Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 19. október 2012

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 11C/235/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1405212088
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Fígerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2012:1405212088.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave samosudkyňou JUDr. Janou Fígerovou, v právnej veci

navrhovateľa: K. Š., X..X.XX.XXXX, L. L., Š. XX právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Juraj
Juríček, s.r.o., so sídlom Bratislava, Robotnícka 5, IČO: 35 876 654 proti odporkyni : Z. W., X..
XX.XX.XXXX, L. L., Y. X právne zastúpená Mgr. Martinom Babčaníkom, advokátom v Bratislave, so
sídlom Malý trh 2A o 29.542,59 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 29.542,59 eur s 16,5 % úrokom z omeškania ročne
z dlžnej sumy 29.542,59 eur od 15.8.2002 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 23.6.2005 domáhal od odporkyne zaplatenia sumy
890.000,- Sk s prísl. a náhrady trov konania, titulom nevrátenej pôžičky, ktorú účastníci uzavreli dňa
XX.X.XXXX písomne a na základe ktorej navrhovateľ ako veriteľ poskytol odporkyni ako dlžníkovi
uvedenú sumu bezúročne. Súčasne si dohodli, že zmluva bude zabezpečená zabezpečovacím
prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - bytu, ktorého vlastníčkou bola odporkyňa, ktorý
návrh navrhovateľ nevložil hneď do katastra. Odporkyňa v lehote splatnosti t.j. 14.8.2002 pôžičku
navrhovateľovi nevrátila.

V poradí prvým rozsudkom tunajšieho súdu z 6.2.2006, (v konaní, ktoré prejednal s opatrovníkom
odporkyne ustanovenom na doručenie rozhodnutia) súd návrhu navrhovateľa vyhovel v plnom rozsahu.

Krajský súd v Bratislave, na odvolanie odporkyne proti rozsudku, uznesením zo dňa 30.4.2009 rozsudok
súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že na postup
súdu, kedy v konaní odporkyni ustanovil opatrovníka ( na doručenie rozhodnutia ) podľa § 29 ods. 2

OSP, najmä bez vykonania ďalšieho šetrenia, neboli splnené podmienky. Došlo tak k odňatiu možnosti
odporkyne konať pred súdom, odporkyňa nemala prakticky žiadnu možnosť brániť sa v konaní proti
tvrdeniam navrhovateľa. Úlohou súdu prvého stupňa bude opätovne vec prejednať, poskytnúť odporkyni
náležitý priestor na riadne uplatnenie všetkých procesných práv, v nadväznosti na dôkazné návrhy
vykonať dokazovanie, ustáliť skutkový stav a opätovne rozhodnúť vo veci.

Odporkyňa následne vo vyjadrení k návrhu žiadala tento zamietnuť. V dôvodoch uviedla, že s

navrhovateľom neuzavrela žiadnu písomnú zmluvu o pôžičke, ani žiadnu pôžičku od neho neprevzala,
peniaze nepotrebovala.Z písomnej Zmluvy o pôžičke datovanej zo dňa XX.X.XXXX v Bratislave medzi navrhovateľom ako
dlžníkom a odporkyňou ako veriteľom súd zistil, že navrhovateľ poskytol odporkyni pôžičku 890.000,-
Sk, splatná do 14.8.2002 bezúročne. Odporkyňa v čl. III. potvrdila, že pôžičku od veriteľa pri podpise tejto

zmluvy prevzala. Dohodli sa v čl. V. na zabezpečení pôžičky zabezpečovacím prevodom vlastníctva
nehnuteľnosti v L., E.. R. XX L. Č.. X, ktorého vlastníčkou je odporkyňa. Podľa knihy osvedčenia
pravosti podpisov č. 810/2002 bola osvedčená pravosť podpisu odporkyne na listine zmluva o pôžičke,
ktorá listinu vlastnoručne odporkyňa podpísala dňa XX.X.XXXX na Notárskom úrade Mgr. Margity
Kudláčovej. Navrhovateľ vlastnoručne listinu - zmluvu o pôžičke podpísal na Notárskom úrade JUDr.

Bőhmovej dňa XX.X.XXXX pod č.XXXX/XXXX. Súčasne bola uzavretá zo dňa XX.X.XXXX aj zmluva o
zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva nehnuteľnosti medzi účastníkmi a návrh na zápis vkladu
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľnosti, ktoré podpisy účastníkov boli tiež overené
ako pri zmluve o pôžičke.

