Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. máj 2015

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 4C/91/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211200925
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Lengyelová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2015:1211200925.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v právnej veci navrhovateľky : X.. W. O. E. E.. XX.XX.XXXX, J. I. S.

XXX, XXX XX P. , právne zastúpená advokátkou: JUDr. Eva Skačániová, Korzo Bélu Bartóka 789/3,
929 01 Dunajská Streda, proti odporcovi: X.. A. O.D., Z., E.. XX.XX.XXXX, I. B. Q.. XXXX/XX, XXX
XX Š., právne zastúpený advokátom : JUDr. Peter Bilkovič, Strojnícka 8, 827 01 Bratislava o rozvod
manželstva, úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom: A. O. E.. XX.XX.XXXX
W. B. O. E.. XX.XX.XXXX , obaja zastúpení kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Dunajská Streda, Ádorská 41 takto

r o z h o d o l :

. Poberateľkou daňovej úľavy a rodinných prídavkov na maloleté deti na čas po

rozvode manželstva bude matka maloleté detí.

VI. Počas trvania striedavej osobnej starostlivosti sa výživné zo strany rodičov voči
maloletým deťom neurčuje.

VII. Konanie v časti úpravy platieb za maloleté deti voči tretím osobám sa
zastavuje.

Obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.

IX. Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd rozsudkom 4C 91/2011-180 zo dňa 10.12.2013 rozviedol manželstvo účastníkov
konania uzavreté 17.07.2004 na Matričnom úrade Obce P..
Výrokom II.zveril malol. A. O. E.. XX.XX.XXXX a malol. B. O. E.. XX.XX.XXXX do striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov a to tak, že otec detí je oprávnený a povinný zabezpečovať osobnú
starostlivosť o malol. deti striedavo každý párny týždeň toho ktorého roka a matka každý nepárny týždeň

toho ktorého roka, pričom odovzdanie malol. detí bude u každého z rodičov prebiehať tak, že tento
je povinný pred miestom trvalého bydliska malol. detí v nedeľu o 18:00 hod. odovzdať deti druhému
rodičovi a tento je povinný deti vrátiť druhému rodičovi v nedeľu toho ktorého týždňa o 18:00 hod. v
mieste trvalého bydliska malol. detí , počnúc od právoplatnosti rozsudku.
Výrokom III. súd upravil , že počas letných prázdnin budú malol. deti v párnom roku v osobnej
starostlivosti otca od 01.07. do 15.07. a od 15.08. do 31.08. a v nepárnom roku u matky v rovnakom
časovom intervale.

Výrokom IV. súd upravil, že počas vianočných sviatkov každého párneho roka budú deti v osobnej
starostlivosti otca od 23.12. od 18:00 hod. do 25.12. 18:00 hod. a od 25.12. od 18:00 hod. do 01.01.
nasledujúceho roka u matky a v nepárny rok naopak.Výrokom V. súd upravil, že poberateľkou daňovej úľavy a rodinných prídavkov na malol. deti bude matka
malol. detí. Miestom trvalého bydliska malol. detí je miesto trvalého bydliska matky.
Výrokom VI. súd upravil, že výživné rodičov voči malol. deťom počas trvania striedavej osobnej

starostlivosti sa neurčuje.
VýrokomVII.súdupravil,žeplatbyzamalol.detivočitretímosobámvykonátenzrodičov,uktoréhobudú
tieto treťou osobou uplatnené a následne do 5 pracovných dní po ich uhradení a uplatnení u druhého
rodiča je tento povinný uhradiť 1/2 týchto platieb rodičovi, ktorý ich vynaložil.
Výrokom VIII. vo zvyšku návrh otca na úpravu striedavej osobnej starostlivosti zamietol.

