Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. marec 2014

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 10C/34/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110209415
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Káčerová
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2014:1110209415.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I. v právnej veci navrhovateľky: J.. P. T., N.. R., U. H. Č.. XX, XXX XX Bratislava
zastúpenej: JUDr. Vojtechom Földesom, advokátom, so sídlom Jaskový rad č. 163, 831 01 Bratislava
proti odporcovi: Fond Sociálneho rozvoja, so sídlom Špitálska č. 6, 814 55 Bratislava o náhradu mzdy
titulom neplatne skončeného pracovného pomeru takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu mzdy vo výške 35.229,86 € brutto v lehote do 3

dní od právoplatnosti rozsudku.
O náhrade trov konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka návrhom doručeným súdu dňa 26.02.2010 žiadala, aby súd určil, že výpoveď z
pracovného pomeru z dôvodu organizačných zmien č.j. 6142/2009 zo dňa 21.10.2009, ktorú odporca:
Fond sociálneho rozvoja, so sídlom Špitálska č. 6, Bratislava doručil navrhovateľke J.. P. T. je neplatná a
pracovný pomer navrhovateľky u odporcu trvá aj naďalej, zároveň žiadala, aby súd zaviazal žalovaného
odporcu na náhradu mzdy titulom neplatne skončeného pracovného pomeru ako aj na náhradu trov

konania.
Súd medzitýnym rozsudkom určil, že výpoveď z pracovného pomeru z dôvodu organizačných zmien
č.j. 6142/2009 zo dňa 21.10.2009 ktorú odporca: Fond sociálneho rozvoja, so sídlom Špitálska č. 6,
Bratislava doručil navrhovateľke J.. P. T. je neplatná a pracovný pomer navrhovateľky u odporcu trvá
aj naďalej. Zároveň súd prvého stupňa rozhodol, že o náhrade mzdy titulom neplatne skončeného
pracovného pomeru rozhodne po nadobudnutí právoplatnosti medzitýmneho rozsudku. Medzitýmny

rozsudok súdu prvého stupňa bol rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Co 99/2012-100 zo dňa
20.06.2012 potvrdený. Rozsudky nadobudli právoplatnosť dňa 06.07.2012.
Súd o náhrade mzdy titulom neplatne skončeného pracovného pomeru rozhodol rozsudkom 10C
34/2010-123 dňa 11.02.2013 tak, že zaviazal žalovaného odporcu zaplatiť navrhovateľke náhradu
mzdy v sume 35 229 € brutto, ktorá predstavovala uplatnený mzdový nárok za obdobie odo dňa
26.07.2012 do dňa právoplatnosti medzitýmneho rozsudku to je do dňa 06.07.2012. Výška náhrady
mzdy titulom neplatne skončeného pracovného pomeru za mesiac predstavovala sumu 1.144,51

€, ktorá medzi účastníkmi konania sporná nebola. Pri určení výšky mzdového nároku navrhovateľ
vychádzal z podkladov, ktoré mu boli pre mzdové účely poskytnuté odporcom. Súd prvého stupňa vo
svojom rozsudku uviedol, že nebola sporná výška mesačnej náhrady mzdy v sume 1.144,51€, z ktorej
navrhovateľka vychádzala pri určení mzdového nároku. Z tohto dôvodu súd upustil od jej výpočtu.
Rozsudok súdu prvého stupňa bol zrušený uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k.
3Co285/2013-129 zo dňa 31.05.2013. Úlohou súdu prvého stupňa v zmysle uznesenia odvolacieho

súdu bolo v ďalšom konaní doplniť dokazovanie ohľadom ponuky práce odporcom navrhovateľke
po neplatnom skončení pracovného pomeru, taktiež opäť prehodnotiť výkon práce navrhovateľky a
dosiahnutý zárobok navrhovateľkou u iných zamestnávateľov.Súd po zrušení rozsudku konal o uplatnenom mzdovom nároku navrhovateľky, ktorého výšku
navrhovateľka upravila v písomnom podaní doručeným súdu dňa 08.02.2013. Navrhovateľka žiadala,
aby súd zaviazal žalovaného odporcu na náhradu mzdy titulom neplatne skončeného pracovného

