Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/38/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114239204
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5114239204.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľa:

CETELEM SLOVENSKO, a.s., so sídlom Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO: 35 787 783, právne
zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly s. r. o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01
Bratislava, IČO:47 234 547, proti odporcovi: H. J., X.. XX.XX.XXXX, L. Z. XXX/XX, XXX XX K. V., Š. S.
R., o zaplatenie 54,56 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal, aby bol odporca zaviazaný na zaplatenie sumy 54,56 eur spolu
s úrokom vo výške 22,68 % ročne zo sumy 38,84 eur od 17.09.2013 do zaplatenia a úrokmi z omeškania
vo výške 8,25 % ročne zo sumy 54,56 eur od 25.11.2013 do zaplatenia, zamieta.

Odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 26.11.2014 podaným na Okresnom súde Žilina dňa
05.12.2014 domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bol odporca zaviazaný zaplatiť mu sumu 54,56 eur
spolu s úrokom vo výške 22,68 % ročne zo sumy 38,84 eur od 17.09.2013 do zaplatenia a úrokmi z
omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 54,56 eur od 25.11.2013 do zaplatenia a zároveň nahradiť
mu trovy konania.

Návrh na začatie konania skutkovo odôvodnil navrhovateľ tým, že dňa 14.08.2009 uzavrel ako veriteľ
s odporcom ako dlžníkom zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní úverovej karty podľa
ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

Na základe písomnej žiadosti obsiahnutej v uvedenej zmluve uzavrel s odporcom úverovú zmluvu,
vydal odporcovi úverovú kartu a poskytol mu úverový rámec vo výške 600,- eur. Odporca vyčerpal
z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 628,50 eur. Pri uzatváraní
úverovej zmluvy odporca súhlasil bez výhrad so Všeobecnými úverovými podmienkami pre poskytnutie
revolvingového úveru (ďalej len „VÚP“) uvedenými na zadnej strane úverovej zmluvy a tvoriacimi jej
neoddeliteľnú súčasť. Podľa bodu III.-3.-1. VÚP a časti B úverovej zmluvy je klient povinný riadne a
včas splácať poskytnutý úver, a to formou pravidelných mesačných splátok vo výške minimálne 5 %

z poskytnutého úverového rámca, splatných vždy k 10. dňu kalendárneho mesiaca. Cetelem splátku
použije na úhradu dohodnutých úrokov, poplatkov podľa zmluvy o úvere, prípadne podľa sadzobníka
poplatkov platného v čase čerpania úveru, vrátane čiastky určenej na úhradu poistného, pokiaľ je klient
poistený a splátku príslušnej časti úverovej istiny, pričom podľa bodu III.-3.-5. VÚP je úrok z čerpanej
sumy podľa platnej úrokovej sadzby Cetelemu účtovaný klientovi každý deň podľa výšky zostatku na
úverovom účte. Odporca svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas nesplnil. Napriek zmluvne
dohodnutým splátkam poskytnutého úveru uhradil odporca doposiaľ len časť dlžnej sumy, a to sumu

vo výške 1.028,84 eur. Na predžalobné výzvy odporca nereagoval. V ďalšom navrhovateľ uviedol, žebol oprávnený vypovedať úverovú zmluvu a požadovať splatenie dlžnej sumy vrátane príslušenstva
ku dňu účinnosti výpovede. Podľa bodu IV.-5. VÚP výpoveď od zmluvy je potrebné vykonať formou
doporučeného listu. Ku dňu účinnosti výpovede je splatný celý dlh klienta voči Cetelemu. V dôsledku

neplnenia dohodnutých splátok zo strany odporcu vypovedal zmluvu dňa 20.09.2013, pričom táto dňa
24.11.2013 nadobudla účinnosť a dlh odporcu sa stal splatný v celom rozsahu. Napokon navrhovateľ
uviedol, že má odporca voči nemu ku dňu spísania návrhu neuhradené záväzky po lehote splatnosti
v celkovej výške 54,56 eur, z čoho sumu 38,84 eur titulom zvyšku dlžnej úverovej istiny, sumu 4,92
eur titulom dlžných úrokov z úveru a sumu 10,80 eur titulom dlžného poistného z úveru. Dlžná suma

bola vyčíslená ku dňu 16.09.2013, t. j. ku dňu vstupu prípadu do právneho vymáhania v informačnom
systéme. Okrem toho je odporca povinný zaplatiť úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 22,68 % ročne
zo sumy 38,84 eur od 17.09.2013 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy
54,56 eur od 25.11.2013 do zaplatenia.

