Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. február 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 1T/102/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714010506
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Philadelphyová
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6714010506.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v senáte zloženom z predsedkyne senátu JUDr. Mariany Philadelphyovej a
prísediacich Evy Chlebovej a Dušana Hancka na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25. 02. 2015 vo
Zvolene, v trestnej veci obžalovaného U. C., stíhaného pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201
ods. 1 Tr. zákona, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný U. C. D. R. U. Í. G. , nar. XX. XX. XXXX vo Zvolene, bytom R., B.. V. XXXX/XX, prechodne
A. C. H., R. XXXX, H., Č. F., R. V. W. Y., Z..F..P.. A.,

j e v i n n ý,

že
od presne nezistenej doby v roku 2011 najneskôr do 28. Marca 2013 v priestoroch bytu nachádzajúceho
sa na ulici O. XXXX/X vo Zvolene po vzájomnej masáži tela a dotýkaní sa intímnych častí tela, vykonal
najmenej jedenkrát pohlavný styk s maloletou W.. F.., nar. XX. W. XXXX, tiež orálny styk a análny styk,
pričom mal vedomosť o tom, že maloletá ešte nedovŕšila 15 rok života,

t e d a

- vykonal súlož s osobou mladšou ako pätnásť rokov a takú osobu iným spôsobom sexuálne zneužil,

č í m s p á c h a l

- zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 201 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 46 Tr. zákona, na trest odňatia slobody vo
výmere 3 /tri/ rokov.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona, súd výkon trestu podmienečne o d k l a d á. Podľa § 51 ods. 2 Tr.
zákona, súd u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní 3 /troch / rokov.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. g) Tr. zákona, súd obžalovanému u k l a d á povinnosť spočívajúcu v
príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu
sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku súd poškodenú O. Š., nar. XX. XX. XXXX, bytom R., A. XXX, s jej
nárokom na náhradu škody o d k a z u j e na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala na tunajší súd pod sp. zn. 3 Pv/329/13 dňa 10. 07.
2014 obžalobu na obvineného U. C. pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zákona
na tom skutkovom základe, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Samosudca vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie v zmysle § 2 ods. 10 Tr. poriadku výsluchom
obžalovaného, poškodenej - matky maloletej, čítaním výpovede svedka, znaleckými posudkami ako
aj výsluchom znalcov, čítaním dosloveného prepisu kamerového záznamu z DVD nosiča, prehratím
zvukovo-obrazového záznamu z výsluchu maloletej poškodenej a oboznámením sa s ďalšími listinnými
dôkazmi, pričom zistil skutkový stav tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie žalovaného skutku, poprel akýkoľvek fyzický
kontakt s maloletou poškodenou popísaný v skutkovej vete výroku rozsudku. Dokazoval, že s matkou
maloletej žil v spoločnej domácnosti asi 4 roky, do marca 2013, kedy ho matka maloletej z bytu vyhodila.
Poukázal na to, že s matkou maloletej mal zo začiatku ich vzťahu intenzívnejší intímny život a to práve
z jej iniciatívy ( za noc 2-3 krát ), uvedené však považoval za normálne. V roku 2013 sa ich intímny
život oslabil, čo súviselo podľa obžalovaného aj s ich rozchodom, nemal kde bývať, bol bez práce, bez
peňazí. S maloletou poškodenou sa zoznámil asi v roku 2009, keď sa zoznámil s jej matkou a začali
spolu chodiť a následne aj žiť. Potvrdil, že väčšinu tohto spolužitia bol nezamestnaný, preto pokiaľ bol
doma, vykonával všetky domáce práce vrátane starostlivosti o obe deti. Dokazoval, že matka pracovala
od pondelka do piatku, od rána až do večera a niekedy aj v sobotu
( v prípade konania svadieb ). Uviedol, že po vyučovaní sa zo školy ako prvý vracal domov syn, ktorý
následne mával futbalový tréning. Za ním prišla domov maloletá poškodená, ktorá tiež poobede mávala
tanečný krúžok. Obžalovaný potvrdil, že sa stalo, že v byte bol sám s maloletou. Vzťah s maloletou
poškodenou obžalovaný hodnotil ako normálny, boli kamaráti, rozprávali sa a to o akejkoľvek veci, obe
deti mu rozprávali najmä o ich biologickom otcovi, o tom, aký bol. On im vo všetkom pomáhal, vrátane
školských povinností. Takto z rozprávania maloletej poškodenej zistil, že má pocit, že ju jej matka nemá
rada. Poprel, že by vôbec bol k maloletej prejavoval nejaké nežnosti, nikdy s ňou nevykonal pohlavný
styk, či iné sexuálne praktiky. Nikdy ho deti nevideli nahého, rovnako on tieto nevídaval nahé, len v úvode
ich spolužitia, keď boli deti ešte malé, tak ich nahé videl v rámci kúpania. O tom, že mal konať tak, ako
je uvedené v skutku vo výroku tohto rozsudku, sa po prvý krát dozvedel od matky maloletej, ktorá ho
telefonicky pozvala na kávu a o uvedenom mu povedala. Vzťah s matkou maloletej skončil dňa 04. 02.
2013, keď ho slušne z bytu vyhodila. Potom vo februári 2013 žil na ulici, pričom niekedy v marci 2013
telefonicky matku maloletej poprosil o možnosť prespania v jej byte, lebo mu bolo zima, nemal kde ísť,
s čím ona súhlasila a tak opäť v marci 2013 sa ocitol v jej byte. Bola sobota večer, umyl sa, poskytla
mu jedlo, pričom v tú noc mali spolu aj intímny styk. Následne chodieval do jej bytu avšak v čase, keď
už deti spali a ešte cez víkendy, kedy deti doma neboli. Takto obžalovaný potvrdil, že v marci 2013 bol
v predmetnom byte a to aj v dobe, keď bola maloletá poškodená chorá. Dokazoval však, že v tomto
marci 2013 sa nikdy v byte neocitol s deťmi osamote, aj keď pripustil, že v tomto čase, keď bola maloletá
chorá a jej matka bola v práci, práve on a to na požiadanie matky priniesol maloletej poškodenej obed,
avšak ihneď z bytu odišiel.
V rámci svojej obhajoby poukázal na správanie sa maloletej, rástla, robila si čo chcela, našiel aj list,
obsahom ktorého bolo, ako nenávidí svoju matku, o čom matke povedal. Poukázal na to, že obidve
deti už v minulosti absolvovali psychologickú liečbu, aj keď nepoprel, že mu matka uviedla, že je to
kvôli ich otcovi po rozvode jej manželstva. U maloletej poškodenej poukazoval aj na veľké výkyvy v jej
prospechu, keď raz mala prospech dobrý, inokedy horší, tiež poukazoval na fakt, že aj klamala ( napr.
v súrodeneckých hádkach ). V rámci ich rozhovorov sa mu maloletá nikdy nezverila s tým, že by už
bola mala v minulosti pohlavný styk. Na hlavnom pojednávaní si obžalovaný nevedel vysvetliť, prečo
maloletá uvedené okolnosti na neho tvrdí, dôvod nepozná. Na záver doplnil, že matka maloletej počas ich

