Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. september 2015

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12C/243/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115212235
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ivanko
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6115212235.1

Rozhodnutie

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudcom JUDr. Danielom Ivankom v právnej veci
navrhovateľa TELERVIS PLUS a. s., so sídlom Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717
769, zastúpeného JUDr. Vratislavom Šteffekom, advokátom so sídlom Nám. Martina Benku 6, 811 07
Bratislava, proti odporcovi K. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. I. XXXX/XX, XXX XX D. D., štátnemu
občanovi Slovenskej republiky, o zaplatenie 613,25 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 423,25 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,25 % ročne od 04. 01. 2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 13,87 eura za zaplatený
súdny poplatok a vo výške 43,99 eura za zastúpenie advokátom, zástupcovi navrhovateľa a to všetko
v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 08. 06. 2015 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy
613,25 eur s príslušenstvom, ktorý odôvodnil tým, že dňa 24. 05. 2013 uzatvoril s odporcom zmluvu o
spotrebiteľskom úvere č. 420131579 na čiastku 500,00 eur za odplatu vo výške 190,00 eur. Zmluvou sa
odporca zaviazal celkovú čiastku 690,00 eur uhradiť v trinástich mesačných splátkach. Prvá splátka bola
splatná10.pouzavretízmluvyakaždáďalšiaaždoúplnéhozaplateniabolasplatná30.deňposplatnosti
predchádzajúcej splátky, pričom po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky je

veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej sumy spolu s úrokmi, ak sa nedohodnú zmluvné strany inak.
Odporca ku dňu podania návrhu uhradil navrhovateľovi celkovo 76,75 eura, pričom posledná uhradená
suma vo výške 70,00 eur bola uhradená dňa 06. 11. 2013. Vzhľadom na to, že odporca neplnil riadne
a včas svoje povinnosti v zmysle splátkového kalendára, navrhovateľ mu oznámil stratu výhody splátok
v zmysle § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka. V oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 22. 01. 2014
navrhovateľ oznámil odporcovi, že celý dlh sa stal splatným ku dňu 03. 01. 2014. Dlžná čiastka odporcu

voči navrhovateľovi predstavuje 613,25 eura, ktorá predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom spolu
sodplatouvcelkovejsume690,00euračiastkou76,75eura,ktorábolauhradenáodporcom.Nazáklade
uvedeného sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu 613,25 eura, zákonný
úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 613,25 eura od 04. 01. 2014 do zaplatenia a nahradiť
trovy konania.

Návrh bol spolu s prílohami bol doručený do vlastných rúk odporcu dňa 21. 08. 2015, odporca sa k
podanému návrhu nevyjadril.

Podľa § 115a ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „OSP“), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.Podľa § 200ea ods. 1 OSP, ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.

Podľa 156 ods. 3 OSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho

pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
v znení účinnom ku dňu uzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy, t.j. do 09. 06. 2013 (ďalej len „zákon
o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie

peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: dobu trvania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

Podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: úrokovú
sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú
úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové
obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky

a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby
spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách
spotrebiteľského úveru.

Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú

percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe
údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady
použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a

termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia.

Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považujezabezúročnýabezpoplatkov,akzmluvaospotrebiteľskomúvereneobsahujenáležitostipodľa

§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Obchodný zákonník“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.Podľa § 369 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom
je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov
občianskeho práva.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie“), výška úrokov z
omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 142 ods. 2 OSP, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Nakoľko predmetom konania je zaplatenie sumy 613,25 eura, ide podľa § 200ea OSP o drobný spor.
Súd podľa § 115a ods. 2 a § 156 ods. 3 OSP rozhodol vo veci bez nariadenia ústneho pojednávania.
Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené súdom na úradnej tabuli súdu od 18. 09.
2015 do 29. 09. 2015.

Z listín predložených navrhovateľom zistil súd nasledovný skutkový stav: odporca uzatvoril s

navrhovateľom zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej navrhovateľ poskytol
odporcovi úver vo výške 500,00 eur. Úver bol poskytnutý za celkový úrok 20 % z istiny, pri úvere
poskytnutom na trinásť mesiacov. Za poskytnutie úveru si veriteľ účtoval odmenu vo výške 18 % z istiny
pri úvere poskytnutom na trinásť mesiacov. Podľa Obchodných podmienok RPMN predstavovala pri
splatnosti úveru na trinásť mesiacov 67,70 %. Odporca sa v zmluve zaviazal uhradiť veriteľovi úver

riadne a včas vrátane odplaty v trinástich mesačných splátkach a to nasledovne: v prvý troch mesačných
splátkach vo výške 2,50 eura a ďalších desiatich mesačných splátkach vo výške 68,25 eura, pričom prvá
splátka bola splatná 10. deň po uzavretí tejto zmluvy, každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia
bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Doporučený termín úhrady bol uvedený 28.
dňa v mesiaci. Priemerná RPMN v zmysle § 9 ods. 2 písm. y) zákona o spotrebiteľských úveroch bola

ku dňu podpisu zmluvy pri splatnosti úveru na trinásť mesiacov 48,52 %. Keďže odporca úver riadne
a včas nesplácal navrhovateľ pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti a ku dňu 03. 01. 2014 úver
zosplatnil z dôvodu omeškania s jeho splácaním. Odporca uhradil navrhovateľovi celkom 76,75 eura.

