Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. marec 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 18C/83/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113203792
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Macášková
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2113203792.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Danou Macáškovou, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., IČO 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpený spoločnosťou Fridrich Paľko,
s.r.o., IČO 36 864 421, so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, proti odporcovi: Slovenská republika, v jej
mene Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, IČO 00 166 073, so sídlom Župné námestie 13,
Bratislava, o náhradu majetkovej škody 125,- eur a nemajetkovej ujmy 405,68 eur takto

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a.

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným dňa 27.9.2012 na Okresný súd Senica domáhal, aby súd
medzitýmnym rozsudkom určil, že odporca je zodpovedný za škodu ktorá vznikla navrhovateľovi
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Senica, pretože tento nerozhodol o žiadosti o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku navrhovateľa, ktorá vznikla neplnením záväzku
vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX dlžníčkou (povinnou): M. O., nar. XX.X.XXXX (kde
po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo
EX 11710/2011) v zákonom stanovenej lehote, a aby rozsudkom rozhodol že odporca je povinný
zaplatiť navrhovateľovi z titulu majetkovej škody sumu 125,- eur a z titulu nemajetkovej ujmy sumu
405,68 eur, a náhradu trov konania. Uviedol, že navrhovateľ je právnickou osobou, ktorá vykonáva
na základe registrácie podnikateľskú činnosť v prevažnej miere v oblasti poskytovania krátkodobých
úverov, a v pozícii oprávneného v exekučnom konaní navrhol písomným podaním (postupom podľa §
38 Exekučného poriadku), zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku,
ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere. Nakoľko exekučný súd žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spísanú súdnym exekútorom prijal na ďalšie konanie,
došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti zaoberať sa danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v
zákonom ustanovenej dobe. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky
nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla
mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 3.2.2012 (konanie pritom začalo dňa
28.6.2011), a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, keď k rozhodnutiu o žiadosti
o ude220 106 dní). Postup exekučného súdu hodnotí navrhovateľ ako nesprávny a v rozpore so
zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), pretože v predmetnom prípade neexistuje okolnosť
ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že
k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe.
Nečinnosť súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo
veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa navrhovateľ v predmetnej

veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v článku 48 ods.
2 Ústavy SR. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si navrhovateľ uplatňuje
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch. Navrhovateľovi vznikla majetková škoda
v sume 125,00 eur predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou
uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi
doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej, keď vynaložil
v tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou
informačného systému sumu 70,00 eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40,00 eur,
na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje
spojené s vyhotovovaním urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštové a telekomunikačné
výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15,00 eur.
Navrhovateľ si uplatňuje tiež náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie
porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v
primeranom čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania navrhovateľa, že správnym
postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky, a navrhovateľ mohol vďaka skorému rozhodnutiu
exekučného súdu v zákonnej lehote včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich
k zabezpečeniu vymožiteľnosti jeho pohľadávky a príslušenstva, pretože by vedel že žiadosť o
udelenie poverenia bola zamietnutá; postup exekučného súdu zamedzil navrhovateľovi správať sa so
starostlivosťou riadneho hospodára. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke
na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za
porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Navrhovateľ si uplatňuje ako primeranú náhradu
nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a
rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav
predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu
pohľadávky cestou exekúcie (spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom
exekučného súdu) sumu 405,68 eur, výpočet nároku uskutočnil alikvotným pomerom 55,- eur za každý
mesiac omeškania v činnosti súdu a to práve na základe aplikácie doktríny ústavného súdu teda 660,-
eur za rok : 12 mesiacov v roku = 55,- eur za mesiac.
Navrhovateľ uviedol že postupoval podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. a písomnou žiadosťou
požiadal odporcu o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, odporca však do podania
žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval.

Vec bola Uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 24NcC/54/2012-15 zo dňa 14.11.2012 prikázaná na
prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Trnava.

Okresný súd Trnava Uznesením č.k. 18C/20/2013-22 zo dňa 12.2.2013 vec vylúčil na samostatné
konanie.