spolužitia bola dva krát na interrupcii, raz zo zdravotných dôvodov a na odporúčanie lekárov ( anomália
plodu ) a druhý krát z vlastného rozhodnutia, o čom obžalovaný vedomosť nemal, dozvedel sa to až
po zákroku.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá aj svedkyňa - poškodená O. Š.S., ktorá uviedla, že je matkou
maloletej poškodenej. Potvrdila, že obžalovaný bol jej priateľ, s ktorým žila v spoločnej domácnosti
spolu s jej deťmi ( maloletou poškodenou a synom ) v období 5 rokov, do februára 2013. Dcéra jej
dňa 02. 05. 2013 oznámila, že obžalovaný ju sexuálne zneužíval, že toto trvalo asi 1 a pol roka, v ich
byte, v jej ako aj bratovej neprítomnosti. Dcéra jej ďalej povedala, že naposledy sa tak udialo v marci
2013, keď bola chorá. Svedkyňa podotkla, že vtedy sa o ňu staral obžalovaný, ktorý sa jej na takúto
pomoc sám ponúkol i napriek tomu, že v tomto čase už boli rozídení. Vypovedala, že v tento deň 02. 05.
2013 ale ešte pred oznámením dcéry o jej zneužívaní, sa telefonicky s obžalovaným rozprávala, tento
rozhovor počula dcéra, ktorá v tom čase mala večerať, čo však neurobila a odišla do svojej izby. Po
telefonáte s obžalovaným svedkyňa bola za dcérou a táto jej povedala, že nechce, aby k nim domov
prišiel obžalovaný. Na jej otázku z akého dôvodu, dcéra najskôr neodpovedala, no následne jej uviedla,
že môže byť asi tehotná, že jej obžalovaný niečo urobil, ale povedal jej, že keď to svedkyni povie, že jej
nebude veriť, lebo svedkyňa má obžalovaného rada, že by to narušilo ich vzťah, pričom veľmi plakala.
Postupne svedkyni maloletá s plačom, chvejúc sa a pri zajakávaní povedala, že keď sa obžalovaný
sprchoval, odhaľoval sa pred maloletou, masíroval ju, potom ona jeho, najskôr si odhalil zadnú časť tela,
potom aj prednú, že „bol v nej“, maloletá svedkyni aj ukázala ako uvedené prebehlo, nie však úplne
dopodrobna. Svedkyňa na ňu netlačila, pretože mala vôbec problém niečo jej uviesť. Dcéra hovorila, že
ležala na posteli, buď v obývačke alebo aj v detskej izbe, obžalovaný bol nad ňou, „išiel do nej“, kde
uvedené jej znázornila aj pohybom. Na otázku svedkyne, či maloletej „to“ robil len takto, maloletá jej
odpovedala, že nie, že aj inak. Ďalej svedkyni dcéra uviedla, že „jej to robil aj do zadku“, že ju to bolelo,
vydržala však. Musela aj čupieť alebo sedieť na posteli, že jej chytil hlavu zozadu a tlačil jej ju smerom
k nemu, že takto si ju prikladal na jeho pohlavný úd, teda, že mu „to robila aj ústami“. Po uvedenom ju
dcéra požiadala, aby o tom nikomu nehovorila, že jej to povedala len z dôvodu obavy, že je tehotná a z
obavy, že sa svedkyňa s obžalovaný dajú opäť dokopy. Poukázala na to, že dcéra jej ďalej povedala, že
obžalovaný svedkyni často telefonovával kvôli tomu, že zisťoval, kedy príde svedkyňa z práce domov,
aby tak vedel, koľko má času. Takto mali pohlavný styk aj každý deň, bolo to podľa okolností. Svedkyňa
potvrdila, že obžalovaný jej často do práce telefonovával, čo v tej dobe ona nebrala tak, že sa niečo u
nich doma deje. Ona sama často krát domov telefonovala a hlásila, že už ide domov a to aj preto, že
sa pýtala, či je potrebné urobiť nejaký nákup. Po uvedenom rozhovore s dcérou, sa svedkyňa stretla
s obžalovaným, ktorý vyššie popísané konanie maloletou poprel. Svedkyňa obžalovanému súčasne
oznámila, že dcéra môže byť tehotná, na čo jej obžalovaný povedal, že dobre, aspoň sa preukáže, že
on s ňou žiadny pohlavný styk nemal. Následne dňa 03. 05. 2013 bola s dcérou na gynekologickom a
rovnako aj na psychologickom vyšetrení. Na hlavnom pojednávaní svedkyňa potvrdila, že obžalovaný
mal s jej deťmi dobrý vzťah, rovnako ich vzájomný vzťah vyhodnotila ako dobrý, problém bol len v tom,
že obžalovaný nemal prácu a finančné prostriedky. Potvrdila, že často sa stávalo, že bol s deťmi a aj
s maloletou poškodenou v byte sám. Potvrdila, že v tej dobe jej vzťah s dcérou nebol ideálny, dcéra
sa jej nezdôverovala a to preto, že na ňu nemala čas z dôvodu svojej pracovnej zaneprázdnenosti.
Dcéra aj klamala ale len v maličkostiach, nie v zásadných veciach. V čase skutku si žiadnu zmenu v jej
správaní nevšimla. Takúto zmenu nevidela ani v správaní obžalovaného. S obžalovaným sa rozišla, lebo
tento vzťah podľa svedkyne nemal budúcnosť. Ich intímny vzťah považovala za normálny a potvrdila aj
tvrdenie obžalovaného o pohlavnom styku po tom, čo už boli rozídení. Dokazovala, že počas spolužitia
obžalovaný po byte chodil v trenkách, teplákoch, poprela, že by bol pred deťmi niekedy nahý, aj keď
dcéra niekedy nahá pred ním bola a to v čase, keď išla do sprchy. Deti sa kúpali samé. Svedkyňa ďalej
potvrdila dobrú starostlivosť obžalovaného o domácnosť ale aj o deti.
Poškodená si do skončenia vyšetrovania v prípravnom konaní žiadnu náhradu škody neuplatnila,
avšak na poslednom hlavnom pojednávaní prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu v rámci
jeho záverečnej reči si uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 3.170,- €, ktorú sumu bližšie
nešpecifikovala.

