Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 23. september 2011

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 22Er/365/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6605205622
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Mačudová
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2011:6605205622.3

Uznesenie

Okresný súd Lučenec v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. advokátom JUDr. Martin Máčaj, AK so sídlom Pribinova 25,
Bratislava proti povinnému U. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., H. G. XXX/XX, o vymoženie XXX,XX
eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Exekúcia vykonávaná súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom pod sp. zn. B. XXXX/XX sa

vyhlasuje z a n e p r í p u s t n a z a s t a v u j es a .

Oprávnený POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava j e p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr.
Jozefovi Ďuricovi trovy exekúcie vo výške 32,53 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Povinnému sa náhrada trov exekúcie n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Podaním zo dňa 17.08.2010 podal súdny exekútor podnet na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej
zastavenie z dôvodu, že exekučný titul - notársku zápisnicu nemožno považovať za spôsobilý exekučný

titul.

Súd preskúmal obsah spisového materiálu a zistil, že exekučným titulom, na podklade ktorého sa
exekúcia vykonáva, je Notárska zápisnica č. A. XXX/XXXX, A. XXXX/XXXX, ktorá bola spísaná dňa
XX.XX.XXXXJUDr.OndrejomĎuriačom,notáromsosídlomvPartizánskom,GenerálaSvobodu1069/4.
Na základe tejto notárskej zápisnice uznal Mgr. Tomáša Kušníra v mene povinnej osoby dlh voči
oprávnenej osobe v celkovej výške XX XXX,- X. ( XXX,XX eur ). Tento dlh podľa obsahu notárskej

zápisnice pozostáva z istiny nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov
za spísanie notárskej zápisnice a povinná osoba vyhlásila, že súhlasí s vykonateľnosťou notárskej
zápisnice a s exekúciou.

Podľa § 41 ods. 2, veta druhá zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučnýporiadok)vzneníúčinnomdo31.08.2005(ďalejlen"EP"),podľatohtozákonamožnovykonať
exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená

oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej
zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

Zo zmluvy o úvere, ktorá bola pripojená k návrhu na vykonanie exekúcie a bola uzavretá medzi veriteľom
POHOTOVOSŤ, s.r.o. a dlžníkom U. C. vyplýva, že dlžník ako splnomocniteľ splnomocnil advokáta Mgr.
Tomáša Kušníra, advokátska kancelária Za kasárňou 1, Bratislava na spísanie notárskej zápisnice akoexekučného titulu, teda aby v mene dlžníka uznal záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala
vykonateľným titulom pre exekúciu na celý majetok dlžníka do výšky vzniknutej pohľadávky, resp. jej
zostatku v prípade čiastočného splatenia dlhu a jej príslušenstva.

Na základe zmluvy o úvere, ktorú dlžník podpísal dňa XX.XX.XXXX, bol dlžníkovi poskytnutý úver XX
XXX,- X. ( XXX,XX B. ) a dlžník sa zaviazal zaplatiť túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok
vo výške XX XXX,- X. ( XXX,XX B. ). Celkovú sumu XX XXX,- X. ( X XXX,XX B. ) mal zaplatiť v
dvojtýždňových splátkach po X XXX,- X. ( XX,XX B. ) počnúc dňom 03.03.2004.

Zmluva o úvere bola uzavretá podľa § 497 a nasl. Obchodné zákonníka (ďalej len "ObZ") a zároveň si
zmluvné strany dohodli, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom (čl.

18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru).

Podľa § 323 ods. 1 ObZ ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom
rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa
bola v čase uznania už premlčaná.

Uznanie záväzku je jednostranný právny úkon dlžníka, ktorý adresuje veriteľovi. Týmto úkonom dlžník

uznáva svoj určitý záväzok, čím vlastne potvrdzuje jeho platnosť v čase uznania. Z ustanovenia § 323
ObZ vyplýva, že zákon za podstatnú náležitosť uznania záväzku považuje uznanie určitého záväzku
a na účinnosť takéhoto uznania predpisuje obligatórne písomnú formu. Zákonným dôsledkom uznania
záväzku je vyvrátiteľná právna domnienka, že záväzok v čase uznania existoval.