Výrokom IX. zároveň rozhodol, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
Protirozsudkusúduprvéhostupňapodalanavrhovateľka(matka)prostredníctvomadvokátkyodvolanie
v časti výrokov II.,III., IV., V., VI., VII. a domáhala sa, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak,
že malol. deti budú zverené do jej osobnej starostlivosti . Otec bude zaviazaný prispievať na ich výživu
mesačne sumou 250,-€ na každé dieťa a zároveň upraví styk alternatívne, aby odvolací súd napadnuté
výroky prvostupňového rozsudku zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konane.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací rozsudkom 24Co 157/2014-212 rozhodol tak, že rozsudok súdu
prvého stupňa v napadnutej časti vo výrokoch II., III., IV. a v časti výroku V. o mieste trvalého bydliska
malol. detí potvrdil a v napadnutej časti vo výroku V. v časti určenia poberateľa daňovej úľavy a rodinných
prídavkov na malol. deti , vo výrokoch VI., VII. ako aj v závislom výroku IX. o náhrade trov konania
zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súdu prvého stupňa vytkol, že v preskúmavanej

veci svoje rozhodnutie o tom, že navrhovateľka bude poberateľkou daňovej úľavy a rodinných prídavkov
(výrokV.),ničímneodôvodnil.Totorozhodnutiesajavínaviacajakoprekvapujúce,nakoľkosámodporca
na pojednávaní prvostupňového súdu dňa 21.05.2013 ( čl. 126 ) uviedol, že pokiaľ by navrhovateľka
súhlasila resp. súd by rozhodol tak, že poberateľom daňového bonusu bude odporca, vzhľadom na to,
že pracuje na území Rakúska kde je oveľa vyšší, bol by ochotný za predpokladu nariadenia striedavej

osobnej starostlivosti prispievať na obe deti 100,-€. Rozhodnutie o neurčení výživného prvostupňový
súd stručne odôvodnil len tým, že malol. deti budú rovnakú časť času v mesiaci tráviť s matkou ako
aj s otcom, pričom otec so striedavou osobnou starostlivosťou bude mať zároveň aj vyššie výdavky
vzhľadom na to, že striedavú osobnú starostlivosť nebude zabezpečovať v mieste trvalého bydliska
malol. detí v Obci P. - S. tak ako matka, ale ju bude zabezpečovať zo Šamorína, pričom každodenne

bude musieť zabezpečovať odvoz detí na školské a mimoškolské aktivity do Lehníc. Súd však bližšie
neodôvodnil ako konkrétne posúdil osobné, majetkové a zárobkové pomery rodičov ako aj konkrétne
odôvodnené potreby malol. detí. V danom prípade je potrebné zohľadniť najmä to, že príjmové pomery
otca sú oveľa vyššie ako príjmové pomery matky a súd prvého stupňa neuviedol, akými úvahami sa pri
porovnávaní a hodnotení majetkových pomerov , zárobkových možností a schopností oboch rodičov a

odôvodnených potrieb malol. dieťaťa spravoval. Rovnako súd prvého stupňa nijako neodôvodnil svoje
rozhodnutie o platbách za malol. deti voči tretím osobám a nerozhodol o tom, kto z rodičov bude malol.
deti zastupovať a spravovať ich majetok. Výrok I. rozsudku teda nadobudol právoplatnosť 01.02.2014 a
rozsudok čo do výroku II., III., IV. a čiastočne V. nadobudol právoplatnosť v spojitosti s vyššie citovaným
uznesením Krajského súdu Trnava dňa 13.06.2014.

V ďalšom súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom oboch účastníkov konania , zadovážil aktuálne
dokladyvoveciichpríjmov,vypočulichkaktuálnymosobnýmamajetkovýmpomeromakoajknákladom
ktoré majú v súvislosti s malol. deťmi. Čo sa týka výroku V. pôvodného rozsudku, obaja účastníci konania
sa zhodli v tom, že poberateľkou daňovej úľavy a rodinných prídavkov na malol. deti bude matka tak,
ako to bolo v pôvodnom rozhodnutí a to z dôvodov, že otec malol. deti doposiaľ si rodičovské prídavky

