Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. marec 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4S/27/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8013200616
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8013200616.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a sudkýň

Mgr. Magdalény Želinskej a JUDr. Evy Slávikovej v právnej veci žalobkyne MAJEX, s.r.o., so sídlom
Volgogradská 13, 080 01 Prešov, IČO: 36 505 102, DIČ: 2021992346, zapísanej v Obchodnom registri
Okresného súdu Prešov, oddiel Sro, vložka číslo 16159/P, právne zastúpenej BENČÍK & PARTNERS
advokátskou kanceláriou, s.r.o., Františkánske námestie č. 4, Prešov proti žalovanému Finančnému
riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti
postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 6. mája 2013 č.1100305/1/214982/2013 na základe žaloby
takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 06.05.2013 č.
1100305/1/214982/2013 a dodatočného platobného výmeru Daňového úradu Prešov zo dňa 07.01.2013
č. 9700401/5/56247/2013/Lich a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnila nárok
na náhradu trov konania.

Žalobu odôvodnila tým, že nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného spočíva tak v
hmotnoprávnej, ako aj v procesnoprávnej rovine. Namietala, že Daňový úrad Prešov počas celého
výkonu daňovej kontroly nevykonal priamo k jej zdaniteľným plneniam ani jeden úkon, ktorý by bolo
možné považovať za úkon súvisiaci s dokazovaním. Vykonal len 4 administratívne úkony, ktorými
dožiadalinéhosprávcudanevSlovenskejrepublikeavČeskejrepublike,atietoúkonymožnopovažovať
iba za sekundárne úkony súvisiace s dokazovaním. Správca dane v priebehu výkonu daňovej kontroly
ju nevyzval na odstránenie nejasností, podanie vysvetlení a nevypočul žiadneho svedka. Je pravdou,

že správca dane jej zaslal písomnú výzvu, na základe ktorej mala predložiť ďalšie dôkazy a doklady,
ktorými by potvrdila, ako prebiehala výroba dlažby v spoločnosti S&J PRESSBURG plus, s.r.o., od
koho nakúpila tovar na výrobu dlažby a ďalšie okolnosti, ale podľa jej názoru správca dane požadoval
dôkazy a doklady nad rozsah jej dôkazných možností. Týmito informáciami, podkladmi a dôkazmi
disponoval správca dane už v čase zaslania výzvy. Spoločnosť S&J PRESSBERG plus, s.r.o. poskytla
správcovi dane všetky daňové a účtovné doklady súvisiace s komoditou dlažby od nákupu tovaru -
granitové a mramorové dosky, cez výrobu až po predaj hotového výrobku - mramorovej a granitovej

dlažby a predložila aj iné doklady a dôkazy, a to zmluvy o využívaní skladových priestorov. Vytýkala
správcovi dane, že počas výkonu daňovej kontroly a vo vyrubovacom štádiu daňového konania
postupoval procesne nesprávne. V danom prípade sa nejednalo o zložitý daňový prípad. V rámci
výkonu daňovej kontroly správca dane kontroloval len jeden dodávateľsko-odberateľský mechanizmusS&J PRESSBERG plus, s.r.o. Bratislava -> MAJ EX, s.r.o. Prešov -> EUROCOO, a.s. Praha. Napriek
tomu daňová kontrola trvala 16 mesiacov, pričom bola aj prerušená z dôvodu medzinárodnej výmeny
daňových informácií. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatuje, že „cena tovarov na preverovaných

faktúrach je niekoľkonásobne vyššia v porovnaní s cenou za obdobnú granitovú dlažbu“, pričom ako
dôkaz žalovaný uvádza zdroj Internet. S takýmto abstraktne vykonaným dôkazom sa nemala možnosť
v rámci výkonu daňovej kontroly konfrontovať, pretože žalovaný neuviedol odkaz na konkrétny webový
link alebo internetovú stránku. Poukázala nato, že v danom prípade, ako to vyplýva aj z rozhodnutia
žalovaného sa dôkazy vykonávali „zo všeobecných poznatkov daňového úradu“, čo je v rozpore s ust. §

29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. Údajné všeobecné poznatky získané daňovým úradom majú povahu
informačno-technických prostriedkov a ako také sú v daňovom konaní nepoužiteľné. Z toho dôvodu
považuje napadnuté rozhodnutie za arbitrárne, diskriminačné a nepreskúmateľné pre nedostatočne
zistený skutkový stav daňovej veci. Za nelogickú a nevierohodnú argumentáciu žalovaného považuje
nespochybnenie existencie, ani export tovaru do Českej republiky, ale spochybnenie nadobudnutia
tovaru od slovenského dodávateľa. Nemala totiž žiaden dôvod nenakúpiť dlažbu od slovenského

dodávateľa, keď ju dodala českému odberateľovi. Ak dlažba bola vyvezená, musela reálne existovať.
Zdaniteľnýobchodbolnazákladedôkazovvykonanýchvdaňovomkonanípodporený4dôkazmiznejúce
v jej prospech, ktoré žalovaný v napadnutom rozhodnutí len marginálne spomenul bez toho, aby sa
s nimi v odôvodnení rozhodnutia kvalifikovane vysporiadal. Správca dane ako dôkaz „vyprodukoval“
sprievodný list Daňového úradu Bratislava I, v ktorom je pertraktovaný subjektívny názor zamestnancov

správcu dane, že dodávateľ S&J PRESSBERG plus, s.r.o. granitové dosky a mramorové dosky
nespracoval a následne dlažbu žalobcovi ako odberateľovi nedodal. Namietala, že sprievodný list
Daňového úradu Bratislava I nemá punc dôkazu, a dokonca ani pomôcky v rámci výkonu daňovej
kontroly. Ak dodávateľ potvrdil dodanie tovaru na dvoch ústnych pojednávaniach a predložil komplexné
účtovné doklady za celý polrok 2011, nemohli daňoví úradníci tento dôkaz vyhodnotiť a otočiť v

neprospech kontrolovaného daňového subjektu vo forme sprievodného listu. Takéto konanie daňových
úradníkov je konaním ultra vires a je excesom z kompetencii zamestnancov správcu dane. Žalovaný
porušil § 29 ods. 2 a 4 zákona č. 511/1992 Zb., pretože nedbal o čo najúplnejšie zistenie skutočností
rozhodujúcich pre správne určenie daňovej povinnosti a pretože získal dôkaz v rozpore so všeobecne
záväznými právnymi predpismi. Ďalej poukázala na to, že z administratívneho spisu žalovaného nie je

zrejmé, či dožiadaný Daňový úrad Bratislava I pri dvoch ústnych pojednávaniach so splnomocnenou
zástupkyňou spoločnosti S&J PRESSBERG plus, s.r.o. F. A. dňa 03.11.2011 a dňa 10.11.2011 vopred
ju upovedomil o plánovanom výsluchu svedka. Žalovaný preto porušil § 15 ods. 5 písm. e) zákona č.
511/1992 Zb., podľa ktorého má kontrolovaný daňový subjekt právo klásť svedkom a znalcom otázky
pri ústnom pojednávaní v jeho daňovej veci. Bolo povinnosťou správcu dane ho o tomto procesnom

úkone v dostatočnom časovom predstihu upovedomiť. Ďalej poukázala na najnovšiu súdnu judikatúru
týkajúcu sa dane z pridanej hodnoty, konkrétne na rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k.: 3Sžf 1/2011
zo dňa 15.03.2011. Podľa tohto judikátu skutočností vymedzené v § 49 ods. 2 písm. a) a v § 51
ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty tvoria dôkazné bremeno daňového
subjektu. Z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť dôkazné bremeno daňového subjektu na právne

vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov. Tieto skutočností nemôžu tvoriť
dôkazné bremeno daňového subjektu a daňový subjekt ani nemôže na základe týchto skutočností
znášaťdôkaznúnúdzu.NajvyššísúdSRzistil,žeprikaždejfaktúrejeajpodrobnýsúpisdodanéhotovaru
a služieb. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že u správcu dane vznikli pochybnosti výlučne z
dôvodu preverovania účtovnej evidencie žalobcových dodávateľov a dodávateľových subdodávateľov.