Navrhovateľ vo výpovedi uviedol, že s odporkyňou sa zoznámil v r. 2001 cez svojho brata H. Š.,

ktorý sa poznal s jej otcom. Od brata mu bolo povedané, že odporkyňa potrebuje 650.000,- Sk. O
uzavretí pôžičky bola spísaná prvá zmluva na 650.000,- Sk, zmluva o zabezpečovacom prevode práva.
Odporkyňa mu túto sumu vrátila včas. Brat mu už pri odovzdávaní uviedol, že odporkyňa si bude chcieť
požičať ešte890.000,-Sk.Nakoľkopôžičkabolavrátená,navrhovateľsúhlasilajspôžičkouna890.000,-
Sk. Navrhovateľ bol dva roky v zahraničí, preto mal peniaze usporené. Papiere od zmluvy na 890.000,-

Sk mal pripravené, dohodli sa, že peniaze odporkyni odovzdá po predložení ňou podpísanej zmluvy o
pôžičke a zmluvy o zabezpečovacom prevode práva od notára. Cez brata bolo dohodnuté stretnutie. K
odovzdaniu peňazí 890.000,- Sk došlo v hotovosti v bistre Eva, v Bratislave, Dlhé Diely, kam navrhovateľ
doniesol sumu 890.000,- Sk a odporkyňa podpísané texty zmluvy o pôžičke a zabezpečovacom
prevode. Pri stretnutí bol s odporkyňou aj otec, navrhovateľ bol sám. V dohodnutý termín splatnosti

odporkyňa pôžičku nevrátila.

Odporkyňa vo výpovedi uviedla, že sa na ňu obrátil jej otec C. G. v januári 2001 s prosbou, že potrebuje
sumu 650.000,- Sk na podnikanie, ktorú sumu mu má požičať H. Š.. Navrhoval aj riešenie, aby ona
išla ručiť svojim bytom. Ona sumu 650.000,- Sk ani 890.000,- Sk nepotrebovala. Otec jej vysvetlil, ako

chce sumu 650.000,- Sk vrátiť, súhlasila, preto podpísala zmluvu na pôžičku na sumu 650.000,-
Sk, aj zabezpečovací prevod práva a návrh na vklad do katastra. Navrhovateľa vtedy videla prvý aj
posledný krát pri podpisovaní zmluvy u notára JUDr. Bőhmovej. V apríli, máji 2002 jej otec povedal, že
dlh uhradil, preto bola podpísať žiadosť o spätný zápis na katastri. Byt bol odbremenený a ona ho v r.
2002 predala. Peniaze na sumu 650.000,- Sk dával otcovi H. Š. v aute, bola pri tom, písomné listiny

nechala otcovi. Pri vrátení sumy 650.000,- Sk nebola. V r. 2005 navštívili nového vlastníka jej pôvodného
bytu muži, ktorí ho chceli vyhodiť. Chcela to riešiť, nechali jej kontakt na brata navrhovateľa, povedali
jej, že nemôžu nájsť jej otca, a že chcú vrátiť 890.000,- Sk. Vtedy jej ukázali zmluvu na 890.000,- Sk.
U notára Mgr. Kudláčovej nikdy nebola, zmluvu o pôžičke neuzavrela, peniaze neprevzala. K podpisu
zmluvy o pôžičke na 890.000,- Sk mohlo dôjsť aj tak, že táto listina jej mohla byť podstrčená od otca,

spolu s inými zmluvami, ktoré podpisovala v máji 2002. Otcom jej v máji 2002 boli predložené listiny :
potvrdenie o splatení dlhu a žiadosť o spätný zápis do katastra. Pred notárom nepodpisovala žiadnu
zmluvu na sumu 890.000,- Sk. V bistre Eva nebola a peniaze neprevzala.

