Rozhodnutie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. september 2015

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 9C/499/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212220057
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Betáková
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2015:4212220057.1

Rozhodnutie

Okresný súd v Nových Zámkoch, pred sudkyňou Mgr. Vierou Betákovou v právnej veci žalobcu:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova ul. č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, v zastúpení
Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti
žalovanému: Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné
námestie 13, Bratislava, o zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.11.2012, domáhal od žalovaného
zaplatenia sumy 175,- eur titulom náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v sume 663,84 eur,
keď poukázal na skutočnosti, v zmysle ktorých ako oprávnený mal navrhnúť zvolenému súdnemu

exekútorovi vykonanie exekúcie pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho
zo zmluvy o úvere dlžníkom, pričom exekúcia bola vedená pod sp. zn. EX 15050/2011. Po začatí
exekúcie mal žalobca v procesnom postavení oprávneného požiadať Okresný súd v Komárne (ďalej
len exekučný súd), o zmenu exekútora. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nemala
vykazovať prvky nadmernej právnej zložitosti a nemala vyžadovať takú spoluprácu s účastníkmi
konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu

a rozhodnutiu, nemal rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora v zákonom
stanovenej lehote 30 dní, pričom nemala existovať okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu
postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia pristúpil až po veľmi
dlhej dobe. Nečinnosť exekučného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného
obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej
sa žalobca v predmetnej veci počas súdneho konania mal nachádzať, čo je základným účelom práva

zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy SR. Žalobca sa mal dozvedieť o všetkých okolnostiach v
priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do spôsobenej škody po doručení uznesenia exekučného súdu
zo dňa 27.5.2010, o zmene súdneho exekútora. Žalobca si z dôvodu nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú
vyčíslil nasledovne:

- majetková škoda predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov

spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období,

ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutí o
ňom a to vo výške 70,- eur ( správa pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca
pomocou informačného systému), 40,- eur (udržiavanie a správa informačného systému), 15,- eur
(administratívne spracovanie textov, urgencií adresovaných exekučnému súdu, ne publikačné výdajespojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, poštovné a telekomunikačné výdaje
spojené s urgovaním a kontrolou stavu na exekučnom súde) a 50,- eur (administrácia listín a
komunikácia s pôvodným súdnym exekútorom). Celkove mal vynaložiť poškodený vo veci správy a

vymáhania svojej pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu
súdneho exekútora a rozhodnutím o nej sumu 175,- eur, ktorá by nezaťažila žalobcu, ak by exekučný
súd postupoval správne a pri rozhodovaní pri zmene exekútora by dodržal zákonom stanovenú dobu.

- nemajetková ujma v peniazoch predstavuje

sumu 663,84 eur, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o návrhu na

zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie
veci v primeranom čase zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd nemá byť dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom, ktorý má byť dôsledkom nesústrednej činnosti súdu takej intenzity, ktorá má za
následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových práv žalobcu.

Márnym plynutím času mali byť reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že správnym postupom
exekučného súdu dôjde k zámene súdneho exekútora, čo bude viesť k efektívnemu a účinnému
vymoženiu jeho pohľadávky. Náhradu nemajetkovej ujmy žalobca vníma ako spravodlivú satisfakciu za
údajné konkrétne porušenie jeho zákonných nárokov. Nesprávny úradný postup exekučného súdu mal
vystaviť oprávnené záujmy žalobcu riziku zániku povinného, riziku zmarenia účelu konania pre stratu

kontaktu s povinným a riziku insolvencii povinného. V ďalšom žalobca poukázal na nálezy Ústavného
súdu SR týkajúce sa primeranosti požadovanej výšky finančného zadosťučinenia vo veci porušovania
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobca si uplatnil ako primeranú náhradu
nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a
rozhodovania sumu 663,84 eur. Žalobca uskutočnil výpočet nároku alikvotným pomerom 55,32 eur za

každýmesiacomeškaniavčinnostiexekučnéhosúduatoprávenazákladeaplikáciedoktrínyÚstavného
súdu SR, teda 663,88 eur za rok : 12 mesiacov v roku = 55,32 eur za mesiac. V danej veci mal byť
exekučný súd bezdôvodne nečinný viac ako 372 dní. Žalobca napokon uviedol, že v zmysle ustanovenia
§ 15 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z. z., písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody, do podania žaloby však žalovaný na žiadosť pozitívne nereagoval.

