Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. október 2015

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 11Cpr/3/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314219404
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Cambelová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2015:4314219404.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudkyňou JUDr. Ľubicou Cambelovou v právnej veci žalobkyne: P. N., N..

XX.X.XXXX, A. K.. N. XX/XX, XXX XX R., zast.: JUDr. Ladislav Csákó, advokát, so sídlom
Hviezdoslavova č.4, 048 01 Rožňava, proti žalovanému: fiori s.r.o., Čigérska 1833/24, 929 01 Dunajská
Streda, IČO: 46 834 311, zast.: Mgr. Marek Laktiš, advokát, so sídlom Mariánska 8, 949 01 Nitra, o
neplatnosť výpovede a o určenie, že pracovný pomer trvá,

r o z h o d o l :

Súd žalobu v časti určenia neplatnosti výpovede z 25.8.2014 danej žalovanou žalobkyni z a m i e t a .

Súd konanie v časti určenia, že pracovný pomer žalobkyne u žalovanej trvá,

z a s t a v u j e .

O trovách konania a o trovách v zastavujúcej časti súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozsudku
vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa v podanej žalobe upresnenej na pojednávaní súdu žiadala, aby súd určil, že výpoveď
žalovanej z pracovného pomeru z 25.8.2014 daná žalobkyni je neplatná a pracovný pomer žalobkyne
u žalovanej trvá. Žalobkyňa v podanej žalobe uviedla, že písomnou pracovnou zmluvou z 25.3.2014
v spojení s Dodatkom číslo 1 k pracovnej zmluve z 5.5.2014 uzatvorila so žalovanou pracovný pomer

na dobu určitú, s dohodnutým druhom práce predavačka a aranžérka kvetín a miestom výkonu práce
na pracovisku žalovanej v Leviciach. Dňa 26.8.2014 jej žalovaná na pracovisku v Leviciach doručila
do vlastných rúk písomné skončenie pracovného pomeru z 25.8.2014 označené ako výpoveď, z
dôvodov v ňom uvedených. Žalobkyňa zastáva názor, že predmetný úkon žalovanej, t. j. jej výpoveď
(vrátane postupu, ktorý mu predchádzal) je v rozpore s viacerými ustanoveniami Zákonníka práce i
Občianskeho zákonníka. S takýmto skončením pracovného pomeru žalobkyňa nesúhlasí a preto sa
rozhodla voči nemu brániť žalobou. Žalovaná výpovedný dôvod opiera o ustanovenie § 63 ods. 1

písm. e) Zákonníka práce. Čo sa týka skutkového vymedzenia dôvodu výpovede, žalovaná odkazuje na
svoje písomné upozornenie zo 7.7.2014 (ďalej „ len upozornenie), v ktorom ju upomenula na možnosť
výpovede z titulu viacerých porušení pracovnej disciplíny spočívajúcich v konaniach, ktorých sa mala
žalobkyňa dopustiť spôsobom bližšie vymedzeným v upozornení a zároveň poukazuje na následné,
opätovné porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa mala dopustiť v posledných šiestich mesiacov
od upozornenia, konkrétne v období od 12.8.2014 do 26.8.2014. S týmito výpovednými dôvodmi
rozhodne nesúhlasí. Nesúhlasí s tvrdeniami, ktoré žalovaná vyslovila v upozornení, t. j. popiera, že by

sa bola dopustila ktoréhokoľvek konania napĺňajúceho porušenie pracovnej disciplíny spôsobom, ako to
žalovaná uviedla v upozornení a vo výpovedí. Upozornenie a výpoveď v časti obsahujúcej vymedzenie
opakovaných porušení pracovnej disciplíny považuje žalobkyňa za neplatné právne úkony v zmysle §
37 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 61 ods. 2 Zákonníka práce. Nakoľko výpoveď žalovanejbezprostredne vecne nadväzuje na upozornenie, ktoré formalizuje dôvody výpovede, všetky skutkové
okolnosti porušenia pracovnej disciplíny, (či sa ich žalobkyňa dopustila alebo nie, pričom žalobkyňa
tvrdí, že sa tak nestalo), sa mali vymedziť tak, aby jednotlivé konania napĺňajúce porušenie pracovnej

disciplíny nebolo možné zameniť s inými skutkami, prípadne výpovednými dôvodmi, náležitosť ktorá
nebola splnená. V upozornení a vo výpovedi absentuje predovšetkým konkrétne a ničím nezameniteľné
(najmä časové) vymedzenie jednotlivých údajných porušení pracovnej disciplíny a preto tieto sú neurčité
tak v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako aj v zmysle § 61 ods. 2 Zákonníka práce a z tohto
titulu je potom potrebné úkon upozornenia a úkon výpovede žalovanej považovať v konečnom dôsledku

za neplatné právne úkony, ktoré nespôsobujú žiadne právne následky. Žalobkyňa uviedla že výpovedi
žalovanejpredchádzalaneplatnávýpoveď,ktorújejžalovanádoručiladňa9.7.2014.Ažpopodanížaloby
na súd, ktorou sa žalobkyňa domáhala svojich nárokov z neplatného skončenia pracovného pomeru,
žalovaná neplatnosť svojej výpovede z 9.7.2014 uznala a doručila jej list z 1.8.2014, v ktorom navrhla v
zmysle § 61 ods. 4 Zákonníka práce vzájomne sa dohodnúť na neplatnosti výpovede. Žalobkyňa tento
návrh žalovanej akceptovala a svoj písomný súhlas s odvolaním výpovede zaslala doporučeným listom

spätne žalovanej. V ten istý deň, ako poslala doporučený list deklarujúci súhlas žalobkyne s odvolaním
výpovede, telefonicky sa skontaktovala s jediným štatutárnym zástupcom žalovanej so žiadosťou o
vyjadrenie k možnosti nástupu do práce. V telefonickom rozhovore štatutárna zástupkyňa žalovaného
jej neoznámila žiadny termín, kedy by mohla do práce nastúpiť, naopak podľa jej pokynu mala počkať,
kým jej nezavolá späť a upovedomí ju o dni nástupu do práce. Napriek tomu ju štatutárna zástupkyňa

žalovanej, ani sama žalovaná ako zamestnávateľka, už nijakým spôsobom neoslovila, naopak bolo
výlučne snahou žalobkyne a iniciatívou sa viackrát so žalovanou skontaktovať, žiaľ, bezvýsledne.
Žalobkyňa má zato, že sa riadila bezvýhradne jasným pokynom žalovanej, ako jej zamestnávateľa,
čakať, kým ju vyrozumie o nástupe do práce a v dobrej viere očakávala ďalšie inštrukcie žalovanej. Toto
je jediná príčina, prečo sa v období od 12.8.2014 do 26.8.2014 nedostavila do práce. Až dňa 26.8.2014

sa žalobkyňa na základe výzvy žalovanej dostavila na pracovisko, kde však bola konfrontovaná s
aktuálnou výpoveďou. V súvislosti s uvedenými skutočnosťami považuje žalobkyňa konanie žalovanej
za účelové a zaujaté v rozpore s dobrými mravmi a za šikanózny prejav odplaty za to, že sa rozhodla
brániť svoje práva z neplatného skončenia pracovného pomeru z 9.7.2014. Právny záujem na určení
neplatnosti výpovede danej žalovanou odvodzuje žalobkyňa jednak od skutočnosti, že napriek jej listu

zo 4.9.2014, teda požiadavky ďalšieho zamestnávania, žalovaná jej odmieta prideľovať prácu a trvá
na svojom rozhodnutí o skončení pracovného pomeru. Ďalej ju opiera o skutočnosť, že jedine súd je
orgánom príslušným rozhodnúť o platnosti skončenia pracovného pomeru a v prípade, ak by súd určil,
že výpoveď žalovanej z 26.8.2014 je neplatná, myslí si, že by jej vznikol nielen judikovaný nárok na
ďalšie zamestnávanie v pracovnom pomere, ale aj nárok na náhradu mzdy a rovnako nárok domáhať

sa náhrady škody titulom ušlého zisku, respektíve ušlej mzdy. Žalobkyňa v priebehu konania, v časti
určenia, že pracovný pomer žalobkyne u žalovanej trvá, vzala späť z toho dôvodu, že žalobkyňa
nenapadla neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru na súde. Pokiaľ ide o upozornenie,
ktorébolodanéžalobkyni,poukázalažalobkyňanato,že totomožnokedykoľvekzostranyzamestnanca
namietať až do tej doby, kým z neho možno vyvodiť nejaké právne dôsledky. V prípade, že by súd žalobe

nevyhovel, nastala by situácia, že by ten istý pracovný pomer bol zrušovaný na základe výpovede aj
okamžitého skončenia pracovného pomeru.

