Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. november 2013

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 18Cb/111/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5711210595
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Menichová

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2013:5711210595.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin pred samosudkyňou JUDr. Helenou Menichovou v právnej veci žalobcu: Ing. Pavol

Sojka, s miestnom podnikania Rieka č. 933, 022 01 Čadca, IČO: 43 683 762, právne zastúpený Mgr.
Adrianou Sojkovou, advokátkou so sídlom Námestie Matice Slovenskej 1713, 018 41 Dubnica nad
Váhom, proti žalovanému: MARO CONSTRUCTION, s.r.o., so sídlom Podhradská cesta 2, 038 52
Sučany,IČO:45635674,právnezastúpený:AdvokátskakanceláriaGallo,s.r.o.,sosídlomJilemnického
30, 036 01 Martin, IČO: 367 15 352, v konaní o zaplatenie 1.000,- Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa zamieta.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 60,- Eur za zaplatený súdny poplatok
za odpor a trovy právneho zastúpenia vo výške 556,25 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou doručenou súdu žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.000,-
Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1.000,- Eur za obdobie od 1.7.2011
do zaplatenia a nahradil trovy konania.

Súd s ohľadom na dokazovanie a právnu úpravu v § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len
„OBZ“), § 580 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 566 OBZ, § 544 ods. 1 OZ, vo veci rozhodol
rozsudkom Okresného súdu Martin, č.k. 18Cb 111/2011-160 zo dňa 26.1.2012 tak, že žalobcu zamietol.

Vychádzal z preukázania mandátnej zmluvy medzi účastníkmi podľa § 566 a nasl. OBZ, podľa ktorej
žalobcovi vzniklo právo na odmenu 1.000,- Eur podľa § 566 ods. 1 OBZ v spojení s čl. II. bodu 1
Mandátnej zmluvy, že žalobca vykonal predmet tejto zmluvy podľa čl. I. aj v mesiaci máj 2011 - činnosti

spísané v prílohe k faktúre č. 2011 07 (č.l. 15 spisu), keď predmetom žalobného návrhu bola odmena
vyúčtovaná v tejto faktúre za činnosti v mesiaci máj 2011. Zmluvný vzťah medzi účastníkmi bol ukončený
výpoveďou zo dňa 29.4.2011 (č.l. 16) a skončil sa uplynutím výpovednej lehoty v súlade s bodom 2
záverečných ustanovení zmluvy ku dňu 31.5.2011. V súvislosti s ukončením zmluvného vzťahu vznikla
žalobcovi povinnosť podľa čl. IV. bodu 4 Mandátnej zmluvy - odovzdať všetky podklady, dokumenty a
súvislostisvykonanýmdielomžalovanému.Okresnýsúdvychádzalzpreukázanejskutočnostizhodnými
vyjadreniami účastníkov, že žalobca si túto povinnosť nesplnil. Pokiaľ žalobca a jeho právna zástupkyňa

(ďalej len „PZ“) trvali na tom, že k odovzdaniu došlo, pretože žalobca vykonával úkony na technických
zariadeniach žalovaného a sú uložené v počítači žalovaného, ktorý je v jeho dispozícii, čo medzi
účastníkmi sporné nebolo, súd uvedené nevyhodnotil ako odovzdanie všetkých podkladov, dokumentov
a súvislostí s vykonaným dielom v zmysle čl. IV. bodu 4 zmluvy. Pre nesplnenie tejto povinnosti žalobcom
vznikol žalovanému nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa čl. IV. bodu 5 Mandátnej zmluvy vrozsahu 10.000,- Eur, sumu 1.000,- Eur z tohto nároku ako svoju pohľadávku voči žalobcovi žalovaný
započítal v odpore proti platobnému rozkazu a následne na pojednávaní dňa 8.12.2011 s nárokom
žalobcu podľa faktúry č. 2011 07 v rozsahu 1.000,- Eur, preto súd vyhodnotil, že nárok žalobcu zanikol

započítaním podľa § 580 a nasl. OZ.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Uviedol, že žalovaný
nijakým spôsobom nenamietal, že by zo strany žalobcu došlo k porušeniu alebo nesplneniu povinnosti
podľa čl. IV. ods. 4 zmluvy a že by žalovanému vznikli akékoľvek komplikácie v súvislosti s agendou,
ktorú až do 31.5.2011 spracovával žalobca. Ani v liste zo dňa 22.6.2011, ani v liste zo dňa 4.7.2011

žalovaný nielenže neuplatnil svoj údajný nárok na zmluvnú pokutu, ale ani nenamietal údajné porušenie
zmluvnej povinnosti zo strany žalobcu. Jediným jeho zámerom bolo vyhnúť sa úhrade pohľadávky
vo výške 1.000,- Eur a to namietaním výšky a rozsahu fakturácie, rovnako ako neuznaním žalobcom
skutočne vykonaných prác. Obsahu tejto predsúdnej korešpondencie súd prvého stupňa v odôvodnení
rozhodnutia nevenoval nijakú pozornosť a nijakým spôsobom nevyhodnotil, napriek tomu, že z obsahu
týchto listín bola zrejmá dôvodnosť podania žaloby a následné účelové uplatnenie údajného nároku

na zaplatenie zmluvnej pokuty zo strany žalovaného. Na základe takto vykonaných dôkazov dospel
súd prvého stupňa k nesprávnym skutkovým zisteniam, poukázal na odpor žalovaného, v ktorom
opätovne použil časť argumentácie z predsúdnej komunikácie, že podľa zmluvy sa nejedná o paušálnu
mesačnú odmenu a že žalobca niektoré ním fakturované úkony žalovanému neodovzdal, tendenčne
bez akejkoľvek bližšej konkretizácie odcitoval čl. IV. ods. 4 zmluvy a uplatnil si k započítaniu časť

zmluvnej pokuty vo výške 1.000,- Eur, teda v sume žalovanej pohľadávky. Ani pri nasledujúcom úkone
(pojednávanie dňa 20.10.2011) žalovaný nijako bližšie nekonkretizoval, ako sa mal žalobca konkrétne
dopustiť porušenia, resp. nesplnenia svojej zmluvnej povinnosti, sankcionovanej zmluvnou pokutou a
odovzdanie agendy spôsobom, akým učinil dňom skončenia zmluvného vzťahu, považoval žalobca
za akceptovateľné zo strany žalovaného (aj s ohľadom na nedostatok takejto námietky žalovaného

počas obdobia po ukončení zmluvného vzťahu). Jedinou argumentáciou žalovaného na pojednávaní
dňa 20.10.2011 bol nesúlad vykonaných a fakturovaných prác, čo sa počas ďalšieho priebehu konania
ukázalo ako nesporné a sám súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia skonštatoval,
že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie dojednanej paušálnej odmeny vo výške 1.000,- Eur za
mesiac máj 2011, žalovaný až s odstupom niekoľkých mesiacov začal namietať odovzdanie agendy

pri skončení zmluvného vzťahu. V odvolaní poukázal na viacero protirečivých tvrdení žalovaného,
najskôr uznanie, potom neuznanie výpovede žalobcu, že zmluvný vzťah pokračoval aj po 31.5.2011,
z čoho potom vyznievali zmätočné tvrdenia žalovaného, že dňa 31.5.2011 malo dôjsť k nejakému
protokolárnemu odovzdaniu podkladov, dokumentov a súvislostí, rovnako tiež závery prvého stupňa
o týchto skutočnostiach. Zdôraznil, že pri uzatvorení mandátnej zmluvy žalobca od žalovaného

protokolárne neprevzal nijaké podklady, dokumenty ani súvislosti, na podklade ktorých by mal
pre žalovaného vykonávať v mandátnej zmluve dojednanú činnosť. Z uvedeného nebolo teda zrejmé,
čo konkrétne mal žalobca pri ukončení mandátnej zmluvy odovzdať žalovanému. Rovnako v čl. IV.
mandátnej zmluvy nebola dojednaná forma, ako má žalobca žalovanému „odovzdať všetky podklady,
dokumenty a súvislosti s vykonaným dielom mandantovi“ a ako má tieto žalovaný od žalobcu prevziať.

Na účely posúdenia vzniku nároku žalovaného na zmluvnú pokutu podľa čl. IV. ods. 4 zmluvy nemožno
považovať dotknuté zmluvné dojednanie za dostatočne určité a zrozumiteľné na to, aby bolo možné
z konania žalobcu ustáliť porušenie jeho zmluvnej povinnosti (ktorá pri uzavretí zmluvy nebola riadne
identifikovaná). Ak súd prvého stupňa ustálil, že odovzdanie je dvojstranným právnym úkonom, tak
žalobca poukázal na § 34 OZ, podľa ktorého právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku,

zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Ust.
§ 35 ods. 1 OZ, podľa ktorého prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať
výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Ust.
§ 35 ods. 3 OZ, podľa ktorého právne úkony vyjadrené slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob
ich vyjadrenia obvykle znamená, pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil a chráni sa

dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený. Žalobca tým, že ponechal agendu k dispozícii
žalovaného, vykonal právny úkon odovzdania agendy a žalovaný tým, že kontinuálne pokračoval v
žalobcom rozpracovanej agende, vykonal právny úkon prevzatia agendy, tieto faktické úkony oboch
zmluvných strán (účastníkov konania) je potrebné na účely tohto konania s prihliadnutím na ust.
§ 35 ods. 3 OZ vykladať podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená, pričom je potrebné

prihliadnuť na vôľu toho, kto právny úkon urobil (teda vôľu žalobcu odovzdať žalovanému agendu a
vôľu žalovaného prevziať agendu a pokračovať v nej) a ochranu dobromyseľnosti toho, komu bol právnyúkon určený. Predmetom tohto konania nie je, či k odovzdaniu a prevzatiu agendy došlo s vadami alebo
bez vád, dojednaná zmluvná pokuta nebola dojednaná ako sankcia za vadné odovzdanie agendy, ale
ako sankcia za neodovzdanie agendy. Žalobca opakovane zdôraznil, že až do 8.12.2011 mal za

to, že agendu odovzdal riadne (nakoľko dovtedy zo strany žalovaného jeho forma odovzdania nebola
namietanáanebolimuvytknutékonkrétnenedostatky).Akbyjuajodovzdalsvadami(čojevkonanísíce
sporné, nie je to však s ohľadom na formuláciu dojednania zmluvnej pokuty predmetom tohto konania),
nie je to dôvod na akceptáciu žalovaným uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. Zmluvnú
pokutu zo strany žalovaného by bolo možné uplatniť iba vtedy, ak by bolo preukázané, že žalobca