Podľa názoru Najvyššieho súdu SR žalobca ako daňový subjekt nemôže predpokladať, že u určitých
dodávateľov by mal nadštandardne zabezpečovať dôkazy o zdaniteľnom plnení pre prípad, že u tých
subjektov nebude evidencia riadne vedená. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Súdneho dvora
Európskej únie zo dňa 12.01.2006 v spojených prípadoch C-354/03 (Optigen Ltd), C-355/03 (Fulcrum
Electronics Ltd) a C-484/03 (Bond House Systems Ltd), podľa ktorého nárok na odpočet nemôže byť

dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená
daňovým podvodom, o ktorom platiteľ dane nevie alebo nemôže vedieť. Každá transakcia musí byť
posudzovaná sama o sebe a charakter jednotlivých transakcii nemôže byť zmenený predchádzajúcimi
alebo následnými udalosťami. Zdôraznila, že daňová kontrola ako proces smerujúci k obstaraniu
dôkazného prostriedku, ktorý nie je procesom meritórneho rozhodovania o daňovej povinnosti daňového

subjektu, predstavuje závažný a intenzívny zásah do individuálnej sféry daňového subjektu zo strany
orgánudaňovejsprávy.Cieľdaňovejkontrolyniejemožnédosahovaťnaúkorprávaprávomchránených
záujmov daňových subjektov. Aj v daňovom konaní je potrebné uplatňovať požiadavku primeranosti
(proporcionality) zásahov správcu dane smerujúcich proti daňovým subjektom.V písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalovaný žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalobné námietky
považuje za neopodstatnené. Rozhodnutie žalovaného, ako aj dodatočný platobný výmer Daňového

úradu Prešov boli vydané v súlade so zákonom č. 511/1992 Zb o správe daní a poplatkov a o zmenách
v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a zákonom č. 222/2004 Z.z.
o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Uviedla, že podľa § 16 ods. 1 zákona č.
511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov miestne príslušný správca dane môže požiadať o vykonanie
jednotlivých úkonov správy daní iného vecne príslušného správcu dane, ak tento môže požadovaný

úkon vykonať ľahšie, hospodárnejšie alebo rýchlejšie. Námietku, že správca dane v priebehu daňovej
kontroly nevyzval žalobkyňu na odstránenie nejasností, podanie vysvetlení a vôbec nevypočul žiadneho
svedka, považuje za nedôvodnú, pretože, ako vyplýva zo spisového materiálu, správca dane zaslal dňa
16.12.2011 žalobcovi výzvu na predloženie dôkazov č. 724/320/85576/2011/Lich zo dňa 14.12.2011, v
ktorejpožadovalpredložiťdôkazytýkajúcesapreverovanýchzdaniteľnýchobchodov,zktorýchsiuplatnil
odpočítanie dane, konkrétne dôkazy týkajúce sa nákupu tovaru z prírodného kameňa. Dňa 10.04.2012

zaslal správca dane žalobkyni opakovanú výzvu na predloženie dôkazov č. 9700401/1/8057470/2012
zo dňa 05.04.2012, ktorou ho vyzval zdokladovať použitie preverovaného tovaru a okrem iného
zdokumentovať aj pohyb tovaru na sklade skladovou evidenciou, uviesť, kto zabezpečoval prepravu
tovaru, kto sa za dodávateľa a odberateľa zúčastňoval odovzdávania a preberanie tovaru, aké režijné
náklady. Pokiaľ ide o vypočutie svedka, poukázal na to, že žalobkyňa nenavrhla vypočutie žiadnej osoby

ako svedka. Nesúhlasil s tým, že správca dane zaslal žalobkyni písomnú výzvu, v ktorej požadoval
dôkazy nad rozsah jeho dôkazných možností S tvrdením, že v danom prípade sa dôkazy vykonávali zo
všeobecných poznatkov daňového úradu, čo je v rozpore s § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. v znení
neskorších predpisov nesúhlasila z dôvodu, že zákonodarca iba príkladmo vymenoval dôkazy v § 29
ods. 4 zákona č 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, to znamená, že správca dane môže vykonať

aj iné dôkazy, ktorými možno zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti.
Dôkazy, ktoré získal správca dane, ako vyplýva zo spisového materiálu, boli získané pri daňových
kontrolách spoločností obchodujúcich s komoditou prírodný kameň a boli získané v súlade so zákonom
č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Informáciu o tom, že cena dlažby na preverovaných
faktúrach je niekoľkonásobne vyššia v porovnaní s cenou za obdobnú granitovú dlažbu, správca dane

zistil z internetu, zo stránok a cenníkov obchodníkov predávajúcich dlažbu a vyhodnotil tento poznatok
v zmysle § 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov v súvislosti s ďalšími dôkazmi
získanými v rámci daňovej kontroly. Tento dôkaz však nebol rozhodujúcim dôkazom. Skutočnosť, či
preverovanú dlažbu dodal práve platiteľ dane S&J PRESSBURG plus, s.r.o., je rozhodujúca pre vznik
práva na odpočítanie dane. Základným predpokladom vzniku práva na odpočítanie dane u príjemcu

tovaru je podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov skutočnosť, že
vznikla daňová povinnosť dodávateľovi tovaru. Ak teda nedošlo ku vzniku daňovej povinnosti (§19 ods.
1 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov) platiteľovi dane S&J PRESSBURG plus,
s.r.o., nemohlo potom vzniknúť ani žalobcovi právo na odpočítanie dane a možnosť odpočítať daň z
preverovaného tovaru (§ 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších

predpisov). K tvrdeniu žalobkyne, že zdaniteľný obchod bol na základe dôkazov vykonaných v daňovom
konaní podporený 4 dôkazmi, uviedol, že správcom dane bolo zistené to, že daňový subjekt uskutočnil
prepravu tovaru do Českej republiky, ako aj to, že česká finančná správa potvrdila nadobudnutie
tovaru českým odberateľom EUROCOO, a.s.; tieto zistenia však ešte nepreukazujú, že bol prepravený
konkrétne tovar nakúpený od dodávateľa S&J PRESSBURG plus, s.r.o. Žalobkyňa ani na základe

výziev na predloženie dôkazov nepredložila skladovú evidenciu, a teda nepreukázala, aká dlažba
konkrétne od akého dodávateľa bola českému odberateľovi prepravená. V § 49 zákona č. 222/2004
Z.z. v znení neskorších predpisov sú prísne stanovené podmienky pre vznik práva na odpočítanie dane.
a nepostačuje iba preukázať, že tovar existuje a bol prepravený, ale je potrebné preukázať, že bol
dodaný konkrétnym platiteľom dane. Ďalej uviedol, že žalobkyňa neopodstatnene tvrdí, že žalovaný sa

kvalifikovane nevysporiadal so štyrmi dôkazmi znejúcimi v prospech žalobcu, pretože z odôvodnenia
rozhodnutia (str. 19 posledný odsek a str. 20 prvý odsek) je zrejmé, že uvedené dôkazy zobral do úvahy
a vyhodnocoval v súvislosti s ďalšími dôkazmi v zmysle § 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. v znení
neskorších predpisov. Odpoveď Daňového úradu Bratislava I na dožiadanie správcu dane v zmysle
zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov nie je možné považovať za sprievodný list. Zo

zistení dožiadaného správcu dane vyplýva, že S&J PRESSBURG plus, s.r.o. pri ústnych pojednávaniach
potvrdila že vyhotovila preverované faktúry, opísala spôsob, ako vyberá tovar, spôsob prepravy, avšak
reálny pôvod tovaru (granitové dosky, mramorové dosky), jeho špecifikáciu, originalitu nepreukázala.
Nepreukázala opracovanie preverovaných tovarov. Podľa zistení dožiadaného správcu dane tovar bolobstarávaný od spoločností, ktoré boli v čase preverovania nekontaktné (zmiznutí obchodníci). Zároveň
dožiadaný správca dane z poznatkov získaných pri kontrolách spoločností obchodujúcich s komoditou
prírodný kameň zistil, že viaceré spoločnosti využívali rovnaké skladové priestory na Žilinskej ceste

v Piešťanoch (aj spoločnosť S&J PRESSBURG plus, s.r.o.) a evidencia tovarov spoločností, ktoré
využívali rovnaké miesto uskladnenia, bola neprehľadná. Tovary boli určené všeobecným spôsobom,
nešpecifikované, bez preukázania služieb opracovania, bez preukázania prepravy pri opracovaní.
K námietke že žalovaný porušil § 15 ods. 5 písm. e) zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších
predpisov, keď o ústnych pojednávaniach so splnomocnenou zástupkyňou S&J PRESSBURG plus,

s.r.o. F. A. vopred v neupovedomil žalobkyňu, uviedla, že uvedenú osobu pri ústnych pojednávaniach
dňa 03.11.2011 a dňa 10.11.2011 správca dane neustanovil za svedka, a preto ani nebol povinný
o ústnych pojednávaniach žalobkyňu upovedomiť. Žalobkyni tak nebolo upreté právo klásť svedkom
otázky pri ústnom pojednávaní a nedošlo k porušeniu § 15 ods. 5 písm. e) zákona č. 511/1992 Zb.
v znení neskorších predpisov. Ďalej uviedol, že sa nestotožňuje s právnou argumentáciou žalobkyne,
keď sa v danej veci opiera o rozsudok NS SR 3 Sžf 1/2011 zo dňa 15. marca 2011 z dôvodu, že