Žalovaná s podanou žalobou nesúhlasila. Poukázala na skutočnosť, že pracovný pomer žalobkyne
u žalovanej skončil riadne a v súlade s právnou úpravou na základe okamžitého skončenia

pracovného pomeru zo dňa 9.9.2014 z dôvodov podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce,
ktoré bolo doručené žalobkyni 11.9.2014. K okamžitému skončeniu pracovného pomeru došlo v
rámci výpovednej doby, plynúcej na základe platne podanej výpovede, pričom zákonným dôvodom
bola sústavná, úmyselná, pretrvávajúca dlhodobá neospravedlnená absencia v zamestnaní zo strany
žalobkyne. Okamžité skončenie pracovného pomeru žalobkyňa akceptovala, respektíve relevantným

spôsobom nespochybnila, pričom práve vzhľadom na zánik pracovného pomeru, je posudzovanie
platnosti predchádzajúcej výpovede, posudzovanie trvania pracovného pomeru žalobkyne a prípadne
posudzovanie spojených nárokov, vzhľadom na súčasný právny stav právne bezpredmetné a
nadbytočné. Odhliadnuc od vyššieuvedenej skutočnosti žalovaná v celom rozsahu trvá na platnosti
a dôvodnosti výpovede, nakoľko táto spĺňa všetky zákonom stanovené obsahové a formálne atribúty

platného právneho úkonu, tak ako to predpokladá zákonná úprava podľa Zákonníka práce a súvisiacich
občianskoprávnych predpisov - vrátane prejavu vôle, písomnej formy, vlastnoručného podpisu,
adresovania doručenia zamestnancovi, jednoznačnosti prejavu vôle ako aj určitosti, zrozumiteľnosti a
splneniu výpovedných dôvodov, pre ktorej bola výpoveď podaná. Žalovaná poukázala na to, že v časepísomného upozornenia zo dňa 7.7.2014 sa žalobkyňa relevantným spôsobom k porušeniu pracovnej
disciplíny nevyjadrila, porušenie pracovnej disciplíny nespochybnila, ani z časového, ani zo skutkového
hľadiska a svoje konanie smerujúce k porušeniu pracovnej disciplíny pred zamestnávateľom relevantne

neobhájila. Vzhľadom k tomu, že túto možnosť nevyužila bezprostredne po písomnom upozornení na
porušenie pracovnej povinnosti, je dôvodné predpokladať, že v čase upozornenia bola s protiprávnosťou
svojho konania stotožnená, pričom dodatočné námietky v tomto smere majú v danej fáze konania
vyslovene tendenčnú a irelevantnú povahu. K údajnej zameniteľnosti výpovedných dôvodov žalovaná
uviedla, že pre neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou podľa § 61 ods. 2 Zákonníka práce

musí podľa legislatívneho zámeru nastať zameniteľnosť s akýmkoľvek iným výpovedným dôvodom
podľa § 63 ods. 1 Zákonníka práce. V danom prípade k údajnej zameniteľnosti vopred nemohlo dôjsť,
nakoľko výpovedný dôvod je jednoznačne a bez hrozby zámeny špecifikovaný ako výpovedný dôvod
podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce, t. j. porušenie pracovnej disciplíny. Zároveň žalovaná
poukázala na fakt, že v prípade žalobkyne došlo ku kumulácii a naplneniu skutkových podstát oboch
druhov porušenia pracovnej disciplíny, a to a) menej závažné porušenie pracovnej disciplíny (bod 1.

výpovede) s predchádzajúcim písomným upozornením a b) závažné porušenie pracovnej disciplíny
(v podobe kontinuálnej neospravedlnenej absencie, bod 2. výpovede), pre ktorú mohla žalovaná ako
zamestnávateľka skončiť pracovný pomer podľa vlastného uváženia okamžitým skončením pracovného
pomeru alebo výpoveďou, či už v spojení s menej závažným porušením pracovnej disciplíny alebo
samostatne. Ako ďalšiu skutočnosť v celom rozsahu potvrdzujúcu oprávnenosť a dôvodnosť podanej

výpovede, a teda aj jej platnosť, uvádza žalovaná vlastnoručne podpísané odmietnutie nástupu do
zamestnania zo dňa 26.8.2014 zo strany žalobkyne, čím je naplnený dôvod výpovede podľa § 63 ods. 1
písm.e)Zákonníkapráce-závažnéporušeniepracovnejdisciplínyvpodobeneospravedlnenejabsencie
odôvodňujúce skončenie pracovného pomeru okamžitým skončením. Z uvedeného teda vyplýva, že
v prípade, ak by sa žalobkyni podarilo preukázať, že sa nedopustila konania predstavujúceho menej

závažnéporušeniepracovnejdisciplíny,naktorébolapísomneupozornená,výpoveďjenaďalejdôvodná
a platná pre závažné porušenie pracovnej disciplíny v podobe dlhotrvajúcej neospravedlnenej absencie.
Žalovaná poukázala na nepravdivosť a zámerne skresľujúci charakter tvrdenia žalobkyne ohľadne
údajnej dohody účastníkov o neplatnosti pôvodnej výpovede žalovanej zo dňa 9.7.2014. Je pravdou, že
zo strany žalovanej ako zamestnávateľky došlo 5.8.2014 k odvolaniu predmetnej výpovede, ktorým bola

žalobkyňa zároveň vyzvaná na bezodkladný nástup do zamestnania. Dôvodom odvolania výpovede
však bola výlučne vlastná iniciatíva (a to pred podaním žaloby o jej neplatnosť) a nie jednostranné
uznanie jej neplatnosti zo strany žalovanej (alebo uznanie neexistencie výpovedných dôvodov), ani
údajná dohoda účastníkov o uznaní neplatnosti výpovede v dôsledku žaloby podanej žalobkyňou v
rámci konania 9 Cpr/2/2014 na Okresnom súde Levice, nakoľko o tomto zbytočne iniciovanom konaní

žalovaná v tom čase nemala a nemohla mať vedomosť. Ohľadne uvedenej výpovede nebola ku
dňu podania žiadnym spôsobom deklarovaná neplatnosť právoplatným rozhodnutím súdu. Žalobkyňa
ani napriek svojmu súhlasu s odvolaním výpovede a jasne adresovanej výzve žalovanej na nástup
do zamestnania, svojvoľne a bezdôvodne svoju povinnosť bezodkladného nástupu do zamestnania
naďalej ignorovala, čo potvrdzuje aj vyššie uvedené vyhlásenie žalobkyne zo dňa 26.8.2014. Tvrdenia

žalobkyne, že do zamestnania nenastúpila na základe telefonických inštrukcií konateľky žalovanej
považuje žalovaná v celom rozsahu za nepravdivé, zavádzajúce, účelové a nepreukázané. Žalovaná
trvá na tom, že žalobkyňu opakovane vyzvala na nástup do zamestnania, nakoľko na jej sústavnej
absenciiakojejzamestnávateľnemalalogickynemoholmaťzáujem. Žalobkyňareálneavážneprejavila
vôľu k bezodkladnému nástupu do zamestnania a riadnemu plneniu pracovných povinností, na ktoré

bola vyzvaná zamestnávateľom. Obvinenie zo strany žalobkyne, že v prípade žalovanej sa má voči
nej jednať o zaujatosť a šikanózny prejav odplaty v rozpore s dobrými mravmi, považuje žalovaná
za absolútne absurdný a netolerovateľný. Žalovaná poukázala na to, že toto demagogické tvrdenie
prichádza od zamestnanca, ktorý od počiatku svojho pracovného pomeru vykazoval neuspokojivé
pracovné výsledky a bezdôvodne absentoval v zamestnaní takmer dve pätiny trvania celého