Svedok H. Š., brat navrhovateľa uviedol, že cez otca odporkyne sprostredkoval od brata pôžičku

odporkyni, zmluvy si vybavovali účastníci medzi sebou. Nebol pri uzatváraní zmlúv ani preberaní peňazí,
on len sprostredkoval prvú zmluvu, nepamätal sa, či bol pri odovzdávaní prvej pôžičky. Nevedel, komu
bola vyplatená suma z prvej pôžičky. Na zmluve je jeho meno, lebo brat nemá účet. Návrhy prvej zmluvy
pripravovala advokátska kancelária. Nemal vedomosť kde a komu vyplatené pôžičky. K čestnému
prehláseniu svedka G. reagoval, že dlžníkom na uvedených pôžičkách bola odporkyňa, svedok v tomto

nefiguroval. Pokiaľ ma otec odporkyne záujem, môže finančnú hotovosť vrátiť za odporkyňu.

Svedok C. G., otec odporkyne uviedol, že poprosil odporkyňu o pomoc pri podnikaní. Stretol H. Š., chcel
si požičať nejakú sumu, menovaný chcel záruku. Poprosil odporkyňu, aby mu išla ručiť bytom, s čím
súhlasila. Svedok si požičal 560.000,- Sk, mal vrátiť 650.000,- Sk. Na overenie podpisov sa stretli u

notára, H. povedal, že príde brat, overia sa podpisy a dajú peniaze. Pred notára prišiel navrhovateľ, boli
na stretnutí účastníci, dal im peniaze. Termín vrátenia prvej pôžičky si nespomenul. Začiatkom roka 2002
povedal H., že peniaze nemá možnosť vrátiť, na čo reagoval, že mu potom svedok vráti 890.000,- Sk,svedok podpísal takýto papier. Bol len jeden exemplár, ktorý mal brat navrhovateľa. Nemal vedomosť
o existencii druhej zmluvy o pôžičke, ani o odovzdaní peňazí.
V písomnom Čestnom vyhlásení zo dňa XX.X.XXXX C. G. vyhlásil, že odporkyňa nepodpísala a

neuzavrela s navrhovateľom žiadnu zmluvu o pôžičke zo dňa XX.X.XXXX ani o zabezpečovacom
prevode vlastníckeho práva, navrhovateľ neposkytol odporkyni žiadnu pôžičku, ani jej neodovzdal
žiadnepeňažnéprostriedky,skutočnýmveriteľomzozmluvyopôžičkezXX.X.XXXXC.XX.XX.XXXXbol
C. G., ktorý prevzal od navrhovateľa hotovosť pôžičku 650.000,- Sk a zaviazal sa ju vrátiť 890.000,- Sk.

Svedok J. H., sused odporkyne z miesta bydliska uviedol, že sa s odporkyňou poznajú od r. 1998. V
r. 2002 bola bez práce, navrhol jej, aby u neho pracovala. Nastúpila do firmy v polovici mája 2002, na
skúšobnú dobu. Bolo to asi v období od 22., 23.5.2002 do 30.5.2002, stretli sa od 8,00 hod. do 16,00
hod. V tom čase chodili spolu, ukazoval jej ako funguje systém, boli v kancelárii v Ružovej doline, aj
pozrieť na stavby. V tom čase boli stále spolu, aj na obed, v hodinách ako uviedol, či to bolo každý deň
nevedel. Po skončení pracovnej doby neboli spolu.

Zo Znaleckého posudku Mgr. Alexandry Saxovej č. 15/2011 na otázku súdu, či podpisy odporkyne na
originály Zmluvy o pôžičke uzavretej na sumu 890.000,- Sk z XX.X.XXXX, na zmluve o zabezpečovacom
prevode práva z XX.X.XXXX, na návrhu na zápis vkladu do katastra nehnuteľnosti z XX.X.XXXX ( ktoré
podpísalaprednotáromXX.X.XXXX)apodpisvkniheosvedčeniapravostipodpisovpodč.XXXX/XXXX

v Bratislave z XX.X.XXXX u notárky Mgr. Margity Kudláčovej je vlastnoručným podpisom odporkyne
bolo zistené, že odporkyňa sporné podpisy vyhotovila.

Odporkyňa vo vyjadrení ku znaleckému posudku namietala, že tvrdenie znalkyne je bez uvedenia miery
pravdepodobnosti, nie je zrejmé, či ide o jednoznačný záver znalkyne, alebo len o pravdepodobný.

Odporkyňa nevylučuje, či by po dostatočnom nácviku navrhovateľ nebol schopný vyhotoviť jej podpis
tak, aby vyvolal dojem, že sa jedná o jej vlastnoručný podpis.

