Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. november 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 36Cb/6/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111205729
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Smolko

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2111205729.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom, v právnej veci navrhovateľa:

SIMZA HS s.r.o., so sídlom Šteruská 21, Vrbové, IČO: 31 444 491, právne zastúpený JUDr. Ruženou
Bubenčíkovou, advokátkou, Kollárová 8, Trnava, proti odporkyni: Zuzana Zacharová-BELLIGER
LOGISTIC, s miestom podnikania Nerudova 6031/13, Trnava, právne zastúpená JUDr. Katarínou
Bajovou, advokátkou, Hlavná 25, Trnava, o zaplatenie 3.644,76 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a .

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyni náhradu trov konania vo výške 1.012,01 eur do rúk právnej

zástupkyne odporkyne, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 14.3.2011 domáhal zaplatenia sumy 3.644,76 eur
s príslušenstvom a to titulom neuhradeného nájomného, a to na tom skutkovom základe, že navrhovateľ
ako prenajímateľ uzavrel s odporkyňou ako nájomníčkou zmluvu o nájme nebytových priestorov zo
dňa 23.7.2010 predmetom ktorej bol nájom skladu č. 5 a voľnej manipulačnej plochy pred skladom, vo
vlastníctveprenajímateľa.Nájomboluzavretýnadobuurčitúod1.8.2010do31.7.2012stým,žeodporca
sa zaviazal platiť nájom vo výške 762,50 eur bez DPH mesačne. Odporca priestory riadne prevzal po
predchádzajúcej miestnej ohliadke a prehlásil, že stav mu je známy a v prevádzkyschopnom stave ho

preberá. Odporca začal v prenajatých priestoroch podnikať a platil aj riadne nájomné. Dňa 19.10.2010
nájomca zaslal prenajímateľovi výpoveď zo zmluvy o nájme z dôvodu, že predmet nájmu je nespôsobilý
nadohovorenéužívanie.Navrhovateľdňa26.10.2010oznámilodporkyni,žesjejvýpoveďounesúhlasía
tvrdenia o nevyhovujúcich priestoroch považuje za účelové. Zároveň požiadal odporkyňu aby odstránila
vzniknuté škody na prenajatej nehnuteľnosti a zaplatila faktúru č. 38/2010 za nájom za mesiac november
2010. Odporkyňa dňa 5.11.2010 faktúru vrátila s tým, že dala písomnú výpoveď zo zmluvy o nájme
a predmet nájmu neužíva. Navrhovateľ sa snažil vec vyriešiť mimosúdne, čo sa však nepodarilo.

Vzhľadom k tomu, že do dňa podania návrhu odporkyňa priestory nevyprázdnila navrhovateľ opätovne
odporkyni zaslal faktúry č. 38/2010, 42/2010 a 3/2011, a to za nájomné za mesiace november, december
2010ajanuár2011stým,žeaktietonebudúuhradenéobrátisanavrhovateľnasúd.Dňa4.a5.2.2011sa
uskutočnila ohliadka priestorov, pri ktorej bolo zistené, že skladové priestory ešte nie sú vypratané, preto
navrhovateľ vystal ďalšiu faktúru č. 9/2011 za nájomné február 2011. Žalovaná suma tak predstavuje
spolu dlžné nájomné za mesiace november, december 2010 (907,38 eur) a mesiace január, február
2011 (915 eur ), ktoré odporkyňa neuhradila včas.

V odpore zo dňa 29.6.2011 (z č.l. 59 spisu) odporkyňa potvrdila, že s navrhovateľom uzavrela zmluvu o
nájme nebytových priestorov a podnájme manipulačnej plochy, ktorú zmluvu bola nútená vypovedať dňa
19.10.2010, kedy po dažďoch nebytové priestory zatiekli a voda poškodila uskladnený materiál, ktorýbol v priestoroch uskladňovaný za účelom ďalšej prepravy. Predmet nájmu mal slúžiť predovšetkým na
skladovanie textílií a textilného materiálu. Vzhľadom na skutočnosť, že objekt bol zatopený po dažďoch
a nebol chránený pred vniknutím vody do interiéru ako i pretekaním vody zo strechy a po stenách

interiéru budovy, nebolo možné ďalej objekt využívať na dohodnutý účel. Tovar bol ohrozený vlhkosťou
a plesňami. Keď túto skutočnosť zistili bola daná výpoveď s okamžitou platnosťou. Odporkyňa objekt
vypratala a pokiaľ v objekte zostal materiál, tento bol navlhnutý a bolo ho možné iba vyhodiť. Po
odporkyni nezostal žiaden použiteľný materiál na sklade. Fakturované nájomné považuje za nedôvodné,
nakoľko je fakturované za obdobie až po ukončení nájomného vzťahu.

Vo vyjadrení k odporu zo dňa 27.7.2011 (z č.l. 64 spisu) navrhovateľ uviedol, že odporkyňa vypovedala
zmluvu o nájme neplatne, nakoľko skladové priestory nikdy nezatiekli, iba na strope kancelárie (nie v
skladových priestoroch) sa vytvorila mapa po pretečení. Vada bola okamžite odstránená. V skladových
priestoroch sa nikdy voda nevyskytla, nikdy tam cez strechu, steny a ani nijak inak voda nevnikla. Žiaden
materiál a ani tovar sa nikdy vodou a ani nijak inak neznehodnotili. V prenajatých priestoroch sa ešte

aj ku dňu 27.7.2011 nachádzajú na paletách textilné cievky, smetné plastové vrecia, kávové sáčky a 40
ks drevených paliet, pričom povinnosť vypratať priestory je v zmysle zmluvy na odporkyni a navrhovateľ
nemôže manipulovať s cudzími vecami. Odporca priestory riadne neodovzdal a naďalej vlastní 2 kusy
kľúčov od objektu.