pracovného pomeru. Uvedeným porušovaním pracovnej disciplíny boli v značnom rozsahu porušované
záujmy zamestnávateľa, ktorý napriek tomu voči žalobkyni nevyvodzoval žiadne sankcie s výnimkou
oprávneného nároku na skončenie pracovného pomeru. Žalovaná súhlasila s tým, že žalobkyňa v
priebehu konania, v časti určenia, že pracovný pomer žalobkyne u žalovanej trvá, vzala späť. Čo sa týka
odvolania prvej výpovede žalobkyne, poukázala žalovaná na to, že odvolanie výpovede je jednostranný

právny úkon, pričom jeho účinky nastali už doručením odvolania tejto výpovede žalobkyni a na plnenie
pracovných povinností žalobkyne sa nevyžadovalo doručenie súhlasu žalobkyne s odvolaním výpovede.
Uviedla, že prípadné určenie platnosti výpovede by nemohlo spôsobiť problémy, nakoľko právne účinky
výpovede by nastali až uplynutím výpovednej doby. Prípadné vyslovenie neplatnosti výpovede nemážiadny podstatný vplyv na existenciu pracovného pomeru žalobkyne a ani súvisiacich nárokov s tým.
Žalovaná preukázala pádnosť dôvodov pre danie výpovede žalobkyni, porušenie jej pracovnej disciplíny.
Uviedla, že prípadné určenie platnosti výpovede by nemohlo spôsobiť problémy, nakoľko právne účinky

výpovede by nastali až uplynutím výpovednej doby. Prípadné vyslovenie neplatnosti výpovede nemá
žiadny podstatný vplyv na existenciu pracovného pomeru žalobkyne a ani súvisiacich nárokov s tým.
Žalovaná poukázala na to, že účinky okamžitého skončenia pracovného pomeru nastali skôr a preto
celé toto konanie iniciované žalobkyňou považuje za zbytočné.

Súd na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:

Žalobkyňa ako zamestnankyňa a žalovaná ako zamestnávateľka uzavreli dňa 25.3.2014 pracovnú
zmluvu, na základe ktorej sa zmluvné strany dohodli, že zamestnankyňa bude vykonávať druh práce:
predavačka aranžérka kvetín, dohodli sa na nástupe do práce dňa 26.3.2014, na mieste výkonu práce
pracovisko Levice, na tom, že pracovný pomer sa uzatvára na dobu neurčitú. Na základe Dodatku

číslo 1 k pracovnej zmluve uzavretého dňa 5.5.2014 medzi účastníkmi konania bola dohodnutá zmena
pracovnej zmluvy tak, že pracovný pomer sa uzatvára na dobu určitú počas zastupovania materskej
dovolenky zamestnankyne P.Á. V..

Z upozornenie žalovanej zo dňa 7.7.2014 adresovaného žalobkyni vyplýva, že toto upozornenie dala

žalovaná žalobkyni s poukazom na to, že ide o písomné upozornenie v zmysle Zákonníka práce a
v prípade opakovaného porušenia pracovnej disciplíny bude nútená žalovaná so žalobkyňou ukončiť
pracovný pomer. V upozornení sa poukazuje na vážne porušenie pracovnej disciplíny v troch prípadoch.
Na základe sťažnosti zákazníka žalobkyňa nedodržala povinnú prestávku a neotvorila ju v uvedenom
čase, bola na súkromnom nákupe v Hypermarkete Tesco a keď otvorila tak bola ešte na zákazníka drzá.

Na druhý deň mala po zemi popadané odpadky z kvetov a zákazníčka sa na nich šmykla. Tretia sťažnosť
v priebehu jedného týždňa prišla od zákazníka písomne, ../.../.../.../.../..E..G.že ho žalobkyňa odmietla
obslúžiť a urobiť jej väčšiu kyticu.

Z písomného skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 25.8.2014 vyplýva, že žalovaná končí

pracovný pomer so žalobkyňou výpoveďou z dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákona práce s
nasledovným odôvodnením: 1. Dňa 7.7.2014 ste boli zo strany našej spoločnosti ako zamestnávateľa
písomne upozornená, že z Vašej strany došlo k opakovanému porušeniu pracovnej disciplíny,
spočívajúcemu v nasledovných skutočnostiach: - nedodržali ste stanovenú pracovnú prestávku a v
stanovenom pracovnom čase ste sa nezdržiavali na Vašom pracovisku, v dôsledku čoho nebola

prevádzka otvorená a nemohla byť sprístupnená zákazníkom, pričom uvedený čas absencie v práci
ste využili na súkromné záležitosti, - na základe prijatej sťažnosti zákazníka ste voči nemu prejavila
drzé, a teda neakceptovateľné správanie - porušili ste povinnosť vyplývajúcu z pracovnej náplne podľa
pracovnej zmluvy, keď ste zanedbali dodržiavanie poriadku a čistoty na pracovisku, v dôsledku čoho
došlo k pošmyknutiu zákazníčky na odpadkoch z kvetín, - na základe prijatej sťažnosti zákazníka ste

bez akéhokoľvek dôvodu odmietla obslúžiť ho v súlade s jeho požiadavkami. Predmetné upozornenie
ste svojím vlastnoručným podpisom vzali bez výhrad na vedomie. Zároveň ste boli upozornená,
že v prípade opätovného porušenia pracovnej disciplíny bude naša spoločnosť ako zamestnávateľ
oprávnená skončiť s Vami pracovný pomer výpoveďou z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny podľa
ust. § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce. 2. V období od 12.8.2014 do 26.8.2014 došlo Vašej strany k

dlhodobej neospravedlnenej absencii v zamestnaní, napriek tomu, že ste boli listom zo dňa 1. 8. 2014
vyzvaná na okamžitý nástup do zamestnania. Uvedenou skutočnosťou bola z Vašej strany opätovne
závažne porušená pracovná disciplína, čo v plnom rozsahu odôvodňuje skončenie pracovného pomeru
výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce. 3. Nakoľko vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti bola z Vašej strany v období posledných šiestich mesiacoch opätovne porušená pracovná

disciplína po predchádzajúcom písomnom upozornení na možnosť výpovede, sú splnené dôvody na
skončenie Vášho pracovného pomeru výpoveďou podľa ust.§ 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce. Váš
pracovný pomer, podľa ust. § 62 Zákonníka práce skončí uplynutím mesačnej výpovednej doby, ktorá
začne plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa
uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, t. j. ku dňu 30.9.2014.

Voznámeníotrvanínaďalšomzamestnávanízodňa4.9.2014vyplýva,žežalobkyňa vzastúpenísvojím
právnym zástupcom oznamuje žalovanej, že trvá na svojom ďalšom zamestnávaní v pracovnom pomere
definovaným platnou pracovnou zmluvou z 25.3.2014 v spojení s Dodatkom číslo 1 z 5.5.2014 a žiada,aby jej bola aj naďalej prideľovaná práca v jej intenciách. V oznámení o trvaní na ďalšom zamestnávaní
sa okrem iného uvádza, že 26.8.2014 bola žalobkyni na jej pracovisku v Leviciach doručená písomná
výpoveďžalovanejzpracovnéhopomeru.Zoznámeniaďalejvyplýva,žežalobkyňanesúhlasíspodanou

výpoveďou a považuje ju za neplatnú z tam uvedených dôvodov. Nesúhlasí ani s tvrdeniami, ktoré
žalovaná vyslovila v upozornení. Popiera, že by sa dopustila ktoréhokoľvek konania napĺňajúceho
porušenie pracovnej disciplíny spôsobom, ako to žalovaná uviedla v upozornení zo 7.7.2014 a vo
výpovedi.

Z listu zo dňa 1.8.2014, v ktorom žalovaná odvolala výpoveď zamestnávateľa zo dňa 9.7.2014
(predchádzajúcu výpoveď), vyplýva, že žalovaná žalobkyni oznamuje, že odvolala ňou podanú výpoveď
zamestnávateľa zo dňa 9.7.2014 a vyzvala žalobkyňu, aby bezodkladne písomne vyjadrila súhlas s
týmto odvolaním výpovede a aby sa bezodkladne po doručení tohto odvolania výpovede dostavila
do zamestnania na dohodnuté pracovisko a riadne si plnila svoje zamestnanecké povinnosti, ktoré
jej vyplývajú z uzatvorenej PZ. Uvedený list žalobkyňa prevzala 11.8.2014, čo vyplýva z predloženej

doručenky, ako aj z výsluchu žalobkyne.

