Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. apríl 2015

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 8C/231/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8414201011
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Šteffel

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2015:8414201011.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdvKežmarkusamosudcomJUDr.JurajomŠteffelomvprávnejvecižalobcu:Československá

obchodná banka, a.s., so sídlom Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36 854 140, zastúpeného: HMG
& PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Štefanovičova 12, 811 04 Bratislava I, IČO: 35
885 459 proti žalovanému: L. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom L.. C. XXXX/XX, XXX XX B., občan SR,
zastúpeného opatrovníkom: Spotrebiteľské združenie OSA, so sídlom Fedinova 9, 851 01 Bratislava,
IČO: 42 260 086 o zaplatenie 6.693,54 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e s a platobný rozkaz Okresného súdu Kežmarok č. k.: 8Ro/51/2014-31 z 27.3.2014.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 6.693,54 eur s úrokom z omeškania vo výške 22,87
% ročne z istiny 4.670,01 eur od 17.09.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,50 %

ročne z istiny 4.670,01 eur od 17.09.2013 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 8,50 %
ročne z 963,10 eur od 17.09.2013 do zaplatenia, to všetko v lehote troch dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 401,50 eur a trovy právneho
zastúpenia vo výške 883,24 eur, to všetko v lehote troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na Okresnom súde Bratislava II dňa 9.10.2013, ktorá bola postúpená a doručená
Okresnému súdu Kežmarok dňa 21.2.2014, sa žalobca na žalovanom domáha zaplatenia istiny vo

výške 6.693,54 eur s úrokom z omeškania vo výške 22,87 % ročne z istiny 4.670,01 eur od 17.09.2013
do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne z istiny 4.670,01 eur od 17.09.2013 do
zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne z 963,10 eur od 17.09.2013 do zaplatenia,
náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia.

Podanú žalobu žalobca dôvodil tým, že uzatvoril so žalovaným Zmluvu o bežnom účte a balíku
produktov a služieb ČSOB Pohoda, predmetom ktorej bolo zriadenie a vedenie bežného účtu. Zároveň
bola uzavretá Zmluva o povolenom prečerpaní k bežnému účtu - Zmluva o kontokorentnom úvere č.
003253075R, na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté finančné prostriedky formou povoleného

prečerpania bežného účtu, resp. kontokorentného úveru. Keďže žalovaný poskytnutý úver nesplácal,
dostal sa do omeškania s vrátením viac než dvoch splátok a súčasne aj jednej splátky po dobu dlhšiu
ako tri mesiace, v dôsledku uvedeného vyhlásil žalobca celú svoju pohľadávku za splatnú k dátumu15.12.2010. Celková žalovaná istina pozostáva z istiny vo výške 4.670,01 eur, riadneho úroku v zmysle
zmluvy v sume 963,10 eur a úrokov z omeškania v sume 1.060,43 eur.

27.3.2014 súd vydal platobný rozkaz č. k.: 8Ro 51/2014-31, ktorým vyhovel návrhu žalobcu v plnom

rozsahu. Uvedený platobný rozkaz sa napriek viacerým pokusom nepodarilo doručiť žalovanému do
vlastných rúk z dôvodu, že sa na adrese svojho trvalého pobytu nezdržiava a jeho iná adresa pobytu
nie je súdu známa. Preto súd uznesením č. k.: 8C 231/2014-44 zo 6.2.2015 v zmysle ustanovenia § 29
ods. 6 O.s.p. ustanovil žalovanému opatrovníka pre konanie, a to Spotrebiteľské združenie OSA.

Podľa § 173 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov
(ďalej len "O.s.p.") platobný rozkaz treba doručiť odporcovi do vlastných rúk, náhradné doručenie je

vylúčené.

Podľa § 173 ods. 2 O.s.p. ak platobný rozkaz nemožno doručiť čo i len jednému z odporcov, súd ho
uznesením zruší v plnom rozsahu.

Súd na základe vyššie uvedených skutočností rozhodol v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami
a zrušil platobný rozkaz v plnom rozsahu z dôvodu nemožnosti doručenia žalovanému do vlastných rúk.

