Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. február 2015

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 1C/28/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8211200723
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Hanuščaková

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2015:8211200723.25

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudkyňou Mgr. Ivanou Hanuščakovou v právnej veci žalobkyne Mgr. K. L.,

U.. XX.XX.XXXX, R. T. X, R. - N. M., zast. JUDr. Y. T., advokátkou, Dlhý rad 17, 085 01 Bardejov, proti
žalovaným 1. C. C.B., U.. XX.XX.XXXX K. X. Y. C., U.. XX.X.XXXX, O. R. N. XXXX/X, R. - N. M., zast.
JUDr. C. I., advokátom, Hlavná 137, 080 01 Prešov, o určenie vecného bremena s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.

O trovách konania bude rozhodnuté v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 9.2.2011 domáhala, aby súd zriadil právo zodpovedajúce
vecnému bremenu - právo prechodu cez pozemok žalovaných EKN XXX/X - ostatné plochy o výmere

99m2 zapísané v katastri nehnuteľnosti Správy katastra v Bardejove na LV č. X na umožnenie prechodu
žalobkyne k jej nehnuteľnosti - garáži súp. č. XXXXX nachádzajúcej sa na parcele XXX/X - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 43 m2 v katastri nehnuteľnosti Správy katastra v Bardejove na LV č. XX.
Vecné bremeno má spočívať v povinnosti žalovaných ako bezpodielových spoluvlastníkov nehnuteľnosti
trpieť prechod žalobkyne s rodinnými príslušníkmi cez ich pozemok s možnosťou prechodu peši aj
osobným motorovým vozidlom.
Žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že je vlastníčkou nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. mesta

Bardejov zapísanej v katastri nehnuteľností Správy katastra v Bardejove na LV čís. XX - garáž - súpisné
číslo XXXXX postavená na parcele CKN XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 43 m2. Na
výstavbu garáže a rodinného domu bolo vydané dňa 30.11.1998 územné rozhodnutie, 26.01.1999
stavebnépovolenieadňa20.12.2002kolaudačnérozhodnutie.Uvedenérozhodnutiasatýkalinadstavby
rodinného domu so získaním samostatného bývania a garáže. V čase rozhodnutia i dávno predtým,
keď rodinný dom bol postavený v r. 1966 rodičmi, moji rodičia od tejto doby a aj my doposiaľ sme
užívali parcelu XXX/X - výmera 99 m2 - ostatné plochy ako cestu prístupovú k rodinnému domu a

následne ku postaveniu garáži, teda viac ako 30 rokov. Užívanie bolo nerušené a bez problémov. S
užívaním nehnuteľnosti nikdy nemali problémy až do doby, kedy kúpnou zmluvou, ktorá bola povolená
SprávoukatastravBardejovepodVXXXX/XXXXnadobudolvlastníckeprávoknehnuteľnostižalovanýs
manželkou. Momentom vstupu žalovaných do vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti nastali problémy
s tým, že v prvom rade nám pred garáž navozili kopu štrku, piesku a následne bez ohľadu na naše
výzvy odstránili bráničku v našom vlastníctve, oplotili si nehnuteľnosť a postavili si vlastnú bránu na naše
stĺpiky. Žalovaní boli vyzvaní na odstránenie závadného stavu ako aj na skutočnosť, aby rešpektovali

stav, na základe ktorého viac ako 30 rokov nerušene a bez obmedzenia užívali nehnuteľnosť právni
predchodcovia žalobkyne ako aj samotná žalobkyňa. Žalovaní však reagovali oplotením pozemku,
zhodením bráničky a zatarasením nehnuteľnosti, čím absolútne znemožnili prístup navrhovateľky k
objektu garáži. Predmetná parcela bola využívaná právnymi predchodcami žalobkyne ako aj žalobkyňousamotnou. Predmetnú nehnuteľnosť užívali v dobrej viere. So žalovanými sa nemôžu dohodnúť na
zriadení vecného bremena - práva prechodu cez nehnuteľnosť, čo deklarovali tým, že zablokovali
prístup. Prechod ku garáži máme iba z tejto časti nehnuteľnosti.

Žalobkyňa podaním doručeným dňa 21.11.2011 upresnila žalobu zo dňa 08.02.2011 s tým, že právo
zodpovedajúce vecnému bremenu nadobudli výkonom práva - vydržaním (§ 151 o ods. 1 OZ) pri splnení
zákonných podmienok: 1/predmetnú nehnuteľnosť užívali nepretržite viac ako 10 rokov na-prístup k
nehnuteľnosti, keďže takto sa nehnuteľnosť užívala nimi a predtým ich právnymi predchodcami od roku
1966, 2/nehnuteľnosť užívala žalobkyňa na realizáciu prístupu ku garáži a k nehnuteľnosti vzhľadom na

všetky okolnosti dobromyseľne v tom, že jej toto právo patrí, nikto predtým toto právo nespochybňoval
ani jej ani jej právnym predchodcom, nikto ich v realizácii tohto práva nerušil. Úpravu žaloby navrhuje z
dôvodu, že po podaní žaloby si nehnuteľnosť na základe geometrického plánu nechali žalovaní prepísať
z registra EKN do registra CKN. Žiadala preto, aby súd určil, že žalobkyňa nadobúda vydržaním právo
zodpovedajúce vecnému bremenu - právo prechodu cez pozemok žalovaných CKN XXXX/X - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 2 m2 a CKN XXXX/X -nastavané plochy a nádvoria o výmere 97 m2

nachádzajúce sa na katastrálnom území Dlhá Lúka - Bardejov zapísané v katastri nehnuteľnosti Správy
katastra v Bardejove na LV čís. XXXX na umožnenie prechodu žalobkyne k jej nehnuteľnosti - garáži
súpisné číslo XXXXX nachádzajúcej sa na parcele XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 43 m2
zapísané v katastri nehnuteľnosti Správy katastra v Bardejov na LV čís. XX. Žalovaní ako bezpodieloví
spoluvlastníci nehnuteľnosti sú povinní trpieť vykonávanie práva prechodu žalobkyni a jej rodinným

príslušníkom cez tento pozemok peši i osobným motorovým vozidlom na jej susediaci pozemok. Žiadala
zároveň, aby žalovaných zaviazal súd uhradiť žalobkyni trovy konania.
Uznesením tunajšieho súdu č. k. 1C 28/2011-105 zo dňa 28.12.2011 súd pripustil zmenu žaloby v
požadovanom znení v zmysle § 95 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku.
Žalovaní sa k veci vyjadrili / viď nižšie /.

Na pojednávanie vytýčené na deň 12.12.2014 sa ustanovili žalovaní a ich právny zástupca. Neustanovili
sa žalobkyňa a jej právna zástupkyňa, ktoré svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili, súhlasili s
tým, aby sa pojednávalo v ich neprítomnosti. Preto súd vec v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal
a rozhodol v ich neprítomnosti, prihliadol pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Účastníci
boli opakovane poučovaní podľa § 120 ods. 4 O.s.p.. Pojednávanie bolo odročené za účelom verejného

vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej v zmysle § 156 ods. 2 O.s.p. na deň 03.02.2015.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov, oboznámením vyjadreniami
ich právnych zástupcov a oboznámením v spise pripojených listinných dôkazov a spisov, tak ako boli
oboznamované na pojednávaniach ( viď zápisnice o pojednávaniach ) a zistil tento skutkový stav veci :
Z výpisu z listu vlastníctva č. XX k.ú. N. M. bolo zistené, že ako vlastník parciel zapísaných v časti A a to

par. č. XXX/X, XXX/X, XXX a stavby - rodinného domu súp. čísla XXXX postaveného na parc. č. XXX
a garáže súp. č. XXXXX postavenej na parc. č. XXX/X je v jeho časti B zapísaná : K. L. - žalobkyňa /
pod B 1 / na základe darovacej zmluvy - V XXXX/XX.
Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX k.ú. Dlhá Lúka bolo zistené, že ako vlastník parcely zapísaných v
časti A a to par. č. EKN XXX/X o výmere 99 m2 sú v jeho časti B zapísaní : C. C. K. Y. C. - žalovaní /

pod B 3 / na základe kúpnej zmluvy - V XXXX/XXXX ( LV zo dňa 22.9.2010 ).
Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX k.ú. N. M. bolo zistené, že ako vlastník parcely zapísaných v časti
A a to par. č. CKN XXXX/X o výmere 2 m2 a CKN XXXX/X o výmere 97 m2 sú v jeho časti B zapísaní :
C. C. K. Y. C. - žalovaní / pod B 3 / na základe kúpnej zmluvy - H. XXXX/XXXX ( LV zo dňa
10.12.2013 ). Zápis geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XX - A. XXX/XXXX.

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX k.ú. Dlhá Lúka bolo zistené, že ako vlastník parcely zapísaných v
časti A a to par. č. EKN XXX/X o výmere 99 m2 sú v jeho časti B zapísaní : 1/ R. F. pod B1 v podiele 1 na
základe A. XXX/XX-XX/XX, rozhodnutie OU - OPPaLH č. X/XXXX/XXXXX-XXX z 25.1.2001, Z XXXX/
XXXX, PKV XXX a 2/ G. F. pod B2 v podiele 1 na základe osvedčenia o dedičstve 3D 46/2010, Z XXXX/
XXXX ( LV zo dňa 14.7.2010 ). V tom čase bola vyznačená aj plomba na základe V XXXX/XXXX.

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX k.ú. N. M. bolo zistené, že ako vlastník parcely zapísaných v časti A
a to par. č. EKN XXX/X o výmere 99 m2 sú v jeho časti B zapísaní : 1/ R. F. K. R. R. pod B1 v podiele
1/1 na základe RI XXX/XX-XX/XX, rozhodnutie OU - OPPaLH č. 3/.-XXX z 25.1.2001, Z XXXX/XXXX,
PKV XXX ( LV zo dňa 6.4.2010 ).
Z predložených katastrálnej a pozemkovej mapy ( čl. 11 -12) vyplýva, že parc. č. XXX, XXX/X K. XXX/

X nasledujú za sebou ( smerom od hlavnej cesty ) smerom k parc. č.XXX/X. Na parcele č. 391/2 je
postavená stavba smerom k parcele č. XXX/X. Parc. č. XXX/X sa nachádza smerom nahor od parc. č.
XXX za parcelou s ňou susediacou č. XXX.Z rozhodnutia OÚ Bardejov, odbor životného prostredia zo dňa 30.11.1998 vyplýva, že bolo rozhodnuté
o umiestnení stavby - nadstavby rodinného domu zo získaním samostatného bytu a garáže na parc. č.
XXX K. XXX, LV č. XX, k.ú. N. M. pre navrhovateľku - žalobkyňu. Tá sa bude realizovať podľa situačného

nákresu. Rozhodnutie sa doručuje - navrhovateľka, K. L., W. I., primátor mesta Bardejov.
Z predloženého stavebného povolenia zo dňa 26.1.1999 vyplýva, že bola povolená stavba - nadstavba
rodinného domu zo získaním samostatného bytu a garáže na parc. č. XXX a XXX, LV č. XX, k.ú. N.
M. pre navrhovateľku - žalobkyňu. Garáž má byť osadená na parc. č. KN XXX a to 2m od hranice
pozemku zo strany severnej a 10 m od hranice pozemku zo strany východnej. Vlastník parc. č. XXX/X

dal súhlas k povoleniu vstupu na pozemok na nevyhnutnú dobu po dohode. Rozhodnutie sa doručuje -
navrhovateľka, K. L., W. I., D. D., primátor mesta Bardejov.
Z predloženého kolaudačného rozhodnutia zo dňa 20.12.2002 vyplýva, že bolo povolené užívanie
stavby - samostatne stojacej garáže na parc. č. L. XXX/X, k.ú. N. M. - vlastná murovaná stavba bez
inžinierskych sieti, pre navrhovateľku - žalobkyňu. Stavba bola vykonaná v súlade dokumentáciou a
podľa stavebného povolenia. Rozhodnutie sa doručuje navrhovateľke - žalobkyni.