Na hlavnom pojednávaní postupom v zmysle ustanovenia § 263 ods. 1 Tr. poriadku bola prečítaná
zápisnica o výsluchu svedka O.. Ľ. P. z prípravného konania zo dňa 17. 09. 2013 ( čl. 58-60 ). Z
tejto vyplýva, že svedkyňa maloletú poškodenú vyšetrovala v gynekologickej ambulancii Nemocnice vo
Zvolene a to dňa 03. 05. 2013, na žiadosť jej matky. Zistila, že maloletá mohla a tiež nemusela mať
za predmetné obdobie pohlavný styk, pretože u takéhoto mladého dievčaťa je potrebné rátať s istým

stupňom elasticity pošvy, preto nie je možné pohlavný styk u nej potvrdiť, ale ani vylúčiť. Análny styk
je možné zistiť len v prípade, že by sa jednalo o násilný styk a vyšetrenie by bolo učinené ihneď po
takomto styku.

Súd na hlavnom pojednávaní sa oboznámil aj s DVD záznamom o výsluchu maloletej poškodenej
W. F., vykonaným dňa 15. 01. 2014 na OR PZ vo Zvolene, OKP Zvolen, tvoriaci súčasť trestného
spisu, vyhotoveného prostredníctvom videokamery v rámci výsluchu osoby mladšej ako 15 rokov, o čom
maloletá bola poučená a vypovedala za prítomnosti klinického psychológa A.. Š. Z.. Z tohto obrazovo-
zvukového záznamu, ktorý je doslovne prepísaný a zažurnalizovaný v spise na čl. 42-56 a ktorý prepis
bol tiež na hlavnom pojednávaní prečítaný, vyplýva, že maloletá poškodená sa vyjadrovala k okolnostiam
popísaným v skutkovej vete výroku rozsudku. Vypovedala, že s obžalovaným sa pozná už 4-5 rokov, že
žil s jej maminou, býval spolu s nimi asi 3 roky, že s obžalovaným na začiatku mala dobrý vzťah, aj sa
rozprávali a následne už len taký, že keď niečo povedal, tak ho poslúchla, lebo vedela, že by mala aj tak
zle, stalo sa, že ju aj udrel. Potom zo začiatku boli len masáže, ako prvý pomasíroval on ju na chrbte,
pričom predtým na jeho požiadanie si vyzliekla tričko a potom ona jeho, keď predtým bol obžalovaný ešte
v sprche a mal na sebe len osušku, ktorú si pri masírovaní sňal. Chcel, aby ho maloletá rukami chytala,
dotýkala sa aj jeho pohlavného údu a aj keď naznačovala svoj nesúhlas, trval na uvedenom a tak mu to
robila. Pri tom sa jej obžalovaný nevyhrážal, nezbil ju, len naliehal. Maloletá vypovedala, že takto sa to
udialo po prvý krát, nikto iný pri tom prítomný nebol. Vtedy mala 11 rokov a chodila asi do 5. triedy ZŠ
( poznámka súdu: v čase výsluchu maloletá mala 13 rokov ). Potom sama odišla do detskej izby. Nikomu
o tom nepovedala, bála sa, že jej nikto neuverí a to ani mamina, pretože, keď tejto s bratom niečo o
obžalovanom povedali, vždy najskôr požiadala obžalovaného o vysvetlenie a až následne sa opýtala
na ich názor. Uverila vždy len obžalovanému. Potom napríklad pozerali televízor, opäť boli doma len oni
dvaja, obžalovaný bol prikrytý dekou, bol odetý a touto dekou prikryl aj maloletú. Vtedy sedeli. Následne
sa jej začal dotýkať, pričom maloletá tento dotyk počas výsluchu názorne ukázala, ale z dôvodu, že
kamera bola nainštalovaná tak, že snímala len obraz do pol pása maloletej, na zázname nevidieť oblasť,
na ktorú maloletá ukázala a kde sa jej mal obžalovaný dotýkať ( poznámka súdu: bolo to nižšie než jej
pás ), následne uviedla, že sa jej dotýkal vnútornej strany stehien a vyššie, medzi jej nohy. Ona mu aj
hovorila, aby prestal, čo však neurobil. Je potrebné uviesť, že počas výsluchu maloletá plakala. Týmto
to skončilo. Vypovedala, že obžalovaný vždy doma nosil iba trenky. Takéto obchytkávanie sa opakovalo