žalovanému neodovzdal nič, že mu v sídle zanechal „prázdny“ počítač. Vtedy by bolo možné uvažovať o
nesplnení si povinností podľa ustanovenia čl. IV. ods. 4 zmluvy. Na účely tohto konania však možno mať
výlučné pochybnosti o tom, či bola agenda odovzdaná riadne, nemožno však mať pochybnosti o tom, že
agenda bola žalobcom odovzdaná a žalovaným prevzatá (nakoľko jej odovzdanie a prevzatie vyplýva z
následných faktických úkonov oboch zmluvných strán, predovšetkým žalovaného). Žalobca poukazoval
na účelovosť tvrdení žalovaného, ktorého jediným zámerom je vyhnúť sa úhrade faktúry, ktorú žalobca

vystavil za riadne vykonanú prácu. Z čestného prehlásenia Ing. S. J. (ktoré prehlásenie žalovaným
spochybnené nebolo) vyplývalo, že po 31.5.2011 bola zabezpečená kontinuita činnosti žalovaného a
pokračovalo sa v žalobcom rozpracovaných projektoch. Žalobca namietal aj výrok súdu prvého stupňa
o náhrade trov konania, bolo totiž z úkonov oboch účastníkov zrejmé, že žalobca sa ešte pred podaním
žaloby snažil vec vyriešiť mimosúdne, pričom žalovaný mal od 31.5.2011 neobmedzené možnosti k

tomu, aby uplatnil ním tvrdený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty a vzájomné pokuty započítal (nie
až v už prebiehajúcom konaní po vydaní platobného rozkazu). Žalobca podal žalobu na okresný súd
dôvodne, pričom práve žalovaný dal svojim konaním príčinu k tomu, aby sa žalobca obrátil na súd.
Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel.

Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil podľa § 221 ods. 1
písm. e/, h/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) a podľa § 221 ods. 2 OSP vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odvolací súd uviedol, že pokiaľ okresný súd dospel k záveru, že účastníci konania platne uzatvorili
mandátnu zmluvu, sa bližšie k zmluve, z ktorej vyplýval uplatnený nárok žalobcu, ale aj obrana

žalovaného, nevyjadroval, nezdôvodnil, prečo považoval uzavretú zmluvu za mandátnu zmluvu (aj keď s
označeniavyplývalo,žeideomandátnuzmluvu), nazákladektorejpotomposudzovalvzájomnépráva
a povinnosti účastníkov konania a to napriek tomu, že zo zmluvy, a to nielen z čl. I. bod 1, ale aj z čl. IV.
bod 4 prvá veta vyplývajú skutočnosti, ktoré podľa krajského súdu bez ďalšieho nie je možné vyhodnotiť
ako činnosť vyplývajúcu z mandátnej zmluvy. Ak za stavu absencie zodpovedajúceho odôvodenia potom

okresný súd dospel k záveru, že vzájomné práva a povinnosti účastníkov sa spravovali zákonnými
ustanoveniami upravujúcimi vzťahy z mandátnej zmluvy, tak bez ďalšieho tieto závery okresného súdu
boli v tomto smere vyhodnotené ako predčasné. Samotné vyhodnotenie zmluvného vzťahu účastníkov
konania predstavuje základnú prejudiciálnu otázku, bez ktorej následne nie je možné vecne správne
posúdiť a rozhodnúť o uplatnenom nároku žalobcu, ale ani použitú obranu žalovaného, pričom nemožno

za rozhodujúce považovať len označenie zmluvy jej účastníkmi. Pokiaľ okresný súd v napadnutom
rozhodnutí konštatoval platnosť zmluvy, tak sa pritom nezaoberal a nevyjadril, v čom považoval túto
zmluvu za určitú, zrozumiteľnú, a to najmä vo vzťahu k obsahu úpravy záväzkových vzťahov, ktorá
mala byť predmetom tejto zmluvy. Okresný súd sa vôbec nevyjadril, neuviedol bližšie zdôvodnenie k
tomutoposúdeniu(ne)platnosticelejzmluvy,atoaniosobitnevrovinežalovanýmuplatnenéhonárokuna

zmluvnú pokutu. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že právny úkon je zrozumiteľný, ak obsah vôle
konajúcej osoby je zrejmý z jej prejavu. Požiadavka určitosti právneho úkonu vychádza z toho, že prejav
vôle smeruje k vzniku, zmene alebo zániku právneho pomeru. Preto je nevyhnutné, aby spoznanie vôle
bolo prístupné osobám, ktorých sa majú zamýšľané následky týkať ako účastníkov právneho pomeru,
ktorý sa prejavom zakladá, mení alebo zrušuje. Právny úkon je nezrozumiteľný, ak konajúci po jazykovej

stránke nedosiahol v dôsledku vadného slovného či iného sprostredkovania jasné vyjadrenie vôle a
objektívne vzaté, ani výkladom právneho úkonu nemožno zistiť, čo chcel účastník prejaviť. Prejav je
celkom nezrozumiteľný, ak je jeho obsah vyjadrený tak nejasne, že ani pomocou výkladových pravidiel
daných v § 35 ods. 2, 3 OZ, prípadne § 266 ods. 1 až 4 OBZ nemožno zistiť, čo ním chcel konajúci
vyjadriť. Prejav vôle je neurčitý, ak je neistý jeho obsah, t.j. keď sa konajúcemu nepodarí jednoznačnýmspôsobom určiť obsah vôle a je nezrozumiteľný, ak konajúci nedosiahol chybným slovným spojením
alebo iným sprostredkovaním jasné vyjadrenie tejto vôle. Záver o neurčitosti alebo nezrozumiteľnosti
právneho úkonu predpokladá, že ani jeho výkladom nemožno dospieť k nepochybnému poznaniu, čo

chcel účastník prejaviť. V tomto smere odvolací súd konštatoval, že odôvodnenie napadnutého rozsudku
okresného súdu v časti, v ktorej konštatoval platnosť zmluvy, neobsahuje potrebné bližšie odôvodnenie,
ktoré by bolo možné podrobiť prieskumu odvolacieho súdu, pričom okresný súd neaplikoval ustanovenia
§ 37 a nasl. OZ, čo činí napadnutý rozsudok okresného súdu v dotknutej relevantnej časti
nepreskúmateľným a tiež trpí vadou nedostatočných právnych dôvodov. I závery okresného súdu boli

v tejto časti vyhodnotené krajským súdom ako predčasné. Išlo teda o základnú prejudiciálnu otázku,
bez ktorej následne nie je možné vecne správne posúdiť a rozhodnúť ani otázku uplatneného nároku
žalobcu, ale ani žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty .

Odvolací súd zdôraznil zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy
rozhodnutia, že jeho nedostatok je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho
konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku SR okrem

zákonovajčl.46anasl.ÚstavySRačl.6ods.1Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd.

Odvolací súd dal do pozornosti, že zmluvná pokuta je jedným z právnych prostriedkov slúžiacim na
zabezpečenie zmluvnej povinnosti. Právna úprava obsiahnutá v ust. § 544 OZ vyžaduje pre platné
dojednanie zmluvnej pokuty okrem písomnej formy vymedzenie zmluvnej povinnosti, ktorá má byť
takto zabezpečená a jednoznačnú dohodu o výške zmluvnej pokuty, resp. spôsobu jej určenia (k tomu

poukázal na uznesenie NS SR, sp.zn. 5Obdo/11/2008, zo dňa 11.12.2008).

Odvolací súd uviedol, že v ďalšom konaní sa okresný súd bude opätovne zaoberať dôsledne
argumentáciou žalobcu, žalovaného, vyhodnotí zmluvný vzťah účastníkov tak, aby na základe tohto
vyhodnotenia potom mohol posudzovať ich vzájomné práva a povinnosti, v tomto smere posúdi
zmluvu ako hmotnoprávny základ uplatnených nárokov žalobcu, ale i obrany žalovaného z hľadiska

dodržania všetkých náležitostí, ako aj ust. § 35 a nasl. OZ o právnych úkonoch. Okresný súd v
závislosti od prijatých záverov a konštatovaní vyhodnotí potom obranu žalovaného proti uplatnenému
nároku žalobcu.

Vo väzbe na následné zistenia ako aj ich relevanciu, tieto zistenia vyhodnotí vo vzťahu k žalobcom
tvrdenému nároku a k žalovaným zvolenej obrane, k týmto otázkam vykoná potrebné, najmä účastníkmi

navrhnuté dôkazy. Vec prejedná, opätovne vo veci rozhodne; pri písomnom vyhotovení rozhodnutia za
dodržania všetkých náležitostí podľa § 157 ods. 2 OSP.

Odvolací súd pripomenul, že dôkazné bremeno spočíva vo vzťahu k uplatnenej žalobe na žalobcovi a
vo vzťahu k obrane proti žalobe na žalovanom.