Žiadosťou zo dňa 10.9.2010 žalobkyňa žiadala Mestský úrad Bardejov o povolenie vydláždenia
prístupovej cesty z garáže stojacej na parc. č. XXX/X, k.ú. N. M. na miestu komunikáciu z dôvodu
nevynášania blata v daždivom počasí na cestu.
Stanoviskom zo dňa 17.9.2010 Mestský úrad Bardejov uviedol, že súhlasí s uložením dlažby na
mestskom pozemku par. č. 391/2 s uvedením postupu ( šírka 3m, štrkové lôžko 10 cm, pieskové lôžko

5 cm, uloženie dlažby so zapieskovaným špár ).
Z fotografií na čl. 18 - 20 vidieť postavenú garáž smerom k pozemku č. XXX/X, ohradenie bránou,
otváranie dverí smerom k bráne k ulici. Brána je na fotografii čl. 20, 21 uzamknutá a pozemok oplotený.
Výzvou zo dňa 13.10.2010 boli žalovaní žalobkyňou vyzývaní na odstránenie závadného stavu a to
umožnenieprístupukgarážinaparc.č.XXX/X,k.ú.N.M.cezparc.č.XXX/Xstým,žejuužívažalobkyňa

od roku 1998 a pred ňou jej predchodcovia a predchádzajúci vlastník im nebránil v prechode. Poukázali
na vydržanie vecného bremena.
Podaním zo dňa 19.1.2011, 26.11.2010 žalobkyňa reagovala na výzvu žalovaných na odstránenie
stavby s čím nesúhlasí. Uviedla, že jej bránia vo vstupe na nehnuteľnosť.
Podaniami zo dňa 2.11.2010 a 27.12.2010 žalovaní žalobkyni oznámili, že s návrhom na zriadenie

vecného bremena nesúhlasia, rovnako ju upozornili, že na parc. budú vykonávať stavebné práce, pričom
požiadali o premiestnenie elektrického kábla v zemi, keďže bol
uložený bez ich súhlasu a preto nebudú zodpovedať za vzniknutú škodu. Taktiež uviedli, že časť stavby
garáže je postavená na ich parcele, preto žiadajú o jej odstránenie.
Podaním zo dňa 26.8.2011 žalovaní oznámili žalobkyni vykonávanie stavebných prác na parc. č. XXX/X

od 9.9.2011 do 16.9.2011 ( Východoslovenská vodárenská spoločnosť ), požiadali o odstránenie plota
a elektrickému kábla. Výkopové práce sa vykonávali dňa 23.9.2011 od 15.00 hod do 19.00 hod ( čl.
82 ). Súdu boli predložené fotografie o vykonaní prác na parc. č. XXX/X a fotografie o výjazde z dvora
žalobkyne na hlavnú cestu ( strmší výjazd, rovnaké výjazdy majú aj susedia ).
Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 10.3.2011 súd nariadil predbežné opatrenie v znení :

1/ Žalovaní sú povinní zdržať sa akýchkoľvek úkonov a konaní, ktorými by mohli brániť prechodu
žalobkyni peši i osobným motorovým vozidlom cez parcelu č. XXX/X - ostatné plochy o výmere 99 m
2 nachádzajúcu sa v k.ú. N. M. zapísanej v katastri nehnuteľnosti Správy katastra v Bardejove na LV
č. XXXX.
2/ Toto predbežné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vedeného tunajším súdom

pod sp.zn. 1C 28/2011.

Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 29.6.2012 súd nariadil predbežné opatrenie v znení :
1/ H. E., U.. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/X, R. - N. M. sa z a k a z u j e vstupovať na nehnuteľnosť
- parc. č. CKN XXXX/X o výmere 2 m2 a parc. č. V. XXXX/X o výmere 97 m2 zapísaných na LV č. XXXX,

L..Ú.. N. M..
2/ Toto predbežné opatrenie b u d e trvať do právoplatného skončenia konania vedeného tunajším
súdom pod sp. zn. 1C 28/2011.

Podaním zo dňa 29.3.2011 sa k veci vyjadrili žalovaní ( odvolanie voči uzneseniu o nariadení

predbežného opatrenia ). Uviedli, že žalobkyňa má k parcelám, na ktorých má postavený doma garáž
riadny prístup z miestnej komunikácie na ul. Hlavnej. Ani v predložených rozhodnutiach - o umiestnení
stavby, stavebnom povolení, nie je nikde uvedené, že má k nim prístup cez parc. č. EKN XXX/X,
ktorú vlastnia. Túto parcelu využívala žalobkyňa ako prístup na parc. č. XXX, aby si skrátila cestu dogaráže, ale robila to neoprávnene bez súhlasu vlastníkov. Nikdy ich nepožiadala, ani predchádzajúcich
vlastníkov o povolenie užívať túto parcelu na prechod. V žiadosti o vydláždenie parcely, žiadala o
vydláždenie svojej parcely, ktorá tvorí prístup do je garáže, nie vydláždenia ich parcely EKN XXX/X.

Tým, že žalobkyňa užíva ich parcelu, bráni im v riadnom užívaní, na čo ju ústne aj písomne upozornili.
Žalobkyňa nikdy v minulosti nedostala súhlas od vlastníkov, čo potvrdzujú aj p. R. K. D.. G.. Nie je preto
pravdou, aby bola dobromyseľná. Cez parc. č. XXX/X sa vykonáva kanalizačná prípojka, pretože oni ani
ich susedia nemajú iné technické riešenie na napojenie na verejnú kanalizáciu. Majú zato, že žalobkyňa
má prístup k svojmu domu a do garáže cez parcely vo svojom vlastníctve z miestnej komunikácie a nie

len cez parc. č. EKN XXX/X, ktorú užíva neoprávnene, bez súhlasu vlastníkov.
Z čestného prehlásenia F. R., manželky nebohého B. R. a F. G., dcére po nebohom B. R. zo dňa
28.3.2011 vyplýva, že čestne vyhlásili, že na parc. č. XXX/X o výmere 99 m2 p. E. a jeho dcére užívanie
a prechod cez túto parcelu nikdy nepovolili a zároveň ich o to nikdy nepožiadali ani ústne ani písomne.
Podaním zo dňa 15.4.2011 žalobkyňa uviedla, že ju nikto nikdy ničím neobmedzoval v prístupe cez
parcelu, ani jej predchodcov. Parcelu využívajú ako prístupovú cestu k garáži bez obmedzenia viac ako

30 rokov. Problémy nastali až, keď sa vlastníkmi parcely stali žalovaní. Nie je im jasné, čo ich viedlo
ku kúpe pozemku. Tvrdenie o prípojke je klamlivé, susedia majú prípojku a môže sa napojiť aj na ich
prípojku. Žalovaní im znepríjemňujú život a najmä užívanie garáže. Po výzve 28.3.2011 po nariadení
predbežného opatrenia žalovaní umožnili prístup ku garáží, ale neodstránili bráničku.
Súdu bol predložený aj geometrický plán XXXXXXXX-XX/XX na oddelenie parcely číslo CKN XXXX/XX

( roh garáže sa má nachádzať na parcele žalovaných ) zo dňa 8.12.2010.
Podaním zo dňa 10.11.2011 žalobkyňa uviedla, že p. I. K. L. sú vlastníkmi susediacich pozemkov,
ktorí nemajú nič spoločné so žalovanými. Garáž bola realizovaná tak, aby zabezpečovala bezpečný
a riadny prístup ku garáží, vzhľadom na predložené fotografie o prístupe na hlavnú cestu. Iný prístup
s možnosťou obídenia parcely nie je možný. Pri stavbe sa dodržali podmienky stavebného povolenia.

Súdu predložila zmluvu o dodávke elektriny zo dňa 29.1.2002 na svoje meno na odber 6Kw, kábelová
prípojka; pracovný príkaz zo dňa 31.10.2002 na namontovanie nového zariadenia na meno žalobkyne
- nový odber, na stĺpe, garáž; dokument o odbornej prehliadke elektrického zariadenia na garáži -
elektrická prípojka.
Podaním doručeným súdu dňa 23.4.2012 v nadväznosti na výsledky pojednávania konaného dňa

13.04.2012, žalobkyňa prostredníctvom právnej zástupkyne oznámila, že mimo návrhov na doplnenie,
ktoré predniesli na pojednávaní, teda vypočutie svedkyne F. R., pokiaľ jej to zdravotný stav dovolí,
navrhujú, aby súd z úradnej povinnosti vyžiadal zo Správy katastra v Bardejove kúpnu zmluvu, na
základe ktorej žalovaní odkúpili nehnuteľnosť od pôvodných vlastníkov, kúpna zmluva je zavkladovaná
pod čís. V XXXX/XXXX ako aj dedičný spis po nebohom R. R., z ktorého by malo byť zrejme

dedenie nehnuteľnosti, eventuálne spôsob nadobudnutia nehnuteľnosti. K veci podotkli, že sporná
nehnuteľnosť bola právnymi predchodcami žalobkyne užívaná od roku 1965, teda ešte dávno predtým,
než nehnuteľnosť mal nadobudnúť R. R. s manželkou.
K záverom pojednávania zo dňa 20.11.2013 podala žalobkyňa vyjadrenie s tým, že ona a jej právni
predchodcovia užívali spornú nehnuteľnosť viac ako 30 rokov v dobrej viere, nerušene, nikým neboli v

užívaní rušení až do doby, kým do sporu nevstúpili žalovaní. Tuto skutočnosť potvrdila na pojednávaní
aj svedkyňa navrhovaná žalovanými F. G., ktorá potvrdila, že sporné parcely nikdy oni ani jej mama
R. neužívali a nikdy žalobkyňu ani jej právnych predchodcov nevyzvali, že užívajú ich pozemok a aby
sa zdržali užívania ('zápisnica z pojednávania 13.04.2012). Vychádzajúc z takého stavu bolo žalobkyni
vydané aj územné rozhodnutie, stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie na stavbu garáže a takto

žalobkyňa i jej právni predchodcovia užívali nehnuteľnosť už v roku 1966, kedy bol postavený rodinný
dom. Postavenie garáže, spevnené plochy a rozhodnutia vydané stavebným úradom osvedčujú tvrdenia
žalobkyne, že sa tento prechod cez sporné pozemky v minulosti využíval až do doby, kým sa nestali
vlastníkmi tejto nehnuteľnosti
žalovaní. Nikto v čase vydania týchto rozhodnutí túto skutočnosť nenamietal ani nespochybňoval, ani

nepodal prípadný návrh na súd, preto aj v tomto konaní je treba vychádzať z týchto rozhodnutí aplikujúc
ust. § 135 ods. 2 O.s.p. Keďže žalobkyňa nemá inú možnosť prístupu ku stavbe (garáže) a takýto
prístup využívala nerušene, nepretržite a v dobrej viere, je potrebné zriadiť takéto vecné bremeno
na úpravu vzťahov medzi vlastníkmi pozemku a vlastníkom stavby (stavebníkom) - na zabezpečenie
práva prístupovej cesty k nehnuteľnosti - stavbe, pričom prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť

inak. Jedným zo základných predpokladov oprávnenej držby je dobrá viera držiteľa, že mu vec alebo
vykonávanie práva patrí. Dobrá viera je psychický stav držiteľa; takýto držiteľ sa domnieva, že mu
vec alebo právo vlastnícky patrí, hoci v skutočnosti tomu tak nie je. Dobrá viera musí byť podložená
konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno usudzovať, že toto presvedčenie držiteľa je opodstatnené amusí trvať po celú vydržaciu dobu. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery,
sú spravidla skutočnosti, týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia veci (práva) a svedčia o poctivosti
nadobudnutia, t.j. tzv. titulu uchopenia sa držby (objektívne právny dôvod nadobudnutia držby). Držba je

všeobecne vymedzená bez zreteľa na to, či držiteľ má právo držby (ius possidenti); stačí púhy fakticky
stav nakladania s vecou alebo právom ako s vlastnými (animus). Zásadne možno držať veci, ako aj
právo, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon (napr. právo zodpovedajúce vecnému bremenu a
pod.). Vychádzajúc z tejto dikcie zákona, zo svedeckej výpovede svedka E. a svedkyne G. a tiež aj z
výpovede žalobkyne a predložených materiálov vydaných v správnom konaní, územné rozhodnutie čís.

