Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Komárno
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Júlia Henteková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10C/219/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212224352
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Henteková
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2015:4212224352.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v právnej veci navrhovateľa : Dopravný podnik Bratislava a.s., Olejkárska ul. č.
1, Bratislava, IČO: 00492736, zastúpený JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom Advokátskej kancelárie
ECKER-KÁN&PARTNERS, so sídlom Bratislava, Nám. Martina Benku 9-C1, proti odporcovi : Š. B.,
Z..XX.X.XXXX, K. B. A., O. Č.. XX, o zaplatenie 50,70 Eur, sudkyňou JUDr. Júliou Hentekovou, takto
r o z h o d o l :
Súd návrh z a m i e t a .
Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ sanávrhomdošlýmsúdudňa20.11.2012domáhal zaviazaniaodporcunazaplatenie50,70
Eur a trov konania 103,74 Eur na tom právnom základe, že odporca dňa 24.1.2011 cestoval mestským
hromadným dopravným prostriedkom v Bratislave a nepreukázal sa platným cestovným lístkom alebo
iným platným cestovným dokladom, preto v zmysle článku 6 Prepravného poriadku Mestskej hromadnej
dopravy v Bratislave a článku 5 Tarify Mestskej hromadnej dopravy v Bratislave, mu vznikol nárok na
zaplatenie cestovného 0,70 Eur a úhrady 50,-Eur.
Platobným rozkazom č. 15RO/839/2012-7 zo dňa 12.12.2012 súd návrhu vyhovel. Platobný rozkaz bo
odporcovi doručený dňa 20.3.2013. Dňa 27.3.2013 podal na poštovú prepravu odpor proti platobnému
rozkazu v ktorom uviedol, že nie je ochotný nič platiť navrhovateľovi za jeho nezákonne získané aktivity,
ktoré považuje za protizákonné. Pre včas podaný kvalifikovaný odpor sa platobný rozkaz podľa § 174
ods. 2 O.s.p. zrušuje a súd pokračuje v konaní.
Súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. konal v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu
navrhovateľa a odporcu.
Súd vykonal vo veci dokazovanie hlásením kontrolného orgánu navrhovateľa o porušení tarifných a
prepravných podmienok zo dňa 24.1.2011 z ktorého zistil, že odporca vo vyššie uvedený deň o
18,50 hod. cestoval mestským hromadným dopravným prostriedkom v Bratislave na linke č. 1 a na
výzvu kontrolného orgánu sa nepreukázal platným cestovným lístkom alebo iným platným cestovným
dokladom. Zároveň odmietol zaplatiť cestovné 0,70 Eur a postih 50,-Eur.
Podľa § 760 Občianskeho zákonníka Zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené
cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a
včas.
Podľa § 9 psím. b) Zákona č.168/96 Z.z o cestnej doprave dopravca je oprávnený uložiť cestujúcemu,
ktorý sa nepreukáže platným cestovným lístkom, zaplatiť cestovné a úhradu ( § 14 ods. 3) alebosa preukázať osobnými údajmi potrebnými na vymáhanie cestovného a úhrady v rozsahu meno
a priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, adresa trvalého bydliska, číslo občianskeho preukazu
(cestovného pasu prípadne iného dokladu totožnosti), v prípade neplnoletého cestujúceho meno a
priezvisko zákonného zástupcu.
Podľa § 12 ods.4, 5 citovaného zákona cestujúci je povinný mať platný cestovný lístok pri nastúpení
do autobusu, ak mu ho vydala výdajňa cestovných lístkov mimo autobusu, alebo bezprostredne po
nastúpení do autobusu, ak ho vydáva vodič alebo iný člen osádky autobusu alebo ak sa cestovný lístok
stáva platným až jeho vyznačením v autobuse, ako aj po celý čas prepravy a pri vystupovaní z autobusu.
Cestujúci je povinný na výzvu sa preukázať platným cestovným lístkom vodičovi, alebo inému členovi
osádky autobusu alebo revízorovi.
Podľa § 14 ods. 2 citovaného zákona úhrada pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom [ § 9 písm.
b)] je dvadsaťnásobok základného cestovného bez príplatkov a zliav; v mestskej autobusovej doprave
ju do stonásobku základného cestovného bez príplatkov a zliav určí dopravca v prepravnom poriadku.
Podľa § 100 ods.1,2 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( §101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva
s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105.
Podľa § 108 Občianskeho zákonníka práva z prepravy sa premlčujú za jeden rok s výnimkou práv na
náhradu škody z prepravy osôb.
Podľa § 5b Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (doplneného Zákonom č. 102/2014 s
účinnosťou od 1.5.2014 ) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu
na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho
premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať
plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával.
Premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu
vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou. Premlčanie je teda uplynutie času ustanoveného v zákone
na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané. Použitie tejto námietky
má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti nároku, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno
oprávnenému súdne priznať. Právo môže byť vykonané po prvý raz, keď vznikne možnosť na jeho
základe podať návrh na súd, teda obvykle vtedy, ak je záväzok splatný.
Obauplatnenénárokynavrhovateľaakodopravcunazaplateniecestovnéhoaúhrady zanepreukázanie
sa cestovným lístkom vo výške stonásobku základného cestovného bez príplatkov a zliav voči
cestujúcemu vyplývajú zo zmluvy o preprave (§ 760 Občianskeho zákonníka). Právo na zaplatenie
cestovného a úhrady majú rovnaký právny základ, a to porušenie podmienok zmluvy o preprave.
Vznikajú súčasne a preto aj premlčacia lehota začína u oboch plynúť rovnako.
Zákonom č. 102/2014 Z. z. (článku VIII.) došlo k novele Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa. Podľa § 5b citovanej novely orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy
prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči
spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keby inak bolo potrebné, aby
sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolal.
Nakoľko súd rozhodoval o nároku navrhovateľa z prepravy v čase, keď už vstúpil do účinnosti § 5b
Zákona č. 205/2007 Z. z., bol povinný prihliadať aj bez návrhu na premlčanie nároku. V jednoročnej
premlčacej dobe podľa § 108 Obč. zák. sa teda premlčuje nielen nárok dopravcu na cestové vyplývajúci
z § 760 Občianskeho zákonníka, ale aj jeho nárok na úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným
lístkom v zmysle Zákona č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave.
Z hlásenia kontrolného orgánu navrhovateľa vyplýva, že odporca Mestský prepravný poriadok
porušil dňa 24.1.2011 a od tohto dňa plynula navrhovateľovi 1 ročná premlčacia doba na uplatneniepredmetného nároku na súde. Návrh bol podaný dňa 20.11.2012, teda po uplynutí premlčacej lehoty,
preto súd s poukazom na ustanovenie § 108 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 5b
Zákona č. 102/2014 Z.z. návrh pre premlčanie práva zamietol.
Podľa § 142 ods.l O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Úspešnému navrhovateľovi súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žiadne trovy mu nevznikli, ani
si ich neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre,
písomne vo dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods.1-3 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykoval navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené
(§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.