Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. október 2013

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 37C/85/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213211454
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kamil Petrovič
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2013:7213211454.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudcom, Mgr. Kamilom Petrovičom, v právnej veci žalobcu : L. U., nar. XX.X.XXXX,
bytom T. XX, G., právne zast.: JUDr. Miriam Jachymová, advokátka, so sídlom Pražská 2, Košice, proti
žalovanému : M. U., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XX, G., v konaní o zrušenie práva spoločného nájmu
bytu, takto

r o z h o d o l :

Súd zrušuje právo spoločného nájmu účastníkov k bytu č. XX na 8. poschodí bytového domu na ul. T.
XX, v G., pozostávajúceho z 3 izieb, kuchyne a príslušenstva.

Za výlučného nájomcu bytu č. XX na 8. poschodí bytového domu na ul. T. XX, v G., určuje žalobkyňu.

Žalovanému bytová náhrada nepatrí.

Žalovaný je povinný byt č. XX na 8. poschodí bytového domu na ul. T. XX, v G., vypratať do 15-tich dní
od právoplatnosti rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Žalovaný je povinný zaplatiť štátu súdny poplatok na účet OS Košice I I vo výške 99,50 eura do 15-tich
dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 27.5.2013 domáhala, aby súd zrušil právo
spoločného nájmu bytu účastníkov k bytu bytu č. XX na 8. posch. bytového domu na ul. T. XX v G.,
pozostávajúceho z troch izieb, kuchyne a príslušenstva, určil za výlučnú nájomníčku predmetného bytu
ako členku družstva žalobkyňu a žalovanému uložil povinnosť sa z predmetného bytu vysťahovať a
odovzdať do žalobkyni. Žalobkyňa si zároveň uplatnila nárok na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnila
tým, že dňa 2.5.1981 uzavreli účastníci manželstvo, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu
Košice II zo dňa 3.2.2000, sp. zn. 29C/337/1999, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 9.2.2000. Za trvania
manželstva bol žalobkyni pridelený predmetný byt na základe výmeru SBD II Košice zo dňa 13.3.1985
a dohody o odovzdaní a prevzatí bytu z toho istého dňa. Predmetný byt účastníci doposiaľ užívajú, a
to aj s dcérou a dvoma vnúčatami. Po rozvode manželstva sa účastníci o zrušení spoločného nájmu k
predmetnému bytu nedohodli. Podľa žalobkyne zo strany žalovaného dochádzalo vo vzťahu k nej ako
aj vo vzťahu k blízkym osobám bývajúcim spoločne v byte k opakovanému fyzickému a psychickému
násiliu, spôsobovaného požitím alkoholu, v dôsledku čoho sa stalo spolužitie neznesiteľným.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe so zrušením práva spoločného nájmu bytu nesúhlasil. Ďalej uviedol, že
byt je družstevný, že je členom družstva a platí nájomné, a že nie je dôvod, aby sa z predmetného bytu
vysťahoval. Žalovaný vyjadril nesúhlas aj s tým, aby za ďalšieho nájomcu bola určená žalobkyňa.

Súd vykonal vo veci dokazovanie v nasledujúcom rozsahu a z vykonaných dôkazov zistil nasledujúci
skutkový stav.

Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 2.5.1981, ktoré zapísané v knihe manželstiev matričného
úradu pre obvod Košice I vo zväzku 88, ročník 1981, na strane 153, pod poradovým číslom 217
(nesporná skutočnosť). Stavebné bytové družstvo II Košice (ďalej len SBD II Košice) výmerom zo dňa
13.3.1985 pridelilo žalobkyni byt č. XX na ulici T. XX v G. (Výmer SBD II Košice zo dňa 13.3.1985 na
č. l. 22). Byt č. XX na 8. poschodí bytového domu na ulici T. XX v G. bol účastníkom odovzdaní do
osobného užívania dňa 13.3.1985 (Zápisnica o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 13.3.1985 na
č. l. 5). Manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 3.2.2000,
sp. zn. 29C/337/99, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 9.2.2000 (rozsudok Okresného súdu Košice
II zo dňa 3.2.2000 na č. l. 10 pripojeného spisu sp. zn. 29C/337/99). Žalovaný bol uznaný vinným zo
spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona,
keď dňa 26.7.2010 v čase od 20.00 hod do 20.20 hod. sa verbálne vyhrážal svojej dcére R. U., za čo bol
odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov, s podmienečným odkladom výkonu trestu na
skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.12.2010 (trestný rozkaz
Okresného súdu Košice II zo dňa 30.11.2010 na č. l. 53 pripojeného spisu 4T/130/2010). V pripojenom
spise Okresného súdu Košice II sp. zn. 4T/130/2010 je založený aj trestný rozkaz Okresného súdu
Košice II zo dňa 24.5.2012 sp. zn. 0T/96/2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.8.2012, ktorým
bol žalovaný uznaný vinným, že v G. na ul. T. č. XX, v byte na 8. poschodí dňa XX.X.XXXX v čase
o 19.15 hod. sa pod vplyvom alkoholických nápojov v predsieni bytu napadol svoju dcéru R. U. a to
tak, že ju chytil za ramená a hodil ju o zem, pričom sa jej vyhrážal, že ju zabije a následne v kuchyni
napadol svoju žalobkyňu a to tak, že ju chytil za ramená a tlačil ju k oknu s tým, že kričal, že ju z
okna vyhodí, čím u nich vzbudil dôvodnú obavu o svoje zdravie a život. Žalovanému bol za spáchanie
prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, uložený trest
odňatia slobody vo výmere edem mesiacov nepodmienečne s minimálnym stupňom stráženia (trestný
rozkaz Okresného súdu Košice II zo dňa 24.5.2012 sp. zn. 0T/96/2012 na č. l. 61 pripojeného spisu
4T/130/2010). Žalovaný bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu
podľa § 49 ods. 1 písm. a) priestupkového zákona, keď dňa 22.6.2011 v čase okolo 18.15 hod. v
byte trvalého bydliska na ul. T. XX, v G. vulgárne nadával svojej dcére R. U., za čo bola žalovaného
uložená sankcia vo forme pokarhania (rozhodnutie Obvodného úradu Košice sp. č. 2011/06715, zo dňa
18.8.2011). Podľa stanoviska prenajímateľa predmetného bytu SBD II Košice trojizbový byt č. XX na
ulici T. XX v G. bol pridelený účastníkom počas trvania manželstva na základe rozhodnutia o pridelený
bytu zo dňa 14.2.1984, pričom v nadväznosti na to vzniklo účastníkom spoločné členstvo a spoločný
nájom, ktoré doposiaľ trvá (oznámenie SBD II Košice zo dňa 1.10.2013 na č. l. 21).

Z výsluchu žalobkyne vyplynulo, že v byte na T. XX v G. žije spoločne so žalovaným, ich spoločnou
dcérou a jej dvoma dcérami vo veku 4 a 8 rokov. Náklady na bývanie uhrádza dcéra účastníkov,
ktorá je zamestnaná, a ktorej žalobkyňa odovzdáva príspevok na bývanie, ktorý jej poukazuje Sociálna
poisťovňa vo výške 118,30 eura mesačne. Žalovaný prispieva na úhradu nákladov na bývanie keď
má peniaze. Dcéra účastníkov je slobodnou matkou a nemá inú možnosť bývania. Žalovaná nevlastní
žiaden nehnuteľný majetok, nemá žiadne iné možnosti, kde by mohla ísť bývať. Potom ako sa žalovaný
vrátil z výkonu trestu domov, opätovne sa dopúšťal konania, pre ktoré už bol odsúdený. Napätá situácia
má negatívny dopad na dcéru a jej deti, ale aj na žalovanú, ktorá následkom uvedených skutočností
sama začala piť a dobrovoľne nastúpila na liečbu na psychiatrickej klinike, liečenie ktoré ukončila
dňa 11.9.2013. Od kedy sa žalovaný vrátil z výkonu trestu, t. j. od decembra 2012, bol už dvakrát v
cele predbežného zadržania a bol aj liečený na psychiatrii. Každý z účastníkov má svoje osobné veci
zamknuté vo svojej izbe (výpoveď žalobkyne v zápisnici z pojednávania zo dňa 16.9.2013 na č. l. 17).

Podľa ust. § 703 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z
nich stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi.

Podľa ust. § 705 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme bytu,
súd na návrh jedného z nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu. Súčasne určí, ktorý
z manželov bude byt ďalej užívať ako nájomca.

Podľa ust. § 705 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o
nájme družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo
spoločného nájmu bytu rozvodom; právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo

na nájom bytu pred uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného nájmu družstevného bytu
rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva,
ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo
rozvedených manželov v družstve.

Podľa ust. § 871 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo osobného užívania bytu a právo užívania
iných obytných miestností a miestností neslúžiacich na bývanie vzniknuté podľa doterajších predpisov
(predpisov platných v čase pred účinnosťou novely Občianskeho zákonníka č. 509/1991 Zb., t. j. pred
1.1.1992), ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa mení dňom účinnosti tohto zákona
na nájom. Spoločné užívanie bytu a spoločné užívanie bytu manželmi sa mení na spoločný nájom.

Podľa ust. § 175 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom pred 1.1.1992, ak vznikne len jednému
z manželov za trvania manželstva právo na pridelenie družstevného bytu, vznikne s právom spoločného
užívania i spoločné členstvo manželov v družstve, z toho členstva sú obaja manželia oprávnení a povinní
spoločne a nerozdielne.