XX/XXXXX-C.u zo dňa 30.11.1998, stavebné povolenie zo dňa 26.01.1999 a kolaudačné rozhodnutie
je jednoznačné a nepochybné, že žalobkyňa a jej rodinní príslušníci spornú parcelu užívajú tak ako
uviedli dlhodobo, v dobrej viere, že im patrí, keďže od doby postavenia rodinného domu v roku 1966
im v užívaní parcely nikto nebránil až do doby, kedy si sporný pozemok kúpili žalovaní. Žalobkyňa aj jej
právni predchodcovia nemali vedomosti o tom, aby užívali pozemok v rozpore s právnym i skutkovým
stavom, keďže na túto skutočnosť ich nikto neupozornil ani pri správnom konaní, kedy sa rozhodovalo o

umiestnení a užívaní stavby. Uviedli, že nesúhlasia so stanoviskom žalovaných v súvislosti s námietkou
premlčania (§ 109 OZ), keďže právo zodpovedajúce vecnému bremenu sa vykonávalo aj vykonáva.
Navrhla preto, aby súd jej žalobe vyhovel v plnom rozsahu.

Podaním zo dňa 2.5.2012 boli súdu predložené listiny z katastra nehnuteľností :

1/ Notárska zápisnica zo dňa 14.4.1970 registrovaná Štátnym notárstvom pod RI XXX/XX dňa
19.5.1970, na základe ktorej C. C., C. C., Ž. C. ( na jednej strane ) a R. K. F. R. ( na strane druhej )
uzavreli zmluvu o uznaní a rozdelení parciel zapísaných v k.ú. N. M. na záp. č. XXX ( mpč. XXX/a ) a záp.
č. XXX ( mpč. XXX/b ) podľa užívacieho stavu ( do držby vstúpili už veľmi dávno a užívajú nehnuteľnosti
ako svoje vlastné už dávno ) s tým, že manželia R. boli vyhlásení za vlastníkov nehnuteľnosti v záp.

č. XXX, rodina C. za vlastníkov nehnuteľnosti v záp. č. XXX, zároveň geometrickým plánom došlo k
vytvoreniu nových parciel podľa dohodnutého uznania vlastníckych práv k nehnuteľnostiam; došlo k
zosúladeniu pozemnoknižného stavu so stavom skutočným, tak sa vykonalo aj rozdelenie pozemkov.
2/ PKV č. XXX, L..Ú.. N. M., z ktorej vyplýva, že bola uzavretá na základe RI XXX/XX dňa 22.5.1970,
vlastníkmi mpč. XXX/b po celú dobu ( od roku 1904 ) bola rodina C.

3/ kópia kúpnej zmluvy zo dňa 22.6.2010 ( povolený vklad č. H. XXXX/XXXX dňa 19.7.2010 ), na základe
ktorej sa žalovaní stali vlastníkmi pac. č. XXX/X o výmere 99 m2

zapísanej na LV č. XXXX, L..Ú.. N. M. v podiele 1/1 od predávajúcich Terézie G. K. F. R.
4/ LV č. XXXX, k.ú. N. M., z ktorého vyplýva, že parcela EKN č. XXX/X o výmere 99 m2 bola zapísaná

ako CKN XXXX/X o výmere 2 m2 a 1282/9 o výmere 97 m2, vlastníci - žalovaní v podiele 1/1 na základe
kúpnej zmluvy V XXXX/XX, GP č. XXXXXXXX-XX/XX - R XXX/XXXX, pretým boli vlastníkmi p. F. G.
( 3D 46/2010 ) a F. R. každá v podiele 1 a predtým F. R. K. R. R. v podiele 1/1 ( A. XXX/XX, D. XXX )
5/ oznámenie, že rozhodnutie OU - OPPaLH č. X/XXXX/XXXXX-XXX z 25.1.2001, Z XXXX/XXXX je
evidované ako omylom zapísané podanie.

Z osvedčenia o dedičstve sp. zn. 3D 46/2010 zo dňa 8.6.2010 vo veci prejednania dedičstva po neb. R.
R., Q.. XX.XX.XXXX bolo zistené, že predmetom dedenia bola nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX,
L..Ú.. N. M.- parc č. XXX/X o výmere 99 m2 pod B1 v podiele 1, ktorú nadobudla F. G.. Rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 8.6.2010.

Na pojednávaní dňa 27.9.2011 právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že trvá na podanej žalobe.
Odporcovia aj napriek predbežnému opatreniu vykonali úpravy na pozemku. Uvedený pozemok bol
vyrovnaný, bola však rozbitá prístupová cesta. Je tam aj pretrhnutý elektrický kábel. Uvedené vidieť na
fotografii č. 1. nie je možné realizovať prístup k garáži vzhľadom na spomínaný elektrický kábel, aby

nedošlo k ohrozeniu zdravia. Žalobkyňa nemá z tohto dôvodu ani elektrinu v garáži. Na výkopové práce
reagovali zo dňa 5.9.2011, nič však žalovaným nebránilo počkať s vykonaním prác do pojednávania.
Žalobkyňa ani v súčasnej dobe nemôže užívať terén. K možnej dohode uviedla, že im druhou stranou
nebol predložený konkrétny návrh dohody.

Na pojednávaní dňa 27.9.2011 právna zástupkyňa žalovaných uviedla, že nesúhlasia s podanou
žalobou, avšak nebránia sa ani dohode. Žalovaní sa snažili so žalobkyňou dohodnúť, avšak nie je
ochotná s nimi komunikovať, komunikujú len prostredníctvom právnej zástupkyne. Listom zo dňa
26. 8.2011 oznámili, že sa budú realizovať práce, tieto sa realizovali 22.9.2011. V zemi sa hľadal ajelektrický kábel, nenašiel sa, žalobkyňa ho neoznačila, preto kopali. Robil sa odpadový kanál k ich domu.
Žalobkyňa bola obmedzená v prístupe na 4 hodiny.

Na ohliadke na mieste samom dňa 28.10.2011 sa vchádzalo na pozemok EKN č. XXX/X. Na vstupe
je brána, ktorá bola otvorená, nakoľko prístupová cesta bola k parcele momentálne rozkopaná. Od
vstupnej brány ku garáži je cca 10 m. Povrch parcely je momentálne rozkopaný, nachádza sa na ňom
kamenie. Vedľa parcely XXX/X sa nachádza susedný pozemok a za týmto pozemkom sa nachádza
pozemok žalovaných. Na garáži sú vstupné dvere zo strany parcely 556/2. Vstúpilo sa na parc. XXX/,

teda na parcelu žalobkyne. Medzi garážou a susednou parcelou, ktorá je oplotená je vzdialenosť cca
4,5 m. Následne sme sa presunuli smerom k parc. XXX/X, k domu žalobkyne, kde z ľavej strany je úzka
prístupová cesta cca do 3 m. Pred domom sa nachádza hlavná cesta, pričom východ na cestu je dosť
stúpajúci a za bránou vstupnou pred domom je výstup prudký.
Podľa vyjadrení žalovaných sú hranice parcely vymedzené oplotením s tým, že v jednej časti v pravom
rohu zasahuje garáž asi 70 cm do ich parcely. Aj susedia majú ešte horšie vstupy na hlavnú cestu a

chodia ztamadiaľ bez problémov.

Podľa vyjadrenia žalobkyne cez vstupnú bránu na parcelu sa vždy chodilo k ich garáži. Túto parcelu
užívali na prechod aj jej rodičia. Oplotenie na parcele je pôvodné, ktoré postavili moji rodičia.
Žalovaný v 1. rade uviedol, že pôvodne všetky pozemky - žalobkyne, vedľajší susediaci pozemok a ďalší

ich pozemok patril jednej rodine. Pozemok predala jeho prastará matka rodine E..
Právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že ak by mali vedomosť o tom, že p. R. predáva túto parcelu
určite by ju žalobkyňa odkúpila, nakoľko potrebuje prístup k svojej garáži, nakoľko iný prístup k nej
nemá. K stavbe - garáži sú územné rozhodnutia a je vydané kolaudačné rozhodnutie. Na elektrickú
prípojku existujú príslušné povolenia, teda nejedná sa o čiernu stavbu ako to bolo uvádzané zo strany

žalovaných. Aj napriek predbežnému opatreniu boli na pozemku vykonávané úpravy.
Žalovaná v 2. rade uviedla, že pri výstavbe garáže bolo porušené stavebné povolenie. Garáž mala byť
postavená o 10 m ďalej do pozemku žalobkyne. Ak by to bolo tak postavené, tak by sa dnes vyhli
problémom a každý by si chodil po vlastných pozemkoch.
Na otázku súdu na žalobkyňu či je možné ku garáži prejsť aj z prednej časti pozemkov, ktoré patria jej,

žalobkyňa uviedla, že riešili s manželom garáž z tejto strany z dôvodu, že z prednej strany domu je
hlavná cesta a riešili to kvôli bezpečnosti a z dôvodu, že z tejto strany mali prístup, aj keď vlastne
musia obchádzať celú ulicu dookola. Momentálne garážujú auto vpredu za domom, nakoľko do garáže
nemôže ísť a s autom prechádza popri dome. Z tejto strany (od domu ) sa vychádza autom dosť ťažko,
nakoľko sa hneď pri dome nachádza zákruta na Zborov.

Výsluchom žalobkyne bolo zistené, že na svojich pozemkoch žije celý život. Už predtým tie pozemky
užívali jej rodičia, tak ako to videli na ohliadke. Oplotenie je tam pôvodné. Vždy sa na ich pozemok
chodilo zozadu cez starú bráničku. Rodičia jej hovorili, že aj keď sa staval dom, tak sa vozil materiál zo
zadnej strany. V roku 1998 sa vydala. Manžel mal auto, tak potrebovali túto situáciu riešiť. Vzhľadom

na bezpečnosť dopravy a zdravia, vždy chodili zozadu aj napriek tomu, že museli obchádzať celú
ulicu. Aj keď žiadali o stavebné povolenie, aj pri kolaudačnom konaní nebol s týmto žiaden problém.
Pani R. nebola prítomná pri týchto konaniach. Nebola pozvaná, nevie prečo. Pani R. nechodila na
pozemok. Spolu dobre vychádzali. Pomáhali si. Stretli sa ešte aj v lete roku keď sa pozemok predal
a nič nespomínala, že tento pozemok chce predať. Necíti, aby postupovala protiprávne. Ona sa stala

vlastníčkoupozemkovvroku1998nazákladedarovacejzmluvyodsvojichrodičov.Stálesaprechádzalo
na pozemok cez spornú parcelu.
Na otázku súdu, či ich niekto rušil v prechode cez spornú parcelu, žalobkyňa uviedla, že nie nikdy až
do vzniku tohto problému, keď to kúpili žalovaní. Nevedela o tom, že pani R. pozemok predáva. Ona
by ho kúpila.

Na ďalšiu otázku súdu, na základe akých skutočnosti odôvodňovala svoje právo prechodu cez spornú
parcelu, žalobkyňa uviedla, že ho dlhodobo užívajú, že to užívali i jej rodičia. Vždy sa to užívalo na tento
účel.
Na otázku súdu, či existovala nejaká dohoda ohľadne užívania spornej parcely, žalobkyňa uviedla, že
ich nikdy pani R. ohľadom užívania neoslovila. Netušili, že to môže byť problém. Nevedeli, že ona má

tento pozemok, keďže v žiadnom konaní sa s ňou nekonalo.
Na otázku právneho zástupcu žalovaných, či je niekde v darovacej zmluve uvedené aj právo
zodpovedajúce vecnému bremenu k predmetu sporu žalobkyňa uviedla, že nie je.Na ďalšiu otázku právneho zástupcu žalovaných, keď sa prevádzalo vlastnícke právo k pozemkom
darovacou zmluvou, či jej rodičia oznámili, či existuje nejaká držba práva k spornému pozemku,

žalobkyňa uviedla, že nie.
Na ďalšiu otázku právneho zástupcu žalovaných, či ako nadobudla pozemok, či si vysporiadala prechod
k dverám v stavbe od právnej predchodkyne žalovaných, žalobkyňa uviedla, že nie, lebo nebola
účastníčkou už spomínaných konaní. Nevedeli, že pani R. je vlastníčkou. Žili v tom, že je to ich časť.
Na ďalšiu otázku právneho zástupcu žalovaných, či v čase od nadobudnutia vlastníckeho práva do času

sporu boli na jej strane nejaké obmedzenia, ktoré by jej bránili v prístupe ku katastrálnemu operátu,
žalobkyňa uviedla, že nevidí dôvod na takúto otázku.