uvedený rozsudok vychádzal zo skutkového stavu, že dodávka tovaru sa nepochybne uskutočnila,
čo v danom prípade nebolo daňovým subjektom preukázané. Žalobkyňa v tejto súvislosti poukazuje
aj na rozsudok ESD v spojených veciach (C-345/03, C-355/03 a C-484/03), podľa ktorého nárok na
odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je predchádzajúca alebo následná
transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platiteľ dane nevie alebo nemôže vedieť. Tento

argument považuje za neúčinný z dôvodu, že z obsahu spisu nevyplýva, že by bolo právoplatne zistené
podvodné konanie v rámci reťazca orgánmi činnými v trestnom konaní. V danom prípade bola dodržaná
aj požiadavka proporcionality (primeranosti) zásahov správcu dane. Správca dane pri výkone daňovej
kontroly postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších
predpisov, využil len také prostriedky, ktoré mu umožňuje zákon, vykonal daňovú kontrolu v zákonnej

lehote podľa § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

Z uvedeného vyplýva, že žalobca sa domáha preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia
správnych orgánov podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p., ktorá upravuje rozhodovanie o žalobách proti
rozhodnutiam a postupom správnych orgánov.

Ust. § 247 ods. 1 O.s.p. upravuje, že podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých
fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom
správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa ods. 2 tohto ustanovenia pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je
predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných
prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Ust. § 244 ods. 3 O.s.p. stanovuje, že rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia

vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú
oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom
chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom
správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že Daňový úrad Prešov vydal dňa 07.01.2013 pod č.
9700401/5/56247/2013/Lich dodatočný platobný výmer, ktorým podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona
č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 165 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z.
o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov znížil platiteľovi
dane z pridanej hodnoty MAJEX, s.r.o., Volgogradská 13, Prešov, nadmerný odpočet za zdaňovacie

obdobie jún 2011 zo sumy 40.832,64 EUR na sumu 29,64 EUR.

Nadmerný odpočet uplatnený v podanom daňovom priznaní 40 832,64 EUR
Nadmerný odpočet zistený správcom dane 29,64 EUR
Rozdiel v sume 40 803,- EUR

Nadmerný odpočet v sume 29,64 EUR uložil vrátiť podľa § 79 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení
neskorších predpisov do desiatich dní odo dňa skončenia daňovej kontroly.Výrok rozhodnutia odôvodnil tým, že u platiteľa dane z pridanej hodnoty MAJEX, s.r.o., Volgogradská
13, Prešov, vykonal daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu
za zdaňovacie obdobie jún 2011, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 9700401/5/3323161/2012 zo

dňa 23.11.2012. Dňa 7.12.2012 podal kontrolovaný daňový subjekt MAJEX, s.r.o., Volgogradská 13,
Prešov na Daňový úrad Prešov písomné vyjadrenie k protokolu z kontroly na zistenie oprávnenosti
nároku na vrátenie nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2011,
ktoré bolo v evidencii došlej pošty zaevidované pod číslom 5/3653975/2012. K tomuto vyjadreniu
správca dane vypracoval dňa 18.12.2012 dodatok k protokolu č. 9700401/5/3766537/2012. Protokol c.

9700401/5/3323161/2012 zo dňa 23.11.2012 spolu s jeho dodatkom č. 9700401/5/3766537/2012 bol
s platiteľom dane z pridanej hodnoty prerokovaný a doručený dňa 02.01.2013. Kontrola na zistenie
oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie jún 2011 bola začatá
v zmysle § 15 ods. 14 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov v deň uvedený v
upovedomení, t.j. 14.9.2011. Pre správne posúdenie odpočítania dane za zdaňovacie obdobie jún 2011
(zdaniteľné obchody v kontrolovanom zdaňovacom období neboli uskutočnené) správca dane zaslal:

1. Dožiadanie č. 724/320/55695/2011/Bisc zo dňa 26.09.2011 adresované DÚ Bratislava I za účelom
preverenia nákupu tovaru od dodávateľa S&J PRESSBURG plus, s.r.o., Na Hrebienku 30, Bratislava,
IČO: 35 835 737, DIČ: 2020288611, IČ DPH: SK2020288611. Správca dane žiadal preveriť:
- faktúru číslo 2011088 zo dňa 3.6.2011 za dodávku dlažby AMORINI, dátum dodania tovaru 3.6.2011,
cena bez dane 68 150,- EUR, 20 % daň 13 630,- EUR, celková cena 81 780,- EUR,

- faktúru číslo 2011092 zo dňa 13.6.2011 za dodávku dlažby FUCINI, dátum dodania tovaru 13.6.2011,
cena bez dane 49 610,- EUR, 20 % daň 9 922,- EUR, celková cena 59 532,- EUR,
- faktúru číslo 2011096 zo dňa 22.6.2011 za dodávku dlažby ELBA, dátum dodania tovaru 22.6.2011,
cena bez dane 50 730,- EUR, 20 % daň 10 146,- EUR, celková cena 60 876,-EUR, '
- faktúru číslo 2011102 zo dňa 29.6.2011 za dodávku dlažby AMORINI, dátum dodania tovaru 29.6.2011,

cena bez dane 35 525,- EUR, 20 % daň 7 105,- EUR, celková cena 42 630,-EUR,
DÚ Bratislava I preveril požadované skutočnosti, pričom zistil, že faktúry č. 2011088, 2011092, 2011096
a 2011102 od dodávateľa S&J PRESSBURG plus, s.r.o. nie sú faktúry za reálne uskutočnené dodávky
tovarov. Uvedené faktúry je možné považovať iba za doklady, na ktorých bola uvedená daň.
2. Dožiadanie č. 9700401/5/381008/2012/Lich zo dňa 15.5.2012 adresované DÚ Žilina za účelom

preverenia prepravy vykonanej daňovým subjektom Transeuropa, s.r.o., Štrková 4, 010 01 Žilina, IČO:
36 794 724, DIČ: 2022412843, IČ DPH: SK2022412843, v zmysle medzinárodného nákladného listu č.
SK 035965 4, na ktorom je ako dopravca uvedená spoločnosť Transeuropa, s.r.o., Štrková 4, Žilina.
DÚ Žilina preveril požadované skutočnosti a vykonanie prepravy potvrdil.
3.Výzvuč.9700401/5/1837905/2012zodňa18.7.2012adresovanúNárodnejdiaľničnejspoločnosti,a.s.

zaúčelomprevereniamýtnychzáznamov,záznamovopohybevozidielsevidenčnýmičíslamiZA-570DB
a ZA-062YH po vymedzených úsekoch.
4. Žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií č. 9700401/5/384480/2012 zo dňa 15.5.2012
adresovanú českej finančnej správy za účelom preverenia intrakomunitárnych dodávok pre odberateľa
EUROCOO, a.s., Kfenova 438/7, 162 00 Praha 6 - Veleslavín, IČ DPH: CZ60192143, ktoré kontrolovaný

daňový subjekt oslobodil v zmysle § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Správca
dane žiadal preveriť:
- faktúru č. FA12005 zo dňa 26.4.2012 za dodávku dlažby AMORINI, dátum dodania tovaru 26.4.2012
v cene bez dane 104 390,-,
- faktúru č. FA12006 zo dňa 26.4.2012 za dodávku dlažby FUCINI a ELBA, dátum dodania tovaru

