Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 20. február 2015

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 19P/431/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7514221218
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gazdagová

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2015:7514221218.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie samosudkyňou JUDr. Andreou Gazdagovou vo veci starostlivosti súdu o

maloleté deti B. - D., nar.XX.X.XXXX a E., nar.XX.X.XXXX, obe bytom u matky, obe zastúpené kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, detí rodičov matky P. B., nar.XX.X.XXXX,
bytom J. XX, C. nad J. a otca O. B., nar.X.X.XXXX, bytom J. 8, C. nad J., v konaní o zvýšenie výživného

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok Okresného súdu Košice - okolie, číslo konania 19P/39/2011 - 54 zo dňa 16.3.2012, v
spojenísuznesenímOkresnéhosúduKošice-okolie,číslokonania19P/39/2011zodňa9.5.2012, takto:

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej D. sumou 100,-Eur mesačne a na výživu maloletej

E. sumou 60,-Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, do rúk matky, počnúc 5.12.2014.

Dlžné výživné za obdobie od 5.12.2014 do 20.2.2015 na maloletú D. v sume 125,-Eur a na maloletú
E. v sume 75,-Eur, je otec p o v i n n ý zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach, na každé dieťa
v sume 20,-Eur mesačne, spolu s bežným výživným, až do vyrovnania, do rúk matky, pod následkom
straty výhody splátok.

V prevyšujúcej časti súd návrh matky na zvýšenie výživného z a m i e t a .

19P/431/2014
- 2 -

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka maloletých detí D. a E. B. podaným návrhom doručeným súdu dňa 5.12.2014 žiadala, aby

súd zvýšil výživné pre maloleté deti zo strany ich otca s odôvodnením, že od doby poslednej úpravy
vyživovacej povinnosti došlo k podstatným zmenám na strane otca, ktorý je toho času zamestnaný, ako
aj u maloletých detí, nakoľko maloletá D. je toho času žiačkou strednej školy a maloletá E. navštevuje
7.ročník na základnej škole. Matka navrhla zvýšiť výživné pre maloletú D. na sumu 150,-Eur mesačne
a pre maloletú E. na sumu 100,-Eur mesačne, počnúc podaním návrhu matky.

Otec sa k návrhu matky vyjadril písomne, pričom vo vyjadrení uviedol, že s návrhom na zvýšenie

výživného pre maloleté deti nesúhlasí. V písomnom vyjadrení okrem iného uviedol, že v budúcnosti
prispeje rád jednorázovo na požiadanie dcér, na konkrétnu vec, ak budú niečo potrebovať. Výdaje matky
na ošatenie maloletej E. považuje za neprimerane vysoké.Kolízny opatrovník maloletých detí navrhol súdu zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca na maloleté deti D.
a E. primerane možnostiam a schopnostiam otca a odôvodneným potrebám maloletých detí.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, výsluchom otca, s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v
súdnom spise, ako aj obsahom spisu Okresného súdu Košice - okolie, sp.zn.19P/39/2011 a zistil tento
stav vo veci:

Naposledy bolo o výživnom pre maloleté deti D. a E. B. rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Košice -

okolie, číslo konania 19P/39/2011 - 54 zo dňa 16.3.2012, v spojení s uznesením Okresného súdu Košice
- okolie, číslo konania 19P/39/2011 zo dňa 9.5.2012, ktorým bola určená vyživovacia povinnosť otca
k maloletej D. v sume 50,-Eur mesačne a k maloletej E. v sume 30,-Eur mesačne, vždy do 15.dňa v
mesiaci, vopred, do rúk matky, počnúc 28.7.2011.

Matka maloletých detí žije spolu s maloletými deťmi a priateľom B. T. v trojizbovom byte v podnájme

v C. nad J.. Pracuje v spoločnosti O., s.r.o., ako expedientka, kde má uzavretý trvalý pracovný pomer,
na dobu určitú, príjem z tejto práce uviedla vo výške 300,-Eur mesačne. Rodinné prídavky na maloleté
deti nepoberá, toho času si daňový bonus u zamestnávateľa neuplatnila. Iný príjem nemá. Priateľ matky
pracuje ako vodič v spoločnosti Slovenská správa ciest, jeho príjem z práce matka uviedla vo výške
500,-Eur mesačne. Iný príjem do domácnosti nie je. Matka uviedla vyživovaciu povinnosť priateľa k

svojim maloletým deťom vo výške 150,- Eur mesačne.

19P/431/2014
- 3 -

Matka vlastní spolu s otcom maloletých detí nehnuteľnosť, trojizbový byt v C. nad J., ktorý je v BSM
manželov.