Pojednávanie vytýčené na deň 8.4.2015 sa konalo v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p., v
neprítomnosti žalobcu i jeho právneho zástupcu, ktorí svoju neúčasť riadne a včas neospravedlnili.
Predmetného pojednávania sa nezúčastnili ani žalovaný a jeho súdom ustanovený opatrovník, ktorí
taktiež svoju neúčasť vopred a závažnými okolnosťami neospravedlnili a ani nepožiadali z dôležitého
dôvodu o odročenie pojednávania.

Vykonaným dokazovaním mal súd dostatočne za preukázané, že žalobca a žalovaný sú v zmluvnom
vzťahu, a to na základe Zmluvy o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB Pohoda zo dňa
22.2.2007. Predmetom uvedenej zmluvy bol záväzok žalobcu zriadiť a viesť pre žalovaného bežný účet
a upraviť vzájomné vzťahy medzi ním a žalovaným pri vykonávaní obchodov. Predmetnou zmluvou
sa žalovaný zaviazal čerpať peňažné prostriedky a vystavovať platobné príkazy len do výšky voľných

peňažných prostriedkov na účte, resp. do výšky zmluvne povoleného prečerpania.

Súd právne uzatvára, že predmetná zmluva o zriadení bežného účtu je zmluvou upravenou v ustanovení
§ 708 a nasl. Obchodného zákonníka. Táto zmluva patrí v zmysle §261 ods.3 písm. d) Obchodného
zákonníka medzi tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka bez
ohľadu na povahu účastníkov.

Podľa § 261 ods.6 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších prepisov
(ďalej len "Obch. Z.") touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové
vzťahy zo zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 708 ods. 1 Obch. Z., zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú
menu bežný účet pre jeho majiteľa.

Podľa § 708 ods. 2 Obch. Z., na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

Podľa § 710 Obch. Z., ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď
nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení
týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).Podľa § 497 Obch. Z., zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obch. Z., od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich
úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe
zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré
poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než
prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej

výške.

Podľa § 503 ods. 1 Obch. Z., záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné
prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky
splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných
prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

Podľa § 503 ods. 3 Obch. Z., dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou

určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných
prostriedkov.

Podľa § 505 Obch. Z., ak zanikne alebo ak sa zhorší za trvania zmluvy zabezpečenie záväzku vrátiť
poskytnuté peňažné prostriedky, je dlžník povinný doplniť zabezpečenie na pôvodný rozsah. Ak tak
dlžník neurobí v primeranej lehote, môže veriteľ od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú

sumu s úrokmi.

Podľa § 506 Obch. Z., ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky
po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil
dlžnú sumu s úrokmi.

PredloženímoznámeniaoposkytnutíúverukČSOBKreditnejkartekžiadostireg.č.003253075Rzodňa

25.6.2009 mal súd dostatočne za preukázané, že žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky do
výšky úverového limitu 3.000,- eur s čerpaním odo dňa 25.6.2009. Zmluvu o povolenom prečerpaní súd
považoval za zmluvu o spotrebiteľskom úvere upravenú v zákone č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch. S ohľadom na charakter poskytnutého plnenia a zmluvných strán, súd mal za to, že ide o vzťah
spotrebiteľský spadajúci pod úpravu § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len
"OZ"), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech

zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 6 OZ, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské
úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú
situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných

prostriedkov a lehotu splatnosti.

Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže
dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 53 ods. 11 OZ, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru

alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v
dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 54 ods. 3 OZ, v pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší pre
spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo
zriadená na ochranu spotrebiteľa.

Keďže žalovaný nesplácal poskytnutý úver a debetný zostatok riadne a včas v zmysle uzavretej zmluvy,
porušil dohodnuté zmluvné podmienky. Oznámením o zosplatení úveru zo 16.12.2010 žalobca oznámil
žalovanému, že podľa bodu 9. Obchodných podmienok pre ČSOB Kreditnú kartu celý jeho záväzok
vrátane príslušenstva sa stal splatným dňa 15.12.2010. V zmysle článku V. ods. 1 predmetnej zmluvy
je výpovedná lehota jeden mesiac a začína plynúť prvý deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po

doručení výpovede. Pravosť ani pravdivosť týchto listinných dôkazov v konaní nebola spochybnená.