Navrhovateľ podaním zo dňa 22.01.2015 špecifikoval dlžnú sumu 54,56 eur tak, že odporca z úverového
rámca čerpal celkovo sumu 628,50 eur tak, že sumu 510,50 eur čerpal platbami kartou na vybraných

obchodných miestach podľa potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov a sumu 118,- eur
predstavujú poplatky za výber hotovosti z bankomatu, ako aj ostatné poplatky spojené s vedením účtu,
ktoré boli odporcovi účtované ako súčasť úverovej istiny.

Odporca sa k návrhu na začatie konania, ktorý mu bol riadne doručený, na výzvu súdu v určenej lehote
nevyjadril.

Podľa ust. § 29 ods. 6 O.s.p., za opatrovníka súd ustanoví osobu pôsobiacu v rodinnom, pracovnom,
kultúrnom, prípadne v inom prostredí, ktoré je účastníkovi blízke. Súd môže za opatrovníka ustanoviť
aj obec. Súd nemôže ustanoviť za opatrovníka zamestnanca súdu, ktorý prejednáva vec; to neplatí vo
veciach, v ktorých hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje 1 000 eur
(ďalej len "drobné spory").

Podľaust.§115aods.1O.s.p.,naprejednanievecisamejniejepotrebnénariaďovaťpojednávanie,akto
nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných
dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania
súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.

Podľa ust. § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa ust. § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od
toho okamihu ide o drobný spor.

Podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Vzhľadom k tomu, že v danej veci išlo o drobný spor po poučení účastníkov podľa ust. § 120 ods. 4
O.s.p. súd v zmysle ust. § 115a ods. 2 O.s.p. vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a verejne
vyhlásil tento rozsudok dňa 31.03.2015, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil
na úradnej tabuli dňa 25.03.2015. Súd tak na základe navrhovateľom produkovaných dôkazov dospel
k nasledovným skutkovým zisteniam, pričom vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych

predpisov a dospel k nasledovným záverom.

Zo zmluvy označenej ako žiadosť/zmluva o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní úverovej karty
podpísanej odporcom dňa 14.08.2009 a navrhovateľom bez uvedenia dátumu vyplýva, že túto zmluvu
uzatvoril navrhovateľ a odporca, pričom obsahom záväzku navrhovateľa malo byť poskytnutie v
prospech odporcu revolvingového úveru vo výške úverového rámca 600,- eur a obsahom záväzku

odporcu bola najmä povinnosť poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť v pravidelných mesačných
splátkach vo výške minimálne 5 % úverového rámca, t. j. 30,- eur, splatných vždy k 10. dňu v
príslušnom mesiaci s prvou splátkou v dohodnutý deň, najskôr však počínajúc kalendárnym mesiacom
nasledujúcim po mesiaci, v ktorom odporca čerpal peňažné prostriedky z úverového rámca (čl. III. body
III.-3.-1. a III.-3.-2. Všeobecných podmienok Cetelem Slovensko a. s. pre poskytnutie revolvingového

spotrebiteľského úveru a vydanie kreditnej karty, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy; ďalej len„VP“). Ďalej bola v zmluve uvedená výška prvého čerpania 510,50 eur, t. j. suma zhodná zo sumou
doplatku odporcu na predajnú cenu tovaru (PC, notebook, ktorý si odporca zakúpil u predajcu DATART
Megastore, s. r.o., ktorého zástupca je rovnako na zmluve podpísaný) v celkovej výške 567,50 eur,

keďže odporca predajcovi zaplatiť priamo platbu 57,- eur. Ročná úroková sadzba bola v zmluve uvedená
vo výške 22,68 %. RPMN poskytnutého spotrebiteľského úveru bola uvedená príkladom: pri úverovom
rámci 700,- eur, pri výške prvého čerpania 700,- eur, pri pravidelnej mesačnej splátke vo výške 5 % z
úverového rámca a bez poistenia, je RPMN 30,95 %. Súčasne odporca prijal základný súbor poistenia
pre prípad pracovnej neschopnosti, plnej a trvalej invalidity, smrti a pre prípad zneužitia kreditnej karty.