Podľa § 226 OSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Súd, vychádzajúc z právneho názoru odvolacieho súdu, vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu,
žalovaného, ich PZ, výsluchom svedka, listinnými dôkazmi a zistil:

Po vydaní platobného rozkazu, sp. zn. 17Rob/256/2011 zo dňa 6.9.2011, žalovaný v odpore proti
platobnému rozkazu (č.l. 26) uviedol, že z obsahu čl. II. Mandátnej zmluvy nevyplýva, že sa jedná o

opakujúce plnenia a paušálne platby, ale za plnenie predmetu zmluvy prislúcha žalobcovi jednorazová
odmena 1.000,- Eur. Faktúru č. 2011 07 vrátil žalobcovi, nakoľko z prílohy, kde sú uvedené vykonané
práce, nevyplýva, že tieto boli odovzdané. Z tvrdeného rozpisu odovzdal žalobca žalovanému iba
expedovanie PD Slančík, Slanská huta, expedovanie - Malá Lučivná, expedovanie Brezno - stavebné
povolenie, typizovaný projekt Brezno pre stavebné povolenie, ihrisko Brezno expedovanie, typizovaný

projekt 40x20, ihrisko Brezno, s vadami bola splnená úloha výkaz výmer RD. Zvyšné tvrdené podklady
a dokumenty žalobca neodovzdal. Podľa čl. IV. bodu 4 mandátnej zmluvy sa mandatár zaviazal pri
skončení činnosti odovzdať všetky podklady, dokumenty a súvislosti s vykonaným dielom mandantovi.
Tento záväzok žalobca porušil. Porušenie uvedeného záväzku je sankcionované zmluvnou pokutou
10.000,- Eur, ktorú si žalovaný uplatňuje voči žalobcovi do výšky nároku uplatneného žalobou, čím vprípade, ak by súd došiel k záveru, že návrh žalobcu je opodstatnený, žalovaný započítava vzájomné
pohľadávky. Na základe uvedených skutočností žiadal žalobu zamietnuť.

Vo vyjadrení k odporu (č.l. 39) žalobca uviedol, že medzi účastníkmi konania nebola dohoda o

jednorazovejodmene1.000,-Eurzaplneniepredmetuzmluvy.Žalobcanazákladezmluvykaždýmesiac
žalovanému vystavil faktúru, prílohou ktorej bol súpis vykonaných činností a táto mu bola uhradená ako
paušálna odmena podľa čl. II. ods. 1 Mandátnej zmluvy. Žalovaný vrátil žalobcovi faktúru č. 2011 07
za máj 2011 prvýkrát listom zo dňa 22.6.2011, z dôvodu neautorizovania prílohy podpisom zástupcu
mandanta. Žalobca opäť zaslal faktúru žalovanému, že autorizácia faktúry nie je v zmluve dojednaná.

Žalovaný faktúru opakovane vrátil prípisom zo dňa 4.7.2011 s výhradou voči výške fakturácie. Vrátenie
faktúry žalobca považuje za právne irelevantné a vykonané výlučne za účelom vyhnúť sa úhrade
splatnej odmeny za máj 2011. Žalobca vykonal všetky práce tak, ako ich v súpise k faktúre pripojil,
časová špecifikácia zodpovedá reálnemu času potrebnému k vykonaniu týchto úkonov. Všetky úkony
vykonal žalobca na technických zariadeniach žalovaného, zhotovené projekty sú uložené v počítači,
ktorý je k dispozícii žalovaného. Žalobca oslovil niektorých obchodných partnerov žalovaného, ktorí

potvrdili prevzatie žalobcom vyhotovených projektov. Nie všetky v súpise uvedené práce boli vo finálnej
verzii žalovanému odovzdané, ale ku dňu ukončenia zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania sa
nachádzali v určitom stupni rozpracovanosti. Všetky, aj čiastkové výsledky prác žalobcu, boli riadne
archivované v počítači žalovaného a tieto mal žalovaný k dispozícii tak počas trvania zmluvného vzťahu,
aj po jeho skončení. Žalobca využíval výlučne technické zariadenia žalovaného, ktoré u žalovaného

po skončení zmluvného vzťahu ostali. Všetky informácie majú prevažne imateriálny charakter a ich
obsah je uložený v počítači alebo v mailovej komunikácii medzi žalobcom a klientmi žalovaného. V
danej veci neprichádza do úvahy sankcionovanie žalobcu podľa čl. IV. ods. 4 a 5 Mandátnej zmluvy,
nakoľkožalobcasaporušeniasvojejpovinnostiodovzdaťpodkladyadokumentyžalovanémunedopustil.
Započítanie zmluvnej pokuty v tomto konaní iba vo výške 1.000,- Eur považuje žalobca za neúčinnú

obranu proti žalobnému nároku a za účelové tvrdenia smerujúce k odvráteniu pozornosti od porušenia
zmluvných povinností zo strany žalovaného. Z toho, že žalovaný sa nedomáha úhrady celej zmluvnej
pokuty vo výške 10.000,- Eur, je zrejmé, že si je vedomý skutočnosti, že na jej úhradu mu nikdy nárok
nevznikol.

Dňa 1.9.2010 žalobca, v zmluve označený ako mandatár, a žalovaný, v zmluve označený ako mandant,

podpísali zmluvu, ktorú označili ako Mandátna zmluva (ďalej len „zmluva“ - č.l. 10 a nasl.)

Podľa čl. I. bodu 1, predmetom zmluvy je záväzok mandatára zabezpečovať pre mandanta
nasledovné činnosti:

- príprava projektovej dokumentácie jednotlivých stavieb pre priemyselné projekty a projekty rodinných
domov, viacúčelových ihrísk, detských ihrísk,

-samostatnévyhľadávaniemožnýchzlepšeníužexistujúcichtechnológiíazavádzanienovýchprocesov,

- technické spolupodieľanie sa na vytváraní sa ponuky pre zákazníka, zakresľovanie technických a
architektonických zmien do existujúcich výkresov,

- technické kreslenie v programe AutoCad.

Podľa čl. I. bodu 2, mandatár sa zaväzuje vykonávať činnosť podľa tejto zmluvy pre mandanta najmä

počas pracovných dní, v sídle jeho spoločnosti, avšak vzhľadom na povahu vykonávanej činnosti a tiež
oprávnenú potrebu mandanta aj počas mimopracovných dní.

Podľa čl. II. bodu 1, mandatár sa s mandantom dohodli na odplate za vykonanie predmetu tejto zmluvy
uvedenej v čl. I. ods. 1 tejto zmluvy vo výške 1.000,- Eur.

Podľa čl. II. bodu 2, mandant uhradí mandatárovi odplatu uvedenú v čl. II. odstavec 1 tejto zmluvy

na základe vystavenej a doručenej faktúry mandatárom mandantovi, mesačne pozadu, so splatnosťou
faktúry do 30. dňa nasledujúceho mesiaca.

Podľa čl. II. bodu 4, súčasťou faktúr bude príloha, v ktorej budú špecifikované vykonané činnosti podľa
tejto zmluvy mandatárom pre mandanta.Podľa čl. IV. bodu 4, jediným majiteľom vytvoreného diela na základe činnosti mandatára je mandant. V
prípade ukončenia činnosti mandatára sa zaväzuje odovzdať všetky podklady, dokumenty a súvislosti
s vykonaným dielom mandantovi.

Podľa čl. IV. bodu 4, v prípade porušenia bodu 4 tohto článku sa mandatár zaväzuje zaplatiť mandantovi
pokutu vo výške 10.000,- Eur so splatnosťou do 30 dní od zistenia porušenia tohto záväzku.

Podľa bodu1záverečných ustanovení, zmluva sa uzatvára na dobu určitú do 31.8.2011.

Podľa bodu 2 záverečných ustanovení, mandatár môže vypovedať zmluvu i bezdôvodne, v 1-mesačnej
výpovednej lehote. Výpovedná lehota začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po doručení
výpovede.

Podľa bodu 3 záverečných ustanovení, zmluva sa v ostatnom spravuje ustanoveniami Obchodného
zákonníka.

Podľa bodu 5 záverečných ustanovení, zmluvu možno meniť a dopĺňať len po predchádzajúcom
súhlase účastníkov tejto zmluvy na základe písomného dodatku.

Žalobca vo faktúre č. 2011 07 (č.l. 14) vyúčtoval žalovanému odmenu 1.000,- Eur dňa 1.6.2011, za

mesiac máj 2011, so splatnosťou 30.6.2011. Zoznam vykonaných činností je uvedený v prílohe k faktúre
(č.l. 15).

Výpoveďou zo dňa 29.4.2011 (č.l. 16) žalobca vypovedal zmluvu bez udania dôvodu k dátumu 29.4.2011
podľa čl. II. záverečných ustanovení zmluvy s uvedením, že jej platnosť vyprší dňa 31.5.2011.

Žalovaný listom zo dňa 22.6.2011 (č.l. 17) vrátil žalobcovi faktúru č. 2011 07 z dôvodu, že nemá

prílohu - súpis vykonaných činností za jednotlivé týždne mesiaca, podpísanú mandantom, ako u faktúr
z predošlých mesiacov a že počas mesiaca jún nevykonal žiadnu z dohodnutých činností napriek
dohodnutým termínom.

Žalobca opätovne zaslal žalovanému faktúru s prílohou (č.l. 18), s odkazom na čl. IV. zmluvy uviedol,
že nie je povinný dať žalovanému prílohu schvaľovať. To, že sa tak dialo po minulé mesiace,

bolo prejavom dobrej vôle žalobcu. K dôvodu vrátenia faktúry uviedol, že žalovaného upozornil, že
vypracovanie úloh, ktoré mu boli zadávané v posledné dni, bude trvať týždne. Nakoľko zmluva skončila a
nebola podpísaná nová , nebolo reálne, aby všetky úlohy stihol spraviť. Na konci apríla dal p. G. výpoveď
a dodržal výpovednú lehotu.

Listom zo dňa 4.7.2011 (č.l. 41) žalovaný vrátil žalobcovi faktúru č. 2011 07 s výhradou voči výške

fakturácie a rozsahu aj obsahu prílohy.

Žalobca predložil faktúry, ktorými si vyúčtoval odmenu vo výške 1.000,- Eur za mesiace apríl,
marec, február, január 2011, december, október, november 2010 (č.l. 47-53).

PZ žalobcu uviedla, že faktúry za predchádzajúce žalovaný zaplatil.

PZ žalovaného nerozporovala, že faktúry vystavené žalobcom na základe zmluvy za predchádzajúce

mesiace boli žalovaným zaplatené.