Žalovaný vo vyjadrení k návrhu doručenému tunajšiemu súdu dňa 21.7.2014, poukázal na zmätočnosť
podania žalobcu, keď v žalobe nie je uvedená spisová značka exekučného konania, chýbajú relevantné
údaje ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci, dátumy, kedy
sa žalobca dozvedel o vzniku škody, keď odkazuje na exekučný spis, čím dôkaznú povinnosť prenáša
na súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša sám. Ďalej žalovaný poukázal na skutočnosť, že

nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody, keď nie je zrejmé, či si uplatňuje z titulu nesprávneho
úradného postupu z dôvodu prieťahov, alebo z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote.
Čo sa týka uvádzaných prieťahov v konaní, žalobca neuviedol, aké kroky podnikol na odstránenie
neželanéhostavu,vdruhomrademázato,ževšeobecnýsúdvkonaníonáhraduškodyniejeoprávnený
posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. V

podmienke uplatnenia nároku na súde poukázal na to, že dňa 23.04.2012, boli žalovanému doručené
prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23.04.2012 a vzhľadom na
to, že dňa 17.09.2012 bola okresnému súdu doručená žaloba vo veci, je zrejmé, že žalobca ju nepodal
po uplynutí 6 - mesačnej lehoty, ale skôr. Ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Ministerstvo
spravodlivosti SR adresovalo žalobcovi po doručení žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na

náhradu škody výzvy na doplnenie žiadostí, napriek tomu žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť na
predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať
nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovaní sám požiadal. Ministerstvo spravodlivosti SR ako orgán
príslušný podľa § 4 ods. 1 písm. a) zák. č. 514/2003 Z. z., preto nárok žalobcu nepovažuje za
predbežne prerokovaný. Ďalej žalovaný uviedol, že ustanovenie zák. č. 514/2003 Z. z., ustanovujú

všeobecné podmienky, pri splnený ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej
moci pri výkone verejnej moci, a to nezákonné rozhodnutia, resp. nesprávny úradný postup, vznik
škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a
vzniknutou škodou. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne.
Žalovaný poukázal na ust. § 44 ods. 8, 9 Exekučného poriadku, z ktorého je zrejmé, že pôvodný

súdny exekútor vykonával úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdnehoexekútora, resp. do doručenia uznesenia o zmene súdneho exekútora k pôvodnému exekútorovi,
čo znamená, že nemôže dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody, pretože pôvodný súdny exekútor
mal a mohol pokračovať vo vymáhaní pohľadávky. V otázke existencie prieťahov v konaní poukázal

žalovaný tiež na § 9 ods. 2 zák. č. 513/2003 Z. z., v znení účinnom od 01.01.2013 a konštatoval, že
žalobca nepreukázal, že by podal sťažnosť na prieťahy, resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti,
že by existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie
Európskeho súdu pre ľudské práva, či Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, preto nie je preukázaný nesprávny úradný postup

spočívajúci v existencii prieťahov. Ako vyplýva zo skutkových okolností uvádzaných žalobcom, žalobca
savniektorýchprípadochoškodemuseldozvedieťvobdobí,vktorommumalauplynúť30-dňoválehota,
pred dňom 23.04.2009. Vzhľadom na uvedené žalovaný vzniesol námietku premlčania, pri každom
uplatnenom nároku pri ktorom došlo k uplynutiu 30-dňovej lehoty na vydanie rozhodnutia o zmene
súdneho exekútora pred dňom 23.04.2009, t. j. tri roky pred dňom, kedy boli žalovanému doručené prvé
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku.

Pokiaľ ide o materiálnu škodu vo výške 175,- eur, poukázal žalovaný na ustanovenie § 17 ods. 1
zák. č. 514/2003 Z. z., v zmysle ktorého sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody, je okrem iného nevyhnuté
preukázať existenciu škody a jej výšku. Žalobca vyčíslil výšku škody na základe paušalizácie reálnych
vecných nákladov, ktoré spočívajú v administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, mzdových

výdajoch a výdajoch spojených so stratou času zamestnanca a to bez ohľadu na dĺžku trvania
prieťahov. Ako podstatné zložky vyčíslenej sumy uviedol žalobca správu pohľadávky prostredníctvom
pracovnýchvýkonovzamestnancapomocouinformačnéhosystému,udržiavanieasprávuinformačného
systému, a administratívne spracovanie textov, urgencií, publikačné výdaje, poštovné. Na základe
ustálených definícii skutočnej škody a ušlého zisku, má žalovaný za to, že žalobca doposiaľ neuniesol

bremeno tvrdenia tým, že nekonkretizoval či si uplatňuje skutočnú škodu, alebo ušlý zisk, pričom
na preukázanie vzniku škody by musel žalobca produkovať dôkazy preukazujúce škodu pri každej
individuálnej pohľadávke. Požadovať paušálne sumy za žalobcom všeobecne uvedené činnosti je
nesprávne a účelové. Pokiaľ sa žalobca domáha aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume
663,84 eur, žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na skutočnosť, že s poukazom na Judikatúru

Ústavného súdu SR je potrebné uviesť, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické
a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany Ústavného súdu SR. Každé prípadové okolnosti
sú osobitné vychádzať z paušálnej sumy 663,88 eur, ktorá musí byť priznaná za každý rok prieťahov
je nesprávna úvaha. Ústavný súd SR prihliada aj na to, či sťažnosť predsedovi súdu viedla k náprave.
Ak žalobca tento prostriedok nevyužil, je neprijateľné, aby sa priznávala náhrada nemajetkovej ujmy.

