Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. júl 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7Cpr/4/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113208114
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dúbravková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5113208114.3

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou, v právnej veci
navrhovateľa: SK ELSPOL, s.r.o., so sídlom ul. Miestneho priemyslu 1085, Námestovo, IČO: 44 724
900 , právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský, JUDr. Strapáč, PhD.,
s.r.o., so sídlom ul. Miestneho priemyslu 1140, Námestovo, proti odporkyni: K. E., U.. XX.X.XXXX, R.
R. XXX, Ž., právne zastúpená JUDr. Zuzanou Hudzíkovou, advokátkou, so sídlom ul. A. Bernoláka 27,

Žilina, o zaplatenie 1 130,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 1 130,- Eur spolu s 8,75 %-ným ročným úrokom z
omeškania od 16.2.2013 do zaplatenia a to do troch dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 13.03.2013 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by
súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 1 130,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 %
ročne zo sumy 1 130,- Eur od 16.2.2013 do zaplatenia a trov konania. Návrh skutkovo odôvodňoval
tým, že dňa 1.10.2012 uzatvoril s odporkyňou pracovnú zmluvu na dobu neurčitú a uvedeným dňom
odporkyňa nastúpila pracovať do predajne navrhovateľa v Žiline. Súčasne s uzavretím pracovnej
zmluvy bola odporkyňa oboznámená s pracovnou náplňou a podpísala potvrdenie o popise práce,

ktorý mala každodenné vykonávať. V ten istý deň bola s odporkyňou uzavretá aj dohoda o hmotnej
zodpovednosti, podľa ktorej okrem iného prevzala hmotnú zodpovednosť za hotovosť v pokladni, za
HM a ERP. Dňa 3.10.2012 sa zistilo, že z trezoru umiestnenom v predajni navrhovateľa, konkrétne
v sklade zmizla finančná hotovosť vo výške 1 130,- Eur. O uvedenom skutku sa viedlo aj šetrenie
pred Obvodným oddelením PZ Žilina - Západ pod sp. zn. Č.H.: O.-XXXX/ZZ-Q.-XXXX a konanie bolo
prerušené uznesením zo dňa 11.11.2012, pretože sa nezistili skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné

stíhanie voči určitej osobe. Skutočnosti zistené pri trezore nepreukázali ani použitie násilia, či iného
postupu pri výbere hotovosti z trezoru. Podľa navrhovateľa je počínanie odporkyne zrejmým porušením
povinnosti vyplývajúcich jej z pracovnej zmluvy ako aj z dohody o hmotnej zodpovednosti a schodok na
hotovosti navrhovateľa v uplatnenej výške je spôsobený výlučne z nedbanlivého konania odporkyne pri
nakladaní s hotovosťou v predajni.

Odporkyňa sa k podanému návrhu písomne vyjadrila podaním, v ktorom uviedla, že žalobný návrh
navrhovateľa čo do dôvodov a ani čo do výšky neuznáva. Na prevádzke pracovali dve. Na pracovnej
zmene bola vždy jedna zamestnankyňa a s kolegyňou sa striedali v stanovených časových intervaloch.
Vchod do predajne nebol zabezpečený dverami, ale posuvnou kovovou mrežou, ktorá sa po spustení
dalauzamknúť.Vpriestorepredajnebolzávesomoddelenýmalýsklad,vktorombolnapoliciumiestnený
skrinkový trezor, ktorý sa zamykal kľúčom. Od trezoru boli dva kľúče, pričom jeden mala doma kolegyňa

odporkyne a druhý bol, odkedy prišla do predajne, v sklade položený za vecami nad trezorom. Ďalej
uvádza, že jej zamestnávateľ pri uzatváraní pracovného pomeru nedal žiadne inštrukcie ohľadompoužívania trezoru a kľúča od neho. Odchádzajúca kolegyňa jej len ukázala, kde býva kľúč položený
a že po vložení tržby do skrinky a jej uzamknutí sa dáva hore na policu. Odporkyňa za dôležitú
považuje skutočnosť, že trezorová skrinka bola síce vybavená zabezpečovacím číselným kódom,