Výsluchom žalovaného v 1. rade bolo zistené, že žalobkyňa a jej rodičia užívali pozemok ale bezprávne.
Už pri výstavbe garáže v roku 1998 vedela, že majiteľkou pozemku je pani R.. Mala súhlas od pána
I. a neb. pani L., teda od susedov. Len od susedky z východnej strany súhlas nebol. Na rozhodnutí je

ceruzkou dopísaná pani R.. Pri výstavbe garáže táto bola posunutá o 10 metrov s tým, že jeden meter
zasahuje do ich pozemku. Kúpili pozemok bez ťarchy. Garáž bola postavená nie v súlade s vytýčením
stavby a v rozpore so stavebným povolením. Nevie kto by jej vydal povolenie, aby garáž stál na cudzom
pozemku. Taktiež garáž mal byť bez inžinierskych sieti. Má elektrickú prípojku na ich pozemku, im to
tam zavadzia. Žiada, aby túto elektrickú prípojku odstránila, aby si mohli poriadne ohradiť svoj pozemok.

Taktiež čo sa týka už z jej strany spomínaného elektrického kábla tento bol neodborne vložený do zeme,
neboli dodržané technické normy. Tiež mali problémy pre kanalizačnú prípojku. Oni stále chodia po ich
pozemku.Dokoncamujejmanželzahádzalkanalizačnúšachtuštrkomsodôvodnením,žesipoškodzuje
auto. Tiež po ich pozemku chodí pán Seman, otec žalobkyne. Nevie na základe akých skutočností.
Nezatvárajú bránu na pozemok, chodia po pozemku cudzí ľudia, psy a pod. Teraz, keď je sneh, tak

si tento odhrnuli na jednu a na druhú stranu a oni nemôžu vôbec užívať svoj pozemok. Za tie roky si
mohla žalobkyňa dať do poriadku, dobre vedela komu tento pozemok patrí. Jej otec ako aj susedia tiež
vychádzajú zo svojich pozemkov na hlavnú cestu bez problémov len oni nie. Taktiež na ich pozemku
parkujú auto, nielen po ňom prechádzajú do garáže. Nemajú právo parkovať na ich pozemku.

Výsluchom žalovanej v 2. rade bolo zistené, že žalobkyňa je vlastníčkou parciel č. XXX/X K. XXX/X
teda 12 árov. Od začiatku si prihradili k svojmu pozemku aj ten jeden ár, ktorý zodpovedá ich pozemku a
užíva ho bezdôvodne. Nemá právo žiadať právo prechodu cez pozemok. Posunula garáž o 10 metrov,
zasiahla tým aj do ich pozemku. Ak by sa to nestalo, tak by si každý užíval svoje pozemky a nebol
by tento problém. Cez ich parcelu si riešia aj odpad z ich pozemku, zo záhrady, stále tam furikujú,

čím znehodnocujú ich pozemok. Nezatváraním bránky je ich pozemok prístupný širokej verejnosti. Ako
náhle sa niekto objaví na ich pozemku alebo sa začne niečo robiť hneď ich fotí a volá na nich policajtov.
Nechcela sa s nami dohodnúť, vyhrážala sa im a komunikuje s nimi cez svoju právnu zástupkyňu. Do
sporu sa zamiešali aj jej rodičia, ktorí im vulgárne nadávali, ohovárajú ich, špinia meno. Nežiada nič
cudzie, chce len užívať svoj pozemok.

Na otázku právnej zástupkyne žalobkyne, či žalovaná v 2. rade keď kupovala tento pozemok mala
vedomosť o tom, že tento pozemok sa užíva, že sa tam chodí pešo do garáže a pod., žalovaná v 2. rade
uviedla, že nevedeli, kupovali pozemok bez ťarchy.
Na otázku právnej zástupkyne žalobkyne od čoho odvodzuje, že garáž bol postavený v rozpore so
stavebným povolením, žalovaná v 1. rade uviedla, že vyplýva z dokumentácie týkajúcej sa stavby.

Poukazuje na stavebné povolenie.

Právny zástupca žalovaných dodal, že nárok je protizákonný. Poukázal na článok 20 ods. 4 Ústavy SR,
z ktorého vyplýva, že vlastnícke právo môže byť obmedzené len za náhradu vo verejnom záujme.

Výsluchom svedka H. E. bolo zistené, že žalobkyňa je jeho dcérou. K žalovaným nemá žiaden vzťah.
V roku 1965 pozemky, ktoré teraz patria žalobkyni dostal ako svadobný dar. Na pozemku začali stavať
dom s tým, že všetok materiál sa vozil na stavbu domu zozadu cez spornú parcelu, lebo spredu bol
výjazd problematický. Vtedy tam ešte domy neboli, bolo tam smetisko. Po postavení domu choval na
spodnej parcele hydinu. Mal to všetko ohradené. Následne pozemky daroval s domom dcére. Nato si

kúpili s manželom auto. Keďže bol spredu problematický výjazd na cestu, aj on mal s tým problémy
ako dlhoročný profesionálny vodič. Tak sa rozhodli postaviť garáž a dali si žiadosť o povolenie stavby
garáže. Komisia so všetkým súhlasila. Dali im rozmery stavby. Oni to zamerali. Taktiež dcéra požiadala
o elektrickú prípojku ku garáži. Garáž bola skolaudovaná, elektrická prípojka tiež. Tak sa dozvedeli,že sporný pozemok im nepatrí, že pán C. ho kúpil od pani R.. Táto pani sa nikdy o pozemok nikdy
nestarala alebo im nikdy nepovedala, že čo robia na jej parcele. Nevie ako to žalovaní kúpili, keď ich
nikto o vlastníctve ani pri stavbe domu neupozornil. On dobre vychádzal s ich zaťom a ani on mu ani

raz nepovedal, že tam majú pozemok, preto nevie ako sa to všetko teraz stalo. Určite to bolo z dôvodu,
že má za domom žalovaného určitý pozemok tak on náročky kúpil pozemok za ich. Pani R. im ani raz
nepovedala, že čo je s tým pozemkom.
Na otázku súdu na základe čoho si svedok myslel, že je vlastníkom spornej parcely, svedok uviedol, že
tam nikto nebol vedený ako vlastník. Ešte susedia mu povedali, že si to má zahradiť až po koniec. Od

roku 1965 nikto ani slovo nepovedal ohľadne tohto pozemku.
Na ďalšiu otázku súdu či bolo vlastnícke právo k spornej parcele v prospech svedka niekedy zapísané
v katastri nehnuteľnosti, svedok uviedol, že nie, nebolo nikdy.
Na otázku súdu, či vedel, že to vlastní pani R., svedok uviedol, že nie.
Na ďalšiu otázku súdu, kedy sa to dozvedel, svedok uviedol, až pri týchto sporoch.
Na ďalšiu otázku súdu, či niekedy videl pani R. na tomto pozemku, svedok uviedol, že v živote nie ani

jej deti.
Na ďalšiu otázku súdu, či od roku 1965 ho niekto rušil v užívaní spornej parcely, svedok uviedol, že nikto
nikdy. Ešte aj vodu z potoka vozili zo zadnej časti dvora, bola tam cisterna na vápno.
Na otázku právnej zástupkyne žalobkyne, či za celú dobu od roku 1965 do kúpy pozemku žalovanými
ich niekto rušil, resp. upozornil, že je vlastníkom pozemku alebo aby odstránili stavbu , svedok uviedol,

že nikdy.
Na otázku právnej zástupkyne žalobkyne, či ani pri stavebnom konaní sa neozval zainteresovaný
vlastník, svedok uviedol, že nikto.
Na otázku právneho zástupcu žalovaných, nech svedok uvedie čo si myslel, komu prináleží právo k
pozemku a aké on má oprávnenie k tomuto pozemku, svedok uviedol, že si nič nemyslel. Keď staval

nikto mu nič nepovedal, stále tam chodil. Nikto ich v užívaní nerušil. Vlastnícke právo nikomu nepatrilo.
Chodili tam aj iní ľudia. V tom čase neboli tam domy. Bolo tam smetisko.
Na ďalšiu otázku právneho zástupcu žalovaných, či čítal kolaudačné rozhodnutie a či bola stavba
postavená v zmysle výmer uvedených v územnom rozhodnutí, svedok uviedol, že čítal to. Tam žiadne
pozemky v tom čase neboli.

Na ďalšiu otázku právneho zástupcu žalovaných, či mal svedok nejaký napr. zdravotný problém, ktorý
by ho obmedzoval v prístupe ku katastrálnemu operátu, svedok udáva že nebude odpovedať ohľadne
svojho zdravotného stavu. Mohol sa dostať na kataster.

Na ďalšiu otázku právneho zástupcu žalovaných, či svedok v súčasnosti chodí na pozemok a z akého
dôvodu, svedok uviedol, že chodí, robí si tam svoje veci. Žije s dcérou v súlade.
Na ďalšiu otázku právneho zástupcu žalovaných, prečo nie je garáž postavená podľa kolaudačného
rozhodnutia na parcele č. XXX, svedok uviedol, že 10 metrová vzdialenosť sa merala od cesty.
Na ďalšiu otázku právneho zástupcu žalovaných, či konzultovali vymeranie garáže s geodetom, svedok

uviedol, že garáž vymeral sám. Geodézia vymeriavala pozemok ešte pri stavbe domu. Vymeral to pán
E.. Pri zameraní pri stavbe bola zameraná aj sporná parcela. Keď sa prevádzali pozemky dcéry, už to
zameriavané nebolo.
Na otázku súdu, či má uvedené zameranie k dispozícii, svedok uviedol, že nevie.

Výsluchom svedkyne F. G. bolo zistené, že žalobkyňu pozná, je susedou jej mamy. Žalovaných tiež
pozná, tiež tam bývajú. Ona bola vlastníčkou spornej parcely. Predali túto parcelu žalovaným.
Na otázku súdu, odkedy bola vlastníčkou spornej parcely, svedkyňa uviedla, že vlastníčkou sa stala po
otcovej smrti v rámci dedičského konania.
Na otázku súdu, či vie uviesť odkedy bol vlastníkom pozemku jej otec, svedkyňa uviedla, že nevie presne

uviesť dátum, ale papiere k tomu má.
Na ďalšiu otázku súdu, či túto parcelu užívala resp. jej rodičia, svedkyňa uviedla, že nie.
Na ďalšiu otázku súdu, či má vedomosť o tom, kto ju užíval, svedkyňa uviedla, že nie.
Na otázku súdu, či bola na tejto parcele, svedkyňa uviedla, že vie kde to je, je to blízko ich záhrady.
Na otázku súdu, či má vedomosť o tom, žeby rodina žalobkyne žiadala o nejaký súhlas k prechodu cez

parcelu jej rodičov, resp. jej samotnú, svedkyňa uviedla, že nevie o tom. Nevie o tom, aby mama niečo
podpisovala.
Na ďalšiu otázku súdu, či videla tamadiaľ prechádzať žalobkyňu, resp. jej rodinných príslušníkov,
svedkyňa uviedla, že nevie sa k tomu vyjadriť. Je to vzadu, tam sa nechodí pozerať.Na otázku právnej zástupkyne žalobkyne, prečo jej rodičia pozemok neužívali, svedkyňa uviedla, že
vedeli, že ho majú, ale jednoducho ho neužívali.
Na ďalšiu otázku právnej zástupkyne žalobkyne, či sa na základe dedičského rozhodnutia stala výlučnou

vlastníčkou alebo podielovou spoluvlastníčkou, svedkyňa uviedla, že aj mama sa stala podielovou
spoluvlastníčkou. Obe to predali.
Na ďalšiu otázku právnej zástupkyne žalobkyne, či má vedomosť o tom, aby rodičia či ona upozornili
žalobkyňu, že užívajú cudzí pozemok alebo aby vypratali tento pozemok, svedkyňa uviedla, že nevie
o tom.