Ďalej je potrebné poznamenať, že vznik nemajetkovej ujmy u právnických a fyzických osôb je odlišný.
Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe „frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery“ sú
irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť
ako právnická osoba. Žalovaný uvádza aj „zánik podnikateľských aktivít a podnikateľských plánov“, ale
tieto bližšie nekonkretizoval a tiež neupresnil v čom a ako situácia „ovplyvnila ďalšie podnikateľské

postupy žalobcu“. V ďalšom poukázal žalovaný na ustanovenie § 3 ods. 1 OZ, podľa ktorého výkon práv
a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do
práv a oprávnených záujmov iných, a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, a teda nemožno dospieť k
záveruopotrebepriznaťžalobcovináhradunemajetkovejujmyvpeniazoch,anivprípade,akbyinakboli
splnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. S prihliadnutím na charakteristiku podnikateľskej

činnosti žalobcu požaduje žalovaný za konanie v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ si žalobca uplatňuje
nárok na náhradu škody voči štátu, keďže uplatnená škoda mala žalobcovi vzniknúť práve pri spornej a
negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite žalobcu. Taktiež žalovaný poukázal na neexistenciu príčinnej
súvislostimedzinesprávnymúradnýmpostupom aprípadnouškodou.Vzťahpríčinyanásledkumusíbyť
preto priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí ak je iba sprostredkovaný. Vychádzajúc zo základnej

charakteristiky príčinnej súvislosti ako priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a následku nemožno
tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu.

Na pojednávanie konané dňa 30.9.2015, sa účastníci konania nedostavili, doručenie predvolania mali
vykázané riadne a včas. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní mailovým
podaním zo dňa 24.9.2015 z dôvodu hospodárnosti konania s tým, že predložil súdu stanovisko žalobcu

k vyjadreniu žalovanej k obsahu žaloby spolu so znaleckým posudkom 1/2014, ktorý tiež zaslal súduv kópii v elektronickej podobe s tým, že originál sa nachádza na tunajšom súde pod Spr 339/14, a
ktorý posudok preukazuje výšku majetkovej škody, ktorá mu bola spôsobená v dôsledku nesprávneho
úradného postupu. Nenavrhoval vo veci vykonať žiadne ďalšie dokazovanie a mal za to, že fyzická účasť

žalobcu a jeho právneho zástupcu na pojednávaní vzhľadom k predloženým dôkazom nie je potrebná,
a preto súhlasil s tým, aby súd prejednal vec aj bez účasti žalobcu a jeho právneho zástupcu.

Žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť mailom zo dňa 25.9.2015 s tým, že ospravedlňuje svoju neúčasť
z dôvodu hospodárnosti konania a súhlasil s tým, aby súd pojednával a rozhodol bez jeho účasti, plne
sa pridržiaval písomných vyjadrení a požiadal na zaslanie zápisnice z pojednávania na mailovú adresu

povereného zástupcu žalovaného.

Z týchto dôvodov súd pojednával v neprítomnosti účastníkov konania podľa § 101 ods. 2 O.S.P.

Súd vykonal dokazovanie vyjadrením žalovaného, znaleckými posudkami č. 1/2013 a 1/2014,
zaevidovaním týchto znaleckých posudkov pod Spr tunajšieho súdu, vyjadrením žalovaného k
znaleckému posudku č. 1/2014, Stanoviskom žalobcu k vyjadreniu žalovaného k obsahu žaloby,
exekučným spisom OS Komárno č. k. 6Er/404/2005 a zistil tento skutkový a právny stav:

Z exekučného spisu Okresného súdu Komárno č. k. 6Er/404/2005, súd zistil, že oprávnený podal
návrh na vykonanie exekúcie dňa 7.6.2005 v advokátskej kancelárii JUDr. Martina Máčaja, advokáta
so sídlom v Bratislave proti povinnému F. G., bytom W. XXX/XX, B., exekučným titulom bola Zmluva
o úvere č. 4180430 zo dňa 26.10.2004 a oprávnený vymáhal pohľadávku vo výške 25.200,- Sk s
príslušenstvom a žiadosť súdneho exekútora na vydanie poverenia na začatie exekúcie podala na

základe návrhu oprávneného súdna exekútorka Mgr. Katarína Baňárová na Okresnom súde Komárno
dňa 30.6.2005 a Okresný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie dňa 8.7.2005. Oprávnený podal
dňa 25.05.2009 na exekučný súd návrh na zmenu exekútora a navrhoval, aby vykonaním exekúcie bol
poverený Exekútorský úrad JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom v Bratislave. Ďalej z exekučného spisu
bolo preukázané, že pôvodná súdna exekútorka Mgr. Katarína Baňárová zaslala tomuto súdu pôvodný

exekučný spis č. k. EX 458/05 a zároveň si vyčíslila trovy exekúcie. Exekučný súd dňa 27.5.2010
rozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora oprávneného tak, že vyhovel návrhu oprávneného na
zmenu súdneho exekútora a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého,
Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 62, uznesením pod č. k. 6Er/404/2005-15, ktoré uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 10.3.2011. Dňa 17.8.2011 bolo doručené exekučnému súdu vrátenie

poverenia na vykonanie exekúcie súdnou exekútorkou Mgr. Katarínou Baňárovou z dôvodu, že došlo
v exekučnom konaní k zmene súdneho exekútora a podaním zo dňa 1.10.2013 doručený exekučnému
súdu dňa 15.10.2013 súdny exekútor požiadal o zaslanie originálu poverenia na vykonanie exekúcie.
Exekučný súd zaslal originál poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi
Krutému dňa 17.10.2013, ktorý si súdny exekútor prevzal dňa 4.11.2013 s tým, že exekúcia ešte nie

je skončená.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1, písm. a) bod 1. zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení (ďalej „citovaného
zákona“), vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1,
koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v občianskom

súdnom konaní, alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak, 2. škodu spôsobil notár
pri výkone verejnej moci, 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej
z poverenia súdu podľa osobitného predpisu. 4. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej
činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 a 2, zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri

výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, vo veci náhrady škody, v znení platnom v čase
začatia tohto konania a podania návrhu na vydanie poverenia štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonnom ustanovenej lehote, nečinnosťorgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní, alebo iný nezákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 2, zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov vo veci náhrady škody, v znení platnom v čase začatia
tohto konania a podania návrhu na vydanie poverenia právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 1, zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak. 1a)

Podľa ustanovenia § 17 ods. 2, zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočný zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné ju
uspokojiť inak.

Podľaustanovenia§19ods. 1,vetaprvá,zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky
odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode.

Podľa ustanovenia § 42 ods. 2, ExP, v znení platnom po 31.08.2005, podľa novely zák. č. 858/2006 Z.
z., a ďalších, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie

exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti, alebo návrhu,
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa ustanovenia § 41 ods. 2, písm. d) ExP, v znení platnom po 31.08.2005, podľa novely zák. č.
858/2006 Z. z., a ďalších, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade d) vykonateľných
rozhodnutí, rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 7, ExP, v znení platnom po 31.08.2005, podľa novely zák. č. 858/2006
Z. z., oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na

príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od
doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 8, ExP, v znení platnom od 01.12.2006, oprávnený môže kedykoľvek v
priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu
exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu

exekútora.

Podľa ustanovenia § 238 ods. 1, ExP, konania začaté pred 1. septembrom 2005, sa dokončia podľa
práva platného do 31.08.2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

Podľa ustanovenia § 238 ods. 2, ExP, ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, §
47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a , § 145 ods. 1, sa použijú aj na konania začaté

pred 1. septembrom 2005.Žalobca v priebehu konania predložil súdu dva znalecké posudky, ktoré si dal sám vypracovať a
predložil ich ako listinný dôkaz. Ide o znalecký posudok č. 1/2013, vypracovaný znalcom Doc. JUDr.
PhDr. Miroslavom Slašťanom, PhD., zo dňa 24.06.2013, ktorým bola zodpovedaná otázka zadávateľa,

teda žalobcu tak, že jednotlivé záväzné pramene práva Európskej Únie a súvisiace nezáväzné
pramene práva EÚ, ktoré obsahujú, alebo odkazujú na ustanovenie o rozhodcovskom konaní v tzv.
spotrebiteľských sporoch, vrátane súvisiacej judikatúry Súdneho dvora EÚ, k 1. júlu 2013, neobsahujú
výslovný zákaz rozhodcovského konania v spotrebiteľských sporoch, tzv. právo EÚ všeobecne a
bez plnenia osobitných podmienok ochrany spotrebiteľa nezakazuje, aby majetkové spory, v ktorých

zmluvnou stranou je spotrebiteľ, mohli byť rozhodované rozhodcom alebo rozhodcovským súdom v
rozhodcovskom konaní (označený znalecký posudok).