pomeru vo výške 35.229,86 € brutto. Súd uznesením vyhláseným na pojednávaní konanom dňa
11.02.2013 pripustil zmenu žalobného návrhu. Súd upustil od vypracovania písomného vyhotovenia
uznesenia v zmysle ustanovenia § 95 O.s.p., nakoľko navrhovateľka, právny zástupca navrhovateľky a
splnomocnený zástupca žalovaného odporcu sa pojednávania osobne zúčastnili.
Súd výšku mesačnej náhrady mzdy neprepočítaval, nakoľko jej výška medzi účastníkmi konania sporná

nebola. Navrhovateľka pri jej určení, tak ako uviedol súd vyššie, vychádzala zo mzdových listinných
dôkazov preložených odporcom v konaní, ktorý jej výšku sám ustálil. Súd postupoval pri hodnotení
výšky mesačnej náhrady mzdy uplatnenej navrhovateľkou podľa ustanovenia § 120 ods. 3 O.s.p. - ak
nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení
účastníkov. Predmetom konania je mzdový nárok a teda nejde o vec podľa ustanovenia §120 ods. 2
O.s.p., kedy je súd povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich

účastníci nenavrhli. Súd má takúto povinnosť len v konaniach zákonom určených a to vo veciach,
v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach o povolenie uzavrieť manželstvo,
o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo veciach obchodného registra a v
konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev.
Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním a to výsluchom

účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom spisu Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 19C
18/2010, obsahom listinných dôkazov založených v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového
materiálu ( § 120 ods. 1 O.s.p. ). Navrhovateľka vo svojom návrhu bola povinná v zmysle ust. §
79 ods. 1 O.s.p. pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva a
ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a

označením dôkazných prostriedkov v zmysle ust. § 101 ods. 1 O.s.p. Súd vec prejednal v intenciách
tvrdení uvádzanými navrhovateľkou v návrhu, ktorými odôvodňovala svoj žalobný návrh a prednesov
na pojednávaní.
Súd opakuje, že medzi účastníkmi konania nebola sporná výška mesačnej výšky náhrady mzdy sume
1.144,51€, ktorej výška bola účastníkmi konania zhodne ustálená v zmysle rozhodnutia odporcu o plate

priznanom navrhovateľke zo dňa 30.09.2009 účinného odo dňa 01.10.2009 a na pojednávaní konanom
dňa 14.01.2013.
Sporným medzi účastníkmi konania bolo, či súd má mzdový nárok uplatnený navrhovateľkou priznať
navrhovateľke v uplatnenej výške a to sume 35.229,86 € brutto - to je za obdobie od 01.01.2010- od
dňa neplatne skončeného pracovného pomeru do dňa 06.07.2012- do dňa nadobudnutia právoplatnosti

medzitýmneho rozsudku, ktorým súd určil, že odporca s navrhovateľkou neplatne skončil pracovný
pomer alebo má súd priznať mzdový nárok navrhovateľke v zmysle žiadosti odporcu a to len dvanásť
mesiacov.
Súd opäť ako v rozhodnutí, ktoré bolo zrušené odvolacím súdom uvádza, že navrhovateľka si svoj
mzdový nárok uplatnila v súlade s ustanovením § 79 ods.1 Zákonníka práce, ktorého výšku vypočítala

v súlade s ustanovením § 29 zákona č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní zamestnancov pri výkone práce
vo verejnom záujme v platnom znení. Základom pre vyčíslenie nároku navrhovateľky na náhradu mzdy
bol jej funkčný plat vo výške 1.144,51 € brutto, ktorý bol navrhovateľke priznaný rozhodnutím odporcu
o plate zo dňa 30.09.2009. Náhradu mzdy si navrhovateľka uplatnila za obdobie od 01.01.2010 - to je
odo dňa nasledujúceho po dni uplynutia výpovednej lehoty do dňa 06.07.2012- do dňa právoplatnosti

medzitýmneho rozsudku.
Odporca aj po zrušení prvostupňového rozhodnutia opäť žiadal, aby súd navrhovateľke priznal náhradu
mzdy len za obdobie 12 mesiacov, vo zvyšku odporca žiadal návrh navrhovateľky zamietnuť. Odporca
uviedol, že navrhovateľka je zamestnaná, pracuje v oblasti v ktorej pracovala u odporcu v čase pred
ukončením pracovného pomeru ako aj z dôvodu, že ponúkol navrhovateľke možnosť zamestnať ju.

