Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. september 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8C/175/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112226994
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8112226994.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Eliškou Wagshalovou v právnej veci žalobkyne: B., bytom
W., právne zastúpenej Mgr. Miroslavom Balážom, advokátom so sídlom v Prešove, Sládkovičova 8, proti
žalovaným: 1/ N., bytom I. 2/ O., bytom R., 3/ B., bytom R., všetci žalovaní právne zastúpení JUDr.
Petrom Cehelníkom, advokátom so sídlom v Prešove, Konštantínova 6, o určenie neplatnosti darovacích
zmlúv, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že darovacia zmluva zo dňa 08.11.2011 uzavretá medzi žalovanou v 2. rade O., bytom
R. a žalovaným v 3. rade B., bytom R., registrovaná Správou katastra M. pod č. vkladu A., predmetom
ktorej bol prevod spoluvlastníckeho podielu 1/2 k celku nehnuteľnosti - pozemok registra E, parcelné
číslo XXXX, orná pôda o výmere 10865 m2, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie
M., j e n e p l a t n á .

O trovách konania súd rozhodne v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 31.08.2012 domáhala, aby súd určil, že darovacia
zmluva uzavretá medzi žalovanou v 1. rade a žalovanou v 2. rade je neplatná a taktiež, aby
súd určil, že darovacia zmluva uzavretá medzi žalovanou v 2. rade a žalovaným v 3. rade je neplatná, s
odôvodnením, že konaním žalovanej v 1. rade a žalovanej v 2. rade došlo k porušeniu zákona, nakoľko
tieto nerešpektovali zákonom stanovenú povinnosť umožniť podielovému spoluvlastníkovi realizovať
svoje predkupné právo v prípade prevodu spoluvlastníckeho podielu na inú (nie blízku) osobu.

Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 05.02.2014 určil, že darovacia zmluva zo dňa
17.10.2011 uzavretá medzi žalovanou v 1. rade a žalovanou v 2. rade je neplatná, v prevyšujúcej
časti súd žalobu zamietol.

Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 15.01.2015 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v tej časti,
ktorou bola určená neplatnosť darovacej zmluvy zo dňa 17.10.2011 zavkladovanej Správou katastra M.

pod č. A. s upresnením, že išlo o prevod spoluvlastníckeho podielu 1, rozsudok v ostatnej napadnutej
časti zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Z odôvodnenia
rozsudku vo vzťahu k zrušenej časti, t.j. časti žaloby týkajúcej sa darovacej zmluvy
uzavretej medzi žalovanou v 2. a žalovaným v 3. rade vyplýva, že určujúcim je to,
aké účinky boli spojené s dovolaním sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu vo vzťahu k zmluve zo
17.10.2011. Žalobkyňa sa dovolala relatívnej neplatnosti zmluvy zo 17.10.2011, ktorá bola zavkladovaná

dňom 17.11.2011, pričom z obsahu dôkazov pred súdom prvého stupňa je zrejmé, že už nasledujúci
deň 08.11.2011 bol realizovaný prevod zo žalovanej v 2. rade na žalovaného v 3. rade. Nemožno obísť
ani fakt, že žalovaný v 3. rade sa v nasledujúcom období pokúsil o ďalší prevod ním nadobudnutéhospoluvlastníckeho podielu. Možno sa čiastočne stotožniť so súdom prvého stupňa v tom, že podstata
relatívnej neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 40a veta prvá Občianskeho zákonníka spočíva v tom,
že právny úkon, u ktorého je daný dôvod relatívnej neplatnosti, vznikol, od začiatku existuje, považuje sa

za platný, pokiaľ sa ten, na koho ochranu je relatívna neplatnosť stanovená, neplatnosti právneho úkonu
nedovolal. Chápanie relatívnej neplatnosti ako platnosti pod rozväzovacou podmienkou má vplývať na
právne postavenie osoby, ktorá vec nadobudla od účastníka relatívne neplatného právneho úkonu. Ak
ten, kto nadobudol vlastnícke právo na základe právneho úkonu postihnutého vadou zakladajúcou jeho
relatívnu neplatnosť, do doby dovolania sa relatívnej neplatnosti získanú vec ďalej previedol, disponoval