Odporca zároveň zobral na vedomie, že suma uvedená v prijatí poistenia vyjadrené % (2,99 %) z
dohodnutej mesačnej splátky úveru a zahrnutá do mesačných splátok úveru, bude určená na úhradu
poistného. Ďalej vyjadril súhlas, že oprávnenou osobou na prijatie poistného plnenia je navrhovateľ.

Z výpisu z úverového účtu odporcu vyplýva, že navrhovateľ odporcovi dňa 14.08.2009 poskytol peňažné
plnenie vo výške 510,50 eur, a to na účet predajcu uvedeného v zmluve o poskytnutí revolvingového
úveru a vydaní úverovej karty zo dňa 14.08.2009. Rovnaké skutkové okolnosti vyplývajú aj z

navrhovateľom predloženého potvrdenia zo dňa 20.01.2015 o odfinancovaní peňažných prostriedkov
registrovaných na úverovom prípade č. XXXXXXXXXXXXXX.

Keďže z vykonaného dokazovania nevyšiel najavo opak (resp. odporca nepreukázal iné svoje úhrady
na predmetný úver), súd vychádzal ďalej z tvrdenia navrhovateľa, ako aj z potvrdenia zo dňa 20.01.2015
prijatia splátok registrovaných na úverovom prípade č. XXXXXXXXXXXXXX, z ktorého vyplýva, že

odporca uhradil nasledovné platby: 1. dňa 02.10.2009 vo výške 31,- eur, 2. dňa 09.11.2009 vo výške
31,- eur, 3. dňa 31.12.2009 vo výške 35,- eur, 4. dňa 28.01.2010 vo výške 31,- eur, 5. dňa 30.03.2010
vo výške 69,04 eur, 6. dňa 01.06.2010 vo výške 60,- eur, 7. dňa 21.06.2010 vo výške 32,- eur, 8. dňa
30.07.2010 vo výške 30,- eur, 9. dňa 04.10.2010 vo výške 69,03 eur, 10. dňa 08.10.2010 vo výške 32,-
eur, 11. dňa 13.12.2010 vo výške 60,- eur, 12. dňa 28.02.2011 vo výške 60,- eur, 13. dňa 01.04.2011 vo

výške 30,- eur, 14. dňa 12.04.2011 vo výške 59,98 eur, 15. dňa 31.05.2011 vo výške 30,- eur, 16. dňa
01.07.2011 vo výške 60,- eur, 17. dňa 29.11.2011 vo výške 174,79 eur, 18. dňa 20.02.2012 vo výške
104,- eur, 19. dňa 03.04.2012 vo výške 10,- eur a 20. dňa 18.09.2012 vo výške 20,- eur, celkovo tak
platby vo výške 1.028,84 eur. Rovnaké skutkové okolnosti vyplývajú aj z navrhovateľom predloženého
výpisu z úverového účtu odporcu.

Navrhovateľ listom zo dňa 20.09.2013 vypovedal predmetnú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru
a vydaní úverovej karty č. XXXXXXXXXXXXXX, a to z dôvodu omeškania odporcu so splácaním
revolvingového úveru, pričom vyzval odporcu na úhradu žalovanej sumy 54,56 eur. Odporcovi bol list
doručený dňa 2409.2013.

Podľa ust. § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) v znení zákona č.

568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ust. § 52 ods. 3 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 52 ods. 4 OZ v znení zákona č. 379/2008 Z. z. účinnom od 01.11.2008, spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 54 ods. 2 OZ v znení zákona č. 150/2004 Z. z. účinnom od 01.04.2004, v pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ust. § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom
2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento
zákon v odseku 2 neustanovuje inak.

Podľa ust. § 2 písm. a) a e) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení

zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskoršíchpredpisov v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008 do 10.06.2010, na účely tohto
zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, e)

poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi v súvislosti s poskytovaním
úveru, okrem úrokov.

Podľa ust. § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. účinnom do 10.06.2010, na účely tohto zákona sa
rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové

náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa ust. § 2 písm. d) zákona č. 258/2001 Z. z. v znení zákona č. 264/2006 Z. z. účinnom od 01.07.2006
do 10.06.2010, na účely tohto zákona sa rozumie ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá
sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 1 z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so
spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru.

Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. účinnom do 10.06.2010, veriteľom je fyzická osoba

alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; [3) § 2 ods. 2
Obchodnéhozákonníka]vzávislostiodformyposkytovanéhospotrebiteľskéhoúverumôžebyťveriteľom
aj predávajúci. [4) § 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov;
pozn. tento bol zrušený a nahradený zákonom č. 250/2007 Z. z. s účinnosťou od 01.07.2007]

Podľa ust. § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. účinnom do 10.06.2010, spotrebiteľom je fyzická

osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom do 10.06.2010,
zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane
jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa ust § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení zákona č. 270/2008 Z. z. účinnom od 01.08.2008
do 10.06.2010, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí [6) § 43 Občianskeho
zákonníka.] musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú
osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo
veriteľa,akideofyzickúosobu,b)meno,priezviskoaadresutrvaléhopobytuspotrebiteľa,c)identifikáciu

osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania
a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo
službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo
sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho
čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na

ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú
splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby
zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby,
ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov

a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov
platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej
miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej
percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere

uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery
nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na
príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie
alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli
zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov,

spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov
naspotrebiteľskýúverprijehosplatenípredlehotousplatnostipodľa§6aspôsoburčeniavýškypoplatku
za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov
nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zozmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa ust § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008

do 10.06.2010, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak
bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b)
dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti
podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), právne vzťahy

uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa
týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto
predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento
zákon.

Podľa ust. § 261 ods. 3 písm. d) ObZ v znení účinnom do 31.01.2013, tuto časťou zákona sa spravujú
bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( §

476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601),
zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o
otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy
o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).

Podľa ust. § 369 ods. 1 ObZ v znení zákona č. 454/2008 Z. z. účinnom od 15.01.2009 do 31.01.2013, ak

je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej
sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný
platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej
zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej
podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa ust. § 497 ObZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ust. § 768k ods. 2 ObZ, práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv
uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013.

Z hľadiska právneho posúdenia veci tak súd vychádzal z toho, že medzi navrhovateľom ako veriteľom
a odporcom ako dlžníkom vznikol záväzkovo-právny vzťah založený predmetnou zmluvou o poskytnutí
revolvingového úveru a vydaní úverovej karty zo dňa 14.08.2009, ktorú súd považoval za zmluvu o
spotrebiteľskom úvere podľa cit. ust. § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. s poukazom na to, že v danom
prípade išlo nepochybne o poskytnutie peňažných prostriedkov navrhovateľom ako veriteľom (podľa

ust. § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z.) odporcovi ako spotrebiteľovi (podľa ust. § 3 ods. 2 zákona
č. 228/2001 Z. z.) vo forme úveru (ako zmluvného typu podľa cit. ust. § 497 Obchodného zákonníka,
keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere nie je samostatným zmluvným typom), pričom nešlo o zmluvný
vzťah, na ktorý by sa podľa ust. § 1 ods. 2 a 3 zákona č. 258/2001 Z. z. tento zákon nevzťahoval. Súd
len na margo uvedeného právneho posúdenia poukazuje na to, že tento jeho záver korešponduje aj s

právnym posúdením uvedeným samotným navrhovateľom v návrhu.

Súd má ďalej za to, že zmluva bola uzatvorená v písomnej forme, čo je podmienkou jej platnosti podľa
cit. ust. § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z.

Súd v ďalšom skúmal, či predmetná zmluva obsahovala všetky náležitosti podľa cit. ust. § 4 ods. 2
zákona č. 258/2001 Z. z., pričom musel konštatovať, že tomu tak nie je. V predmetnej zmluve (vrátane

jej neoddeliteľnej súčasti - VP) nie je už na prvý pohľad správne uvedená náležitosť podľa cit. ust. § 4
ods. 2 písm. j) v spojení s cit. ust. § 2 písm. d) zákona č. 258/2001 Z. z., a to ročná percentuálna miera
nákladov (ďalej len „RPMN“) predmetného spotrebiteľského úveru. V zmluve sa nachádza uvedený len
príkladom vypočítaná RPMN vo výške 30,95 %, avšak tento výpočet nevychádza z údajov zmluvy, teda
z údajov, z ktorých by mal vychádzať podľa cit. ust. § 2 písm. d) zákona č. 258/2001 Z. z. Odporcovi

totiž mal byť navrhovateľom poskytnutý revolvingový úver do výšky úverového rámca 600,- eur (sprvým čerpaním 510,50 eur) pri pravidelnej mesačnej splátke 30,- eur, avšak príkladný výpočet RPMN
vychádza z úverového rámca vo výške 700,- eur pri pravidelnej mesačnej splátke vo výške 5 % z
úverového rámca bez poistenia, t. j. vo výške 35,- eur (700,- eur x 5 % = 35,- eur). Nesprávne uvedenie

niektorej z náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa cit. ust. § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z.
je tak potrebné pri použití výkladového pravidla podľa ust. § 54 ods. 2 OZ vyhodnotiť tak, že má rovnaké
následky, ako by zmluva túto náležitosť neobsahovala.