Podľa ust. § 712a ods. 8 Občianskeho zákonníka, ak ide o prípady podľa § 705 ods. 1 a 2 druhej vety
môže súd, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa,
rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo len na náhradné ubytovanie alebo na prístrešie. Ak sa
rozvedený manžel za trvania manželstva alebo po rozvode manželstva voči druhému manželovi alebo
voči blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, dopúšťal alebo dopúšťa fyzického násilia alebo
psychického násilia, súd rozhodne, že bytová náhrada mu nepatrí.

Podľa ust. § 116 Občianskeho zákonníka, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a
manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke,
ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

Podľa ust. § 135 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o
tom, či určitý právny predpis je v rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou
je Slovenská republika viazaná [§ 109 ods. 1 písm. b) ]. Súd
je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú
základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že
bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov,
a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise
základného imania; súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.

Vychádzajúc z výsledkov dokazovania dospel súd k záveru, že sú splnené podmienky na zrušenie práva
spoločného nájmu bytu medzi účastníkmi konania, nakoľko počas trvania ich manželstva vzniklo právo
spoločného užívania bytu a spoločné členstvo účastníkov v družstve, ktoré sa po 1.1.1992 zmenilo
na právo spoločného nájmu bytu, pričom po rozvode manželstva medzi účastníkmi konania nedošlo
k dohode o zrušení spoločného práva nájmu bytu. Pri určení výlučného nájomcu súd vyhovel žalobe
a za ďalšiu nájomníčku určil žalobkyňu. Pri rozhodovaní o ďalšom nájomcovi bytu súd vychádzal zo
skutočnosti, že v byte okrem účastníkov konania býva ich dospelá dcéra so svojimi dvoma maloletými
deťmi, ktorá nemá vlastné bývanie a je odkázaná na bývanie u rodičov, avšak pre vyhrotené vzťahy
medzi žalobkyňou a žalovaným ako aj medzi dcérou a žalovaným je vylúčené spoločné bývanie dcéry
a žalovaného. V prípade určenia žalobkyne za nájomkyňu bytu súd zohľadnil skutočnosť, že v byte
ostanú bývať štyria členovia rodiny, z toho dve maloleté deti, čo bude mať zásadný vplyv na pokojné
a usporiadané spolužitie, a to vzhľadom na súčasné problematické, dlhodobo negatívne a stresové
spolužitie medzi účastníkmi navzájom a dcérou a žalovaným. Súd neuveril tvrdeniam žalovaného, že
sa nedopúšťal žiadneho fyzického, či psychického násilia, keďže v konaní mal súd preukázané, že
žalovaný sa dopúšťal voči žalobkyni a blízkej osobe - dcére účastníkov, fyzického a psychického
násilia. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalovaný bol právoplatne odsúdený trestným rozkazom
Okresného súdu Košice II na trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov, s podmienečným odkladom
výkonu trestu na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov pre spáchanie prečinu nebezpečného vyhrážania
podľa ust. § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, ktorého sa dopustil voči blízkej osobe -
dcére účastníkov. V tomto prípade je súd v zmysle citovaného ustanovenia § 135 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku viazaný predmetným rozhodnutím tunajšieho súdu, a síce v tom, že bol spáchaný
trestný čin a že ho spáchal žalovaný. To, že sa žalovaný dopúšťal takéhoto násilného konania vyplýva
aj z tvrdení žalobkyne, ktoré podporila predloženými listinnými dôkazmi. V dôsledku týchto skutočností

žalovaný stratil právo na bytovú náhradu (§ 712a ods. 8 Občianskeho zákonníka). Vzhľadom na to, že
súd za ďalšiu nájomníčku určil žalobkyňu, pričom žalovanému bytová náhrada nepatrí, uložil zároveň
žalovanému povinnosť vypratať byt do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa citovaného ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku tak, že žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešná, súd náhradu trov konania nepriznal,
nakoľko jej žiadne trov nevznikli. Žalobkyňa bola v konaní oslobodená od súdnych poplatkov podľa
ust. § 4 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
(ďalej len zákon č. 71/1992 Zb.), keďže jej bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa
zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, pričom žalobkyňa
bola zastúpená advokátkou na základe rozhodnutia Centra právnej pomoci zo dňa 18.4.2013, sp. zn.
3419/2013. Žalovanému právo na náhradu trov konania nevzniklo, nakoľko bol v konaní neúspešný.

Podľa ust. § 2 ods. 2 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb., ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd
jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok, alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie
je tiež od poplatku oslobodený.

Súd zároveň rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť štátu súdny poplatok podľa položky č. 1 písm.
b) sadzobníka súdnych poplatkov vo výške 99,50 eura vzhľadom na to, že žalobkyňa je v konaní zo
zákona oslobodená od súdnych poplatkov a súd jej žalobe vyhovel.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice II .

V zmysle ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti
rozsudku , alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci , pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí ,pretože sú tu ďalšie skutočnosti , alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2
O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na
súdny výkon rozhodnutia ( § 251 ods. 1 O.s.p.).