26.4.2012 v cene bez dane 101 195,-,
- faktúru č. FA12007 zo dňa 26.4.2012 za dodávku dlažby SIENA, NATURALE a LATE, dátum dodania
tovaru 26.4.2012 v cene bez dane 217 205,-.
Česká daňová správa potvrdila nadobudnutie tovaru českým odberateľom.
S daňovým subjektom vykonal ústne pojednávania za účelom oboznámenia daňového subjektu s

výsledkom šetrenia dožiadania zaslaného Daňovým úradom Bratislava I a za účelom nazretia do spisu
daňového subjektu, o ktoré ho kontrolovaný daňový subjekt požiadal. Pri ústnom pojednávaní daňový
subjekt predložil zmluvu o uložení zo dňa 01.01.2010. Zároveň daňový subjekt vyzval na predloženie
dôkazov, ktorým požadoval dôkazy týkajúce sa dodávateľských faktúr od dodávateľa S&J PRESSBURG
plus, s.r.o., na základe ktorých si uplatnil právo na odpočítanie dane. V opakovanej výzve na predloženie

dôkazov ho vyzval na predloženie dôkazov, ktoré sa týkali nakúpeného tovaru. Pri ústnom pojednávaní
sa daňový subjekt vyjadril, že predaj tovaru nakúpeného v júni 2011 bude realizovaný do konca apríla
2012. Daňový subjekt doručil správcovi dane podanie označené ako „Predloženie dokladov a dôkazov“ a
predloženými dôkazmi deklaroval dodanie tovaru do iného členského štátu - kópie odberateľských faktúrč. FV 12005, 12006 a 12007 zo dňa 26.04.2012, kópiu medzinárodného nákladného listu č. 0359654,
kópiu dodacieho listu a kópie výpisov z účtu. Daňový subjekt si uplatnil nárok na odpočítanie dane z
faktúr, ktoré nie sú faktúrami za reálne plnenie, pri ktorom vzniká daňová povinnosť, ale tieto považuje

za doklady, na ktorých je uvedená daň. Vzhľadom k tomu, že daňovému subjektu S&J PRESSBURG
plus, s.r.o., ktorý vystavil faktúry č. 2011088, 2011092, 2011096 a 2011102 nevznikla daňová povinnosť
z dodania tovaru, nevzniklo daňovému subjektu MAJEX, s.r.o. právo na odpočítanie dane. Daň uvedenú
na faktúrach bol daňový subjekt S&J PRESSBURG plus, s.r.o. povinný zaplatiť v zmysle § 69 ods.
5 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov z dôvodu, že na faktúrach uviedol daň.

Daňový subjekt MAJEX, s.r.o. nepredložil správcovi dane relevantné dôkazy, na preukázanie ktorých
bol správcom dane vyzvaný, dôsledkom čoho je skutočnosť, že kontrolovaný daňový subjekt dostatočne
nepreukázal, že nákup tovaru bol realizovaný od dodávateľa S&J PRESSBURG plus, s.r.o. a obsahové
náležitosti predmetných faktúr zodpovedajú skutočnosti.
Za účelom preverenia uskutočnenia zdaniteľného plnenia, a tým aj vzniku daňovej povinnosti zo strany
dodávateľa tovaru S&J PRESSBURG plus, s.r.o. a následného nároku na odpočítanie dane uplatneného

daňovým subjektom, správca dane zaslal dožiadanie č. 724/320/55695/2011/Bisc na Daňový úrad
Bratislava I, v ktorom žiadal preveriť:
- faktúru č. 2011088 zo dňa 3.6.2011, dátum daňovej povinnosti 3.6.2011, základ dane 68 150,- EUR,
20 % DPH 13 630,- EUR, spolu 81 780,- EUR,
- faktúru č. 2011092 zo dňa 13.6.2011, dátum daňovej povinnosti 13.6.2011, základ dane 49 610,- EUR,

20 % DPH 9 922,- EUR, spolu 59 532,- EUR,
- faktúru č. 2011096 zo dňa 22.6.2011, dátum daňovej povinnosti 22.6.2011, základ dane 50 730,- EUR,
20 % DPH 10 146,- EUR, spolu 60 876,- EUR,
- faktúru č. 2011102 zo dňa 29.6.2011, dátum daňovej povinnosti 29.6.2011, základ dane 35 525,- EUR,
20 % DPH 7 105,- EUR, spolu 42 630,- EUR,

Daňový úrad Bratislava I vyhodnotením informácií poskytnutých platiteľom prostredníctvom
splnomocnenej zástupkyne ako aj informácií uvedených v písomných vyjadreniach na položené otázky
správcu dane zistil, že spoločnosť S&J PRESSBURG plus, s.r.o. ani v jednom prípade nepreukázala
presnú špecifikáciu tovarov, pôvod tovarov a originalitu obstarávaných tovarov. Podľa predložených
dokladov, tovary boli obstarávané spoločnosťou Xdeal Slovakia, s.r.o. od spoločnosti FOR DESING,

s.r.o., ktorá je nekontaktná, so správcom dane nekomunikuje, vystupuje ako zmiznutý obchodník.
Daňový subjekt S&J PRESSBURG plus, s.r.o. nepreukázal opracovanie dotknutých tovarov (miesto,
čas, osoby, prevádzkové náklady), ktoré v konečnom dôsledku neprimerane zvyšuje hodnotu tovarov -
dlažby, pričom sa táto stáva na trhoch v tuzemsku a v krajinách EÚ nepredajnou komoditou. Spoločnosti
nevykazujú reálnu ekonomickú činnosť, zisk, aj napriek tomu, že surovinu - prírodný kameň vo veľkých

objemoch neustále obstarávajú. Hodnota tovarov uvedených na odberateľských faktúrach bola 570
- 725 EUR/m2, čo v porovnaní s hodnotou uvedenou (zdroj internet) za obdobnú granitovú dlažbu
38 EUR/m2 je niekoľkonásobne vyššia. Preverovaním Daňový úrad Bratislava I zistil, že s uvedenou
komoditou obchodujú viaceré spoločnosti, ktoré využívali a využívajú rovnaké skladové priestory na
Žilinskej ceste v Piešťanoch. Podľa vyjadrenia konateľa spoločnosti S&J PRESSBURG plus, s.r.o.

p. Jána Klimeka, priestory využívali spoločnosti: Xdeal Slovakia, s.r.o., KLIMEX STONE SLOVAKIA,
s.r.o., S&J PRESSBURG Slovakia s.r.o., Transeuropa, s.r.o., Nobyva, spol. s r.o., MAJEX, s.r.o., MEAT,
s.r.o., TICARET, s.r.o., HOLZ EXPORT SLOVAKIA, s.r.o., EX - IM SLOVENSKO, s.r.o., JANSON SK,
s.r.o, EUROIMPEX, s.r.o., GAMA-EXPO, s.r.o. JAZO, s.r.o., DODOPOL, s.r.o., POLÁČEK, s.r.o. a
aj samotná spoločnosť S&J PRESSBURG plus, s.r.o. Evidencia tovarov spoločností je neprehľadná

(nekonkrétna). Tovary sú vo všetkých prípadoch určené všeobecným spôsobom, nešpecifikované, bez
uvedenia pôvodu suroviny, bez certifikátov, bez preukázania služieb opracovania, bez preukázania
prepravy tovarov pri ich opracovaní. Spoločnosť S&J PRESSBURG plus, s.r.o. neuniesla dôkazné
bremeno v zmysle § 29 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov - ani v jednom
prípade nepreukázala presnú špecifikáciu tovarov, pôvod tovarov, originalitu tovarov a dostatočne

nepreukázala existenciu obstaraných služieb opracovania. Na odberateľských faktúrach č. 2011088,
2011092, 2011096 a 2011102 pre daňový subjekt MAJEX, s.r.o. spoločnosť S&J PRESSBURG plus,
s.r.o. uvádza len názov (obchodný názov) tovarov - dlažby, ktoré prešli procesom opracovania, ktorý ale
nebol správcovi dane preukázaný. Uvedené odberateľské faktúry nie sú faktúry za reálne uskutočnené
dodávky tovarov, ktoré boli vyhotovené v súlade s § 71 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení

neskorších predpisov na základe vzniku daňovej povinnosti, ale len doklady, na ktorých bola uvedená
daň. Daňový subjekt pri výkone kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného
odpočtu za zdaňovacie obdobie jún 2011 neuniesol v rámci vykonávania daňovej kontroly dôkazné
bremeno - nepreukázal správcovi dane, že k nákupu tovaru došlo od spoločnosti S&J PRESSBURGplus, s.r.o., a teda nepreukázal svoje právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ v
nadväznosti na ustanovenie § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Správca dane v súlade s ustanovením § 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších
predpisovhodnotenímdôkazovpodľavlastnejúvahy,atokaždéhodôkazujednotlivoavšetkýchdôkazov
v ich vzájomnej súvislosti s prihliadnutím všetkého, čo v priebehu výkonu daňovej kontroly vyšlo
najavo, neuznal nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr vystavených dodávateľom S&J
PRESSBURG plus, s.r.o., Na Hrebienku 30, Bratislava, IČO: 35 835 737, DIČ: 2020288611, IČ DPH:

SK2020588611 pod číslom:
- faktúra č. 2011088 zo dňa 3.6.2011, dátum daňovej povinnosti 3.6.2011, základ dane 68 150,- EUR,
20 % DPH 13 630,- EUR, spolu 81 780,- EUR,
- faktúra č. 2011092 zo dňa 13.6.2011, dátum daňovej povinnosti 13.6.2011, základ dane 49 610,- EUR,
20 % DPH 9 922,- EUR, spolu 59 532,- EUR,
- faktúra č. 2011096 zo dňa 22.6.2011, dátum daňovej povinnosti 22.6.2011, základ dane 50 730,- EUR,

20 % DPH 10 146,- EUR, spolu 60 876,- EUR,
- faktúra č. 2011102 zo dňa 29.6.2011, dátum daňovej povinnosti 29.6.2011, základ dane 35 525,- EUR,
20 % DPH 7 105,- EUR, spolu 42 630,- EUR,
Rozdiel vzniku práva na úplné odpočítanie v riadku 21 DP spolu 40 803,- EUR

Proti tomuto dodatočnému platobnému výmeru podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný
preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 06.05.2013 č.1100305/1/214982/2013 tak, že § 74 ods. 4 v
nadväznosti na § 165b ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov dodatočný platobný výmer Daňového úradu

Prešov č. 9700401/5/56247/2013/Lich zo dňa 07.01.2013, ktorým podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1
zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov
v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 165 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších
predpisov znížil nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie jún 2011 zo sumy 40.832,64 eura na sumu
29,64 eura daňovému subjektu MAJEX, s.r.o., Volgogradská 13, Prešov, potvrdil.