Rovnako je možné konštatovať, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi
účastníkmi neobsahovala ani náležitosť podľa cit. ust. § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z. z., a

to uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedená len
výška mesačnej splátky 30,- eur (ako 5 % z poskytnutého úverového rámca vo výške 600,- eur), pričom
priamo zo zmluvy však nevyplýva, čo všetko a v akej výške táto splátka zahŕňa. Nie je ani priamo bez
ďalšieho výpočtu zrejmé, v akej výške splátka zahŕňa poistné. Ak súd vychádza z toho, že poistné v
danom prípade malo byť súčasťou mesačnej splátky úveru vo výške 30,- eur a malo byť vo výške 2,99
% z dohodnutej splátky úveru, výpočtom možno toto poistné určiť vo výške 0,90 eur [výpočet: mesačná

splátka úveru 30,- eur x 2,99 % = 0,90 eur). Navyše v zmysle výpisu z úverového účtu predloženého
navrhovateľom vyplýva, že splátka úveru mala súčasne zahŕňať ešte aj mesačný poplatok vo výške 2,-
eurá. Nikde v zmluve tak nebola uvedená výška splátok zvlášť čo do istiny a čo do úroku, t. j. časť každej
mesačnej splátky, ktorá mala zodpovedať sume započítanej na splatenie istiny a na splatenie úroku.

V zmysle cit. ust. § 4 ods. 3 veta prvá zákona č. 258/2001 Z. z. tak bolo potrebné považovať aj napriek

uvedeným nedostatkom zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavretú medzi účastníkmi konania za platnú.
V zmysle cit. ust. § 4 ods. 3 veta druhá zákona č. 258/2001 Z. z. je však potrebné považovať poskytnutý
spotrebiteľský úver v danom prípade za bezúročný a bez poplatkov.

Na základe uvedeného tak odporcovi vzhľadom na plnenie navrhovateľa (teda poskytnutie peňažnej
sumy 510,50 eur) vznikla zmluvná povinnosť vrátiť navrhovateľovi len sumu poskytnutých peňažných

prostriedkov vo výške 510,50 eur, t. j. poskytnutú sumu úveru bez úrokov a akýchkoľvek poplatkov a
súčasne do splatenia tejto sumy navrhovateľovi uhrádzať ako súčasť splátky poistné vo výške 2,99 %
z mesačnej splátky, a to všetko v splátkach vo výške 30,- eur mesačne (zahŕňajúcich aj poistné) až
do úplného splatenia dlhu so splatnosťou prvej splátky do 10.09.2009 (podľa ust. čl. III bodu III.-3.-2.
VP). Odporca tak mal navrhovateľovi uhradiť 17 splátok vo výške 30,- eur a poslednú splátku vo výške

15,77 eur.[výpočet: Splátka vo výške 30,- eur zahŕňala aj poistné v sume 0,90 eur, t. j. časť splátky,
ktorá sa započítala na úhradu istiny úveru mala byť vo výške 29,10 eur (30,- eur - 0,90 eur); potom
pri uhradení 17 splátok vo výške 30,- eur, z ktorých na istinu úveru mala byť započítaná suma 29,10
eur, by odporca vrátil navrhovateľovi poskytnuté peňažné prostriedky do výšky 494,70 eur (29,10 eur
x 17 splátok = 494,70 eur); po splatení 17 splátok by tak odporca mal navrhovateľovi vrátiť ešte sumu

15,80 eur, ako rozdiel sumy poskytnutého úveru 510,50 eur a sumy splatenej 17 splátkami na úver, t.
j. sumy 494,70 eur (510,50 eur - 494,70 eur = 15,80 eur); odporca tak mal povinnosť navrhovateľovi
uhradiť poslednú 18. splátku vo výške zodpovedajúcej súčtu zvyšku nesplatenej istiny úveru 15,80 eur
a poistného vo výške 0,90 eur, t. j. v celkovej výške 16,70 eur. Odporca tak mal v súhrne povinnosť
uhradiť navrhovateľovi splátky v celkovej sume 526,70 eur [(17 splátok x 30,- eur) + 1 splátka vo výške

16,70 eur = 510,- eur + 16,70 eur = 526,70 eur] pri splatnosti prvej splátky dňa 10.09.2009 a poslednej
18. splátky dňa 10.02.2011.

