Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. september 2015

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 12C/414/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112244421
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Heinrichová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2015:4112244421.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľky: Z. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, zast: Advokátska

kancelária JURIKA & KELTOŚ s.r.o., IČO: 35 951 087, so sídlom Mickiewiczova 2, Bratislava, proti
odporcovi: Rapid life životná poisťovňa, a.s., IČO: 31 690 904, so sídlom Garbiarska 2, Košice, zast.
JUDr. Martin Timcsák, advokát, s.r.o., IČO: 44 430 043, so sídlom Zámocké schody 2/A, Bratislava, o
zrušenie rozhodcovského rozsudku, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom zo dňa 20.12.2012 prostredníctvom svojho právneho zástupcu

domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 2C/2036/2012 zo dňa
19.1.2012. V návrhu poukázala na neprijateľnú rozhodcovskú doložku, ktorá je absolútne neplatná a
neprijateľná pre hrubý rozpor s dobrými mravmi.

Právna zástupkyňa navrhovateľky na pojednávaní trvala na písomne podanom návrhu, ktorým sa
navrhovateľka domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku. Popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
pretože bola porušená zásada rovnosti účastníkov konania, boli porušované predpisy na ochranu

spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka má povahu neprijateľnej zmluvnej podmienky a preto je absolútne
neplatná. Rozhodcovská doložka je zahrnutá vo formulárovom tlačive obsiahnutom vo všeobecných
poistných podmienkach. Je to typová zmluva, označovaná ako štandardná formulárová zmluvy kde
spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť obsah, môžu ju len prijať alebo odmietnuť.

Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že uzavrela poistnú zmluvu - poistku pre vnuka, jednala len s p.
J.. Povedala jej aké budú výhody, koľko vnukovi našetrí, aká bude našetrená suma keď bude mať 18

rokov. Rozprávali sa tom, že poistné bude platiť v splátkach mesačne zloženkou. Zmluvu podpisovala
doma u p. J., platila, potom nestačila platiť. Poistku zrušila, prišiel papier, že poistka je zrušená. Ešte
tam bol preplatok 80 eur. Asi po 2 rokoch prišiel papier, že má niečo platiť, že prebehol nejaký súd,
že keď nezaplatí do určitej lehoty, príde exekútor. Neviem čo je rozhodcovský rozsudok, nevie čo je
rozhodcovská doložka, nikdy také slovo nepočula. Zmluva sa uzatvorila pri jednom stretnutí, ona mala
zmluvy doma, vypísala len poistku teda prvú stranu, údaje, meno a priezvisko vnuka, dátum narodenia,
sumu, ktorú má splácať. Čítala a kontrolovala len tieto údaje, ktoré ona vypísala. Ďalšie stránky zmluvy

nečítala. Ani jej ich nedala čítať, dala ich nabok. Žiadne ustanovenia zmluvy spolu nepreberali.Právna zástupkyňa odporcu na pojednávaní považovala návrh navrhovateľky za nedôvodný, navrhla
ho zamietnuť. Rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná, to vylučuje neprijateľnosť zmluvnej
podmienky. Pridržiavala sa písomného vyjadrenia k veci.

Na ďalšom pojednávaní uviedol, že nesúhlasí s tvrdením navrhovateľky, že by došlo k porušeniu
čl. 46 ústavy. Novelou exekučného poriadku došlo k takej situácii, že rozhodcovský rozsudok stratil
právoplatnosť a tým odpadol predmet tohto konania. Došlo k zmene právnej situácie. V obdobných
veciach rozhodli súdy tak, že návrh zamietli a má aj také skúsenosti, že navrhovatelia berú návrh späť.

Žiadal návrh zamietnuť.

