Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. november 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 27C/388/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112243517
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Scholtzová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5112243517.3

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Scholtzovou v právnej veci navrhovateľa: 1/
O. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, 2/ B. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, proti odporcovi: Y.
R., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, B., zastúpený spol. JUDr. Magda Poliačiková, s.r.o., so sídlom
Národná 17, Žilina, IČO: 36 848 654 o odstránenie oplotenia a povinnosť postaviť nové oplotenie, takto

r o z h o d o l :

Návrh sa v celom rozsahu z a m i e t a.

Navrhovatelia 1/, 2/ sú p o v i n n í zaplatiť odporcovi trovy konania 740,43 eur do 15 dní po
právoplatnosti rozsudku na účet splnomocnenej zástupkyne odporcu spoločnosť JUDr. Magda
Poliačiková , advokátka s.r.o. so sídlom Národná 17, 010 01 Žilina.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateliadňa12.12.2012podalinávrh,vktorompôvodnežiadaliaby odporca bolpovinnýodstrániť
oplotenie z pozemku navrhovateľov parcela č. XXX/X a XXX/X kat. územie L. a vrátiť do predošlého

stavu .

J., ktoré bolo doručené 19.6.2013 navrhovatelia predložili zmenu návrhu , v ktorom žiadali, aby
odporca bol povinný odstrániť oplotenie z pozemku navrhovateľov parcela č. XXX/X a XXX/X
kat. územie L. a aby bol povinný postaviť nové oplotenie v tých miestach, na ktorých sa nachádzalo
pôvodné oplotenie. Na základe výzvy súdu podľa § XX ods. X S. navrhovatelia v bode 2) o povinnosť
postaviť nové oplotenie predložili dňa XX.X.XXXX zmenu návrhu a podľa uznesenia OS B. XXC/XXX/
XXXX - XX zo dňa XX.XX.XXXX súd pripustil zmenený návrh tak, že v bode 2) bude znieť:

S. je povinný postaviť nové oplotenie v tých miestach, na ktorých sa nachádzalo pôvodné oplotenie a
to tak, že:

- reálna spoločná hranica medzi parcelou číslo XXX/X a parcelou číslo XXX/X bude v dolnej časti
vzdialená XX,XX metra od existujúceho plota so susedmi - vlastníkmi parcely č. XXX,

- reálna spoločná hranica medzi parcelou číslo XXX/X a parcelou číslo XXX/X bude v hornej časti
vzdialená XX metrov od existujúceho plota so susedmi - vlastníkmi parcely č. XXX,

- reálna spoločná hranica bude v dolnej časti medzi parcelou číslo XXX/X a parcelou číslo XXX/X a
v hornej časti medzi parcelou číslo XXX/X a parcelou číslo XXX/X zameraná tak, ako je vyznačená
v geometrickom pláne č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, vyhotoviteľ A.. F. C. - H., K. 4, B., ktorý
autorizačne overila A.. Y. H., R. katastra B. dňa XX.XX.XXXX, ktorý geometrický plán č. 13/2003 bol
vyhotovený ako podklad ku kúpnej zmluve zo dňa 07.09.2003,- reálna spoločná hranica v strede pozemku v dolnej časti medzi parcelou číslo 942/1 a parcelami 939/4
a 940/1 bude zameraná 50 centimetrov od garáže vo vlastníctve navrhovateľov, ktorá sa nachádza na
parcele číslo 942/1 a 50 centimetrov od garáže vo vlastníctve odporcu, ktorá sa nachádza na parcele

číslo 940/1 tak, ako je uvedené po vzájomnej dohode medzi predchádzajúcim vlastníkom a odporcom
v stavebných povoleniach na obidve garáže a to tak, že spoločná hranica medzi pozemkami bude
zameraná vo vzdialenosti 50 centimetrov od garáže vo vlastníctve navrhovateľov a 50 centimetrov od
garáže vo vlastníctve odporcu.

V písomnom návrhu uviedli, že rodinný dom č.s. XXX postavený na parcele XXX/X ako aj garáž

postavenú na parcele XXX/X a pozemky parcelné číslo XXX/X a XXX/X nadobudli v roku XXXX na
základe kúpnej zmluvy, ktorej súčasťou bol aj geometrický plán č. XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX. D.
plánom boli pozemky, ktoré patria navrhovateľom XXX/X, XXX/X, XXX/X a XXX/X riadne vymerané. V
teréne boli hranice medzi pozemkami navrhovateľov a odporcu riadne vytýčené a ohraničené múrmi,
kovovými stĺpikmi a pletivom. D. plán autorizačne overil A.. H. F. dňa XX.X.XXXX a úradne bol
overený správou katastra dňa XX.X.XXXX a je zaevidovaný v katastrálnej mape. J. navrhovateľov

XXX/X a XXX/X má spoločnú hranicu s pozemkom odporcu XXX/X, XXX/X a XXX/X. V novembri
XXXX dal odporca vymerať geodetom svoj pozemok XXX/X, XXX/X a XXX/X. D. zamerali a vytýčili
spoločnú hranicu medzi pozemkami účastníkov tak, že parcely odporcu zasahujú do parciel XXX/X
a XXX/X vo vlastníctve navrhovateľov. L. toho aby boli navrhovatelia upozornení , tak geodeti spolu
s odporcom vstúpili na súkromný pozemok navrhovateľov, ktorý bol riadne oplotený, bez prítomnosti

navrhovateľov ako vlastníkov pozemkov. Navrhovatelia neboli prítomní a nemohli sa teda vyjadriť
k zameraniu a vytyčovaniu spoločnej hranice. Na základe takéhoto vytyčovania bol vyhotovený
vytyčovací náčrt 27.10.2011, ktorý nie je úradne overený a vytyčovací protokol, ktorý navrhovatelia
nepodpísali . Tieto listiny vytyčovací náčrt a vytyčovací protokol predložil odporca k ohláseniu drobnej
stavby - oploteniu ako prílohu na stavebný úrad, hoci nespĺňajú zákonom stanovené náležitosti. V

ohlásení drobnej stavby odporca neuviedol, že so stavbou oplotenia mení aj trasu oplotenia. Pretože
navrhovatelia mali vyhotovený geometrický plán z roku 2003, tak v novembri 2011 na vytyčovanie hraníc
mali byť prednostne použité tieto podklady, v ktorých sú originálne údaje o súbore lomových
bodov alebo mapy, ktoré boli z nich vyhotovené alebo ich presné kópie. Stavebný úrad na základe
ohlásenia drobnej stavby povolil odporcovi stavbu oplotenia, ale nie so zmenou trasy. V októbri 2011

odporca odstránil pôvodné oplotenie a odrezal stĺpiky. Konaním odporcu došlo k zásahu do pokojného
stavu, čím sa navrhovatelia domáhali ochrany a podali žiadosť o okamžité zastavenie stavby a návrh
na predbežné opatrenie - zákaz vykonávať stavebné práce v konaní 7C/361/2012. Stavba oplotenia
bola dňa 16.11.2012 ukončená . Odporca stavbu uskutočnil aj napriek opakovaným upozorneniam
navrhovateľov, že nesmie pokračovať v stavbe oplotenia. Touto stavbou svojvoľne zmenil jestvujúcu

hranicumedzipozemkami účastníkov. Týmtokonaním vzniklanavrhovateľommajetkováujma, keďže
odporca si svojvoľne prihradil nehnuteľný majetok, ktorý mu nepatrí, a je vo vlastníctve odporcov, a to
asi 100 m2 pozemku a odrezal kovové stĺpiky, ktoré patrili navrhovateľom počte 9 ks a prihradil si tuje
v počte 12 ks. Jednu tuju presadil a 17 ks tují znehodnotil. Týmto konaním vznikla navrhovateľom aj
nemajetková ujma. Navrhovatelia žiadajú aby odporcovi bola uložená povinnosť odstrániť už jestvujúce

oplotenie a vrátiť do pôvodného stavu. Navrhovatelia využívajú svoje právo podľa § 127 ods. 1 OZ a
žiadajú aby odporca pozemok vypratal a vrátil navrhovateľom. Pretože nedošlo k obnove pôvodného
stavu, tak navrhovatelia sa domáhajú ochrany podľa § 126 OZ a žiadajú aby odporca bol povinný
vydať neoprávnene zadržanú vec, teda pozemok a zároveň aby bolo odporcovi uložené zdržať sa
iných, neoprávnených zásahov do vlastníckeho práva navrhovateľov, najmä aby odstránili z pozemku

navrhovateľov oplotenie a iné predmety. V ďalšej časti navrhovatelia predložili právne posúdenie veci
v zmysle § 127 ods. 1 OZ.