Súd mal preukázané zo spisu Okresného súdu Levice sp.zn. 9Cpr/2/2014, že žalobkyňa podala na
Okresný súd Levice žalobu dňa 5.8.2014, ktorou sa domáhala, aby súd určil, že výpoveď žalovanej z
pracovného pomeru z 9.7.2014 daná žalobkyni je neplatná a pracovný pomer žalobkyne u žalovanej

trvá. Vo vyjadrení žalovanej zo dňa 15.9.2014 v uvedenom spise sa okrem iného uvádza, že je pravdou,
že zo strany žalovanej ako zamestnávateľky došlo dňa 5.8.2014 k odvolaniu výpovede zo dňa 9.7.2014.
Z textu vyjadrenia ďalej vyplýva, že odvolanie výpovede bolo žalobkyni doručené dňa 11.8.2014 a
na predmetné odvolanie výpovede reagovala žalobkyňa písomným súhlasom s odvolaním zo dňa
12.8.2014, doručeným žalovanému dňa 23.8.2014. V uvedenom spise je založená fotokópia odvolania

výpovede zo dňa 9.7.2014, ako aj doručenka na základe, ktorej preukazovala žalovaná doručenie
uvedeného odvolania výpovede žalobkyni, pričom z doručenky vyplýva dátum prevzatia žalobkyňou
11.8.2014.

Z okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 9.9.2014 vyplýva, žalovaná končí pracovný

pomer so žalobkyňou okamžitým skončením pracovného pomeru z dôvodov podľa § 68 ods. 1
písm. b) Zákonníka práce. Dôvodom uvedeného spôsobu skončenia pracovného pomeru je závažné
porušenie pracovnej disciplíny zo strany žalobkyne, spočívajúce v sústavne pretrvávajúcej dlhodobej
neospravedlnenej absencii v zamestnaní. Nakoľko neospravedlnená a neodôvodnená absencia
žalobkyne trvá minimálne od doručenia výzvy zamestnávateľa na nástup do zamestnania zo dňa

11.8.2014ažkudňu9.9.2014,mážalovanáopodstatnenezato,žežalobkyňaneprejavujeanemážiaden
reálny záujem na ďalšom zamestnávaní a plnení svojich pracovných povinností. V dôsledku uvedenej
skutočnosti je konanie žalobkyne možné jednoznačne klasifikovať ako závažné porušenie základných
pracovných povinností a pracovnej disciplíny a poškodzovania záujmov zamestnávateľa. Vzhľadom
na formu skončenia pracovného pomeru okamžitým skončením skončí pracovný pomer žalobkyne

ku dňu doručenia tohto okamžitého skončenia. Akékoľvek predchádzajúce právne úkony smerujúce
k skončeniu jej pracovného pomeru sú nahradené týmto okamžitým skončením pracovného pomeru.
Pripojená je doručenka o doručení tejto písomnosti adresovanej žalobkyni 11.9.2014.

Z prehlásenia zo dňa 26.8.2014 žalobkyňa prehlasuje, že dňa 26.8.2014 odmietla nastúpiť do práce. Z

predloženého potvrdenia vystaveného V.. Q. A. X. vyplýva okrem iného, že žalobkyňa je v liečbe.

Žalovaná súdu predložila e-mailové podanie, v ktorom sa sťažuje P. N. na žalobkyňu v súvislosti s
odmietnutím žalobkyne urobiť väčšiu kyticu pre jeho matku. E-mailové podanie je zo 4.7.2014.

Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že nesúhlasí s podanou výpoveďou, nakoľko nie si je vedomá
toho, že by spravila taký prešľap, aby jej bola daná výpoveď. Pracovala ako predavačka kvetín v
priestoroch Tesca. 25.8.2014 si volali s konateľkou žalovanej, že sa stretnú na predajni 26.8.2014.
26.8.2014 sa na predajni stretli, konateľka jej predložila dohodu o skončení pracovného pomeru, ktorú
žalobkyňaneprijalaapotomjejkonateľkadoručilavýpoveďz25.8.2014,odovzdalajejjuažalobkyňasiju

nechala. Čo sa týka písomného upozornenia zo 7.7.2014, pokiaľ sa jej vytýkalo, že nedodržala pracovnú
prestávku a v stanovenom pracovnom čase sa nezdržiavala na pracovisku, k tomu uviedla, že sa to
raz stalo, čo zistila konateľka žalovanej. Vie, že v uvedený deň bolo strašne veľa ľudí a preto nemohla
odísť z predajne a odišla až o 16.00 hod. v uvedený deň kúpiť si niečo do potravín. Nevie presne, kedyto dátumovo bolo. Bolo to buď v piatok alebo cez víkend. Do pol hodiny sa určite vrátila. Do potravín
odišla za tým účelom, aby si niečo kúpila zjesť. Okrem toho, že si bola kúpiť jedlo, tak nevybavovala
žiadne súkromné záležitosti. Čo sa týka začiatku a konca pracovnej doby v uvedený deň, bolo to od

9.00 hod. do 20.00 hod. Obedňajšiu prestávku zvykli mávať od 12.00 hod. do 12.30 hod. V predmetný
deň na obedňajšej prestávke nebola. Mohla ísť až o tej 16.00 hod. V uvedený deň tam pracovala sama.
Na uvedenej predajni sa striedali s kolegom. Každý z nich pracoval vždy sám. Čo sa týka sťažnosti
zákazníka, voči ktorému mala mať drzé a neakceptovateľné správanie, tak k tomu uviedla, že u nej
sa žiaden zákazník nesťažoval a pokiaľ sa sťažoval nejaký zákazník na ňu u konateľky, vie o jednej

e-mailovej sťažnosti. Tú e-mailovú sťažnosť jej poslala konateľka e-mailom. Čo sa týka pošmyknutia
zákazníčky na odpadkoch z kvetín, k tomu môže povedať, že skutočne sa pošmykla zákazníčka, a to
pred predajňou na listoch, ktoré tam boli spadnuté, keď im dodali tovar. Išlo o zákazníčku, ktorá zvykla u
nich nakupovať, ale v ten deň nenakupovala, išla len okolo predajne v priestoroch Tesca a pošmykla sa
za ten čas, kým žalobkyňa išla pre metlu, aby tam tie spadnuté listy pozametala. Išlo len o jeden prípad,
čo sa takýto stal. Čo sa týka prijatej sťažnosti zákazníka, ktorého mala odmietnuť obslúžiť ho v súlade s

jeho požiadavkami, k tomu uviedla, že každého zákazníka obslúžila tak, ako chcel. Nevie nič o takejto
sťažnosti. Na ňu sa nikto v tomto smere nesťažoval. Čo sa týka upozornenia zo 7.7.2014, na upozornení
je v pravej časti jej podpis. Myslí, že toto upozornenie jej bolo doručené manažérom 9.7.2014. Len ústne
sa ohradila žalobkyňa proti upozorneniu, a to vtedy, keď jej ho doniesol manažér. Jemu povedala, že to
niejepravdaapotomtopovedalaajpristretnutíkonateľke.Pokiaľideoto,žebolalistomzodňa1.8.2014

vyzvaná na okamžitý nástup do zamestnania, 11.8.2014 dostala list od konateľky, kde si prečítala, že sa
zrušila tá predchádzajúca výpoveď. Bolo tam napísané, že má nastúpiť 1.8.2014, ale ona dostala list až
11.8.2014. 12.8.2014 telefonicky volala konateľke, že podpísala papiere a že ďalej bude tam pracovať,
na čo jej ona povedala, že keď dostane papier, že si zavolajú a dohodnú sa na tom, ako ďalej. Ona
jej zavolala až 25.8.2014 s tým, aby žalobkyňa prišla 26.8.2014 na prevádzku, čo aj urobila. Pokiaľ