Z listín predložených navrhovateľom mal súd preukázané, že odporca uzatvoril s navrhovateľom zmluvu
ospotrebiteľskomúverepodľazákonaospotrebiteľskýchúverochvspojenísObchodnýmaObčianskym

zákonníkom(ďalejlen„zmluvaospotrebiteľskomúvere“).Nazákladeuzatvorenejzmluvyboliodporcovi,
ktorý je fyzickou osobou nepodnikateľom, poskytnutý úver navrhovateľom, ktorý poskytuje úvery v
rámci predmetu svojej obchodnej a podnikateľskej činnosti. Z dôvodu neplnenia zmluvných podmienok
odporcom, navrhovateľ listom oznámil odporcovi odstúpenie od zmluvy podľa § 506 Obchodného
zákonníka, tzv. zosplatnenie úveru a požadoval vrátiť celú dlžnú sumu.

V uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je uvedený údaj o termíne konečnej splatnosti,
ktorý sa vyžaduje podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, keď v bode 2
Obchodných podmienok navrhovateľ uviedol, že „konečnou splatnosťou úveru sa v zmysle zmluvy o
úvere rozumie uhradenie poslednej splátky veriteľovi, pričom doba trvania úveru je od uzatvorenia
zmluvy o úvere do konečnej splatnosti úveru“. Takéto určenie termínu konečnej splatnosti nepovažuje

súd za súladné so zákonom o spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ teda samotná zmluva o spotrebiteľskom
úvere, Obchodné podmienky nie sú zmluvou, ale iba súčasťou zmluvy, neobsahuje termín konečnej
splatnosti úveru, nemožno mať zato, že tento nedostatok možno nahradiť apelovaním na potencionálnu
aktivitu spotrebiteľa, vedúcu k určeniu termínu konečnej splatnosti úveru matematickými operáciami z
iných v spotrebiteľskej zmluve dostupných údajov. Naopak, je potrebné trvať na tom, že termín konečnej

splatnosti spotrebiteľského úveru musí byť určený konkrétnym časovým okamihom zreteľne tak, aby
spotrebiteľ mohol pred vstupom úverového vzťahu zohľadniť aj dĺžku jeho riadneho trvania a tým
uskutočniť najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými produktmi, resp. dodávateľmi. K uvedenémuzáveru možno dôjsť aj gramatickým výkladom dotknutého ustanovenia, keď rozlišuje pojem doba trvania
zmluvy a pojem termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

V uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je uvedený údaj o úrokovej sadzbe spotrebiteľského

úveru, ktorý sa vyžaduje podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch, keď výška úroku
bola stanovená za trinásť mesiacov a nie za obdobie jedného roka. Táto má byť podľa navrhovateľa 20
%, čo však nezodpovedá vyčísleniu odmeny navrhovateľom 190,00 eur.

Vuzatvorenejzmluveospotrebiteľskomúvereniejeuvedenýúdajoročnejpercentuálnejmierenákladov
(ďalej len RPMN“), ktorý sa vyžaduje podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, keď
sa v zmluve v bode II. nachádzala priemerná ročná percentuálna miera nákladov a nie RPMN. Ročná

percentuálna miera nákladov bola uvedená v bode 1 Obchodných podmienok a obsahuje dve rôzne
informácie o RPMN podľa splatnosti úveru na sedem mesiacov 66,19 %, alebo na trinásť mesiacov
67,70 %. Takáto formulácia RPMN bola podľa súdu zavádzajúca a nezrozumiteľná, keď sa nachádza
iba v Obchodných podmienkach, ktoré nie sú zmluvou, iba súčasťou zmluvy.

V uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je uvedený údaj o termínoch splátok istiny, úrokov

a iných poplatkov, ktorý sa vyžaduje podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch,
keď v zmluve je uvedené, že „prvá splátka je splatná 10. deň po uzatvorení tejto zmluvy, každá ďalšia
splátka až do úplného zaplatenia je splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky“. Takéto
určenie termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov spotrebiteľského úveru nemožno považovať za
súladné s § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa tohto ustanovenia je dodávateľ

povinný uviesť presný počet a termíny jednotlivých splátok a nie svoju povinnosť nahrádzať apelovaním
na potencionálnu aktivitu spotrebiteľa vedúcu k určeniu termínov jednotlivých splátok, keď doporučený
termín úhrady je 18. dňa v mesiaci.