Rozsudkom č.k.: 36Cb/6/2011-104 zo dňa 29.2.2012 súd návrhu ako dôvodnému vyhovel a
uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 3.644,76 eur ako aj náhradu trov konania.
Proti predmetnému rozsudku podala odporkyňa odvolanie, o ktorom odvolací súd uznesením č.k.:
21Cob/108/2012-128 zo dňa 31.10.2012 rozhodol tak, že napadnutý rozsudok súd prvého stupňa zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd okrem iného uviedol,

že účastníci konania v Zmluve o nájme nebytových priestorov osobitne nešpecifikovali a neuviedli, za
akých okolností sa predmet nájmu stáva „nespôsobilým na dohovorené užívanie“, preto má v prvom
rade súd prvého stupňa túto časť dohody posúdiť v spojení s čl. I bod 4 zmluvy, podľa ktorého „nájomca
bude tieto nebytové priestory užívať na skladovanie a na účely zriadenia sídla a prevádzkovania vo
svojej podnikateľskej činnosti“ aby ustálil, či sa predmet nájmu zatečením dažďovou vodou, nasiaknutím

a navlhnutím nestal bez zavinenia nájomcu nespôsobilým na dohovorené užívanie“ a v súvislosti s tým
môže posúdiť i ako predbežnú otázku dôvodnosť a platnosť výpovede. Až po takomto zistení bude môcť
súd prvého stupňa posúdiť, či výpovedné dôvody, na základe ktorých dala žalovaná podľa čl. III bod 5
zmluvyvspojenísčl.Ibod4výpoveďznájmusúdané.Okremtohomalprvostupňovýsúdvziaťdoúvahy
i tvrdenia odporkyne, podľa ktorých v čase uzatvorenia zmluvy (júl 2010) bolo počasie bez zrážok, preto

nemohla primerane vyhodnotiť kvalitu priestorov. V súvislosti s aplikáciou ust. § 673 Obč. zák. odvolací
súd uviedol, že použitie tohto ustanovenia vo vzťahu k úhrade nájomného je nárokom, ktorého sa
môže, ale i nemusí nájomca domáhať. Predmetom žaloby je však nárok na platenie nájomného a preto
dôkazné bremeno je na navrhovateľovi, pretože on si na súde uplatnil právo na zaplatenie nájomného.
Ak nájomca neplatí nájomné a prenajímateľ si uplatní právo na zaplatenie nájomného, bude musieť on

súdu preukázať, že neboli splnené podmienky na neplatenie nájomného. Z uvedeného dôvodu, preto
ani nájomca nemusí u prenajímateľa osobitne uplatniť právo neplatiť nájomné, na rozdiel od práva na
poskytnutie zľavy z nájomného.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, ich právnych zástupcov, oboznámením sa

s listinnými dôkazmi a to predovšetkým so Zmluvou o nájme nebytových priestorov, faktúrami č.
0805102701, 0805110229 ako i s celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledujúci skutkový a
právny stav:

M., štatutárny zástupca navrhovateľa v konaní uviedol, že odporkyňa vstúpila do užívania predmetu

nájmu už asi 10-14 dní pred uzatvorením zmluvy o nájme nebytových priestorov dňa 23.7.2010, a
to po tom čo si predmet nájmu osobne ohliadla a prejavila o neho záujem. Je pravdou, že v tomto
období na objektoch prebiehala rekonštrukcia strechy krytiny, menil sa typ krytiny, avšak v čase, keď
odporkyňa vstupovala do užívania, tak priestory jej prenajímané boli už zrekonštruované, tam krytina už
bola vymenená za novú. Pripustil ale, že niekedy v auguste počas silnejších zrážok došlo k tomu, že

odkvap odvádzajúci vodu zo strechy nebol dostatočne dimenzovaný na odvod plochy strechy, z ktorého
dôvoduvodazačalazožľabuvytekaťnaobvodovýmúraprenikaťdorohovkancelárie,ktorúmalodporca
prenajatú. Krátko na to, ako došlo k tomuto zatečeniu uvedenú udalosť sám zistil, keďže z prenajatých
priestorov mu zostal jeden kľúč k dispozícií. Informoval podnikateľa, ktorý vykonával rekonštrukciu, abypredmetnú vadu odstránil. Asi v septembri 2010 bola živnostníkom pánom Y., vykonávajúcim opravu
strechy odstránená vada výmenou za väčší odtokový žľab. Ďalej uviedol, že do kancelárskych priestorov
voda zatiekla v rohoch, a to v takom rozsahu, že na podlahe bola asi pol centimetrová mláka, ktorú z

handrami poutieral. K zatečeniu prišlo asi 2 krát. Zatečené kancelárske priestory boli prázdne, nebol
tam žiaden nábytok, žiaden pracovník, ktorý by vykonával nejakú činnosť. Zo strany odporkyne nikdy
nevzniesol až do doručenia výpovede žiadne námietky voči zatečeniu do prenajatých priestorov, ani
žiadne námietky, že by prenajaté priestory nemohli z uvedeného dôvodu slúžiť na prenajatý účel. O
tom, že odporkyňa má nejaké výhrady sa dozvedel až dňa 19.10.2010 z jej výpovede, čo ho veľmi

prekvapilo, keďže asi 2 týždne pred tým mala záujem o prenájom ďalších priestorov a o spevnenie
plochy na odstavenie kamiónov. K zatečeniu došlo len v prenajatej kancelárií, prípadne mohlo dôjsť k
zatečeniu na spojovacej chodbe. V skladových priestoroch k zatečeniu nedošlo. Odporkyňa využívala
predmetné priestory na uskladnenie tovaru na paletách, išlo o špulky textílií, nite, ale aj o iný materiál,
ako napr.igelitové vrecká na odpad, ktorá paleta je tam doposiaľ a aj paleta filtrov na kávu, ktoré sú tam
ešte tiež. Konateľ ďalej uviedol, že on sám si poškodenie tovaru zatečením nevšimol, ani to, že by bol

zatečením ohrozený. Odporkyňa mu nikdy neuviedla, že zatečenie by jej spôsobilo poškodenie tovaru.
Poprel, že by ho odporkyňa vyzvala na odovzdanie vypovedaných priestorov listom zo dňa 1.11.2010.
Pri vzniku nájmu boli odporkyni zápisnične odovzdané 3 kusy kľúčov, ktoré doposiaľ vrátené neboli.

Právna zástupkyňa navrhovateľa v konaní uviedla, že navrhovateľ ako prenajímateľ a odporkyňa ako

nájomníčka uzavreli dňa 23.7.2010 písomnú nájomnú zmluvu predmetom ktorej bol nájom nebytových
priestorov vo vlastníctve navrhovateľa za dohodnutý nájom. V čl. I zmluvy bol dohodnutý účel nájmu
tak, že nájomca bude prenajaté nebytové priestory užívať na skladovanie a na zriadenie sídla a
prevádzkovaniasvojejpodnikateľskejčinnosti.Eštepreduzavretímzmluvysiodporkyňariadneobhliadla
prenajaté priestory a bola oboznámená so skutočným stavom, voči ktorému neboli žiadne námietky,

preto prišlo aj k zápisničnému odovzdaniu a prevzatiu nebytových priestorov. Odporkyňa užívala
prenajaté priestory a plnila si svoje povinnosti zo zmluvy riadne, a to až do októbra 2010. Dňa 19.10.2010
doručila odporkyňa navrhovateľovi výpoveď z nájmu s odôvodnením, že predmet nájmu nie je spôsobilý
na užívanie, vzhľadom k tomu, že objekt bol zatopený a nebol chránený pred vnikom vody do interiéru,
ako i zo strechy i po stenách interiéru budovy. Predmetný výpovedný dôvod navrhovateľ považuje za