Znalkyňa Mgr. Alexandra Saxová vo výpovedi na pojednávaní trvala na záveroch znaleckého posudku.
Doplnila, že pri vypracovaní znaleckého posudku hodnotila sporné podpisy s originálmi na listinách

a zároveň porovnávala sporné podpisy s porovnávacími podpismi. Vyšiel jej záver, že všetky sporné
podpisy sú vlastnoručné podpisy odporkyne, v tom čase G.. K vyjadreniu percent pravdepodobnosti
uviedla, že v odbore písmoznalectvo sa neuvádza percentuálna pravdepodobnosť, ale stupeň
dokázateľnosti. V tomto smere sú závery: vyhotovil - nevyhotovil, pravdepodobne vyhotovil - nevyhotovil,
nemožno jednoznačne vylúčiť ani potvrdiť, nemožno sa vyjadriť. Z hľadiska falšovateľnosti hodnotí

podpis odporkyne ako ťažko falšovateľný z dôvodu, že tento relatívne dlhý podpis je vyhotovený jedným
ťahom. Pokiaľ by bol falšovaný, boli by tam minimálne evidentné zastatia v rámci písmového ťahu, v
horšom prípade prerušenia písmového ťahu. Toto je podpis vyhotovený strednou až vyššou pisárskou
rýchlosťou, čo prakticky vylučuje napodobenie iným človekom, keďže nijaké spomalenie, brzdenie,
prípadné zastatie v rámci písmového ťahu nebolo identifikované.

SvedkyňaMgr.MargitaKudláčová,notárka,uviedlažepreodstupčasusinakonkrétnyprípadnepamätá.
Pri overení podpisu sa žiada občiansky preukaz, táto skutočnosť sa poznamená v osvedčovacej knihe
a dotyčná osoba sa do knihy podpíše. Potvrdila, že predložená osvedčovacia kniha je z jej notárskeho
úradu, že na listine zmluvy o pôžičke je pečiatka notárskeho úradu spolu s pečiatkou knihy osvedčenia

pravosti podpisu. Ku skutočnosti, že na všetkých listinách je rovnaké číslo osvedčenia pravosti podpisu z
XX.X.XXXX a v osvedčovacej knihe je len osvedčenie podpisu odporkyne na zmluve o pôžičke uviedla,
že k tomu sa vyjadrí pracovníčka úradu, tento postup môže byť vtedy, keď sa overuje podpis jednej
osoby na viacerých listinách.

Svedkyňa U. F., pracovníčka notárskeho úradu Mgr. Kudláčovej, uviedla, že na prípad si nepamätá,
na zmluvách je pečiatka ich notárskeho úradu. Aj podpisy svedkyne na listinách overované za notársky
úrad dňa XX.X.XXXX sú vlastné podpisy svedkyne. Rovnaké číslo o osvedčenia na listinách nevedela
vysvetliť.

Z Potvrdenia o vrátení dlhu z 13.3.2002 podpísaného K. Š. bolo zistené, že odporkyňa mu ku dňu
13.3.2002 v plnej výške uhradila dlh 650.000,- Sk. Týmto sa ruší zmluva o zabezpečovacom prevode
k zmluve o pôžičke XX.XX.XXXX a odporkyňa bude spätne zapísaná na liste vlastníctva. Navrhovateľuznal podpis za vlastný podľa knihy osvedčenia pravosti podpisov dňa 10.5.2002 pred notárskym
úradom JUDr. Bőhmovej .

Zo Žiadosti o spätný zápis prevádzajúcej do listu vlastníctva z XX.X.XXXX adresovanej na Okresný
úrad Bratislava bolo zistené, že účastníci požiadali o spätný zápis vlastníckeho práva na odporkyňu
na L. Č.. X Y. L. na A.. R. XX. Podpis navrhovateľa je overený dňa XX.X.XXXX na notárskom úrade
JUDr. Bőhmovej, podpis odporkyne je overený dňa XX.X.XXXX na notárskom úrade JUDr. Hrušovskej.
Súčasťou tejto žiadosti bolo aj potvrdenie navrhovateľa o vrátení dlhu z 13.3.2002.