Odporca sa vo veci vyjadril podaním došlým súdu dňa 12.9.2013 v ktorom uviedol že navrhovateľ
v návrhu síce uviedol časť dôkazov (najmä odkazuje na exekučný spis), ale v skutočnosti prenáša
celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša sám. Z návrhu nie je ani
zrejmé, či si navrhovateľ uplatňuje nárok z titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov, z
dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia alebo z dôvodu nerozhodnutia v zákonom
stanovenej lehote, pričom má za to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený
posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má napr. predseda súdu alebo Ústavný súd
Slovenskej republiky. Dňa 23.4.2012 boli odporcovi doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody zo dňa 23.4.2012 a vzhľadom na skutočnosť, že už dňa 27.9.2012 boli
okresnému súdu doručené žaloby je zrejmé, že navrhovateľ ich nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty,
keď poškodený podľa § 16 ods. 4 Zákona č. 514/2003 Z.z. sa môže práva na náhradu škody spôsobenej
pri výkone verejnej moci domáhať na súde až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody; podľa odporcu preto ide o predčasne uplatnený
nárok na súde, naviac navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných
žiadostí, čím zmaril možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody o ktorého prerokovanie sám
požiadal. Odporca teda nárok navrhovateľa nepovažuje za predbežne prerokovaný. K nesprávnemu
úradnému postupu odporca uviedol, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho,
aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica

alebo rozhodcovský rozsudok, najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa § 45 ods. 1 písm. c)
Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, čo sa prejavilo veľkým počtom nezákonných exekúcií
a zbytočnom vzniku trov exekučného konania. Z dikcie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva
že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie
poverenia - 15 dňová lehota sa týka prípadu keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe
exekučného titulu (okrem exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) Exekučného poriadku). V
novelizovanom § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku je v dôvodovej správe uvedené, že správnosť
aplikácie dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul osvedčila svojim
autentickým výkladom aj Národná rada SR, a skutočnosť že sa do formulácie vložili slová „rozhodnutí
rozhodcovských súdov“ predstavovala len explicitnejšie ujasnenie litery zákona, aby sa predišlo mylným
interpretáciám tohto ustanovenia. Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení účinnom od
1.1.2013) pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti
urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej
moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti
na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní ktorým sa rozhodlo o tom,
že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, z
právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva ktorým sa rozhodlo že bolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného
súdu SR o ústavnej sťažnosti ktorým Ústavný súd SR konštatoval že sa porušilo právo na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov. Zo skutkových okolností uvádzaných v žalobe vyplýva, k nesprávnemu