Ako vyplýva z vyššie uvedených skutkových zistení súdu, odporca navrhovateľovi ku dňu 18.09.2012
poskytol peňažné plnenie vo výške 1.028,84 eur, čo je viac o 502,24 eur, ako bol zaviazaný (1.028,84
eur - 526,70 eur = 502,24 eur).

Z vykonaného dokazovania vyplýva (z výpisu z úverového účtu odporcu), že navrhovateľ odporcovi
celkovo predpísal na úhradu: istinu v celkovej výške 721,03 eur, úroky v celkovej výške 180,52 eur,
poistenie v celkovej výške 42,30 eur a poplatky v celkovej výške 139,95 eur (z toho celkovo v sume
14,- eur ako bližšie neidentifikované poplatky, celkovo v sume 3,30 eur ako poplatky za spracovanie
zloženky, celkovo v sume 4,80 eur ako poplatky za omeškanie, celkovo v sume 13,28 eur ako poplatky

za upomienku - list, sumu 29,87 eur ako poplatok za vstup do vymáhania a celkovo v sume 74,70 eur
ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky), celkovo tak sumu 1.083,80 eur. Ku dňu 10.09.2013 bol
na úverovom účte účtovaný navrhovateľom záporný zostatok vo výške 54,96 eur (navrhovateľ si z toho
uplatňoval len sumu 54,56 eur).S poukazom na uvedené, pokiaľ tak navrhovateľ v podaní zo dňa 22.01.2015 tvrdil, že odporca
vyčerpal z úverového rámca sumu 628,50 eur (z toho sumu 510,50 eur platbami kartou na vybraných
obchodných miestach podľa potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov a sumu 118,- eur

predstavujú poplatky za výber hotovosti z bankomatu a ostatné poplatky spojené s vedením účtu,
ktoré účtoval odporcovi ako súčasť istiny), tieto tvrdenia navrhovateľa nezodpovedajú navrhovateľom
produkovaným dôkazom. Ako bolo vyššie uvedené, odporca vyčerpal z úverového rámca len sumu
510,50 eur, a to prevedenú navrhovateľom na účet predajcu. Pokiaľ tak mal úverový účet odporcu
zaťažiť poplatok za výber z bankomatu, údaje výpisu z úverového účtu odporcu tomu nezodpovedajú.

Vzhľadom ku konštatovanej bezpoplatkovosti predmetného spotrebiteľského úveru v zmysle cit. ust.
§ 4 ods. 3 veta druhá zákona č. 258/2001 Z. z., navrhovateľ nielenže nemal oprávnenie odporcovi
účtovať akékoľvek poplatky spojené s vedením úverového účtu, ale nebol už vôbec oprávnený účtovať
tieto poplatky odporcovi ako súčasť úverovej istiny, ktorú zrejme odporcovi úročil dojednaným ročným
úrokom vo výške 22,68 %. Navyše z výpisu z úverového účtu vyplýva, že navrhovateľom bola
predpísaná na úhradu ako úverová istina celkovo suma 721,03 eur, teda suma o 210,53 eur vyššia

ako suma 510,50 eur, ktorá zodpovedala skutočne odporcom čerpanému úveru (721,03 eur - 510,50
eur = 210,53 eur). Je teda zrejmé, že navrhovateľ v skutočnosti ako súčasť istiny nad sumu reálne
odporcovi poskytnutých (odfinancovaných) úverových prostriedkov účtoval ešte sumu 210,53 eur, avšak
nepreukázal akýkoľvek právny základ pre takýto svoj postup, najmä, ak predmetný spotrebiteľský úver,
ako už bolo konštatované, bol bezúročný a bez poplatkov.

Vzhľadom ku konštatovanej bezúročnosti predmetného spotrebiteľského úveru v zmysle cit. ust. § 4 ods.
3 veta druhá zákona č. 258/2001 Z. z. navrhovateľovi nemohol vzniknúť nárok na zaplatenie celkovo
účtovaných úrokov v sume 180,52 eur, a preto ak navrhovateľ odporcovi započítaval akékoľvek platby
na úhradu úrokov, robil tak protiprávne.