Podľa§657OZzmluvouopôžičkeprenechávaveriteľdlžníkoviveciurčenépodľadruhu,najmäpeniaze,
a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 517 ods. 1,2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani
v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o

deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

(2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Navrhovateľ sa návrhom vo veci samej domáhal zaplatenia žalovanej sumy 29.542,59 eur s prísl.
titulom nevrátenej pôžičky, ktorú zmluvu o pôžičke datovanú XX.X.XXXX písomne uzavreli účastníci dňa
XX.X.XXXX v Bratislave, (navrhovateľ ako veriteľ a odporkyňa ako dlžník), spolu s písomnou zmluvou o
zabezpečovacím prevodom vlastníckeho práva k bytu, ktorého vlastníčkou v tom čase bola odporkyňa,

a s návrhom na vklad do katastra. Na preukázanie svojich tvrdení predložil písomnú zmluvu o pôžičke,
zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k bytu, návrh na vklad do katastra, kde podpisy
účastníkov na listinách boli overené u notára, výpisy z osobného účtu v banke brata odporcu na rok
2002, ku ktorému účtu mal navrhovateľ dispozičné právo. Odporkyňa s návrhom nesúhlasila, bránila sa,
žežiadnupísomnúzmluvuopôžičkesnavrhovateľomneuzavrela,podpisnauvedenejzmluvealistinách

nie je jej vlastný, rovnako ani jej podpis v osvedčovacej knihe notárskeho úradu. Žiadnu peňažnú sumu
890.000,- Sk od navrhovateľa neprevzala, nebola na notárskom úrade overiť podpis.

Zmluva o pôžičke má reálnu podobu. Vznik pôžičky predpokladá nielen dohodu strán, ale aj skutočné
odovzdanie predmetu pôžičky. Z hľadiska platnosti zmluvy o pôžičke nie je právne významné ďalšie

použitie prostriedkov získaných na základe zmluvy o pôžičke, nie je rozhodné, ako dlžník požičané
peniaze využije. V tomto smere zákon na zmluvu o pôžičke požiadavky nekladie a ani z neho
nevyplývajú. Peniaze poskytnuté dlžníkovi ako pôžička nie sú dlžníkovi len zverené, ale dlžník sa stáva
ich vlastníkom. Až na výnimky nie je teda pre posúdenie platnosti zmluvy o pôžičke rozhodné , ako
dlžník požičané peniaze použije. Pokiaľ je zámer ďalšieho použitia požičaných prostriedkov záväzne

dohodnutý v zmluve - účelová pôžička, posudzuje sa jej platnosť i z hľadiska tejto časti. V konaní o
vrátenie pôžičky leží na navrhovateľovi dôkazné bremeno o tom, odporcovi ako dlžníkovi poskytli tom,
že plnenie bolo poskytnuté na základe zmluvy o pôžičke. Ak dlžník - odporca popiera pravosť listiny,
leží dôkazné bremeno ohľadne pravosti na tom účastníkovi, ktorý zo skutočností v listine uvedených,
pre seba vyvodzuje priaznivé právne dôsledky.

Vykonaným dokazovaním, mal súd z listiny datovanej zo G. XX.X.XXXX v Bratislave preukázané,
bola medzi účastníkmi uzavretá písomne dňa XX.X.XXXX zmluva o pôžičke na sumu 890.000,- Sk,
bezúročne. Odporkyňa ako dlžníčka potvrdila prevzatie pôžičky pri podpise zmluvy a sa zaviazala
túto sumu vrátiť do 14.8.2002. Podpis navrhovateľa na zmluve bol overený u notára JUDr. Bőhmovej

dňa XX.X.XXXX, pod č. XXXX/XXXX. Podpis odporkyne na zmluve bol overený u notára Mgr.
Kudláčovej dňa XX.X.XXXX pod č. XXX/XXXX; súčasne boli overené aj podpisy oboch účastníkov na
zmluve o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, návrhu na vklad do katastra. Odporkyňa v
konaní poprela pravosť aj pravdivosť listiny - zmluvy o pôžičke z XX.X.XXXX ako súkromnej listiny
predloženej navrhovateľom, pravosť jej podpisu v osvedčovacej knihy u notára. Vo veci bolo preto na