sa teda nedostavovala do zamestnania v období od 11.8.2014 do 26.8.2014, tak bolo to kvôli tomu,
čo jej povedala do telefónu konateľka, keď hovorila, že okolo 14. dostane od nej tie papiere a potom
jej zavolá a zavolala jej až 25.8.2014, pričom 26.8.2014 sa žalobkyňa dostavila na pracovisko. Riadila
sa teda tým, čo jej povedala konateľka do telefónu. Kľúče od prevádzky odovzdala, keď dostala tú
prvú výpoveď. 9.7.2014 bola naposledy v práci. Keďže dostala tú prvú výpoveď, konateľka jej povedala,

aby odovzdala kľúče. Telefonicky po tom, čo bola naposledy v práci, jej zavolala konateľka, že má tie
kľúče odovzdať. Kľúče odovzdala kolegovi, nechala ich na prevádzke. Nemala kľúče od prevádzky,
od predajne od 12.8.2014 do 26.8.2014. Neposielala konateľke žiadnu písomnú žiadosť ohľadne toho,
aby v uvedenom období - od 12.8.2014 do 26.8.2014 mohla vykonávať prácu. Žalovaná kanceláriu v
Leviciach nemala. Okamžité skončenie pracovného pomeru prevzala dňa 11.9.2014. Nepodala žalobu o

neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru. Odvolanie prvej výpovede zo strany žalovanej,
kde bola súčasťou aj výzva na nástup do zamestnania žalobkyňa prevzala 11.8.2014 v Leviciach. E-
mailovú sťažnosť si žalobkyňa prečítala.

Štatutárna zástupkyňa žalovanej V.. V. M. S. uviedla, že nesúhlasí s podanou žalobou. Dala upozornenie

žalobkyni, a to na základe toho, že mala telefonát od Tesca, kde sa na informačnom centre sťažoval
zákazník, že prevádzka, kde pracovala žalobkyňa, nebola otvorená. Taktiež jej bolo povedané, že
žalobkyňa bola na súkromnom nákupe so svojim manželom v Tescu. Čo sa týka obedňajšej prestávky,
obedňajšia pauza mala trvať vždy hodinu, okolo obeda. Striktne nebolo stanovené od koľkej do koľkej
má byť obedňajšia pauza, ale boli viazaní prevádzkovým poriadkom Tesca, že tá pauza mala byť tridsať

minút. Pracovníčka si mohla vybrať, kedy tých 30 minút si vyčerpá na obed, ale tých 30 minút musela
dodržať. Telefonicky Tescom bolo oznámené, že tá 30 minútová pauza nebola dodržaná, že to majú
dodržať. Podľa mojich vedomostí sa nerobí o tom záznam v Tescu, ak je takáto sťažnosť. Podotýkam,
že všetky tri tie sťažnosti, resp. porušenia pracovnej disciplíny, ktoré sú uvedené v upozornení, sa
stali v priebehu jedného týždňa. Čo sa týka pošmyknutia zákazníčky, sťažnosť podávala telefonicky

zákazníčka. Čo sa týka uvádzanej písomnosti, sťažnosti zákazníka, ako tretej sťažnosti, tak išlo o tú
e-mailovú sťažnosť, ktorú e-mailom odposlala aj žalobkyni. Čo sa týka tej prvej sťažnosti uvádzanej
z titulu nedodržania povinnej prestávky, o tomto telefonicky informovala žalobkyňu, ale sa k tomu
nevyjadrila. Čo sa týka tretej uvádzanej sťažnosti v upozornení, tak po zaslaní e-mailu žalobkyni, tak jej
žalobkyňa uviedla, že to nie je pravdou, že ona vždy obslúži zákazníkov podľa požiadavky. To oznámila

konateľka sťažovateľovi a on jej opäť e-mailom uviedol, že nešlo o prvý prípad. Pokiaľ ide o to, že
sa uvádza (písomne pod textom výpovede), že zamestnanec odmietol prevziať výpoveď 26.8.2014, je
to tam uvedené preto, lebo žalobkyňa slovne uviedla, že odmieta prevziať výpoveď, ale inak si túto
výpoveď fyzicky prevzala. Písomne vyzvala žalobkyňu listom zo dňa 1.8.2014 na okamžitý nástupdo práce. Kľúče od prevádzky boli na prevádzke. Tam sa mohla dohodnúť so zamestnancom ako si
zadelia smeny. V tomto bol zamestnávateľ dosť benevolentný, ponechal možnosť, aby si zamestnanci
dohodli smeny. Žalobkyňa jej telefonovala, povedala jej, že jej poslala list, na čo jej konateľka povedala

ďakujem, do videnia, keďže bola vtedy na jednaní. Vôbec nie je pravdou, že by bola povedala, že má
počkať, kým ju konateľka vyzve. Konateľka má sídlo v Dunajskej Strede. prichádza do kontaktu s ňou
veľmi málo, v podstate telefonicky, v bežných veciach. Má manažérov, ktorí chodia na prevádzky. Od
12.8.2014 do 26.8.2014 žalobkyňa nebola v zamestnaní. Konateľka telefonicky volala žalobkyni pred
26.8.2014 že sa chce s ňou stretnúť. Bližšie jej nič neuvádzala. 26.8.2014 jej konateľka predložila návrh

dohody o skončení pracovného pomeru. Žalobkyňa ju nepodpísala. Konateľka jej doručila výpoveď.
Dala jej podpísať prehlásenie, ktoré konateľka napísala rukou. Žalobkyňa jej nepovedala, že má ísť k
lekárovi. Potom už do práce žalobkyňa nenastúpila, ani neprišla na prevádzku. Od 12.8. do 26.8.2014 na
prevádzke boli zamestnanec a brigádnička, ktorá bola tam vlastne namiesto žalobkyne. Keďže uplynul
ďalší čas a brigádnička uviedla, že nemôže na prevádzke zostať, konateľka potrebovala riešiť danú
situáciu a ukončila pracovný pomer okamžitým skončením pracovného pomeru so žalobkyňou. Pokiaľ

datovala výpoveď 25.8.2014, a pokiaľ uvádzala obdobie neospravedlnenej absencie do 26.8.2014,
konateľka uviedla, že dátum 26.8.2014 uviedla preto, že sa mali v ten deň so žalobkyňou stretnúť. Keby
žalobkyňa nastúpila, tak ten dátum by konateľka opravila. Konateľka uviedla, že žalovaná nemá radu
zamestnancov.. Pokiaľ ide o to, či vopred oboznámila žalobkyňu s dôvodmi danej výpovede, konateľka
uviedla, že to má žalobkyňa uvedené v upozornení a že jej telefonicky povedala, že bude musieť s ňou

skončiť pracovný pomer vzhľadom na tie sťažnosti, ktoré na ňu dostala. V telefonátoch mala možnosť
vyjadriť sa žalobkyňa k výpovedi.

Účastníci uviedli, že nemajú doklad o doručení oznámenia žalobkyne o trvaní na ďalšom zamestnávaní
zo dňa 4.9.2014.

Súd nevykonal dokazovanie na návrh žalobkyne vyžiadať správu od príslušného mobilného operátora
o tom, či prebehli telefonické hovory medzi žalobkyňou a žalovanou, nakoľko účastníci sami uviedli,
že spolu telefonovali. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom navrhnutého svedka, manžela žalobkyne
J.. N., ktorý by mohol poskytnúť len sprostredkovane informácie o telefonickom rozhovore, ktorý sa

uskutočnil medzi žalobkyňou a žalovanou.

Podľa § 59 ods.1 Zákonníka práce, pracovný pomer možno skončiť b) výpoveďou, c) okamžitým
skončením.

Podľa § 61 ods.1 Zákonníka práce, výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj
zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.

Podľa § 61 ods. 2. Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov
ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby

ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno
dodatočne meniť.

Podľa § 61 ods.4 Zákonníka práce, výpoveď, ktorá bola doručená druhému účastníkovi, možno odvolať
len s jeho súhlasom. Odvolanie výpovede, ako aj súhlas s jej odvolaním treba urobiť písomne.