Pokiaľ ide o pojem odmeny vo výške 18 % z istiny, súd k tomu uvádza, že zmluva o spotrebiteľskom
úvere, hoci je upravená v špeciálnom právnom predpise, potrebné je na ňu aplikovať aj všeobecné

ustanovenie o úverovej zmluve v Obchodnom zákonníka vzhľadom na znenie § 261 ods. 3 písm.
d) Obchodného zákonníka. Obchodný zákonník v § 499 upravuje odplatu za dojednanie úveru ako
záväzkovú províziu, ktorou sa rozumie poplatok za rezumovanie peňažných zdrojov. Pri čerpaní úveru
nie je veriteľ oprávnený požadovať odmenu týkajúcu sa čerpania časti úveru. Z uvedeného vyplýva,
že nárok na odmenu po čerpaní finančných prostriedkov odporkyňou nebol zo strany navrhovateľa

daný a jednalo sa len o nekalú obchodnú praktiku na strane navrhovateľa za účelom skrytého zvýšenia
výšky úrokovej sadzby, ktorá mala byť 20 % za 13 mesiacov, prípadne za poplatok, ktorý nemá žiadne
odôvodnené opodstatnenie a nebol ani dostatočne špecifikované, za čo mal byť poskytnutý.

Nakoľko uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje všetky zákonom predpísané
náležitosti, keď absentuje údaj o termíne konečnej splatnosti, úrokovej sadzbe, ročnej percentuálnej

miere nákladov a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, podľa § 11 ods. 1 písm. b) v spojení
s § 9 ods. 2 písm. f), písm. i), písm. j) a písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, sa poskytnutý
úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Nakoľko navrhovateľom poskytnutý úver odporcovi sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, odporcovi poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 500,00 eur
bol povinný odporca navrhovateľovi v uvedenej výške vrátiť.

Nakoľko z poskytnutého úveru vo výške 500,00 eur uhradil odporca podľa tvrdenia navrhovateľa spolu
76,75 eura, súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi rozdiel medzi poskytnutým úverom vo výške
500,00 eur a prijatým plnením vo výške 76,75 eura. Súd preto návrhu v časti vyhovel a zaviazal odporcu
zaplatiť navrhovateľovi sumu 423,25 eura.

Z dôvodu omeškania odporcu s plnením peňažného dlhu vzniklo navrhovateľovi podľa § 369

Obchodného zákonníka právo na zaplatenie úrokov z omeškania podľa predpisov občianskeho práva.
Výšku úrokovej sadzby ustanovuje § 3 ods. 1 nariadenia navýšením piatich percentuálnych bodov nadúrokovú sadzbu stanovenú Európskou centrálnou bankou. Odporcovi bola preto uložená povinnosť
zaplatiť z dlžnej sumy aj úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 04. 01. 2014 (deň nasledujúci po
dni zosplatnenia úveru) do zaplatenia, keďže omeškanie s plnením dlhu doposiaľ trvá.

Návrh je nedôvodný v časti, v ktorej sa navrhovateľ domáha od odporcu zaplatenia sumy prevyšujúcej
sumu 423,25 eura, nakoľko poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd preto v
prevyšujúcejčasti,t.j.190,00eurauplatnenýchúrokovzomeškaniazosumy190,00eur,návrhzamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 OSP tak, že v konaní čiastočne úspešnému
navrhovateľovi priznal právo na náhradu trov konania voči odporcovi. Úspech navrhovateľa predstavoval
69 % (423,25 eura z 613,25 eura), úspech odporcu 31 % (190,00 eur z 613,25 eura), navrhovateľovi tak

vznikol nárok na náhradu trov konania vo výške 38 % (69 % - 31 %). Súd preto zaviazal odporcu nahradiť
v konaní čiastočne úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 13,87 eura za zaplatený
súdny poplatok (38 % z 36,50 eur) a vo výške 43,99 eura za zastúpenie advokátom (38 % z 115,75 eura).

Z trov zastúpenia advokátom predstavuje odmena 30,28 eura ((2 x 39,84 eura) x 38 %) podľa § 10 ods.
1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška) za dva
vykonané úkony právnej služby podľa § 13 ods. 1 písm. a) vyhlášky - prevzatie a príprava zastúpenia
vrátane prvej porady s klientom a podľa písm. c) písomné podanie návrhu na súd, náhrada hotových
výdavkov predstavuje 6,38 eura ((2 x 8,39 eura) x 38 %) podľa § 16 ods. 3 vyhlášky a daň z pridanej
hodnoty 20 % zo základu dane 36,66 eura predstavuje 7,33 eura podľa § 18 ods. 3 vyhlášky.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy ,ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri
odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže sa oprávnený domáhať
jeho núteného výkonu v exekučnom konaní.