Splnomocnenie Mgr. Tomáša Kušníra v úverovej zmluve je neurčité, koncipované široko a všeobecne

a uznanie dlhu v mene povinného a udelenie súhlasu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice nemožno
považovať za platné. Povinný v deň uzavretia zmluvy o úvere splnomocnil tretiu osobu, aby v jeho
mene uznala záväzok, t.j. urobil tak v čase, keď žiadny dlh neexistoval a do budúcna bolo možné len
predpokladať, že by mohol vzniknúť, nebolo však možné predpokladať jeho výšku.

Uznať záväzok je právom dlžníka, ktoré v budúcnosti môže realizovať, ale aj nemusí. Nie je prípustné,

aby sa niekto vzdal práva, ktoré môže vzniknúť v budúcnosti. Takáto dohoda je neplatná podľa § 39 OZ.
Právo, ktoré môže vzniknúť v budúcnosti, je právom, ktoré v čase uzavretia dohody nie je ešte známe a
nemožno ním disponovať. Ak v čase uzavretia dohody o plnomocenstve neexistoval dlh a nebola známa
ani jeho výška, v tomto čase nemohol povinný realizovať svoje právo dlh uznať alebo nie. Potom ani
nemohol splnomocniť Mgr. Tomáša Kušníra uznať dlh. Zástupca povinného tiež určil lehotu, dokedy má

byť dlh zaplatený zjavne bez splnomocnenia povinným.

V tejto súvislosti sa súd zaoberal aj ďalšou podstatnou skutočnosťou, ktorou je rozpor záujmov
povinného a zástupcu. Pri uzatváraní zmluvy o úvere povinný nemal možnosť slobodnej voľby zástupcu,
nakoľko zmluva o úvere ako predtlač obsahovala meno splnomocnenca Mgr. Tomáša Kušníra. Tým je
spochybnený základný predpoklad pri udelení plnej moci, teda to, že splnomocnenec bude hájiť záujmy

povinného, pretože ide o osobu, ktorá už pri spisovaní predtlače zmluvy o úvere bola v kontakte s
oprávneným a mala hájiť jeho záujmy v súvislosti s vymáhaním prípadných dlhov v budúcnosti.

Z možnosti zastupovať sú vylúčené osoby, ktorých záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného (§
22 ods. 2 OZ). Rozpor v záujmoch musí reálne existovať, nestačí len potenciálna možnosť takéhoto
rozporu. Právne úkony osôb, ktoré nespĺňajú náležitosti upravené v § 22 ods. 2 OZ, v zmysle § 39 OZ

spôsobujú absolútnu neplatnosť takýchto právnych úkonov a to bez ohľadu na skutočnosť, či o tom
účastníci právneho úkonu vedeli.Podľa § 22 ods. 2 OZ zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý
ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 OZ zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné

zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 31 ods. 1 OZ pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou.
Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah
splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa§31ods.4OZakjepotrebné,abysaprávnyúkonurobilvpísomnejforme,musísaplnomocenstvo
udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho

úkonu.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ EP exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože
je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Ak dohoda o plnomocenstve uzavretá medzi advokátom Mgr. Tomášom Kušnírom a povinným je v
zmysle § 39 OZ absolútne neplatná, potom aj notárska zápisnica, obsahujúca vyhlásenie o uznaní
záväzku a súhlase s vykonateľnosťou a s exekúciou, ktoré za povinného urobil Mgr. Tomáš Kušnír, a
ktorá notárska zápisnica vznikla na základe zmluvného zastúpenia ako neplatného právneho úkonu,

je neplatná. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí voči každému,
takžekaždýsajejmôžedovolať.Naabsolútnuneplatnosťprihliadasúdajbeznávrhu(exoffo).Absolútna
neplatnosť sa nemôže napraviť dodatočným schválením a nemôže byť konvalidovaná ani dodatočným
odpadnutím dôvodu neplatnosti. Plnenie, ku ktorému došlo z absolútne neplatného právneho úkonu
zakladá bezdôvodné obohatenie. Absolútna neplatnosť právneho úkonu sa nepremlčuje.

