Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. september 2015

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 6P/123/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815208236
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Mihóková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8815208236.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ivetou Mihókovou v právnej veci navrhovateľky:

N.Ľ. K., nar. X.X.XXXX, bytom H. XX, XXX XX Ď., proti odporcovi: J. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom H.
XX, XXX XX Ď., za účasti maloletých detí: L. K., nar. X.X.XXXX a mal. L. K., nar. X.XX.XXXX, obe deti
bytom pri navrhovateľke, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vo
Vranove nad Topľou, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej
kurately, Námestie slobody 5, Vranov nad Topľou, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností
rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, t a k t o

r o z h o d o l :

Súd manželstvo navrhovateľky N. K., rod. R., nar. X.X.XXXX a odporcu J. K., nar. XX.XX.XXXX uzavreté

dňa XX.X.XXXX, ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu v Hanušovciach nad Topľou,
vo zväzku 12, ročník 2002, na strane 14, pod poradovým číslom 3, r o z v á d z a.

Z v e r u j e na čas po rozvode mal. L., nar. X.X.XXXX a mal. L., nar. X.XX.XXXX, K., do osobnej
starostlivosti navrhovateľky.

Odporca je p o v i n n ý platiť výživné na každé z mal. detí vo výške 100,- eur mesačne, vždy do 20.

dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky, začínajúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 18.8.2015 domáhala vydania rozhodnutia,
ktorým by súd jeho manželstvo s odporcom rozviedol, maloleté deti zveril do jej osobnej starostlivosti
a odporcu zaviazal platením výživného na maloleté deti vo výške 200,- eur mesačne. Podanie návrhu
odôvodnila tým, že sa zosobášili po krátkej známosti. Zo začiatku bývali u jej rodičov, potom sa
presťahovali do vlastného. Po narodení druhej dcéry sa ich manželstvo zmenilo. Manžel dosť často

odchádzal za prácou do zahraničia a tak ich vzťah ochladol. Od roku 2008 sa intímne nestýkajú. Manžel
s rozvodom súhlasí a súhlasí aj s tým, aby deti boli zverené do jej osobnej starostlivosti a on aby bol
zaviazaný platením výživného vo výške 200,- eur mesačne.

Otec maloletých detí s návrhom súhlasil v celom rozsahu.

Kolízny opatrovník ponechal otázku rozvodu na rozhodnutie súdu. V prípade, že súd návrhu vyhovie,

odporučil na čas po rozvode zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti navrhovateľky a odporcu
zaviazať platením výživného.Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to sobášnym
listom, rodnými listami mal. detí, potvrdením Obce Ď. zo dňa 12.8.2015, 014, správou kolízneho
opatrovníka a na základe takto vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav veci:

Podľa sobášneho listu účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.X. XXXX, obaja ako slobodní.
Manželstvo je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu v Hanušovciach nad Topľou, vo zväzku
12, ročník 2002, na strane 14, pod poradovým číslom 3

Z predložených rodných listov maloletých detí súd zistil, že účastníkom konania sa narodili 2 mal. deti
a to mal. L., nar. X.XX.XXXX a mal. L., nar. X.X.XXXX.

Podľa potvrdenia Obce Ď. zo dňa 12.8.2015, mali účastníci konania posledné spoločné bydlisko v tejto
obci na adrese H. XX.

Kolízny opatrovník prešetril pomery v rodine a v správe zo dňa 10.9.2015 uviedol, že v roku 2011 podala
matka návrh na úpravu práv a povinností k mal. deťom. Následne tento návrh vzala späť, pretože rodičia
obnovili spolužitie. Rodina opäť kontaktovala Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vo Vranove nad
Topľou v apríli 2015, kedy otec prehlásil, že bude prispievať sumou 200,- eur mesačne spolu na obe mal.
deti. Matka spolu s deťmi žije v rodinnom dome, ktorý si postavili účastníci konania počas manželstva.