neuplatnil, nie je jednoznačné, či mu budú priznané a v akej výške. Potrebuje mať všetky doklady . Na
vybavenie prídavkov sú potrebné zo Slovenskej republiky získať určité formuláre E 401, 411 ktoré nie je
schopný získať bez súčinnosti navrhovateľky . Slovenská strana potvrdzuje okrem iného aj to, či niekto
poberá na území Slovenskej republiky rodičovské prídavky, daňovú úľavu. Zohľadňuje sa výška príjmov
oboch rodičov dohromady. Navrhovateľka uviedla, že bude súčinná pri vybavovaní týchto dokladov.

Odporca sa zaviazal, ak tieto prídavky dostane tak, ako aj v minulosti, obratom zaplatí 1/2 navrhovateľke.
Za daného stavu je však istejšie a jednoznačne v záujme malol. detí, aby poberateľkou daňovej úľavy
a rodinných prídavkov bola matka malol. detí.
Navrhovateľka čo sa týka výroku VI. žiadala, aby súd na čas po rozvode manželstva určil zo strany otca
výživné na malol. deti, pričom výšku výživného ponecháva na úvahu súdu. Poukázala na to, že životná

úroveň malol. detí počas doby , keď budú u nej bude nižšia, pretože jej príjmy sú nižšie a práve toto môže
mať na malol. deti negatívny vplyv. Matka uviedla, že výdavky na deti sa nezvýšili, teda treba vychádzať
z toho, že výdavky na malol. A. sú vo výške 139,25 € a malol. B. vo výške 156,25 € tak, ako ich matka
malol. detí vyčíslila vo svojom podaní zo dňa 03.07.2014.Rodičiamalol.detínadobudlidoBSMrodinnýdomvP.h.Uvedenýrodinnýdomanijedenznichneobýva.
Odporca tvrdí, že navrhovateľka tento rodinný dom zdevastovala . Stal sa neobývateľným bez toho,
aby boli vynaložené na toto investície. Navrhovateľka býva v rodinnom dome so svojim druhom D. A.,

ktorý prevádzkuje obchod. Navrhovateľka pracuje vo firme svojho druha ako obchodná manažérka a
to len na polovičný pracovný úväzok s mesačným príjmom cca 180,-€. Uviedla, že inú prácu si nevie
nájsť z dôvodu , že je viazaná na Obec P., nakoľko chce osobne zabezpečiť odvoz malol. detí na
mimoškolské aktivity a krúžky. Z toho dôvodu nechce za prácou dochádzať. Nijakým spôsobom v konaní
nepreukázala, že by si inú prácu hľadala.

Čistý mesačný príjem odporcu za posledných 12 kalendárnych mesiacov je 2.835,42 €. Rodičia v
platbách do školy , na krúžky a na školské potreby prispievajú spoločne a v týchto platbách sa striedajú.
Odporca žiadal, aby súd výživné počas trvania striedavej osobnej starostlivosti z jeho strany neurčil.
Návrh matky malol. detí - navrhovateľky na určenie výživného na čas, kedy za nariadenia striedavej
starostlivosti o malol. deti v čase jej starostlivosti sa mu javí ako neopodstatnený, špekulatívny a
nemorálny. I keď podľa ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine hľadisko dobrých mravov sa vo vzťahu k

výživnému k malol. deťom neuplatňuje, podľa jeho názoru postoj matky je špekulatívny a nemorálny.
Navrhovateľkadôvodílentým,žeodporcamádobrézamestnaniesdobrýmpríjmom,tentovšaknemôže
byť jediným kritériom preto, aby súd dorovnával životnú úroveň malol. detí v čase starostlivosti o ne u
matky. Neberie vôbec do úvahy , že tento je na Rakúske pomery primeraným a priemerným príjmom
ako taký nemožno ho jednostranne aplikovať na pomery v Slovenskej republike. Takisto je potrebné