Svedok V. O. na pojednávaní uviedol, že zmluvy sú uzatvárané prostredníctvom výhradných
sprostredkovateľov. Poisťovňa vytvorí formulár, poistenec si sám zvolí produkt, parametre, výšku
poistného, rozsah poistenia. Poisťovňa vytvorí zdravotný dotazník, vytvorí text všeobecných poistných
podmienok prípadne iných zmluvných dojednaní. Tieto dokumenty má k dispozícii sprostredkovateľ

poistenie, ktorý vyhľadáva klientov. Informuje ich o všetkých okolnostiach ohľadne poistenia, o
sankciách. Sprostredkovateľ predloží poisťovni podpísanú poistnú zmluvu, záznam o požiadavkách
a potrebách klienta, preukáže že doručil poistencovi Všeobecné poistné podmienky, poistnú zmluvu,
záznam, musí byť podpísaný zdravotný dotazník. Preukazuje aj splnenie informačnej povinnosti. Vtedy
poisťovňa koná v dobrej viere, vychádza zo správnosti predložených dokumentov, že poistenec bol

o všetkom informovaný. Toto je základný systém. V tomto prípade navrhovateľka podpísala osobitné
zmluvné dojednania, hoci ich nebola povinná podpísať, preto platí, že s ňou bola individuálne, osobitne
dojednaná individuálna rozhodcovská doložka. Poistné zmluvy sú spotrebiteľskými zmluvami, ale v
prípade poistných zmlúv existujú výnimky a to podľa 19 odôvodnenia smernice NBS č. 93/13. Do úvahy
sa neberú tie dojednania ktoré sa berú do úvahy pri kalkulácii poistného. Vyjadrenie NBS sa týka toho,

že dohoda o rozhodcovskom konaní sa berie do úvahy pri výpočte poistného. Významný je čas uzavretia
zmluvy, v tomto prípade bola poistná zmluva uzavretá 30.7.2007, v tom čase nebolo účinné ustanovenie
§ 53 ods. 4 písm. r) Obč. zákonníka. Na zavedenie tohto ustanovenia do OZ reagovali dodatkom č. 2 k
poistnej zmluve, ktorým je daná možnosť v dodatočnej lehote 30 dní odstúpiť od rozhodcovskej doložky.
Špecifickými a podstatnými okolnosťami sú čas kedy je uzatváraná zmluva, jedná sa o špecifickú povahu

poistenia, ktoré sa neuzatvára ani v tiesni ani v núdzi. Podstatné sú okolnosti za akých je uzatvárané
poistenie, životné poistenie nie je uzatvárané za prepážkou, nie je uzatvárané pod nátlakom. Poistník
si sám volí čas.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedka a oboznámením sa s

obsahom spisu a to návrhom, rozhodcovským rozsudkom Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 2C
2036/2012 zo dňa 19.1.2012, poistnou zmluvou, vyjadrením odporcu zo dňa 18.4.2014, rozhodnutiami
súdov, vyjadrením navrhovateľky zo dňa 10.6.2013, všeobecnými poistnými podmienkami, návrhom na
prerušenie konania, žiadosťou o vyjadrenie k odbornej otázke, vyjadrením k odbornej otázke, dokladmi -
pojistná matematika teorie a praxe, uznesením, odvolaním odporcu, uznesením Krajského súdu v Nitre,

vyjadrením odporcu, vyjadrením navrhovateľa a zistil tento skutkový a právny stav:

Dňa 30.7.2007 bola uzatvorená Poistná zmluvu č. 4329700123 medzi navrhovateľkou ako poistníkom
a odporcom ako poisťovateľom, na základe so začiatkom poistenia 31.7.2007 do 31.7.2025 na dobu
platenia poistného 18 rokov s dohodnutým poistným vo výške 457.-Sk. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy

boli aj všeobecné poistné podmienky. Navrhovateľka podpísala aj osobitné zmluvné dojednania č.
01/2007 k poistnej zmluve, podľa ktorého sa zmluvné strany dohodli, že sa namiesto súdneho konania z
dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. Časti týchto
VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku.

Navrhovateľke bol dňa 20.11.2012 doručený Rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice zo dňa
19.1.2012 sp.zn. 2C/2036/2012, podľa ktorého bola navrhovateľka zaviazaná zaplatiť odporcovi sumu
65,35 eura a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 eur.