účelový,predmetnývýpovednýdôvodniejedanýapretovýpoveďodporkynejeneplatná.Niejepravdou,
že prenajaté nebytové priestory, konkrétne sklady by boli zatečené a nespôsobilé na dohodnutý účel.
Je pravdou, že navrhovateľ na prelome júla a augusta 2010 dal vymeniť krytinu strechy na objekte,
pričom počas silných dažďov odkvapová rína nestačila odvádzať dažďovú vodu zo strechy a táto
pretekala na vonkajšiu časť obvodového múru, pričom vlhkosť z vonkajšieho obvodového múru potom

prenikla dovnútra. Uvedenú vadu navrhovateľ odstránil tým, že na rínu dal namontovať chránidlo k
žľabu, ktoré zabraňuje k pretečeniu vodu na vonkajší obvodový múr. Od tej doby napriek dažďom
k navlhnutiu nedošlo. Zdôraznila, že vlhkosť bola iba na jednej stene, a to na stene kancelárie, v
ktorej odporkyňa nemala nič uložené, táto bola úplne prázdna. Skladové priestory zatečené neboli.
Odporkyňa pred doručením výpovede neoznámila navrhovateľovi, že nebytové priestory nie sú podľa jej

názoru užívaniaschopné, neupozornila ho na žiadnu potrebu opráv. Výmenu strešnej krytiny vykonával
živnostník M., ktorému navrhovateľ oznámil vadu diela, prenikanie vlhkosti, ktorú následne ten odstránil.
Odporkyňa ešte v decembri 2010 mala v objekte zaparkované osobné motorové vozidlo a v dobe
rozhodnej, do februára 2010, mala v priestoroch ešte uskladnených 40 kusov drevených paliet, 20 kusov
kovových paliet, ktoré si koncom decembra vzala spoločnosť Bodet and Horse, s.r.o. Vrbové. Ďalej sud o

objeme200litrovnaplnenýmotorovýmolejom,včítanepumpynačerpanieoleja.Rovnakomáodporkyňa
k dispozícií kľúče, ktoré doteraz neodovzdala.

Odporkyňa R. v konaní potvrdila, že s navrhovateľom uzavrela zmluvu o nájme nebytových priestorov s
účinnosťou od 1.8.2010, pričom nájom bol sprostredkovaný realitnou kanceláriou. Priestory začali užívať

už v júli, po ich osobnej prehliadke. Spoločnosť mala v nájme ako skladové, tak aj kancelárske priestory.
Kancelárie mali slúžiť na zriadenie sídla spoločnosti a skladové priestory na uskladnenie tovaru. Sklady
sa začali využívať ihneď a s kanceláriou sa dohodli, že začnú využívať až od 1.9.2010, a to z dôvodu, že
sa rekonštruovala ešte strecha, aj sociálne zázemie kancelárie, dovtedy využívala priestory v Trnave.
Koncom augusta 2010 jej pán O., ktorý je jej zamestnancom oznámil, že kancelárske priestory sú

zatečené a nie je možné sa tam nasťahovať. S konateľom navrhovateľa pánom Z. telefonovala iba
jeden krát, pričom sa ho dotazovala, kedy bude rekonštrukcia ukončená. Ten jej oznámil, že priestory
sú vhodné, môže ich využívať. Ona ale mala informácie iné od svedkov, ktorí boli na mieste, že
kanceláriu nemožno využívať a sú zatečené. V septembri 2010 priestory osobne nenavštívila, prišlatam až 13.10.2010, a vtedy pozorovala v kancelárií mláky. Zavolala pána Z. na osobné stretnutie,
ktorého bol prítomný aj pán O., uviedla mu výhrady, a chcela sa dohodnúť na znížení dohodnutého
nájmu z dôvodu nevyhovujúcich priestorov kancelárie a rovnako aj na výpovedi. K dohode nedospeli

a pán Z. trval na tom, že priestory sú vhodné, a že máme platiť riadne nájomné, a že sa stretneme
na súde. Na základe uvedeného dňa 19.10.2010 dala výpoveď z nájmu. Na otázku súdu uviedla,
že aj v skladových priestoroch spozorovala vlhkosť v rohoch, avšak na dlažbe žiadna voda nebola.
Podľa jej názoru tovar uskladnený v skladových priestoroch bol ohrozený presakujúcou vlhkosťou.
Po výpovedi bolo navrhovateľom oznámené, že výpoveď neakceptuje a ďalej jej zasielal faktúry za

nájom. Mala záujem spísať odovzdávací protokol, avšak na jej žiadosti nikto nereagoval, preto dňa
1.11.2010 vyzvala navrhovateľa na odovzdanie, na výzvu nik nereagoval. Pripustila, že v prenajatých
priestoroch sa nachádzajú aj v dnešnej dobe ešte drevené palety ako aj tovar na paletách, ako uviedol
konateľ navrhovateľa. Pripustila, že nič nebráni tomu uvedené priestory vypratať. Kľúče od prenajatých
priestorov osobne neprevzala, prevzal ich pán O., ktorý jej oznámil, že kľúče odovzdal. Nevie však komu
a kedy.

Právna zástupkyňa odporkyni uviedla, že návrh je nedôvodný a žiada ho preto zamietnuť. Medzi
stranami nie je sporné, že účastníci uzavreli nájomnú zmluvu o nájme nebytových priestorov na
základe ktorej odporkyňa vstúpila do ich užívania. V mesiaci august začalo do objektu priebežne
zatekať, na čo odporkyňa navrhovateľa upozornila a žiadala o odstránenie a zamedzenie prenikania

vlhkosti. Vlhkosť nebola len na obvodových múroch z vonkajšku ale aj zvnútra, voda bola dokonca
aj na podlahe prenajatých priestorov. Pokiaľ by boli priestory vyhovujúce, odporkyňa nemala dôvod
ukončiť užívanie. V čase, keď odporkyňa vstúpila do užívania prenajatých priestorov bolo leto a
poveternostná situácia nenaznačovala, že by mohlo dôjsť k vzniku neskorších problémov. Situácia sa
zhoršila až na jeseň, v čase dažďov. Odporkyňa nepopiera, že navrhovateľ mal snahu odstrániť vlhkosť,