viac krát. Masáže nie. Pri výsluchu maloletá uviedla, že vie, čo znamená pohlavný styk, že ide o spojenie
muža a ženy, že muž dá žene do jej pohlavného orgánu svoj penis. Vypovedala, že aj jej sa to stalo
s obžalovaným, keď raz sa to udialo do prednej časti a viackrát do zadnej časti jej tela. Uviedla, že
do prednej sa to udialo, keď bola siedmačka, asi pred koncom kalendárneho roka, boli vtedy doma
samy, prišla zo školy domov, naučila sa, išla pozerať televízor a tak sa to začalo. V obývačke ju opäť
chytal na rovnakých miestach, ako uviedla vyššie, medzi nohami, za stehná, bola oblečená, hovorila
mu, aby prestal, on nič nevravel, pokračoval ďalej. Bol odetý v trenkách, maloletá sedela, obžalovaný jej
vyzliekol tepláky, nohavičky, pritom jej vravel, aby to nepovedala mamine. Kázal jej ľahnúť si na chrbát,
obžalovaný sa vyzliekol a následne do nej vnikol. Maloletá mu hovorila, že ju to bolí, nech prestane,
čo aj urobil, ale potom ju opäť presviedčal, že aby to urobili znovu „ že by mohol ešte zas“. V ten istý
deň to skúsil obžalovaný opäť, čo bolo ihneď po tom prvom pokuse. Nekrvácala, no cítila, že vnikol do
jej pošvy, bolelo ju to. Po uvedenom ju ešte chytal na spomenutých miestach, následne prestal a ona
odišla do svojej izby. Obžalovaný ďalej pozeral televízor. K análnemu styku maloletá pri výsluchu uviedla,
že sa to udialo viac krát a to už aj pred pohlavným stykom aj po ňom. Horšie to znášala do prednej
časti. Aj análny styk začal tým, že pozerali televízor a na jeho požiadanie si mala ľahnúť na chrbát a
nohy držať hore. Obžalovaný nikdy pri uvedenom nepoužil kondóm. Potvrdila, že aj do jej zadnej časti
vnikol, tiež ju to bolelo. Dokazovala, že niekedy sa na jeho úd pozrela, aj videla, že mu z neho niečo
vyteká a toto si vždy utrel do servítky. Jej po styku kázal, aby išla na toaletu, aby tam chvíľu počkala,
že to z nej samé vyjde. V podstate obžalovaný vždy od nej chcel, aby mu uvedené konanie dovolila,
prehováral ju a hovoril jej to jednak počas doby, keď ju obchytkával ale aj počas styku. Nevyhrážal sa
jej, len hovoril, že musí. Ďalej vypovedala, že obžalovaný chcel, aby ho uspokojovala aj svojimi ústami,
čo bolo viac krát a aj vtedy, keď nedošlo k samotnému análnemu styku. Uvedené sa dialo, keď mamina
a brat neboli doma a väčšinou v poobedňajších hodinách, keď prišla zo školy. V tom čase brat chodieval
na futbalové tréningy a domov sa vracal okolo 16.00 h.. Ona prichádzala zo školy domov okolo 14.00 h..
Nesnažila sa prísť domov neskôr, aby sa uvedenému konaniu obžalovaného vyhla, pretože by zase mala
zle u matky za neskorý príchod, avšak podotkla, že raz ju obžalovaný takto nechcel pustiť na krúžok.
Hovoril jej, že má ešte čas, avšak vtedy ona aj tak na krúžok odišla. O uvedenom konaní obžalovaného
nikomu nepovedala. Potvrdila, že sa matka s obžalovaným rozišla, odsťahoval sa od nich a v čase, keď

bola maloletá chorá, obžalovaný s ňou vykonal posledný pohlavný styk. Následne sa už s obžalovaným
nestretla, netelefonoval jej. Keďže jej v nasledujúci mesiac po ich poslednom styku neprišla menštruácia,
bála sa, či nie je tehotná, o uvedenom povedala matke. Maloletá poprela, že by s niekým iným mala v
minulosti pohlavný či iný styk. Z konania obžalovaného sa trápila, nejedla a len nechuť do jedla si jej
matka na nej všimla. Nevedela uviesť, či v tejto dobe došlo u nej aj ku zmene v jej správaní sa.