Podľa§62ods.1Zákonníkapráce,akjedanávýpoveď,pracovnýpomersaskončíuplynutímvýpovednej
doby.
Podľa § 62 ods.2 Zákonníka práce, výpovedná doba je najmenej jeden mesiac, ak tento zákon
neustanovuje inak.
Podľa§62ods.7Zákonníkapráce,výpovednádobazačínaplynúťodprvéhodňakalendárnehomesiaca

nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho
mesiaca, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 63 ods.1 písm.e/ Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z
dôvodov, ak sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť
pracovný pomer, alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie

pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v
súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.
Podľa § 63 ods.4 Zákonníka práce, pre porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno
okamžite skončiť pracovný pomer, môže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď iba v lehote dvochmesiacov odo dňa, keď sa o dôvode výpovede dozvedel, a pre porušenie pracovnej disciplíny v cudzine
aj do dvoch mesiacov po jeho návrate z cudziny, najneskôr vždy do jedného roka odo dňa, keď dôvod
výpovede vznikol.

Podľa § 63 ods.6 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ chce dať zamestnancovi výpoveď pre porušenie
pracovnej disciplíny, je povinný oboznámiť zamestnanca s dôvodom výpovede a umožniť mu vyjadriť
sa k nemu.
Podľa § 68 ods. l písm. b. Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer
výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa § 71 ods. 3 Zákonníka práce, pred uplynutím dohodnutej doby sa môže skončiť pracovný pomer
podľa odseku 1 aj inými spôsobmi uvedenými v § 59.
Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Podľa § 47 písm.b Zákonníka práce, odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, zamestnanec je povinný

podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom
čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.
Podľa § 81 Zákonníka práce, zamestnanec je povinný najmä a) pracovať zodpovedne a riadne, plniť
pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi; nadriadeným je aj predstavený podľa
osobitnéhopredpisu,b)byťnapracoviskunazačiatkupracovnéhočasu,využívaťpracovnýčasnaprácu

a odchádzať z neho až po skončení pracovného času.
Podľa § 74 Zákonníka práce, výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú
výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný
prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej

žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa
doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí,
že k prerokovaniu došlo.
Podľa § 12 ods.2 Zákonníka práce, ak sa podľa tohto zákona vyžaduje prerokovanie so
zástupcami zamestnancov, zamestnávateľ, u ktorého nepôsobia zástupcovia zamestnancov, môže

konať samostatne.
Predmetom konania v prejednávanej veci je žaloba o určenie neplatnosti výpovede podľa § 63 ods.1
písm. e/ Zákonníka práce. Zákonník práce nevymedzuje pojem závažného porušenia pracovnej
disciplíny, ale ani sústavného a menej závažného, preto ho treba vždy skúmať individuálne v
závislosti od všetkých okolností prípadu. V súvislosti so závažným porušením pracovnej disciplíny musí

byť preukázané porušenie pracovnej povinnosti zamestnanca (postačuje, čo i len jedno porušenie,
nemusí sa opakovať), zavinenie na jeho strane, pričom porušenie pracovnej disciplíny musí mať
určitý stupeň intenzity. Pri menej závažnom porušení pracovnej disciplíny sa pre možnosť výpovede
vyžaduje opakované porušenie, pričom nemusí ísť o to isté porušenie. Podľa ustálenej súdnej praxe
o sústavné menej závažné porušenie pracovnej disciplíny ide vtedy, ak sa zamestnanec dopustil

najmenej troch porušení pracovnej disciplíny, ktoré dosahujú intenzity menej závažného porušenia
pracovných povinností a medzi ktorými je primeraná časová súvislosť. Hmotnoprávnou podmienkou
platnosti v takomto prípade je, aby zamestnanec bol v období posledných šiestich mesiacov v súvislosti
s takýmto porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede. Kumulácia
výpovedných dôvodov v jednej výpovedi sa nevylučuje. Pri sústavnom menej závažnom porušení

pracovnej disciplíny treba vo výpovedi presne konkretizovať nielen ostatné porušenie pracovnej
disciplíny, ale aj predchádzajúce tak, aby nedošlo k pochybnostiam, ktoré porušenia sú dôvodom pre
danú výpoveď z pracovného pomeru a aby bola zrejmá primeraná časová súvislosť medzi jednotlivými
porušeniami. Výpoveď, ktorej predmetom je sústavné menej závažné porušovanie pracovnej disciplíny,
je konkretizovaná aj vtedy, ak predchádzajúce porušenia pracovnej disciplíny sú uvedené vo výpovedi

odkazom na písomné prejavy zamestnávateľa, ktoré sú označené aspoň dátumom ich vydania a
obsahom ktorých sú upozornenia na konkrétne predchádzajúce porušenia pracovnej disciplíny. Okrem
toho, pre porušenie pracovnej disciplíny, môže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď iba v lehote
dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode výpovede dozvedel.

Vo výpovedi z pracovného pomeru je potrebné nielen citáciou právneho predpisu, ale aj skutkovo
konkretizovať (vymedziť) výpovedný dôvod tak, aby nebol zameniteľný, inak je výpoveď podľa § 61
ods. 2 Zákonníka práce neplatná. Dôvod výpovede z pracovného pomeru je skutkovo vymedzený
nezameniteľným spôsobom vtedy, ak sú vo výpovedi okolnosti výpovedného dôvodu uvedené tak,že opísaný skutok je nezameniteľný s inými skutkami. Súd právnou kvalifikáciou (citáciou právneho
predpisu), ktorú účastník vo výpovedi uvedie, nie je viazaný. Dôvod výpovede podľa § 63 ods.1
Zákonníka práce je nutné uviesť nielen tak, aby bolo zrejmé, ktorý z dôvodov uvedených v § 63

ods. 1 Zákonníka práce bol uplatnený, ale súčasne takým spôsobom, aby bolo nepochybné, v čom
(skutkovo) spočíva. Bez tejto konkretizácie použitého výpovedného dôvodu zo skutkovej stránky nie je
zabezpečené, že nevzniknú pochybnosti o tom, z akého dôvodu bol so zamestnancom pracovný pomer
skončený, a že výpovedný dôvod nebude možné dodatočne meniť dopĺňaním skutkových údajov, ktoré
výpoveď neobsahuje.

Právo účastníka pracovnoprávneho vzťahu domáhať sa určenia neplatnosti zrušovacieho prejavu
uvedeného v § 77 Zákonníka práce zaniká márnym uplynutím dvojmesačnej lehoty. Pokiaľ neplatnosť
skončenia pracovného pomeru podľa § 77 Zákonníka práce nebola vyslovená právoplatným rozsudkom,
trebavychádzaťztoho,žepracovnýpomerbolskončenýplatne.Platnosťskončeniapracovnéhopomeru
nemôže byť neskôr posudzovaná súdom.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaná dala žalobkyni písomnú výpoveď z
pracovného pomeru zo dňa 25.8.2014, ktorú žalobkyni doručila do vlastných rúk 26.8.2014. Doručenie
výpovede žalobkyni vyplýva z jej výsluchu, keď uviedla, že konateľka žalovanej jej doručila výpoveď,
odovzdala ju žalobkyni a žalobkyňa si ju nechala. Pokiaľ ide o uvedenie pod textom výpovede, že

žalobkyňa odmietla výpoveď prevziať, konateľka žalovaného, ako z jej výsluchu vyplýva, to uviedla tam
preto, že žalobkyňa slovne uviedla, že odmieta prevziať výpoveď. Z výsluchu konateľky žalovanej však
tiež vyplýva, že žalobkyňa si výpoveď fyzicky prevzala. Žalobkyňa žalobu o neplatnosť výpovede podala
na súde 12.9.2014, teda v lehote podľa § 77 Zákonníka práce.

Pokiaľideoprerokovanievýpovedevopredsozástupcamizamestnancovakohmotnoprávnupodmienku
pre platnosť výpovede danej žalovanou žalobkyni, žalovaná uviedla, že rada zamestnancov u žalovanej
nie je. Žalobkyňa nepreukázala, že u žalovanej pôsobia zástupcovia zamestnancov - zamestnanecká
rada, príp. zamestnanecký dôverník. Ustanovenie § 74 Zákonníka práce výslovne vychádza z
predpokladu existencie zástupcov zamestnancov. V prípade neexistencie zástupcov zamestnancov

(zamestnaneckej rady, prípadne zamestnaneckého dôverníka) neprichádza totiž do úvahy povinnosť
zamestnávateľa prerokovať zamýšľanú výpoveď s nejestvujúcim subjektom. Ak nemôže vzniknúť takáto
povinnosť, nemôže dôjsť ani k jej porušeniu a teda k naplneniu predpokladov pre vznik sankcie v podobe
neplatnosti zamýšľaného právneho úkonu. Súd poukazuje na ust. § 12 ods. 2 Zákonníka práce, v zmysle
ktorého, ak sa podľa tohto zákona vyžaduje prerokovanie so zástupcami zamestnancov, zamestnávateľ

u ktorého nepôsobia zástupcovia zamestnancov, môže konať samostatne.