Znalecký posudok č. 1/2014, Ekonomickej univerzity v Bratislave, Znaleckého ústavu so sídlom v
Bratislave zo dňa 17.01.2014, ktorý bol zaevidovaný pod Spr č. 339/2014 tunajšieho súdu, ním
bola daná odpoveď na otázku zadávateľa- žalobcu o určenie výšky majetkovej škody, ktorá mala
byť spôsobená nesprávnymi úradnými postupmi, a nezákonnými rozhodnutiami okresných súdov SR

v exekučných konania, a to najmä v súvislosti s porušovaním zákonných lehôt a nečinnosťou, či
zbytočnými prieťahmi v exekučnom konaní pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie, alebo pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora, s tým, že
na základe vykonanej analýzy mzdových nákladov, nákladov na poštovné, telekomunikačné služby,
tlač a úpravu informačného systému, znalecký kolektív realizoval výpočet majetkovej ujmy vzniknutej

žalobcovi, pričom táto je diferencovaná podľa jednotlivých typov žalôb nasledovne: žaloby NZP a NP,
pri ktorých exekučné okresné súdy mali neskoro rozhodnúť, resp. nerozhodnúť o žiadosti o nevydaní
poverenia na vykonanie exekúcie - 30,76 eur, žaloby, pri ktorých exekučné okresné súdy mali neskoro
rozhodnúť, resp. nerozhodnúť o žiadosti o zmene exekútora - 31,68 eur.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k tomu záveru, že žalobe nemožno vyhovieť, a preto

ju v plnom rozsahu zamietol z nasledovných dôvodov:

Zákon č. 514/2003 Z. z., o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov je osobitným zákonom, ktorý v nadväznosti na Listinu základných práv a slobôd
(Ústavný zákon č. 23/1991 Zb. - článok 36 ods. 3 a 4), Dohovor o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (zák. č. 209/1992 Zb. - článok 6 ods. 1), a Ústavu Slovenskej republiky (č. 460/1992 Zb. - článok

46 ods. 3) upravuje podmienky a spôsoby náhrady škody, ktorá vznikla pri výkone verejnej moci, keď na
to, aby štát zodpovedal za škodu spôsobenú orgánom vykonávajúcim verejnú moc, musia byť splnené
podmienky zodpovednosti za škodu podľa tohto zákona.

Základnou podmienkou je, aby škoda bola spôsobená pri výkone verejnej moci orgánom, ktorý
vykonáva verejnú moc niektorým zo spôsobom v zákone špecifikovaným, druhým predpokladom je vznik

škody, alebo nemajetkovej ujmy a treťou nevyhnutnou podmienkou je, aby medzi konaním vedúcim k
vzniku škody a samotnou škodou bola daná priama príčinná súvislosť, pričom dôkazné bremeno na
preukázanie splnenia zákonných podmienok znáša poškodený a v prípade ich preukázania sa štát svojej
zodpovednosti zbaviť nemôže, keďže zodpovednosť štátu má charakter objektívnej zodpovednosti (bez
ohľadu na zavinenie). Zákon rozlišuje dva základné okruhy zodpovednosti za škodu a to: zodpovednosť

za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím (§ 5 a 6) a zodpovednosť za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom (§ 9), keď je samostatne upravená zodpovednosť štátu za rozhodnutie
o zatknutí, zadržaní, alebo inom pozbavení osobnej slobody (§ 7), a tiež na rozhodnutie o treste, o
ochrannom opatrení alebo o väzbe ( § 8). Pojem „nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci“, nie
je zákonodarcom v ustanovení § 9 ods. 1 zákona výslovne definovaný, je uvedený len príkladmo. Pri

nedostatku zákonnej explicitnej definície vo všeobecnosti možno za takýto postup považovať porušenie
pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie štátneho orgánu, pri jeho činnosti súvisiacej s
výkonom verejnej moci, ktorá sa dotýka individuálnych práv a povinností účastníkov daného konania,
keď v zmysle zákona za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť takéhoto orgánu,

zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv a právom chránených záujmov fyzických
a právnických osôb.Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je závislé od posúdenia
príčinnej súvislosti medzi týmto postupom orgánu verejnej moci priamo súvisiacim s výkonom právomoci
orgánu verejnej moci a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcim predpokladom pre vznik

zodpovednosti škody, čo vyžaduje starostlivé zváženie všetkých príčinných súvislostí pre objasnenie
príčin, ktoré k určitému výsledku viedli, keď nesprávny postup orgánu štátu musí byť vždy so vznikom
škody vo vzťahu (priamej), príčiny a následku.