Vo vyjadrení, doručené 12.5.2014, navrhovatelia uviedli, že celý pozemok, ktorý je zapísaný na LV
XXX je zabezpečený záložnými právami a pre účel hypotekárnych zmlúv boli nehnuteľnosti zamerané
a súdnym znalcom banky ohodnotené. D. plán č. 13/2003 bol vyhotovený pre účely kúpnej zmluvy

a pre účely hypotekárnej zmluvy a pre účely okresného úradu na rozhodnutie o vyňatí ornej
pôdy z pôdneho fondu. Podľa tohto geometrického plánu boli hranice v prírode označené múrom.
V súčasnosti po zásahu odporcu sa nezhoduje skutočná výmera s výmerou pozemku podľa listu
vlastníctva a šírka pozemku nezodpovedá šírke podľa katastrálnej mapy. V období keď začalo
stavebné konanie na stavbu garáže odporcu, tak odporca s manželkou prišli za rodičmi navrhovateľky

a žiadali o podpis na prehlásení, že odporca môže garáž stavať bližšie ku oploteniu a teda bližšieku hranici medzi pozemkami. Rodičia navrhovateľky sa dohodli s odporcom na odstupe 0,5 m od
plotu tak pri stavbe garáže odporcu ako aj pri stavbe garáže navrhovateľov. Tento súhlas rodičov
musí byť doložený v spisovej zložke ku stavbe garáže odporcu. S takýmto odstupom 0,5 m k hranici

pozemkov je vyhotovená projektová dokumentácia na stavbu garáže. Na pojednávaní sa samotný
odporca vyjadril, že garáž postavil vo vzdialenosti 0,5 m od oplotenia. Navrhovatelia majú garáž o dĺžke
6 m, ale odporca postavil garáž o dĺžke 12,11 m. Pred začatím stavby musel odporca zabezpečiť
vytýčenie stavby garáže. Vytyčovanie malo byť robené podľa vytyčovacích výkresov v súlade s
územným rozhodnutím alebo stavebným povolením. Doklady o vytýčení bol odporca povinný predložiť

stavebnému úradu. Ďalšiu stavbu - stavbu prístrešku postavil odporca o dĺžke 5,60 m taktiež na hranici
s pozemkom navrhovateľov. Ani pri tejto stavby nedodržal odporca podmienky určené stavebným
úradom v predmetnom ohlásení. Prístrešok podľa ohlásenia mal byť mať rozmery 5 x 4,8 m a
výška 3 m. V skutočnosti má prístrešok rozmery šírka 5,6 , dĺžka 7,3 a výška viac ako 4 m. Na
takúto stavbu malo vyť vydané teda stavebné povolenie a nestačilo len ohlásenie. Ďalšiu stavbu
za garážou, teda hospodársky prístrešok o dĺžke 9,145 m2 postavil odporca ako čiernu stavbu. Táto

stavba bola postavená pred viac ako 20.rokmi a zlegalizovaná bola až 11.3.2013, kedy bolo vydané
rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby . Všetky tieto stavby odporca úmyselne postavil na hranici
s pozemkom navrhovateľov. Stavbami odporca dlhé roky znehodnocuje pozemok navrhovateľov,
ktorý bol využívaný na pestovanie zeleniny, čo už teraz možné nie je. Šírka pozemku odporcu 21
m mu umožňovala stavby realizovať podľa stavebného zákona a dodržiavať stanovené odstupy a

nespôsobovať škodu na majetku navrhovateľov. Rodičia navrhovateľky tieto stavby odporcovi tolerovali,
nakoľkonechceli abyvznikalispory. Ďalejnavrhovateliauvádzali,akoodporca pribíjava zachytávače
snehu na strechu garáže a hospodárskeho prístrešku. Pretože odporca nemal dostatočný odstup od
hranice pozemkov na ich údržbu, tak potreboval pozemok za stavbami rozšíriť . Pokiaľ predložil
ohlásenie drobnej stavby na stavbu oplotenia, tak je to zavádzajúce, pretože neoznámil, že bude

meniť aj trasu oplotenia. Ak stavební mení trasu, tak nepostačuje len ohlásenie, ale musí byť vydané
stavebné povolenie. Od roku 1980, kedy bolo vydané stavebné povolenie na stavbu rodinného domu
odporcu, odporca trikrát menil pletivo na oplotení a trasa oplotenia bola viac ako 30 rokov v poriadku
a žiadne pochybnosti nevznikali. Po dobu viac ako 30 rokov navrhovatelia s pozemkom nakladali ako
so svojím a odporca spoločnú hranicu počas celej doby uznával a nikdy nemal podozrenie, že

oplotenie by bolo na nesprávnom mieste. Táto hranica bola vyznačená kovovými stĺpikmi osadenými
v betóne , kovovým pletivom a betónovou podmurovkou. Navrhovatelia geodeta, ktorý vymeriaval
pozemok upozornili, že je vedené súdne konanie a tento geodet upozornil odporcu, že pozemok až do
rozhodnutia súdu nesmie oplotiť , ale odporca to ignoroval. Túto skutočnosť oznámili stavebnému
úradu. Navrhovatelia viackrát podávali oznámenie na políciu. Navrhovatelia ďalej argumentovali § 39

a) ods. 1, ods. 2 Stavebného zákona, § 6 ods. 1 Vyhl. č. 532/2002 Z.z. . Stavby odporcu napriek
nesúhlasu navrhovateľov a nedodržaným podmienkam, ktoré sú stanovené v stavebných povoleniach
a o hláseniach, stavebný úrad skolaudoval alebo dodatočne povolil. Predmetom oznámenia o ohlásení
drobných stavieb zo dňa 21.6.2012 je okrem iného oplotenie pozemku. Okrem parciel uvedených v
oznámení, odporca oplotil celý svoj pozemok, a to parcely 939/2, 940/1, 939/1 a 938/1, 938/4, ktoré

dokúpila k pozemku odporcu jeho dcéra. Na základe tohto navrhovatelia žiadali aby súd preskúmal celý
úradný spis ku stavebnému povoleniu na stavbu garáže vo vlastníctve odporcu a ďalej žiadali aby
svedkyňa H. ktorí sú vlastníci susedných pozemkov 944 a 943 predložili úradnú listinu stavebnej
komisie obecného úradu ohľadom vymerania hranice a zamerania stavby plotu medzi pozemkom
navrhovateľov a ich pozemkom. Od tohto plotu bola potom zameraná šírka pozemku navrhovateľov

v roku 1964. Ďalej žiadali aby súd nariadil zameranie celého pozemku odporcu , ktorý si prihradil
nielen časť pozemku navrhovateľov, ale aj pozemok nad pozemkom odporcu , a to nad parcelou č.
940/1, 939/1 a nad parcelou 938/1 a 938/4. Ďalej aby bolo zakázané odporcovi akokoľvek nakladať
so sporným pozemkom a aby bolo nariadené vymeranie geodetom šírky pozemku navrhovateľov a
vymeranýcelýpozemokodporcuašírkapozemkuvovlastníctvesusedov zdruhejstranynavrhovateľov,

a to parcely 943 a 944 .

Navrhovatelia v záverečnom vyjadrení uviedli, že boli dodatočne vykonávané opravy v oznámení o
drobnej stavbe a uvádzali, že odporca zavádza aj stavebný úrad aj súd .

Odporca žiadal návrh zamietnuť.V písomnom vyjadrení, doručené 22.1.2013 uviedol, že pôvodný petit návrhu je nejasný, neurčitý,
nezrozumiteľný a teda nevykonateľný . Ďalej uviedol, že oplotenie vykonal na základe vytyčovacieho
náčrtu, ktorý bol vyhotovený Geokanceláriou Kysucké Nové Mesto zo dňa 7.11.2011 a boli vytýčené

parcely 939/,1,2,3,4, a parcely 940/1,2 . K tomuto vytýčeniu hraníc došlo 27.10.2011. Odporca ústne
oznámil navrhovateľom v dostatočnom časovom predstihu, že dôjde k vytýčeniu hraníc pozemkov a
navrhovatelia s týmto súhlasili . Navrhovateľ keď sa vytyčovali hranice bol v práci a navrhovateľka
2/ tesne pred príchodom geodetov odišla z domu. Pri vytyčovaní bol prítomný otec navrhovateľky
E. ktorý bol predchádzajúcim vlastníkom pozemkov a syn navrhovateľov. Po doručení vytyčovacieho

náčrtu tento predložil navrhovateľom. Hranicu medzi pozemkami označili body 366-37 v hornej časti a
366-32vdolnejčastipozemkov. Geodetipriamovterénevytýčilimihranice medzipozemkamikovovými
kolíkmi v tvare T - roxormi, ktoré syn navrhovateľov vykopal. Odporca z opatrnosti si dal vyhotoviť
ešte jeden vytyčovací náčrt dňa 15.11.2012 a pri tomto vytyčovaní už boli prítomní navrhovateľ, ďalej
poslanec za mestskú časť Brodno a dvaja geodeti. Podľa fotodokumentácie vyplýva, že aj ďalší
geodet vytýčil hranicu medzi pozemkami na tom istom mieste ako bola hranica pôvodne vytýčená .