Predpokladom exekúcie voči povinnému je vykonateľný exekučný titul. Exekučný súd v rámci svojej
prieskumnej činnosti skúma, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je
materiálne a formálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný vecne legitimovaní. Súd môže v tomto
rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania, v každom jeho štádiu, na návrh
účastníkakonaniaaleboajbezjehonávrhuavprípadezistenia,ženiesúsplnenépodmienkymateriálnej

a formálnej vykonateľnosti, môže exekúciu aj bez návrhu zastaviť.

Preto súd z vyššie uvedených dôvodov exekúciu z úradnej moci v celosti vyhlásil za neprípustnú a
zastavil.

Pri zastavení exekúcie má súdny exekútor právo na odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za
stratu času vypočítaných podľa § 14, 15, 22 a 23 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách

súdnych exekútorov.

Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie v celkovej výške 32,53 eur, spočívajúce v 2 začatých hodinách
exekučnej činnosti po 6,64 eura (200,- Sk) - spracovanie návrhu na vykonanie exekúcie - 35 min.,
spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie - 35 min., spracovanie vyúčtovania trov exekúcie -
35 min., 3 paušálnych úkonoch po 3,32 eura (100,- Sk) - získanie poverenia na vykonanie exekúcie,doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, lustrácia nehnuteľného majetku povinnej a v náhrade
hotových výdavkov vo výške 9,29 eur.

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení

účinnom do 30.04.2008, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd
zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje: a) podľa počtu hodín účelne
vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

Podľa § 14 ods. 2 citovanej vyhlášky v znení účinnom do 30.04.2008, základná hodinová sadzba podľa
odseku 1 písm. a) je 200 Sk (6,64 eur) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť
časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.

Podľa § 14 ods. 3 citovanej vyhlášky v znení účinnom do 30.04.2008, paušálna suma za každý jednotlivý
úkon exekučnej činnosti je 100 Sk (3,32 eur).

Podľa § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky v znení účinnom do 30.04.2008, paušálnou sumou sa odmeňujú
tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na
začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e)

doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom
konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé
zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Podľa § 22 ods. 1 citovanej vyhlášky v znení účinnom do 30.04.2008, súdnemu exekútorovi patrí popri
odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej

činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké
náhrady a poplatky.

Súd preskúmal vyúčtovanie trov exekúcie a zistil, že súdny exekútor si vyčíslil trovy správne a v súlade
s citovanou vyhláškou, preto mu súd trovy vo výške 49,99 eur priznal.

Podľa § 203 ods. 1 EP ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť

nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

K zastaveniu exekúcie došlo procesným zavinením oprávneného, súd preto zaviazal oprávneného k
náhrade vzniknutých trov súdnemu exekútorovi. Povinnému žiadne trovy v konaní nevznikli, preto mu
súd náhradu trov exekúcie nepriznal.

Podľa § 169 ods. 1 veta druhá O.s.p. ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho

právoplatnosti (§ 171 ods. 3), uvedie dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť
rozhodnutia.

V danej veci súd exekúciu zastavil, preto nie je dôvod, aby sa s vykonateľnosťou uznesenia ohľadne
trov konania nevyčkalo až do právoplatnosti rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd v Lučenci.Podľa § 205 ods. l O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205 písm. a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,

sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa § 205a ods. 2 O.s.p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Podľa § 221 ods. l O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak nebude povinnosť týmto rozhodnutím stanovená splnená dobrovoľne, možno sa jej plnenia domáhať

návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.