s ňou ako vlastník so svojou vecou oprávnene (až do dovolania sa relatívnej neplatnosti právny úkon
má účinky, teda aj účinky prevodu vlastníctva) na nadobúdateľa teda prešlo vlastníctvo k veci. Takýto
postup vychádza z interpretácie právnej normy v tom, že sa chráni dobromyseľnosť tretej osoby za
predpokladu, ak osoba, ktorá nadobudla vlastníctvo, konala v dôvere v správnosť údajov zákonom
zriadeného verejného registra, či dôvere v platnosť právnych úkonov, ktoré boli predtým realizované,
nesmie byť v tejto dôvere sklamaná. Rozhodujúcim je práve posudzovanie tejto dobromyseľnosti tretej

osoby. Toto je však v predmetnej veci vo vzťahu k druhej z napádaných zmlúv posudzované súdom
prvého stupňa nedostatočne. Nezohľadnili sa skutočnosti, ktoré vyplynuli z „rýchlej“ realizácie darovacej
zmluvy zo dňa 08.11.2011, z pokusu o realizáciu ďalšej zmluvy, ale aj z vyjadrení samotného
žalovaného, ktorý poznal podľa vlastného vyjadrenia aj podmienky realizácie predkupného práva, jeho
vyjadrenia, ktoré vo vzťahu k samotnej žalobkyni uviedol pred súdom prvého stupňa, keď zdôraznil,

že za každých okolností bude musieť v budúcnosti žalobkyňa s ním vstúpiť do jednania. Záver súdu
prvého stupňa o dobromyseľnosti nadobúdateľa - žalovaného v 3. rade v tomto smere je predčasný,
nemá zatiaľ oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania a zdôvodnenie týchto záverov v dôvodoch
rozhodnutiasúduprvéhostupňaniejepresvedčivéatýmanipreskúmateľné.Bezúčastníckehovýsluchu
samotného žalovaného v 3. rade, či žalovanej v 2. rade, ale i samotnej žalobkyne, či

iného doplnenia dokazovania na tieto skutočnosti, nebolo možné privodiť záver o tom, že by v prípade
realizácie darovacej zmluvy z 08.11.2011 šlo o dobromyseľné (alebo nedobromyseľné) nadobudnutie
spoluvlastníckeho podielu žalovaným v 3. rade. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru,
že je nutné rozsudok v tejto časti zrušiť a vec v rozsahu zrušenia vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

Prvostupňový súd po vrátení veci doplnil dokazovanie výsluchom žalobkyne, žalovanej v 1. rade,
žalovanej v 2. rade a žalovaného v 3. rade a zistil tento skutkový stav:

Z výpovede žalobkyne na pojednávaní vyplynulo, že vo vzťahu k darovacím zmluvám, ktoré sú

predmetom tohto konania, bola po prvýkrát kontaktovaná žalovaným v 3. rade, a to tak, že
ten jej oznámil, že darovacou zmluvou na neho bolo prevedené vlastnícke právo k 1/2 nehnuteľnosti a
zároveň ju kontaktoval za účelom rozdelenia pozemku. Dokonca spolu boli na tvare miesta, kde sa bavili
o reálnom rozdelení pozemku. So žalovanou v 2. rade sa ohľadom darovacej zmluvy nikdy nebavila. O
skutočnosti, že vo vzťahu k spoluvlastníckemu podielu žalovanej v 1. rade boli realizované dve darovacie

zmluvy sa dozvedela až po tom, keď sa jej syn B. začal o predmetnú vec zaujímať. Žalovaná v 1. rade
nikdy žalobkyni neoznámila svoj úmysel previesť svoj spoluvlastnícky podiel darovacou zmluvou na
žalovanú v 2. rade.