Odporca postavením plotu na základe rozhodnutia stavebného úradu nezasiahol do vlastníckeho
práva navrhovateľov a návrh je absolútne bezdôvodný, a tak ho žiada zamietnuť.

Odporcavovyjadrení,doručené31.10.2013uviedol,že aknavrhovateliažiadajú,abyodporcapostavil
nové oplotenie, tak neuviedli na základe akého právneho titulu je odporca povinný vybudovať
oplotenie. Pokiaľ žiadajú aby oplotenie bolo vybudované v tých miestach na ktorých sa nachádzalo

pôvodné oplotenie , tak navrhovatelia, na ktorých je dôkazné bremeno, ničím nepreukázali na základe
čohodospeliktejskutočnosti,žeoploteniemábyťvybudovanévbodoch,takako žiadalivrozsudočnom
návrhu . Navrhovatelianepreukázaliničím,žeplotmedziparcelami 941/2a944,ktorá jevovlastníctve
ďalších susedov, je na správnej majetkovej hranici a vlastníci parcely 944 nie sú účastníkmi tohto
sporu. Pokiaľ sa navrhovatelia odvolávajú na geometrický plán č. 13/2003 zo dňa 16.7.2003 tento

bol vyhotovený za účelom zamerania rodinného domu a garáže parcela 941/1 , 942/2 a účelom tohto
geometrického plánu nebolo určenie hranice medzi pozemkami navrhovateľov a odporcom . Parcely
939/2, 942/1 a 940/1 nie sú predmetom geometrického plánu a nemôže byť tento podkladom na určenie
hranice . Pokiaľ uvádzajú navrhovatelia, že garáž má byť vo vzdialenosti 50 cm od hranice pozemkov,
tak v stavebnom konaní na výstavbu garáže sa nerieši otázka určenia hraníc susediacich pozemkov

a v tomto konaní neboli žiadni geodeti a nikto neriešil otázku správnej hranice. Navrhovatelia taktiež
nepredložili doklad o tom, že stavba ich garáže bola osadená v súlade so stavebným povolením.
Navrhovatelia nepreukázali, že v stavebnom povolení odporcu na stavbu garáže bola akákoľvek
zmienka o určení spoločnej hranice vo vzdialenosti 50 cm od garáže . Ďalej odporca poukázal
na to, že dňa 12.8.2013 bola vykonaná kontrola správnosti a presnosti vytýčenia hranice medzi

predmetnými pozemkami , pričom úrade geodézie, kartografie a katastra konštatoval, že lomové
body vlastníckej hranice medzi predmetnými pozemkami boli vytýčené zo správnych technických
podkladov a s požadovanou presnosťou. Na základe tohto žiadal odporca návrh zamietnuť.

Vo vyjadrení, doručené 14.10.2014 odporca uviedol, že podľa geometrického plánu č. 13/2003
došlo k rozdeleniu pôvodnej KN parcele a účelom bolo vyňatie pozemku pod garážou z ornej pôdy

na zastavanú plochu, a teda nebolo účelom tohto geometrického plánu skúmať hranice parciel medzi
susedmi. Nie je pravdou, že by medzi rodičmi navrhovateľov a odporcom došlo k nejakej písomnej
dohode,ktorá bysatýkalaumiestneniastavbygaráže . Anipodľastavebnéhopovolenia nevyplýva,že
by stavebný úrad uložil povinnosť v akej vzdialenosti od pozemku navrhovateľov má byť umiestnená
garáž odporcu. Pokiaľ uvádzal odporca na pojednávaní, že garáž je skutočne postavená 50 cm

od pôvodného oplotenia, tak odporca uvádza, že žiadna dohoda s rodičmi navrhovateľky o tomto
nebola a s otcom navrhovateľky o tom nikdy nehovoril a skutočná vzdialenosť garáže od existujúcej
hranice je väčšia ako 50 cm. Pokiaľ navrhovatelia sa vyjadrujú k rozmerom prístrešku, a to že
nebolo naň vydané stavebné povolenie, tak táto skutočnosť nie je predmetom konania a tiež nie je
pravdou, že by prístrešok bol postavený na hranici s pozemkom navrhovateľov. Predmetom sporu

nie sú ani žiadne škody, ktoré by prípadne vznikli navrhovateľom v súvislosti s legálne postavenými
drobnými stavbami . Ďalšíkrát si odporca dal vymerať pozemok z dôvodu, že v teréne bola hranica
vyznačená kolíkom a tento syn navrhovateľov vykopal. Je vecou stavebného úradu aby posúdil, či je
potrebné stavebné povolenie alebo ohlásenie stavby. Pokiaľ sa týka oznámenia zo dňa 21.6.2012 je
pravdou, že stavebný úrad sa vyjadril, že nemá námietky k drobným stavbám - prístrešok a oplotenie

pozemku s umiestnením na pozemku 939/41 a 940/1, pričom dňa 20.12.2012 boli opravené parcely,a to KN C 939/41 na parcele KN C 939/4 a 939/2. Pokiaľ navrhovatelia spochybňujú vytyčovací
nákres Ing. Káčeríka, tak títo už podali na neho sťažnosť a inšpekcia skonštatovala, že lomové body
boli vytýčené zo správnych technických podkladov a s požadovanou presnosťou. Pokiaľ navrhovatelia

žiadajú, aby súd preskúmal celý úradný spis ku stavebnému povoleniu, tak predmetom tohto konania
nie je preskúmanie úradného spisu a nepatrí to ani do právomoci súdu. Pokiaľ navrhovatelia žiadajú,
aby H. Z. a V. H. predložili úradnú listinu stavebnej komisie, tak toto taktiež nesúvisí s predmetom
sporu a títo svedkovia nie sú účastníci sporu a predmetom nie je určenie hranice medzi pozemkom
navrhovateľov a svedkov. J. je odstránenie oplotenia a vrátenie do pôvodného stavu, a tak nie je

možné v tomto konaní zameriavať celý pozemok odporcu a skúmať, či je správne určená hranica aj
z opačnej strany od susedov, ktorí nie sú účastníkmi sporu. Taktiež nesúhlasí s návrhom aby bol
vymeraný celý pozemok odporcu ako aj ďalšie parcely, ktoré sú vo vlastníctve tretích osôb, ktoré nie
sú účastníkmi konania. Na základe tohto žiadal odporca návrh v celom rozsahu zamietnuť.

V záverečnom vyjadrení odporca poukázal na fotodokumentáciu, na základe ktorej je zrejmé, že nový
plot prigarážijepostavenýnamiesto staréhoplota .Odporcanamietal nedostatokpasívnejlegitimácie

a pridržiaval sa všetkých doterajších vyjadrení v spore. Je nesporné, že odporca vykonal oplotenie
na základe vytyčovacieho náčrtu, ktorý bol vyhotovený jednak Ing. M. a o tomto boli navrhovatelia
oboznámení a pretože ho spochybňovali, tak z opatrnosti si odporca dal vyhotoviť ďalší vytyčovací
náčrt A.. L., ktorý zhodne ako prvýkrát určil kde je hranica medzi pozemkami účastníkov. X. ničím
nepreukázali z akých dôvodov by mal odporca odstrániť predmetné oplotenie, a tak odporca žiadal

návrh v celom rozsahu zamietnuť.

Na základe dokazovania, ktoré bolo vykonané výsluchom účastníkov , svedkov H. Z., E. H. a
oboznámením listinných dokladov, najmä LV XXX a XXX, geometrického plánu, katastrálnej mapy,
oznámenia k ohláseniu drobných stavieb , spisu OS B. XC/XXX/XXXX a ďalších mal súd zistený
nasledovný skutkový stav:

J. LV č. XXX kat. územie L. bolo zistené, že sú zapísané parcely registra C parcelné číslo XXX/X -
zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX , parcelné číslo XXX/X - zastavané plochy a nádvoria
o výmere XXX mX , parcelné číslo XXX/X - orná pôda o výmere XXXX mX , parcelné číslo XXX/X -
zastavané plochy a nádvoria o výmere XX mX a parcelné číslo XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o
výmere XXX mX a stavby č.s. XXX - rodinný dom na parcele XXX/X a č.s. XXX - garáž na parcele

XXX/X a ako bezpodieloví spoluvlastníci X/X sú zapísaní navrhovatelia X/,X/ .