Na otázku právneho zástupcu žalovaných, či vie uviesť na základe čoho pozemok nadobudli jej rodičia,
svedkyňa uviedla, že mala to byť náhrada za iný pozemok.
Na ďalšiu otázku právneho zástupcu žalovaných, keď to predávali žalovaným, či ich oboznámili s tým,
že na pozemku sú nejaké ťarchy, vecné bremená, resp. iné ťarchy vecného charakteru či obligačného
charakteru, svedkyňa uviedla, že nie.
Na ďalšiu otázku právneho zástupcu žalovaných, či v čase trvania jej vlastníckeho práva mala vedomosť

o tom, že s pozemkom sú spojené nejaké práva, svedkyňa uviedla, že nie.
Na otázku právneho zástupcu žalovaných, či tieto práva niekedy spomínala jej mama alebo otec,
svedkyňa uviedla, že nie.
Na ďalšiu otázku právneho zástupcu žalovaných, ako často videla pozemok, resp. kto na ňom je a kto
na ňom robí, svedkyňa uviedla, že ona nie, ale mama.

Na doplňujúcu otázku právneho zástupcu žalovaných, či videla či niečo, niekto robí na týchto
pozemkoch, svedkyňa uviedla, že ona osobne nie.

Výsluchom svedka E. C. bolo zistené, že žalobkyňu pozná, bývajú na jednej ulici. Žalovaní sú brat a
švagriná, sú susedia. V roku 1990 kupoval parcelu, kde si následne postavil svoj dom. Vtedy si na

katastri zisťoval, kto bude jeho susedmi a zistil, že je tam brat, ujo W. I. K. D.. R.. V roku 1993 sa do
domu nasťahovali. Pán Seman v tom čase robil sanitkára, upozorňoval ho na to, že je hlučný, že búcha
dverami a šteká jeho pes v noci, keď odchádzal a prichádzal domov. Upozorňoval ho na to, že sporný
pozemok nie je jeho, že mu nepatrí, aby bol lojálny k susedom, reagoval na to úsmevom a výsmechom.
Musel prechádzať okolo jeho domu, lebo táto parcela susedí s rohom jeho domu.

Na otázku súdu, nech sa svedok vyjadrí, či sa vie vyjadriť k vzťahom k pozemku pred rokom 1990,
svedok uviedol, že nevie.
Na otázku súdu na svedka nech uvedie, či mal vedomosť o tom, kto je vlastníkom pozemku, resp. či
niekomu patria iné práva, svedok uviedol, že vedel, že je tam p. R., on chcel mať len pokoj. Na katastri
sa to dalo bez problémov zistiť. Tiež s nimi začali problémy, volali na neho mestských policajtov, že im

mal brániť vo výjazde z pozemku. Bolo konštatované, že v žiadnom prípade nikomu nebránil vo výjazde.
Na otázku súdu, či má svedok vedomosť o tom, že jeho brat kúpil pozemok, svedok uviedol, že mal.
Na otázku právneho zástupcu žalovaných, nech svedok uvedie, kedy kúpil svoj pozemok, svedok
uviedol, že v roku 1990.
Na otázku právneho zástupcu žalovaných, nech svedok uvedie, odkedy mal vedomosť o tom, kto je

vlastníkom pozemku, že je to p. R., D.. G.Č., svedok uviedol, že od roku 1990.
Naotázkuprávnehozástupcužalovaných,čimalsvedokvedomosťotom,ževlastníckypozemoknepatrí
p. L. a p. E., svedok uviedol, že mal.
Na otázku právneho zástupcu žalovaných, či má svedok vedomosť, že po pozemku žalovaných sa
pohybujú žalobkyňa a jej ďalší rodinní príbuzní, svedok uviedol, že tam chodili pravidelne.

Na otázku právneho zástupcu žalovaných, či mal svedok vedomosť o tom, že v roku 1999 bolo stavebné
konanie na výstavbu garáže žalobkyne, svedok uviedol, že nie.
Na otázku právneho zástupcu žalovaných, či svedok zaznamenal stavebné práce na pozemku, svedok
uviedol, že áno.
Na otázku právneho zástupcu žalovaných, či svedok upozorňoval navrhovateľku, že zasahuje do

pozemku, ktorý nie je v ich vlastníctve, svedok uviedol, že áno.
Na doplňujúcu otázku, či to bolo v čase výstavby garáže, svedok uviedol, že áno.
Na otázku právnej zástupkyne žalobkyne, či má svedok vedomosť o tom, ako navrhovateľka, resp. jej
rodinní príslušníci, prechádzali na pozemok, či prechádzali cez sporný pozemok, kadiaľ prechádzali,
svedok uviedol, že chodili tam zozadu aj spredu, chodili tam aj cez ten pozemok.

Na otázku právneho zástupkyne žalobkyne, po aký čas od roku 1990 tam žalobkyňa a ostatní príbuzní
prechádzali, svedok uviedol, že prechádzali.Na otázku právnej zástupkyne žalobkyne, nech svedok objasní, ako upozorňoval stavebníka, ako to
sám udával, svedok uviedol, že ich upozorňoval na to, že stavajú na niečom, čo nie je ich.
Na otázku právnej zástupkyne žalobkyne, nech svedok uvedie, či niekto napadol stavebné alebo

kolaudačné konanie, svedok uviedol, že v tom čase nie.
Na otázku právnej zástupkyne žalobkyne, či má svedok vedomosť o tom, či niekto iný upozorňoval
žalobkyňu, resp. jej právnych predchodcov na to, že užívajú, prechádzajú cez cudzí pozemok, svedok
uviedol, že toto nevie posúdiť.

Na pojednávaní dňa 20.11.2013 právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že na podanom návrhu trvajú.
Právny zástupca žalovaných uviedol, že návrh tak, ako bol podaný, a to zriadenie vecného bremena
vydržaním navrhujú zamietnuť. Dôkazné bremeno je na žalobkyni a doposiaľ nepreukázala splnenie
zákonných podmienok pre vydržanie vecného bremena. Navrhli vo veci vypočuť svedka E. C., ktorý sa
vie vyjadriť k dobromyseľnosti, k vydržaniu a ku skutočnosti, že žalobkyňa vedela, že pozemok nie je jej.

Právny zástupca žalovaných následne uviedol, že na margo všetkých skutočností uvádzaných vo
svedeckej výpovedi p. C. a taktiež nakoľko samostatný návrh v predmetnom konaní sa týka práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu, jeho zriadeniu z titulu vydržania, že predpokladom vydržania
je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo
právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, nemôže za

žiadnych okolností vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa, jeho dobromyseľnosť
musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s
prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať
pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Subjektívny pocit držiteľa
nemôže sám o sebe podkladom pre vydržanie, zároveň žiada súd o pripojenie rozhodnutí NS SR

vo vzťahu k dobromyseľnosti sp.zn. 3Mcdo/7/2008, ako aj 5Cdo/30/2010. Taktiež uvádza, že nakoľko
návrh odvodzuje právo zodpovedajúce vecnému bremenu z titulu vydržania právnymi predchodcami
navrhovateľky, konkrétne od roku 1966, v záujme zachovania právnej istoty s poukazom na ust. § 151o
v spojení s § 134 a § 109 OZ vznáša námietku premlčania.

Na pojednávaní dňa 12.12.2014 právny zástupca žalovaných uviedol, že na poslednom pojednávaní
20.11.2014 svedok p. C. E. uviedol, že v roku 1999 sám upozorňoval žalobkyňu o skutočnosti, že nie
je vlastníčkou sporného pozemku. Podľa ich názoru došlo k prerušeniu dobromyseľného vykonávania
práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu, ktorého priznania sa žalobkyňa domáha, preto si myslí, že
nimi vznesená námietka premlčania je dôvodná a vzniesli ju z dôvodu právnej istoty v spore. Nakoľko

nie len premlčanie je dôvodom na zamietnutie tohto návrhu, ale aj samotný fakt, že žalobkyňa v
tomto konaní neuniesla dôkazné bremeno, nepreukázala predpoklady vzniku práva zodpovedajúceho
bremenu premlčaním. V tejto súvislosti uviedli, že presvedčenie nadobúdateľa o tom, že mu právo
zodpovedajúce vecnému bremenu prináleží, že nejedná bezprávne, musí byť podložené dôvodom
oprávňujúcim k takémuto presvedčeniu, teda okolnosťami svedčiacimi o poctivosti nadobudnutia.

Skutočnosť, že sa niekto chová spôsobom naplňujúcim možný obsah práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu, ešte neznamená, že je držiteľom vecného práva. Dobrá viera oprávneného držiteľa, ktorá je
daná so zreteľom na všetky okolnosti veci, sa musí vzťahovať najmä k titulu na základe ktorého mohlo
držiteľovi vzniknúť právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Oprávnený držiteľ práva
zodpovedajúcemu vecnému bremenu, musí byť so zreteľom ku všetkým okolnostiam, v dobrej viere,

že právo, ktoré k cudzej veci vykonáva mu patrí, lebo riadne vzniklo, alebo na neho riadne prešlo. V
tejto súvislosti podotýka, že sám p. H. E. na pojednávaní dňa 13.4.2012 uviedol, že sporný pozemok
bol kedysi smetisko, ktoré nikomu nepatrilo, na ktorom choval hydinu, ktorý si oplotil a až pri kolaudácii
garáže zistil, že im tento pozemok nepatrí. Teda sám nebol dobromyseľný, tak ako to chce zákon,
nakoľko absentuje dobrá viera titulu nadobudnutia tohto práva. Samotná žalobkyňa a ňou navrhnutí

svedkovia vo svojich výpovediach popreli existenciu výkonu práva vecného bremena, teda prechodu
cez sporný pozemok, nakoľko uviedli, že sa cítili byť vlastníkmi tohto pozemku. V tejto súvislosti je
potrebné si uvedomiť, že objektívne hľadisko dobromyseľnosti pri vydržaní nevyhnutne vychádza z
vlastného pozitívneho presvedčenia držiteľa. Držiteľ však môže byť vnútorne pozitívne presvedčený
o vykonaní len jedného práva, t.j. buď práva vlastníckeho alebo práva zodpovedajúceho vecnému

bremenu, resp. iného vecného práva. Jedno vnútorné presvedčenie vylučuje druhé, t.j. ak je vnútorne
presvedčený, že má k veci právo vlastnícke, nemôže byť zároveň vnútorne presvedčený, že má
k nej aj iné vecné právo. Rozpornosť vnútorného presvedčenia právneho predchodcu žalobkyne o
súčasnej držbe pozemku aj držbe práva vyplynula zo skutkového zistenia vyplývajúceho z vykonanéhodokazovania, konkrétne z výpovede p. Vincenta Semana zo dňa 13..4.2012, kde uvádza, že až pri
kolaudácii garáže sa dozvedeli, že sporný pozemok im nepatrí, teda argumentum a contrario dovtedy
boli presvedčení, že sporný pozemok im patrí, nie, že k nemu majú právo zodpovedajúce vecnému

bremenu. Z týchto dôvodov ako aj z vyjadrení už vykonaných v tomto konaní z ich strany, žiadajú žalobu
v celom rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov konania. Ďalšie vykonávanie dôkazov by bolo podľa
nášho názoru by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania a nechávalo by našich klientov v
stave právnej neistoty, ktorá už aj tak trvá bez mála 3 roky.
Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,

či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa Čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo
všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym
poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

Podľa Čl. 20 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu

práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho
práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru
ustanovenú zákonom.

Podľa Čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho

práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú
náhradu.
Podľa § 115, 116, 117, 118 zák. č. 141/1950 Zb. / Občiansky zákonník účinný od 1.1.1951 / vydržaním
možnonadobudnúťvlastníckeprávo,aknejdeonescudziteľnéveci,ktorésúvsocialistickomvlastníctve.
Vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene (§ 145) a nepretržite tri roky; ak

ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba desaťročná. Kto nadobudne oprávnenú držbu od
oprávneného držiteľa, môže si započítať vydržaciu dobu predchodcu. O behu vydržacej doby platia
primerane tie isté
zásady, aké platia o behu premlčacej doby. Ustanovenia o vydržaní vlastníckeho práva platia obdobne
o vydržaní iných vecných práv.

Podľa § 145 ods. 1 cit. zák. ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu
vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným.
Podľa § 562 cit. zák. ustanoveniami tohto zákona sa spravujú, pokiaľ nie je ďalej ustanovené inak, i
právne pomery vzniknuté pred 1.januárom 1951; do tohto dňa sa tieto právne pomery spravujú skorším
právom.

Podľa § 145 cit. zák. ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo
právo patrí, je držiteľom oprávneným. V pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa § 566 cit. Zák. lehota, ktorá začala bežať pred 1.januárom 1951, sa skončí, ak tento zákon určuje
kratšiu lehotu, najneskoršie uplynutím tejto kratšej lehoty, počítanej odo dňa 1.januára 1951; ak určuje

dlhšiu lehotu, uplynutím tejto dlhšej lehoty, počítanej odo dňa, keď lehota začala bežať. To isté platí o
vydržacej a premlčacej dobe.
Podľa uhorského obyčajového práva platného do 31.12.1950 bola pri vydržaní stanovená vydržacia
lehota v trvaní 32 rokov / pri nehnuteľnostiach /. Taktiež sa vyžadovala dobromyseľnosť pri vstupe do
držby.

Podľa § 860 Občianskeho zákonníka / súčasného znenia / podľa doterajších predpisov sa až do svojho
zakončenia posudzujú lehoty a premlčacie doby, ktoré začali plynúť pred 1. aprílom 1964.
Podľa § 134 cit. zák. oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po
dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno
nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu

byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125). Do doby podľa odseku
1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Pre začiatok a trvanie
doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.
Podľa § 129 ods. 1 a 2 cit. zák. držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva
právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.

Podľa § 130 ods. 1 cit. zák ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
Podľa § 151o cit zák. vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení
s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánualebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva
(vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na
nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

Podľa § 865 ods. 1, 3 cit. zák. / prechodné ustanovenia k úprave účinnej od. 1.4.1983, č. zák. 131/82
Zb. / pokiaľ nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté
v čase od 1. apríla 1964 do 1. apríla 1983. Do času uvedeného v ustanovení § 135a v znení zákona
č. 131/1982 Zb. sa započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite
v držbe (§ 135a ods. 1) alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 135a

ods. 2) pred 1. aprílom 1983; tento čas sa však neskončí skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa
( pozn. § 135a ods. 1 a § 135a ods. 2 v účinnom znení citované nižšie ).
Podľa§868,§870cit.zák./prechodnéustanoveniakúpraveúčinnejod.1.1.1992,č.zák.509/1991Zb./
pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté
pred 1. januárom 1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom
1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov. Podľa doterajších predpisov sa až do svojho

zakončenia posudzujú lehoty a premlčacie doby, ktoré začali plynúť pred účinnosťou tohto zákona.
Podľa § 135a ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. / v znení účinnom od 1.4.1983 /
Vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite
v držbe (§ 132a ods. 1) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je
ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 132a ods. 2).

Podľa § 135c cit zák. vecné bremená vznikajú zo zákona, rozhodnutím oprávneného orgánu, písomnou
zmluvou a na základe závetu; právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť aj výkonom
práva (§ 135a). Na účinnosť zmluvy, z ktorej sa nadobúdajú práva zodpovedajúce vecným bremenám,
je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom.
Podľa § 132a ods 1, 2 cit. zák. kto s vecou nakladá ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti je

dobromyseľný, že mu vec patrí, má - pokiaľ nie je ustanovené inak - obdobné práva na ochranu, aké
má vlastník veci. To platí obdobne aj o tom, kto vykonáva právo zodpovedajúce vecnému bremenu pre
seba a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že má k veci právo.
Podľa § 135a ods. 1 prvá veta OZ ( účinného do 31.12.1991 ) vlastníkom veci, ktorá môže byť
predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1) hnuteľnú

vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov.

Podľa § 135c ods. 1 cit. zák. vecné bremená vznikajú zo zákona, rozhodnutím oprávneného orgánu,
písomnou zmluvou a na základe závetu; právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
aj výkonom práva (§ 135a). Na účinnosť zmluvy, z ktorej sa nadobúdajú práva zodpovedajúce vecným

bremenám, je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom.

Podľa § 507a ods. 1, 3, 6 cit. zák. / prechodné ustanovenia / Pokiaľ nie je uvedené inak, spravujú sa
ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté v čase od 1. apríla
1964do1.apríla1983.Dočasuuvedenéhovustanovení§135asazapočítaajčas,poktorýobčanalebo

jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe (§ 135a ods. 1) alebo nepretržite vykonával právo
zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 135a ods. 2) pred 1. aprílom 1983; tento čas sa však neskončí
skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa. Na práva a povinnosti z vecných bremien vzniknutých
pred 1. aprílom 1964 sa vzťahujú obdobne ustanovenia § 135b a § 135c ods. 3 až 7.

Podľa § 134 Občianskeho zákonníka / účinného od 01.01.1992, novela zák. č. 509/1991 Zb. / oprávnený
držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť,
a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré
nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo
zákonom určených právnických osôb (§ 125). Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú

mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú
primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

Podľa § 129 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou
alebo kto vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo

opätovný výkon.Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená.

Podľa 151o ods. 1 cit. zák. vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení
s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu
alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva
(vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na účinnosť zmluvy, z ktorej sa nadobúdajú práva

zodpovedajúce vecným bremenám, je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom.
Naliehavý právny záujem na podaní určovacej žaloby je daný vždy, ak je nutné zosúladiť žalobcom
tvrdený skutkový stav so stavom právnym.
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku sp. zn. 5 Cdo 260/2008 zo dňa 10. decembra
2008 uviedol, že vecné bremeno možno charakterizovať ako vecné právo, ktoré obmedzuje vlastníka
nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo

konať (pati, facere, non facere). Vyznačuje sa teda tým, že spočíva v obmedzení vlastníka nehnuteľnosti
buď na prospešnejšie využívanie nehnuteľnosti iného konkrétneho vlastníka, alebo na prospech určitej
fyzickej alebo právnickej osoby, toto obmedzenie je späté so zaťaženou nehnuteľnosťou (obmedzenie
vlastníka) v prospech panujúcej nehnuteľnosti. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené
buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti alebo patria určitej osobe (§ 151n a nasledujúce Občianskeho

zákonníka). Právnym dôvodom vzniku vecného bremena môže byť, rovnako ako u vlastníckeho práva
zmluva, dedenie, rozhodnutie príslušného orgánu, zákon a vydržanie. Oprávnenie zodpovedajúce
vecnému bremenu teda možno nadobudnúť aj vydržaním. Predpokladom tohto spôsobu nadobudnutia
je nepretržitý výkon práva po dobu najmenej desať rokov, ak sú splnené aj ostatné podmienky podobné
vydržaniu vlastníckeho práva, uvedené v § 134 Občianskeho zákonníka. Vylúčené je vydržanie práva

zodpovedajúcemu vecnému bremenu k nehnuteľnostiam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo
vo vlastníctve zákonom určených právnických osôb (§ 125 Občianskeho zákonníka).

Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že
mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný,

že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť
držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s
prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať
pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí
nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus),

teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul
svedčí, avšak objektívne zistiteľný.
Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie
nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec alebo právo prisvojuje. Ide o psychický stav, o
jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok, a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne

považuje za vlastníka veci či práva. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby
veci patrí aj okolnosť, ako vec alebo právo nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací
titul. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit
vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva. Dobromyseľnosť zaniká v
okamihu, kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosti o tom,

že mu vec právom patrí alebo že je subjektom práva, ktorého obsah vykonáva.
Možno vo všeobecnosti konštatovať, že aj napriek zmenám právneho poriadku a zmenám príslušných
právnych predpisov / najmä Občianskeho zákonníka / zákonnými podmienkami vydržania ( vo vzťahu
k nehnuteľnostiam ) vždy boli : oprávnená držba, uplynutie zákonom určenej vydržacej doby / nikým
nerušenej a nepretržite, 10 rokov / a spôsobilý predmet vydržania. Z judikatúry Najvyššieho súdu SR

vyplýva, že predpokladom dobromyseľnosti potrebnej na vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu - práva prechodu a prejazdu cez cudzí pozemok - je presvedčenie osoby, ktorá cez pozemok
prechádza, že tým pre seba ako vlastníka susediaceho pozemku, toto právo zodpovedajúce vecnému
bremenu vykonáva právom/ oprávnene drží / vyplývajúce z objektívnych skutočností. V takomto prípade
pôjde o nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výkonom práva, t.j. vydržaním a to

okamihom splnenia podmienok vydržania.
V tomto konaní bolo teda podstatné preukázať vyššie uvedené podmienky vydržania práva
zodpovedajúcemu vecnému bremenu spočívajúcom v práve prechodu žalobkyne a jej rodinných
príslušníkov peši a motorovými vozidlami cez parcely CKN XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria ovýmere 2 m2 a CKN XXXX/X -nastavané plochy a nádvoria o výmere 97 m2 zapísané na LV č. XXXX,
L..Ú.. N. M..
Súd vyhodnotil dôkazy podľa svoje úvahy, jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že

návrh žalobkyne je nedôvodný.
Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa je vlastníčkou parc. č. XXX/X, XXX/X,
XXX a stavby - rodinného domu súp. čísla XXXX postaveného na parc. č. XXX
a garáže súp. č. XXXXX postavenej na parc. č. XXX/X zapísaných na LV č. XX L..Ú.. N.Á. M. na
základe darovacej zmluvy - V XXXX/XX a žalovaní sú vlastníkmi parc. č. CKN XXXX/X o výmere 2 m2

a CKN XXXX/X o výmere 97 m2 zapísaných na LV č. XXXX, L..Ú.. N. M. ( ďalej aj sporné parcely )
na základe kúpnej zmluvy - V XXXX/XXXX ( zapísaný geometrický plán č. XXXXXXXX-XX/XX - R XXX/
XXXX ). Jedná sa o susediace parcely ( za sebou, pričom parcely žalobkyne vedú k hlavnej cesty pri jej
dome a parcely žalovaných zasa smerom na ulicu z opačnej strany, obe parcely sú oplotené ). Garáž
je postavená na parcele susediacej so spornými parcelami. Uvedené vyplýva z LV č. XX K. XXXX, k.ú.
N.Á. M., katastrálnej mapy aj vykonanej ohliadky.

Parcely č. XXXX/X K. Č.. XXXX/X boli pôvodne zapísané v PKV č. XXX, L..Ú.. N. M., ako parcela
mpč. XXX/b, pričom vlastnícke právo svedčilo rodine JZ. od roku 1904 do uzavretia PKV v roku 1970
( RI XXX/XX ). Na základe Notárskej zápisnice zo dňa 14.4.1970 registrovanej Štátnym notárstvom
pod RI XXX/XX dňa 19.5.1970, došlo medzi C. C., C. C., Ž. C. K. R. K. F. R. k uzavretiu zmluvy o
uznaní a rozdelení parciel zapísaných v k.ú. N. M. na záp. č. XXX ( mpč. XXX/a ) a záp. č. XXX ( mpč.