Z výpovede žalovanej v 1. rade na pojednávaní vyplynulo, že so žalovanými v 1. a 2. rade sa pozná

približne 10 rokov, so žalovanou v 2. rade má bližší vzťah, sú kamarátky. K dôvodom,
pre ktoré sa rozhodla darovať svoj spoluvlastnícky podiel žalovanej v 2. rade a nie žalovanému v 3.
rade, ktorého taktiež pozná, sa vyjadriť nevedela. Proti skutočnosti, že žalovaná v 2. rade sa rozhodla
darovať nehnuteľnosť žalovanému v 3. rade nemala a nemá žiadne výhrady. Dôvodom, pre ktorý sa
rozhodla previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti darovacou zmluvou, bol je zdravotný stav, nechcela

sa o nehnuteľnosť starať. Taktiež sa nevedela vyjadriť ku skutočnosti, prečo sa rozhodla nehnuteľnosť
previesť bezodplatne, a nie za odplatu.

Z výpovede žalovanej v 2. rade na pojednávaní vyplynulo, že jediným a najvýznamnejším dôvodom,
pre ktorý previedla darovacou zmluvou vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorú nadobudla od žalovanej

v 1. rade na žalovaného v 3. rade bola jej vďačnosť. So žalovaným v 3. rade sa zoznámila 5 rokov po
smrti jej manžela, žalovaný v 3. rade sa o ňu a o jej dcéry príkladne stará, a preto si zaslúži
takýto dar. K dôvodu, prečo bola realizovaná najprv darovacia zmluva s odporkyňou v 1. rade a nedošlo
k prevodu vlastníckeho práva priamo na žalovaného v 3. rade zo strany žalovanej v 1. rade sa nevedelavyjadriť. Uviedla, že v čase, kedy jej žalovaná v 1. rade ponúkla, že jej daruje nehnuteľnosť, žalovaný v
3. rade bol zaneprázdnený, riešil predaj chalupy, ako aj majetkové spory so svojou bývalou manželkou.
Darovanie nehnuteľnosti žalovanej v 1. rade v tom čase nemal čas riešiť. Uviedla, že darovaciu zmluvu

medzi ňou a žalovanou v 1. rade, ako aj všetky ostatné písomnosti potrebné k prevodu nehnuteľnosti
vyhotovil žalovaný v 3. rade, ktorý má takéto záležitosti na starosti. V čase prevodu vlastníckeho práva
na základe darovacej zmluvy ju vôbec nenapadlo, že s tým môže byť spojený problém pri priznaní
sociálnehoštipendia,ktorévtomčasepoberalijejdcéry.Ažpoprevodevlastníckehoprávajutonapadlo,
a to bol ďalší dôvod, pre ktorý sa rozhodla previesť vlastníctvo na žalovaného v 3. rade. K dôvodom, pre

ktoré sa žalovaný v 3. rade rozhodol previesť časť svojho spoluvlastníckeho podielu na svojho bratranca
uviedla, že bratranec žalovaného v 3. rade je človek, ktorý mu pomáha, preto nemala žiadne výhrady
voči tomu, aby naňho bola prevedená časť pozemku. Okrem toho žalovaný v 3. rade mal v úmysle časť
pozemkov darovať aj jej dcéram. V čase vyhotovenia prvej darovacej zmluvy, ako aj druhej darovacej
zmluvyžilavspoločnejdomácnostisožalovanýmv3.rade,tenmalovšetkýchskutočnostiachspojených
s prevodom vlastníckeho práva dobrý prehľad, dokonca so žalobkyňou vstupoval aj do jednaní. Oznámil

jej vôľu žalovanej v 1. rade previesť vlastníctvo na ňu, komunikoval s ňou telefonicky a ona spočiatku
nemala proti tomu žiadne výhrady.