Podstata sporu účastníkov spočíva v tom, či pre rozhodnutie exekučného súdu o návrhu žalobcu ako
oprávneného na zmenu súdneho exekútora v exekučnom konaní platila 30 dňová zákonná lehota,

či postup exekučného súdu vykazoval znaky zbytočných prieťahov, a či žalobcovi vznikla z dôvodu
tvrdeného nesprávneho úradného postupu škoda a nemajetková ujma tak, že bola v príčinnej súvislosti
s konaním exekučného súdu.

Vychádzajúc z ustanovenia § 44 ods. 8 ExP, účinného v čase exekučného konania, ako aj s poukazom
na obsah pripojeného exekučného spisu dospel súd k takému skutkovému záveru, že exekučný súd
nevydal rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote. Týmto

konaní exekučného súdu došlo zo strany exekučného súdu k nesprávnemu úradnému postupu, keďže
existovala zákonná lehota na rozhodnutie súdu o návrhu žalobcu ako oprávneného v exekučnom konaní
o zmene exekútora, v ktorej lehote exekučný súd nevydal rozhodnutie, teda zo strany exekučného
súdu v exekučnom konaní došlo k porušeniu povinnosti orgánu verejnej moci vydať rozhodnutie
v zákonom ustanovenej lehote. Ďalej súd dospel k záveru, že žalobca v danej právnej veci však

nepreukázal ostatné dva zákonné predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu podľa tohto zákona,
a to vznik škody alebo nemajetkovej ujmy, a nepreukázal, že medzi konaním vedúcim k vzniku škody
a samotnou škodou bola daná priama príčinná súvislosť, keďže dôkazné bremeno na preukázanie
splnenia zákonných podmienok znáša poškodený. V danom prípade si žalobca svoju dôkaznú povinnosť
nesplnil, a nepreukázal splnenie týchto ostatných dvoch zákonných predpokladov. Tvrdenia žalobcu

o vzniku škody vo výške 175,- eur predstavujúcej náhradu účelne vynaložených nákladov spojených
s činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky, v období medzi doručením
žiadosti o zmenu exekútora a rozhodnutím exekučného súdu o tejto žiadosti, za správu pohľadávky cez
pracovné výkony zamestnancov pomocou informačného systému, na udržanie a správu tohto systému,
na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným exekútorom, súd považuje za účelové (s poukazom

na predmet činnosti žalobcu), a za nepreukázané tvrdenia žalobcu. Za daného skutkového stavu potom
nie je daná ani príčinná súvislosť medzi konaní exekučného súdu a žalobcom tvrdenou škodou. Žalobca
taktiež v konaní nepreukázal svoje tvrdenie o vzniku nemajetkovej ujmy na strane žalobcu z dôvodov
ním uvedených.

Vychádzajúc z uvedeného potom súd následne posudzoval, či konanie exekučného súdu, nevykazovalo

žalobcom tvrdení zbytočné prieťahy, resp. či jeho postup treba považovať za nesprávny úradný postup
pre nevydanie rozhodnutia v zákonom ustanovenej lehote. Pri rozhodovaní o tom, či vo veci došlo k
prieťahom v konaní sa zohľadňujú tri kritéria, ktorými sú: 1. právna a faktická zložitosť vecí, o ktorej
súd rozhoduje, 2. správanie účastníka konania, 3. spôsobom akým súd v konaní postupoval. Pojem
„zbytočné prieťahy“, obsiahnutý v článku 48 ods. 2 Ústavy SR, je pojem autonómny, ktorý nemožno

vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone, ale s ohľadom na konkrétne okolnosti
vecisaajvtýchtoprípadochpostupdotknutéhoštátnehoorgánunemusívyznačovaťtakýmivýznamnými
prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy (nález Ústavného súdu SR č. k.
I. ÚS 16/02). Ustanovenie § 9 zákona treba na vec aplikovať v takom znení, v akom platil v čase
namietaného nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci, z čoho potom vyplýva, že postup

exekučnéhosúdubolonevyhnutnéposúdiťajzhľadiska„zbytočnýchprieťahov“,atosúdomsamostatne.
Posúdenie zbytočných prieťahov nie je (ale) možné bez prihliadania na všetky okolnosti veci, teda
nemožno neprihliadať na tisícky obdobných vecí (podaných žalobcom na postup exekučného súdu) i
vzhľadom k jeho možnostiam.