úradnému postupu malo dôjsť v období pred marcom 2009. V prípade, ak mala navrhovateľovi vzniknúť
škoda nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie po 15-dňovej lehote, lehota na uplatnenie nároku uplynula po troch rokoch od
momentu uplynutia 15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie - vzhľadom k uvedenému vznáša odporca námietku premlčania tohto nároku,
ak došlo k uplynutiu 15 dňovej lehoty od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie pred dňom 23.4.2009. Navrhovateľ vyčíslil uplatnenú škodu vo výške istiny
s príslušenstvom, odporca je toho názoru, že nemôže niesť zodpovednosť a nahrádzať odporcovi
materiálnu škodu tak, ako si ju uplatnil navrhovateľ, pretože navrhovateľ nepreukázal vznik škody a ani
výšku škody. Nie je pravdivé tvrdenie navrhovateľa, že nie je možné vymôcť pohľadávku od dlžníka
navrhovateľa a tvrdenie, že rozhodnutie v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia spôsobuje
nevymožiteľnosť pohľadávky. Rozhodnutie o zamietnutí iba preukázalo nespôsobilosť konkrétneho
rozhodcovského rozsudku byť exekučným titulom. Navrhovateľ však mal možnosť získať iný exekučný
titul. Navrhovateľ by musel preukázať, že pohľadávka je nevymožiteľná v dôsledku pochabenia súdu,
to znamená, že nebyť nesprávneho úradného postupu súdu, došlo by k riadnemu a plnohodnotnému
vymoženiu pohľadávky. Túto skutočnosť však navrhovateľ nepreukázal.
Vo vzťahu k nároku na náhradu nemajetkovej ujmy odporca uviedol že vznik nemajetkovej ujmy u
právnických osôb a fyzických osôb je odlišný, pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe
„frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery“ sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody
a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba, pričom navrhovateľ poukazuje aj
na zánik podnikateľských aktivít a plánov, ale tieto nie sú bližšie konkretizované; tiež navrhovateľ
nespresnil v čom a ako situácia „ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa“. Pri uplatňovaní
nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je
dostačujúcim zadosťučinením, čo zo žaloby nevyplýva, preto nie je preukázaný tak vznik nemajetkovej
ujmy, ako ani to že by sa mala poskytnúť jej náhrada v peniazoch. Podnikateľská činnosť navrhovateľa
podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci, navrhovateľ
je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne
vedomie nízkopríjmových osôb - v takomto prípade aj súdna moc musí pozornejšie skúmať akékoľvek
podanie navrhovateľa, a to najmä v prípade návrhu na vykonanie exekúcie, kde v prípade navrhovateľa
automaticky nastáva zvýšené riziko ohrozenia alebo porušenia práva spotrebiteľa. S prihliadnutím na
popísanú charakteristiku podnikateľskej činnosti žalobcu považuje žalovaný za konanie v rozpore s
dobrými mravmi, pokiaľ si navrhovateľ uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu, keďže uplatnená
škoda mala navrhovateľovi vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite
navrhovateľa a súčasne v takejto situácii platí, že aj v prípade porušenia práva navrhovateľa už samotné
konštatovanie porušenia práv musí byť považované za dostačujúce a vylučuje možnosť priznania
prípadného nároku navrhovateľa na náhradu nemajetkovej ujmy voči štátu. Odporca na záver uviedol že
navrhovateľ nepreukázal že by činnosťou súdu došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal
podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu navrhovateľa s dobrými mravmi, ako aj