Žalovaný v 3. rade k dôvodom, prečo z jeho strany bola podpísaná darovacia zmluva v relatívne krátkom
čase po tom, ako bolo vlastnícke právo na žalovanú v 2. rade prevedené rozhodnutím o povolení vkladu

dňa 07.11.2011, t.j. iba jeden deň, uviedol, že má za to, že táto doba je primeraná. V čase, keď sa
návrh na povolenie vkladu v prípade prvej darovacej zmluvy nachádzal na správe katastra, sa rozhodol,
že na pozemku vysadí ovocný sad, preto navrhol, že vlastnícke právo bude prevedené na neho, aby
mohol s predmetnou vecou nakladať. Takýto návrh dala samotná žalovaná v 2. rade s odôvodnením, že
žalovaný v 3. rade sa stará o všetky majetkové veci týkajúce sa ich rodiny. Taktiež uviedol,

že mali obavy, že vzhľadom ku skutočnosti, že dcéry žalovanej v 2. rade v tom čase študovali na vysokej
škole a boli poberateľkami sociálneho štipendia, mohlo by mať vlastníctvo nehnuteľnosti žalovanej v 2.
rade negatívny dopad pri posudzovaní nároku na sociálne štipendium. Toto bol ďalší dôvod, pre ktorý
sa rozhodli previesť vlastnícke právo na žalovaného v 3. rade. V čase, kedy podpísal darovaciu zmluvu
na časť nehnuteľnosti so svojim bratrancom, na základe ktorej na neho chcel previesť vlastnícke právo

k 1/10 parcely, vedomosť o tom, že žalobkyňa sa domáha svojich práv ako spoluvlastníčka nevedel.
Dozvedel sa to až v čase, kedy sa zmluva nachádzala na katastri. K dôvodom, pre ktoré žalovaná v
1. rade previedla darovacou zmluvou vlastnícke právo na žalovanú v 2. rade a nie priamo na neho
uviedol, že v čase tohto prevodu sa o nehnuteľnosť nezaujímal, začal sa o ňu zaujímať po podpise prvej
darovacej zmluvy. V čase podpisu obidvoch darovacích zmlúv žil so žalovanou v 2. rade v spoločnej

domácnosti ako druh a družka. O existencii predkupného práva žalobkyne už v čase podpisu prvej
darovacej zmluvy vedel. Taktiež mal vedomosť o tom, že žalobkyňa nemá žiaden záujem o realizáciu
predkupného práva. Ku svojim výrokom, ktoré uviedol na pojednávaní konanom dňa 05.11.2013, že
urobí všetko pre to, aby vlastníctvo bolo v konečnom dôsledku jeho a žalobkyňa bude musieť s ním
jednať či sa jej to páči alebo nie uviedol, že tým chcel povedať, že vlastníctvo žalovanej v 1. rade, ktoré sa

rieši v tomto konaní, neovplyvní jej vôľu darovať nehnuteľnosť jemu. Má za to, že žalobkyňa komplikuje
život žalovanej v 1. rade, ako aj jemu, vyhýba sa súdnym pojednávaniam. Aj v prípade, ak by toto
konanie dopadlo v neprospech žalovaných, sú už poučení a vedia, akým spôsobom majú postupovať,
aby v konečnom dôsledku bola naplnená vôľa žalovanej v 1. rade darovať predmetnú nehnuteľnosť
žalovanému v 3. rade. Dôvodom, pre ktorý chcel rozdeliť pozemok bolo, aby sa tento dal reálne užívať a

aby bolo jasné kto vlastní ktorú jeho časť. K zámeru, ktorý s pozemkom mal, uviedol, že časť pozemku si
chcel ponechať, časť pozemku chcel darovať bratrancovi, časť chcel darovať deťom. Čo sa týka zámeru
s využitím pozemku uviedol, že tento chcel využívať ako záhradu a v prípade vyriešenia problému s
prístupovou komunikáciou, uvažoval aj o tom, že pozemok môže byť využitý ako stavebný pozemok.