navrhovateľovi, aby preukázal svoje tvrdenia o existencii zmluvy o pôžičke, a o odovzdaní peňazí. Na
návrh oboch účastníkov bolo vo veci nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odboru grafológia -
ručné písmo, na zistenie pravosti vlastnoručného podpisu odporkyne na listinách - zmluva o pôžičke,
zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, návrh na vklad do katastra nehnuteľnosti, napodpis odporkyne v osvedčovacej knihe notára Mgr. Kudláčovej pod č. XXXX/XXXX. Zo znaleckého
posudkuznalkyneMgr.Saxovejvyplynuljednoznačnýzáver, žespornépodpisyodporkynesújejvlastné
a že uvedené listiny vyhotovila. Zdôvodnenie znaleckého posudku bolo riadne vyargumentované,

presvedčivé, podporené výpoveďou a vysvetlením znalkyne na pojednávaní, súd sa so závermi
znalkyne stotožnil. Odporkyňa v priebehu konania neskôr pripustila, že listiny - zmluvy mohla
nedopatrením podpísať, keď jej tieto boli podsunuté na podpis spolu s inými listinami, ktoré podpisovala
v súvislosti s vysporiadaním vzťahov účastníkov z prvej zmluvy o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX. Trvala
však na tom, že na notárskom úrade notára Mgr. Kudláčovej nebola, že podpis v osvedčovacej knihe

tohto notárskeho úradu nie je jej vlastný. Behom konaniam tak vyšla najavo potreba vykonania i
iných dôkazov ako účastníci navrhli; išlo o dôkazy, ktoré boli dosažiteľné a vyplývali z obsahu spisu.
Súd preto vypočul ako svedkyne notára Mgr. Kudláčovú a pracovníčku notárskeho úradu poverenú
overovaním podpisov v danom čase U. F.. Obe svedkyne si na okolnosti danej veci, ani na odporkyňu,
pre odstup času nespomenuli. Potvrdili, že kniha osvedčovania podpisov je ich notárskeho úradu, že
podpisy pracovníčky notárskeho úradu U. F. na listinách - zmluva o pôžičke, zmluva o zabezpečovacom

prevode vlastníckeho práva, návrh na vklad z XX.X.XXXX, na overení zo dňa XX.X.XXXX sú jej
vlastné. Ďalej uviedli, že dňa XX.X.XXXX bol overený podpis odporkyne pod č.XXX/XXXX, vychádzali
z overenia totožnosti odporkyne podľa čísla občianskeho preukazu , ktorý je uvedený v osvedčovacej
knihe. Odporkyňou nebolo namietaná číslo občianskeho preukazu uvedeného v osvedčovacej knihe
podpisov. Na skutočnosť namietanú odporkyňou , že podpis odporkyne je v časti kolónky vyznačenej

na podpis je stesnaný, svedkyňa F. uviedla, že niektorí to tak podpíšu. Ku skutočnosti namietanej
odporkyňou, že všetky listiny majú rovnaké číslo overenia č. XXXX/XXXX notár Mgr. Kudláčová uviedla,
že tento postup môže byť, keď sa overuje podpis jednej a tej istej osoby na viacerých listinách.
Svedkyňa U. F. to nevedela vysvetliť. Odporkyňa navrhla v tejto súvislosti vypočuť aj svedka H., na
preukázanie skutočnosti, že sa celý deň 28.5.2002 zdržovala v jeho prítomnosti a nezdržiavala sa na

notárskom úrade. Z výpovede uvedeného svedka toto tvrdenie nebolo jednoznačne preukázané; z
jeho výpovede bolo zistené, že svedok a odporkyňa boli spolu cez pracovný čas, nie teda celý deň,
príp. počas obeda, naviac sídlo firmy svedka je v lokalite Ružová dolina, kde bolo v danom čase aj
sídlo notára Mgr. Kudláčová. Nedá sa preto jednoznačne vylúčiť, že odporkyňa notársky úrad notára
Mgr. Kudláčovej mohla v uvedený deň navštíviť. Po zhodnotení uvedených zistení súdu vychádza, že

navrhovateľ preukázal tvrdenia o uzavretí písomnej pôžičky medzi účastníkmi, že podpisy odporkyne na
uvedenej pôžičke aj na overení jej podpisu v osvedčovacej knihe pred notárom sú jej vlastné. Odporkyňa
tieto tvrdenia nevyvrátila. V ďalšom súd skúmal, či došlo k reálnemu odovzdaniu požičanej sumy
navrhovateľom odporkyni. Navrhovateľ na preukázanie svojich tvrdení v tejto časti sa odvolal na znenie
čl. V písomnej zmluvy o pôžičke, z ktorého vyplýva, že odporkyňa v ňom potvrdzuje prevzatie požičanej