zohľadniť to, že odporca na dosiahnutie tohto príjmu musí vynaložiť ďaleko väčšie úsilie a náklady.
Dochádza za prácou 800 km, práca je časovo náročná , popri takto vynaloženom úsilí bolo nepochybne
preukázané, že o malol. deti ktoré v súčasnosti sú v striedavej starostlivosti ( táto po nariadení súdom
sa osvedčila, funguje a je v prospech malol. detí ) je v takom istom rozsahu ako ju má navrhovateľka.
Odporca však aj pri tejto musí vyvinúť ďaleko väčšie úsilie a náklady s ňou spojené ako je to na strane

navrhovateľky. Za týmto účelom si prenajal byt a má zvýšené náklady s dopravou malol. detí do školy
a na záujmové krúžky ktoré sú takmer výlučne v mieste bydliska matky. Tieto a takéto náklady matka
malol. detí nemá. Neposkytuje malol. deťom o nič viac ako poskytuje odporca. Preto sa mu javí ako
nespravodlivé a nemorálne, že jeden rodič poskytuje za zvýšeného úsilia taký istý rozsah vyživovacej
povinnosti ako druhý rodič a tento žiada výživné na čas, kedy sú malol. deti v jeho starostlivosti. V

konaní nebolo preukázané, že by rozsah poskytovanej starostlivosti u jednotlivých rodičov počas trvania
striedavej starostlivosti bol rozdielny a že by u malol. detí dochádzalo k výrazným disproporciám v
poskytovaní ich potrieb u jednotlivých rodičov. Poukázal na to, že konajúci súd musí pri rozhodovaní o
uplatnenom nároku zobrať do úvahy hlavne aj to, že navrhovateľka za tých istých okolností ( má presne
také isté vzdelanie, také isté možnosti uplatnenia a za trvania striedavej starostlivosti aj presne taký

istý časový priestor ) ako odporca, nijakým spôsobom sa nesnaží, aby svoju životnú úroveň zvyšovala.
Dobrovoľne rozviazala pracovný pomer so zamestnávateľom, ktorý jej mohol poskytnúť adekvátne
miesto vzhľadom k jej vzdelaniu. Odmieta cestovať za prácou , pričom odporca cestuje viac ako 800
km. Uspokojuje sa s tým a deklaruje to, že pracuje vo firme svojho terajšieho druha ako obchodná
manažérka a to len na polovičný úväzok s mesačným príjmom cca 180,-€. Nakoľko táto firma je vo

dvore rodinného domu, kde aj býva, nemá žiadne náklady s dosiahnutím príjmu. Pritom v konaní
vedenom na tunajšom súde sp.zn. 9P 50/2012 odporca predložil aj dôkaz - internetovú stránku firmy
jej priateľa, kde hľadajú zamestnankyňu - predavačku. Už za vykonávania tejto funkcie by mala príjem
aspoň jedenkrát vyšší ako to deklaruje. V konečnom dôsledku však má predpoklady k tomu, aby si našla
primerané zamestnanie s adekvátnym ohodnotením. Navrhovateľka však podľa odporcu žiadny dôkaz

týmto smerom neprodukovala, nič nevykonala a spolieha sa na prípadný prísudok konajúceho súdu, aby
jej nahradil na vrub odporcu to, čo ona sama nekoná ani sa nesnaží . Odporca nesúhlasí ani s tvrdeniami
navrhovateľky, že má neopodstatnené výdavky spojené napr. prenájmom bytu v Šamoríne. Tento bol
nútený si prenajať len a výhradne za účelom zabezpečenia striedavej starostlivosti vzhľadom na potreby
malol. detí. Neobstojí tvrdenie navrhovateľky, že striedavú starostlivosť mohol realizovať aj v rodinnom