Matka pracuje ako sociálna pracovníčka na Obecnom úrade Ď. s čistým mesačným príjmom 340,- eur
mesačne. V čase šetrenia bol otec mal. detí podľa tvrdenia matky v Nemecku, nemala vedomosť o jeho
príjme, s rodinou sa kontaktuje minimálne a to občas s deťmi prostredníctvom sociálnej siete. Výživné
na ktorom sa rodičia dohodli, otec platil nepravidelne, o dcéry sa príliš nezaujíma. Odporca s návrhom
v celom rozsahu súhlasí. Ďalej uviedol, že mal. L. je žiačkou 3. ročníka ZŠ, kde dosahuje výborné

výsledky a L. je žiačkou 8. ročníka ZŠ, kde dosahuje priemerný prospech. Matka s mal. L. navštevuje
pravidelne endokrinologickú ambulanciu, lieči sa kvôli poruche štítnej žľazy a tiež očnú ambulanciu v
Prešove. Vzhľadom k týmto skutočnostiam ponecháva otázku rozvodu na rozhodnutí súdu, v prípade
rozvodu navrhuje deti zveriť do osobnej starostlivosti navrhovateľky a otca zaviazať platením výživného.
V prípade potreby navrhol upraviť styk otca s deťmi ako neobmedzený.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že pred svadbou sa s odporcom poznali krátko. V máji sa
spoznali a v januári uzavreli manželstvo, pretože už očakávala narodenie staršej dcéry. V čase keď
sa spoznali, bol odporca v rozvodom konaní, čo sa dozvedela až neskôr. Bývali u jej rodičov10 rokov.
Odporca pracoval iba občas, na rodinu, domácnosť neprispieval, tvrdil, že keď bývajú u jej rodičov, má

sa starať ona sama. Zodpovednosť za rodinu, za deti bola u neho na poslednom mieste. Ďalej uviedla,
že odporca mal tiež problémy s alkoholom. V poslednom období boli medzi nimi pravidelné hádky na
dennom poriadku. Odporca ju aj opakovane udrel. S alkohol mal problémy aj v zahraničí a toho času by
mal pracovať v Nemecku, domov by sa mal vrátiť na Vianoce. Odporca sa zdržiava prevažne počas roka
v zahraničí. Jednoznačne z týchto dôvodov trvá na rozvode manželstva. Doposiaľ pracovala na určitom

projekte v rámci obecného úradu, tento projekt končí dňa 30.09.2015. V práci bude ďalej pokračovať, ale
táto práca má už len dobrovoľnícky charakter a jej príjem sa teda zníži len na sumu 198,- eur. Obe deti sú
v školskom veku a v súvislosti s nimi má výdavky na stravu, ošatenie, učebnice, hygienické potreby, lieky
pre mal. L., ktorá kvôli štítnej žľaze užíva celoročné lieky, navyše pravidelne absolvujeme pravidelne
kontroly. Mal. L. je sledovaná aj na alergologickej ambulancii od 3 rokov. Užíva lieky na alergiu. Ona

deti vozí každý deň ráno do školy, popoludní ich vyberá. Mal. L. sa stravuje v školskej jedálni, mladšia
dcéra nie, nechce. Za obedy uhrádza mesačne 20,- eur. Poberá rodinné prídavky na deti, odporca si plní
vyživovaciu povinnosť nepravidelne. Vedľajší príjem nemá žiadny. Staršia dcéra má celkom dobrý vzťah
k otcovi, mladšia naopak nie, dalo by sa povedať, že nemá vytvorený vzťah k nemu, z toho dôvodu s
ňou navštevuje psychológa.

Podľa § 22 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine ( ďalej len ,,Zákon o rodine“), k zrušeniu manželstva
rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak

sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy
prihliadne na záujem maloletých detí.

Podľa § 113 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho konania ( ďalej len ,,O.s.p.“), s
konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z
ich manželstva na čas po rozvode.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa ustanovenia § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým
dieťaťom podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí,
ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

V zmysle § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

V zmysle ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.

Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy
výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa zákona č. 601/2003 Z.z. v platnom znení v spojení s opatrením Ministerstva práce, sociálnych
vecí a rodiny č. 186/2013 Z.z. činí minimálne výživné sumu 27,13 eur.

Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností
manželov podľa § 18 a § 19. Súd teda musí zistiť, či ďalšia existencia manželstva má význam pre
spoločnosť ako celok, ako aj pre účastníkov. Spoločenský účel manželstva spočíva tak vo vytváraní
rodinného prostredia vhodného pre výchovu maloletého dieťaťa, ako aj v prostredí, kde manželia žijú

spolu vo vzájomnej zhode, citovo zblížení, poskytujúc si pomoc a vzájomnú podporu. Zisťuje príčiny,
ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahu medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Pri
rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa.

V predmetnej právnej veci súd zistil, že vzťahy medzi manželmi - účastníkmi konania sú vážne

rozvrátené z viacerých dôvodov. Dokazovaním bolo preukázané, že manželstvo dlhodobo neplní všetky
svoje úlohy. Uzavretím manželstva medzi mužom a ženou sa zakladá manželstvo nielen ako životné
spoločenstvo, ale aj ako právny stav či právny pomer, obsahom ktorého sú práva a povinnosti, ich výkon
a plnenie. Ak sa však neplnia, môžu mať za následok rozvrat manželstva a následne môžu viesť k jeho
rozvodu. Manželia sú povinní žiť spolu. Táto povinnosť vyplýva z účelu manželstva, ktorým je vytvoriť

harmonické a trvalé životné spoločenstvo, najmä po stránke osobnej, citovej, ktoré zabezpečí riadnu
výchovu detí. Porušenie tejto osobnej povinnosti spočívajúce v nezáujme o rodinu a o manželstvo a
v uprednostňovaní vlastných záujmov pred záujmami rodiny je jednou z najčastejších príčin rozvratu
vzťahovmedzimanželmi.Manželiamajútiežpovinnosťvzájomnesipomáhaťastaraťsaodetiavytváraťim zdravé rodinné prostredie. Takáto pomoc je nevynútiteľná, jej porušenie však môže spôsobiť vážne
narušenie a trvalý rozvrat vzťahov medzi manželmi. Rodina je základnou jednotkou spoločnosti a je
prirodzeným prostredím pre rast a blaho všetkých svojich členov, najmä detí. Mala by v ňom vládnuť

atmosféra vzájomného porozumenia, tolerancie, dôvery a lásky.

V danej právnej veci súd dospel k záveru, že vzťahy medzi účastníkmi sú tak vážne narušené a trvalo
rozvrátené, že nie je možné obnovenie manželského spolužitia. Manželstvo neplní svoje funkcie a
účastníci konania prejavili úmysel ukončiť manželstvo rozvodom. Manželia sa postupom času jeden

druhému odcudzili, ich city ochladli, od roku 2008 sa intímne nestýkajú a nežijú v spoločnej domácnosti.
Súd preto manželstvo účastníkov konania rozviedol. Tento rozvod nie je v rozpore so záujmami
maloletých detí, pretože nie je v ich záujme vyrastať v neuspokojivom prostredí, ktoré beztak nevytvára
podmienky na fungovanie plnohodnotnej rodiny.

Vzhľadom na doterajšiu starostlivosť, citový vzťah ako aj stanovisko účastníkov konania, súd maloleté

deti zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Odporcu zaviazal platením výživného vo výške
100,- eur mesačne na každé dieťa, berúc do úvahy vek, potreby mal. detí, ako aj schopnosti a možnosti
odporcu, ktorý s takouto výškou výživného súhlasil.

Pokiaľ ide o úpravu styku odporcu s deťmi, tak súd o nej nerozhodoval, nakoľko rodičia maloletých detí

nežiadali styk odporcu s deťmi upraviť.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu
trovkonaniaorozvodaleboneplatnosťmanželstvaalebourčenie,čitumanželstvojealebonieje,pričom
v danom prípade ide o rozvod manželstva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkových zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205 a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.