Na pojednávaní dňa 20.10.2011 žalobca vypovedal, že práce vykonával na základe zadania žalovaného
pre tretie subjekty, v mene a na účet žalovaného.

V zmysle návrhu žalobcu súd vyzval Ing. R. M., konateľa spoločnosti Alfa - PS, s.r.o., aby sa vyjadril
k otázke, či autorizoval vypracované projekty Slančík - Slanská Huta, Vyšná Myšľa, Blazice, Hanická,

Nižný čaj pre žalovaného a či má vedomosť o tom, kto tieto projekty vypracoval. Listom zo dňa
29.11.2011 (č.l. 73) Ing. R. M. oznámil súdu, že uvedené projekty vypracoval Ing. Pavol Sojka a tieto
autorizoval.

Obec Práznovce listom zo dňa 2.12.2011 (č.l. 75) oznámila súdu, že uskutočnila výberové konanie na
dodávateľa pre viacúčelové športové ihrisko v máji 2011. Žalovaný si vyžiadal súťažné podklady, ale priotváraní obálok komisia jednu obálku vylúčila, pretože na nej nebol uvedený odosielateľ, čím neboli
splnené kritériá uvedené v súťažných podkladoch a táto obálka nebola ani otvorená. Z tohto dôvodu
nevie, či išlo o firmu žalovaného.

Na pojednávaní dňa 8.12.2011 (č.l. 79 a nasl.) žalovaný vypovedal, že v mesiaci máj nedošlo k
týždennému odsúhlasovaniu prác vykonaných žalobcom. Keďže išlo o ukončenie zmluvy, odovzdanie
prác malo byť urobené iným spôsobom, preto súpis prác pripojený k faktúre nemôže posudzovať len ako
mesačný súpis prác k mesačnému vyúčtovaniu, ale malo ísť aj o odovzdanie všetkých záležitostí, ktoré
žalobca v súvislosti so zmluvou mal povinnosť odovzdať. Potvrdil, že žalobca pracoval na firemnom

počítači a to, čo na ňom vytvoril, v počítači zostalo. K dohodnutej odmene uviedol, že žalobca mal
právo si každý mesiac vyúčtovať 1.000,- Eur, musel však vždy v mesiaci niečo vykonať. Rozsah prác
vyplýval zo zvyklostí medzi účastníkmi konania. Výslovne uviedol, že mali dohodnutú paušálnu odmenu
1.000,- Eur za mesiac, avšak nie je ochotný zaplatiť spornú faktúru z dôvodu, že žalobca neodovzdal
práce podľa vyúčtovania v spornej faktúre, lebo tieto musel žalovaný robiť ešte raz, i keď nie všetko,
ale napr. pri rodinných domoch žalovaný musel robiť všetko od začiatku, lebo tam bolo najciteľnejšie

vidieť neodovzdanie prác.

Konfrontáciou prílohy k faktúre (č.l. 15) so žalovaným na pojednávaní dňa 8.12.2011 (č.l. 81) súd zistil, že
práce spísané na prílohe k faktúre č. 2011 07 boli buď dokončené, žalovaným použité a postúpené ďalej
alebo boli v štádiu rozpracovanosti. Žalovaný nepoprel, že išlo aj o také zadania, ktoré nemal žalobca
povinnosť vykonať ku koncu mesiaca, mal na nich pracovať priebežne, nakoľko vždy mali prednosť

zadania od investorov. Žalovaný potvrdil, že mu bola doručená výpoveď od žalobcu (č.l. 16).

PZ žalovaného na pojednávaní dňa 8.12.2011 (záp. na č.l. 84) uviedla, že podľa čl. IV. bodu 5 zmluvy
vzniklo právo žalovaného na zmluvnú pokutu, nakoľko nedošlo k splneniu povinnosti žalobcu podľa
čl. IV. bodu 4 zmluvy. To, že žalobca pracoval na počítači žalovaného a tento zanechal na jeho
pracovisku, neznamená, že došlo k odovzdaniu činnosti tak, ako to predpokladá druhá veta, neodovzdal

všetky podklady, dokumenty a súvislosti mandantovi, pretože nebolo možné v týchto rozpracovaných
projektoch pokračovať. Žalovaný nemal povinnosť vyzvať, naopak, mal povinnosť žalobca pri ukončení
zmluvného vzťahu odovzdať a vysvetliť súvislosti s rozpracovaným projektom. Preto vzniklo žalovanému
právo na zmluvnú pokutu so splatnosťou 30 dní od zistenia porušenia tohto záväzku, po tejto lehote mal
žalobca povinnosť zmluvnú pokutu zaplatiť. O porušení povinnosti sa žalobca dozvedel z odporu proti

platobnému rozkazu a od tohto okamihu začala plynúť splatnosť zmluvnej pokuty - 30 dní, preto urobila
na pojednávaní úkon započítania, nárok žalovaného na zmluvnú pokutu započítala s pohľadávkou
žalobcu.

PZžalobcunatomtopojednávaníuviedla,že nedošlozostranyžalobcukporušeniupovinnosti,prektorú
bola dohodnutá zmluvná pokuta v čl. IV. bodu 4 zmluvy, pretože žalobca odovzdal tak, ako je uvedené

v tomto bode, všetko, čo odovzdať mal, aj súvislosti. Čo bolo odovzdané v štádiu rozpracovania, bolo
dostatočne prehľadné, aby sa v tomto rozpracovanom projekte mohlo pokračovať s tým, že žalovaný
nevyzval žalobcu, aby mu objasnil súvislosti, ktorým nerozumie a okrem toho nebola v čase odchodu
žalobcu k dispozícii osoba, ktorá mala kontinuálne prevziať jeho činnosť - so vzdelaním
architekta. Ku dnešnému dňu žalobca má za to, že svoju prácu odovzdal riadne a neporušil zmluvné

dojednanie podľa čl. IV. bodu 4 zmluvy. Až na tomto pojednávaní sa dozvedel, čo konkrétne žalovaný
namieta, formu a spôsob odovzdania prác žalobcu, teda až na tomto pojednávaní došlo k zisteniu na
strane žalobcu, že mal porušiť svoju povinnosť. Ak sú nezrovnalosti, ako pokračovať v začatej činnosti,
žalobca nemá problém prísť do spoločnosti žalovaného a objasniť súvislosti.

Dňa 25.1.2012 bolo doručené súdu čestné prehlásenie, v ktorom Ing. S. J. prehlásil, že ukončenie

spolupráce medzi žalobcom a žalovaným nemalo z jeho hľadiska žiaden negatívny vplyv na dokončenie
projektovej dokumentácie - časť statika. Boli riešené dva typy rodinných domov, z ktorých jeden
spracovával na základe architektonických pokladov vypracovaných žalobcom. Druhý typ rodinného
domu vychádzal z prvého a bol čiastočne architektonicky upravený žalovaným, nešlo však o vytvorenie
nového projektu, ale o prepracovanie pôvodného projektu žalobcu.

Žalobca oznámil žalovanému nedatovaným listom (č.l. 135), že v priebehu dňa 9.12.2011 je ochotný
osobne sa dostaviť do sídla žalovaného za účelom zmeny názvoslovia žalobcom vypracovaných
súborov tak, aby boli v súlade so žalovaným odsúhlasenou metodikou označovania pracovných súborov.Na pojednávaní dňa 26.1.2012 (č.l. 145) PZ žalobcu uviedla, že čestné prehlásenie Ing. J. má preukázať
tvrdenie žalobcu, že súbory, ktoré žalobca zanechal v počítači žalovaného, umožnili žalovanému
kontinuálne postupovať v rozpracovaných súboroch žalobcu.

PZ žalovaného poukázala na vyjadrenia žalobcu a žalovaného na pojednávaní 8.12.2011, z ktorých
vyplynulo, že žalobca zanechal iba počítač v sídle žalovaného, ale k odovzdaniu v zmysle zmluvy
nedošlo, aj na štandardnú prax pri odovzdávaní, keď sú prítomné obe strany, odovzdávajúci a
preberajúci. Na nedatovanú výzvu žalobcu uviedla, že bola urobená v neprimeranom čase po skončení
zmluvy, keď nárok na zmluvnú pokutu žalovanému už vznikol a žalovaný ju započítal na pojednávaní

dňa 8.12.2011, preto nárok žalobcu započítaním zanikol.

PZ žalobcu poukázala na formu spolupráce medzi účastníkmi konania, že žalovaný mal informácie
od žalobcu v každom štádiu trvania zmluvného vzťahu, v akom stave sa projekty nachádzajú, aké
informácie získaval od tretích subjektov.