Rozhodnutie exekučného súdu o návrhu na zmenu exekútora vydané v čase vyššie uvedenom nemožno

hodnotiť ako zbytočné prieťahy (so stavom právnej neistoty žalobcu až dôsledkom vzniku škody), s
poukazom na skutočnosť, že v rozhodnom období žalobca ako oprávnený podal v množstve exekučných
vecí návrh na zmenu exekútora v osobe JUDr. Rudolfa Krutého, napriek vedomosti o tej skutočnosti,
že tento ako bývalý zamestnanec oprávneného je v exekučnom konaní vylúčený podľa § 30 ods. 1
ExP, keď i Ústavný súd SR v Náleze III. ÚS 322/2010 zo dňa 13.04.2011, konštatoval nezlučiteľnosť

činnosti súdneho exekútora s pracovným pomerom u oprávneného, ako aj s poukazom na činnosťexekučného súdu, ktorá predchádzala vydaniu rozhodnutia v exekučnej veci. Vzhľadom k tomu, že
v konaní nebol preukázaný základ uplatneného právneho nároku, súd sa ďalej nezaoberal ostatnými
zákonnými predpokladmi uplatneného právneho nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy.

V § 19 ods. 1, veta práva citovaného zákona je upravená subjektívna premlčacia doba na náhradu
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, ktorá je 3 ročná a začína plynúť odo dňa, keď sa
poškodený o škode dozvedel. Citovaný zákon, však neupravuje objektívnu premlčaciu dobu pre náhradu
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Objektívnu premlčaciu dobu upravuje Občiansky
zákonník. Podľa § 106 ods. 1, 2 OZ, právo na náhradu škody sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa

poškodenýdozvieoškodeaotom,ktozaňuzodpovedá.Najneskoršiesaprávonanávrhuškodypremlčí
za 3 roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za 10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej
škoda vznikla, to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Citovaný zákon nič nemení na všeobecnej podstate
premlčania, ktorá účastníkovi, v neprospech ktorého bola vznesená dôvodná námietka premlčania,
prináša nepriaznivý dôsledok v podobe zániku nároku. Ustanovenie § 19 ods. 1 vety prvej citovaného
zákona neuvádza ako predpoklad počiatku plynutia premlčacej doby vedomosť poškodeného o tom,

kto za škodu zodpovedá, prípadne ktorý orgán štátu škodu spôsobil (na rozdiel od ustanovenia § 106
ods. 1 OZ), a to z toho dôvodu, že subjektom zodpovedným podľa citovaného zákona je vždy štát. U
nárokov zodpovednosti za nesprávny úradný postup sa uplatňuje iba jediná a to subjektívna premlčacia
doba podľa ustanovenia § 19 ods. 1 veta prvá citovaného zákona, ktorá začína plynúť okamihom, kedy
sa poškodený o vzniku škody dozvedel, teda kedy zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť

vznik škody a orientačne aj jej rozsah. Predbežné prejednanie nároku na náhradu škody sa vyžaduje
aj pri nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom podľa § 15 a nasledujúci
citovaného zákona.

V danom prípade súd dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Žalobca požaduje od žalovaného
náhradu majetkovej škody vo výške 175,- eur, a nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 663,84 eur,

a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý mal oneskorene rozhodnúť o
návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora.

Pri posudzovaní námietky premlčania vznesenej žalovaným súd vychádzal z tej skutočnosti, že návrh
na zmenu súdneho exekútora bol exekučnému súdu doručený dňa 25.5.2009, pričom o zmene súdneho
exekútora bolo rozhodnuté uznesením Okresného súdu Komárno, č. k. 6Er/404/2005-15 zo dňa

27.5.2010, keď súd návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovel a vykonaním exekúcie
poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom v Bratislave, a toto uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 10.3.2011 a súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý obdržal originál poverenia na
vykonanie exekúcie dňa 4.11.2013. Z týchto dôvodov mal súd za to, že nárok žalobcu nie je premlčaný.

K podmienke uplatnenia nároku na súde, a to predbežnému prerokovaniu nároku na náhradu škody

príslušným orgánom v zmysle § 15 a nasledujúcich citovaného zákona, súd poukazuje, že v zmysle
vyjadrenia žalovaného mu boli dňa 23.04.2012, doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody. Je pravdou, že už dňa 17.09.2012, bol tunajšiemu súdu doručený návrh vo
veci samej a teda nebol podaný po uplynutí 6 mesačnej lehoty, ale skôr, súd však poukazuje, že je
nepochybné, že ku dňu rozhodovania súdu vo veci samej v tejto právnej veci rozsudkom vyhláseným

na pojednávaní dňa 30.9.2015, lehota 6 mesiacov už uplynula.

Vzhľadom na to, že exekúcia začala dňa 7.6.2005, na posúdenie veci bolo potrebné použiť ustanovenie
§ 44 ods. 2 v spojení s § 41 ods. 2, písm. d) ExP, v znení po 31.8.2005.

Je nepochybné, že lehota na vydanie rozhodnutia o zmene súdneho exekútora síce nebola dodržaná,
pretože exekučný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie dňa 8.7.2005 a až 25.5.2009 oprávnený

podal návrh na zmenu súdneho exekútora, pričom už od 9.7.2005 mal vedomosť o tom, kto bol poverený
vykonaním exekúcie. Potom exekučný súd postupoval v súlade s exekučným poriadkom, a exekútor
zaslal súdu svoje stanovisko k návrhu na zmenu súdneho exekútora, a súd o tejto zmene rozhodol dňa
27.5.2010 uznesením č. k. 6Er/404/2005-15.V zmysle právnej úpravy v prípade podania návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora účinky
pôvodného návrhu na vykonanie exekúcie zostávajú zachované, a preto v súvislosti s nerozhodnutím
exekučnéhosúduvzákonnejlehotenemohlodôjsťkvznikužiadnejmateriálnejškodyaaninemajetkovej

ujmyžalobcovi,čímniejesplnenýpredpokladzodpovednostizaškoduspôsobenúnesprávnymúradným
postupom, ktorým je existencia škody.

Nie každé nedodržanie zákonnej lehoty sa automaticky považuje za porušenie práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov.

V predmetnej veci nie je splnený hneď prvý predpoklad zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym

úradným postupom, ktorým je nesprávny úradný postup. Naopak exekučný súd postupoval v súlade s
exekučným poriadkom a nesprávneho úradného postupu sa nedopustil.

Súd poukazuje na názor Ústavného súdu SR, podľa ktorého porušenie práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov nemožno vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne nepostupoval v
zákonom ustanovených lehotách (nález Ústavného súdu SR z 07.05.2013, sp. zn. IV. ÚS 471/2012-75).

Čo sa týka znaleckých posudkov č. 1/2013 a 1/2014, ktoré si v priebehu konania dal vypracovať

žalobca, a ktoré tým pádom majú charakter na úrovni listiny, ako dôkazného prostriedku, sú pre
súdenú vec bez väčšieho významu. Znalecký posudok č. 1/2013, rieši otázku rozhodcovského konania
v spotrebiteľských sporoch, v práve Európskej únie. Žalobca žiadnym spôsobom nenamietal vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie, prípadnou sťažnosťou u predsedu okresného súdu, prípadne inými
písomnými námietkami, jednoducho po vydaní poverenia táto exekúcia naďalej prebiehala, v súlade s

exekučným titulom, bola ukončená vrátením poverenia súdnym exekútorom, a preto nie je na mieste
si uplatňovať pri takom množstve žiadostí o udelenie poverenia žalobcom náhradu majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy, keď nie sú splnené zákonné podmienky na priznanie takýchto náhrad, jednak v
súlade s zákonom č. 514/2003 Z. z., ako aj v súlade s Občianskym zákonníkom.

Ďalší znalecký posudok č. 1/2014, stanovuje výšku majetkovej škody žalobcu. Tento znalecký posudok

pre súdenú vec nie je dôležitým dôkazným prostriedkom, pretože predpoklad škody je bezpredmetný,
vzhľadom na skutočnosť, že v konaní nie sú preukázané zostávajúce dva predpoklady nároku na
náhradu škody nesprávnym úradným postupom, ktorými sú nesprávny úradný postup a príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou.

Na základe uvedeného exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti oprávneného na zmenu súdneho

exekútora konal priebežne, a nebol preukázaný nesprávny úradný postup, ako jeden z predpokladov pre
vznik zodpovednosti štátu. Tým je nutné konštatovať, že nie je splnený ani predpoklad zodpovednosti
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, ktorým je nesprávny úradný postup. Splnený
tak nemôže byť, ani posledný predpoklad, ktorým je príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom a škodou, pretože nesprávny úradný postup a ani škoda zistené neboli.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.S.P. tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci
plný úspech, nepriznal náhradu trov konania, lebo mu žiadne nevznikli a žiadne si ani neuplatnil a
nešpecifikoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou podpísaného súdu

na Krajský súd v Nitre v 2 vyhotoveniach.

Podľa § 205 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Obč. súdneho
poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti
rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) neboli

splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvéhostupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát
rozhodoval namiesto samosudcu, b) súd prvého stupňa neprihliadol ku skutočnostiam alebo dôkazom
navrhovaným odvolateľom napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť

prvej vety za bodkočiarkou, c) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, g) súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa

napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.