Výrok rozhodnutia odôvodnil tým, že poukázal na zistenia správcu dane. Preskúmaním dodatočného
platobného výmeru zistil, že správca dane vykonal u daňového subjektu MAJEX, s.r.o., Volgogradská
13, Prešov daňovú kontrolu oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2011, pri ktorej preveroval u kontrolovaného daňového subjektu

skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, konkrétne uplatnenie odpočítania dane vo výške
40 803,00 eur na základe faktúr č. 2011088 zo dňa 03.06.2011, č. 2011092 zo dňa 13.06.2011, č.
2011096 zo dňa 22.06.2011 a č. 2011102 zo dňa 29.06.2011 za dodávku dlažby od dodávateľa S&J
PRESSBURG plus, s.r.o., Bratislava Na základe skutočností, ktoré boli zistené, správca dane dospel
k záveru, že kontrolovaný daňový subjekt nepreukázal uskutočnenie zdaniteľných obchodov - dodanie

dlažby, a uplatnením odpočítania dane z nich porušil § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 49
ods. 1 a 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov,
pretože pri tomto tovare, keďže deklarovaným dodávateľom nebol dodaný, nevznikla daňová povinnosť.
Splnenie podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie dane podľa § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992
Zb. v znení neskorších predpisov preukazuje daňový subjekt, t. j. platiteľ dane z pridanej hodnoty.

Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane, a skutočnosti,
ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný
správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných
evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Správca dane hodnotí dôkazy predložené
daňovým subjektom podľa svojho uváženia a v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, pričom

hodnotením dôkazov musí zabezpečiť objektívne, pravdivé a úplné zistenie skutkového stavu veci.
Preto správca dane hodnotí každý dôkaz samostatne a potom všetky vykonané dôkazy vo vzájomnej
súvislosti, prioritou je pritom ich pravdivosť a preukazná hodnota. Splnenie zákonných podmienok
pre vznik práva na odpočítanie dane nespočíva len v predložení dokladov s predpísaným obsahom.
Faktúry musia jednoznačne preukazovať všetky znaky vyžadovanej skutočnosti - objekt, subjekt i

právnu skutočnosť. Ako dôkaz sú použiteľné len vtedy, ak údaje v nich uvedené pravdivo odrážajú
skutočnosť. Overenie oprávnenosti odpočítania dane znamená objasnenie všetkých okolností, ktoré
umožnia prijať závery, či podmienky boli splnené, či právo na odpočítanie dane pre nesplnenie hoci len
jednej zo všetkých vyžadovaných podmienok nie je vylúčené. Keďže ide o hmotnoprávne podmienky, ktakému záveru nestačí len existencia konkrétnej faktúry, hoci by táto obsahovala všetky formálno-právne
náležitosti. Musí sa overiť, či údaje v nej uvedené naozaj dokladujú predmetnú skutočnosť. Faktúra
predovšetkým deklaruje, že došlo k zdaniteľnému obchodu medzi dvoma platiteľmi dane z pridanej

hodnoty, pričom jednému vzniká daňová povinnosť a druhému vzniká nárok na odpočítanie dane. Preto
k rozhodnutiu správcu dane, či uznať alebo neuznať uplatňované právo na odpočítanie dane, nestačí
len porovnanie výšky odpočítanej dane s príslušnou faktúrou, aleje potrebné zabezpečiť aj iné dôkazy.
Ako dôkaz možno použiť v zmysle § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov
všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej

povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Vzhľadom
na to, že správca dane mal pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti faktúr, na základe
ktorých si daňový subjekt uplatňoval odpočítanie dane, nevychádzal len z týchto faktúr, ale vykonal
dokazovanie smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či údaje uvedené na faktúrach odrážajú
skutočnostitak,akonastali.Preobjektívnezistenieskutkovéhostavuvykonalsprávcadanedokazovanie
v zmysle § 29 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Z dokazovania vykonaného

správcom dane vyplýva, že vznik daňovej povinnosti preukázaný nebol, teda daňovému subjektu ani
nevzniklo právo na odpočítanie dane na základe predmetných faktúr. Správca dane totiž spochybnil to,
že dlažbu dodal dodávateľ S&J PRESSBURG plus, s.r.o., ktorý nevedel preukázať ani pôvod tovaru,
ani opracovanie a kontrolovaný daňový subjekt žiadne relevantné dôkazy, že mu bol tovar dodaný
uvedeným platiteľom dane nepredložil (nepredložil napr. skladovú evidenciu, dôkazy o pôvode, kvalite

tovaru, certifikácii tovarov). Správca dane preto správne konštatoval porušenie § 51 ods. 1 písm. a) v
nadväznosti na § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení
neskorších predpisov a neuznal kontrolovanému daňovému subjektu uplatnené odpočítanie dane v
sume 40.803,00 eur. Dokazovanie správca dane vykonával v zmysle § 29 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb.
v znení neskorších predpisov, a tým aj určoval spôsob, akým dokazovanie bude vykonávať a aké dôkazy

bude získavať, preto preveroval uskutočnenie zdaniteľných obchodov na základe faktúr od dodávateľa
S&J PRESSBURG plus, s.r.o. a požiadal miestne príslušný Daňový úrad Bratislava I v zmysle § 16 ods.
1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov o preverenie realizácie zdaniteľných obchodov
u dodávateľa. O zistených skutočnostiach oboznámil v priebehu daňovej kontroly v zmysle § 15 ods. 5
písm. f) zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov daňový subjekt dňa 12.12.2011. Svojím

konanímsprávcadanenevybočilzozákladnýchzásaddaňovéhokonaniaavychádzalznichprirealizácii
a aplikácii jednotlivých ustanovení právnych predpisov.

Odvolacie námietky považuje za neopodstatnené. Ak totiž správca dane postupoval v súlade s
príslušnými ustanoveniami zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, využil len také

prostriedky, ktoré mu umožňuje zákon (výzva na súčinnosť, dožiadania, výzvy na predloženie dôkazov)
nie je preto možné hovoriť o nedodržaní zásady proporcionality.. K tvrdeniu daňového subjektu, že
dodatočný platobný výmer bol vydaný aj v rozpore so zákonom č. 513/1991 Zb. v znení neskorších
predpisov, zákonom č. 400/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, zákonom č. 333/2011 Z. z. v znení
neskorších predpisov, zákonom č. 479/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov uviedol, že daňový

subjekt iba konštatuje, že došlo k ich porušeniu, ale konkrétne neuvádza, ako boli porušené. V zmysle
§ 16 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov miestne príslušný správca dane môže
požiadať o vykonanie jednotlivých úkonov správy daní iného vecne príslušného správcu dane, a tento
úkon v rámci dokazovania nie je sekundárnym úkonom, ako to tvrdí daňový subjekt, ale riadny úkon
súvisiaci s dokazovaním. Správca dane v procese dokazovania vykonal niekoľko ústnych pojednávaní

a zaslal dve výzvy na predloženie dôkazov, a to za účelom zistenia skutkového stavu pri vykonávaní
daňovej kontroly. Z dokladov predložených daňovým subjektom k výkonu daňovej kontroly vyplynulo, že
preverované zdaniteľné obchody boli realizované mimo územnú pôsobnosť Daňového úradu Prešov I
(od 01.01.2012 Daňového úradu Prešov). Keďže dodávateľom bol daňový subjekt S&J PRESSBURG
plus, s.r.o. so sídlom v Bratislave a tovar bol uskladnený na Žilinskej ceste v Piešťanoch, správca