Zo záverov znaleckého posudku č. 9/2013 vypracovaného A.. Š.Á. Z., znalkyňou v odbore psychológia,
odvetvia klinická psychológia detí, vypracovaného dňa 28. 06. 2013, vyplýva, že úroveň rozumových
schopností u maloletej poškodenej je bez výraznejších disproporcií medzi jednotlivými schopnosťami.
Má dobrý sociálny úsudok aj pojmotvorbu. V jej osobnostných vlastnostiach mierne prevažuje orientácia
na ľudí s dobrou odolnosťou voči záťaži až poddajnosť, ovplyvniteľnosť. Vie sa navonok ovládnuť, vo
vnútri však prežíva citový zmätok. Znalkyňa u maloletej zistila sklon robiť si výčitky, seba označovať za
zdroj ťažkostí, pocity nedostačivosti a osamelosti. Príčinu uvedeného znalkyňa videla okrem pubertálnej
nestability aj v nedostatočnej citovej saturácii maloletej v rodinnom prostredí. Okolnosti tvoriace predmet
tohto trestného konania u maloletej spôsobili zvýraznenie lability, pasivity až odovzdanosti, neistoty,
pocitov nevýznamnosti až k náznaku suicidálnych tendencií. Znalkyňa v posudku konštatovala, že
maloletá predmetné udalosti a to aj v rámci jej vyšetrenia a výpovede maloletej, popísala spôsobom,
ktorý má znaky rétoriky dospelého človeka, uvedené však mohla prežiť. Tendenciu klamať u nej nezistila.
Poukázala na to, že maloletá počas pravidelnej matkinej neprítomnosti prežívala bezmocnosť, neistotu,
nemala kontrolu nad vlastným telom, prežívala strach. Vyšetrením konštatovala, že maloletá dokáže
vnímať udalosti správne a úplne, k prípadným skresleniam vnímania a zníženiu pamäťových výkonov
môže u nej dochádzať vplyvom napätia, strachu, pocitu viny a negatívnych očakávaní. Podotkla, že
maloletá je ovplyvniteľná, záleží jej na náklonnosti iných ľudí, hľadá podporu a vzájomnosť. Najsilnejšou
postavou v jej živote je matka, majúca na ňu najväčší vplyv. Znalkyňa nezistila priame ovplyvňovanie
výpovede maloletej. Na záver svojho posudku s poukazom na veľmi citlivú tému súvisiacu s intimitou a
sebaúctou maloletej, odporučila minimalizovať s ňou ďalšie procesné úkony.
Na hlavnom pojednávaní znalkyňa doplnila, že pri jej vyšetrení pre účely jej znaleckého dokazovania bola
prítomná len maloletá a znalkyňa ( čl. 6 znaleckého posudku ). Maloletá na otázky znalkyne odpovedala
spontánnejšie, než bolo vidieť pri prehratí kamerového záznamu z jej výsluchu na hlavom pojednávaní.
Ona maloletú vyšetrovala asi pol roka skôr, než vypovedala na polícii. Poukázala ďalej na skutočnosť,
že keď je človek s dieťaťom sám, tá atmosféra je intímnejšia, dieťa je otvorenejšie. Z jej vyšetrenia
nezistila žiadne fantazírovanie, či vymýšľanie si u maloletej. Zároveň poukázala na to, že od samotného
skutku, či vyšetrenia znalkyňou, výsluch na polícii prebehol až následne, po určitom čase ( takmer rok od
posledného čiastkového útoku - marec 2013, výsluch 15. 01. 2014 ), pričom dieťa sa snaží počas tohto
obdobia už zabudnúť na nepríjemné zážitky a najmä takýmito výpoveďami dochádza u dieťaťa k strate
sebavedomia, sebaúcty aj hanby. Pokiaľ sa maloletá obžalovanému podvolila, bez vyvinutého násilia z
jeho strany, podľa znalkyne to bolo z dôvodu, že mali medzi sebou dovtedy veľmi dobrý vzťah, venoval
sa jej, nebol nervózny, je preto menej pravdepodobné očakávať od takéhoto človeka, že by jej ublížil,
preto mu dôverovala. Znalkyňa podotkla, že po skončení jej vyšetrovania položila maloletej otázku, že
čo by povedala, keby teraz prišiel obžalovaný, že čo by sa stalo a maloletá odpovedala „neviem“, pričom
zostala pokojná, znalkyňa na nej nevidela známky klamstva, rozrušenia. Podľa znalkyne skutočne k
sexuálnym intímnostiam medzi maloletou a obžalovaným došlo. Výpoveď maloletej je možné považovať
za vierohodnú. Podľa znalkyne u maloletej došlo k psychickej manipulácii zo strany obžalovaného a
takto sa snažil dosiahnuť svoj zámer, pričom svojim správaním, vzbudzovaním dôvery, bezpečia takto v
podstate maloletú manipuloval až k telesným dotykom, ktoré spočiatku boli vo forme masáže a neskôr
prešli až k sexuálnym praktikám, popísaným maloletou.
Vo všeobecnosti sa ďalej znalkyňa na hlavnom pojednávaní vyjadrovala k prejavom takto postihnutých
osôb a vypovedala, že príznaky môžu byť rôzne, neistota, pocity viny, uzavretosť najmä vtedy ak vedia,
že v okolí by nenašli oporu, vznikajú psychosomatické problémy, hnačky, bolesti hlavy, zhoršenie v škole.
Pokiaľ v danom prípade si na maloletej nikto nič v jej správaní nevšimol, znalkyňa poukázala na to,
že matka s ňou bola málo, na nič sa jej nepýtala, viac sa venovala svojej profesii a napokon aj sama
maloletá uviedla, že sa jej venoval práve obžalovaný. Pokiaľ ide o školu, dieťa sa naučí fungovať v režime
školy, počúvať a zúčastňovať sa školského procesu, tá pozornosť v škole je upriamená na vyučovací
proces. Na záver znalkyňa na hlavnom pojednávaní neodporučila konfrontáciu maloletej s obžalovaným,
pretože v rámci nej môže dôjsť k evokovaniu jej problémov. Na druhej strane pripustila možnosť kladenia
a formulovania otázok maloletej prostredníctvom jej osoby a pod jej kontrolou.