avšak jeho konanie bolo neúčelné, v októbri bol celý objekt navlhnutý. Výpovedný dôvod bol daný,
nakoľko objekt sa navrhovateľovi nepodarilo zabezpečiť pred prenikaním vlhkosti, čím porušil svoje
povinnosť prenajímateľa, ku ktorým sa zaviazal. Dňa 1.11.2010 odporkyňa požiadala navrhovateľa o
protokolárne odovzdanie prenajatých priestorov, navrhovateľ ale uviedol, že nemá čas a neposkytol
potrebnúsúčinnosť.Zároveňmuoznámila,ževprípadeaksanevyjadrí,takbudepokladaťtietopriestory

za odovzdané. Ďalej uviedla, že majú za to, že nájomné priestory mali vady ktoré bránili k zriadeniu
sídla a prevádzky, boli nebezpečné z hľadiska zavedenia akejkoľvek elektroniky do priestorov, preto
nasledovala výpoveď 19.10.2010 v súlade s ust. Obč. zák. a zároveň keď priestory vykazovali označené
vady, nájomníkovi vznikol zo zákona právo neplatiť nájomné s poukazom na § 673 Obč. zák. Ďalšie
dôkazy o zatekaní do priestorov súdu nepredkladajú, pretože po výpovedi odporkyňa priestory opustila.

Navrhovateľ bol vyzvaný listom z 4.11.2010 aby si priestory prevzal, podací lístok je zo dňa 1.11.2010,
na tento list navrhovateľ nereagoval.

Svedok M. v konaní uviedol, že v júli až v auguste 2010 vykonával rekonštrukciu strechy v objektoch
navrhovateľa. Rekonštrukcia spočívala vo výmene strešnej krytiny, ako aj vo výmene odkvapových

žľabov a zvodov. Po ukončení rekonštrukcie asi mesiac - dva ho konateľ navrhovateľa pán Z. informoval,
resp. mu oznámil, že došlo k zatečeniu vody do kancelárskych priestorov. Po tomto oznámení osobne
tieto priestory navštívil a zistil, že je to pravda a preto pristúpil k úprave odtokového žľabu. Išlo
o konštrukčnú chybu, nakoľko veľká plocha strechy zapríčinila, že dažďová voda z nej odtekajúca
nedokázala odtiecť cez pôvodný odtokový žľab, preto ho museli vymeniť za väčší. Na otázku súdu, kde

spozoroval zatečenie svedok uviedol, že na obvodovom múre, aj v kancelárií. Zatečenie sa prejavilo
v kancelárií tak, že boli na stene čmuhy a na dlážke mláka vody. Pri ohliadke ho sprevádzal pán Z..
Pán Sabo mu neoznámil, že by došlo k zatečeniu aj v iných priestoroch a on sám zatečenie v iných
priestoroch nespozoroval. Po tom čo vykonal opravu sa do priestorov voda už nedostala. Svedočné si
svedok žiadne neuplatnil.

Svedok F. v konaní uviedol, že je asi 2,5 roka zamestnancom odporkyne a zastáva funkciu vedúceho
logistiky. Odporkyňa podniká v oblasti prepravy tovaru a preto potrebuje aj vhodné skladové priestory
na uskladnenie tovaru od dodávateľov a jeho následné vyskladnenie konečnému odberateľovi. Nakoľko
v meste Vrbové má sídlo väčší zákazník odporkyne, tak hľadali vhodné priestory v tejto oblasti. Cez

realitnú kanceláriu sa im podarilo nájsť objekty vo vlastníctve navrhovateľa, pričom po osobnej ohliadke
v júni 2010 zistili, že tieto sú pre nich vhodné a majú záujem o ich nájom. Nájomnú zmluvu pripravila
realitná kancelária a na konci júla sa nájomná zmluva uzavrela. Prenajaté boli priestory skladu a jednej
kancelárie. Pri prevzatí objektu mu pán Z. osobne dal kľúče od objektu. Na množstvo si už nepamätá,možno boli 3. V letných mesiacoch bolo užívanie bezproblémové, ale niekedy v jesenných mesiacoch
došlo k zatečeniu dažďovej vody do kancelárie. Uvedené zatečenie pozoroval osobne, nakoľko do
objektu chodil denne. Dve steny boli celé vlhké, a na zemi, podlahe bola asi centimetrová mláka vody, asi

do polovičky miestnosti. Vzhľadom k tomu, že pán Z. bol osobne v objekte každodenne, tak zatečenie
spozoroval aj on, vzhľadom na odstup času sa už nepamätá na presné okolnosti. Postoj pána Saba
bol taký, že celú záležitosť chcel dať do poriadku. Mal záujem odstrániť zatečenie. On sám pozoroval
ešte zatečenie v sklade, v prostrednej chodbe, bola to mapa na stene. Zatečenie nebolo ale takého
rozsahu ako bolo zatečenie v kancelárií. Na stene v sklade voda nebola. Zatečenie pozoroval asi 2

krát, pričom pri druhom zatečení ho fotograficky zdokumentoval. K príčine zatekania sa vyjadriť nevie,
ale po zatečení pozoroval činnosť na streche. Pán Z. ho neskôr informovať, že príčina zatečenia už
bola odstránená, k zatečeniu by už nemalo dôjsť, že veci dal do poriadku. V sklade si sám odmeral
vnútornú vlhkosť, ktorá nebola síce vysoká, ale bola na hranici toho, že technická cverna, ktorá bola
skladovaná v priestoroch naberala vlhkosť. Od samého počiatku skladovali v priestoroch tovar ako
textilné rolky, pričom niektoré boli zabalené, niektoré nezabalené, ďalej nite a airbagy pre automobilku V..

Navrhovateľ mal vedomosť o tom aký tovar sa tam uskladňuje. V uvedenej dobe došlo aj k poškodeniu
uskladneného tovaru, a to textilných nití, ktoré boli nebalené. V tejto súvislosti si u navrhovateľa ale
žiadne nároky neuplatnili, nakoľko škodu likvidovala nemecká poisťovňa. Má vedomosť o tom, že
odporkyňa dala výpoveď z prenajatých priestorov, keďže do konca októbra boli priestory vlhké a nemohli
si tam nasťahovať elektroniku, počítače. Do priestorov prestali voziť tovar a využívať ich i na parkovanie.

Po výpovedi sa stretli s pánom Sabom, ako aj s odporkyňou za účelom odovzdania priestorov, pán Sabo
to však odmietol. Svedok pripustil, že v prenajatých priestoroch zostali poškodené nite, ako aj železné
prázdne obaly-špeciálne kovové palety, pričom nevie, kedy boli presne odvezené. Taktiež tam zostali aj
drevené palety. Či tam zostal 200 litrový sud s pumpu sa vyjadriť nevedel. Taktiež pripustil, že kľúče od
prenajatých priestorov odovzdané neboli, aj keď tieto boli prichystané na odovzdanie, nevie v súčasnosti

však kde ich má založené. Svedočné si neuplatnil žiadne.