Právny zástupca žalobkyne uviedol, že odvolací súd uložil povinnosť prvostupňovému súdu zaoberať sa
dobromyseľnosťoužalovanéhov3.radeprinadobudnutívlastníckehopráva.Zdoplnenéhodokazovania
vyplýva, že tak ako to vo svojich výpovediach uviedol žalovaný v 3. rade a žalovaná v 2. rade, títo
previedli podiel na žalovaného v 3. rade účelovo, teda s ohľadom na to, aby deti žalovanej v 2. rade mohli
poberaťsociálneštipendium.Užtentosamotnýfaktpoukazujenato,žejezrejmýúmyselžalovanýchv2.

a 3. rade obchádzať svojím konaním zákon. Podľa jeho názoru, reťazenie prevodov malo skomplikovať
situáciu žalobkyne pri uplatňovaní si nárokov z porušenia predkupného práva. Žalovaný v 3. rade od
počiatku vedel, že toto predkupné právo existuje a napriek tomu realizoval tieto kroky. Poukázal na
rozpory vo výpovedi žalovaného v 3. rade, ktorý tvrdil, že sa o prvý prevod absolútne nezaujímal a potomžalovaná v 2. rade vzápätí tvrdila, že o ňom vedel, pretože sám spisoval darovaciu zmluvu, na základe
ktorej žalovaná v 1. rade previedla vlastnícke právo na žalovanú v 2. rade. Tieto dôvody svedčia o tom,
že žalovaní neboli dobromyseľní a reťazenie prevodov vykonali s účelom obísť zákonné ustanovenia

týkajúce sa predkupného práva a sťažiť uplatnenie týchto práv žalobkyni na súde.

Z doplneného dokazovania je zrejmé, že žalovaný v 3. rade napriek jeho tvrdeniam, že sa o prevod
nezaujímal, vedel už v čase prvého prevodu vlastníckeho práva o existencii predkupného práva
žalobkyne.Tútoskutočnosťsámpotvrdilvosvojejvýpovedinapojednávaní.Žalovanáv2.radepotvrdila,

že samotný text prvej darovacej zmluvy, ako aj ostatné listiny súvisiace s prevodom vlastníckeho práva
vyhotovil samotný žalovaný v 3. rade. Navyše, žalovaná v 2. rade a žalovaný v 3. rade sú blízke osoby,
v čase obidvoch prevodov žili v spoločnej domácnosti. Z takto zisteného skutkového stavu, tak ako
to uviedol odvolací súd, nie je možné konštatovať a chrániť dobromyseľnosť žalovaného v 3. rade
- tretej osoby - pri nadobudnutí vlastníckeho práva ako osoby konajúcej v dobrej viere a dôvere v
správnosť údajov zákonom zriadeného verejného registra, či v dôvere v platnosť právnych úkonov, ktoré

boli predtým realizované. Ak žalovaný v 3. rade ako osoba, ktorá vstupovala do zmluvných jednaní
so žalobkyňou už v čase realizácie prvej darovacej zmluvy, ako osoba, ktorá túto darovaciu zmluvu
vyhotovovala a žila v spoločnej domácnosti so žalovanou v 2. rade mohla, a pri vynaložení náležitej
starostlivosti mala mať vedomosť o existencii predkupného práva žalobkyne a taktiež o následkoch
porušenia tohto predkupného práva. Preto je možné vyvodiť záver, že žalovaný v 3. rade pri nadobúdaní

vlastníckeho práva nebol dobromyseľný, keďže mal vedomosť o tom, že nadobúda nehnuteľnosť, vo
vzťahu ku prevodu ktorej v relatívne veľmi krátkom čase pred prevodom došlo k porušeniu predkupného
práva žalobkyne. Z uvedených dôvodov súd po doplnení dokazovania rozhodol tak, že
určil, že aj právny úkon, ktorým žalovaná v 2. rade previedla vlastnícke právo na žalovaného v 3. rade
je neplatný, v dôsledku porušenia predkupného práva žalobkyne.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že o nich rozhodne do
30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia

prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne
splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.