Zo záverov znaleckého posudku PhDr. Emílie Gajdošovej, znalkyne z odboru zdravotníctvo, odvetvia
klinickej psychológie dospelých vyplýva, že v osobe obžalovaného sa jedná o abnormne štrukturovanú
osobnosť s poruchami efektivity, emočných väzieb, adaptability, kontroly impulzov, egocentricky
zameranú na presadzovanie svojich postojov a potrieb. Podľa znalkyne u obžalovaného je predpoklad sa
zo skutku poučiť. Konštatovala, že netrpí žiadnou sexuálnou úchylkou ani poruchou, je heterosexuálne
orientovaný na objekt zrelej ženy. Jeho motiváciou k spáchaniu skutku bola potreba uspokojenia
sexuálnej potreby, možnosť nových sexuálnych experimentov a zážitkov s maloletou.
Na hlavnom pojednávaní znalkyňa doplnila, že v rámci vyšetrenia všetky jeho výsledky boli v norme
okrem lži skóre, kde dosiahol 11 bodov, čo znamená zvýšenú úroveň bodov na vekovú normu. Vysvetlila,
že obžalovaný dostal vyplniť dotazník, v rámci ktorého odpovedal možnosťami áno-nie a v dotazníku sú
aj otázky, ktoré súvisia a posudzujú jeho korektnosť, vierohodnosť pri vyplňovaní dotazníka. V prípade,
že osoba pri vyplnení dotazníka dosiahne vysokú úroveň bodov v lži skóre, uvedené poukazuje na
tendenciu neodpovedať pravdivo, ale skresľovať svoje seba hodnotenie a popis svojej osoby. Takto
osoby dosahujúce vysoké skóre v lži majú tendenciu skresľovať podávané informácie aj v iných
oblastiach. Je pravdepodobné, že nepravdivo vypovedajú aj v iných oblastiach.

Na hlavnom pojednávaní boli prečítané závery aj znaleckého posudku MUDr. G. O. V. O.. M. N., znalcov
z odboru zdravotníctvo, odvetvia psychiatria a z tohto vyplýva, že vyšetrením obžalovaného nezistili
u neho žiadnu duševnú chorobu, poruchu či sexuálnu úchylku. Preto nenavrhli ukladať mu žiadnu
ochrannú liečbu. Jeho pobyt na slobode nepovažovali znalci za nebezpečný pre spoločnosť. Motívom
konania obžalovaného v prípade, že bude uznaný za vinného, bola podľa znalcov jeho snaha získať
ľahko dostupný a nový eroticko-sexuálny zážitok.

Samosudkyňa na hlavnom pojednávaní vykonala dokazovanie aj čítaním listinných dôkazov, a to
lekárskych správ ohľadom gynekologického a psychologického vyšetrenia maloletej ( č.l. 103-107 ),
správou ZŠ ohľadom prospechu a správania sa maloletej v žalovanom období, z ktorej vyplýva, že bola
ich žiačkou v školských rokoch 2011/2012, 2012/2013 a v prvom polroku 2013/2014 a takto navštevovala
5., 6. A 7. B triedu, pričom od 16. Apríla 2012 bola individuálne začlenená a postupovala podľa
individuálneho vzdelávacieho plánu. Zo správy vyplýva, že prospech žiačky sa postupne zhoršoval.
Kým v 5. Ročníku prospela s vyznamenaním bez výchovných opatrení a s pochvalou riaditeľky školy
za výborný prospech, v 6. Ročníku už len prospela veľmi dobre pri hodnotení správania známkou
výborný. V školskom roku 2013/2014 už len prospela a aj keď mala zo správania známku 1, bola
pokarhaná triednym učiteľom za porušovanie školského poriadku a nevhodné správanie sa. Jej
správanie vyhodnotili ako postupne sa zhoršované s prejavmi nedostatkov, často sa zaplietla do konfliktu
so spolužiakmi, nevhodne vystupovala voči učiteľom, vyrušovala počas vyučovacích hodín, jej správanie
bolo veľmi kolísané, niekedy odmietala prijať rozhodnutie učiteľov, pripustiť si vinu, inokedy bola úctivá
a jej seba hodnotenie bolo reálne. Ďalej súd vykonal dokazovanie aj čítaním správ ohľadom osoby
obžalovaného o tom, že v predmetnom období bol evidovaný na ÚPSVaR, že bol poberateľom dávok v
hmotnej núdzi, správou o jeho zamestnávateľoch od Sociálnej poisťovne ( čl. 109-111, 123, 128-129 ),
odpisom z registra trestov na obžalovaného ( č.l. 144 ) a ďalšími listinnými dôkazmi obsiahnutými v
spise.

Podľa § 201 ods. 1 Tr. zákona, zločinu sexuálneho zneužívania sa dopustí ten, kto vykoná súlož s
osobou mladšou ako pätnásť rokov alebo takú osobu iným spôsobom sexuálne zneužije. Za to sa
potrestá odňatím slobody na tri roky až desať rokov.