Odporcavodvolanívočiprvostupňovémurozhodnutiuaajpozrušeníprvostupňovéhorozhodnutiavýšku
základu - pre výpočet náhrady mzdy a to funkčného platu navrhovateľky nespochybnil.
Podľa ustanovenia § 79 ods.1 Zákonníka práce /ďalej ZP/ ak zamestnávateľ dal zamestnancovi
neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe
a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho

pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo
požadovať,abyzamestnancanaďalejzamestnával.Zamestnávateľjepovinnýzamestnancoviposkytnúť
náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keďoznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní
pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.
Podľa ustanovenia §79 ods. 2 ZP ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada

mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za
čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec nepriznať.
Podľa ustanovenia § 29 ods. 2 zákona č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri
výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov ak osobitné predpisy, ktoré
sa vzťahujú na zamestnávateľov a zamestnancov podľa § 1 ods. 1, obsahujú ustanovenia o priemernom

zárobku alebo o priemernej mzde, je ním funkčný plat podľa § 4 ods. 4 až 6, plat pri výkone inej práce
alebo funkčný plat podľa § 30 ods. 3 priznaný zamestnancovi v čase, keď vznikol dôvod na jeho použitie.
Súd na základe vykonaného dokazovania návrhu navrhovateľky v celom rozsahu vyhovel a zaviazal
žalovaného odporcu na náhradu mzdy vo výške 35.229,86 € brutto v prospech navrhovateľky.
Zamestnancovi v zmysle ustanovenia § 79 ods.1 ZP nárok na náhradu mzdy vznikne odo dňa ,kedy
zamestnávateľovi oznámil, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával. Ak však zamestnanec požiada

zamestnávateľa, aby ho naďalej zamestnával počas plynutia výpovednej lehoty, nárok na náhradu
mzdy titulom neplatne skočného pracovného pomeru vznikne zamestnancovi prvým dňom, kedy sa
mal pracovný pomer skončiť, to je uplynutím výpovednej lehoty, nakoľko počas plynutia výpovednej
lehoty je zamestnanec ešte v pracovnom pomere a za výkon práce mu prináleží mzda a nie náhrada
mzdy. Navrhovateľke vznikol nárok na náhradu mzdy až prvým dňom odo dňa uplynutia výpovednej

lehoty to je dňom 01.01.2010, nakoľko výpovedná lehota mala uplynúť dňa 31.12.2009 a navrhovateľka
listom zo dňa 29.12.2009 doručeným odporcovi dňa 30.12.2009 oznámila, že trvá na tom, aby
ju odporca naďalej zamestnával. Súd navrhovateľke priznal náhradu mzdy za celé obdobie až do
právoplatnosti rozsudku, ktorým bol potvrdený medzitýmny rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým súd
určil, že odporca s navrhovateľkou neplatne skončil pracovný pomer. Navrhovateľka v dôsledku neplatne

skončeného pracovného pomeru sa usilovala nájsť si adekvátnu prácu zodpovedajúcu jej vzdelaniu
a praxi. Navrhovateľka po skončení pracovného pomeru bola od dňa 11.01.2010 do 31.07.2010
evidovaná na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie na úseku služieb
zamestnanosti. Z výsluchu navrhovateľky a z listinných dôkazov mal súd preukázané, že navrhovateľka
od augusta roku 2010 bola zamestnaná u zamestnávateľa ANKEL TRADE s.r.o.. Pracovný pomer

