Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. máj 2014

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 1C/222/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613207194
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Gargulová
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2014:7613207194.5

Uznesenie

Okresný súd Spišská Nová Ves v právnej veci žalobcu K. Q., Z.. G.., G. G. Y. Č.. XX, H., V.: XXXXXXXX,
právne zastúpeného HMG & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Štefanovičova č. 12, Bratislava, proti
žalovanej I. G.V., T.. X. X. XXXX, T. H. C.. G. Č.. X/XX, G., t.č na neznámom mieste, zastúpenej
opatrovníkom pre konanie C. G., T.. X.XX.XXXX, H. R. XXX/XX, G., v konaní o zaplatenie 2 805,64 eur
s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd konanie zastavuje.

Súd vyhlasuje, že na prejednanie veci nemá právomoc.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Žalobca má právo na vrátenie súdneho poplatku v sume 168 eur prostredníctvom Daňového úradu
Bratislava v lehote do 30 dní od doručenia tohto právoplatného rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal na tunajšom súde návrh na zaplatenie žalovanej sumy za poskytnutý spotrebiteľský úver.

Vo veci bol vydaný platobný rozkaz 5Ro 131/2013-35 zo dňa 17.5.2013, ktorý však žalovanej nebol

doručený, pretože sa jej nepodarilo doručiť platobný rozkaz na adresu jej bydliska. Uznesením z č. l.
43 súd zrušil platobný rozkaz, ustanovil žalovanej opatrovníka pre konanie a nariadil pojednávanie.

Žalobca ani jeho zástupca sa na pojednávaní nezúčastnili, predvolanie mal súd riadne vykázané, preto
podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával súd v ich neprítomnosti.

Na pojednávanie sa zúčastnil opatrovník žalovanej - bývalý manžel žalovanej, ktorý vypovedal, že
žalovaná sa už minimálne 7 - 8 rokov zdržiava v Českej republike v meste Plzeň na neznámej adrese.
Zároveň namietal výkon funkcie opatrovníctva.
Súd v prvom rade skúmal či môže na riešenie predmetnej otázky aplikovať Nariadenie Brusel I. Na
aplikáciu nariadenia je nevyhnutné, aby bol spor o ktorom sa vedie konanie, sporom s medzinárodným
prvkom, pretože Nariadenie Brusel I. bolo výslovne prijaté ako opatrenie v oblasti súdnej spolupráce v

občianskych veciach s cudzím prvkom, v zmysle čl. 65 písm.a/ tretia zarážka ZES. Medzinárodný prvok
je v predmetnom spore daný tým, že žalobca je právnickou osobou so sídlom v Slovenskej republike
a svoju žalobu uplatnil pred súdom slovenskej republiky. Tým bola vytvorená situácia, v ktorej môže
vyvstať otázka medzinárodnej právomoci, ako podmienka prítomnosti cudzieho prvku v danom konaní
(rozhodnutie SD ES vo veci C-281/02 Owusu ).
Z toho istého dôvodu je splnená i podmienka teritoriálnej pôsobnosti Nariadenia, keď má byť Nariadenie

Brusel I. aplikované v členských štátoch EÚ (Česká republika a Slovenská republika), v ktorých je ho
možné aplikovať (podľa článku 1 ods. 3 ho nie je možné doposiaľ aplikovať len v Dánsku). Splnenáje tiež podmienka časovej pôsobnosti Nariadenia, keďže konanie bolo začaté po tom, čo nariadenie
vstúpilo do platnosti v oboch uvedených členských štátoch, pre Slovenskú republiku dňom 1.5.2004
kedy sa Slovenská republika stala členom Európskej únie (viď čl. 66 ods.1). A nakoniec, splnená je i

podmienka vecnej pôsobnosti Nariadenia, keďže ide o spor z úverovej zmluvy, ktorá je typickým civilným
ev. obchodným kontraktom. Na základe hore uvedeného dospel súd k záveru, že na jeho medzinárodnú
právomoc je potrebné aplikovať režim Nariadenia Brusel I.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže

konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa čl. 3 bod 1 Nariadenia Rady ES č. 44/2001 - BRUSEL 1 osoby s bydliskom na území členského
štátu možno žalovať na súdoch iného členského štátu len na základe princípov upravených v oddieloch
2 až 7 tejto kapitoly.

Podľa čl. 15 bod 2 Nariadenia Rady ES č. 44/2001 vo veciach týkajúcich a zmluvy uzavretej
spotrebiteľom na účely, ktorý nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa
právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 4 a článku 5 bod 5, ak ide
a) o zmluvu o predaji tovaru na splátku, alebo
b) o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má

financovať predaj tovaru, alebo
c) vo všetkých ostatných prípadoch, o zmluvu uzavretú s účastníkom, ktorý obchoduje alebo podniká
v členskom štáte bydliska spotrebiteľa, alebo akýmkoľvek spôsobom smeruje takto činnosti do tohto
členského štátu alebo do viacerých štátov, vrátane tohto členského štátu, a zmluva spadá do rozsahu
týchto činností.

Podľa čl. 16 bod 2 Nariadenia Rady ES č. 44/2001 druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa
len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

Podľa čl. 26 ods. 1 Nariadenia Rady ES č. 44/2001 ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom

štáte, žalovaná na súde iného členského štátu a nezúčastní sa konania, súd aj
bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc, ak si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto
nariadenia.