Obžalovaný sa obhajoval tým, že maloletej sa vôbec naznačeným spôsobom nedotkol, pokiaľ mal
intímny styk tak len s jej matkou. Poukázal na klamstvá maloletej, na to, že sa aj psychicky liečila, že
si nevie vysvetliť toto jej tvrdenie a u ž vôbec nie preto, že sa v podstate sám a to nielen o domácnosť
ale aj o obe deti príkladne staral.

Obhajobu obžalovaného v naznačenom smere podľa názoru súdu vyvracia skupina dôkazov a to
najmä výpoveď maloletej poškodenej, ktorej doslovný prepis jej výsluchu z prípravného konania bol na
hlavnom pojednávaní prečítaný a aj prostredníctvom obrazovo-zvukového záznamu ( DVD ) prehratý a
z výpovedi ktorej vyplývajú skutočnosti uvedené v skutkovej vete výroku tohto rozsudku, keď maloletá
jednoznačne vypovedala, že skutok sa stal a za páchateľa predmetného trestného činu označila
obžalovaného, pričom znalkyňa, rovnako prítomná pri tomto výsluchu v prípravnom konaní a aj po jej
znaleckom dokazovaní, ktoré vykonala pol roka skôr než OČTK uskutočnili jej výsluch, na hlavnom

pojednávaní konštatovala u maloletej poškodenej ovplyvniteľnosť, to, že jej záleží na náklonnosti iných
ľudí, hľadá podporu, vzájomnosť. Zároveň znalkyňa konštatovala, že predmetné udalosti maloletá
prežiť mohla, tendenciu klamať u nej nezistila. Pokiaľ aj súd odmietol osobný výsluch maloletej
poškodenej priamo na hlavnom pojednávaní a to i napriek tomu, že konfrontáciu s ňou navrhoval vykonať
obžalovaný, súd poukazuje na vek maloletej poškodenej, ktorá v čase hlavného pojednávania mala
len 14 rokov ( v čase skutku len 11 - 13 rokov ), keď znalkyňa odporučila minimalizovať s maloletou
procesné úkony a aj ustanovenie § 135 Tr. poriadku ustanovuje len vo výnimočných prípadoch v konaní
pred súdom opätovne vypočuť takéhoto svedka, inak postupovať v zmysle § 270 ods. 2 Tr. poriadku
a prehrať na hlavnom pojednávaní kamerový záznam z DVD o výsluchu maloletej poškodenej, čo súd
aj učinil a v tomto štádiu trestného konania súd takýto postup považoval za dostačujúci pre vyslovenie
záveru o vine obžalovaného. Súd k záveru o vine obžalovaného dospel aj vykonaním ďalších dôkazov a
to výpoveďou matky maloletej poškodenej, rovnako aj výpoveďou obžalovaného, pokiaľ súd hodnotil ich
výpovede ohľadom času spáchania skutku, pretože k sexuálnemu zneužívaniu maloletej obžalovaným
vždy došlo bez prítomnosti tretích osôb, v ich byte, keď matka bola v práci a brat na tréningu a tieto
okolnosti sa zhodujú aj s výpoveďou maloletej poškodenej s poukazom na to, že všetci traja potvrdili
častú telefonickú komunikáciu medzi obžalovaným a matkou o tom, kedy sa z práce vráti domov. Súd
pri svojich záveroch vychádzal aj z lekárskej správy ( gynekologičky ) o tom, že pohlavný styk u maloletej
nemožno vylúčiť, treba poukázať na to, že uvedená lekárska správa je datovaná dňom 03. 05. 2013
( skutok sa naposledy udial koncom marca 2013 ), z tejto ďalej vyplýva, že maloletá mala poslednú
menštruáciu dňa 27. 03. 2013, pričom následne sa matke v mesiaci apríl 2013 zverila s tým, že môže
byť tehotná ( gynekológom bola po tomto jej oznámení matke vyšetrená dňa 03. 05. 2013 ) a v podstate
takto začalo trestné stíhanie v danej trestnej veci. Súd ďalej vychádzal aj z lekárskej správy detského
psychológa ( čl. 104 ), podľa ktorej bola maloletá vyšetrená len dva krát ( dňa 07. 05. a 19. 11. 2013 ) a to v
súvislosti s touto trestnou vecou, z čoho vyplýva, že tvrdenie obžalovaného o psychiatrickej či psychickej
liečbe maloletej, nebolo potvrdené, aj keď matka maloletej potvrdila, že s maloletou navštívila detského
psychológa ale niekedy v roku 2004 a v súvislosti s rozvodom jej manželstva, pričom jednalo sa len o
preventívne návštevy trvajúce asi pol roka. V neposlednom rade súd poukazuje aj na správu školy, podľa
ktorej od školského roku 2011/2012 a následne ďalšie dva školské roky došlo u maloletej poškodenej k
zhoršeniu prospechu aj správaniu, mala aj konflikty so spolužiakmi, niekedy nevhodne vystupovala ku
vyučujúcim, vyrušovala, jej správanie bolo kolísavé, pričom na začiatku školského roka 2011/2012 bola
bez problémov, či už v prospechu alebo aj v správaní ( čl. 177 ). Súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že
maloletá poškodená mala s obžalovaným veľmi dobrý vzťah, dôverovala mu, nepredpokladala, že jej
ublíži, preto z jej strany skutočnosti odohrávané medzi ňou a obžalovaným matke povedala až v čase,
keď nedostala ďalšiu menštruáciu a obávala sa, že môže byť gravidná. Súd poukazuje aj na znalecký
posudok znalkyne - psychologičky a jej výpoveď učinenú na hlavnom pojednávaní, v zmysle ktorej
obžalovaný v lži skóre dosiahol 11 bodov, čo znamená zvýšenú úroveň bodov na vekovú normu a to
poukazuje na tendenciu neodpovedať pravdivo, skresľovať svoje seba hodnotenie a popis svojej osoby
v dotazníku, čo znamená, že aj v iných oblastiach je pravdepodobné, že bude vypovedať nepravdivo. Na
záver je potrebné poukázať na časové súvislosti v danej veci a to, že naposledy bola maloletá sexuálne
zneužitá koncom marca 2013, t.j. vtedy, keď bola chorá a dokazovaním bolo preukázané, že chorá
bola v období od 18. - do 28. 03. 2013, pričom v tejto dobe do styku s ňou prišiel aj obžalovaný, bol s
ňou aj osamote, čo na hlavnom pojednávaní nepoprel, maloletá podľa lekárskej správy mala poslednú
menštruáciu 27. 03. 2013 a keď v nasledujúci mesiac menštruáciu nedostala, keď túto mala dostať dňa
23. 04. 2013, o uvedenom zo strachu dňa 02. 05. 2013 povedala matke.
Takto súd z vyššie uvedených priamych dôkazov a to výpovedi maloletej poškodenej, nepriamych a to
výpovedí matky maloletej, znalkýň, lekárskych správ a správou zo školy, mal za preukázané, že skutok
sa stal a tento spáchal práve obžalovaný.