Svedok P. v konaní uviedol, že zástupcu navrhovateľa pána Z. pozná od detstva, sú priatelia, vzájomne
si vypomáhajú keď niekto niečo potrebuje pomôcť. Viem, že odporkyňa bola v nájme u navrhovateľa v
jeho nehnuteľnosti na S., od akej doby, ale presne nevie. Pánovi Z. občas vypomáha s rôznymi prácami,

napr. keď sa rekonštruovali strechu nad priestormi, ktoré mala odporkyňa prenajaté. Tieto priestory
navštevoval niekedy raz do týždňa, niekedy denne. Odporkyňa mala v nájme kanceláriu, vstupnú halu,
sklad. Na otázku súdu či má vedomosť o tom, že v uvedených priestoroch zatekala voda, bola vlhkosť,
svedok uviedol, že ešte v dobe predtým než odporkyňa začala využívať uvedené priestory zatieklo
do kancelárie. Priestory boli prázdne a navštívil ich spolu s pánom M. ktorý vykonával rekonštrukciu

strechy. Preto aj vie, že dôvodom zatečenia bola nejaká chyba v odtoku vody zo strechy. Presne obdobie
kedy spozoroval toto zatečenie uviesť nevedel, ale bolo to v dobe keď priestory ešte neboli využívané
odporkyňou, kancelária bola prázdna. Či do priestorov zatiekla voda opakovane nevedel. Svedočné si
neuplatnil.

Svedok A. v konaní uviedol, že konateľa navrhovateľa pána Z. pozná, nakoľko jeho zamestnávateľ
podnikateľ pán Málik mal prenajaté priestory, sklad v nehnuteľnosti, ktorá patrí navrhovateľovi. Z
uvedeného dôvodu má aj vedomosť o tom, že odporkyňa mala rovnako ako jeho zamestnávateľ
prenajaté priestory od navrhovateľa. Podľa jeho vedomosti mala odporkyňa v nájme len sklad. Na otázku
súdu či navštívil osobne niekedy priestory, ktoré mala odporkyňa v nájme počas doby keď ich užívala

svedok uviedol, že počas doby keď ich užívala osobne v týchto priestoroch nebol. Na otázku súdu či vie
o nejakej udalosti, ktorá by nastala v dobe keď dané priestory užívala odporkyňa, ktorá by znemožňovala
danépriestoryužívaťsvedokuviedol,žeoničomtakomnevie.Dopriestorovpoodporkynisanasťahovali
asi po pol roku, nie hneď. V kancelárii ktorú mala odporkyňa prenajatú osobne nebol a nevedel, že
odporkyňa mala nejakú kanceláriu v nájme. Po odporkyni prebrali iba sklad. Svedočné si neuplatnil.

Zo zmluvy o nájme nebytových priestorov (z č.l. 4 spisu) súd zistil, že navrhovateľ ako prenajímateľ
a odporkyňa ako nájomníčka uzavreli dňa 23.7.2010 podľa zákona č. 116/90 Zb. zmluvu o nájme
nebytových priestorov predmetom ktorej bol prenájom nehnuteľnosti vo vlastníctve prenajímateľa, a to
konkrétne skladu č. 5 o rozlohe 336 m2 a voľnej manipulačnej plochy pred skladom o rozlohe 150 m2,

zapísaných na LV č. XXXX pre katastrálne územie S., obec S., okres A.. Prenajaté nebytové priestory
pozostávajú zo skladovacích priestorov, z chodby a kancelárie. V zmysle čl. I. bod 4. Zmluvy nájomca
sa zaviazal nebytové priestory užívať na skladovanie a na účely zriadenia sídla a prevádzkovania svojej
podnikateľskej činnosti. Nájomca zároveň prehlásil, že skutočný stav predmetu nájmu mu je známy zpredchádzajúcej miestnej ohliadky a v tomto prevádzkyschopnom a nepoškodenom stave ho preberá do
užívania. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 1.8.2010 do 31.7.2012. Podľa čl. III. bod 5 je nájomca
oprávnený vypovedať zmluvu s okamžitou účinnosťou, ak sa predmet nájmu stane bez zavinenia

nájomcu nespôsobilým na dohovorené užívanie. Podľa čl. IV. bod 4 je nájomné splatné v mesačných
splátkach vo výške 762,50 eur bez DPH, a to vopred k 15. kalendárnemu dňu predchádzajúceho
mesiaca. Podľa čl. VII. bod 3 je nájomca povinný oznámiť prenajímateľovi bez zbytočného odkladu
potrebu opráv, ktoré znáša prenajímateľ a umožniť vykonanie týchto opráv. V prípade porušenia tejto
povinnosti nájomca zodpovedá za vzniknutú škodu. Podľa čl. VIII. prenajímateľ okrem iného zodpovedá,

aby predmet nájmu bol vhodný na dohodnuté užívanie. Podľa čl.VIII. je nájomca povinný v prípade
skončenia nájmu predmet nájmu vypratať a uviesť ho do stavu zodpovedajúcemu stavu pri odovzdaní
predmetu nájmu do užívania, o odovzdaní sa spíše preberací protokol.

Z výpisu z LV č. XXXX pre katastrálne územie Vrbové súd zistil, že navrhovateľ je vlastníkom budovy
súpisné číslo XXX, na parcele č. XXXX, označenej ako administratívna budova, sklad.

Zo zápisnice o odovzdaní a prevzatí nebytových priestorov (č.l. 16 spisu) súd zistil, že dňa 27.7.2010
prenajímateľ odovzdal a nájomca prebral do užívania nebytové priestory, ktoré sú predmetom zmluvy o
nájme nebytových priestorov, pričom nájomca obdržal 3 kusy kľúčov.

Z výpovede (z č.l. 17) súd zistil, že dňa 19.10.2010 adresovala odporkyňa prenajímateľovi písomnú
výpoveď zo zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 23.7.2010, a to v zmysle čl.III, bod 5 z
dôvodu, že predmet nájmu je nespôsobilý na dohovorené užívanie. Výpoveď ďalej odôvodnila tým, že
predmet nájmu mal slúžiť na skladovanie textílií a textilného materiálu, vrátane zriadenia dispečingu,
resp. funkčnej kancelárie. Vzhľadom k tomu, že objekt bol zatopený v čase od začatia nájmu až do

dňa 19.10.2010 a nebol chránený pred vnikom vody do interiéru ako i vnikom vody zo strechy, ako i po
stenách interiéru budovy. Prenajatý objekt je mokrý a je nevyhovujúci a nespôsobilý pre prevádzkovanie
podnikateľskej činnosti.