dane požiadal miestne príslušného správcu dane Daňový úrad Bratislava 1, ktorý má všetky relevantné
informácieododávateľovi,abypreverilreálnedodanietovaruprekontrolovanýdaňovýsubjekt.Odpoveď
dožiadaného Daňového úradu Bratislava I, ktorý preveroval v súlade so zákonom č. 511/1992 Zb.
v znení neskorších predpisov u dodávateľa S&J PRESSBURG plus, s.r.o. deklarované zdaniteľné
obchody, vykonal ústne pojednávania so splnomocnenou zástupkyňou uvedeného daňového subjektu a

zároveň v odpovedi oznámil svoje poznatky získané pri správe daní (z daňových konaní vykonávaných u
dodávateľa a u spoločností obchodujúcich s predmetnou komoditou, ktorí využívali a využívajú rovnaké
skladové priestory na Žilinskej ceste v Piešťanoch), preto ju nie je možné považovať za sprievodný list
a jeho obsah za subjektívny názor zamestnancov dožiadaného Daňového úradu Bratislava I, ako totvrdí daňový subjekt v odvolaní, ale za dôkaz v zmysle § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. v znení
neskorších predpisov, ktorý správca dane použil na zistenie a objasnenie skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane. Správca dane okrem zaslaných dožiadaní a výzvy na súčinnosť vykonal

niekoľkoústnychpojednávanísdaňovýmsubjektom,priktorýchmaldaňovýsubjektmožnosťpredkladať
dôkazy a vyjadrovať sa k zisteným skutočnostiam. Dňa 20.12.2011 pri ústnom pojednávaní mu na
základe jeho žiadosti umožnil v zmysle § 22 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov
nazrieť do spisu týkajúceho sa jeho daňových povinností a dňa 09.01.2012 mu odovzdal vyhotovené
a overené fotokópie požadovaných dokladov. Správca dane ďalej zaslal kontrolovanému daňovému

subjektu dve výzvy na predloženie dôkazov, v zmysle ktorých však daňový subjekt nepredložil všetky
požadované dôkazy a nesplnil si povinnosť podľa § 15 ods. 6 písm. e) zákona č. 511/1992 Zb. v znení
neskorších predpisov. Daňový subjekt neuniesol svoje dôkazné bremeno v zmysle § 29 ods. 8 zákona
č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, keď nepreukázal pohyb tovaru na sklade, keď nepredložil
skladovúevidenciuaokremrámcovejzmluvy,zmluvyouloženíafaktúrnepredložilžiadneďalšiedôkazy,
ktoré by preukazovali, že dlažbu reálne dodal platiteľ dane S&J PRESSBURG plus, s.r.o. Z protokolu,

ako aj z dodatočného platobnému výmeru vyplýva, že správca dane nespochybnil existenciu tovaru
(dlažby), ktorý fakturoval (z dôvodu, že nebola predložená skladová evidencia kontrolovaným daňovým
subjektom, nie je zrejmé, či ide o tú istú dlažbu) spoločnosti EUROCOO, a.s., čo potvrdila aj česká
finančná správa, avšak spochybnil to, že preverovaná dlažba bola kontrolovanému daňovému subjektu
dodaná dodávateľom S&J PRESSBURG plus, s.r.o. Zo spisového materiálu vyplýva, že správca dane

vyhodnocoval dôkazy o potvrdení intrakomunitárneho dodania tovaru do Českej republiky v súlade s
§ 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov v súvislosti s ďalšími dôkazmi, na
základe ktorých dospel k záveru, že tovar nebol nakúpený od S&J PRESSBURG plus, s.r.o., čo uviedol v
odôvodnení dodatočného platobného výmeru. Ako neopodstatnené hodnotí odvolací orgán aj námietky
daňového subjektu, že správca dane v písomnej výzve na predloženie dôkazov požadoval dôkazy a

doklady nad rozsah dôkazných možností MAJEX, s.r.o. Z obsahu výzvy zo dňa 14.12.2011 vyplýva, že
správca dane žiadal predložiť dôkazy preukazujúce tvrdenia daňového subjektu, ktoré by hodnoverným
spôsobom preukazovali pôvod a nákup tovaru. V opakovanej výzve zo dňa 05.04.2012 správca dane
požadoval predložiť dôkazy týkajúce sa nakúpeného tovaru (napr. pohyb tovaru na sklade skladovou
evidenciou), ako aj zdokladovať použitie tohto tovaru. Správca dane nepožadoval od daňového subjektu

dôkazy týkajúce sa iných daňových subjektov, ale dôkazy týkajúce sa preukázania dodania tovaru jeho
dodávateľom. Dôkazy a doklady, ktorými by potvrdil, ako prebiehala výroba dlažby v spoločnosti S&J
PRESSBURG plus, s.r.o., správca dane od daňového subjektu nepožadoval. Skutočnosť, že označenie
tovaru na faktúrach je v súlade s ustanovením § 71 ods. 2 písm. f) zákona č. 222/2004 Z.z. v znení
neskorších predpisov, ešte neznamená, že deklarované zdaniteľné obchody sa aj reálne uskutočnili.

Správca dane vyzýval daňový subjekt na splnenie si povinností v zmysle zákona č. 511/1992 Zb. v
znení neskorších predpisov, a vypočutie žiadnej konkrétnej osoby ako svedka daňový subjekt nenavrhol.
Pokiaľ ide o námietky daňového subjektu týkajúce sa výňatku z rozsudku NS SR 3 Sžf 1/2011 zo
dňa 15. marca 2011 s poukázaním na to, že skutočnosti uvedené v § 49 ods. 2 písm. a) a § 51
ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov tvoria dôkazné bremeno daňového

subjektu a z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť dôkazné bremeno na právne vzťahy týkajúce sa
dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov, odvolací orgán uvádza, že uvedený rozsudok vychádzal
zo skutkového stavu, že dodávka tovaru sa nepochybne uskutočnila, čo v tomto konaní nebolo daňovým
subjektom preukázané. Reálnosť dodania dlažby deklarovaným dodávateľom bola spochybnená v
takom rozsahu, že správca dane oprávnene požadoval od kontrolovaného daňového subjektu dôkazy,

či dlažba bola dodaná dodávateľom S&J PRESSBURG plus, s.r.o.

V administratívnom spise sa nachádzajú dožiadania správcu dane a odpovede na dožiadania, zápisnice
o ústnom pojednávaní, výzvy správcu dane vo vzťahu k žalobcovi na predloženie dôkazov, faktúry
o dodaní granitových, mramorových dosiek a služieb za opracovanie týchto dosiek dodávateľskej

spoločnosti S&J PRESSBURG plus, s.r.o., faktúry od S&J PRESSBURG plus, s.r.o. žalobkyni za
dodanie tovaru, prehľad dodávateľských faktúr spoločnosti S&J PRESSBURG plus, s.r.o, hlavná kniha
spoločnosti S&J PRESSBURG plus, s.r.o., vstup - oprava opisu vstupných dokladov za obdobie jún 2011
spoločnostiS&JPRESSBURGplus,s.r.o.,prehľadodberateľskýchfaktúrspoločnostiS&JPRESSBURG
plus, s.r.o za obdobie z roku 2011, zoznam položiek na sklade za obdobie jún 2011 spoločnosti

S&J PRESSBURG plus, s.r.o., zoznam výdajov za obdobie jún 2011 spoločnosti S&J PRESSBURG
plus, s.r.o., zoznam výdajov za obdobie jún 2011 v skladových cenách, prehľad analytického účtu
spoločnosti S&J PRESSBURG plus, s.r.o od januára 2011 do júna 2011 (obstaranie tovaru a tovar
na sklade a predaj), skladová karta, výzvy na predloženie dôkazov adresovaných žalobkyni Daňovýmúradom Prešov, doklady a dôkazy predložené žalobkyňou Daňovému úradu Prešov dňa 14.05.2012
(faktúry pre odberateľa EUROCOO, a.s., dodací list a korešpondencia žalobkyne so spoločnosťou
EUROCOO, a.s., žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií adresovaná Finančnému

riaditeľstvu SR, oddelenie Clo Daňovým úradom Prešov, odpoveď Národnej diaľničnej spoločnosti
Bratislava správcovi dane vo veci poskytnutia údajov z elektronického mýtneho systému, Protokol
č. 9700401/5/3323161/2012 zo dňa 23.11.2012 Daňového úradu Prešov na zistenie oprávnenosti
nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v
znení neskorších predpisov u kontrolovaného daňového subjektu MAJEX, s.r.o. za zdaňovacie obdobie

jún 2011, výzva na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokorovanie Daňového úradu Prešov
adresovaná žalobkyni, vyjadrenie k protokolu, dodatok k protokolu, zápisnica o ústnom pojednávaní
zo dňa 02.01.2013 Daňového úradu Prešov vo veci prerokovania protokolu č. 9700401/5/99062/2012
kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu u daňového subjektu MAJEX,
s.r.o. Prešov.