dome ktorý do toho času je stále v BSM. Naopak, navrhovateľka úmyselne a cielene rodinný dom
znefunkčnila,kdebezsúhlasuodporcuznehozobralavšetko,čosadalozobraťabyhonemoholodporca
užívať. Tento nemohol a ani nemôže užívať už aj z dôvodu stále vyhrotenej situácie s navrhovateľkou a
jej neustálym a nepredvídateľným atakom. Nedá sa nespomenúť, že od opustenia spoločnej domácnosti
navrhovateľkou odporca podnes uhrádza výlučne sám platby spojené s rodinným domom a splátky

hypotéky. Odporca tvrdí, že v konečnom dôsledku nemá žiadne lepšie predpoklady a podmienky pre
poskytovanie starostlivosti o malol. deti ako samotná navrhovateľka. Preto žiadal aby súd rozhodol
tak ako pôvodne a to, že počas trvania striedavej starostlivosti sa výživné neurčuje. Zároveň poukázal
na nesprávnu interpretáciu výroku odporcu Krajským súdom Trnava. Odporca v konaní vyhlásil, že vprípade striedavej starostlivosti by bol ochotný k rukám navrhovateľky prispievať na malol. deti výživným
100,-€ mesačne. Tento výrok odporcu skutočne na pojednávaní odznel , avšak bol podmienený tým,
že medzi ním a navrhovateľkou v otázke zverenia malol. detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch

rodičov dôjde na základe mimosúdnej rodičovskej dohody a nie autoritatívnym výrokom súdu, k tomu
však pre postoj navrhovateľky nikdy nedošlo a preto túto ponuku odporcu nemožno brať pre základ
rozhodovania o ďalšom výživnom.
Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 62 odsek 6 Zákona o rodine ak je malol. dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti
rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča
alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Striedavá osobná starostlivosť znamená, že dieťa žije striedavo s každým z rodičov v určitom

pravidelnom časovom intervale.
Ďalšou otázkou s ktorou sa musí súd pri zverení do striedavej starostlivosti vyporiadať je výživné na
dieťa. Zákon nechápe ako pravidlo, že sa výživné neurčí. Toto riešenie je jednou z možných alternatív,
avšak súd môže rozhodnúť aj inak. Nevyhnutne aj v prípade striedavej starostlivosti je prvým krokom
pri určovaní výživného vyčíslenie mesačných nákladov na dieťa až potom, čo si súd ustáli aká čiastka

predstavuje mesačné potreby dieťaťa, môže rozhodnúť o tom, v akom pomere medzi rodičov plnenie
tejto vyživovacej povinnosti rozdelí. Pokiaľ sa týka plnenia vyživovacej povinnosti k dieťaťu zverenému
do striedavej osobnej starostlivosti , súd môže ešte určiť, ktorý z rodičov bude hradiť potreby dieťaťa
tretím osobám ( školné, stravné v škole, odplata za školský klub, električenku , krúžky a pod. ), inak
sa môže stať, že jeden z rodičov bude striedavú starostlivosť zneužívať na neplnenie si vyživovacej

povinnosti. Ďalšou možnosťou je, že súd určí povinnosť plniť výživné jednému z rodičov do rúk druhého
rodiča, pričom pri jeho určení prihliadne na čas osobnej starostlivosti o dieťa oboch s tým, že v
odôvodnení rozsudku uvedie, že tak rozhodol zároveň o povinnosti platiť dieťaťu bežné potreby tretím
osobám.
V predmetnom prípade je nepochybné, že obaja rodičia v rámci striedavej osobnej starostlivosti majú

vyhradený presne taký istý časový priestor. Spoločne sa podieľajú na platbách tretím osobám ( školné,
šeky, krúžky a pod. ). Je potrebné poukázať na to že navrhovateľka má presne také isté vzdelanie a také
isté možnosti uplatnenia a za trvania striedavej osobnej starostlivosti aj presne taký istý časový priestor
ako odporca. Navrhovateľka od 16.10.2001 do 15.10.2012 bola zamestnankyňou fakulty matematiky,
fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. S účinnosťou 28.02.2013 je zamestnaná u D.