Z oznámenia (z č.l. 18 spisu) súd zistil, že navrhovateľ ako prenajímateľ v nadväznosti na výpoveď

odporkyne jej dňa 22.10.2010 oznámil, že z výpoveďou nesúhlasí, a to z dôvodov, že predmet
nájmu je spôsobilý na dohovorené užívanie. Tvrdenie o zatopení objektu a jeho nespôsobilosti na
prevádzkovanie a nevyhovujúcom stave pokladá za účelové a nepravdivé. V závere upozorňuje na
poškodenia spôsobené nájomníčkou a v prílohe zasiela faktúru č. 38/2010 k úhrade nájomného.

Z faktúry č. 38/2010 (z č.l. 22 spisu) súd zistil, že navrhovateľ dňa 22.10.2010 vystavil odporkyni faktúru
na sumu 907,38 eur ako úhradu nájomného za november 2010, splatnú 27.10.2010.

Z výzvy (z č.l. 73 spisu) zo dňa 1.11.2010 súd zistil, že odporkyňa adresovala navrhovateľovi Výzvu na
odovzdanie vypovedaných priestorov a žiada o určenie termínu odovzdania vypovedaných priestorov. V

prípade, že do 2.11.2010 sa navrhovateľ nevyjadrí, bude považovať odporkyňa vypovedané priestory za
riadne odovzdané. Odporkyňa priložila na preukázanie zaslania písomne výzvy navrhovateľovi Podací
lístok na poštu zo dňa 4.11.2010 (č.l. 95)

Z podania (z č.l. 21 spisu) zo dňa 5.11.2010 označeného ako „vrátenie faktúry č. 38/2010 za nájom za

mesiac november 2010“ súd zistil, že odporkyňa adresovala predmetné podanie navrhovateľovi, ktorým
mu vrátila späť faktúru za nájom za mesiac november 2010.

Z faktúry č. 42/2010 (z č.l. 25 spisu) súd zistil, že navrhovateľ dňa 1.12.2010 vystavil odporkyni faktúru
na sumu 907,38 eur ako úhradu nájomného za december 2010, splatnú 15.12.2010.

Z faktúry č. 3/2011 (z č.l. 26 spisu) súd zistil, že navrhovateľ dňa 18.1.2011 vystavil odporkyni faktúru na
sumu 915 eur ako úhradu nájomného za január 2011, splatnú 31.1.2011.

Z podania (z č.l. 23 spisu) zo dňa 18.1.2011 súd zistil, že navrhovateľ zaslal odporkyni faktúry č. 38/2010,

42/2010, 3/2011,ktorými fakturuje nájom za mesiace november, december 2010 a január 2011.

Z podania (z č.l. 20 spisu) zo dňa 25.1.2011 označeného ako „vrátenie faktúr č. 38/2010, 42/2010,
3/2011“ súd zistil, že odporkyňa adresovala predmetné podanie navrhovateľovi, ktorým mu vrátila späťvyššie označené faktúry z dôvodu, že ich považuje za neopodstatnené, nakoľko v období ktoré je
fakturované predmetné priestory už nevyužívala z dôvodu výpovede z nájomného vzťahu.

Z faktúry č. 9/2011 (z č.l. 29 spisu) súd zistil, že navrhovateľ dňa 1.2.2011 vystavil odporkyni faktúru na
sumu 915 eur ako úhradu nájomného za február 2011, splatnú 15.2.2011.

Z čestného vyhlásenia (č.l. 30) súd zistil, že v čestnom vyhlásení označení siedmi svedkovia po vykonaní
obhliadky vyhlásili, že prenajaté priestory nie sú ešte dňa 4.2.2011 odporkyňou vypratané.

Z oznámenia spoločnosti Bodet & Horst mattress ticking Verwaltungs, s.r.o. (č.l. 154 spisu) súd zistil,
že materiál patriaci tejto spoločnosti, ktorý bol skladovaný v sklade navrhovateľa a dňa 8.11.2011 jej bol
vrátený, bol pre účely textilnej výroby nepoužiteľný, pretože bol zatečený vodou, špinavý, a preto bol
vyradený do odpadu.

Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, prenajímateľ
môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len "nájomca") zmluvou o nájme (ďalej len
"zmluva").

Podľa § 3 ods. 2 Zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, nebytové priestory

sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené.

Podľa § 7 Zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, ak výška nájomného
alebo úhrada za podnájom nie je upravená všeobecne záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou.

Podľa § 673 ods. Občianskeho zákonníka nájomca nie je povinný platiť nájomné, pokiaľ pre vady veci,
ktoré nespôsobil, nemohol prenajatú vec užívať dohodnutým spôsobom alebo ak sa spôsob užívania
nedohodol primerane povahe a určeniu veci.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd

rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane

toho, čo uviedli účastníci.

Navrhovanie dôkazov má priamu súvislosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkaznú povinnosť môže účastník
v konaní plniť od jeho samotného začiatku, pričom povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na
všetky tvrdenia účastníka s tým, že nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou hrozbu takého

rozhodnutia súdu, ktoré vychádza so skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom
v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo dostatočne nesplnil svoju dôkaznú
povinnosť.Dôkaznýmbremenompritomrozumiemezodpovednosťúčastníkazavýsledokkonania,ktorý
závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V prípade dôkaznej núdze sa neúspech pričíta
tomu účastníkovi, na ktorom podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť

za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

Na základe zhodných výpovedí účastníkov, svedka a listinných dôkazov mal súd za preukázané, že
medzi účastníkmi vznikol dňa 23.7.2010 platne záväzkovo-právny vzťah uzatvorením písomnej Zmluvy
o nájme nebytových priestorov a to na dobu určitú od 1.8.2010 do 31.7.2012 s dohodnutým nájomným