V registri spisov v oddelení Er na Okresnom súde Nitra bolo zistené, že proti navrhovateľke nie je vedené

exekučné konanie na základe rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice zo dňa 19.1.2012
sp.zn. 2C/2036/2012, ani navrhovateľka neuviedla súdu, že by na základe rozhodcovského rozsudku
bola voči navrhovateľke vedená exekúcia.Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva je dohoda
medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú
v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať
formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva musí mať

písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá
v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá
telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu
rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského

konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského
rozsudku, len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom
rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už
predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo

o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto
okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť
zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského
konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne
schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím

podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred
vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada
rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu
konania podľa osobitného zákona, i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu,
účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený alebo j) pri rozhodovaní boli

porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa § 41 ods. 1 prvá veta zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku
účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Rozhodcovské konanie je osobitný druh civilného konania, ktoré sa môže uskutočniť v prípade
súkromnoprávnych sporov, pre ktoré zákon pripúšťa uzavretie rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej
doložky). Rozhodcovská zmluva má procesnú povahu. K subjektívnym predpokladom rozhodcovskej
zmluvy patrí spôsobilosť zmluvných strán k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, ktorej zodpovedá

spôsobilosť byť účastníkom konania. Okrem subjektívnych predpokladov musia byť splnené tiež
objektívne predpoklady rozhodcovskej zmluvy. Predmetom rozhodcovskej zmluvy môže byť len
prejednanie a rozhodnutie už existujúceho alebo budúceho právneho sporu, prípadne všetkých sporov,
ktoré by v budúcnosti vznikli z určitého právneho vzťahu, pričom sa môže vzťahovať iba na spory
majetkové, vznikajúce v oblasti súkromného práva, v ktorých nie je obmedzená dispozičná voľnosť strán

a strany by o predmete sporu mohli zavrieť súdny zmier. Zákon vyžaduje k uzavretiu rozhodcovskej
zmluvy písomnú formu, pričom nedodržanie tejto objektívnej podmienky má za následok neplatnosť
rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky). K obsahu rozhodcovskej zmluvy zákon vyžaduje
presné označenie zmluvných strán a sporného prípadu, respektíve právneho vzťahu, z ktorého môžu
budúce spory vzniknúť. Vecným účinkom rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky) je oprávnenie

rozhodcu rozhodnúť vymedzené spory. Z hľadiska osobných účinkov sa rozhodcovská zmluva vzťahuje
na obidve zmluvné strany, prípadne na ich univerzálnych a singulárnych nástupcov, pokiaľ to strany v
zmluve výslovne nevylúčili. Účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom
súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku z dôvodov, uvedených v § 40 ods. 1
zákona o rozhodcovskom konaní.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že došlo k uzatvoreniu Poistnej zmluvy dňa 30.7.2007 ako aj
k podpísaniu rozhodcovskej doložky dňa 30.7.2007. Odporca podal návrh na začatie rozhodcovského
konania a domáhal sa od navrhovateľky zaplatenia sumy 65,35 eura ako aj trov rozhodcovskéhokonania. Rozhodcovský súd svojim rozhodcovským rozsudkom zo dňa 19.1.2012 sp.zn. 2C/2036/2012
návrhu odporcu vyhovel, rozhodcovský rozsudok bol navrhovateľke doručený dňa 20.11.2012.
Navrhovateľka v zákonnej lehote jedného mesiaca podľa ustanovenia § 41 ods. 1 prvá veta zákona č.

244/2002Z.z.orozhodcovskomkonanídoručilasúdudňa20128.2014 žalobuzrušenierozhodcovského
rozsudku.

Čo sa týka zrušenia rozhodcovského rozsudku lehota na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského
návrhu bola dodržaná. Súd však zisťoval, či na základe predmetného rozhodcovského rozsudku

je vedené proti navrhovateľke exekučné konanie a to s poukazom na novelu zákona č. 233/1995
Z.z. - exekučného poriadku, konkrétne ustanovenie § 243d, podľa ktorého exekučné konanie na
podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor
spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len
do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného
po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva

účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. Uvedené ustanovenie je platné a účinné od 1.1.2015.
S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie súd dospel k záveru, že v danej veci ide o
rozhodcovské rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci
podmienky podľa osobitného predpisu vydaného pred 1.1.2015 a zároveň exekučné konanie na jeho
základe ako exekučného titulu v zmysle § 44 ods. 2 EP ani do troch mesiacov od platnosti a účinnosti

novely EP teda do 1.4.2015 nebolo zo strany odporcu iniciované. Sama navrhovateľka neuviedla, či
je exekučné konanie na základe uvedeného rozhodcovského rozsudku voči nej vedené a súdom bolo
v registri ER na Okresnom súde Nitra zistené, že exekučné konanie proti nej je vedené na základe
rozhodcovského rozsudku nie je. Z toho vyplýva, že rozhodcovský rozsudok prestáva účastníkov
rozhodcovského konania zaväzovať, to znamená, že navrhovateľka nie je viazaná povinnosťou, ktorá