Matka spolu s priateľom uhrádzajú mesačne 300,-Eur nájomné, vrátané energií za byt, v ktorom bývajú.

Ďalej matka platí internet mesačne vo výške 10,-Eur, mobilný telefón vo výške 35,-Eur, TV 15,-Eur.
Platby za náklady na chod domácnosti si delí matka s priateľom.

Maloletá D. je žiačkou 2.ročníka na SOU v Moldave nad Bodvou, pričom sa jedná o štvorročné štúdium
ukončené maturitou. Maloletá sa stravuje v škole, matka uhrádza náklady na stravu mesačne cca vo

výške 30,-Eur. Matka má zvýšené výdaje na maloletú v súvislosti s mesačným príspevkom na stužkovú
slávnosť vo výške 20,-Eur, splátkou za vodičský kurz vo výške 20,-Eur mesačne. Matka maloletej
zabezpečuje pracovné oblečenie, na odbornú prax, naposledy vo výške 45,-Eur. Ďalšie výdaje na
maloletú má matka na zabezpečenie školských potrieb, zošitov a učebníc. Maloletá nenavštevuje žiadne
platené krúžky, je zdravá, matka nemá zvýšené výdaje na zdravotnú starostlivosť maloletej.

Maloletá E. je žiačkou 7.ročníka na základnej škole v C. nad Bodvou, stravuje sa v škole, náklady
na stravu matka uhrádza maloletej vo výške 30,-Eur mesačne. Maloletá má problémy s očami, nosí
dioptrické okuliare, na ich zabezpečenie má matka zvýšené výdaje. Inak zdravotný stav maloletej je
dobrý, platené krúžky maloletá nenavštevuje. Výdaje pre maloletú spočívajú najmä v zabezpečení

potrieb do školy, ako aj s ošatením u oboch maloletých detí.

Podľa vyjadrenia matky otec maloletých detí prispieva na ich výživu tak, ako mu to bolo uložené
posledným súdnym rozhodnutím, okrem toho im dáva príležitostne vreckové, naposledy vo výške 10,-
Eur a 15,-Eur, s maloletými deťmi sa stretáva 2 až 4krát do mesiaca.

Otec maloletých detí žije na adrese trvalého bydliska, v trojizbovom byte, ktorý je v BSM rodičov
maloletých detí. V domácnosti žije sám. Vo výpovedi otec uviedol, že s matkou maloletých detí sa
dohodli na finančnom vyporiadaní za predmetný byt tak, že matku vyplatí v blízkej dobe vo výške
8.000,-Eur, s tým, že finančné prostriedky si požičal. Otec maloletých detí pracuje ako traktorista

v Poľnohospodárskom výrobno - obchodnom družstve v Mokranciach, už po dobu troch rokov, kde
uzavretý trvalý pracovný pomer na dobu neurčitú. Príjem z práce otec uviedol vo výške 600,-Eur
mesačne v priemere, iný príjem otec nemá. Z príjmu uhrádza výdaje na bývanie vo výške 180,-Eurmesačne, hypotéku vo výške 110,-Eur mesačne, potom má ďalšie bežné výdaje na zabezpečenie chodu
domácnosti, stravy, ošatenia a iné.

Otec maloletých detí uviedol, že maloletým deťom okrem určeného výživného dáva pri príležitosti
sviatkov financie vo výške 20,-Eur, 50,-Eur.

Z opisu mzdových listov zamestnávateľa matky vyplýva, že za obdobie od 1/2014 do 12/2014 mala
matka čistý priemerný mesačný príjem vo výške 307,55,-Eur.

Z opisu mzdových listov zamestnávateľa otca vyplýva, že za obdobie od 4/2014 do 1/2015 mal otec
čistý priemerný mesačný príjem vo výške 676,-Eur.
19P/431/2014
- 4 -

Z opisu mzdových listov predchádzajúceho zamestnávateľa otca ( Národná diaľničná spoločnosť, a.s.
Bratislava) vyplýva, že za obdobie 2/2014 mal otec čistý príjem vo výške 599,35,-Eur a za obdobie
3/2014 čistý príjem vo výške 664,47,-Eur. Z uvedeného vyplýva, že čistý priemerný mesačný príjem
otca za obdobie od 2/2014 do 1/2015 je vo výške 669,-Eur.