762,50 mesačne bez DPH. Navrhovateľ uzatváral zmluvu ako prenajímateľ, odporkyňa ako nájomníčka.
Predmetom nájmu boli nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľa označené ako sklad č. 5 o rozlohe
336 m2 a voľná manipulačná plocha pred skladom o rozlohe 150 m2, nachádzajúce sa v obci S..
Prenajaté nebytové priestory pozostávali zo skladovacích priestorov, z chodby a kancelárie. Nájomca
sa zaviazal nebytové priestory užívať na skladovanie a na účely zriadenia sídla a prevádzkovania

svojej podnikateľskej činnosti. Odporkyňa vstúpila do užívania prenajatých priestorov. Spočiatku si obe
strany plnili svoje povinnosti riadne. Odporkyňa platila riadne nájom až do mesiaca október 2010. Dňa
19.10.2010 ale odporkyňa adresovala navrhovateľovi písomnú výpoveď zo zmluvy o nájme nebytových
priestorov, a to v zmysle čl. III, bod 5 zmluvy. Výpoveď odôvodnila tým, že „predmet nájmu je nespôsobilýna dohovorené užívanie, predmet nájmu mal slúžiť na skladovanie textílií a textilného materiálu, vrátane
zriadenia dispečingu, resp. funkčnej kancelárie, objekt bol zatopený v čase od začatia nájmu až do dňa
19.10.2010 a nebol chránený pred vnikom vody do interiéru ako i vnikom vody zo strechy, ako i po

stenách interiéru budovy. Prenajatý objekt bol mokrý a nevyhovujúci, nespôsobilý pre prevádzkovanie
podnikateľskej činnosti“. Navrhovateľ v konaní tvrdila, že predmetná výpoveď je neplatná (nakoľko nie
je daný odporkyňou uvádzaný výpovedný dôvod) a nájomný pomer účastníkov trval aj ďalej, z ktorého
dôvodu je odporkyňa povinná uhradiť dohodnuté mesačné nájomné aj za mesiace november 2010 až
február 2011, ktoré žaluje v tomto konaní. Medzi stranami tak zostalo sporným či predmet nájmu bol

alebo nebol spôsobilý na dohovorené užívanie a či tak bol alebo nebol daný výpovedný dôvod a či potom
aj výpoveď odporkyne z nájmu tak bola platná alebo neplatná. Účastníci konania v zmluve osobitne
nešpecifikovali a neuviedli, za akých okolností sa predmet nájmu stáva „nespôsobilým na dohovorené
užívanie“, preto je nutné túto časť dohody posúdiť v spojení s čl. I bod 4 zmluvy, podľa ktorého „nájomca
budetietonebytovépriestoryužívaťnaskladovanieanaúčelyzriadeniasídlaaprevádzkovaniavosvojej
podnikateľskej činnosti“. V konaní bolo preukázané, že k prieniku vody na vonkajšiu stenu objektu došlo

v dôsledku konštrukčnej chyby počas rekonštrukcie strechy. V dôsledku poddimenzovaného odtokového
žľabu začala dažďová voda zo strechy prenikať na vonkajšiu stenu objektu a to v takom rozsahu, že
v časti kancelárie sa vytvorila na podlahe mláka ako aj „mapa“ na stene (príloha fotodokumentácie
č.1,2,3,5) a v časti spojovacej chodby sa prejavila taktiež vizuálnym zatečením v rohu a na stene
miestnosti (príloha fotodokumentácie č. 4, výpoveď navrhovateľa, svedka). Navrhovateľ sám pripustil,

že k zatečeniu došlo po silnejších dažďoch opakovane, avšak iba v rozsahu ako je vyššie uvedené.
V konaní tak bolo preukázané zatečenie vody jednoznačne do kancelárie a preniknutie vlhkosti na
stenu spojovacej chodby. Nakoľko však predmet nájmu, nebytové priestory nemali slúžiť len výlučne na
skladovanie (v ktorých priestoroch, na tento účel užívaných, sa v konaní nepreukázali vady predmetu
nájmu) ale súčasne aj na účel zriadenia sídla a prevádzkovania podnikateľskej činnosti a to konkrétne

kancelária, tak súd dospel k záveru, že zatečením dažďovou vodou, nasiaknutím a navlhnutím sa stal
predmet nájmu (ako celok) bez zavinenia nájomcu nespôsobilým na dohovorené užívanie. Z uvedeného
dôvodu má súd zato, že odporkyňa oprávnene a platne vypovedala dňa 19.10.2010 v zmysle čl. III.
bod. 5 zmluvu o nájme s okamžitou platnosťou, nakoľko nastali dôvody, aby bolo možné zmluvu podľa
vyššie citovaného článku vypovedať. Nakoľko odporkyňa nemohla prenajatú vec užívať dohodnutým

spôsobom, predmet nájmu bol nespôsobilým na dohovorené užívanie, mal teda vady, tak odporkyňa
v zmysle § 673 OZ nemala ani zo zákona povinnosť platiť nájomné. Zásadné a rozhodujúce je, že
dôkazné bremeno o tom, že vec nemá vady, resp. že predmet nájmu je spôsobilým na dohovorené
užívanie zaťažuje navrhovateľa ako prenajímateľa a nie odporkyňu ako nájomníčku. Z vykonaného
dokazovania, ale súd dospel k záveru, že navrhovateľ povinnosť preukázania tvrdenia o spôsobilosti

predmetu nájmu na dohovorené užívanie bez pochybností a dostatočne hodnoverne nepreukázal. K
takémuto záveru súd došiel na základe toho, že v konaní bolo, ako je vyššie už uvedené, preukázané,
že opakovane došlo k zatečeniu vody do kancelárie a preniknutiu vlhkosti na stenu spojovacej chodby a
tento stav nebol iba krátkodobého charakteru. V konaní tak bolo preukázané, že v tejto súvislosti nastal
ako výpovedný dôvod v zmysle čl. III. bod. 5 zmluvu o nájme tak zároveň nastal aj dôvod na neplatenie

nájomného zo strany odporkyne v zmysle § 673 OZ. Opak mal v konaní preukázať navrhovateľ a
jeho zaťažovalo dôkazné bremeno dostatočne presvedčivo a bez akýchkoľvek pochybností preukázať,
že predmet nájmu nemal vady, pre ktoré nemohla odporkyňa prenajaté nehnuteľnosti bez svojho
zavinenia užívať dohodnutým spôsobom a tým by súčasne preukázal aj nenaplnenie dôvodov jej
výpovede z nájomnej zmluvy. Čo však navrhovateľ neurobil. Nájomný pomer medzi účastníkmi tak

skončilsokamžitouplatnosťoudoručenímpísomnejvýpovedenavrhovateľovivoktóbri2010.Nazáklade
vyššie uvedeného preto navrhovateľovi už nevzniklo právo na zaplatenie nájomného od odporkyne za
mesiace nasledujúce po mesiaci kedy došlo k zániku nájmu výpoveďou zo strany odporkyne, t.j. za
mesiace november 2010 až február 2011, ktoré nájomné je predmetom daného konania. Rovnako tak
navrhovateľ nemá právo ani na úhradu prípadného bezdôvodného obohatenia vo výške nájomného od

odporkyne, ktorá by sa mala bezdôvodne obohatiť tým, že predmetné priestory užívala ešte naďalej
po platnom skončení nájmu, nakoľko v konaní bolo dostatočne hodnoverne preukázané, že odporkyňa
dňa 1.11.2010 adresovala navrhovateľovi, na adresu jeho sídla (Šteruská cesta 21 Vrbové 922
03), písomnú Výzvu na odovzdanie vypovedaných priestorov a žiadala o určenie termínu odovzdania
vypovedaných priestorov s tým, že v prípade, že do 2.11.2010 sa navrhovateľ nevyjadrí, bude považovať