Podľa čl. 16 bod 2 Nariadenia Rady ES č. 44/2001 druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa

len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

Podľa čl. 26 ods. 1 Nariadenia Rady ES č. 44/2001 ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom
štáte, žalovaná na súde iného členského štátu a nezúčastní sa konania, súd aj
bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc, ak si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto

nariadenia.

Podľa čl. 59 Nariadenia Rady ES č. 44/2001 na určenie, či má účastník bydlisko v členskom štáte,
ktorého súdom vo veci napadla žaloba, súd použije právny poriadok svojho štátu. Ak účastník nemá
bydlisko v členskom štáte, ktorého súdom vo veci napadla žaloba, potom na určenie, či má účastník

bydlisko v inom členskom štáte, súd použije právny poriadok tohto členského štátu.

Podľa § 84 O.s.p. na konanie je príslušný všeobecný súd účastníka, proti ktorému návrh smeruje
(odporca), ak nie je ustanovené inak.

Podľa § 84 Zákona č. 69/2001 Sb. /Občiansky súdny poriadok Českej republiky/ na konanie
je príslušný všeobecný súd účastníka proti ktorému návrh smeruje (odporca) ak nie je ustanovené inak.Podľa § 85 ods. 1 cit. zák. ak nestanoví zákon inak je všeobecným súdom fyzickej osoby okresný súd,
v obvode ktorého má bydlisko, a ak nemá bydlisko, okresný súd, v ktorého obvode sa zdržuje. Ak
má fyzická osoba bydlisko na viacerých miestach, sú ich všeobecným súdom všetky okresné súdy, v

ktorých obvode bývajú s úmyslom trvalo sa tam zdržiavať.

Na zistenie okolnosti bydliska žalovanej opatrovník žalovanej súdu oznámil, že žalovaná sa zdržiava
dlhodobo v zahraničí v Českej republike v meste Plzeň na neznámej adrese.

V danom prípade ide o spor z uzavretej spotrebiteľskej zmluvy - o spotrebiteľskom úvere, ktorý smeruje
voči spotrebiteľovi s bydliskom na území Českej republiky, kde sa zdržiava už niekoľko rokov, kde žije
s úmyslom dlhodobo sa tam zdržiavať.

ESD vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil, že Nariadenie (teda Bruselský dohovor) vo všetkých
svojich ustanoveniach, a to tak tých, ktoré sa týkajú súdnej príslušnosti, ako i tých, ktoré sa týkajú

uznania a výkonu rozsudkov, smeruje k zachovaniu práva žalovaného účinne sa v konaní brániť. Iba
vďaka týmto zárukám, poskytovaným žalovanému, môže byť uznávanie a výkon súdnych rozhodnutí
v režime Nariadenia tak liberálne (porovnaj C-125/79 Denilauler v. Couchet Erérers, C-474/93 Hengst
v. Campese, C-166/80 Klomps v. Michel). Súčasťou práva účinne sa brániť je prirodzene i právo byť
žalovaný na vhodnom súde. Tým je v zmysle článku 2 Nariadenia súd štátu, v ktorom má žalovaný

bydlisko. Tento princíp je ďalej v čl. 16 ods. 2 Nariadenia posilenný tak, že súdy daného štátu sú v
sporoch zo spotrebiteľských zmlúv medzinárodne výlučne príslušné. Z uvedeného je zrejmé, že tam, kde
je namieste aplikovať Nariadenie Brusel I., má právo žalovaného sa v konaní účinne brániť, prednosť
pred právom žalobcu na súdnu ochranu.
Nariadenie Brusel I. neumožňuje viesť konanie proti osobe neznámeho pobytu. Článok 59 Nariadenia

síce ponecháva otázku určenia bydliska účastníka konania na národnom práve, ktoré ho môže podľa
poznatkov procesného súdu chápať ako miesto faktického pobytu fyzickej osoby, rovnako ako právo
české, alebo ako miesto jej fiktívneho pobytu, avšak s tým, že sa daná osoba zdržuje na inom známom
mieste(napr.Upríslušníkovvojenskýchjednotiekpôsobiacichdočasnenazahraničnýchmisiáchalebou
členov lodných posádok). Podľa názoru súdu však nepokrýva prípady, keď odporca žiadne súdu známe

bydlisko nemá. Znenie § 29 ods. 2 OSP ani fikciu bydliska účastníka odporcu nevytvára, počíta s tým,
že bydlisko ale aj pobyt odporcu sú neznáme. Vedenie konania proti osobe neznámeho pôvodu preto
nie je medzerou v zákonnej úprave, ale stojí úplne mimo nej. Okrem toho, v každom inom členskom
štáte by rozhodnutie vydané v konaní podľa slovenského procesného práva, kde je žalovaný zastúpený
procesným opatrovníkom, bolo posúdené v rozpore s verejným poriadkom a nemohlo by byť preto v

zmysle článku 34 ods. 1 Nariadenia uznané.
Pretože nedostatok právomoci súdu je neodstrániteľnou prekážkou konania, súd musí v zmysle § 104
ods. 1 OSP konanie v plnom rozsahu zastaviť.

V zmysle vyššie citovaných ustanovení nie je preto daná právomoc tunajšieho súdu na konanie vo veci.

Súd preto rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a konanie zastavil.

O vrátení súdneho poplatku rozhodol súd podľa § 11 ods. 1,4,6 Zákona o súdnych poplatkoch.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a ich náhradu účastníkom

nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.