tento však bol nefunkčný už pri jej nástupe do zamestnania. Tento nedostatok nebol navrhovateľom
riešený, jednoducho im dal pokyn, aby na uzamknutie trezorovej skrinky používali kľúč. Dňa 3.10.2012
bola rovnako ako aj v predchádzajúci deň na zmene odporkyňa. Vždy večer spočítala tržbu, urobila
vyúčtovanie pokladne a peniaze vložila do trezorovej skrinky. Keď pred siedmou hodinou odomykala
trezorovú skrinku, zistila, že v skrinke nie sú bankovky, iba drobné mince. Následne oznámila vec na

políciu. Odporkyňa si dôsledne plnila svoje pracovné povinnosti a nevie, ako a kedy došlo k odcudzeniu
chýbajúcej čiastky z trezorovej skrinky. Priestory predajne v inkriminovaný deň riadne zabezpečila a v
čase, kedy bola nútená priestory na chvíľu opustiť (WC) zatiahla kovovú mrežu na vchode do predajne,
pričom poprosila predavačku v predajni oproti, aby jej na predajňu navrhovateľa dozrela. V čase kedy
došlo k odcudzeniu tržby z trezorovej skrinky, nefungoval kamerový systém nainštalovaný v predajni,
čo zistila následne manažérka predajne, keď chcela pozrieť kamerový záznam z tohto dňa, o čom

odporkyňa nemohla vedieť. Podľa odporkyne nebola navrhovateľom náležite poučená a navrhovateľ jej
nevytvoril na pracovisku také vhodné podmienky, aby zverené hodnoty na základe dohody o prevzatí
hmotnej zodpovednosti mohla náležite chrániť a zabezpečiť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom štatutárneho zástupcu navrhovateľa, odporkyne, svedkov D. L.,

Y. L., oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami, a to najmä pracovnou zmluvou zo dňa
1.10.2012, dohodou o hmotnej zodpovednosti zo dňa 1.10.2012, popisom práce, zápisom o vzniku
škody, osobnou kartou odporkyne, potvrdením OO PZ zo dňa 3.10.2012,0 uznesením OO PZ Žilina zo
dňa 11.11.2012, dohodami o vykonaní práce v období od 31.10.2011 do 30.9.2012 uzatvorenými pred
pracovnou zmluvou, internými smernicami spoločnosti - skladové hospodárstvo, personálna smernica,

e-mailovou komunikáciou zo dňa 13.9.2012, fotografiami predajne a celým spisovým materiálom, zistil
nasledovný skutkový stav:

Dňa 1.10.2012 uzatvorila odporkyňa s navrhovateľom pracovnú zmluvu na dobu neurčitú, na základe
ktorej vykonávala pozíciu predavačky s miestom výkonu práce Žilina. V bode 10 pracovnej zmluvy

sa uvádza, že odporkyňa bola oboznámená so zásadami ochrany majetku spoločnosti a vzala na
vedomie povinnosti, ktoré jej na úseku ochrany tohto majetku vznikajú a v bode 11, že bola oboznámená
s povinnosťou hlásiť nadriadenému každú skutočnosť súvisiacu s ochranou majetku spoločnosti a
bezpečnosťou pri práci. V predchádzajúcom období od 1.11.2011 do 30.9.2012 pracovala odporkyňa
u navrhovateľa na základe dohôd o vykonaní práce.

Podľa popisu práce predavačky mala odporkyňa v náplni práce okrem iného prácu s pokladňou,
obsluhovanie hotovostných a bezhotovostných platieb, uzávierku a kontrolu tržby, odovzdávanie dennej
tržby a zabezpečenie jej odvodu.