J. LV č. XXX kat. územie L. bolo zistené , že sú zapísané parcely registra C parcelné číslo XXX/X -
orná pôda o výmere XXX mX , XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcelné číslo
XXX/X - záhrady o výmere XXX m2, parcelné číslo XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX
m2, parcelné číslo XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX a parcelné číslo XXX/X -

orná pôda o výmere XXX mX a stavba č.s. XXX - rodinný dom na parcele č. XXX/X a ako bezpodieloví
spoluvlastníci v X/X sú zapísaný odporca Y. R. a C. R. rod. P. .

J. kópie katastrálnej mapy zo dňa XX.XX.XXXX bolo zistené, že pozemky vo vlastníctve navrhovateľov
parcelné číslo XXX/X, XXX/X susedia bezprostredne s pozemkami vo vlastníctve odporcu a jeho
manželky XXX/X, XXX/X a XXX/X.

J. kúpnej zmluvy zo dňa X.X.XXXX, vklad povolený XX.X.XXXX pod č. V XXXX/XX bolo zistené, že
zmluva bola uzavretá medzi predávajúcimi E. H. a C. H. a kupujúcimi O. L. a B. L. a predmetom
boli nehnuteľnosti kat. územie L., a to dom č.s. XXX na pozemku parcelné číslo XXX/X a pozemky
XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX , XXX/X - zastavané plochy o výmere XXX
mX , XXX/X - orná pôda o výmere XXXX mX a XXX/X - zastavané plochy o výmere XX mX , všetko

zapísané na LV XXX.X. ďalej predložili geometrický plán na zameranie rodinného domu a garáže na parcele č. XXX/X a XXX/
X , vyhotovený XX.X.XXXX A.. C. F. č. XX/XXXX a podľa popisnej časti parcely KN XXX - zastavaná
plochy o výmere XXX mX a KN XXX - orná pôda o výmere XXXX m2, obe zapísané na LV XXX boli

rozdelené a vznikli parcely XXX/X - zastavaná plocha o výmere XXX m2, XXX/X - orná pôda o výmere
XXXX mX, XXX/X - zastavaná plocha pod rodinným domom XXX m2 a XXX/X - zastavaná plocha pod
garážou XX m2. V poznámke sa uvádza, že novonavrhované parcely XXX/X a XXX/X bude možné
zapísať do KN na základe doloženia rozhodnutia o vyňatí časti parcely XXX/X, a to diel X o výmere
XX mX a časti parcely XXX/X - diel X o výmere XX mX, teda spolu XX m2 z poľnohospodárskeho

pôdneho fondu.

J. oznámenia k ohláseniu drobných stavieb zo dňa XX.X.XXXX bolo zistené, že ako stavebníci sú
uvedení Y. R. a manželka C. R., ktorí dňa X.X.XXXX ohlásili na mesto B. ako príslušný stavebný
úrad drobné stavby - prístrešok a oplotenie pozemku s umiestnením na pozemku parcela XXX/XX a
XXX/X kat. územie L.. V ďalšej časti je uvedený technický popis drobných stavieb - drevený prístrešok
a oplotenie pozemku z oceľových stĺpikov a pletiva na betónovom základe. R. úrad proti vykonaniu

drobných stavieb nemá námietky. Na druhej strane sa uvádza oprava parcely XXX/XX na XXX/X a
XXX/X , oprava v B. dňa XX.XX.XXXX s podpisom a razítkom spoločného obecného úradu.

J. oznámenia o výsledku katastrálnej inšpekcie I. geodézie, kartografie a katastra zo dňa X.X.XXXX
adresované C. R. bolo zistené, že inšpekcia bola vykonaná voči geodetovi A.. K. F., ktorý autorizačne
overil výsledný operát z vytyčovania hraníc pozemkov C KN parcely č. XXX/X,X,X,X, , XXX/X,X, a

vytýčenie vykonal A.. M. . Na základe kontrolného vytyčovania bolo konštatované, že lomové body
vlastníckej hranice medzi predmetnými pozemkami boli vytýčené zo správnych technických podkladov
a s požadovanou presnosťou.

J. stavebného povolenia zo dňa XX.X.XXXX bolo zistené, že stavebné povolenie bolo vydané Y. R. a
jeho manželke na stavbu garáže v kat. územie L. parcela XXX/X .

J. stavebného povolenia zo dňa X.X.XXXX bolo zistené, že stavebné povolenie bolo vydané E. H. na
stavbu garáže v kat. územie L. parcela XXX . V podmienkach sa konštatuje, že garáž je osadená
X,X m od hranice parcela č. XXX/X.

J.vytyčovaciehonáčrtubolozistené,žetentovyhotovila D.F.X.H.č.objednávkyXXX/XXkat.územieL.,
vyhotovený X.XX.XXXX A.. M. parcely č. XXX/X,X,X,X, a XXX/X,X a podľa protokolu o vytýčenie hranice

pozemkov sa konštatuje, že na žiadosť Y. R. bola vytýčená hranica medzi pozemkami XXX/,X,X,X,X
a XXX, XXX/,X,X, XXX,/X,X kat. územie L..

J. vytyčovacieho náčrtu BV J. O. s.r.o. bolo zistené, že vytyčovací náčrt bol vyhotovený XX.XX.XXXX
Y. L. kat. územie L., č. objednávkyXXX/XXXX a podľa protokolu sa konštatuje, že na základe
požiadavky Y. R. a manželky C. bolo vykonané vytýčenie obvodovej hranice medzi parcelami C KN

XXX/X, XXX/X, XXX/X a XXX/X, XXX/X .

H. bol predložený geometrický plán č. XXX/XXXX D. F. X. H. , vyhotovený XX.XX.XXXX A.. Y. M. na
garáž parcela XXX/X a zlúčené pozemky do parcely XXX/X.

J. žiadosti o okamžité zastavenie drobnej stavby - oprava oplotenia bolo zistené, že navrhovatelia
adresovali Stavebnému úradu Mestský úrad v Žiline s dátumom doručenia 15.11.2012 žiadosť o

okamžitézastaveniedrobnejstavby,ktorúvykonávaodporcanahranicimedzipozemkamiparcelnéčíslo
942/1, 942/2 a pozemkom odporcu 940/1.

Zo spisu OS Žilina 7C/361/2012 bolo zistené, že navrhovatelia O. L. a B. L. proti odporcom Y. R. a C.
R. podali dňa XX.XX.XXXX návrh na vydanie predbežného opatrenia na zastavenie stavebných úprav-oprava oplotenia so zmenou už jestvujúcej hranice. J. uznesenia 7C/361/2012-21 zo dňa 12.12.2012
súd podanie navrhovateľov zo dňa 15.11.2012 podané ako návrh na vydanie predbežného opatrenia
odmietol, a to podľa § 43 ods. 2 veta prvá OSP. Podľa uznesenia KS v Žiline 8Co/30/2013-39 zo

dňa 30.1.2013 bolo pripustené späťvzatie návrhu navrhovateľov a uznesenie 7C/361/2012-21 zo dňa
12.12.2012 bolo zrušené a konanie bolo zastavené. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 21.3.2013.

Na základe výsluchu účastníkov a svedkov mal súd zistené nasledovné skutočnosti:

Navrhovateľka 2/ vo výpovedi uviedla, že žiadajú aby odporca bol povinný odstrániť oplotenie po celej
dĺžke oplotenia, tak ako sa nachádza na pozemkoch navrhovateľov parcely XXX/X a XXX/X kat. územie
L., zapísané na LV XXX a zároveň aby tieto nehnuteľnosti vrátil do predošlého stavu, to znamená aby

postavil oplotenie v tých miestach, v ktorých sa nachádzalo pôvodné oplotenie, resp. nech ho postaví
kdekoľvek mu to vyhovuje, ale na svojich pozemkoch . H. uviedla, že spoločne s navrhovateľom 1/
nadobudli pozemky parcelné číslo XXX/X,X, a XXX/X,X, zapísané na LV XXX podľa kúpnej zmluvy od
jej rodičov E..3 a súčasťou zmluvy bol aj geometrický plán zo dňa 16.7.2003, na základe ktorého boli
vytvorené pozemky, tak ako bol predmet kúpnej zmluvy. Keď kupovali pozemky, tak tieto boli oplotené

pletivovým oplotením s kovovými stĺpikmi a oplotenie postavil asi pred 35.rokmi samotný odporca.
Žiadne spory ohľadne oplotenia neboli. V roku 2012 odporca dokupoval ďalšie pozemky z opačnej
strany, a to parcelu 938 a nechal si zamerať pozemky vo svojom vlastníctve a na základe tohto
zamerania zbúral pôvodný plot a postavil nové pletivové oplotenie 15 a 16.11.2012 a tento pletivový
plot s kovovými stĺpikmi sa už nenachádza na mieste pôvodného oplotenia, ale je posunutý, tak

ako vyznačili v kópii v katastrálnej mape zelenou farbou. Je posunutý po celej dĺžke do pozemkov
navrhovateľov 941/2 a 942/1 a odporca zaberá asi výmeru plochy 100 m2. Navrhovateľka ďalej uviedla,
že podľa jej názoru ani časť oplotenia sa nenachádza na správnej hranici .

