Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Poprad
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Juraj Šteffel
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 8C/178/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8413205605
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Šteffel
ECLI: ECLI:SK:OSKK:2013:8413205605.1
Uznesenie
OkresnýsúdKežmaroksamosudcomJUDr.JurajomŠteffelomvprávnejvecinavrhovateľapredbežného
opatrenia: E., štátneho občana SR, právne zastúpeného: Mgr. Milošom Čičmancom, advokátom so
sídlom Rastislavova 36, 058 01 Poprad, IČO: 42 077 206, proti odporcovi: P. štátnemu občanovi SR, o
návrhu na vydanie predbežného opatrenia takto
r o z h o d o l :
I. Návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal vydania rozhodnutia zakazujúceho odporcovi nakladať s
rodinným domom so súpisným č. XXX, umiestneným na parcele registra „C“ s parc. č. XXXX/X,
pozemkom parcely registra „C“ s parc. č. XXXX/X o výmere 270 m2, druh pozemku: zastavané plochy
a nádvoria, pozemkom parcely registra „C“ s parc. č. XXXX/X o výmere 1 003 m2, druh pozemku:
zastavané plochy a nádvoria, kat. územia X., všetko zapísané na LV č. XXX, a to najmä predmetné
nehnuteľnosti scudziť, zriadiť k nim záložné, vecné alebo iné právo tretej osobs a z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ sa domáhal vydania predbežného opatrenia s obsahom uvedeným vo výrokovej časti tohto
uznesenia.
Vnávrhuokreminéhouviedol,žesaprotiodporcovidomáhavráteniadaru-nehnuteľnostišpecifikovanej
vo výrokovej, keďže zabezpečil výber vhodného pozemku na stavbu rodinného domu, predávajúceho
predmetných pozemkov, dojednal podmienky kúpy, zabezpečil stavebný dozor i pracovnú silu a v
konečnom dôsledku financoval kúpu vyššie špecifikovaných nehnuteľností, ako aj výstavbu rodinného
domu na týchto nehnuteľnostiach.
Konal tak preto, že nechcel vzbudzovať podozrenie o svojom mimomanželskom vzťahu s odporcom a
predmetné nehnuteľnosti mu daroval práve takýmto spôsobom. Uvedené tvrdenie podľa neho vyplýva i
z výpovede odporcu v konaní vedenom na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn. 6P 75/2011.
Dôvod predbežného opatrenia jeho navrhovateľ vidí v obave, že zo strany odporcu dôjde k prevodu
posudzovaných nehnuteľností, keďže tento začal speňažovať svoj nehnuteľný majetok (v priebehu
roku 2013 mal predať byt č. XX, nachádzajúci sa na X. poschodí obytného domu súpisné č. XXX,
nachádzajúci sa na pozemku parcely registra „C“ s parc. č. XXX/XX, kat. územia X., zapísaný na LV
č. XXX), a preto podľa navrhovateľa možno dôvodne predpokladať, že odporca bude v tomto zámere
pokračovať.
Prevod nehnuteľného majetku vo vlastníctve odporcu je tak reálnou hrozbou ktoré by mohlo mať za
následok vznik ujmy na strane navrhovateľa predbežného opatrenia spočívajúcej v ohrození, resp.
úplnom zmarení výkonu rozhodnutia vo veci samej.Podľa § 74 ods. 1 O. s. p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné,
aby dočasne boli upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia
bol ohrozený.
Podľa § 102 ods. 1 O. s. p. ak treba po začatí konania upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť
dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na
návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.
Podľa § 75 ods. 1 O. s. p. predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o
predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.
Podľa ods. 2 posledne citovaného zákonného ustanovenia návrh má okrem náležitostí návrhu podľa
§ 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného
opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a
odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni
navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej.
Na každom súdnom rozhodnutí vrátane rozhodnutia, ktorým sa rozhoduje o návrhu na predbežné
opatrenie, musí existovať právny záujem.
Podstata právneho záujmu sa odlišuje podľa toho, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha a akej
veci sa týka.
Právny záujem na predbežnom opatrení sa vyvodzuje z právne významných skutočností, ktorých základ
spočíva v znení ust. § 74 ods. 1 O. s. p..
Navrhovateľ predbežného opatrenia musí mať právny záujem na predbežnom opatrení, t. j. musí
osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Právny záujem je relevantný kvôli tomu,
aby sa neskúmali iné, napríklad morálne záujmy, na takomto rozhodnutí súdu, prípadne aby nešlo len
o záujem týkajúci sa faktického stavu vládnuceho medzi účastníkmi. Iný než právny záujem sa pri
rozhodovaní o predbežnom opatrení neberie do úvahy, pretože činnosť súdu nemôže mať akademický
charakter.
Každý, kto požiada o súdnu ochranu osvedčuje, hoci latentne, právny záujem na nej alebo tento
predpoklad súdneho rozhodovania oprie o výslovné ustanovenie hmotného alebo procesného práva.