PZ žalobcu v stanovisku zo dňa 12.9.2013 (č.l. 195) k uzneseniu KS v ZA, sp. zn. 14Cob 109/2012 zo
dňa 26.4.2013 uviedla, že trvá na svojej právnej argumentácii a s ohľadom na právny názor odvolacieho

súdu si dovoľuje opakovane súd prvého stupňa požiadať najmä o dôsledné posúdenie určitosti a
zrozumiteľnosti ustanovenia čl. IV. ods. 4 zmluvy (najmä jednoznačné ustálenie povinnosti žalobcu,
jej porušenie/neporušenie a dôvodnosť sankcionovania zmluvnou pokutou). Opakovane uviedla, že
pri uzatvorení zmluvy žalobca od žalovaného protokolárne neprevzal nijaké podklady, dokumenty ani
súvislosti, na podklade ktorých by mal pre žalovaného vykonávať v mandátnej zmluve dojednanú

činnosť. Z uvedeného nie je teda zrejmé, čo konkrétne mal žalobca pri ukončení zmluvy odovzdať
žalovanému. Rovnako v čl. IV. nie je dojednaná forma, akou má žalobca žalovanému „odovzdať všetky
podklady, dokumenty a súvislosti s vykonaným dielom mandantovi“ a ako má tieto žalovaný od žalobcu
prevziať. Všetky úkony vykonával žalobca na technických zariadeniach žalovaného a ním zhotovené
projekty sú uložené v počítači, ktorý v čase ukončenia zmluvného vzťahu bol k dispozícii žalovaného (čo

v konaní sporné nebolo). Všetky, aj čiastkové výsledky práce žalobcu pri ukončení zmluvy boli riadne
archivované v počítači žalovaného a tieto mal žalovaný k dispozícii tak počas trvania zmluvného vzťahu,
ako i po jeho skončení. Spôsob archivácie dokumentov žalobca pred súdom prvého stupňa preukázal
a voči tomuto žalovaný nijako nenamietal s tým, že žalobca ním spracovávané projekty zanechal vo
výlučnejdispozíciižalovaného(akovtejtodispozíciipodklady,dokumentyasúvislostivčaseuzatvorenia

zmluvy aj boli) v stave, v ktorom sa i bežný, do veci nezainteresovaný užívateľ nevyhnutne mal a
musel vedieť zorientovať. Z konania pred súdom prvého stupňa doposiaľ jednoznačne vyplynuli tieto
skutočnosti: že odovzdanie nebolo dojednané v nijakej konkrétnej forme; z tvrdení žalobcu je zrejmé,
že pristúpil k odovzdaniu v ním zvolenej forme (naviac vo forme totožnej s formou prevzatia agendy) -
zanechaním agendy v dispozícii žalovaného; zo žiadneho úkonu ani tvrdenia žalovaného nevyplýva, že

by agendu neprevzal, nerozporuje, že agenda ostala v jeho dispozícii po 31.5.2011; u žalobcu nevznikla
nijaká pochybnosť v tom, že žalovaný agendu prevzal, z tvrdení samotného žalovaného je zrejmé, že sa
po 31.5.2011 pokračovalo v žalobcom rozpracovaných projektoch, čo potvrdzuje akt prevzatia agendy
zo strany žalovaného (a zároveň tomu zodpovedajúci akt odovzdania agendy zo strany žalobcu). Právny
úkon predpokladaný ust. čl. IV. bod 4 zmluvy teda vykonaný bol oboma zmluvnými stranami. Ak žalovaný

mal námietky ohľadne riadneho splnenia povinnosti, mal namietať vady takto splnenej povinnosti a
vyzvať druhú zmluvnú stranu na odstránenie týchto vád; k tomu došlo až na pojednávaní dňa 8.12.2011,
na čo žalobca bezodkladne reagoval svojou pripravenosťou dostaviť sa do sídla žalovaného a poskytnúť
súčinnosť.

Žalobca tým, že ponechal agendu k dispozícii žalovaného, vykonal právny úkon odovzdania agendy

a žalovaný tým, že kontinuálne pokračoval v žalobcom rozpracovanej agende, vykonal právny úkon
prevzatia agendy. Tieto faktické úkony je potrebné na účely tohto konania s prihliadnutím na ust. § 35
ods. 3 OZ vykladať podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená, teda vôľu žalobcu odovzdať
žalovanému agendu a vôľu žalovaného prevziať agendu a pokračovať v nej a ochranu dobromyseľnosti
toho, komu bol právny úkon určený. Zmluvnú pokutu by bolo dôvodné uplatniť iba vtedy, ak by bolo

preukázané, že žalobca žalovanému neodovzdal nič, že mu v sídle zanechal „prázdny“ počítač. K
výhradám odvolacieho súdu ohľadne typu zmluvy uviedol, že základné náležitosti (predmet zmluvy) boli
medzi účastníkmi nesporne dojednané, žalobca vedel, aké činnosti je povinný vykonávať a žalovaný
vedel, akú odplatu má povinnosť za tieto činnosti žalobcovi mesačne poskytovať. Či súd tento právny
úkon kvalifikuje ako mandátnu zmluvu, zmluvu o dielo, nepomenovanú zmluvu alebo ako neplatnýprávny úkon, nemá nijaký vplyv na to, že žalobcovi vznikol žalovaným nepopretý nárok na zaplatenie
dojednanej odplaty 1.000,- Eur.

Na pojednávaní dňa 25.9.2013 (záp. o poj. na č.l. 204) PZ žalobcu uviedla, že súd sa už v minulom

rozhodnutí vysporiadal s nárokom žalobcu ako dôvodným a sporným je nárok žalovaného. V prípade,
ak by súd vyhodnotil zmluvný vzťah ako neplatný právny úkon, potom sa žalobca vysporiada s touto
procesnou situáciou a príp. sa bude domáhať bezdôvodného obohatenia. Podstatné bolo, že zmluvné
strany vedeli, čo majú robiť, pokiaľ išlo o predmet zmluvy vyšpecifikovaný v čl. I. zmluvy. Na základe tejto
špecifikácie dochádzalo zo strany žalovaného k čiastkovým objednávkam, ktoré žalobca plnil a dohoda

o cene je paušálnou cenou za obdobie jedného mesiaca. Dohoda zmluvných strán ohľadne výpovede
zmluvy vychádza zo zmluvnej voľnosti účastníkov obchodno-záväzkového vzťahu, ktorú ustanovenia
zmluvy o dielo podľa OBZ nevylučujú. Stotožnila sa so závermi odvolacieho súdu k čl. IV. bodu 4 zmluvy,
t. j. že nie je natoľko určité, konkrétne a zrozumiteľné, aby sa mohlo jasne povedať, akú konkrétnu
povinnosť žalobca mal a teda akú konkrétnu povinnosť porušil, na ktorú sa viaže dohodnutá zmluvná
pokuta; vo vzťahu k písomnému vyjadreniu zo dňa 12.9.2013 uviedla, že mala na mysli práve to, že zo

sporného zmluvného dojednania nie je zrejmé, aká mala byť forma odovzdania.

PZ žalovaného uviedla, že žalovaný poskytol žalobcovi vlastný počítač, aby žalobca na ňom vykonával
predmet zmluvy v priestoroch žalovaného, z ktorého dôvodu podľa znenia čl. IV. bod 4 druhá veta
toto zmluvné dojednanie nemá na mysli ponechanie počítača, ale práve odovzdanie podkladov,
dokumentov a súvislostí s vykonaným dielom, teda odovzdanie toho, čo sa nachádzalo v počítači a nie

samotný počítač ponechať v sídle žalovaného. Žalovaný neodovzdal podklady, dokumenty a súvislosti s
vykonanýmdielomžalovanému,tedaobsahsvojejpráce,ktorýbolvpočítačiabolpredmetomzmluvy.Zo
zanechanéhopočítačavsídležalovanéhonebolomožnépokračovaťvrozpracovanýchprojektoch,ktoré
sa v počítači nachádzali. Porušením tohto zmluvného dojednania vznikla žalovanému škoda z dôvodu,
že nebolo možné v rozpracovaných projektoch ďalej plynulo pokračovať. K typu zmluvy uviedla, že už

v počiatkoch svojej právnej argumentácie označovala predmetnú zmluvu ako zmluvu o dielo, žalovaný
však vo svojom vyjadrení uviedol, že jeho úmyslom bolo uzatvoriť mandátnu zmluvu. Zmluvný vzťah
charakterizovala sama ako zmluvu o dielo. Uviedla, že nenamieta vadné odovzdanie predmetu zmluvy,
ako to uvádza žalobca v písomnom vyjadrení, ale že nedošlo k žiadnemu odovzdaniu, tj. ani k vadnému.
K dojednaniu podľa čl. IV. bod 4 zmluvy uviedla, že povinnosť odovzdať všetky doklady, dokumenty a

súvislosti s vykonaným dielom vznikla na strane žalobcu, dojednanie je dostatočne konkrétne a určité
a nevyplýva z neho povinnosť žalovaného vyzývať žalobcu k odovzdaniu týchto súvislosti. Pokiaľ ide o
samotnú určitosť, je nesporné vo vzťahu na predmet zmluvy, čo si mali zmluvné strany podľa
zmluvy plniť. Žalobca pre žalovaného vypracovával na základe objednávok projektovú dokumentáciu, tj.
jednotlivé diela a po ukončení spolupráce mal práve tieto jednotlivé diela v tom štádiu rozpracovanosti,

ako sa nachádzali, odovzdať žalovanému a to aj z toho dôvodu, aby žalovaný nemusel za prácu, ktorú
už zaplatil žalovanému (správne malo byť žalobcovi) znova zadávať tretiemu subjektu a za túto prácu
znova platiť tretiemu subjektu.

Na pojednávaní dňa 28.11.2013 (záp. o poj. č.l. 205) žalobca vypovedal, že zmluvná pokuta podľa čl.
IV. a V. zmluvy je myslená len pre prípad, keby vymazal všetky súbory, ktoré vypracoval pre žalovaného

a pri podpise zmluvy sa nerozprávali o žiadnom protokolárnom odovzdaní predmetu zmluvy. Listiny a
doklady, ktoré spracovával pre žalovaného, odkladal na vyhradené miesto, šanóny, do ktorých
boli zakladané, boli označené. Každý šanón bol označený nálepkou s názvom projektu. Fyzicky nie je
možné, aby v jednom súbore bolo päť ďalších podsúborov s rovnakým názvom, pri každom súbore je
dátumposlednejúpravy,dásaidentifikovať,ktorýsúborjeposlednýaktorýjeplatný. Naotázkusúdu

uviedol, že takýmto spôsobom žalovanému neoznámil, ako sa má v súboroch orientovať, nakoľko takýto
dotaz od žalovaného nebol kladený. Vypovedal o zvyklosti medzi účastníkmi, tj. že žalovaný dovolil
žalobcovi pracovať na počítači doma s tým, že na druhý deň všetky práce prekopíroval do počítača
žalovaného.