Podľa § 165 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov daňová kontrola začatá a
neukončená pred účinnosťou tohto zákona sa dokončí podľa doterajších predpisov.

Podľa § 165 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov vyrubovacie konanie po
daňovej kontrole začatej a neukončenej pred účinnosťou tohto zákona sa vykoná podľa doterajších

predpisov.

Podľa § 165b ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov daňové konanie začaté
podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 51 1/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v
sústaveúzemnýchfinančnýchorgánovsadokončípodľazákonač.563/2009Z.z.osprávedaní(daňový

poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (prvá
a druhá veta) daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci
nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov právo odpočítať daň z tovaru
alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov platiteľ môže odpočítať

od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako
platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená
iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov právo na odpočítanie

dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru
od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov (prvá veta v znení účinnom v
roku 2011) pri každom dodaní tovaru a dodaní služby v tuzemsku pre zdaniteľnú osobu a pre právnickú

osobu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, je platiteľ povinný vyhotoviť faktúru.

Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov dokazovanie vykonáva správca
dane, ktorý vedie daňové konanie.

Podľa § 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov správca dane dbá, aby
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nieje
pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov ako dôkaz možno použiť

všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej
povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä
o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.),o svedecké výpovede, znalecké posudky verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o
miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov daňový subjekt preukazuje
skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní,
hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového
konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených
daňovým subjektom.

Podľa článku 2 ods. 2 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov
štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví
zákon.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných

finančných orgánov v znení neskorších predpisov v daňovom konaní sa postupuje v súlade so
všeobecnezáväznýmiprávnymipredpismi,chrániasazáujmyštátuaobcíadbásapritomnazachovanie
práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom
konaní.

Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov správca dane postupuje v
daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinnosti v tomto
konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a
vybrať daň.

Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov správca dane hodnotí dôkazy
podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom
prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

Podľa § 2 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov sa pri uplatňovaní daňových

predpisovvdaňovomkonaníberiedoúvahyvždyskutočnýobsahprávnehoúkonualeboinejskutočnosti
rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.

Podľa § 2 ods. 7 všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti.

Podľa § 2 ods. 8 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov právom i povinnosťou všetkých
daňových subjektov je úzko spolupracovať so správcom dane v daňovom konaní.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (prvá a druhá veta) daňovou
kontrolou sa zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne

určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to
účel kontroly vyžaduje; pri správe daní vykonávanej daňovým úradom alebo colným úradom daňovú
kontrolu vykonáva zamestnanec správcu dane podľa § la písm. j) prvého alebo druhého bodu na
základe poverenia miestne príslušného správcu dane. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je
nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.

Podľa § 15 ods. 5 písm. c) zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov daňový subjekt, u
ktorého sa vykonáva daňová kontrola, má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo predkladať
v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, najneskôr v lehote podľa odseku 10
druhej vety.

Podľa § 15 ods. 6 písm. e) zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov daňový subjekt,
u ktorého sa vykonáva daňová kontrola má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane povinnosť
predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia
najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety.

Podľa § 15 ods. 5 písm. f) zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov daňový subjekt, u
ktorého sa vykonáva daňová kontrola, má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo vyjadriť sa kuskutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť, aby v protokole
boli uvedené jeho vyjadrenia k nim.

Podľa § 15 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (prvá veta) kontrolovaný daňový
subjekt môže do dňa doručenia výzvy podľa odseku 10 uplatniť u správcu dane námietku proti postupu
zamestnanca správcu dane pri výkone daňovej kontroly.

Podľa § 15 ods. 13 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (prvá veta) daňová kontrola je

ukončená dňom prerokovania protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom.

Podľa § 15 ods. 14 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (piata až ôsma veta), ak sa
daňovou kontrolou vykonáva kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu
podľa osobitného zákona, daňová kontrola je začatá v deň uvedený v upovedomení o vykonaní daňovej
kontroly alebo v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly. Správca dane v upovedomení o

vykonaní daňovej kontroly uvedie aj miesto výkonu daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie
a určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením
o následkoch ich nepredloženia. Na vykonanie tejto daňovej kontroly sa nevzťahujú ustanovenia
odsekov 2 a 7. O výsledku tejto daňovej kontroly vydá správca dane platobný výmer alebo dodatočný
platobný výmer podľa § 44 ods. 6 v lehote do desiatich dní odo dňa ukončenia daňovej kontroly; lehota

ustanovená v § 44 ods. 6 sa nepoužije.

Podľa § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov správca dane ukončí daňovú
kontrolu do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia. Orgán najbližšie nadriadený správcovi dane môže
lehotu uvedenú v prvej vete v zložitých prípadoch pred jej uplynutím primerane predĺžiť, najviac však o

šesť mesiacov, a ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré vyčísľujú rozdiel základu
dane podľa osobitného zákona, najviac o 12 mesiacov. Ak vykonáva daňovú kontrolu orgán podľa
odseku 15, príslušným orgánom na predĺženie lehoty je ministerstvo.

Krajský súd podľa § 244 a nasl. ust. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a podľa § 250j

ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe
a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Preskúmaním rozhodnutí správnych orgánov, ako aj postupu žalovaného v medziach žaloby súd
dospel k záveru, že rozhodnutia a postup správnych orgánov sú v súlade so zákonom. Žalobkyňa si v

zdaňovacom období za zdaňovacie obdobie jún 2011 uplatnila odpočítanie dane vo výške 40 803,00
eur na základe faktúr č. 2011088 zo dňa 03.06.2011, č. 2011092 zo dňa 13.06.2011, č. 2011096 zo dňa
22.06.2011 a č. 2011102 zo dňa 29.06.2011 za dodávku dlažby od dodávateľa S&J PRESSBURG plus,
s.r.o., Bratislava. Správca dane u žalobkyne v súlade s ustanovením § 2 ods. 3 zákona č. 511/1992
Zb. v znení neskorších predpisov hodnotením dôkazov podľa vlastnej úvahy, a to každého dôkazu

jednotlivo a všetkých dôkazov v ich vzájomnej súvislosti s prihliadnutím všetkého, čo v priebehu výkonu
daňovej kontroly vyšlo najavo, neuznal nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr vystavených
dodávateľom S&J PRESSBURG plus, s.r.o., Na Hrebienku 30, Bratislava, IČO: 35 835 737, DIČ:
2020288611, IČ DPH: SK2020588611 pod číslom:
- faktúra č. 2011088 zo dňa 3.6.2011, dátum daňovej povinnosti 3.6.2011, základ dane 68 150,- EUR,

20 % DPH 13 630,- EUR, spolu 81 780,- EUR,
- faktúra č. 2011092 zo dňa 13.6.2011, dátum daňovej povinnosti 13.6.2011, základ dane 49 610,- EUR,
20 % DPH 9 922,- EUR, spolu 59 532,- EUR,
- faktúra č. 2011096 zo dňa 22.6.2011, dátum daňovej povinnosti 22.6.2011, základ dane 50 730,- EUR,
20 % DPH 10 146,- EUR, spolu 60 876,- EUR,

- faktúra č. 2011102 zo dňa 29.6.2011, dátum daňovej povinnosti 29.6.2011, základ dane 35 525,- EUR,
20 % DPH 7 105,- EUR, spolu 42 630,- EUR,
Rozdiel vzniku práva na úplné odpočítanie v riadku 21 DP spolu 40 803,- EUR

Súd sa plne stotožnil so závermi dokazovania vykonaného na základe tuzemského i medzinárodného

šetrenia správcu dane, z ktorého vyplynulo, že k zdaniteľnému plneniu (dodaniu tovaru) nedošlo, pretože
sa nepreukázala reálna existencia a dodanie tovaru. Rozsiahle dokazovanie vykonané správcom
dane v danom prípade spoľahlivo spochybnilo, že sa s deklarovaným tovarom reálne obchodovalo v
obchodných reťazcoch popísaných v odôvodnení rozhodnutia žalovaného. Toto dokazovanie dokoncaspochybnilo i samotnú reálnu existenciu predmetných tovarov. Skutočnosť, že označenie tovaru na
faktúrach je v súlade s ustanovením § 71 ods. 2 písm. f) zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších
predpisov, ešte neznamená, že deklarované zdaniteľné obchody sa aj reálne uskutočnili. Správca

dane vyzýval daňový subjekt na splnenie si povinností v zmysle zákona č. 511/1992 Zb. v znení
neskorších predpisov, a vypočutie žiadnej konkrétnej osoby ako svedka daňový subjekt nenavrhol. Súd
sa stotožňuje s názorom žalovaného pokiaľ ide o námietky daňového subjektu týkajúce sa výňatku
z rozsudku NS SR 3 Sžf 1/2011 zo dňa 15. marca 2011, t.j., že uvedené skutočnosti § 49 ods. 2
písm. a) a § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov tvoria dôkazné bremeno

daňového subjektu a z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť dôkazné bremeno na právne vzťahy
týkajúce sa dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov. Uvedený rozsudok vychádzal zo skutkového
stavu, že dodávka tovaru sa nepochybne uskutočnila, čo v tomto konaní nebolo daňovým subjektom
preukázané. Reálnosť dodania dlažby deklarovaným dodávateľom bola spochybnená v takom rozsahu,
že správca dane oprávnene požadoval od kontrolovaného daňového subjektu dôkazy, či dlažba bola
dodaná dodávateľom S&J PRESSBURG plus, s.r.o., čo žalobkyňa nepreukázala.