Súčasne súd konštatuje, že navrhovateľ nepreukázal v konaní ani žiadny právny dôvod, na základe

ktorého by bol oprávnený požadovať od odporcu vyššie uvedené poplatky v celkovej sume 139,95 eur.

Je teda možné bez akýchkoľvek pochybností uzavrieť, že návrh navrhovateľa bol v celom rozsahu
nedôvodný, a to pokiaľ sa týka jednotlivých nárokov navrhovateľom uplatnených a špecifikovaných
podaním zo dňa 22.01.2015 z nasledovných dôvodov:

a) ak si navrhovateľ uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 4,92 eur, ktorá mala zodpovedať dlžným

úrokom, v ďalšom nárok na úverový úrok vo výške 22,68 % ročne zo sumy 38,84 eur od 17.09.2013 do
zaplatenia a napokon nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 4,92 eur
od 25.11.2013 do zaplatenia, vzhľadom k vyslovenej bezúročnosti predmetného spotrebiteľského úveru
navrhovateľovi tieto nároky nemohli vzniknúť,

b) ak si navrhovateľ uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 10,80 eur, ktorá mala zodpovedať poistnému

z mesačných splátok splatných v období od 10.10.2012 do 10.09.2013, ako aj nárok na zaplatenie
úrokov z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 10,80 eur od 25.11.2013 do zaplatenia, súd
konštatuje, že ku dňu 18.09.2012 odporca uhradil navrhovateľovi celkovú sumu 1.028,84 eur, ktorá
výrazne prekročila sumu, na ktorej zaplatenie bol odporca (vzhľadom k bezúročnosti a bezpoplatkovosti
predmetného spotrebiteľského úveru) zo zmluvy zaviazaný, a preto mal za to, že ak odporca nemal v

období od 10.10.2012 do 10.09.2013 voči navrhovateľovi žiaden dlh a nebol tak povinný navrhovateľovi
platiť žiadne splátky, nemohol navrhovateľ od odporcu žiadať ani platby na akékoľvek poistenie. Preto sa
nemohol odporca pre neexistenciu tohto nároku navrhovateľa dostať ani do omeškania s jeho plnením
a na druhej strane navrhovateľovi nemohlo vzniknúť právo na úroky z omeškania z uvedenej sumy
poistného,

c) ak si navrhovateľ návrhom uplatnil nárok na zaplatenie sumy 38,84 eur ako zostatku nesplatenej
úverovej istiny, ako aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 38,84 eur
od 25.11.2013 do zaplatenia, súd má za to, že už vyššie jednoznačne uzavrel, že navrhovateľovi nikdy
nevzniklo právo požadovať od odporcu zaplatenie vyššej sumy titulom zaplatenia úverovej istiny ako je
suma 510,50 eur. Súd tak opätovne konštatuje, že ku dňu 18.09.2012 odporca uhradil navrhovateľovi

celkovú sumu 1.028,84 eur, ktorá výrazne prekročila sumu, na ktorej zaplatenie bol odporca (vzhľadom
k bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného spotrebiteľského úveru) zo zmluvy zaviazaný, a preto
jeho záväzok z úverovej zmluvy vrátiť navrhovateľovi poskytnuté peňažné plnenie už splnením zanikol
(§ 324 ods. 1 ObZ) a odporca sa ku dňu 25.11.2013 nenachádzal v omeškaní s plnením žiadnejsumy zodpovedajúcej navrhovateľom tvrdenému dlhu odporcu na úverovej istine a na druhej strane
navrhovateľovi nemohlo vzniknúť právo na úroky z omeškania zo sumy 38,84 eur.

Na základe uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľa v plnom rozsahu zamietol.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh
spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O trovách konania súd rozhodoval v zmysle vyššie cit. ust. § 142 ods.1 a § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p.
Odporcovi ako úspešnému účastníkovi vniklo právo požadovať od navrhovateľa náhradu trov konania,

ktoré mu v konaní vznikli v súvislosti s účelným uplatňovaním alebo bránením práva proti navrhovateľovi.
Odporca si však právo na náhradu trov konania návrhom v súlade s ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p.
neuplatnil, a preto súd rozhodol o trovách konania tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Žilina.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a
vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).