XXX/b ) podľa užívacieho stavu ( do držby vstúpili už veľmi dávno a užívajú nehnuteľnosti ako svoje
vlastné už dávno ) s tým, že manželia R. boli vyhlásení za vlastníkov nehnuteľnosti v záp. č. XXX,
rodina C. za vlastníkov nehnuteľnosti v záp. č. XXX, zároveň geometrickým plánom došlo k vytvoreniu
nových parciel podľa dohodnutého uznania vlastníckych práv k nehnuteľnostiam; došlo k zosúladeniu
pozemnoknižného stavu so stavom skutočným, tak sa vykonalo aj rozdelenie pozemkov. Tým došlo k

uzavretiuPKVč.XXXamanželiaR.bolizapísaníakovlastnícimedziinýmajparciel,ktorésúpredmetom
tohto konania s konštatovaním v notárskej zápisnici, že do ich držby už vstúpili veľmi dávno a užívajú
ich ako svoje vlastné. Pán R. zomrel dňa XX.XX.XXXX a sporné parcely po jeho smrti vlastnili jeho
manželka F. R. a dcéra F. G. ( titulom dedenia ) každá v podiele po 1. Následne na základe kúpnej
zmluvy zo dňa 22.6.2010 uzavretej medzi F. R. a F. G. a žalovanými sa stali vlastníkmi sporných parciel

žalovaní v podiele 1/1 ( V XXXX/XXXX ), pričom na základe geometrického plánu došlo k zápisu parciel
do stavu CKN. Uvedené skutočnosti sú objektívne zistiteľné a svedčia im zápisy v PKV č. 125, k.ú.
Dlhá Lúka, v zmluve registrovanej pod RI XXX/XX, vo výpisoch z listu vlastníctva č. XXXX, L..Ú.. N.
M. ( odkaz na PKV č. XXX K. A. XXX/XX ). O týchto skutočnostiach preto súd nemal pochybnosti.
Žalobkyňa tvrdila, že spornú parcelu dobromyseľne užíva od roku 1998, kedy jej rodičia darovali

nehnuteľnosť a predtým ju od roku 1965 ( aj pred tým ) užívali jej rodičia ( jej právni predchodcovia )
ako cestu prístupovú k rodinnému domu a následne ku postaveniu garáži, teda viac ako 30 rokov
nerušeneabezobmedzenia,užívalijuvdobrejviere.Vužívaníparcielichniktonerušilanineobmedzoval
až do doby, kedy sa ich vlastníkmi stali žalovaní, pričom došlo k ohradeniu parcely, znemožneniu vstupu
navozením štrku a postaveniu brány, aj napriek jej výzvam na odstránenie závadného stavu a tým podľa

nej jej znemožnili prístup ku garáži. Dohoda o zriadenie vecného bremena so žalovanými nie je možná.
Tvrdila, že prechod ku garáži má iba z tejto časti nehnuteľnosti a že právo zodpovedajúce vecnému
bremenu nadobudla výkonom práva - vydržaním (§ 151 o ods. 1 OZ) pri splnení zákonných podmienok:
1/predmetnú nehnuteľnosť užívali nepretržite viac ako 10 rokov na prístup k nehnuteľnosti, keďže takto
sa nehnuteľnosť užívala nimi a predtým ich právnymi predchodcami od roku 1966, kedy bol postavený

dom, 2/nehnuteľnosť užívala žalobkyňa na
realizáciu prístupu ku garáži a k nehnuteľnosti vzhľadom na všetky okolnosti dobromyseľne v tom, že
jej toto právo patrí, nikto predtým toto právo nespochybňoval ani jej ani jej právnym predchodcom,
nikto ich v realizácii tohto práva nerušil. Sporná nehnuteľnosť bola právnymi predchodcami žalobkyne
užívaná od roku 1965, teda ešte dávno predtým, než nehnuteľnosť mal nadobudnúť R. R. s manželkou.

Nie je jej jasné, čo viedlo žalovaných ku kúpe pozemku. Po výzve zo dňa 28.3.2011, po nariadení
predbežného opatrenia, žalovaní umožnili prístup ku garáží, ale neodstránili bráničku. Poukazovala na
tvrdenie svedkyne F. G., ktorá potvrdila, že sporné parcely nikdy oni ani jej mama p. R. neužívali a nikdy
žalobkyňu ani jej právnych predchodcov nevyzvali, že užívajú ich pozemok a aby sa zdržali užívania.
Tiež poukázala na to, že na výstavbu garáže a rodinného domu bolo vydané dňa 30.11.1998 územné

rozhodnutie, 26.01.1999 stavebné povolenie a dňa 20.12.2002 kolaudačné rozhodnutie s poukazom na
užívanie spornej nehnuteľnosti. Uvedené rozhodnutia sa týkali nadstavby rodinného domu so získaním
samostatného bývania a garáže. O užívaní parciel svedčí aj povolenie spevnenia plochy. Stavba garáže
bolarealizovanátak,abyzabezpečovalabezpečnýariadnyprístupkugarážispoukazomnanepriaznivývstup z jej pozemku na hlavnú cestu ( strmejší vstup, zákruta ). Iný prístup k garáži s možnosťou
obídenia parcely nie je podľa nej možný. Elektrická prípojka ku garáži bola riadne vykonaná a povolená.
Niktovčasevydaniauvedenýchrozhodnutítútoskutočnosťnenamietalaninespochybňoval,aninepodal

prípadný návrh na súd, preto aj v tomto konaní je treba vychádzať z týchto rozhodnutí aplikujúc ust. § 135
ods. 2 O.s.p.. Vychádzajúc z tejto dikcie zákona, zo svedeckej výpovede svedka Semana a svedkyne G.
a tiež aj z výpovede žalobkyne a predložených materiálov vydaných v správnom konaní, je jednoznačné
a nepochybné, že žalobkyňa a jej rodinní príslušníci spornú parcelu užívajú dlhodobo, v dobrej viere, že
im patrí, keďže od doby postavenia rodinného domu v roku 1966 im v užívaní parcely nikto nebránil až do

doby, kedy si sporný pozemok kúpili žalovaní. Žalobkyňa aj jej právni predchodcovia nemali vedomosti
o tom, aby užívali pozemok v rozpore s právnym i skutkovým stavom, keďže na túto skutočnosť ich nikto
neupozornilaniprisprávnomkonaní,kedysarozhodovalooumiestneníaužívanístavby.Navrhlažalobe
vyhovieť, keďže splnila všetky predpoklady na vydržanie práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu.
Naviac pri výsluchu žalobkyňa tvrdila, že vždy sa na ich pozemok chodilo zozadu cez starú bráničku,
cez spornú parcelu, pri stavbe domu sa tam vozil aj materiál. Vzhľadom na bezpečnosť dopravy a

zdravia, vždy chodili zozadu aj napriek tomu, že museli obchádzať celú ulicu. S týmto nebol problém ani
pri stavebnom ani kolaudačnom konaní. Pani R. nebola prítomná pri konaniach, nevie prečo a na sporné
pozemky p. R. nechodila. S p. R. dobre vychádzali. Nespomínala jej, že chce pozemok predať, kúpila
by ho. Nikto ju nikdy nerušil v prechode cez parcelu až do kúpy pozemku žalovanými. Vždy sporné
pozemky takto užívali, aj jej rodičia. Pani R. ich nikdy ohľadom užívania parcely neoslovila. Nevedeli,

že ona vlastní pozemok. V darovacej zmluve nebolo uvedené vecné bremeno k spornej parcele ani
nemala vedomosť, aby existovala držba k spornému pozemku. Nevysporiadavala si vstup do garáže od
predchodkyne žalovaných, keďže nebola účastníčkou konaní. Nevedeli, že pani R. je vlastníčkou. Žili
v tom, že je to ich časť. Na otázku, či jej niečo bránilo v prístupe ku katastrálnemu operátu žalobkyňa
neodpovedala.

V prospech tvrdení žalobkyne svedčila výpoveď svedka E., ktorý udával, že nehnuteľnosti nadobudol
v roku 1965 darom a tieto následne daroval žalobkyni. V čase výstavby domu bolo na spornej parcele
smetisko, neboli tam domy. Všetok materiál sa vozil
na stavbu domu zozadu cez spornú parcelu, lebo spredu bol výjazd problematický. Po postavení domu

choval na spodnej parcele hydinu. Mal to všetko ohradené. Pre problematický výjazd spredu sa rozhodli
postaviť garáž a žiadali o povolenie stavby, s čím komisia súhlasila. Bolo to zamerané. Garáž aj
elektrická prípojka boli skolaudované. Až tak sa dozvedeli, že im sporný pozemok nepatrí a že ho kúpili
žalovaní od pani R., ktorá sa nikdy o pozemok nestarala ani im nikdy nepovedala, že čo robia na jej
parcele a čo je s tým pozemkom, nikdy ju tam ani jej deti nevidel. Žalovaní to kúpili náročky, lebo aj

on ma pozemok za ich domom. Udával, že nebol nikto vedený ako vlastník parcely, od roku 1965 ho
nikto neoslovil. Nikdy nebol zapísaný ako jej vlastník. Nevedel, že ho vlastní p. R., dozvedel sa to až
pri týchto sporoch. Od roku 1965 ho nikto v užívaní spornej parcely nerušil, aj vodu tam vozili, bola tam
cisterna na vápno, nikto ho nežiadal o odstránenie stavby, ani ho nikto neupozornil, že je vlastníkom
pozemku. Stále tam chodil, pozemok nepatril nikomu. Vlastník sa neozval ani pri stavebnom konaní.

Mohol sa dostať na kataster. Na pozemok chodí, robí si tam svoje veci. Garáž vymeral sám, geodézia
vymeriavala pozemok pri stavbe domu. Pri darovaní pozemkov dcére to už zameriavané nebolo.

V tomto je nutné uviesť, že je pravdou, že bolo stavebným úradom rozhodnuté o umiestnení stavby
( vrátane garáže na parc. č. XXX K. XXX ), o stavebnom povolení aj o kolaudácii stavby ( teda jej

povolení užívania ), rovnako o povolení vydláždenia vstupu - prístupovej cesty z garáže stojacej na parc.
č. XXX/X na mestskom pozemku ( pričom sa vôbec nespomína sporná parcela ! ) v prospech žalobkyne,
avšak aj napriek všeobecne známej skutočnosti, kto je vlastníkom susediacich pozemkov ( čo vyplýva z
verejných listín založených v katastri nehnuteľností ), nebolo s ich vlastníkmi v správnom konaní vôbec
konané ako s účastníkmi správneho konania a neboli im ani doručované žiadne rozhodnutia týkajúce sa

výstavby garáže žalobkyňou ( viď rozhodnutia a ich doručovanie ). Naviac ani v jednom z udávaných
rozhodnutí sa neriešil vzťah k susediacej spornej parcele. Taktiež správne rozhodnutia sa nezaoberajú
nadobudnutím akéhokoľvek práva k cudzím pozemkom ( v tomto prípade vecného bremena, ani to
nie je v ich právomoci ), riešia splnenie podmienok stavebného zákona vo vzťahu k stavbe v zmysle
stavebného zákona. Uvedené nemôže byť na ujmu právnym predchodcom žalovaných, aj samotným

žalovaným a nemôže bez ďalšieho založiť splnenie podmienok vydržania práva s poukazom na splnenie
podmienky dobromyseľnosti.Žalovaní počas celého konania namietali nesplnenie podmienok vydržania práva zodpovedajúcemu
vecnému bremene a to prechodu cez sporné parcely z dôvodu nedobromyseľnosti, že im vec alebo
právo patrí. Na podporu ich tvrdení bol súdu predložený listinný dôkaz - čestné vyhlásenie p. R. K. D..