A. - A. ako manažérka na polovičný úväzok a to napriek tomu , že každý párny týždeň v roku sú obe
deti v osobnej starostlivosti otca. Navrhovateľka uviedla, že nechce cestovať , prácou je viazaná na
Obec P. , pretože osobne chce zabezpečiť rozvoz detí do školy a na krúžky. Jedná sa o dobrovoľnú
voľbu navrhovateľky, ktorá sa uspokojuje s touto prácou ktorá v skutku nie je adekvátna k jej vzdelaniu
a nijakým spôsobom sa nesnaží, aby svoju životnú úroveň nejakým spôsobom zvyšovala.

V predmetnom prípade je jednoznačné, že zárobkové schopnosti a možnosti ( subjektívne a objektívne
podmienky ) u oboch účastníkov sú v zásade rovnaké. Obaja majú také isté vzdelanie a možnosti
uplatnenia . V rámci striedavej osobnej starostlivosti majú vymedzený taký istý časový priestor. Je
pravdou,žepríjemotcajeniekoľkonásobný,avšakoteczaprácoudochádzadoRakúska800km.Okrem
dochádzky za prácou má náklady súvisiace s bývaním. V záujme toho, aby mohla striedavá osobná

starostlivosť o malol. deti fungovať , otec si prenajal byt v Šamoríne za ktorý platí nájomné. Má zvýšené
náklady s dopravou malol. detí do školy a na záujmové krúžky, ktoré sú v Lehniciach, pričom otec detí
býva v Šamoríne . Tieto náklady matka malol. detí nemá.Výsledkami vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že okrem tohto by odporca poskytoval malol.
deťom viac nadštandard ktorý deti nemajú zabezpečený u matky. V konaní nebolo nijakým spôsobom
preukázané, že by životná úroveň detí u matky bola nižšia, poprípade ohrozená. Určenie výživného

počas striedavej osobnej starostlivosti od jedného rodiča prichádza do úvahy vtedy, pokiaľ existujú na
strane druhého rodiča subjektívne alebo objektívne okolnosti, ktoré znevýhodňujú tohto rodiča oproti
rodičovi druhému, ktorý dosahuje vyšší príjem. Na strane navrhovateľky - matky sú také isté objektívne
i subjektívne okolnosti ako u otca tak, ako je vyššie uvedené, má presne také isté vzdelanie, také isté
možnosti uplatnenia a presne taký istý časový priestor vymedzený na striedavú starostlivosť. Podstatné

je však to, že náklady na obe malol. deti tak, ako boli samotnou matkou vyčíslené sú hradené rovnakou
mierou oboma rodičmi, teda životná úroveň malol. detí ničím nie je ohrozená. Nebolo preukázané , že
by u malol. detí striedaním výchovného prostredia u navrhovateľky a odporcu dochádzalo k výrazným
disproporciám v poskytovaní a hradení ich potrieb jednotlivými rodičmi, preto súd o výživnom rozhodol
s poukazom na § 62 ods. 6 Zákona o rodine, navyše počas trvania striedavej osobnej starostlivosti
výživné neurčuje.

Čo sa týka výroku VII .pôvodného rozsudku a to úpravy platieb za malol. deti voči tretím osobám , obaja
rodičia zhodne súhlasili s tým, aby platby voči tretím osobám týmto spôsobom upravené neboli a preto
s poukazom na § 96 ods. 1,2 O.s.p. súd v tejto časti konanie zastavil a vo výroku VII. súd rozhodol, že
obaja rodičia sú oprávnení malol. deti zastupovať a spravovať ich majetok.
O náhrade trov konania vo výroku IX. súd rozhodol opätovne s poukazom na § 144 O.s.p. a účastníkom

náhradu trov konania nepriznal.
Podľa § 144 O.s.p. účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov
alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Trnave (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na

súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania (§ 205 ods.3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá toto vykonateľné uznesenie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (§ 251 ods. 1 O.s.p.). Ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (§ 251 ods. 2 O.s.p.).