Podľa§78ods.1Zákonaorodine,dohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksazmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
.Na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že
návrh matky na zvýšenie výživného na maloleté deti D. a E. je podaný dôvodne, nakoľko od poslednej

úpravy vyživovacej povinnosti k maloletým deťom došlo k podstatnej zmene pomerov a na jednak na
strane maloletých detí, ako aj na strane rodičov maloletých detí.

Maloletá D. bola v čase posledného rozhodovania súdu o výživnom žiačkou základnej školy, t.č.
navštevuje strednú školu, maloletá Vivien bola v 4.ročníku na ZŠ, toho času je v 7.ročníku ZŠ, t.j. obe

maloleté deti nastúpili na vyššiu formu štúdia, stredoškolské a II. stupeň základnej školy, sú staršie,
čím sa podstatne zvýšili náklady vynakladané na ich výživu - stravovanie, ošatenie, uspokojovanie
ďalších nevyhnutných osobných a školských potrieb, pričom na ich uspokojovaní sa majú podieľať obaja
rodičia. Zvýšenie životných nákladov na výchovu a výživu maloletého dieťaťa je v súčasnosti objektívna
okolnosť, ktorá sama o sebe odôvodňuje zmenu výšky výživného.

U matky maloletých detí sa zmenili pomery v tom, že v čase posledného rozhodovania súdu bola
nezamestnaná, pracovala iba na základe dohody u súčasného zamestnávateľa, celkový príjem,
posudzovaný u matky mala vo výške 234,-Eur mesačne.

U otca maloletých detí sa zmenili pomery v tom smere, že sa zamestnal, nakoľko v čase posledného
súdneho rozhodnutia bol nezamestnaný, s príjmom vo výške dávky v hmotnej núdzi 118,-Eur mesačne,
toho času je zamestnaný v riadnom pracovnom pomere, jeho preukázaný čistý príjem za rozhodujúce
obdobie je vo výške 669,-Eur mesačne. Iné vyživovacie povinnosti otec nemá.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom trvá do času, kým

deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

19P/431/2014
- 5 -Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj
na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktorý povinný na seba berie.

Pri určení výšky zvýšeného výživného súd vychádzal z schopností, možností a majetkových pomerov
oboch rodičov, prihliadol na to kto z rodičov a v akej miere sa o maloleté dieťa osobne stará, ako aj z
odôvodnenýchpotriebmaloletéhodieťaťa.Odôvodnenépotrebydieťaťasúovplyvňovanéschopnosťami
a možnosťami rodičov. Ak sú reálne možnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby
dieťaťa, ktoré nepresahujú mieru nevyhnutných potrieb pre život človeka. Ak sú však reálne možnosti

a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné,
ale sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti má súd za to, že je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na
výživu maloletých detí sumou 100,-Eur a 60,-Eur mesačne. Po odpočítaní jeho nevyhnutných výdajov,

spočívajúcich v odôvodnených výdajoch na bývanie a stravovanie, má za to, že
môže prispievať na výživu maloletých detí tak, je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Výživné je
prednostnou pohľadávkou. Každý povinný rodič, ktorý má určenú vyživovaciu povinnosť, že povinný si
usporiadať svoje majetkové pomery tak, aby neohrozovali vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom.
Všetky riadne a mimoriadne výdaje na deti uhrádza ich matka, ktorá denne zabezpečuje ich výživu

a výchovu a osobne sa o ne stará, čím je značne kompenzovaná jej vyživovacia povinnosť. Výživné
je prednostnou pohľadávkou a z uvedeného dôvodu a až v prípade, keď sú uspokojené odôvodnené
potreby maloletých detí, môže otec uspokojovať aj svoje iné potreby, náklady, ktoré nemajú charakter
nevyhnutných výdavkov (v podobe pôžičiek, hypotéky a podobne).

Nakoľko reálne otec prispieva na výživu maloletých detí od podania návrhu sumou 30,-Eur mesačne
na maloletú E. a 50,-Eur mesačne na maloletú D., súd určil mesačné dlžné výživné v sume 30,-Eur na
maloletú E. a na maloletú D. v sume 50,-Eur a celkovú výšku dlžného výživného za obdobie od podania
návrhu t.j. od 5.12.2014 do dnešného dňa, t.j. za 2 mesiace a 15 dní určil pre obe maloleté deti tak, ako
je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku a otca zaviazal na jeho zaplatenie.

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a
19P/431/2014

- 6 -

to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd rozhodol o návrhu matky na zvýšenie výživného tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol.

Rozhodnutie o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého
žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa

začať i bez návrhu.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Košice -
okolie.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá
vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia podľa O.
s. p. alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa z č. 233 / 1995 Z. z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,

pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e)doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a), f)rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.