PZ žalovaného poukázala na tento popis žalobcu, ktorý v rámci odovzdania diela mal žalobca poskytnúť

žalovanému a pokiaľ uviedol, že tak neurobil, lebo u žalovaného nebol žiadny nástupca, k tomu
poukázala na zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným, ku ktorému si žalobca mal splniť
svoju povinnosť odovzdať predmet zmluvy.Z výsluchu svedka Ing. S. J. na pojednávaní dňa 28.11.2013 súd zistil, že pracoval u žalovaného v
období paralelne so žalobcom, sám pracoval s p. Y. nezávisle na práci žalobcu. V tom čase dostal dva
projekty na rodinné domy v digitálnej podobe, ktoré boli vyhotovené žalobcom, cez USB kľúč boli tieto

prekopírované do počítača svedka, pri kopírovaní bol prítomný svedok aj žalobca a následne svedok
tentoprojektprepracovávalpodľapožiadaviekp.Y.,čosatýkalonosnýchkonštrukcií,malabyťnavrhnutá
iná nosná konštrukcia. Táto práca nesúvisela s prácou žalobcu. Ďalšie projekty, ktoré vypracoval p.
Sojka, už svedok po jeho odchode od žalovaného nedostal. Potvrdil, že čestné prehlásenie zo dňa
4.1.2012 podpísal. Na otázku súdu, či dostal aj iné projekty, aby v nich pokračoval po žalobcovi v čase,

keď už tam žalobca nepracoval, uviedol, že takéto už nedostal, u žalovaného pracoval po odchode
žalobcu cca mesiac, dva, nevedel o tom, že by bol v tomto čase prijatý ďalší architekt.

Súd zamietol návrhy na dokazovanie PZ žalovaného výsluchom svedka p. Y. Y., ktorý podľa PZ
žalovaného bol v tom čase študent architektúry a spolupracoval, ako o tom vypovedal svedok p. J., so
svedkom ohľadne statiky v rozpracovaných projektoch a mal by vypovedať na okolnosti, čo sa stalo
po tom, keď žalobca iba zanechal počítač v sídle žalovaného. Podľa názoru súdu nebolo relevantné k

posúdeniu žalobou uplatneného nároku a obrane žalovaného, nakoľko navrhovaný svedok s p. J. riešil
statiku v rozpracovaných projektoch žalobcu a podľa svedka J. táto práca nesúvisela s prácou žalobcu,
jeho vykonanie by bol neúčelný a z uvedeného dôvodu aj nehospodárny.

Podľa § 261 ods. 1 OBZ, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich
vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Podľa § 536 ods. 1 OBZ, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa
zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Podľa § 536 ods. 2 OBZ, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci. pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu,
montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne
zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo

úprava stavby alebo jej časti.

Podľa § 536 ods. 3 OBZ, cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob
jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

Podľa § 542 ods. 1 OBZ, ak zhotoviteľ zhotovuje dielo u objednávateľa, na jeho pozemku alebo na
pozemku, ktorý objednávateľ obstaral, objednávateľ znáša nebezpečenstvo škody na zhotovovanej veci

a je jej vlastníkom, ak zmluva neurčuje niečo iné.

Podľa § 548 ods. 1 OBZ, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v
zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním
diela.

Podľa § 554 ods. 6 OBZ, ak o to požiada ktorákoľvek strana, spíše sa o odovzdaní predmetu diela

zápisnica, ktorú podpíšu obe strany.

Podľa § 556 OBZ, ak dielo spočíva v inom výsledku činnosti než v zhotovení veci, montáži, údržbe,
oprave alebo úprave veci, je zhotoviteľ povinný pri tejto činnosti postupovať v rámci určenom zmluvou
s odbornou starostlivosťou tak, aby sa dosiahol hmotne zachytený výsledok činnosti určený v zmluve.
Zhotoviteľ je povinný hmotne zachytený výsledok odovzdať objednávateľovi.

Podľa § 580 OZ, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu,
zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav
smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

Podľa § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi

porušením povinnosti nevznikne škoda.Kritériom na odlíšenie zmluvy o dielo ako samostatného a typického zmluvného typu od iných
inominátnych zmlúv obsiahnutých v OBZ a OZ je samostatné vykonávanie činnosti (dielo), ktoré smeruje
k dosiahnutiu konkrétneho výsledku a to hmotne zachytiteľného. Tento výsledok sa označuje „predmet

diela“ (§ 554 ods. 1 prvá veta OBZ) a okrem toho, že môže ísť o vec (v zmysle § 119 OZ) súčasne môže
ísť aj o iný hmotne zachytený výsledok inej činnosti (§ 556 OBZ) a tento hmotne zachytený výsledok
(okrem podnikateľskej činnosti v zmysle § 2 ods. 1 OBZ) odlišuje zmluvu o dielo od mandátnej zmluvy.
Potom pri určovaní konkrétneho druhu zmluvy, ktorá je právnym titulom uplatneného nároku žalobcu
proti žalovanému a obrany žalovaného, boli podstatné znaky zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi, a

to v písomnej forme dňa 1.9.2010, teda charakter vykonávanej činnosti, ku ktorej sa žalobca na
základe požiadaviek žalovaného zaviazal podľa čl. I v spojení s čl. III. bod 1. a 2.

Súd zmluvu, ktorú účastníci konania medzi sebou uzatvorili dňa 01.09.2010 v Sučanoch
a ktorú v záhlaví označili ako Mandátna zmluva, tento právny úkon výkladom obsahu tohto právneho
úkonu (§ 35 OZ, § 266 OBZ) vyhodnotil ako Zmluvu o dielo v zmysle ust. § 536 a nasl. OBZ. Tento
zmluvný vzťah vznikol ako obchodno-záväzkový vzťah v súlade s ust. § 261 ods. 1 OBZ, teda medzi

podnikateľmi a pri jeho vzniku sa týkal ich podnikateľskej činnosti. Vychádzajúc z opísaného predmetu
zmluvy podľa čl. I., ktorý sa žalobca zaviazal vykonávať v sídle žalovaného, v zmysle čl. III. bod 1, 2
s potrebnou odbornou starostlivosťou podľa pokynov žalovaného, v súlade so záujmami žalovaného.
Na pojednávaní dňa 20.10.2011 (č.l. 60) žalobca potvrdil, že na základe zadania žalovaného, ústne
alebo prostredníctva mailu, spracovával zadané (konkrétne) činnosti do počítača žalovaného v jeho

sídle. Takto dohodnutý a následne realizovaný predmet zmluvy zodpovedá kritériám zmluvy o dielo, v
danom prípade dielom je v zmysle ust. § 536 OBZ aj hmotne zachytený výsledok inej činnosti, a to
činnosti podľa čl. I. bod 1 zmluvy. V súlade s ust. § 556 OBZ dielo môže spočívať aj v inom výsledku
činnosti než v zhotovení vecí, montáži, údržbe, oprave alebo úprave veci. Pre aplikáciu ustanovení
zmluvyodieloprivytvoreníinéhovýsledkuakoveci (§119OZ)savyžadujesplneniestatusupodnikateľa,

resp. subsumpcia činnosti zhotoviteľa pod vymedzenie ust. § 2 ods. 1 OBZ, čo v danom prípade pri
žalobcovi ako zhotoviteľovi je preukázané výpisom zo živnostenského registra (č. l. 8). Druhým znakom
je hmotne zachytený výsledok činnosti, ktorý zhotoviteľ odovzdáva objednávateľovi. Médium, na ktorom
sa odovzdáva výsledok činnosti zhotoviteľa (predmet diela), je z hľadiska ust. § 119 OZ hodnotené
ako vec v právnom zmysle, ak je spôsobilé byť predmetom odovzdania po vykonaní diela, aj keď

primárne určenie predmetu diela nie je predstavované uložením na médiu (CD, disketa, manuál a
pod.). V danom prípade možno konštatovať naplnenie oboch zákonných predpokladov pre aplikáciu
ustanovení zmluvy o dielo. Pri vymedzení predmetu zmluvy o dielo v zmysle čl. I. v spojení s
čl. III. zmluvy, tj. hmotne zachytený výsledok inej činnosti, odlišuje zmluvu o dielo od mandátnej zmluvy.
Podľa vyjadrenia PZ žalobcu na pojednávaní dňa 25.9.2013 (č.l. 205) žalovaný dával žalobcovi pokyny

(čl. III.2.) na uskutočňovanie činností podľa čl. I., t. z. žalovaný dával žalobcovi čiastkové objednávky
(pokyny) na splnenie činností dohodnutých v čl. I.1. a žalobca následne tieto činnosti vykonával na
počítači v sídle žalovaného. Zmluvu o dielo, ktorú účastníci konania uzatvorili v písomnej forme dňa
1.9.2010 na dobu jedného roka (záverečné ustanovenia, bod 1 - tj. aj obdobia, ktoré sa týka predmetu
sporu), je dôvodné vyhodnotiť ako rámcovú zmluvu o dielo, kde účastníci zmluvného vzťahu si rámcovo

(všeobecne) upravili predmet zmluvy v čl. I. s tým, že v zmysle čl. III. bod 1 a 2 mal žalobca ako
zhotoviteľ uskutočňovať predmet zmluvy o dielo podľa pokynov žalovaného ako objednávateľa, čo
sa preukázateľne, vychádzajúc zo zhodných vyjadrení účastníkov dialo, tj. na základe pokynov -
objednávok žalovaného žalobca vykonával konkrétne dielo, ktoré spočívalo v inom výsledku činnosti
než v zhotovení veci (§ 556 OBZ). Tento predmet zmluvy o dielo bol spôsobilým predmetom odovzdania

po jeho vykonaní. Uzatvorená Rámcová zmluva o dielo medzi účastníkmi konania v písomnej forme dňa
1.9.2010 (č.l. 10-13) bola pre rozhodnutie súdu rozhodujúca pre posúdenie nárokov účastníkov konania,
žalobcu na zaplatenie ceny diela, vyúčtovanej vo faktúre č. 2011 07 (č.l. 14) a žalovaného na zmluvnú
pokutu, ktorú uplatňoval ako obranu v konaní v zmysle dojednania čl. IV. bodu 4 a 5 zmluvy.