sumy pri podpise pôžičky, ďalej dokladoval výpis z účtu majiteľa účtu - brata o výbere vyššej sumy
hotovosti - 1.000,000,- Sk pred uzavretím zmluvy o pôžičky, ďalej vypovedal ako účastník konania , že
ku prevzatiu pôžičky došlo osobne po predložení overenej podpísanej zmluvy o pôžičke odporkyňou v
bistre Eva na Dlhých Dieloch v Bratislave. Odporkyňa tieto tvrdenia poprela. Vznikla teda situácia, že
tvrdenia účastníkov o tomto skutkovom tvrdení sa líšili. Pri zistení skutkového stavu v tomto smere súd

preto hodnotil predovšetkým vierohodnosť tvrdení navrhovateľa a dôkazov svedčiacich v jeho prospech.
Tieto - potvrdenie prevzatia odporkyne v písomnej zmluve, výpoveď navrhovateľa, výpis z účtu, kde
mal navrhovateľ dispozičné právo, sú podľa názoru súdu dostačujúce, aby predmetný skutkový záver
súd pripustil. V tejto súvislosti súd považoval výpoveď odporkyne za vnútorne rozpornú , na jednej
strane uvádzala, že zmluvu o pôžičke nepodpísala, na druhej strane pripustila, že túto podpísala

nedopatrením, pri podpise iných listín v súvislosti s ukončením zmluvného vzťahu z pôžičky na 650.000,-
Sk - potvrdenie o splatení dlhu a žiadosť o spätný zápis. Pritom uvedenú žiadosť o spätný zápis do
katastra však podpisovala pred notárom až XX.X.XXXX, teda až po podpise zmluvy zo dňa XX.X.XXXX,
iné listiny zo dňa XX.X.XXXX odporkyňa neuviedla, aké podpísala. Výpoveď otca odporkyne ako svedka
súd hodnotil tiež ako rozpornú, v čestnom vyhlásení uviedol, že on je skutočným dlžníkom zo zmlúv o

J. XX.XX.XXXX a XX.X.XXXX. Vo výpovedi ako svedok však uviedol, že nemal vedomosť o existencii
pôžičky odporkyne zo dňa XX.X.XXXX. Odporkyňa vo výpovedi uviedla, že od neho mala informáciu o
splatení pôžičky zo XX.XX.XXXX a za týmto účelom preto podpisovali listiny týkajúce sa spätného zápisu
jej bytu na katastri. Svedok však vo výpovedi uviedol, že pôžičku zo XX.XX.XXXX nevrátil, zaviazal
sa vrátiť sumu 890.000,- Sk bratovi navrhovateľa písomne v potvrdení. Existencia takéhoto potvrdenia

v konaní nebola preukázaná. Brat navrhovateľa toto neuvádzal. Nakoľko súd na základe vykonaných
dôkazov neuveril obrane odporkyne ,že zmluvu pôžičke na sumu 890.000,- Sk nepodpísala, neuveril
následne ani jej obrane , že túto sumu neprevzala. Po zhodnotení dôkazov jednotlivo aj vo vzájomnej
súvislosti súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi vznikol záväzkovoprávny vzťah na základe písomneuzavretej zmluvy o pôžičke z XX.X.XXXX, podpísanej odporkyňou XX.X.XXXX, že došlo k odovzdania
a prevzatiu pôžičky odporkyni. Odporkyni tak vznikla povinnosť pôžičku vrátiť v dohodnutej dobe -
14.8.2002. Pretože vrátenie pôžičky odporkyňou v konaní nebolo preukázané, súd návrhu navrhovateľa

vyhovel a uložil odporkyni povinnosť túto sumu navrhovateľovi zaplatiť.

Navrhovateľ si súčasne uplatnil aj nárok na zaplatenie príslušenstva - úroku z omeškania 16,5 % ročne
z dlžnej istiny od 1.8.2002, teda dňa nasledujúceho po splatnosti pôžičky, od ktorého dňa je odporkyňa
v omeškaní s plnením záväzku. Súd návrhu vyhovel aj v tejto časti.