Vykonané dôkazy podľa názoru súdu sú navzájom v súlade, dopĺňajú sa a vo svojom súhrne vyvracajú
obhajobu obžalovaného, keď preukazujú, že skutok tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto
rozsudku sa stal a tento spáchal práve obžalovaný, pričom obžalovaný po objektívnej aj subjektívnej
stránke naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr.
zákona, keďže vykonal súlož s maloletou poškodenou, t.j. osobou mladšou ako pätnásť rokov a aj iným
spôsobom ju sexuálne zneužil. Preto súd obžalovaného uznal za vinného v zmysle podanej obžaloby.

Zo zákonom ustanovených zásad pre ukladanie trestov vyplýva, že trest má zabezpečiť ochranu
spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky
na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest

zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi možno uložiť len taký druh
trestu a v takej výmere, ako ustanovuje Trestný zákon, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje
len trestné sadzby trestu odňatia slobody.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následky,
zavinenie a pohnútku obžalovaného, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosť nápravy v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zákona. Závažnosť spáchaných prečinov
spočíva v tom, že obžalovaný svojím konaním narušil záujem štátu a spoločnosti chránený Trestným
zákonom, ktorým je pri zločine sexuálneho zneužívania ochrana mravného a telesného vývoja osôb
mladších ako pätnásť rokov.

Obžalovaný je slobodný, v čase rozhodovania súdu už zamestnaný, v súčasnej dobe očakáva s
priateľkou narodenie dieťaťa. Z miesta trvalého bydliska bližšie hodnotený nie je. Od roku 2010 nebol
priestupkovo prejednávaný. Doposiaľ bol 1-krát súdom potrestaný a to v roku 2013 tunajším súdom pre
prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zákona a bol mu uložený peňažný trest vo výške 160,- €, ktorý
zaplatil dňa 05. 11. 2013, preto vykonaním tohto trestu dochádza k jeho zahladeniu.
Obžalovanému nepoľahčovala ani nepriťažovala žiadna okolnosť.
Pri rovnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd mohol obžalovanému ukladať trest odňatia
slobody vo výmere od 3 do 10 rokov. Uložil mu tento druh trestu na samej spodnej hranici zákonom
ustanovenej trestnej sadzby, t.j. vo výmere 3 rokov s určením probačného dohľadu a primeranej
skúšobnej doby v trvaní 36 mesiacov. Súd má s poukazom na všetky konštatované skutočnosti za to,
že nepodmienečný trest odňatia slobody v prípade obžalovaného nie je nevyhnutný a to s poukazom na
jeho osobu ( bez priestupkov, v podstate bez predchádzajúceho odsúdenia, s konštatovaním znalkyne,
že nie je pre spoločnosť nebezpečný, pričom podľa názoru súdu na jeho nápravu z titulu individuálnej
ako aj generálnej prevencie postačí podmienečný trest odňatia slobody. Obžalovaný bude musieť počas
plynutia skúšobnej doby spôsobom svojho života preukázať, že výkon trestu odňatia slobody na jeho
nápravu a ochranu spoločnosti nie je nevyhnutný. Nesmie sa teda dopustiť žiadneho úmyselného
protiprávneho konania, lebo v opačnom prípade by súd vyslovil, že podmienečný trest, uložený mu týmto
rozhodnutím, vykoná. Súčasne s výkonom probačného dohľadu súd obžalovanému uložil aj povinnosť
spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným
odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

S poukazom na skutočnosť, že poškodená si do skončenia vyšetrovania v tejto trestnej veci žiadnu
náhradu škody neuplatnila, jej nárok na náhradu škody bol prednesený až v rámci záverečnej reči jej
splnomocneného zástupcu, preto súd ju s jej nárokom na náhradu škody v zmysle ustanovenia § 288
ods. 1 Tr. poriadku odkázal na konanie o občiansko-právnych veciach a to jednak z dôvodu, že si škodu
neuplatnila tak ako je vyššie uvedené do skončenia vyšetrovania a jednak z dôvodu, že dokazovanie
ohľadom nároku na náhradu škody by už v danom prípade presiahlo potrebu trestného stíhania a
predĺžilo by ho. Navyše svoj nárok bližšie nešpecifikovala.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Zvolen do 15 dní
od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§306/2 ).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§
307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie
môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku,
ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.