G., že p. E. K. jeho dcére užívanie a prechod cez parcelu č. XXX/X nikdy nepovolili a zároveň ich o to
nikdy nepožiadali ani ústne ani písomne. O tomto dôkaze súd nemal pochybnosti. Žalovaní poukazovali
na skutočnosť, že žalobkyňa má prístup k svojim parcelám z hlavnej cesty, ani z predložených listín
nevyplýva prejazd cez parcelu č. XXX/X. Má prístup k domu aj garáži zo svojich parciel, nie len ako
tvrdí cez parcelu č. XXX/X. Prechod cez ich parcelu vykonávala bez súhlasu vlastníkov, neoprávnene,

nebola dobromyseľná. Nikdy ich nepožiadala, ani predchádzajúcich vlastníkov o povolenie užívať túto
parcelu na prechod. Ona im bráni v riadnom užívaní parcely. Poukázali, že predpokladom vydržania
je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo
patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, nemôže za žiadnych
okolností vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa, jeho dobromyseľnosť musí byť
posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na

okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že
užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Subjektívny pocit držiteľa nemôže sám o sebe
podkladom pre vydržanie. Skutočnosť, že sa niekto chová spôsobom naplňujúcim možný obsah práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu, ešte neznamená, že je držiteľom vecného práva. Dobrá viera
oprávneného držiteľa, ktorá je daná so zreteľom na všetky okolnosti veci, sa musí vzťahovať najmä k

titulu na základe ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Oprávnený
držiteľ práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu, musí byť so zreteľom ku všetkým okolnostiam, v
dobrej viere, že právo, ktoré k cudzej veci vykonáva mu patrí, lebo riadne vzniklo, alebo na neho riadne
prešlo. Vzniesli aj námietku premlčania nároku. Poukázali na výpoveď svedka Seman na pojednávaní
dňa 13.4.2012 kde uviedol, že sporný pozemok bol kedysi smetisko, ktoré nikomu nepatrilo, na ktorom

choval hydinu, ktorý si oplotil a až pri kolaudácii garáže zistil, že im tento pozemok nepatrí. Teda
sám nebol dobromyseľný, tak ako to chce zákon, nakoľko absentuje dobrá viera titulu nadobudnutia
tohto práva. Samotná žalobkyňa a ňou navrhnutí svedkovia vo svojich výpovediach popreli existenciu
výkonu práva vecného bremena, teda prechodu cez sporný pozemok, nakoľko uviedli, že sa cítili byť
vlastníkmi tohto pozemku, že nimi nie sú zistili až pri kolaudácii garáže. Rovnako namietali skutočnosť,

že žalobkyňa sa nemôže cítiť ako vlastníčka pozemku a zároveň oprávnená z práva vecného bremena.
Jedno vnútorné presvedčenie vylučuje druhé. Svedok C. žalobkyňu upozorňoval na skutočnosť, že nie
je vlastníčkou pozemku už v roku 1999. Žalovaní pri výsluchu ešte namietali, že žalobkyňa nevedela,
kto je vlastníkom spornej parcely, s p. R. sa nekonalo ani v správnom konaní. Garáž bola postavená
v rozpore so stavebným povolením. Elektrickú prípojku postavila na ich pozemku. Ničí im pozemok,

rovnako jej manžel a jej otec. Jej otec ako aj susedia tiež vychádzajú zo svojich pozemkov na hlavnú
cestu bez problémov len oni nie. Taktiež na ich pozemku parkujú auto, nielen po ňom prechádzajú do
garáže. Nemajú právo parkovať na ich pozemku. Pozemok kupovali bez ťarchy. Nemá právo žiadať
právo prechodu cez pozemok. Naviac podľa nich garáž stojí časťou aj na ich pozemku. Chcú užívať
len svoj pozemok. Žalobkyňa v tomto konaní neuniesla dôkazné bremeno, nepreukázala predpoklady

vzniku práva zodpovedajúceho bremenu vydržaním. Navrhli žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

V prospech žalovaných svedčí výpoveď svedka C., ktorý si kúpil parcelu v susedstve v roku 1990, vtedy
na katastri nehnuteľností zistil, že p. R. je vlastníčkou spornej parcely. Už vtedy upozorňoval žalobkyňu
a jej otca, že im sporný pozemok vlastnícky nepatrí a že zasahujú pri stavbe garáže do cudzieho

pozemku. Naďalej však všetci chodili cez sporný pozemok. Uviedol, že taktiež nemal vedomosť o tom,
že prebiehalo stavebné konanie na výstavbu garáže ( uvedené vyplýva aj s predložených rozhodnutí
- nebolo mu doručované ), avšak stavebné práce zaznamenal. Nenamietal stavebné ani kolaudačné
konanie. Nevedel uviesť, či niekto iný upozorňoval žalobkyňu, že prechádza cez cudzí pozemok.
Rovnako v ich prospech svedčí aj výpoveď svedkyne G., jej matka p. R. je susedou žalobkyne.

Spornú parcelu predali žalovaným, ktorí tam tiež bývajú. Uviedla, že spornú parcelu, ktorá je blízko ich
záhrady neužívala, ani jej rodičia. Vedela, že ju majú, ale ju neužívali. Nevedela uviesť kto ju užíval,
kto cez ňu prechádzal. Nevedela o tom, aby ju rodina žalobkyne žiadala o súhlas k prechodu, ani
mama nič nepodpisovala, ani aby ju upozorňovali, že užíva cudzí pozemok. Pre predaji pozemku sa
neoboznamovalo s nijakými ťarchami. Taktiež nemala vedomosť o tom, aby s pozemkom boli spojené

nejaké vecné práva, nespomínali to ani jej rodičia. Osobne nevidela, aby sa na pozemkoch niečo robilo.

Vzhľadom k vyššie zistenému skutkovému stavu je súd názoru, že žalobkyňa nesplnila všetky
podmienky nadobudnutia práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu vydržaním a to oprávnenosťdržby ( dobromyseľnosť ) a následne aj uplynutie zákonom určenej vydržacej doby / nikým nerušenej
a nepretržitej po dobu 10 rokov /. V konaní nebol zo strany žalobkyne produkovaný objektívny dôkaz
preukazujúci, že držba práva prechodu existovala a bola dobromyseľná. Z vykonaných dôkazov

nevyplýva, aby žalobkyni, resp. jej predchodcom svedčil hoci aj putatívny dôvod držby práva, ktorý by
bol založený na objektívne zistiteľných skutočnostiach. Samotné vnútorné presvedčenie žalobkyne a
jej právnych predchodcov, spočívajúce v tom, že ju nikto nerušil, resp. nevyzval na upustenie od práva
prechodu cez sporné parcely, bez toho, aby na to bol daný legálny dôvod ( právny resp. nadobúdací titul
- napr. zmluva ) samo o sebe nezakladá, že toto právo prechodu drží a že ho vykonáva dobromyseľne.

V konaní nebol zistený žiaden nadobúdací titul / dôvod ( ani len domnelý ), ktorý by objektívne mohol
u žalobkyne vyvolať vnútorne presvedčenie o oprávnenej držbe tohto práva. Uvedené nevyplýva
ani z výpovedí účastníkov konania ani svedkov. Samotná žalobkyňa odvodzovala svoje právo len zo
skutočnosti, že nikto ju, resp. jej predchodcov v práve prechodu nerušil a poukazovala na správne
rozhodnutia, ku ktorým súd zaujal stanovisko vyššie a ktoré tiež nemohli založiť bez splnenia ďalších
podmienok oprávnenú držbu práva. V tom čase bolo objektívne zistiteľné pri všetkej nevyhnutnej

opatrnosti, kto je vlastníkom sporných parciel a že vjazd do garáže situovaný na spornú parcelu
pri jeho výstavbe môže byť tým pádom problematický. Dokonca z výpovede žalobkyne a svedka
Semana vyplýva, že sa považovali spolu s jej predchodcami aj za vlastníkov parcely. Nemožno sa
súčasne považovať za vlastníka veci, ako aj držiteľa práva vecného bremena k tej istej veci, tak ako to
tvrdili žalovaní. Bolo v možnostiach tak žalobkyne ako aj jej právnych predchodcov, zistiť v PKV, resp.

Listoch vlastníctva na katastri nehnuteľností, komu svedčí vlastnícke právo k sporným parcelám. Kto je
vlastníkom spornej parcely bolo možné objektívne zistiť aj v roku 1965. Táto bola zapísaná na PKV č.
XXX, L..Ú.. N. M. ( na mene rodiny C. ) a v roku 1970 došlo na základe notárskej zápisnice registrovanej
pod č. RI XXX/XX k usporiadaniu vlastníckych vzťahov k spornej parcele medzi C. a manželmi R.
s tým, že sa konštatovala veľmi dlhá doba držby a vykonávania vlastníckeho práva spornej parcely

manželmi R.. Uvedené vyplýva z predložených listín ( LV č. XXXX, PKV č. XXX, notárskej zápisnice RI
XXX/XX ). Ani v jednej z listín sa neudáva obmedzenie vlastníka v prospech žalobkyne či jej právnych
predchodcov v práve prechodu cez spornú parcelu. Teda nemôže byť pravdivé tvrdenie žalobkyne, že
sporná nehnuteľnosť bola právnymi predchodcami žalobkyne užívaná od roku 1965, teda ešte dávno
predtým, než nehnuteľnosť mal nadobudnúť R. R. s manželkou. Ani v tomto prípade však nebolo

uvedené na základe akého dôvodu by mali predchodcovia žalobkyne právo prechodu vykonávať. Ako je
vyššie uvedené, dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní
náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte
požadovať, čo v tomto prípade zachované nebolo. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky
okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv

držiteľa.Žalobkynianijejpredchodcomnesvedčíanivlastníckeprávokspornýmparcelámaniobjektívne
zistiteľný právny dôvod, že im patrí právo zodpovedajúce vecnému bremenu - právo prechodu cez
spornú parcelu. Je pravdou, že právo prechodu vykonávali, avšak bez právneho titulu, teda tým pádom
nedobromyseľne. Teda, ak žalobkyňa odvíja plynutie vydržacej doby držby práva od roku 1966 bez
preukázania nadobúdacieho titulu práva, nemôže byť jej držba dobromyseľná a preto nemôže ani plynúť

zákonom stanovená vydržacia doba. Rovnako je nutné poukázať na skutočnosť, že ak niekto sa o
pozemok
nestará, neznamená automaticky, že sused, či akákoľvek iná osoba má oprávnenie vstupu, či prechodu
cez susediaci pozemok bez jeho súhlasu s odôvodnením, že tam vždy chodili. Rovnako nemôže mať za
následok vydržanie práva prechodu skutočnosť, ak vlastník osobu, ktorá využíva jeho pozemok nevyzve

na upustenie od prechodu a pod.. Pani R. v čestnom prehlásení jasne uviedla, že nikomu súhlas
nedala ani ju nikto o neho nežiadal. Uvedené nemôže bez ďalšieho založiť vydržanie práva prechodu
( vecného bremena ). Čestné prehlásenie nebolo v konaní nikým spochybňované. Aj preto absentuje
podmienka držby práva ako takej, nie to oprávnenej. Naviac žalobkyňa má prístup k svojej garáži a
domu aj cez parcely, ktoré sama vlastní, má tam vybudovanú príjazdovú cestu. Nepriaznivý vjazd na

jej pozemky taktiež nemôže založiť vydržanie práva vecného bremena. V tomto je nutné prihliadať aj
na skutočnosť, že parcela patrí vlastnícky žalovaným, a že aj im prislúcha ochrana jeho práva, práva
vlastníckeho, daná tak Ústavou Slovenskej republiky ako aj Občianskym zákonníkom. Žalovaní majú
tiež právo na nerušené užívanie svojho vlastníctva. Vo vlastníckom práve ich možno obmedziť len za
presnezákonomstanovenýchpodmienok,čopodľanázorusúduvtomtokonanínebolopreukázané,ako

je nižšie uvedené. Naviac návrh napr. vôbec nezohľadňuje skutočnosť, že žalobkyňa bude prechádzať
cez spornú parcelu aj za nepriaznivého a daždivého počasia, čím môže dochádzať ku škodám na
pozemkoch, resp. že prechod má prechádzať stredom pozemku, čím znemožní žalovaným jej úplne
užívanie.Vyššie uvedené preto nemôže byť dôvodom na obmedzenie vlastníka pozemku spočívajúce v práve
žalobkyne a jej rodinným príslušníkom ( ktorí naviac nie sú účastníkmi konania ) prechodu peši
či motorovými vozidlami cez parcelu CKN XXXX/X o výmere 2 m2 a CKN XXXX/X o výmere

97 m2 zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. patriacich žalovaným. Preto súd dospel k záveru, že
podaná žaloba je nedôvodná pre nesplnenie podmienok potrebných pre konštatovanie vydržania
práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu a to pre nepreukázanie oprávnenej držby práva, jej
dobromyseľnosti a plynutia vydržacej doby, a preto žalobu zamietol v celom rozsahu. Žalovaným by
právom prechodu bola porušená aj ich ochrana vlastníckeho práva. Súd neprihliadal na ďalšie

námietky žalobkyne, ani nevykonal ďalšie navrhované dôkazy ( výsluch p. R. ), nakoľko súd mohol
vo veci rozhodnúť aj bez jeho vykonania a na základe zisteného skutkového stavu. Súd prihliadal na
nepriaznivý zdravotný stav p. R. a jej vysoký vek, naviac sa v konaní vyjadrila prostredníctvom čestného
vyhlásenia. Súd na záver dodáva, že sa nezaoberal prípadnou námietkou premlčania nároku - práva
zodpovedajúcemu vecnému bremenu, keďže súd je názoru, že toto právo ani vydržaním nevzniklo.
Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľaust.§151ods.3O.s.p. tak,žeotrováchkonaniabuderozhodnuté

po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa
doručenia jeho písomného vyhotovenia.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( §205 ods.1 O.s.p).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a )
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

( § 205 ods.2 O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon

rozhodnutia.