Žalobcovi vzniklo právo na odmenu vo výške 1.000,- Eur podľa čl. II. bodu 1 Zmluvy o dielo. Bolo v

konaní preukázané, že žalobca vykonal predmet zmluvy o dielo podľa čl. I. podľa pokynov žalovaného,
ako to bolo dohodnuté v čl. III. bod 1 a 2, aj v mesiaci máj 2011, a to činnosti spísané v prílohe k faktúre
č. 2011 07 (č.l. 15), ktoré činnosti dokončil celkom alebo sa nachádzali v štádiu rozpracovania. Uvedené
bolo preukázané vykonaným dokazovaním na pojednávaní dňa 8.12.2011 konfrontáciou položiek v
zmysle č.l. 15 s vyjadrením žalovaného. Rámcová zmluva o dielo uzatvorená medzi účastníkmi spĺňala

podstatné náležitosti v zmysle ust. § 536 OBZ, tj. okrem dohody ohľadne záväzku zhotoviteľa vykonať
určité dielo v čl. I./1. v spojení čl. III./1.,2. obsahovala aj záväzok žalovaného ako objednávateľa zaplatiťcenu za jeho vykonanie v čl. II./1. zmluvy, vo výške 1.000,- Eur mesačne. Z obsahu čl. II. bod 1 zmluvy
o dielo, aj z vyjadrenia žalovaného na pojednávaní dňa 8.12.2011 bolo nesporné, že medzi účastníkmi
konania bola dohodnutá paušálna odmena 1.000,- Eur za mesiac, pričom rozsah prác za mesiac nebol

jednoznačne stanovený, ale vyplýval zo zvyklostí medzi účastníkmi konania bez vplyvu na paušálnu
cenu diela za príslušný mesiac, pričom vykonaný rozsah prác za mesiac máj bol obvyklý
ako za predchádzajúce mesiace trvania zmluvy. Zo samotného charakteru dohodnutej
odmeny ako „paušálnej“ odmeny za každý mesiac trvania zmluvného vzťahu potom prináleží žalobcovi
ako zhotoviteľovi táto odmena (cena diela) bez ohľadu na rozsah vykonaného diela v danom mesiaci.

Žalobcovitedavnikolnároknazaplateniecenydiela,ktoréžalobcavykonávalpodľapokynovžalovaného
aj za mesiac máj 2011 a ktorú vyúčtoval vo faktúre č. 2011 07 vo výške 1.000,- Eur. Podľa § 536 ods.
1 OBZ, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť
cenu za jeho vykonanie. V súlade s ust. § 548 ods. 1 OBZ objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi
cenu v čase dojednanom v zmluve.

Zmluvný vzťah medzi účastníkmi bol ukončený výpoveďou zo dňa 29.4.2011 (č.l. 16). Doručenie

výpovede žalovanému v mesiaci apríl nebolo sporné s ohľadom na vyjadrenie žalovaného na
pojednávaní dňa 8.12.2011 (č.l. 82). Zmluvný vzťah sa skončil uplynutím výpovednej lehoty v súlade
s bodom 2 záverečných ustanovení Zmluvy o dielo (č.l. 13), t.j. ku dňu 31.5.2011. Ustanovenia OBZ
pri zmluve o dielo majú dispozitívny charakter, okrem vymedzenia podstatných znakov tejto typickej
pomenovanej zmluvy. Pokiaľ sa zmluvné strany dohodli v čl. záverečné ustanovenia v bode 2, že

zmluvné strany (obe) môžu vypovedať túto zmluvu i bezdôvodne v jednomesačnej výpovednej lehote
a táto začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede, tak toto zmluvné
dojednanie neodporuje zákonným ustanoveniam OBZ o zmluve o dielo. V súvislosti s ukončením
zmluvného vzťahu vznikla žalobcovi ako zhotoviteľovi povinnosť podľa čl. IV. bodu 4 Zmluvy o dielo
odovzdaťžalovanémuakoobjednávateľovivšetkypodklady,dokumentyasúvislostisvykonanýmdielom

podľa čl. I./1 a III./1.,2. žalovanému, teda odovzdať predmet zmluvy o dielo v štádiu zhotovenia
- rozpracovanosti, v akom sa ku dňu ukončenia zmluvného vzťahu tento predmet zmluvy o dielo
nachádzal. Bolo nesporné s ohľadom na zhodné vyjadrenia účastníkov a vyplývalo to
aj z charakteru Rámcovej zmluvy o dielo, uzatvorenej medzi účastníkmi dňa 1.9.2010, že predmet
Rámcovej zmluvy o dielo žalobca vykonával podľa pokynov žalovaného tak, že žalobca v príslušnom

období (v mesiaci) činnosti podľa objednávky žalovaného buď dokončil celkom alebo sa nachádzali
v určitom štádiu rozpracovanosti. V súvislosti s ukončením zmluvného vzťahu teda vznikla žalobcovi
ako zhotoviteľovi povinnosť podľa čl. IV. bod 4 zmluvy o dielo odovzdať všetky podklady, dokumenty a
súvislosti s vykonaným dielom objednávateľovi, tj. odovzdať dielo v rozsahu, v akom bolo vyhotovené
ku dňu ukončenia zmluvného vzťahu. Povinnosti zhotoviteľa zodpovedá povinnosť objednávateľa dielo

prevziať, pričom zhotoviteľ bol povinný objednávateľa na prevzatie diela vyzvať, čo sa nestalo. Nemožno
sa stotožniť s argumentáciou žalobcu, že žalobca tým, že ponechal agendu v dispozícii žalovaného,
vykonal právny úkon odovzdania agendy a žalovaný tým, že kontinuálne pokračoval (v
konaní však nepreukázané) v žalobcom rozpracovanej agende, vykonal právny úkon prevzatia agendy.
Úkonu prevzatia (ako dvojstrannému) absentuje neprítomnosť objednávateľa na odovzdaní a prevzatí

predmetu diela z dôvodu, že práve žalobca ako zhotoviteľ žalovaného na prevzatie diela nevyzval, hoci
to bola jeho povinnosť. Keď pri tomto úkone malo dôjsť k vysvetleniu (t. j. odovzdaniu) aj takých
súvislosti, ako ich na pojednávaní dňa 28.11.2013 vysvetlil žalobca a ktoré žalovaný počas celého
konania namietal, tj. potrebnú súčinnosť (odovzdanie o.i. aj súvislostí), aby žalovaný mohol pokračovať
v žalobcom rozpracovaných veciach podľa zmluvy o dielo plynule aj po ukončení zmluvy so žalobcom.

Nedošlo ani k čiastkovému odovzdaniu - odsúhlaseniu výkazu činnosti k faktúre za mesiac máj, čo bola
prax, ktorú strany medzi sebou zaviedli po uzavretí zmluvy, to preukazuje text listu žalobcu na č. l. 18:
„...ja nie som povinný Vám dať prílohu podpísať, alebo ako ste to Vy nazval - schvaľovať. To, že sa to
tak dialo po minulé mesiace, bolo iba prejavom mojej dobrej vôle vyjsť v ústrety Vašim požiadavkám,
ktoré ste si vymysleli behom našej spolupráce.“

Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný. Súd v tejto súvislosti poukazuje, že zmluvné dojednanie čl. IV. bodu 4 a 5 nemožno vykladať
izolované od celého obsahu zmluvy; pre vyhodnotenie určitosti tohto zmluvného dojednania je potrebné
vychádzať z celého obsahu zmluvy o dielo, predovšetkým dojednania ohľadne predmetu Rámcovej
zmluvy o dielo podľa čl. I. a z tohto vychádzať pri určení, čo bolo predmetom odovzdania v prípade

ukončenia zmluvy, potom je nesporné, že predmetom odovzdania je to, čo mal žalobca podľa tejtozmluvy plniť - činnosti opísané v čl. I. bod 1, v súlade s dojednaním čl. I. bod II. podľa pokynov
žalovaného, práve tieto činnosti, ktoré pre žalovaného mal vykonávať, mal potom povinnosť v zmysle
čl. IV. bodu 4 druhá veta Zmluvy o dielo odovzdať žalovanému v prípade ukončenia zmluvy, teda všetky

podklady, dokumenty, ktoré vytvoril pri plnení svojho záväzku - pri vykonávaní činností opísaných v
čl. I. podľa pokynov žalovaného mal pri ukončení zmluvného vzťahu žalovanému odovzdať. Ako to
uviedla aj PZ žalovaného na pojednávaní dňa 25.9.2013 (č.l. 205/rub), tj. že žalobca „vypracovával
pre žalovaného jednotlivé diela a po ukončení spolupráce mal práve tieto jednotlivé diela v tom štádiu
rozpracovanosti, ako sa nachádzali, odovzdať žalovanému a to aj z toho dôvodu, aby žalovaný nemusel

za prácu, ktorú už zaplatil žalobcovi, znovu zadávať tretiemu subjektu a túto prácu znova zaplatiť
tretiemu subjektu“. Potom správne PZ žalovaného uviedla, že sporné zmluvné dojednanie (čl. IV. bod
4) „ ... toto sa viaže na vykonané dielo podľa predmetu zmluvy.“ Výkladom tohto zmluvného dojednania
postupom podľa § 266 OBZ, tj. vo väzbe na celý obsah zmluvy, predovšetkým k predmetu Rámcovej
zmluvy o dielo podľa čl. I. v spojení s čl. III. bod 1, 2 Zmluvy o dielo je dôvodné vykladať tak, že
prejav vôle zachytený v písomnej forme v čl. IV. nevzbudzuje pochybnosti o obsahu právneho úkonu a

pokiaľ ide o posudzovanie vzájomných práv a povinností, ktoré z tohto zmluvného dojedania vyplývajú,
súd konštatuje zrozumiteľnosť, pokiaľ ide o vymedzenie zmluvnej povinnosti, ktorá je zabezpečená
dohodnutou zmluvnou pokutou v čl. IV. bod 5, tj. vymedzenie zmluvnej povinnosti žalobcu odovzdať
predmet Rámcovej zmluvy o dielo ku dňu ukončenia zmluvného vzťahu - vykonané činnosti opísané
v čl. I. bod 1 podľa pokynov žalovaného (čl. III. bod 1,2 Zmluvy o dielo) v štádiu vyhotovenia diela

(rozpracovanosti), v akom sa nachádzali ku dňu ukončenia zmluvy - dosiahnutý hmotne zachytený
výsledok činnosti určený v zmluve; a práve z dôvodu, že tento sa mohol nachádzať v rôznom štádiu
rozpracovanosti, boli pre žalovaného dôležité aj súvislosti (ich odovzdanie pri ukončení zmluvy) s
vykonaným dielom, ako to odôvodňovala aj PZ žalovaného. Za porušenie tejto zmluvnej povinnosti
bola dohodnutá zmluvná pokuta v čl. IV. bod 5 Zmluvy o dielo, v písomnej forme, vo výške 10.000,- Eur,

je potom platné dojednanie ohľadne zmluvnej pokuty v súlade s ust. § 544 OZ, keď práve Rámcová
zmluva o dielo podpísaná účastníkmi dňa 1.9.2010 v Sučanoch bola rozhodujúca pre posúdenie aj
nároku žalovaného vo vzťahu k žalobcovi na zaplatenie zmluvnej pokuty.