V celkovom vyjadrení odporkyne k návrhu odporkyňa poukázala na širší kontext vzťahov účastníkov,
rozpornosť vzájomných tvrdení účastníkov a svedkov, brata navrhovateľa a otca odporkyne, na
skutočnosť, že právny zástupca navrhovateľa v prednese na pojednávaní uviedol, že peniaze boli
odporkyni vyplatené pri podpise zmluvy 10.5.2002, ktoré tvrdenie navrhovateľ vo výpovedi zmenil tak,
že peniaze odovzdal až následne, na nelogickosť spätného zápisu odporkyne do listu vlastníctva,

keď súčasne uzavrela novú zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva nehnuteľnosti,
poukazovala na skutočnosť, že je nelogické, aby sa navrhovateľ vzdal pomerne vysokého úrokového
výnosu a požičal peniaze neznámej osobe bez úrokov, na skutočnosť, že tieto peniaze by mal zrejme
každý bežný občan uložené na účte v banke, kde b y sa úročili, na skutočnosť, prečo by mala pôžička
byť splatená aj na účet brata navrhovateľa H. Š., na skutočnosť, že odporkyňa nemala žiadny dôvod

si takúto sumu požičiavať, na aktivitu brata navrhovateľa pri uzatváraní, vypracovávaní návrhov zmlúv,
pri vymáhaním pôžičky pred podaním návrhu, skutočnosť, že navrhovateľ označil jej adresu pobytu
v návrhu na súd hoci vedel, že na tejto adrese sa nezdržuje. Mala za to, že pôžičku v skutočnosti
poskytol brat navrhovateľa jej otcovi vo formálne bezúročnej pôžičke, kde fiktívnymi účastníkmi zmluvy
zo XX.XX.XXXX boli účastníci, a keď otec odporkyne nebol v deň splatnosti túto uhradiť, bola pokútnym

spôsobom spísaná druhá pôžička na 890.000,- Sk. Odporkyňa trvala na tom, že len formálne súhlasila,
aby na zmluve zo XX.XX.XXXX vystupovala ako dlžník a svojim bytom zabezpečila vrátenie pôžičky.
Tieto tvrdenia súd pre posúdenie existencie zmluvného vzťahu zo zmluvy o pôžičky nepovažoval za
právne významné; pre uzavretie zmluvy nie je podstatnou náležitosťou dohoda o úrokoch z pôžičky, zo
žiadnych predpisov nevyplýva povinnosť ukladať úspory v banke s úročením, ani vylúčenie možnosti

dohodyúčastníkov splniťdlhnaúčetinéhoobčana,adresaodporkyneuvedenávnávrhunavrhovateľom
bola totožná s adresou, ktorú zistil súd v rámci šetrenia pobytu odporkyne cez CEPO. Súd nie je názoru,
že účastníci boli len formálnymi, fiktívnymi účastníkmi zmluvy o pôžičke zo XX.XX.XXXX. Odporkyňa
vysvetlila súdu, že otec ju požiadal o pomoc pri riešení jeho finančných záležitostí, vysvetlil jej návrhy
riešenia, ktoré jej navrhol. Ona s tým bola uzrozumená, prijala ich a v tomto úmysle a zámere zmluvu o

pôžičke zo XX.XX.XXXX uzavrela. Bola si vedomá dôsledkov plynúcich z tohto záväzku aj v súvislosti so
zmluvou o zabezpečovacom prevode práva. Jej motívom bolo pomôcť otcovi, peniaze z tejto pôžičky boli
jej otcovi aj odovzdané. V nasledujúcom období neplatnosť prípadne neexistenciu tejto zmluvy o pôžičke
nenamietala, začala na ňu poukazovať až v tomto konaní. Vrátenie tejto pôžičky bolo preukázané
písomným potvrdením navrhovateľa, žiadosťou účastníkov na kataster na spätných zápis vlastníctva

prevádzajúcej, ktorú listinu odporkyňa podpísala pred notárom a ktorú nenamietala.

O trovách konania súd rozhodne podľa § 151 ods. 3 OSP po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom

súde Bratislava IV.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§
205 ods. 2 O. s. p. )
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie.