlo k porušeniu
jedného zo základných princípov súdnictva, a to verejného prerokovania veci bez zbytočných prieťahov.
Vzhľadom na to, že súd je toho názoru, že nie je daný žiadny zákonný dôvod na prerušenie konania,
súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania zamietol.

Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručil súdu aj ďalší návrh na prerušenie
konania,pričomžiadalkonanieprerušiťdoprávoplatnéhoskončeniakonaniaoprejudiciálnychotázkach,
ktoré navrhla predložiť SR - Ministerstvo spravodlivosti SR súdnemu dvoru Európskej únie v konaní,
vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C 6/2010. Poukázal na to, že pred Okresným

súdom v Prešove prebieha konanie pod sp. zn. 7C 6/2010, a to o náhradu škodu pre porušenie práva
Európskej únie, ktorého sa mal podľa žalobného návrhu dopustiť Okresný súd Prešov v exekučnom
konaní, vedenom proti žalobkyni na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky, v ktorom sa vymohlo
plnenie na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, ako aj v rozpore so zákonmi, schválenými
z dôvodu transpozície smerníc Európskej únie, zameranými na ochranu spotrebiteľa na finančnom

trhu. V danom konaní vystupujú na strane žalovaných v 1. rade Slovenská republika, zastúpená
Ministerstvom spravodlivosti SR a v 2. rade Pohotovosť s.r.o. Bratislava. Okresný súd Prešov v
danom konaní uznesením zo dňa 7.10.2013 rozhodol o prerušení konania do rozhodnutia Súdneho
dvora Európskej únie o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla položiť žalovaná v 1. rade, Slovenská
republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, pričom sa jedná o nasledovné prejudiciálne

otázky: 1/ Môže vzniknúť zodpovednosť členského štátu za porušenie komunitárneho práva predtým,
ako účastník konania využije všetky právne prostriedky, prislúchajúce mu podľa právneho poriadku
členského štátu v konaní o výkone rozhodnutia; vzhľadom na skutkový stav veci môže v tomto prípade
vzniknúť táto zodpovednosť členského štátu pred samotným ukončením konania o výkon rozhodnutia
a pred vyčerpaním možnosti žalobkyne požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia? 2/ V prípade,

ak áno, je dostatočne jasným a závažným porušením komunitárneho práva konanie orgánu, ktoré
opisuje žalobkyňa, vzhľadom na daný skutkový stav, najmä vzhľadom na jej absolútnu nečinnosť
žalobkyne a vzhľadom na nevyčerpanie všetkých právnych prostriedkov úpravy, umožnených právom
členského štátu? 3/ Ak ide v tomto prípade o dostatočné závažné porušenie komunitárneho práva, je
žalobkyňou uplatňovaná suma škodou, za ktorú má zodpovedať členský štát; možno škodu v tomto

poňatí stotožňovať s vymoženou pohľadávkou, ktorá je bezdôvodným obohatením? 4/ Má vydanie
bezdôvodného obohatenia ako právny prostriedok nápravy, prednosť pred náhradou škody?Z predloženého uznesenia Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. 11C 355/12 zo dňa
17.12.2014 z odôvodnenia súd zistil, že šetrením bolo zistené, že na Okresnom súde v Prešove
skutočne prebieha konanie pod sp. zn. 7C 6/2010 pre porušenie práva EÚ, pričom odporca SR

- Ministerstvo spravodlivosti SR navrhlo predložiť súdnemu dvoru EÚ prejudiciálne otázky, ktorých
posúdeniemádôležitývýznamprerozhodnutievpredmetnomkonaní,aOkresnýsúdPrešovuznesením
zo dňa 7.10.2013 rozhodol o prerušení konania do rozhodnutia Súdneho dvora EÚ o prejudiciálnych
otázkach, pričom proti uvedenému uzneseniu bolo podané odvolanie a rozhodnuté doposiaľ nebolo.

Okresný súd v Žiari nad Hronom v konaní 10C 91/2012 koná o návrhu navrhovateľa, kde sa domáha
náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, a to s poukazom na to, že došlo k nesprávnemu
úradnému postupu Okresného súdu v Žiari nad Hronom, pretože tento nerozhodol o návrhu na zmenu
súdneho exekútora v exekučnom konaní, vedenom pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením
záväzku, vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 6610375 dlžníkom Ľ. I. v zákonom stanovenej 30-dňovej
lehote. Súd je toho názoru, že aj keď Súdny dvor Európskej únie bude rozhodovať o prejudiciálnych

otázkach vyššie špecifikovaných, uvedená skutočnosť podľa názoru súdu nie je dôvodom, ktorý by
zakladal nutnosť prerušenia konania o návrhu na majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu s poukazom
na obsah prejudiciálnych otázok a s poukazom na základ žalobného návrhu, ktorým sa navrhovateľ
domáha v konaní 10C 91/12 plnenia s poukazom na nesprávny úradný postup, a to nerozhodnutie o
návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť

súd aj v tejto časti návrh navrhovateľa na prerušenie konania zamietol.

Navrhovateľ poukázal na to, že exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
spísanú súdnym exekútorom prijal na ďalšie konanie, čím došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti
zaoberať sa danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v rámci priznanej právomoci, a to v zákonom

ustanovenej dobe. V exekučnom konaní, vedenom podľa procesných pravidiel je založená povinnosť
exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie
rozhodcovského súdu. Právny zástupca v podanom návrhu poukázal na to, že príslušný súd rozhodol
o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonom stanovenej lehoty,

pričom v daných prípadoch neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať
nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, aby k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na
vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe, 778 dní. Navrhovateľ žiadal priznať majetkovú
škodu, ktorá predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov, spojených s jeho činnosťou,
uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi

doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Zároveň si
uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na
rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v
spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, zaručeného čl. 48 ods.
2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase, zaručeného čl. 6 ods.1 Európskeho

dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu, spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup okresného súdu
je podľa názoru právneho zástupcu navrhovateľa dôsledkom nesústredenej činnosti takej intenzity,
ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní, spojené so zásahom do výkonu majetkových práv
poškodeného. Navrhovateľ žiadal priznať z titulu majetkovej škody sumu 125 € a z titulu nemajetkovej

ujmy sumu 1.434,63 €.

Odporca doručil súdu písomné vyjadrenie v danej veci, z obsahu ktorého okrem iného je zrejmá tá
skutočnosť, že 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako
exekučnom titule. Znenie ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, účinného od 1.6.2011, kedy

bol Exekučný poriadok novelizovaný Zákonom č. 102/2011 Z. z., podľa vyjadrenia odporcu znamená,
že akýkoľvek nárok žalobcu, vychádzajúci z nesprávneho úradného postupu v podobe nerozhodnutia
v 15-dňovej lehote v namietaných exekučných konaniach, začatých po 1.6.2011, nemá žiadnu oporu
v zákone. Ak bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podaná na súd po 1.6.2011,
nárok v tejto časti nie je opodstatnený. Odporca v písomnom vyjadrení konštatoval aj tú skutočnosť,

že pred 1.6.2011, pokiaľ sa týka ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku v dôvodovej
správe je k novelizovanému ustanoveniu uvedené, že správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na
rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul osvedčila svojim autentickým výkladom aj Národná rada SRako zákonodarný zbor SR. Odporca vyjadril právny názor, že skutočnosť, že sa do formulácie vložili
slová „rozhodnutí rozhodcovských súdov“ predstavovala len explicitnejšie ujasnenie litery zákona.

Navrhovateľ ani právny zástupca navrhovateľa sa na pojednávanie nedostavili, doručenie mali riadne
vykázané, a to navrhovateľ dňa 31.8.2015 a právny zástupca navrhovateľa dňa 31.8.2015. Právny
zástupca navrhovateľa doručil súdu mailom návrh na zrušenie termínu pojednávania spolu s návrhom
na prerušenie konania dňa 25.9.2015 o 16.43 hod., resp. 17.11 hod., čo bol štvrtok, pričom pojednávanie
bolourčenénanajbližšípondelokdňa28.9.2015.Napojednávaniesanedostavilaniodporca,ktorýsvoju

neúčasť písomne ospravedlnil, odročiť pojednávanie nežiadal. Trval na písomnom vyjadrení k veci. Súd
konal v neprítomnosti účastníkov konania.

Podľa § 1 písm. a/ Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu, spôsobenú pri výkone verejnej
moci v znení neskorších predpisov, v znení do 31.12.2012 tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za
škodu, spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej správy.

Podľa § 1 písm. c/ toho istého zákona tento zákon upravuje predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody a právo na regresnú náhradu.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ štát zodpovedá za podmienok, ustanovených týmto zákonom za škodu,

ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci,
nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1. toho istého zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v menej štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, ak škoda

vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1 toho istého zákona štát zodpovedá za škodu, spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 toho istého zákona právo na náhradu škody, spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

Podľa § 16 ods. 1 toho istého zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho
časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo
jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, účinného od 1.6.2011, súd preskúmava žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné
konanie, vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 Zákona č. 231/1999 Z. z. o
štátnej pomoci, v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor
v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo

exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd

zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, platného od 1.6.2010 do 31.5.2011, súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal

exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku, platného do 31.5.2011, podľa tohto zákona možno
vykonávať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku, účinného od 1.6.2011, podľa tohto zákona možno
vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených.

Okresný súd v Žiari nad Hronom rozhodol o návrhu navrhovateľa rozsudkom sp. zn. 10C 91/12 dňa
15.10.2014, pričom návrh navrhovateľa zamietol. Uvedený rozsudok Krajský súd v Banskej Bystrici
uznesením sp. zn. 43Co 53/2012 zo dňa 21.5.2015 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, pričom poukázal
na to, že okresný súd neposudzoval nesprávny úradný postup exekučného súdu, ktorý mal za následok
vznik majetkovej škody, uplatnenej navrhovateľom z dôvodu, uvedeného v návrhu, čiže z dôvodu
oneskoreného rozhodovania exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie, ale návrh zamietol z dôvodu, že okresný súd rozhodol o zmene súdneho exekútora
v primerane dlhom čase, čo príčinou vzniku materiálnej škody a nemajetkovej ujmy v prejednávanej
veci nebolo.

Sudkyňa JUDr. Kamila Haverlová, ktorá v danej veci na prvostupňovom súde rozhodla, už na Okresnom

súde v Žiari nad Hronom nepracuje, a preto na základe opatrenia predsedu súdu zo dňa 4.8.2015 spis
ďalej pridelený na konanie JUDr. Jarmile Kasanovej.

Navrhovateľ podával na Ministerstvo spravodlivosti SR dňom 23.4.2012 žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody. Dňa 27.9.2012 podal žaloby na Okresný súd Žiar nad Hronom.

Odporca namietal, že žaloba nebola podaná po uplynutí šesťmesačnej lehoty, ale skôr. Súd je toho
názoru, že prejednaniu žaloby o náhradu škody a nemajetkovej ujmy nebráni, že žaloba bola na súd
doručenáskôr,nežuplynulalehotašesťmesiacovnapredbežnéprerokovanienárokupodľa§16Zákona
č. 514/2003 Z. z.

Z exekučného spisu Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 4Er 921/2010 súd zistil, že exekútor
podal žiadosť na tunajší súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 23.9.2010. Oprávneným
bol POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava, povinný Ľ. I., pre vymoženie sumy 988,93 € s prísl. na základe
rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu č.k. SR 19052/09, ktorý vydala Slovenská rozhodcovská, a.s.
dňa 24.11.2009, právoplatný dňa 4.1.2010. Súd o žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie rozhodol uznesením zo dňa 28.9.2010, a to tak, že žiadosť súdneho exekútora na
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Z uvedeného je zrejmé, že exekútor podal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pred
1.6.2011. Exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok. Súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením tak, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Exekučný poriadok s účinnosťou od 1.9.2005 v § 41 ods. 2 písm. c/ za exekučné tituly označuje notárske
zápisnice a v písmene d/ vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Pod pojmom „vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených“ je potrebné
rozumieť aj rozhodcovský rozsudok. Novela exekučného poriadku, uskutočnená Zákonom č. 102/2011
Z. z., účinná od 1.6.2011 podľa dôvodovej správy k tomuto zákonu vložením slov „rozhodcovských
rozsudkov a“ do § 41 ods. 2 písm. d/ iba odstraňuje rozporný výklad § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného
poriadku, či pod vykonateľnými rozhodnutia rozhodcovských komisií sa rozumejú aj rozhodcovské

rozsudky. V období od 1.7.2002 do 31.5.2010 mal exekučný súd o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, ak bol exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, a mienil vydať poverenie,
rozhodnúť do 15 dní od doručenia žiadosti, ale v období od 1.6.2010 naďalej, pokiaľ chcel žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovieť, už nebol viazaný lehotou
15 dní podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Súdna prax sa ustálila na závere, že lehota 15 dní

od doručenia žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie neplatí, ak
exekučný súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, a musí rozhodnúť o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (napr.uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. IV.US 605/2012 zo dňa 14.12.2012, sp. zn. II.US 520/2012 zo
dňa 10.7.2013, II.US 248/2013 zo dňa 25.4.2013).

Exekútor podal na Okresný súd v Žiari nad Hronom žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
dňa 23.9.2010, pričom exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok a v tomto období už súd nebol
viazaný 15-dňovou lehotou na vydanie poverenia. 15-dňovou lehotou súd nebol viazaný ani v prípade,
keď súd zistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia a rozhodne o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Súd poukazuje na to, že v danej veci uznesením súd žiadosť súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, a to dňa 28.9.2010. Súd konštatuje, že aj keď súd
nebol viazaný 15-dňovou lehotou, súd o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol
v 15-dňovej lehote, a to šiesty deň od podania žiadosti. Z uvedeného je zrejmé, že nebol zistený ani
jedenzozákonnýchdôvodov,potrebnýchnakonštatovanienesprávnehoúradnéhopostupuexekučného
súdu, súd konal bez zbytočných prieťahov a vzhľadom na to súd návrh navrhovateľa zamietol.

Vzhľadom na to, že súd dospel k názoru, že nárok na náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy nie
je odôvodnený z dôvodu, že exekučný súd neporušil práva navrhovateľa, nie je potrebné vyhodnocovať
aj predpoklady na určenie výšky nemajetkovej ujmy, uvedené v zmysle § 17 ods. 3 Zákona č. 514/2003
Z. z. Takýmito predpokladmi by sa súd zaoberal iba v prípade, ak by náhradu nemajetkovej ujmy priznal
a odôvodňoval by jej výšku.

Vzhľadom na to, že návrh navrhovateľa bol nedôvodný už v samotnom právnom základe uplatneného
nároku, nebol dôvod, aby súd vo veci rozhodoval medzitýmnym rozsudkom o právnom základe
uplatneného nároku, ale súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 OSP tak, že odporcovi, ktorý
mal vo veci plný úspech, právo na ich náhradu nepriznal. Odporca, ktorý nebol zastúpený advokátom,
si náhradu trov konania uplatnil vo svojom vyjadrení k podanému návrhu, preto mal súd povinnosť
rozhodnúť o trovách konania. Odporca si trovy konania nevyčíslil, z obsahu spisu žiadne trovy konania
odporcu nevyplynuli, preto súd rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri
všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám, uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav
veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený

skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.