K namietanej nesprávnosti a nezákonnosti rozhodnutia pre nedostatočne zistený skutkový stav krajský
súd zastáva názor, že žalobkyňa ako dôkaz reálneho dodania tovaru predkladala iba dôkazy (faktúry,
dodacie listy, príjmové doklady), ale žiadne iné relevantné dôkazy preukazujúce materiálnu podstatu
veci, t.j. reálne dodanie tovaru nepredložila. Skutočná existencia tovaru sa nepotvrdila. Skutočnosť, že

faktúra mala požadované náležitosti ešte neznamená, že údaje v nej uvedené odrážajú aj materiálne,
reálne naplnenie písomnej informácie. Podpornými dokladmi, na základe ktorých sa dá preveriť, či
skutočne došlo k zdaniteľnému obchodu, t.j. dodaniu tovaru tak, ako je uvedené na faktúre, slúžia ďalšie
doklady (napr. zmluvy, dodacie listy, doklady o preprave ap.). V danom prípade žalobkyňa (ale aj jej
dodávatelia, príp. ich dodávatelia), predkladali listinné doklady, ktorými dôvodili, že k dodaniu tovaru

došlo, ale šetrením správcu dane (tuzemské a zahraničné dožiadania) sa tvrdenie žalobkyne (keď je
to uvedené na faktúrach, tak tovar bol dodaný) nepotvrdilo, lebo nebolo preukázané, že tovar skutočne
existoval a bol dodaný. Aj súd je toho názoru, že je nesporné, že žalobkyňa dodala tovar spoločnosti
EUROCOO, a.s. Praha, ale nepreukázala, že dodala dovar od spoločnosti S&J PRESSEBERG plus,
s.r.o. Braislava.

Námietku žalobkyne, že správca dane v priebehu daňovej kontroly nevyzval žalobkyňu na odstránenie
nejasností, podanie vysvetlení a vôbec nevypočul žiadneho svedka, považuje za nedôvodnú, pretože
táto, napriek opakovaným výzvam správcu dane na predloženie dôkazov týkajúcich sa preverovaných
zdaniteľných obchodov, z ktorých si uplatnila, na zdokladovanie použitia preverovaného tovaru a

zdokumentovania pohybu tovaru na sklade skladovou evidenciou, preukázanie, kto zabezpečoval
prepravu tovaru, kto sa za dodávateľa a odberateľa zúčastňoval odovzdávania a preberanie tovaru,
aké režijné náklady vznikli, žiaden dôkaz nepredložila a nenavrhla vypočutie žiadnej osoby ako svedka.
Požadované dôkazy nemožno považovať za dôkazy nad rozsah dôkazných možností žalobkyne.

Za nedôvodnú súd považuje aj námietku žalobkyne, že v danom prípade sa dôkazy vykonávali zo
všeobecných poznatkov daňového úradu, čo je v rozpore s § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. v
znení neskorších predpisov. Správca dane mal právo za účelom zistenia rozhodujúcich skutočnosti pre
správne určenie daňovej povinnosti vykonať aj iné dôkazy, ako sú uvedené v § 29 ods. 4 zákona
č 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Dôkazy, získané pri daňových kontrolách spoločností

obchodujúcich s komoditou prírodný kameň a boli získané v súlade so zákonom č. 511/1992 Zb.
v znení neskorších predpisov a informácia o tom, že cena dlažby na preverovaných faktúrach je
niekoľkonásobne vyššia v porovnaní s cenou za obdobnú granitovú dlažbu, ktorú správca dane zistil z
internetu, zo stránok a cenníkov obchodníkov predávajúcich dlažbu, vyhodnotil podľa § 2 ods. 3 zákona
č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov v súvislosti s ďalšími dôkazmi získanými v rámci daňovej

kontroly. Tieto dôkazy neboli rozhodujúcimi. Rozhodujúcou pre vznik práva na odpočítanie dane bola
skutočnosť, či preverovanú dlažbu dodal práve platiteľ dane S&J PRESSBURG plus, s.r.o., je . Krajský
súd považuje za potrebné zdôrazniť, že zukladným predpokladom vzniku práva na odpočítanie dane u
príjemcu tovaru je podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov skutočnosť,
že vznikla daňová povinnosť dodávateľovi tovaru. Ak teda u dodávateľa žalobkyne ako platiteľa dane

spoločnosti S&J PRESSBURG plus, s.r.o. nedošlo ku vzniku daňovej povinnosti (§19 ods. 1 zákona č.
222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov),nemohlo potom vzniknúť ani žalokynii právo na odpočítanie
dane a možnosť odpočítať daň z preverovaného tovaru (§ 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004
Z. z. v znení neskorších predpisov).Za nedôvodnú súd považuje aj námietku žalobkyne, že zdaniteľný obchod bol na základe dôkazov
vykonaných v daňovom konaní podporený 4 dôkazmi. Skutočnosť, že žalobkyňa uskutočnila prepravu

tovaru do Českej republiky, čo potvrdila aj česká finančná správa, nepreukazuje, že bol prepravený
konkrétne tovar nakúpený od dodávateľa S&J PRESSBURG plus, s.r.o. V tomto smere žalobkyňa
neuniesla dôkazné bremeno. V § 49 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov sú prísne
stanovené podmienky pre vznik práva na odpočítanie dane. a nepostačuje iba preukázať, že tovar
existuje a bol prepravený, ale je potrebné preukázať, že bol dodaný konkrétnym platiteľom dane.

Žalovaný sa v preskúmavanom rozhodnutí vysporiadal dostatočne s dôkazmi znejúcimi v prospech
žalobcu. Uvedené dôkazy vyhodnocoval v súvislosti s ďalšími dôkazmi podľa § 2 ods. 3 zákona č.
511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

Aj súd je toho názoru, že odpoveď Daňového úradu Bratislava I na dožiadanie správcu dane v zmysle
zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov nie je možné považovať za sprievodný list. Zo

zistení dožiadaného správcu dane vyplýva, že S&J PRESSBURG plus, s.r.o. pri ústnych pojednávaniach
potvrdila, že vyhotovila preverované faktúry, opísala spôsob, ako vyberá tovar, spôsob prepravy, avšak
reálny pôvod tovaru (granitové dosky, mramorové dosky), jeho špecifikáciu, originalitu nepreukázala.

K žalobnej námietke, že žalovaný porušil § 15 ods. 5 písm. e) zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších

predpisov,keďoústnychpojednávaniachsosplnomocnenouzástupkyňouS&JPRESSBURGplus,s.r.o.
F.A.vopredvneupovedomilžalobkyňu,súdpovažujezapotrebnéuviesť,žebolopovinnosťoudaňových
orgánov informovať žalobkyňu o jej výsluchu, ale táto vypovedala v prospech žalobkyne, preto by nebolo
účelné pre túto procesnú vadu zrušovať preskúmavané rozhodnutie. Touto procesnou vadou nedošlo k
zásahu subjektívnych práv žalobkyne a jedná sa len o formálny nedostatok. Nestotožňuje sa s názorom

žalovaného že z dôvodu, že táto osoba nebola správcom dane ustanovená za svedka, nebol povinný
o ústnych pojednávaniach žalobkyňu upovedomiť.

V danom prípade bola dodržaná aj požiadavka proporcionality (primeranosti) zásahov správcu dane.
Správca dane pri výkone daňovej kontroly postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona

č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, využil len také prostriedky, ktoré mu umožňuje zákon,
vykonal daňovú kontrolu v zákonnej lehote podľa § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších
predpisov.

Vzhľadom na uvedené súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech
náhradu trov konania nepriznal. Žalovaný zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania.

Senát krajského súdu vo veci rozhodol jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doru-
čenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu
v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.