Súčasne s uzatvorením pracovnej zmluvy uzatvorili účastníci dňa 10.10.2012 Dohodu o hmotnej
zodpovednosti, v ktorej v čl. III sa dohodli, že odporkyňa ako zamestnanec preberá hmotnú
zodpovednosť za hodnoty, ktoré prevzala podľa inventárneho zoznamu zo dňa 1.10.2012 a ďalej
zodpovedá za nasledovné hodnoty:, zásoby na sklade, pohyb materiálu, za hotovosť v pokladni, za
HM a ERP nachádzajúcu sa v priestoroch predajne, za ostatné zverené hodnoty podľa osobnej karty

zamestnanca. V čl. IV. je uvedené, že zamestnávateľ a zamestnanec sa dohodli, že na základe tejto
dohody o hmotnej zodpovednosti zamestnanec bude zodpovedať aj za hodnoty, ktoré mu budú zverené
na vyúčtovanie počas pracovného pomeru.

Z osobnej karty odporkyne vyplýva, že prevzala kľúč od mreže, kľúč od spoločných priestorov, kľúč od

chodby, dochádzkovú kartu, tričko farba modrá a tričko farba ružová.

V internej smernici s názvom Personálna smernica sa v čl. II. Pracovný čas, zabezpečenie pracoviska
okrem iného uvádza, že zamestnanec svoj pracovný čas využíva výlučne na prácu, plní si
pracovné povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou a pracovnou náplňou. Zamestnanec je povinný

zdržiavať sa počas pracovnej doby na pracovisku. V prípade prevádzky, kde pracuje len jeden
zamestnanec, je zamestnanec v prípade opustenia pracoviska povinný zamknúť prevádzku. Ďalej sa
tam uvádza, že zamestnanec, ktorý odchádza ako posledný z pracoviska je povinný skontrolovať všetkypriestory nachádzajúce sa v budove (prevádzke), zamknúť určené priestory a zabezpečiť pracovisko
elektronickým zabezpečovacím systémom.

V internej smernici s názvom Skladové hospodárstvo je v poslednej časti smernice uvedené, že na konci
dňa zamestnanec odovzdá hotovosť do trezora. Zamestnanec je povinný zabezpečiť trezor kódom alebo
uzamknúť kľúčom. Vedúci predajne zabezpečuje do pokladne mince na vydávanie. Vklad na účet sa
uskutočňuje pravidelne vo štvrtok. Minimálny vklad predstavuje 1 000,- Eur. V prevádzke sa nesmie
držaťhotovosťviacako3000,-Eur.Zamestnanecjepovinnýprivkladedobankyuviesťmeno,priezvisko

a názov prevádzky. Tieto interné smernice, ktoré boli účinné v čase pracovného pomeru odporkyne, sú
odporkyňou podpísané.

Dňa 3.10.2012 o 19.00 hod. odporkyňa navrhovateľovi oznámila zmiznutie hotovosti z trezoru vo výške
1 130,- Eur, o ktorej skutočnosti bol spísaný zápis manažérkou predajne. Súčasťou zápisu je aj následné

vyjadrenie odporkyne na danú situáciu, ktoré spísala manažérka predajne a podpísala odporkyňa
vlastnoručným podpisom. Vo vyjadrení sa uvádza,: utorok - klasický deň na predajni, - večer cca 18.45
zmeniť peniaze a odovzdať tržbu - hotovosť- 62,55 Eur, skontrolovala peniaze - všetko OK,- zamkla
mrežu, pozhasínané, okná zatvorené. Streda - odblokovaná predajňa, nič ..., mreža zamknutá, klasický
deňnapredajni,18.30-skontrolovaťaprichystaťpeniazedobanky.Pootvorenítrezorazistila,žezostala

hotovosť1,61Eur.Hľadalapeniazeanenašla.Volalanavedenieohľadomalarmu-žiadnepohybyneboli
zaznamenané, -nič podozrivé na predajni, -nehovorila o trezore nikomu,- mreže nezamknuté keď išla na
WC - 2x, - na obed mreža zamknutá, - v stredu okná zatvorené. Dôchodcovia na predajni, mladí chalani
- pozerali stolové lampy, páry mladých ľudí. V stredu nikto nezabával predávajúcu.

Odcudzenie hotovosti odporkyňa oznámila i Obvodnému oddeleniu PZ v Žiline. Z potvrdenia OO PZ
Žilina pod Č.: O.- XXXX/ZZ-Q.-XXXX vyplýva, že odporkyňa urobila trestné oznámenie o prečine
„krádež“ podľa § 212 ods. 1 TZ, ktorého sa dopustil doposiaľ neznámy páchateľ a to tak, že nezisteným
spôsobom odcudzil finančnú hotovosť vo výške 1 130,- Eur z protihorľavej skrine - skrinkového trezora,
bez poškodenia, ktorý sa nachádzal v sklade predajne G. E. H. O. N. H. Ž..

Z uznesenia Obvodného oddelenia PZ v Žiline č. k. Č.: O.-XXXX/ZZ-Q.-XXXX zo dňa 11.11.2012
vyplýva, že dňa 3.10.2012 bolo v zmysle § 199 ods. 1 TP začaté trestné stíhanie vo veci prečinu
krádeže podľa § 212 ods.1 TZ, ktorého skutku sa dopustil neznámy páchateľ na vyššie uvedenom
skutkovom základe a predmetným uznesením bolo konanie prerušené z dôvodu nezistenia skutočnosti

oprávňujúcich vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe v lehote stanovenej Trestným poriadkom.

Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že k zabezpečeniu predajne došlo takým spôsobom, aby nedošlo
k vzniku škody. Bola tam mreža, trezor, pokiaľ nešiel kamerový systém tak to nespôsobuje, že by si
navrhovateľ neplnil nejaké povinnosti a trezor bol zamykaný na kľúč. Odporkyňa pri nástupe do práce

bola poučená, preškolená internými smernicami. Manažérka predajne preškolila odporkyňu aké má
povinnostiaakosiichmáplniť,dostalakľúče,oblečenie,bolapoučenáotom,akomápredávaťtovar,ako
má vkladať hotovosť do banky, nad akú sumu. Odporkyňa mala každodennú tržbu vkladať do trezora,
pričom bolo na nej, kde si umiestni kľúč. Trezor bol v sklade umiestnený tak, aby ho pri vstupe do skladu
nebolo vidieť. Navrhovateľ si myslí, že k odcudzeniu finančných prostriedkov došlo nezodpovedným

správaním odporkyne, ktorá odišla z predajne a nezatiahla mrežu.

Odporkyňa uviedla, že čo sa týka stiahnutej mreže, v čase, keď sa spisoval zápis, ktorý podpísala bola
vystresovaná, stále nad tým aj teraz rozmýšľa a je z tej situácie zmetená. Odporkyňa si je istá, že tú
mrežu zatiahla, pretože hovorila pani, čo robila vo vedľajšej predajni, aby jej na mrežu pozrela a keď išla

na záchod, tak ju zatiahla. Ďalej odporkyňa uvádza, že vo veciach týkajúcich sa predajne bola poučená
skôr kolegyňou, na miesto ktorej nastupovala ako manažérkou predajne. Tržbu každý večer dávali do
trezoru s tým, že 250,- Eur zostávalo v pokladni a pokiaľ bola tržba vyššia ako 1 000,- Eur, tak sa mala
odvážať do banky. Kolegyňa, na ktorej miesto nastupovala jej povedala, že sa dohodli, že budú peniaze
do banky odvádzať vždy vo štvrtok. Podľa odporkyne bol zápis o vzniku škody spísaný manažérkou

predajne zhruba dva, tri dni potom, ako došlo ku škode. Odporkyňa zápis podpísala s tým, že ani nevie,
čo tam vlastne bolo napísané, nemôže potvrdiť, že by ho čítala, jednoducho ho len otočila a podpísala.Za účelom ďalšieho dokazovania, súd vypočul ako svedkov zamestnankyne navrhovateľa pani D. L. a
Y. L..

Svedkyňa D. L., ktorá u navrhovateľa vykonáva prácu manažérky uviedla, že to bola ona, kto spisoval
zápis škodovej udalosti. Zápis bol spísaný ručne na predajni v Žiline nasledujúci deň po vzniku škodovej
udalosti a za prítomnosti odporkyne, ktorá ho následne spolu so svedkyňou podpísala. Zápis spísala
svedkyňa na základe skutočností, ktoré jej uviedla odporkyňa. Ďalej uviedla, že vo väčšine prípadov to
bola ona, kto oboznamoval prijímaných pracovníkov s internými smernicami a poučoval ich, nakoľko

bola obchodnou manažérkou navrhovateľa. Svedkyňa mala na starosti viacero prevádzok, pričom na
každej prevádzke bolo zabezpečené ukladanie hotovosti do trezora a v prípade, že hotovosť presiahla
1 000,- Eur, tak sa peniaze vkladali do banky. Trezor sa nachádzal v sklade predajne, bol namontovaný
v časti ako boli regále v sklade na čelnej strane. Pokiaľ sa vošlo priamo do skladu, tak nikto cudzí
nemohol vedieť, že tam trezor je. Trezor bol na baterky a každý si ho zabezpečoval sám. Svedkyňa
ako obchodná manažérka pracovníkov poučila, ale do trezoru im v žiadnej predajni nevstupovala. V

prípade, že jej dali hotovosť, tak ju prebrala a zodpovedala za ňu, ale bez ich vedomia im k peniazom
nešla a bolo na predajni, či budú trezor používať na kľúč alebo si určia nejaký číselný kód. Na otázku
právnej zástupkyne odporkyne, ako konkrétne svedkyňa poučila zamestnankyne ako majú manipulovať
s trezorom a ako majú manipulovať s hotovosťou, svedkyňa uviedla, že s trezorom vie každý pracovať,
v podstate na trezore je aj postup, sú to trezory, ktoré sa používajú v hoteloch a iných obdobných

zariadeniach, ide o bežné veci. Každý človek má svoj štýl práce a vie si trezor, keď ho má na predajni
zabezpečiť. Pri zmenách pracovníkov si všetky kľúče medzi sebou odovzdávali, čo mali zapísané aj na
osobnej karte. Zámky, ani kľúče sa pri prijímaní nových zamestnancov nevymieňali. V podstate každý
zamestnanec, ktorý odchádzal musel odovzdať svoje kľúče. Svedkyňa chodila na prevádzku raz do
týždňa, kontrolovala čo sa predáva, čo potrebujú zákazníci a iné bežné veci ohľadom obchodu. Na to, či

malaodporkyňaurčitépožiadavkytýkajúcesaprácesinespomína.Odporkyňapracovalaunavrhovateľa
zhruba dva roky na dohodu ako brigádnička a potom na pracovnú zmluvu.

Svedkyňa Y. L. vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že v čase, keď odporkyňa začala pracovať u
navrhovateľa vykonávala pozíciu vedúcej. Robila spolu s odporkyňou na zmeny. Svedkyňa odporkyňu

v podstate ani nezaučovala, nakoľko odporkyňa predtým pracovala u navrhovateľa ako brigádnička a
všetko vedela. Na prevádzke bola vždy len jedna z nich, pričom keď večer končila urobila uzávierku,
zrátala kasu a potom ráno nastúpila odporkyňa. Trezor zamykali kľúčom, z dôvodu, že číselné kódovanie
nefungovalo a kľúč odkladali na poličke v sklade pri trezore , mali len jeden kľúč a takto sa s kolegyňou
dohodli, mali tam aj taniere a vedľa toho to bolo položené, avšak nikto pri vstupe do skladu to nemohol

vidieť. Informáciu o tom, že číselné kódovanie nefunguje mala svedkyňa od roku 2011 keď nastupovala
pracovať k navrhovateľovi od predchádzajúcej kolegyne a od vtedy to ani neriešila a ani nikomu
neoznamovala. Na zabezpečenie trezoru používali kľúč, nakoľko to tak bolo na predajni zaužívané. Od
trezoru bol iba jeden kľúčik, ktorý nechávali na poličke v trezore. O tom podľa svedkyne nemohol nikto v
prípade, že by vošiel do skladu vedieť. Sklad bol od predajne oddelený polovičným závesom, takže sa

do skladu mohol dostať aj nejaký zákazník. Tento záves neustále padal, o čom informovali aj manažérov
a riadne bol upevnený až potom, ako došlo ku krádeži

Podľa § 182 Zákonníka práce
(1) Ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené

hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je
povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne
dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o
hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).
(2) Dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná.

(3) Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom
alebo sčasti bez jeho zavinenia.

Podľa § 189 ods. 1 Zákonníka práce zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok alebo za stratu
predmetov, je povinný nahradiť schodok alebo stratu v plnej sume.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Súd v konaní postupoval podľa § 132 O.s.p., podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s §

153 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných
dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné ak o nich alebo o ich
pravosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Základným predpokladom zodpovednosti za schodok v zmysle ustanovenia § 182 Zákonníka práce
je uzavretie platnej dohody o hmotnej zodpovednosti za tieto hodnoty počas trvania pracovného

pomeru. Z uzavretej dohody vyplýva pre zamestnanca záväzok zachovávať bilančnú rovnováhu pri
nakladaní so zverenými hodnotami tak aby nedošlo ku schodku a na druhej strane zamestnávateľ
sa zaväzuje vytvárať zamestnancovi také pracovné podmienky, ktoré mu majú umožniť riadny výkon
jeho povinností. Dohoda o hmotnej zodpovednosti musí mať predpísané náležitosti, inak je neplatná.
Zákonník práce stanovuje povinnosť uzavrieť dohodu o hmotnej zodpovednosti v písomnej forme pod

sankciou neplatnosti. Ďalším predpokladom platnosti dohody o hmotnej zodpovednosti je, aby v nej
boli určitým spôsobom vymedzené hodnoty, za ktoré zamestnanec preberá zodpovednosť. Ďalším
predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec
povinný vyúčtovať. Rozumie sa ním rozdiel medzi skutočným stavom zverených hodnôt, ktoré je
zamestnanec povinný vyúčtovať a medzi údajmi účtovnej evidencie, o ktorý je skutočný stav nižší

než účtovný stav, nevynímajúc ani schodky na finančných prostriedkoch. Schodkom sa teda rozumie
objektívne zistený rozdiel v hodnotách zverených na vyúčtovanie. Platným uzatvorením dohody o
hmotnej zodpovednosti je splnená hmotnoprávna podmienka založenia tohto druhu zodpovednosti, pri
ktorej sa vychádza z prezumpcie viny zamestnanca. Zamestnávateľ teda nie je povinný dokazovať
zavinenie. Zodpovedným subjektom je zamestnanec v pracovnom pomere.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že odporkyňa bola v pracovnoprávnom
vzťahu s navrhovateľom na základe uzatvorenej pracovnej zmluvy zo dňa 1.10.2012 v zaradení
predavačka a spolu s uzatvorením pracovnej zmluvy prebrala aj popis práce s vymedzením typických
činností, kde okrem iného v jej činnosti bola práca s pokladňou, obsluhovanie hotovostných a

bezhotovostných platieb, uzávierka a kontrola tržby, odovzdávanie dennej tržby a zabezpečenie jej
odvodu. Pri uzatvorení pracovnej zmluvy uzatvorila aj platnú dohodu o hmotnej zodpovednosti, dohoda
bola uzatvorená písomne a boli v nej určitým spôsobom vymedzené hodnoty, za ktoré preberá
zodpovednosť, okrem iného aj za hotovosť v pokladni. Na predajní pracovala s ďalšou zamestnankyňou,
s ktorou pracovali na zmeny dlhý a krátky týždeň, v dlhom týždni od 9.00 - 19.00 hod. Ďalej mal súd

za preukázané, že dňa 3.10.2012 (počas dlhého pracovného týždňa odporkyne) bol zistený schodok
na zverených hodnotách vo výške 1 130,- Eur predstavujúci finančnú hotovosť za tržby z pokladne,
ktorú mala odporkyňa vyúčtovať a odviesť na účet navrhovateľa. Odporkyňa výšku tohto schodku
nerozporovala, výšku schodku sama zistila pri vyúčtovaní vo večerných hodinách dňa 3.10.2012 pri
ukončení zmeny, uvádzala len, že hotovosť bola odcudzená z trezoru nachádzajúceho sa v predajni

neznámym páchateľom, čo nahlásila navrhovateľovi a podala vo veci trestné oznámenie, tvrdila, že
tieto peniaze nezobrala, dôsledne si plnila svoje povinnosti a že práve navrhovateľ nezabezpečil riadne
podmienky, aby jej zverené hodnoty mohla náležite chrániť a zabezpečiť.

Navrhovateľ v konaní preukázal jednak existenciu pracovnoprávneho vzťahu, platné uzavretie dohody

o hmotnej zodpovednosti a existenciu schodku na hodnotách, ktoré bola odporkyňa povinná vyúčtovať
a nevyúčtovanie hodnôt zverených jej zamestnávateľom.

V priebehu dokazovania nebolo preukázané, že by navrhovateľ niesol v časti zavinenie na vzniknutom
schodku, z dôvodu na ktorý poukazovala odporkyňa. Z vykonaného dokazovania mal súd za

preukázané, že hotovosť z tržieb z pokladne sa v zmysle internej smernice s názvom Skladové
hospodárstvo na konci dňa odkladala do trezora, ktorý bol vybavený číselným kódom ako aj kľúčom,
a to do určenej sumy. Podľa predmetnej smernice, s ktorou bola odporkyňa oboznámená pri uzatváraní
pracovnejzmluvy,čopotvrdilasvojimpodpisom,zamestnanecjepovinnýzabezpečiťtrezorkódomalebouzamknúť kľúčom. Svedkyňa D. L. vo svojej výpovedi uviedla, že trezor v predajni bol na číselný kód
a aj na kľúč a bolo na každom zamestnancovi, či bude používať kľúč alebo si určí nejaký číselný kód.
Z výsluchu svedkýň D. L., Y. L., navrhovateľom predložených fotografií ako aj samotnej výpovede

odporkyne mal súd za preukázané, že trezor sa nachádzal v sklade predajne a bol zabudovaný medzi
regálmi. Sklad netvoril súčasť predajnej plochy a od predajnej plochy bol oddelený závesom. Svedkyňa
Y. L. vo svojej výpovedi uviedla, že trezor zamykali kľúčom, z dôvodu, že číselné kódovanie nefungovalo
a kľúč odkladali na poličke v sklade pri trezore, mali len jeden kľúč a takto sa s kolegyňou dohodli,
mali tam aj taniere a vedľa toho to bolo položené, avšak nikto pri vstupe do skladu to nemohol vidieť.

V konaní nebolo preukázané, že by číselné kódovanie trezora nefungovalo a že by odporkyňa ako aj
svedkyňa upozorňovali navrhovateľa na to, že číselné kódovanie trezora nefunguje, svedkyňa uviedla,
že ho nepoužívali a ani to, že dal navrhovateľ pokyn aby používali kľúč a ani to kde ho majú odkladať.
Pokiaľ odporkyňa a svedkyňa, s ktorou sa striedali v pracovných zmenách, používali na zabezpečenie
trezora kľúč bolo na nich ako s týmto kľúčom naložia, ako zabezpečia aby nedošlo k jeho zneužitiu, nie
na navrhovateľovi aby im ukladal v tomto smere nejaké pokyny. Navrhovateľ umiestnením trezora mimo

predajnú plochu zabezpečeným vybaveným číselným kódovaním a kľúčom vytvoril odporkyni také
podmienky, ktoré jej umožňovali riadny výkon jej povinností pri nakladaní s hotovosťou. Predajňa podľa
zhodných tvrdení účastníkov bola zabezpečená uzamykateľnou kovovou mrežou, ktorú bola odporkyňa
povinná v prípade opustenia prevádzky, podľa personálnej smernice, uzamknúť a pri ukončení zmeny
zabezpečiťelektronickýmzabezpečovacímsystémom.Krádežhotovostiztrezora(bezjehopoškodenia)

treťouosoboutaktiežvkonanínebolapreukázaná.Odporkyňanepreukázala,žeschodokvznikolcelkom
alebo z časti bez jej zavinenia. Túto skutočnosť nepreukazuje ani nefunkčný kamerový systém, ktorý bol
zabudovaný v predajni, nakoľko zabudovanie kamerového systému nie je povinnosťou zamestnávateľa
a nezbavuje zamestnanca, ktorý uzatvoril platnú dohodu o hmotnej zodpovednosti povinnosti počínať si
tak aby nedošlo k vzniku schodku. Súd preto zaviazal odporkyňu na zaplatenie žalovanej sumy titulom

zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách, ktoré bola povinná vyúčtovať tak ako je uvedené
vo výroku tohto rozsudku.

Navrhovateľ si zároveň uplatnil nárok aj na úroky z omeškania zo žalovanej sumy od 16.2.2013 (odo
dňa spísania návrhu na súd) do zaplatenia. V danom prípade sa navrhovateľom požadované úroky z

omeškania ako príslušenstvo viaže k pohľadávke vyplývajúcej zo záväzkového vzťahu, ktorý podlieha
režimu ustanovenia § 182 ZP v spojení s § 189 ZP. Pri určení času splnenia (splatnosti) dlhu a ku
skutočnosti rozhodujúcej z hľadiska určenia momentu, kedy sa dlžník dostáva do omeškania, bolo
preto potrebné vychádzať z ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka upravujúceho prípady, kedy
čas plnenia nie je vôbec stanovený. Splatnosť záväzku a teda začiatok omeškania dlžníka nastáva v

takomto prípade nasledujúci deň po dni, keď bol dlžník vyzvaný veriteľom k plneniu. Medzi účastníkmi
nebolo sporné, že navrhovateľ pred podaním žaloby (pred Vianocami - 24.12 - 26.12.) s odporkyňou
prejednával náhradu škody a spôsob úhrady, ale k dohode nedošlo. Odporkyňa sa prvýkrát o tom,
že navrhovateľ si uplatňuje zaplatenie požadovanej sumy dozvedela už v tomto čase teda pred
Vianocami 2012, a teda splatnosť jej dlhu z titulu náhrady škody nastala nasledujúcim dňom po tomto

dni, najneskôr k 27.12.2012 bola teda odporkyňa v omeškaní s plnením peňažného dlhu v zmysle
ustanovenia § 517 Občianskeho zákonníka a od tohto dňa vnikol navrhovateľovi nárok aj na úroky
z omeškania. Navrhovateľ si úrok z omeškania uplatnil dňom 16.2.2013, teda k tomuto dňu bola už
odporkyňa v omeškaní s plnením peňažného dlhu. Súd preto zaviazal odporkyňu aj na zaplatenie
úrokov z omeškania odo dňa 16.2.2013 až do zaplatenia zo žalovanej sumy. Výška úroku z omeškania

zodpovedá ustanoveniu § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zbierky.

O trovách konania rozhodne súd podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p. do 30 dní po právoplatnosti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiusmeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom

prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.