Navrhovateľ 1/ sa pridržiaval výpovede navrhovateľky 2/. Doplnil, že odporca zabral v dolnej časti pri
ceste, kde sú postavené rodinné domy, plochu o šírke 0,5 metra a v hornej časti, kde sú pozemky,

plochu o šírke 2,40 metra. Ďalej tu bola dohoda medzi E. a odporcom, že garáže budú postavené pol
metra od hranice a aj v tomto došlo k tomu, že odporca zasahuje do pozemku navrhovateľov. Nevie či
bola uzavretá písomná dohoda. Dĺžka oplotenia je približne 100 m.

Odporca uviedol, že je vlastníkom pozemkov v bezprostrednom susedstve s pozemkami
navrhovateľov , a to pozemky navrhovateľov 942/1 a 941/2 a pozemky vo vlastníctve odporcu podľa

geometrického plánu zo dňa 12.11.2012 vyhotovený A./2, na ktorom je postavený rodinný dom a parcely
939/4 a 940/1 . Ďalej uviedol, že pozemky nadobúdal na základe kúpnej zmluvy, už presne nevie v
ktorom období a už bolo postavené oplotenie medzi pozemkami 941/2 a 939/2, a to po celej dĺžke a
sčasti medzi pozemkami XXX/X a XXX/X, a to len časť, tak ako je postavená garáž navrhovateľov na
parcele XXX/X . A. o pletivové oplotenie a toto staval ešte v minulosti E. H.. V ďalšej časti oplotenie

postavené nebolo. J. si odporca postavil rodinný dom niekedy v rokoch XXXX až XXXX a postavil
zostávajúcu časť oplotenia. F. odporca nadobudol pozemok, tak bol postavený len dom navrhovateľov
na pozemku XXX/X, ale garáž na pozemku XXX/X postavená nebola. S. postavil zostávajúcu časť
oplotenia, tak ako bola zoraná plocha , a to až do konca parciel XXX/X a XXX/X. V tomto období v
rokoch XXXX - XXXX aj vymenil pôvodné oplotenie medzi pozemkami XXX/X a XXX/X a sčasti XXX/X

a XXX/X. V tých miestach čo stálo staré oplotenie zostal zachovaný aj starý múrik a pán H. si zobral
pletivo a nechal tam stĺpiky a staré stĺpiky odporca vymenil za nové stĺpiky a dal nové pletivo. L. to
presne v tých miestach ako bol postavený starý pôvodný plot. Y. náčrty, vtedy keď nadobudol
pozemok do vlastníctva alebo keď sa stavalo pletivové oplotenie, neboli. V roku XXXX dcéra a
zať odporcu odkúpili pozemok XXX a vtedy bolo vyhotovené meranie bolo zistené, že tento pozemok

nie je v takých hraniciach ako na katastrálnej mape, ale je posunutý do pozemkov, ktoré už boli vo
vlastníctve odporcu. Na základe tohto bolo vykonané meranie všetkých pozemkov , a to aj tých, ktorí
sú v susedstve s navrhovateľmi pozemky XXX/X, XXX/X a XXX/X a bol vyhotovený vytyčovací náčrt
A.. M. a ďalší vytyčovací náčrt spoločnosťou BV J. s.r.o. . Na základe týchto vytyčovacích náčrtov,
ktoré boli zhodné, bolo zistené, že došlo k posunu hranice a správna hranica je posunutá smerom do

pozemkov XXX/X a XXX/X a len v podstate prvý bod na hranici pozemkov XXX/X, XXX/X a cesty
XXXX/X je vytýčený správne, ale potom dochádza k posunu v častiach pri domoch v menšom rozsahua v častiach na konci pozemkov vo väčšom rozsahu. R. môže ísť o šírku asi X metra, ale nie X,XX
ako uvádzal navrhovateľ. Po tomto zameraní niekedy v roku XXXX odstránil oplotenie a postavil nové
oplotenie, taktiež pletivové, s kovovými stĺpikmi ale už na správne určenej hranici podľa vytyčovacích

náčrtov. J. bol vyhotovený aj geometrický plán A.. Y. M. zo dňa XX.XX.XXXX na stavbu
garáže na pozemku XXX/X a boli zlúčené pozemky do pozemku XXX/X, to znamená nie pozemok v
bezprostrednom susedstve s pozemkami navrhovateľov. V. geometrický plán už vychádzal zo správnej
vytýčenej hranice medzi pozemkami účastníkov konania. J. ide o vlastníctvo pozemkov, tak vlastníkom
je odporca ako aj jeho manželka C. R. rod. P. .

R. H. Z. uviedla, že je bezprostrednou susedou navrhovateľov. I. konania pozná a s navrhovateľmi
má dlhšie trvajúci spor, ktorý sa taktiež týka plotu a hranice medzi pozemkami, čo sa bezprostredne
týkalo matky a jej brata . S odporcom žiaden spor nemala. V dome v susedstve navrhovateľov
nebýva už po dobu XX rokov, trvale tam býva jej brat V. H. a matka. Do domu chodieva na návštevy.
N., že vie o tom, že na stĺpiku bola umiestnená brána na pozemku navrhovateľov, ktorú staval ešte
otec navrhovateľa , nevie v ktorom časovom období, a táto brána už bola odstránená . F. svedkyňa

oplocovala pozemok, čo bolo v roku XXXX, tak už tam bola postavená brána aj so stĺpikom. H.
sa vyjadrovala k starému múriku na fotografiách, ktorý slúžil ako podklad po d plotom a aj teraz je na
ňom postavený plot. Na tomto starom betónovom múriku bolo umiestnené pôvodné oplotenie. X.
uviedla, že svedkyňa má zápis zo stavebnej komisie v ktorých miestach je hranica medzi pozemkami
navrhovateľov a svedkyne. X. o hranicu medzi pozemkami navrhovateľov a pozemkami odporcu, ale

od hranice so svedkyňou sa počíta šírka pozemku navrhovateľov.

R. E. H. - otec navrhovateľky 2/ uviedol, že žije s navrhovateľmi v spoločnej domácnosti a pozná aj
odporcu a po dobu XX rokov bolo všetko v poriadku a spory neboli . V dome býva od roku XXXX. Y.
pozemku je XX,XX metra a po celej dĺžke má byť takáto rovnaká šírka pozemku. H. uviedol, že staval
oplotenie od susedy H. a bolo to už neskôr po tom ako bol postavený dom. L. tam prítomná aj

stavebná komisia, ktorá pozemok vymerala. J. ide o oplotenie zo strany odporcu, tak oplotenie asi v
X/X postavil odporca a v X/X bolo provizórne oplotenie, ktoré staval svedok. V tejto časti provizórneho
oplotenia bola zachovaná šírka pozemku navrhovateľov XX,XX metra, a to medzi plotom od susedy H.
a plotom od suseda R.. J. ide o túto šírku XX,XX metra, tak tu sú si určili sami a vychádzali z celkovej
výmery pozemku. X. uviedol, že pokiaľ ide o šírku pozemku pri hlavnej ceste, tak šírka pozemku nie je

XX,XX , ale správna šírka má byť XX,XX a v súčasnej dobe je XX metrov. R. uviedol, že aj v časti pri
hlavnej ceste je šírka pozemku XX,XX metra. J. sa ale pozemok meria rovnobežne s cestou, tak je šírka
XX,XX metra. J. ide o šírku pozemku v hornej časti, to znamená na hranici najďalej vzdialenej od
hlavnej cesty , svedok uviedol, že tam je šírka taktiež XX,XX metra. J. časť po garáž provizórne oplotil
svedok a od garáže až po hornú časť pozemku postavil oplotenie odporca. H. svedok uviedol, že tu

bola dohoda a myslí že bolo tu aj niečo písomné, že každý z účastníkov postaví garáž vo vzdialenosti
XX cm od hranice pozemku, čo navrhovatelia aj dodržali, ale odporca to nedodržal a garáž postavil
bližšie pri hranici. J. dohodu nemá . R. uviedol, že bol účastníkom stavebného konania, keď odporca
staval garáž. V stavebnom konaní nemal podmienku vzdialenosti XX cm, ale bola tu takáto dohoda
medzi ním a odporcom. B. stĺpik, ako je dolná časť oplotenia pri ceste, postavil svedok. R. betónový

múrik taktiež staval svedok a je to pri dolnej časti pri ceste. X. múrik aj pletivo už staval odporca.