Zistenie právneho záujmu na predbežnom opatrení sa opiera o hypotézu procesnej normy uvedenej v §
74 ods. 1 O. s. p. V podaní, v ktorom sa navrhuje vydanie predbežného opatrenia je potrebné osvedčiť,
že tu je daný právny záujem. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov
opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že
nariadením predbežného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v základnom
sporovom konaní.
V zmysle cit. zák. ustanovení súd skúmal splnenie podmienky existencie právneho záujmu navrhovateľa
na predbežnom opatrení. V tejto súvislosti preskúmal existenciu právne významných skutočností,
ktorých základ spočíva v znení ust. § 74 ods. 1 O. s. p. a súčasne, či navrhovateľ v návrhu osvedčil
potrebnosť dočasnej úpravy pomerov odporcu.
V prvom rade skúmal, či navrhovateľ predbežného opatrenia tvrdil a osvedčil, že sú tu právne vzťahy
medzi účastníkmi konania o vydanie predbežného opatrenia. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť,
že predbežné opatrenie nemožno využiť na dočasnú úpravu iných, než právnych vzťahov medziúčastníkmi.Akmedziúčastníkminiejevzťah,ktorýjeupravenýprávom,resp.navrhovateľaninetvrdí,že
taký vzťah tu je, ďalšie predpoklady na nariadenie predbežného opatrenia ani netreba skúmať, pretože
chýba základný zákonný predpoklad, na ktorom stojí prípadná opodstatnenosť predbežného opatrenia.
V tejto súvislosti súd vychádzal z vymedzenia pojmu právneho vzťahu, ako vzťahu spoločenského,
vznikajúceho najmenej medzi dvoma právnymi subjektmi upraveným právnymi normami, v ktorom sú
jeho účastníci nositeľmi vzájomne spätých subjektívnych práv a právnych povinností. Konkrétny právny
vzťahvzniká,menísaazanikábuďpriamozozákona(exlege),alebočastejšievdôsledkuurčitejprávnej
skutočnosti predvídanej v hypotéze právnej normy.
V tejto súvislosti je pod právnou skutočnosťou potrebné rozumieť okolnosť, s ktorou konkrétna norma
práva spája vznik, zmenu, prípadne zánik právneho vzťahu, t. j. subjektívneho práva a právnej
povinnosti. Právna skutočnosť najčastejšie spočíva v právne relevantnom konaní fyzickej, ako aj
právnickej osoby, či už v súlade s objektívnym právom (právne konanie), alebo v rozpore s ním
(protiprávne konanie). Právnym konaním sú jednak právne úkony súkromnoprávnej povahy (najmä
zmluvy), jednak konštitutívne akty aplikácie práva orgánov verejnej moci (napr. rozsudky súdov,
rozhodnutia správnych orgánov a pod.).
V nadväznosti na posledne uvedené je potrebné pod právnym úkonom rozumieť druh právnej
skutočnosti, spočívajúci v prejave vôle fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá smeruje ku vzniku, zmene
alebo zániku subjektívneho práva a právnej povinnosti.
Podľa §628 ods. 1 OZ darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje
obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.
Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom
daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.
Tak z Trestného oznámenia z 03.06.2011, ako aj Rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 6P
57/2011, Rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 1CoP 51/2012 z 18.07.2012, Rozhodnutia o zmene
priezviska Obvodného úradu Kežmarok, Rodného listu mal. Andreja Žembu a Zápisnice z pojednávania
uskutočneného 02.12.2011 v konaní vedenom na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn. 6P 75/2011
a z čiastočných výpisov z LV č. 659 z 11.01.2013, 26.02.2013 a 04.06.2013 nemožno pre účely
rozhodovania o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyvodiť právny záver o existencii právneho
vzťahu upraveného ust. § 628 Občianskeho zákonníka.
Po preskúmaní návrhu na vydanie predbežného opatrenia obsiahnutom v podaní z 13.06.2013 a
vzhľadom na uvedené skutočnosti tak súd dospel k záveru, že navrhovateľ predbežného opatrenia
neosvedčil existenciu konkrétneho právneho vzťahu medzi ním a odporcom, z ktorého by vyplývalo
jeho vecné právo spôsobilé byť objektom ochrany nielen inštitútmi hmotného práva, ale i inštitútmi
občianskeho procesného práva, v danom prípade predbežného opatrenia.
Vzhľadom na uvedené právne skutočnosti tak nemožno uzavrieť, že by navrhovateľ predbežného
opatrenia v návrhu osvedčil existenciu právne relevantných skutočností, spôsobilých vyvolať
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.
Keďže navrhovateľ predbežného opatrenia neosvedčil existenciu zákonných predpokladov pre jeho
nariadenie, bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
O náhrade trov konania, ktoré vznikli v súvislosti s predbežným opatrením, súd rozhodne v rámci
rozhodnutia o náhrade trov celého konania vo veci samej, tak ako to vyplýva z ust. § 145 O. s. p..Poučenie:
O Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
O V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
O Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
O Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
O Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.