Pokiaľ ide o oboznámenie zamestnanca s dôvodom výpovede a možnosť sa k nemu vyjadriť, žalovaná
nepreukázala, že k takémuto oboznámeniu žalobkyne došlo a že sa mala možnosť vyjadriť k dôvodu
výpovede. Žalovaná k tomu uviedla, že žalobkyňa to mala uvedené v tom upozornení zo 7.7.2014 a

že jej telefonicky povedala, že bude so žalobkyňou končiť pracovný pomer vzhľadom na tie sťažnosti,
ktoré na ňu dostala. Žalovaná hodnoverne nepreukázala, že žalobkyňu oboznámila s dôvodom danej
výpovede, ktorým je podľa výpovede neospravedlnená absencia od 12.8.2014 do 26.8.2014 a že
umožnila žalobkyni sa k dôvodu výpovede vyjadriť. Nesplnenie povinnosti žalovanej vopred oboznámiť
žalobkyňu s dôvodom výpovede pri výpovedi pre porušenie pracovnej disciplíny a umožniť jej sa k nemu

vyjadriť, v zmysle § 63 ods.6 Zákonníka práce, nespôsobuje neplatnosť výpovede.

Z výpovede danej žalovanou žalobkyni z 25.8.2014 vyplýva, že výpoveď žalobkyni bola daná podľa §
63 ods.1 písm. e Zákonníka práce z dôvodu, že od 12.8.2014 do 26.8.2014 došlo zo strany žalobkyne
k dlhodobej neospravedlnenej absencii v zamestnaní, napriek tomu, že bola listom zo dňa 1.8.2014

vyzvaná na okamžitý nástup do zamestnania. Žalovaná poukázala vo výpovedi na to, že zo strany
žalobkyne bola opätovne závažne porušená pracovná disciplína, čo v plnom rozsahu odôvodňuje
skončenie pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods.1 písm. e Zákonníka práce. Pokiaľ žalovaná
v bode 1 výpovede opisuje opakované porušenia pracovnej disciplíny žalobkyne, ide o predchádzajúce
porušenia pracovnej disciplíny, na ktoré žalovaná poukázala v písomnom upozornení zo dňa 7.7.2014

a v ktorom zároveň upozornila žalovaná žalobkyňu na to, že v prípade opätovného porušenia pracovnej
disciplíny žalovaná ako zamestnávateľka bude oprávnená skončiť so žalobkyňou pracovný pomer
výpoveďou z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny podľa § 63 ods.1 písm. e Zákonníka práce. Dôvod
výpovede po skutkovej stránke je určitý a zrozumiteľný. Dôvod po skutkovej stránke je dostatočnevymedzený tak, že neumožňuje jeho zameniteľnosť s inými skutkami. Ide o dôvod výpovede podľa § 63
ods.1 písm. e Zákonníka práce, pričom vzhľadom na obsah výpovede, jej skutkové vymedzenie došlo k
naplneniu skutkových podstát oboch druhov porušenia pracovnej disciplíny, keď žalovaná vo výpovedi

poukazuje na opätovné porušenie pracovnej disciplíny po predchádzajúcom písomnom upozornení
na možnosť výpovede (v danom prípade postačuje menej závažné porušenie pracovnej disciplíny) a
zároveňžalovanápoukazujenato,žebolaopätovnezávažnýmspôsobomporušenápracovnádisciplína
žalobkyňou, pričom pre dlhodobú neospravedlnenú absenciu prichádza do úvahy aj možnosť skončenia
pracovného pomeru okamžitým skončením pracovného pomeru

V prejednávanej veci súd posudzoval, či žalovaná porušila pracovnú disciplínu, keď v dňoch 12.8.2014
do 25.8.2014 nenastúpila do práce a či v prípade preukázania neospravedlnenej absencie žalobkyne aj
v dňoch 12.8.2014 (len) do 25.8.2014 mohlo dôjsť k naplneniu výpovedného dôvodu podľa § 63 ods.1
písm. e Zákonníka práce. Súd totiž nepovažoval za dôvodné, aby vo výpovedi z 25.8.2014 žalovaná
prihliadala na prípadnú neospravedlnenú absenciu aj za deň 26.8.2014, ktorý mal len nasledovať po

daní výpovede.

Pokiaľ ide o neúčasť žalobkyne na pracovisku v dňoch 12.8.2014 až 25.8.2014, medzi účastníkmi
konania nie je sporné, že v uvedených dňoch sa žalobkyňa na pracovisko nedostavila, napriek tomu,
že jej pracovný pomer v uvedenom období trval. Žalobkyňa neúčasť na pracovisku zdôvodňovala tým,

že 11.8.2014 dostala list od konateľky, kde si prečítala, že sa zrušila predchádzajúca výpoveď a že má
nastúpiť 1.8.2014. Uviedla, že 12.8.2014 telefonovala konateľke žalovaného, že podpísala „papiere“ a
že tam bude ďalej pracovať, na čo jej ona povedala, že keď dostane „papier“, tak si zavolajú a dohodnú
sa na tom, ako ďalej. Konateľka povedala, že okolo 14. dostane „papier“ a potom žalobkyni zavolá
a konateľka jej zavolala až 25.8.2014. Žalobkyňa sa na pracovisko dostavila 26.8.2014. Žalobkyňa

uviedla, že sa riadila teda tým, čo jej konateľka povedala do telefónu. Žalobkyňa tiež uviedla, že nemala
kľúče od prevádzky, kľúče odovzdala, keď dostala prvú výpoveď, kľúče nechala na prevádzke. Uviedla,
že naposledy bola v práci 9.7.2014. Konateľka žalovanej uviedla, že žalobkyňa jej telefonovala, že jej
poslala list, že poslala „papiere“, že súhlasí s odvolaním výpovede. To bolo všetko, čo si povedali do
telefónu. Konateľka bola vtedy na jednaní. Uviedla, že nie je pravdou, že by žalobkyni povedala, že

má počkať, kým ju vyzve.

O neospravedlnenú absenciu zamestnanca ide vtedy, ak zamestnanec v dohodnutom pracovnom
čase neplní svoje pracovné povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru z dôvodu neprítomnosti
na dohodnutom pracovisku a ak neprítomnosť nie je spôsobená jeho preukázanou pracovnou

neschopnosťou,čerpanímdovolenkyvsúladesoZákonníkompráce,udelenímneplatenéhopracovného
voľna alebo zákonnou prekážkou v práci. Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným
povinnostiam zamestnanca vyplývajúcim z pracovného pomeru a spočíva v plnení povinností
stanovených právnymi predpismi, napr. ust. § 81 Zákonníka práce), pracovným poriadkom, pracovnou
zmluvou alebo pokynom nadriadeného vedúceho zamestnanca. Ak má byť porušenie pracovnej

disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod na skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa,
musí byť toto porušenie pracovných povinností zo strany zamestnanca zavinené (aspoň z nedbanlivosti)
a musí dosahovať určitý stupeň intenzity.