jej bola uložená uvedeným rozhodcovským rozsudkom a odporca zase nemôže si uplatňovať svoj
nárok voči navrhovateľke na základe uvedeného rozhodcovského rozsudku. S poukazom na § 243d
EP rozhodcovský rozsudok prestáva účastníkov konania zaväzovať, to znamená, že je anulovaná
právoplatnosť rozhodcovského rozsudku. Dôsledkom toho je, že obe strany vlastne nemajú právny
záujem na výsledku tohto konania, rozhodnutie súdu by na postavení účastníkov vzhľadom na vyššie

uvedenéskutočnostiničnezmeniloapretoajvtejtočasti súdnávrhzamietolprenedostatoknaliehavého
právneho záujmu s poukazom na § 80 písm. c/ O.s.p., podľa ktorého návrhom na začatie konania možno
uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem, ktorý je daný spravidla v prípade, keď sa nemožno domáhať priamo plnenia, a ak právne
postavenie navrhovateľa by bez takéhoto určenia bolo neisté, čo v danej veci splnené nie je, pretože

neexistuje aktuálny stav objektívnej neistoty medzi navrhovateľkou a odporcom, pretože ich postavenie
vyriešila bez ich zavinenia, či pričinenia citovaná novela EP konkrétne ustanovenie § 243d EP.

Podľa § 142 ods.1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 150 ods.1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania prihliadal aj na § 150 ods.1 O.s.p., a zistil, že dôvody hodné
osobitného zreteľa v tomto konaní podľa názoru súdu sú dané.

Neprihliadajúc k ustanoveniu § 150 ods.1 O.s.p., by navrhovateľka bola povinná odporcovi zaplatiť plnú

náhradu trov konania - trovy právneho zastúpenia.

Všeobecne pre náhradu trov konania v sporovom konaní platí zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená
zásadou zavinenia. Zásada úspechu vo veci znamená, že účastník, ktorý mal v sporovom konaní
plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov konania. Podstatou zásady zavinenia je sankčná

náhrada nákladov konania, ktoré by v riadnom priebehu nevznikli. Aj v prípade, ak sú naplnené všetky
predpoklady na priznanie náhrady trov konania, ak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody zvláštneho
zreteľa, nemusí náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p.
umožňuje súdu, aby vo výnimočných prípadoch z dôvodu hodného osobitného zreteľa účastníkom,vedľajším účastníkom alebo štátu, ktorí by inak mali právo na náhradu trov konania, túto náhradu celkom
alebosčastinepriznal.Aplikáciatohtoustanovenia prichádzadoúvahylenvprípadoch,keďsúddospeje
k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Výnimočnosť prípadu môže spočívať v okolnostiach

danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností osobitného
zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania
a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Toto
ustanovenie je výnimkou zo zásady zodpovednosti za výsledok.

V danom prípade je súd toho názoru, že v danej veci sú dané dôvody hodné osobitného spočívajúce
vo výnimočných okolnostiach danej veci. Súd pri posudzovaní týchto dôvodov prihliadol na charakter
tohto konania, teda na jeho predmet a dôvody, ktoré viedli pôvodného navrhovateľku k podaniu návrhu.
Je zrejmé, že navrhovateľka bola oprávnená podať návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku,
domáhala sa ochrany svojich práv, v čase, keď návrh podávala - 13.8.2014 ešte nebolo platné a účinné
ustanovenie § 243d Exekučného poriadku, ktoré sa stalo platným a účinným až 1.1.2015 a v dôsledku

tohto ustanovenia došlo k situácii, že právne postavenie oboch účastníkov konania v podstate vyriešilo
citované ustanovenie § 243d EP. Navrhovateľka nespôsobila, že v konaní bola neúspešná, ani odporca
nespôsobil,žebolvkonaníúspešný,súdpovažujezaspravodlivé,abyvyužijúcustanovenie§150ods.1
O.s.p., týmto spôsobom prihliadol na vyššie uvedené skutočnosti a o náhrade trov konania súd rozhodol
podľa § 142 ods. 1 O.s.p., odporcovi ako účastníkovi konania, ktorý mal v konaní úspech, súd náhradu

trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.