bol s navrhovateľkou ukončený z dôvodu zániku zamestnávateľa. Na základe pracovnej zmluvy zo dňa
15.10.2010 navrhovateľka bola zamestnaná u zamestnávateľa Profinex Košice do 31.12.2011, aj
tento pracovný pomer bol ukončený z dôvodu zániku zamestnávateľa. U obidvoch zamestnávateľov
navrhovateľka poberala minimálnu mzdu vo výške 307,70 €. V súčasnosti navrhovateľka je zamestnaná
u zamestnávateľa HT servis s.r.o. Zamestnávatelia navrhovateľky mali a majú svoje sídlo v Košiciach,

v dôsledku čoho navrhovateľka je nútená za prácou cestovať. To že sa navrhovateľka v dôsledku
neplatne skončeného pracovného pomeru zamestnala, nemôže byť dôvodom na zníženie povinnosti
odporcu zaplatiť navrhovateľke náhradu mzdy titulom neplatne skončeného pracovného pomeru za celé
žalované obdobie. Taktiež nemôže byť na ťarchu navrhovateľky, že odmietla pracovné miesto ponúkané
odporcom, nakoľko navrhovateľke odporca ponúkol na výber iba možnosť uzavretia krátkodobých

pracovných pomerov a to na dobu určitú. Súd neznížil výšku náhrady mzdy uplatnenej navrhovateľkou
v konaní, nakoľko na základe vykonaného dokazovania má za to, že navrhovateľka svojim konaním
nespôsobila daný stav, odporca ako zamestnávateľ v rozpore s ustanoveniami Zákonníka práce zneužil
postavenie zamestnávateľa voči nej ako zamestnankyni, navrhovateľke bez jej zavinenia vznikol nárok
nanáhradumzdy,ktorý mápovahusatisfakciezaneplatneskončenýpracovnýpomeraideoprostriedok

voči zneužitiu postavenia zamestnávateľa voči zamestnancovi pri ukončovaní pracovných pomerov, kde
zamestnávateľ musí postupovať s odbornou starostlivosťou, čo v prejednávanej veci dodržané nebolo.
Súd dodáva, že navrhovateľke ani pri vynaložení všetkého úsilia sa nepodarilo uzavrieť s vyššie
uvedenými zamestnávateľmi taký pracovný pomer za rovnakých ak nie výhodnejších zárobkových
pomerov, ktoré dosahovala počas trvania pracovného pomeru s odporcom. Súd taktiež uvádza, že z

ustanovenia §79 ods.2 ZP účinného ku dňu skončenia pracovného pomeru, to je ku dňu 21.10.2009 - ku
dňu doručenia výpovede odporcom navrhovateľke bola vypustená novelou Zákonníka práce povinnosť
súdu v konaní o priznanie náhrady mzdy titulom neplatne skončeného pracovného pomeru pri svojom
rozhodovaní prihliadať najmä na to, či zamestnanec bol v čase za ktorý by mu prislúchala náhrady mzdy
titulom neplatne skončeného pracovného pomeru zamestnaný u iného zamestnávateľa, akú prácu tam

vykonával a aký zárobok dosiahol alebo z akého dôvodu sa do práce nezapojil.
Súd však nad rámec zákonného ustanovenia §79 ZP vykonal vyššie opísané dokazovanie ohľadom
zamestnania navrhovateľky a jej zárobkových pomerov za obdobie neplatného skončenia pracovného
pomeru až do rozhodnutia súdu o určení neplatného skončenia pracovného pomeru vzhľadom naprávny názor vyslovený odvolacím súdom v zrušujúcom rozhodnutí . Výsledky tohto dokazovania však
súd nad rámec svojich zákonných povinností vymedzených citovanom ustanovením § 79 ods. 2 ZP
vyhodnotil v prospech navrhovateľky, nakoľko, tak ako súd uviedol vyššie navrhovateľka protiprávny stav

svojim konaním nezavinila a nemôže byť na jej ujmu, že počas trvania súdneho sporu bola zamestnaná
a za vykonanú prácu dosahovala určitý zárobok.
Podľa ustanovenia § 151 ods. 3 O.s.p. v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov
konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách
konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa

nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Súd o náhrade trov konania v zmysle citovaného ustanovenia § 151 ods. 3 O.s.p. rozhodne do 30 dní
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch

vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava I.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§ 205 ods.1 O.s.p./.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len

tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§

205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 205
ods. 2 O.s.p./