Tvrdenie žalobkyne, že nenastúpila do práce v období od 12.8.2014 do 25.8.2014 na základe

telefonického rozhovoru s konateľkou žalovaného, na základe toho, že konateľka jej povedala, že keď
konateľka dostane od žalobkyne „papier“ (malo ísť o súhlas s odvolaním predchádzajúcej výpovede),
že si zavolajú a dohodnú sa čo ďalej“, žalovaná spochybnila, keď konateľka žalovaného popierala,
že by mala žalobkyni uviesť, že má počkať, kým ju ona (na nástup na pracovisko) vyzve. Žalovaná
preukázala, že písomne žalobkyňu vyzvala listom zo dňa 1.8.2014, v ktorom žalovaná odvolala

výpoveď zamestnávateľa zo dňa 9.7.2014 (predchádzajúcu výpoveď) , aby sa žalobkyňa bezodkladne
po doručení tohto odvolania výpovede dostavila do zamestnania na dohodnuté pracovisko a riadne si
plnila svoje zamestnanecké povinnosti, ktoré jej vyplývajú z uzatvorenej PZ. Uvedený list žalobkyňa
prevzala 11.8.2014, čo vyplýva z predloženej doručenky ako aj z výsluchu žalobkyne. Žalobkyňa napriek
písomnej výzve žalovanej adresovanej žalobkyni bezodkladne nastúpiť do zamestnania na dohodnuté

pracovisko po doručení jej odvolania výpovede a napriek písomne výzve na riadne plnenie svojich
zamestnaneckých povinnosti ktorá jej bola doručená 11.8.2014, na pracovisko bez ospravedlniteľného
dôvodu bezodkladne nenastúpila a neplnila si povinnosti zamestnankyne v období od 12.8.2014 do
25.8.2014, hoci tak bola povinná urobiť s prihliadnutím aj na pracovnú zmluvu, na ust. §§ 47 písm .b ,81písm.a Zákonníka práce. Skutočnosť, že žalobkyňa nemala od prevádzky kľúče, nemohla byť dôvodom
nenastúpenia na pracovisko, keďže na prevádzke bol vždy prítomný ďalší zamestnanec žalovanej
alebo brigádnička. Vzhľadom na dĺžku obdobia, od 11.8.2014 do 25.8.2014, v ktorom žalobkyňa ani raz

nenastúpila na pracovisko došlo zo strany žalobkyne k dlhodobej neospravedlnenej absencii.

Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobkyňa bola upozornená na možnosť
výpovede v spojitosti s porušením pracovnej disciplíny, pre ktoré písomným upozornením zo 7.7.2014.
Z upozornenia vyplýva, v akom konaní spočíva tam uvedené porušenie pracovnej disciplíny. Žalobkyňa,

ako vyplýva z jej výsluchu,, vie, o aké vytýkané porušenie pracovnej disciplíny zo strany žalovanej išlo.
Uviedla, že konateľka zistila nedodržanie obedňajšej prestávky, že došlo k pošmyknutiu zákazníčky
na listoch z kvetov a tiež vie o mailovej sťažnosti, ktorú jej konateľka žalovanej preposlala mailom.
Žalobkyňa nepreukázala, že sa bezprostredne po doručení jej tohto upozornenia voči vytýkaným
porušeniam pracovnej disciplíny písomne na adresu žalovanej vyjadrila, prípadne že tak urobila iným
právne relevantným spôsobom, z ktorého by vyplývalo, že nepovažuje a z akých dôvodov, tvrdenia o

porušení pracovnej disciplíny v upozornení za dôvodné. Žalobkyňa sa vyjadrila k porušeniam pracovnej
disciplíny až v oznámení o trvaní na ďalšom zamestnávaní zo 4.9.2014 adresovanou žalovanej až po
tom, čo jej bola doručená výpoveď z 25.8.2014, preto sa obrana žalobkyne, že sa nedopustila konaní,
napĺňajúcich porušenie pracovnej disciplíny uvedených v upozornení, javí ako účelové.

V danom prípade došlo ku kumulácii a naplneniu skutkových podstát oboch druhov porušenia pracovnej
disciplíny, a to menej závažné porušenie pracovnej disciplíny (opakované nenastúpenie do práce v
predmetnom období) v nadväznosti na predchádzajúce písomné upozornenie na možnosť výpovede
a závažné porušenie pracovnej disciplíny vzhľadom na pretrvávajúcu dlhodobú neospravedlnenú
absenciu v období od 12.8.2014 do 25.8.2014 pre ktorú mohla žalovaná ako zamestnávateľka

skončiť pracovný pomer podľa vlastného uváženia okamžitým skončením pracovného pomeru alebo
výpoveďou, či už v spojení s menej závažným porušením pracovnej disciplíny alebo samostatne.
Žalovaná neprítomnosť žalobkyne v práci musela riešiť tým, že práce pre ňu namiesto žalobkyne
vykonávala v uvedenom období brigádnička. Pretrvávajúca dlhodobá neospravedlnená absencia
žalobkyne na pracovisku v období od 12.8.2014 do 25.8.2014 podľa názoru súdu je závažným

porušením pracovnej disciplíny a spĺňa dôvod pre danie výpovede žalobkyni podľa § 63 ods. 1 písm.
e Zákonníka práce, keď ide o závažné porušenie pracovnej disciplíny, v dôsledku ktorého žalovaná by
mohla skončiť pracovný pomer so žalobkyňu aj okamžitým skončením pracovného pomeru. Opakované
nenastúpenie do pracovného pomeru v období od 12.8.2014 do 25.8.2014 rovnako spĺňa dôvod pre
danie výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. e Zákonníka práce žalobkyni v nadväznosti na predchádzajúce

písomné upozornenie na možnosť výpovede dané v súvislosti s predchádzajúcimi menej závažnými
porušeniami pracovnej disciplíny.

V konaní nebolo preukázané, že došlo v súvislosti s daním výpovede žalobkyni zo dňa 25.8.2014
ku konaniu žalovanej v rozpore s dobrými mravmi, k šikanóznemu prejavu odplaty za to, že sa

žalobkyňa rozhodla brániť svoje práva z neplatného skončenia pracovného pomeru z 9.7.2014.
Žalovaná po odvolaní predchádzajúcej výpovede žalobkyňu písomne vyzvala na bezodkladný nástup
do zamestnania a k plneniu zamestnaneckých povinností a k daniu výpovede pristúpila až po tom, čo
napriek výzve žalobkyňa bezdôvodne v zamestnaní dlhšiu dobu od doručenia výzvy absentovala.

Z vyššieuvedených dôvodov súd dospel k záveru, že výpoveď daná žalovanou žalobkyni zo dňa
25.8.2015 je daná platne, a to aj s poukazom na to, že dôvody výpovede podľa § 63 ods.1 písm.
e Zákonníka práce možno vzťahovať aj na porušenie pracovnej disciplíny žalobkyne za obdobie od
12.8.2014 do 25.8.2014 (len do dňa dania výpovede).

Súd z vyššieuvedených dôvodov rozhodol tak, ako je vo výroku rozsudku uvedené.

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.

Súd konanie v časti určenia, že pracovný pomer žalobkyne u žalovanej trvá, zastavil, keď v tejto
časti vzala v priebehu konania žalobkyňa žalobu späť a so späťvzatím žaloby v tejto časti súhlasila aj
žalovaná.Súd záverom uvádza, že zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer rôznymi Zákonníkom práce
upravenými spôsobmi. Žalovaná po daní výpovede žalobkyni podľa § 63 ods.1 písm. e Zákonníka práce,

počas výpovednej doby, ktorá začala plynúť dňom 1.9.2014, okamžite skončila pracovný pomer so
žalobkyňou, pričom okamžité skončenie pracovného pomeru žalobkyňa prevzala 11.9.2014. Návrh na
neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru na súd v zákonnej lehote nepodala. Okamžitým
skončením pracovný pomer žalobkyne u žalovanej skončil 11.9.2014, teda skôr, ako by došlo ku
skončeniu pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 25.8.2014 podľa § 63 ods.1 písm. e. Zákonníka

práce uplynutím výpovednej jednomesačnej výpovednej doby ku dňu 30.9.2014. Právne relevantným
je teda skončenie pracovného pomeru okamžitým skončením pracovného pomeru, ktorého právne
účinky skončenia pracovného pomeru nastali ako prvé. Ust. § 77 Zákonníka práce dáva možnosť
zamestnávateľovi, ako aj zamestnancovi uplatniť na súde neplatnosť skončenia pracovného pomeru.
Toto oprávnenie vyplýva priamo zo zákona a súd v danom prípade neskúma naliehavý právny záujem
na určení neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Súd preto žalobu o určenie neplatnosti výpovede,

na ktorej žalobca trval, prejednal, s poukazom na ust. § 77 Zákonníka práce.

Podľa § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania
alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní, súd môže rozhodnúť, že o trovách konania
rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije.

Ustanovenie odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

O trovách konania a o trovách v zastavujúcej časti súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozsudku
vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní, od dňa jeho
doručenia, na Okresnom súde Levice, v dvoch písomných
vyhotoveniach.
V odvolaní má byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva,

ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté

vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
predpisu.