odporkyňa vypovedané priestory za riadne odovzdané. Konateľ navrhovateľa sa v konaní bránil tým,
že predmetná písomná výzva nebola navrhovateľovi nikdy doručená a oboznámil sa s ňou prvý krát až
v súdnom konaní. Odporkyňa predložila súdu na preukázanie zaslania písomne výzvy navrhovateľovi
Podací lístok na poštu zo dňa 4.11.2010. Na základe uvedených listinných dôkazov má súd preukázané,že odporkyňa dostatočným spôsobom vyzvala navrhovateľa na odovzdanie vypovedaných priestorov,
ak mu, ako je z podacieho lístka preukázané, zaslala písomnú výzvu na adresu sídla spoločnosti. Ak
navrhovateľovitátovýzvadoručenánebola(akotvrdí),taktátoskutočnosťmôžebyťnaťarchulenjemua

nie odporkyni, ktorá podľa názoru súdu konala dostatočne obozretne, primerane a obvyklým spôsobom.
Keďže navrhovateľ na písomnú výzvu odporkyne na odovzdanie priestorov nereagoval nemožno mať za
to, že táto ich po predmetnej výzve užívala aj ďalej vlastným zavinením neoprávnene a je povinná vydať,
vrátiť prijaté plnenie titulom bezdôvodného obohatenia, majetkového prospechu získaného plnením bez
právneho dôvodu, kedy v predmetnom období mala prijímať plnenie navrhovateľa v podobe užívania

nehnuteľností,apretobybolapovinnávrátiťpeňažnúnáhraduzískanéhoprospechuvovýškerovnajúcej
sa obvyklému, v danom prípade dohodnutému, nájomnému.

Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že navrhovateľ nemá právo ani na úhradu
nájomnéhoakožiadalvnávrhuaninaprípadnévydaniebezdôvodnéhoobohateniavovýškenájomného.
Žaloba tak bola podaná nedôvodne a preto ju súd zamietol.

Navrhovateľ navrhoval v konaní doplniť dokazovanie o výsluch syna konateľa navrhovateľa, ktorý sa mal
vyjadriť k okolnostiam zatekania do prenajatých priestorov, pričom mal podporiť tvrdenia navrhovateľa.
Tvrdia navrhovateľa mal súd v dostatočnom rozsahu a hodnoverne preukázané z iných dôkazov
(výpoveď svedkov, fotodokumentácia) a preto výsluch navrhnutého svedka pokladal za nadbytočný,

neúčelný, nehospodárny. Z uvedeného dôvodu tento navrhnutý dôkaz už nevykonal. Navrhovateľ v
konaní taktiež žiadal doplniť dokazovanie o dôkazy, ktoré by preukazovali, že prenajaté priestory boli
vhodné na skladovanie. Tieto dôkazy súd nevykonal, nakoľko by boli nadbytočné, keď v konaní mal
súd dostatočne preukázané, že predmet nájmu ako celok nebol spôsobilý, vhodný na dohovorené
užívanie, konkrétne kancelárske priestory. Preto ďalšie dokazovanie vhodnosti resp. nevhodnosti

ďalších priestorov ako je sklad nie je pre právne posúdenie rozhodujúce, lebo ak by aj bolo v konaní
jednoznačne (čo podľa názoru súdu sa na odstup času ani už presvedčivo nedá) preukázané, že sklad
bol vhodný, spôsobilý na skladovanie a v ňom uskladnený tovar určený pre spoločnosť Bodet & Horst
nebol poškodený (zavlhnutím) v dôsledku a v príčinnej súvislosti s vlhkosťou v sklade spôsobenou
zatečením (ale napr. pri preprave do skladu ako tvrdí navrhovateľ), tak by to nič nemenilo na závere

súdu, že predmet nájmu ako celok nebol vhodný na dohovorené užívanie t.j. skladovanie tovaru v sklade
a zriadenie sídla v kancelárskych priestorov, čo nemožno účelovo oddelovať a treba tento účel a spôsob
využitia prenajatých priestorov chápať vo vzájomnej neoddeliteľnej spojitosti.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 10 ods. 1 a 14

ods. 5 (za zastúpenie alebo obhajobu na pojednávaní, pri ktorom došlo iba k vyhláseniu rozhodnutia,
alebo za zastúpenie a obhajobu na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci, patrí len
štvrtina odmeny) Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. tak, že procesne plne úspešnej odporkyni priznal
plnú náhradu trov konania v sume 1.112 eur za trovy právneho zastúpenia ( 7 hlavných úkonov pr.
služby po á 131,13 eur /29.6.2011 prevzatie a príprava, 29.6.2011 spísanie odporu, 27.4.2012 spísanie

odvolania, účasť na pojednávaní v deň 29.2.2012, 28.6.2013, 19.3.2014, 19.11.2014/, za 1 úkon po á
32,78 eur /1/4 odmeny za účasť na pojednávaní v deň 30.1.2013, odročeného bez prejednania veci/,
náhrada hotových výdavkov 2 x režijný paušál (§ 16 vyhlášky) po á 7,41 eur, 2 x po á 7,63 eur, 2 x po
á 7,81 eur, 2 x po á 7,81 eur, odmena a náhrady zvýšené podľa § 18 ods. 3 vyhlášky o daň z pridanej
hodnoty) proti procesne neúspešnému navrhovateľovi s tým, že v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. priznanú

náhradu trov konania uložil zaplatiť navrhovateľovi do rúk právnej zástupkyne odporkyne.

Zvyšné uplatnené trovy právnej zástupkyne odporkyne súd neuznal a nepriznal ich náhradu, nakoľko
má za to, že tieto neboli uplatnené správne a zrejme došlo z nepozornosti k chybe, keď si táto uplatnila
náhradu za úkon - písomné vyjadrenie k návrhu zo dňa 14.11.2011, pričom takéto podanie sa v

spise nenachádza, účasť na pojednávaní v deň 10.5.2013 a 18.9.2013, pričom sa týchto pojednávaní
osobne nezúčastnila a bola ospravedlnená ako aj za účasť na pojednávaní v deň 30.1.2013, ktoré bolo
odročeného bez prejednania veci a preto jej patrí v zmysle Vyhlášky správne len 1/4 ceny odmeny za
úkon a nie plná výška ako si nesprávne uplatnila.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./ (z podania musí byť zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
- neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,
- konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené /§ 205a O.s.p./,
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

- súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods. 3 O.s.p., časť prvej vety za bodkočiarkou.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

V prípade, že povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona /zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok/.