J. § X26 ods. 1 S. zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

J. § 1X7 ods. 2 OZ ak je to potrebné a ak to nebráni účelnému využívaniu susediacich pozemkov a
stavieb, môže súd po zistení stanoviska po zistení stanoviska príslušného stavebného úradu rozhodnúť,

že vlastník pozemok je povinný pozemok oplotiť.

R. v konaní postupoval v zmysle § 132 S., podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. B. podľa § X20 ods. X S. si súd osvojil
skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. K. bolo vydané v súlade s ustanovením §

153 ods. 1 OSP, podľa ktorého súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonanýchdôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich, alebo o ich
pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť dôkazy na

preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne
vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Z hľadiska zásad dokazovania uplatňovaných v občianskom súdnom konaní, sporové konanie, kde
proti sebe stoja dve strany v postavení navrhovateľa a odporcu, je ovládané prejednacou zásadou.
Podstata prejednacej zásady spočíva v tom, že procesná povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré majú
význam pre rozhodnutie vo veci samej ( t.j. povinnosť tvrdenia ), ako aj procesná povinnosť navrhovať

dôkazy na preukázanie týchto tvrdených skutočností ( t.j. dôkazná povinnosť ) je záležitosťou účastníkov
konania. Splnenie dôkaznej povinnosti tým spôsobom, že procesná strana preukáže svoje tvrdenia,
vedie k uneseniu dôkazného bremena a teda k priaznivému výsledku sporu. Dôsledkom neunesenia
dôkazného bremena, t.j. nepreukázania tvrdených skutočností, je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý
postihujetohtoúčastníka,naktoromspočívalodôkaznébremenoaktorýsadostaldodôkaznejnúdze,t.j.

neponúkolalebonevedelponúknuťsúdutakédôkaznéprostriedky,ktorýmibysapreukázaliprevýsledok
sporu rozhodujúce skutočnosti. Nesplnenie dôkaznej povinnosti ohľadom vlastných tvrdení v sporovom
konaní má za následok procesnú zodpovednosť, ktorá sa prejaví zamietnutím žaloby. Súd vychádza
predovšetkým z výsledkov dokazovania navrhnutého účastníkmi. Iné než účastníkmi navrhnuté dôkazy
má možnosť v sporovom konaní vykonať len za splnenia zákonom stanovených podmienok, v zásade

to však nie je jeho povinnosťou.

Podľa veľkého komentára Občianskeho zákonníka E.. A. O. M.: R. skupinu vlastníckych sporov
predstavujú spory o určenie hranice susediacich nehnuteľností. B. hraníc medzi pozemkami účastníkov
môže určiť súd ako predbežnú otázku o vlastníckych sporoch. Y. ide v podstate o vyriešenie otázky
vlastníctva určitej plochy, ktorej vlastníctvo je sporné, medzi vlastníkmi dvoch susediacich pozemkov. E.

umožňuje, aby hranicu pozemkov určil súd na základe žaloby. A. o formu ochrany vlastníckeho práva.
K. súdu má deklaratórnu povahu, pretože len deklaruje, kadiaľ vedie skutočná hranica. Ak však došlo
k porušeniu vlastníckeho práva, vlastník má právo domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva aj
návrhom na určenie hranice medzi jeho pozemkom a pozemkom susediacim; v takomto prípade totiž
ide o určenie; komu z vlastníkov susediacich pozemkov patrí sporná plocha ( R X/XXXX). V súčasnosti

môže priebeh hranice medzi pozemkami určiť iba súd na základe žaloby na určenie priebehu hraníc
medzi pozemkami , pričom môžu nastať dve základné situácie:

a) priebeh hranice nie je medzi vlastníkmi susedných pozemkov sporný,

b) priebeh hranice je sporný, a to bez ohľadu na to, či došlo alebo nedošlo zároveň aj k zásahu do
vlastníckeho práva suseda.

Ak priebeh hranice je sporný, tak hranicu medzi pozemkami určuje súd, a to bez ohľadu na to, či došlo
alebo nedošlo zároveň aj k zásahu do vlastníckeho práva. R. sporu o priebeh hranice pozemku je
spravidlaajsporovlastníctvokurčitejploche,apretojeprerozhodovanietakéhotosporudanáprávomoc
súdu. A. o prípad petitórnej ochrany vlastníckeho práva. V. ochrana sa poskytuje na základe žaloby
vlastníka susedného pozemku, do ktorého práva sa zasiahlo. K zásahu do vlastníckeho práva majiteľa

susedného pozemku môže v praxi dôjsť napríklad posunutím oplotenia, zložením stavebného materiálu
sčasti aj na susedný pozemok, postavením základov domu čiastočne na vedľajšom pozemku, odoraním
medze, posunutím kamenného medzníka, vykopaním alebo vybraním železných stĺpikov zo zeme. Ak
došlo k porušeniu vlastníckeho práva, vlastník má právo domáhať sa ochrany svojho vlastníctva aj
návrhom na určenie hranice medzi jeho pozemkom a susediacim pozemkov. V takom prípade ide totiž

o určenie, komu z vlastníkov susediacich pozemkov patrí sporná plocha. B. o určenie hranice možno
pripustiť len v prípadoch, keď hranice možno určiť a nie je potrebné ju vytýčiť. V. len tam, kde je hranica
medzi účastníkmi konania sporná , avšak súd môže na základe znaleckého posudku zistiť, kadiaľ vedie.
V. žaloba o určenie priebehu hraníc je druhom vlastníckej žaloby, ktorá má oporu v XXX OZ. R. ohľadne
priebehu hraníc môže súd riešiť aj ak predbežnú otázku v rámci iných vlastníckych sporov. R. konanieo určenie hranice pozemku má sporový charakter. R. je povinný zaoberať sa otázkou hranice pozemku
bez ohľadu na to, ako žalobca naformuloval žalobný petit, t.j. žalobca sa môže domáhať vydania spornej
plochy, vypratanie spornej plochy alebo zákazu, aby sused túto plochu užíval, prípadne navrhuje určenie

priebehu spornej hranice medzi susediacimi pozemkami.

J. rozboru a zhodnotenia rozhodovacej činnosti súdov R. vo veciach ochrany vlastníctva k
nehnuteľnostiam a stanoviska občiansko-právneho kolégia NS R. zo dňa XX.X.XXXX spisová značka
Cp XX/XX, R XX/XXXX sa konštatuje, že ak účastník konania napáda správnosť existujúcej hranice
preto, lebo si uplatňuje vlastnícke právo k časti susediacej parcely, a to k ploche, ktorá doteraz nebola

geometricky z tejto susednej parcely vyčlenená, pričom svoje vlastnícke právo vyvodzuje z vydržania
alebo z právneho úkonu, ktorý nebol zapísaný v pozemkovej knihe a podobne, ide o zisťovanie, či sa
žalobca stal vlastníkom plochy, ktorá podľa pozemkovej knihy, prípadne podľa evidencie nehnuteľnosti,
je vedená ako vlastníctvo žalovaného. Tu je potrebný znalecký posudok zodpovedajúci predpisom o
vyhotovení geometrických plánov, v ktorom znalec spornú plochu vymedzí podľa výsledkov zistenia
súdu. V praxi môže spravidla dôjsť aj k takým prípadom, že znalec, ktorému súd uložil vymeranie hraníc

pozemkov v prírode, vyhlási, že z mapových podkladov túto úlohu splniť nemôže. V takomto prípade
súd sám stanoví na základe výsledkom vykonaného dokazovania a vlastného uváženia, kde sú hranice
pozemku.

R. nemôže vytýčiť hranicu inak, ako je uvedené v žalobnom petite, lebo mu v tom bráni § 153 ods.
X S., podľa ktorého súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, iba

vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob
vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi. O žiadny takýto prípad nejde a súd by tak nemohol priznať niečo
iné, než čo žalobca uviedol v žalobnom návrhu.

R. vo veci vykonal a zhodnotil dokazovanie podľa vyššie uvedených procesných zásad a dospel k
takému záveru, že navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali tvrdené skutočnosti, a

to že odporca neoprávnene zasahuje do ich vlastníckeho práva a je teda povinný odstrániť oplotenie
z pozemku navrhovateľov a nepreukázali ani splnenie podmienok § 1X7 ods. 2 OZ, tak ako žiadali aby
odporca bol povinný postaviť nové oplotenie podľa špecifikácie navrhovateľov v podanom návrhu.
B. súd konštatuje, že nebola splnená podmienka pasívnej legitimácie, nakoľko neboli splnené
podmienky § 91 ods. X veta prvá S., podľa ktorého ak však ide o také spoločné práva alebo povinnosti,

že sa rozsudok musí vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, platia úkony
jedného z nich i pre ostatných .

V konaní bolo preukázané, že navrhovatelia sú bezpodieloví spoluvlastníci pozemkov, tak ako sú
zapísané na LV č-. XXX parcelné číslo XXX/X, XXX/X, XXX/X a XXX/X a na týchto pozemkoch majú
postavené stavby - rodinný dom č.s. XXX na parcele XXX/X a garáž č.s. XXX na parcele XXX/X a

navrhovatelia žiadali aby odporca odstránil oplotenie z pozemku v ich spoluvlastníctve z parciel č.
XXX/X a XXX/X , ktoré sú v bezprostrednom susedstve s pozemkami parcelné číslo XXX/X, XXX/X a
XXX/X , ktoré sú zapísané na LV XXX a ako bezpodieloví spoluvlastníci sú zapísaní odporca a jeho
manželka C. R. rod. P. . R. dospel k takému záveru, že pokiaľ navrhovatelia sa domáhali odstránenia
oplotenia z ich pozemkov , tak ide vo svojej podstate o určenie hranice medzi pozemkami účastníkov

a navrhovatelia sa domáhali ochrany svojho vlastníctva podľa § X26 ods. 1 OZ a tvrdili, že došlo k
porušeniu ich vlastníckeho práva a ako predbežná otázka je teda potrebné určiť priebeh hranice medzi
pozemkami účastníkov konania a ide o druh vlastníckej žaloby. Na základe tohto súd dospel k takému
záveru, že pasívne legitimovaní sú bezpodieloví spoluvlastníci susediacich pozemkov, teda parcelné
číslo XXX/X, XXX/X a XXX/X, kde podľa výpisu z LV XXX ako spoluvlastníci , ktorí majú tieto pozemky

mimo iných v L. sú odporca a jeho manželka C. R. rod. P. . J. C. R. rod. P. nebola účastníčkou
súdneho konania a ide o spoločné práva alebo povinnosti podľa § 91 ods. X S., tak z dôvodu nedostatku
okruhu účastníkov bol návrh navrhovateľov zamietnutý .

R. zároveň dospel k takému záveru, že navrhovatelia ani neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali
tvrdené skutočnosti , a to že oplotenie je postavené na ich pozemkoch parcelné číslo XXX/X a XXX/

X kat. územie L., tak ako tvrdili v návrhu na začatie konania. X. vo svojich vyjadreniach poukazovalina tú skutočnosť, že bol vyhotovený geometrický plán pri uzatvorení kúpnej zmluvy v roku XXXX, na
základe ktorej nadobudli pozemky do svojho bezpodielového spoluvlastníctva od rodičov navrhovateľky
E. Moravca a C. H.. J. predloženého geometrického plánu bo ale zameraný rodinný dom a garáž,

ktoré sa nachádzajú na parcele č. XXX/X a XXX/X s tým, že podľa uvedeného geometrického plánu
tu nebolo určenie hranice medzi pozemkami účastníkov konania . H. pokiaľ navrhovatelia uvádzali,
že ich pozemok má mať určitú šírku a táto sa počíta od hranice medzi pozemkami navrhovateľov a
pozemkami ďalších susedov , tak ako bola vypočutá H. Z. a konaní, tak súd dospel k takému záveru,
že nebol podaný žiaden dôkaz o tom, že bolo vykonané geodetické meranie na určenie hranice

medzi pozemkami navrhovateľov a pozemkami , tak ako vyplýva z kópie z katastrálnej mapy parcelné
číslo XXX a XXX a nebol predložený žiaden dôkaz, že od takto určenej hranice medzi pozemkami
parcelné číslo XXX/XX a XXX/X vo vlastníctve navrhovateľov a pozemkami ďalších susedov parcelné
číslo XXX a XXX je zachovaná určitá šírka pozemku navrhovateľov, tak ako sa vyjadroval svedok E.
H. a teda hranica medzi pozemkami účastníkov konania je v určitej presne určenej vzdialenosti od
hranice medzi pozemkami navrhovateľov a susedmi z opačnej strany. V. dôkaz predložený žiaden nebol,

išlo len o tvrdenia navrhovateľov a svedka E. H. a pokiaľ navrhovatelia žiadali o predloženie dôkazu
o zameraní, ktoré mala vykonať stavebná komisia, tak súd poukazuje , že nejde o určenie hranice
medzi pozemkami, na základe ktorého by bolo možné konštatovať, že odporca neoprávnene zasiahol
do vlastníckeho práva navrhovateľov tým, že postavil plot na pozemku navrhovateľov.

H.navrhovateliapoukazovali naúdajnúdohoduovzdialenostiXXcmmedzistavbamigaráže ahranicou

medzi pozemkami, ale táto skutočnosť taktiež nevyplynula zo žiadnych predložených dokladov, išlo
len o tvrdenia navrhovateľov a z ničoho nevyplýva, že hranica medzi pozemkami je vo vzdialenosti
XX cm od garáže vo vlastníctve odporcu a že v stavebnom konaní ohľadne stavby garáže či už
navrhovateľovaleboodporcovbola riadneurčenáhranicamedzipozemkamiaztejtourčenejhranicesa
vychádzalo pri vydávaní stavebného povolenia a umiestnení stavby. V. dôkazy v konaní navrhovateľmi

predložené neboli.

Na základe výpovede navrhovateľov ani na základe výpovede svedkov taktiež nedošlo k
preukázaniu tej skutočnosti, že odporca neoprávnene zasiahol do vlastníckeho práva navrhovateľov
stavbou oplotenia. S. vo svojej výpovedi uviedol, že postavil oplotenie, kde na rozdiel od
prechádzajúceho oplotenia toto postavil ďalej do pozemku navrhovateľov, ale uvádzal, že oplotenie

postavil na hranici medzi pozemkami účastníkov, tak ako boli tieto hranice vytýčené na základe
vytyčovacích náčrtov a vytyčovacieho protokolu, ktoré boli aj predložené v súdnom konaní s tým, že
predchádzajúca stavba oplotenia nebola postavená na hranici medzi parcelami účastníkov konania.
Na základe predloženého oznámenia výsledkov katastrálnej inšpekcie vyplýva, že toto zameranie
bolo vykonané správne. X. nepredložili dôkaz a ani nenavrhli doplniť odkazovanie aby preukázali tú

skutočnosť, že stavba oplotenia, ktorú žiadali odstrániť, sa nenachádza na hranici medzi pozemkami
účastníkov, ale neoprávnene zasahuje do pozemku vo vlastníctve navrhovateľov a teda že uvedené
vytyčovacie náčrty nezodpovedajú aj skutočnému majetkovému právu účastníkov konania.

X. sa v konaní vyjadrovali najmä k stavbám odporcu a postupu v stavebnom konaní a žiadali
preskúmanie celého úradného spisu ku stavebnému povoleniu , ale predmetom konania nebola ani

stavba garáže, ktorú žiadali preskúmať, ani oznámenie drobnej stavby, a to stavby oplotenia a
postup v stavebnom konaní pred stavebným úradom nemá vplyv na určenie spornej hranice medzi
účastníkmi konania. V. súd nevykonal navrhované dôkazy, ktoré ďalej žiadali vykonať navrhovatelia,
a to aby svedkyňa H. Z. a jej brat V. H. predložili úradnú listinu stavebnej komisie ohľadom vymerania
hranice a zamerania stavby plotu, nakoľko jednoznačne z toho návrhu vyplýva, že ide o plot medzi nie

účastníkmi konania ale navrhovateľmi a ďalšími susedmi - H. Z. a V. H. a stavebná komisia obecného
úradu nie je orgánom, ktorý vykonáva geodetické zameranie hranice medzi parcelami a taktiež táto
hranica medzi navrhovateľmi a ďalšími susedmi nemá vplyv na správnosť určenia hranice medzi
účastníkmi konania . R. ďalej nevykonal ani dôkaz na zameranie celého pozemku odporcov alebo
vymeranie šírkypozemkunavrhovateľovašírkypozemkuvovlastníctvesusedovzdruhejstrany,takako

žiadali navrhovatelia, nakoľko nejde o dôkaz, na základe ktorého by bola určená správna majetková
hranica medzi účastníkmi konania a teda na základe takto vykonaného dokazovania nemožno dospieť
k takému záveru, či odporca pri stavbe oplotenia zasiahol do vlastníckeho práva navrhovateľov. X.
nenavrhli doplniť dokazovanie a ani nepredložili žiaden dôkaz o tom, že by odporca pri stavbe oploteniazasiahol do vlastníckeho práva navrhovateľov, a tak navrhovateľom by vzniklo právo domáhať sa
ochrany svojho vlastníckeho práva podľa § X26 ods. 1 OZ, kde ako predbežná otázka je určenie hranice
medzi pozemkami účastníkov konania . Až na základe určenia majetkovej hranice by navrhovateľom

vzniklo právo domáhať sa odstránenia oplotenia, tak ako žiadali v rozsudočnom návrhu pokiaľ by bolo
preukázané, že toto oplotenie je postavené na pozemku navrhovateľov parcelné číslo XXX/X a XXX/X .

Na základe vykonaného dokazovania bolo ďalej preukázané, že stavebníkmi sporného oplotenia sú
taktiež ako v prípade spoluvlastníctva pozemkov odporca a jeho manželka , tak ako vyplýva z
predloženého dokladu oznámenia k ohláseniu drobných stavieb - vydané mesto B., stavebný úrad

zo dňa XX.X.XXXX , kde proti vykonaniu týchto drobných stavieb stavebný úrad nemá námietky. R.
sú výslovne uvedení Y. R. a manželka C. R., a tak možno konštatovať, že pokiaľ ako stavebníci sú
uvedení nielen odporca ale aj jeho manželka C. R., tak pri odstránení oplotenia ide taktiež o spoločnú
povinnosť podľa § 91 ods. X OZ a pretože manželka odporcu nebola účastníčkou súdneho konania,
tak nie je splnená podmienka pasívnej legitimácie a návrh navrhovateľov bol zamietnutý .

X. sa v ďalšej časti návrhu domáhali toho, aby odporca bol povinný postaviť nové oplotenie, tak ako

presne špecifikovali vo svojej zmene návrhu, doručená súdu dňa XX.X.XXXX a ako bola zmena návrhu
pripustená podľa uznesenia XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX .

J. citovaného § 1X7 ods. 2 OZ súd môže uložiť vlastníkovi pozemku aby tento svoj pozemok oplotil
po zistení stanoviska príslušného stavebného úradu, ak je to potrebné a ak to nebráni účelnému
využívaniu susediacich pozemkov a stavieb. R. dospel ale k takému záveru, že v tomto prípade neboli

splnené podmienky citovaného § 1X7 ods. X OZ aby bolo uložené odporcovi postaviť oplotenie podľa
špecifikovaných bodov v rozsudočnom návrhu. V citovanom ustanovení § 127 ods. 2 OZ sú upravené
hmotnoprávne podmienky, na základe ktorých je vlastník pozemku povinný pozemok oplotiť. S. je
tak oplotenie celého pozemku ako aj zriadenie plota len na časti jeho hranice. J. vlastníkov pozemku
zriaďovať ohradu medzi pozemkami nemožno vyvodiť z ustanovení S. zákonníka . V. povinnosť by tu

mohla byť súdom uložená jedine vtedy, ak je konaním vlastníka pozemku vážne ohrozovaný susedov
pozemok. Y. pozemku je oprávnený, ale nie povinný, svoj pozemok oplotiť ( § XXX OZ). S. si môže
urobiť bez súhlasu suseda, avšak výlučne na svojom pozemku. J. , že nastane osobitná situácia ( napr.
prenikanie zvierat na susedov pozemok ) , ktorá vyžaduje oplotenie pozemku, tak obťažovaný vlastník
sa môže domáhať žalobou na súde aby súd uložil susedovi povinnosť oplotiť podľa § 1X7 ods. X OZ.

I. tohto ustanovenia je zabrániť obťažovaniu suseda a predísť hroziacim škodám .

R. vychádzal z takéhoto výkladu citovaného ustanovenia a dospel k záveru, že neboli splnené
podmienky § 127 ods. 2 OZ aby bolo uložené odporcovi postaviť nové oplotenie. V tomto prípade
medzi pozemkami účastníkov konania je postavené oplotenie, to bolo nesporné, na základe výsledkov
dokazovania, a teda nie sú splnené podmienky § 1X7 ods. 2 aby súd uložil odporcovi povinnosť

postaviť nové oplotenie ako opatrenie na odvrátenie hroziacej škody. J. citovaného ustanovenia
vzniká povinnosť, ktorú môže uložiť súd len v tom prípade, ak oplotenie sa nenachádza medzi
pozemkami a stavba oplotenia je nevyhnutne potrebná na zabránenie vzniku škody. V. situácia v tomto
prípade splnená nebola , a tak neboli splnené ani podmienky aby bolo určené odporcovi aby postavil
nové oplotenie v bodoch tak, ako žiadali navrhovatelia, a tak aj v tejto časti bol návrh zamietnutý .

Y. na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k takému záveru, že jednak pre nesplnenie
podmienky nerozlučného spoločenstva, a teda nedostatku okruhu účastníkov konania, kde nebola
účastníčkou konania manželka odporcu C. R. rod. P. ako bezpodielová spoluvlastníčka pozemkov
a zároveň aj ako stavebníčka oplotenia, ktoré žiadali navrhovatelia odstrániť a zároveň aj z dôvodu,
že navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali tvrdené skutočnosti, že oplotenie ktoré

žiadali odstrániť sa nachádza na pozemkoch v spoluvlastníctve navrhovateľov parcelné číslo XXX/X a
XXX/X a zároveň z dôvodu, že neboli splnené hmotnoprávne podmienky aby odporca bol povinný
postaviť oplotenie, tak ako žiadali navrhovatelia, bol návrh navrhovateľov v celom rozsahu zamietnutý .J. § X42 ods. 1 S. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na
účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

S. mal vo veci plný úspech, a tak mu súd priznal náhradu trov konania v plnej výške.

V. konania sú trovy právneho zastúpenia vyčíslené podľa Y..č. XXX/XXXX Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a podľa § X1 ods. 1 písm. a) základná sadzba
tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je X/XX výpočtového základu ak nie je možné vyjadriť
hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťamiH. trovy
právneho zastúpenia sú aj podľa § X6 ods. X citovanej vyhlášky réžijný paušál a podľa § 18 ods. X
sa zvyšuje odmena a náhrady o G.. I. právnej služby boli určené podľa § 13 a) ods. 1 citovanej

vyhlášky nasledovne:

XX.X.XXXX prevzatie a príprava zastúpenia XX,XX eur

réžijný paušál X,XX eur

G. XX % XX,XX eur

R. XX,XX eur

XX.X.XXXX vyjadrenie na návrh XX,XX eur

réžijný paušál X,XX eur

G. XX % XX,XX eur

R. XX,XX eur

XX.X.XXXX rokovanie s klientom XX,XX eur

réžijný paušál X,XX eur

G. XX % XX,XX eur

R. XX,XX eur

XX.X.XXXX zastupovanie pri pojednávaní XX,XX eur

réžijný paušál X,XX eur

G. XX % XX,XX eur

R. XX,XX eur

XX.XX.XXXX vyjadrenie na zmenený návrh

navrhovateľov zo dňa XX.XX.XXXX XX,XX eur

réžijný paušál X,XX eur

G. XX % XX,XX eur

R. XX,XX eurXX.X.XXXX rokovanie s klientom XX,XX eur

réžijný paušál X,XX eur

G. XX % XX,XX eur

R. XX,XX eur

X.X.XXXX zastupovanie pri pojednávaní XX,XX eur

réžijný paušál X,XX eur

G. XX % XX,XX eur

R. XX,XX eur

XX.XX.XXXX vyjadrenie na vyjadrenie navrhovateľov

zo dňa 12.5.2014 61,87 eur

réžijný paušál 8,04 eur

DPH 20 % 13,88 eur

SPOLU 83,89 eur

28.11.2014 zastupovanie pri pojednávaní 61,87 eur

réžijný paušál 8,04 eur

DPH 20 % 13,88 eur

SPOLU 83,89 eur

Spolu trovy konania a právneho zastúpenia spolu 740,43 eur.

Podľa § 149 ods. 1 OSP trovy konania 740,43 eur sú povinní zaplatiť navrhovatelia 1/, 2/ odporcovi

na účet splnomocneného zástupcu spoločnosť JUDr. Magda Poliačiková, advokátka , s.r.o. č. účtu:
XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXX, a to všetko v lehote do XX dní po právoplatnosti rozsudku .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie

právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo

vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).

Okresný súd Žilina

dňa 28.11.2014

JUDr. Jana Scholtzová

sudkyňa

Za správnosť vyhotovenia: Slávka Surovková

1.