nedostatočnosť konštatovania porušenia práva; pre nepreukázanie splnenia základných podmienok pre
priznanie náhrady škody v zmysle Zákona č. 514/2003 Z.z. považuje žalobu za právne neopodstatnenú
a žiada, aby ju súd zamietol.

Z obsahu spisu Okresného súdu Senica sp.zn. 4Er/510/2011 súd zistil že dňa 17.8.2011 bola Okresnému
súdu Senica doručená žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie vo veci navrhovateľa ako
oprávneného proti povinnej: M. O., rod.č. XXXXXX/XXXX, bytom F. č. XXX, pre vymoženie pohľadávky
516,- eur s príslušenstvom. Okresný súd Senica Uznesením č.k. 4Er/610/2011-10 zo dňa 19.9.2011
zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia z dôvodu, že exekučný titul, ktorým bol
rozhodcovský rozsudok je v rozpore so zákonom.
Následne Okresný súd Senica Uznesením č.k. 4Er/610/2011-12 zo dňa 21.2.2012 exekučné konanie
zastavil, súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov exekúcie.

Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku (jedná sa o drobný spor).
Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 156 ods. 3 Občianskeho
súdneho poriadku; miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli
tunajšieho súdu v zákonnej lehote.
Účastníci konania resp. ich zástupcovia na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s návrhom, s vyjadrením odporcu, s obsahom spisu
Okresného súdu Senica sp.zn. 4Er/610/2011 a zistil nasledovný skutkový stav:
Dňa 17.8.2011 bola Okresnému súdu Senica doručená žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie
exekúcie vo veci navrhovateľa ako oprávneného proti povinnej M. O. pre vymoženie pohľadávky 516,-
eur s príslušenstvom. Okresný súd Senica Uznesením č.k. 4Er/610/2011-10 zo dňa 19.9.2011 zamietol
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia (z dôvodu, že exekučný titul, ktorým bol rozhodcovský
rozsudok je v rozpore so zákonom); následne Okresný súd Senica Uznesením č.k. 4Er/610/2011-12 zo
dňa 21.2.2012 exekučné konanie zastavil (z dôvodu že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola zamietnutá).
Navrhovateľ sa domáhal náhrady majetkovej škody 125,00 eur - vyčíslil ju ako účelne vynaložené
náklady spojené s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období
ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a
rozhodnutím o nej vo výške 70,00 eur, na udržiavanie a správu informačného systému vo výške
40,00 eur, a na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na
publikačné výdaje spojené s vyhotovovaním urgencií adresovaných exekučnému súdu a na poštové a
telekomunikačné výdaje vo výške 15,00 eur. Navrhovateľ sa ďalej domáhal náhrady nemajetkovej ujmy
405,68 eur - vyčíslil ju vo výške 55,00 eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu (na
základe aplikácie doktríny ústavného súdu podľa ktorej pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní
je spravodlivé ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške cca. 660,00 eur),
keď podľa navrhovateľa bol exekučný súd bezdôvodne nečinný viac ako 220 dní.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci (v znení platnom ku dňu začatia exekučného konania), štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
(v znení platnom ku dňu začatia exekučného konania), zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci (v znení platnom ku dňu začatia exekučného konania), vo veci náhrady škody, ktorá
bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento
zákon neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
(v znení platnom ku dňu začatia exekučného konania), štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym

úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci
pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
(v znení platnom ku dňu začatia exekučného konania), právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
(v znení platnom ku dňu začatia exekučného konania), nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
(v znení platnom ku dňu začatia exekučného konania), ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať
uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci (v znení platnom ku dňu začatia exekučného konania), uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, k
osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci (v znení platnom ku dňu začatia exekučného konania), v prípade, ak iba samotné konštatovanie
porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak
nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 19 ods. 1 prvá veta Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci (v znení platnom ku dňu začatia exekučného konania), právo na náhradu škody sa premlčí
za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode.

Podľa § 19 ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
(v znení platnom ku dňu začatia exekučného konania), lehota neplynie počas predbežného prerokovania
nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich
mesiacov.

Podľa § 41 ods. 2 písm. i) Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (v
znení platnom ku dňu začatia exekučného konania), podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.

Podľa § 44 ods. 2 Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (v znení
platnom ku dňu začatia exekučného konania), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrhu nie je možné vyhovieť.
Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, štát
zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, keď za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom

ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v
konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických
osôb. V praxi sa vychádza z toho, že ide o prípady vzniku škôd ktoré boli vyvolané inou činnosťou
orgánov verejnej moci než rozhodovacou - nesprávnym úradným postupom je tak činnosť spojená s
výkonom právomoci orgánu verejnej moci, ak pri nej alebo v jej dôsledku dôjde k porušeniu pravidiel
predpísaných právnymi normami pre konanie orgánu verejnej moci alebo k porušeniu poriadku určeného
povahou a funkciou postupu. Uvedené ustanovenie zakladá objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu
na zavinenie), ktorá predpokladá splnenie súčasne troch podmienok, a to 1/ nesprávny úradný postup
orgánu verejnej moci, 2/ vznik škody poškodenému, a 3/ príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom a vznikom škody. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom
sa neviaže na vydanie rozhodnutia v predpísanom konaní a s rozhodovaním nemusí súvisieť, alebo ide o
postup v konaní smerujúci síce k vydaniu rozhodnutia, ktorý sa však bezprostredne v obsahu rozhodnutia
neodrazí; úradný postup nie je možné upraviť natoľko detailne aby pokrýval všetky predpísané dielčie
kroky ktoré je potrebné v rámci výkonu právomoci uskutočniť, preto správnosť úradného postupu musí
byť hodnotená i z hľadiska účelu ku ktorého dosiahnutiu postup orgánu verejnej moci smeruje.
V predmetnom konaní si navrhovateľ uplatnil nárok na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy,
ktoré mu mali byť spôsobené nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Senica v exekučnom
konaní, keď nesprávny úradný postup mal spočívať v tom, že súd rozhodol o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonom stanovenej doby s omeškaním viac ako 220
dní (v skutočnosti súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia dňa 19.9.2011, keď návrh na súd bol
doručený dňa 17.8.2011, teda k rozhodnutiu prišlo o 33 dní) Súd zamietol žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia z dôvodu, že exekučný titul, ktorým bol rozhodcovský rozsudok je v rozpore so
zákonom. Žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody doručenou odporcovi požiadal
navrhovateľ o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody uplatnenej v prejednávanej veci -
odporca na uvedenú žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody neodpovedal z dôvodu
že navrhovateľ neposkytol v rámci predbežného prerokovania požadovanú súčinnosť, čím bol proces
predbežného prerokovania zmarený; v čase rozhodovania súdu uplynula šesťmesačná lehota odo dňa
prijatia žiadosti, preto žalobu nemohol súd považovať za predčasnú.
S poukazom na uvedené považoval súd nárok navrhovateľa na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom Okresného súdu Senica za neopodstatnený. I keď súd rozhodol o žiadosti v lehote
33 dní od jej doručenia, ohľadne prípadného prieťahu sa neviedlo žiadne disciplinárne konanie, neriešila
sa sťažnosť na prieťahy v konaní, nerozhodoval Ústavný súd SR, či Európsky súd pre ľudské práva. V
rámci exekučného konania má súd právo preskúmať dôkazy aj bez návrhu účastníkov, ako aj ex offo
preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky, či
priebeh rozhodcovského konania, pričom exekučný poriadok určuje lehotu na vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie, ale nie na vydanie iného rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. V prípade ak má súd za to, že nie je zákonný dôvod na vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne. Súd zdôrazňuje, že pre
rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zákonná lehota nie je
stanovená, a teda nemožno konštatovať že v prejednávanej veci nebola nedodržaná lehota na vydanie
rozhodnutia (zákon v čase podania návrhu na súd lehotu neurčoval!); zo skutkových okolností ktoré
sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie
vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitný postup s ohľadom na to, že sa týkajú
právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv.
Podľa názoru súdu navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, že by počas doby od doručenia
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do rozhodnutia o jej zamietnutí bol v neistote
a hrozila mu akákoľvek škoda; nepreukázal tiež že táto doba viedla k strate jeho legitímnych
očakávaní (že nastane zákonom predpokladaný stav), a že toto vyvolalo riziko ohrozujúce konečné
vymoženie pohľadávky, keďže v mnohých iných exekučných veciach navrhovateľa ako oprávneného
bola spochybnená právomoc rozhodcovského súdu, resp. materiálna vykonateľnosť rozhodcovského
rozsudku. Je zrejmé, že o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo rozhodnuté, pričom
v postupe Okresného súdu Senica neboli zistené žiadne pochybenia, súd konal riadne a bez prieťahov
- možno konštatovať, že konajúci súd sa nedopustil nesprávneho úradného postupu.
Vzhľadom k uvedenému je zrejmé, že absentuje prvotná podmienka pre vznik zodpovednosti štátu, a to
nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci (resp. nebol v konaní preukázaný), preto sa súd ďalej
nezaoberal uplatnenou náhradou majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorých vznik navrhovateľ ani
žiadnym spôsobom nepreukázal, a návrh ako neopodstatnený zamietol.

V konaní odporca vzniesol námietku premlčania, ak došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty od doručenia
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.4.2009 - o takýto
prípad v prejednávanej veci nešlo, preto sa súd vznesenou námietkou premlčania ani nezaoberal.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
tak, že odporcovi, ktorý bol v konaní plne úspešný náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne
trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia,
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku,
podľa ktorého z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo
sleduje, a musí byť podpísané a datované uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.