Pohľadávka žalobcu voči žalovanému tak predstavuje ku dňu 3.10.2013 (t.j. ku dňu spísania žaloby
žalobcom) sumu 6.693,54 eur, ktorá pozostáva z nepovoleného debetného zostatku a nezaplatenej
istiny úveru v celkovej výške 4.670,01 eur, riadneho úroku vo výške 963,10 eur a úrokov z omeškania
vo výške 1.060,43 eur. Uvedené medzi účastníkmi konania sporné nebolo, keďže žalovaný resp. jeho

súdom ustanovený opatrovník nepredložili a nevrhli žiadne dôkazy svedčiace o úhrade dlžnej sumy.Vzhľadom na skutkové okolnosti, ktoré boli preukázané vykonaným dokazovaním, dospel súd k záveru,
že nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej istiny je čo do základu, aj čo do výšky dôvodný a má svoju
oporu v zmluvnom dojednaní účastníkov, preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

Žalobca uplatnil úrok z omeškania v súlade s § 369 ods. 1 Obch. Z., § 517 ods. 1, 2 OZ a § 3 nariadenia
vlády č.87/1995 Z.z.

Podľa § 365 Obch. Z. dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby
poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v
omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa § 369 Obch. Z. ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je

povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli
dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok
vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac
do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 586/2008 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej
republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška
úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej

centrálnej banky) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 10c citovaného nariadenia vlády, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška
úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po
31. januári 2013.

Súd považoval žalobu za dôvodnú aj ohľadne uplatneného príslušenstva žalovanej istiny. Dňa

16.12.2010 zaslal žalobca žalovanému výzvu na zaplatenie dlžnej istiny. Keďže žalovaný predmetnú
výzvu prevzal 7.1.2011, avšak dlh ani v dodatočnej lehote nezaplatil, porušili dohodnuté zmluvné
podmienky a dostali sa do omeškania, čím žalobcovi vzniklo právo na uplatnenie úrokov z omeškania
podľa § 369 Obch. Z.. Zákon pri jeho výške dáva prednosť dohode zmluvných strán. Súd mal za
preukázané, že v zmysle oznámenia o poskytnutí úveru k ČSOB Kreditnej karte k žiadosti reg. č.

003253075R z 25.6.2009 sa žalovaný zaviazal uhradiť ku dňu otvorenia úverového účtu úrokovú sadzbu
vo výške 18,50 % ročne a debetnú úrokovú sadzbu vo výške 30 % ročne.

Za daných okolností súd priznal žalobcovi úrok z istiny úveru (4.670,01 eur) a úroky z omeškania z istiny
úveru (4.670,01 eur) a úrokov z úveru a poplatkov (963,10 eur) tak, ako sa na nich účastníci konania
dohodli, odo dňa nasledujúceho po dni spísania predmetnej žaloby do zaplatenia. Vzhľadom na uvedené

možno konštatovať, že žalobcom požadovaný úrok z úveru, úroky z omeškania ako i debetný úrok sú
úroky dohodnuté, teda právom dovolené, a preto súd žalobe ohľadne príslušenstva aj čo do jeho výšky
v celom rozsahu vyhovel.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.O trovách konania rozhodol súd podľa cit. ustanovení, teda podľa zásady úspechu v konaní. Žaloba bola
podaná dôvodne a žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal náhradu trov
účelne vynaložených na uplatnenie svojho práva, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku

za podanú žalobu vo výške 401,50 eur v súlade s položkou č. 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov
zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov vtedy platnom znení
(6% z ceny resp. z úhrady predmetu konania alebo z hodnoty predmetu sporu; najmenej 16,50 eura).

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Súd priznal žalobcovi taktiež náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 588,36 eur.

Súd sa stotožnil s predloženým vyúčtovaním náhrady trov právneho zastúpenia právneho zástupcu
žalobcu v plnej výške. Priznané trovy právneho zastúpenia v zmysle § 10 ods. 1 a § 13a ods. 3 vyhlášky
č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb pozostávajú z 2
úkonov á 237,34 eur (prevzatie a príprava zastúpenia, návrh na vydanie platobného rozkazu), v zmysle
§ 16 ods. 3 vyhlášky režijný paušál 2 á 7,81 eur a v zmysle § 18 ods. 3 vyhlášky 20 % DPH. Spolu

teda vo výške 588,36 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).