Bolo v konaní preukázané, že žalobca ako zhotoviteľ podľa pokynov - objednávok žalovaného, zhotovil
dielo, buď celkom alebo v určitom štádiu rozpracovanosti, ako vyplynulo z prílohy k faktúre č. 2011 07

(č.l. 15), dokazovaním na pojednávaní dňa 8.12.2011 konfrontáciou uvedených položiek so žalovaným.
Nedošlo k odovzdaniu týchto činností - hmotne zachyteného výsledku žalobcom žalovanému, nakoľko
došlo k ukončeniu činnosti žalobcu, ako to predpokladá zmluvné dojednanie čl. IV. bod 4 druhá veta
Zmluvy o dielo, tj. všetkých podkladov, dokumentov a súvislosti s vykonaným dielom, (za celú dobu
trvania zmluvy), a to ani spôsobom, ktorý podľa praxe zmluvné strany zaviedli, čo preukazuje list

žalobcu žalovanému na č. l. 18. Pokiaľ žalobca a PZ žalobcu trvali na tom, že k odovzdaniu došlo,
pretože žalobca vykonával úkony na technických zariadeniach žalovaného a sú uložené v jeho počítači,
ktorý je v dispozícií žalovaného, čo medzi účastníkmi konania nie je sporné, súd uvedené nevyhodnotil
ako odovzdanie všetkých podkladov, dokumentov a súvislostí s vykonaným dielom v zmysle čl. IV.
bodu 4 Zmluvy o dielo a ani podľa zaužívanej praxe. Totožne so stanoviskom PZ žalovaného súd

uvádza, že za odovzdanie nie je možné považovať iba zanechanie počítača v sídle žalobcu. Uvedenú,
v konaní nespornú skutočnosť s ohľadom na zhodné vyjadrenia účastníkov je dôvodné vyhodnotiť v
zmysle ust. § 542 ods. 1 OBZ a teda má vplyv na úpravu režimu pokiaľ ide o nebezpečenstvo škody
na zhotovovanej veci, na zodpovednosť na škodu zhotovovanej veci a i. Nemožno potom uvedené
(ponechanie počítača, na ktorom žalobca vykonával predmet zmluvy o dielo v sídle žalovaného na

jeho počítači) vyhodnotiť ako splnenie povinnosti žalobcu podľa čl. IV. bod 4 druhá veta; z uvedených
dôvodov súd prijal záver, že žalobca predmet zmluvy žalovanému neodovzdal. Odovzdanie nevyplýva
ani z faktických úkonov zmluvných strán, ako to tvrdil žalobca (na strane žalobcu faktickým úkonom
malo byť ponechanie počítača s vypracovanou agendou u žalovaného - k tomu odôvodnenie vyššie, na
strane žalovaného kontinuálne pokračovanie v rozpracovaných projektoch žalobcom - uvedené nebolo

v konaní preukázané). Čestné prehlásenie Ing. S. J. (č.l. 211) nepreukazuje, že žalovaný kontinuálne
pokračoval v činnostiach, ktoré ako hmotne zachytený výsledok mal žalobca zanechať v počítači
žalovaného v jeho sídle, nakoľko Ing. S. J. nenadväzoval na činnosti žalobcu; ako o tom vypovedal
na pojednávaní dňa 28.11.2013, vykonával práce síce na projekte (diele), ktorý vyhotovil
žalobca,alejehočinnosť,týkajúcasastatiky,nesúviselasčinnosťoužalobcu,tedanebolapokračovaním

v nedokončenej (rozpracovanej) činnosti žalobcu, tj. kontinuálne nepokračoval v diele, ktoré vyhotovil
žalobca pre žalovaného. Po odchode žalobcu mu ďalší projekt vypracovaný žalobcom
predložený nebol. Súd pre úplnosť uvádza, že aj v prípade, ak by žalovaný pokračoval vhmotne zachytenom výsledku činnosti žalobcu kontinuálne, uvedené nemá vplyv na splnenie povinnosti
žalobcu odovzdať všetky podklady, dokumenty a súvislosti s vykonaným dielom žalovanému, nakoľko
odovzdanie je dvojstranným právnym úkonom, tj. povinnosti zhotoviteľa odovzdať všetky podklady,

dokumenty a súvislosti s vykonaným dielom objednávateľovi zodpovedá povinnosť objednávateľa tieto
prevziať, pričom zhotoviteľ (žalobca) bol povinný objednávateľa (žalovaného) na prevzatie diela vyzvať,
čo sa preukázateľne nestalo a čo podľa vyjadrenia žalovaného spôsobilo žalovanému problémy práve
v tom, aby mohol bez problémov v rozpracovaných projektoch (predmete diela) pokračovať
a duplicitne neplatiť cenu diela, za ktoré už zaplatil žalobcovi. Vychádzajúc z ust. § 35 ods. 3 OZ, podľa

ktorého právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia
obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil a chráni sa dobromyseľnosť
toho, komu bol právny úkon určený. Vychádzajúc z prejavenej vôle žalobcu, ponechanie počítača v sídle
žalovaného po doručení výpovede zmluvy bez ďalšieho (vyzvania žalovaného k odovzdaniu) nevylučuje
pochybnosti o tom, že tu bola vôľa odovzdať predmet zmluvy o dielo v zmysle činností opísaných
podľa čl. I. v spojení s čl. III. bod 1 a 2 Zmluvy o dielo žalovanému ako splnenie povinnosti podľa

čl. IV. bod 4. Tento konkludentný prejav žalobcu (ponechanie počítača v sídle žalovaného) vzbudzuje
pochybnosti o tom, že žalobca chcel odovzdať predmet zmluvy o dielo žalovanému jednak z dôvodu, že
bežne zanechával počítač v sídle žalovaného počas trvania spolupráce založenej Rámcovou zmluvou
o dielo a jednak z dôvodu, že z praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli („...že sa to tak dialo po minulé
mesiace, bolo iba prejavom mojej dobrej vôle vyjsť v ústrety Vašim požiadavkám, ktoré ste si vymysleli

behom našej spolupráce.“), bolo medzi zmluvnými stranami zavedené aj čiastkové odovzdávanie
jednotlivých, aj rozpracovaných diel. Žalobca nepoužil žiadny vyjadrovaní prostriedok (obvyklý) na
vyjadrenie jeho vôle odovzdať predmet zmluvy o dielo, z ktorého by žalovaný mohol usúdiť takúto vôľu.
S ohľadom na zaužívanú prax medzi účastníkmi (zanechávanie počítača v sídle žalovaného počas
celej doby spolupráce) potom bolo dôvodné na strane žalovaného očakávať pri ukončení spolupráce

odovzdanie, ako o tom vypovedal konateľ žalovaného na pojednávaní dňa 8.12.2011, že akt odovzdania
si predstavoval tak, že žalobca ho oboznámi s jednotlivými súbormi, tj. že ho na prevzatie diela vyzve,
čo bola zmluvná povinnosť žalobcu a nie povinnosť žalovaného požiadať o odovzdanie diela.

Predsúdna korešpondencia medzi žalobcom a žalovaným nie je relevantná na posúdenie
dôvodnosti nároku žalobcu (zaplatenie ceny diela) a žalovaného (nárok na zmluvnú

pokutu). Podstatným pre posúdenie nárokov uplatnených v tomto konaní bolo vyhodnotenie, či vznikol
nárok na zaplatenie ceny diela (odôvodnenie viď vyššie) a či vznikli zmluvné a zákonné predpoklady
pre nárok žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty. Preukázateľne k ukončeniu zmluvného vzťahu
medzi žalobcom a žalovaným došlo 31.5.2011 (odôvodnenie viď vyššie). S touto skutočnosťou zmluvné
strany spájali povinnosť žalobcu v zmysle čl. IV. bod 4 druhá veta Zmluvy o dielo, a za jej nesplnenie

bola dohodnutá zmluvná pokuta. Súd vyhodnotil, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu zmluvnej
povinnosti, ktorá bola zabezpečená zmluvnou pokutou v zmysle čl. IV. bod 5 Zmluvy o dielo a bolo
na žalovanom, či si zmluvnú pokutu uplatní, ak áno, či v celom dohodnutom rozsahu alebo len
čiastočne. Pre posúdenie nároku na zmluvnú pokutu bolo rozhodné správanie sa zmluvných strán v
momente porušenia zmluvnej povinnosti, tj. ku dňu ukončenia zmluvy. Samotné ponechanie počítača

(konkludentné správanie, mlčanie) samo osobe nemožno považovať za prejav vôle, pokiaľ nie je zrejmé,
(čo nebolo, ako bolo uvedené vyššie), že vôľa žalobcu odovzdať predmet zmluvy o dielo sa prejavuje
práve týmto konkludentným správaním. Toto konkludentné správanie žalobcu nebol dostatočne určitý
prejav odovzdania vo vzťahu k žalovanému s ohľadom na dohodu účastníkov zmluvného vzťahu, že
žalobca bude zhotovovať vec u žalovaného a na ich zavedenú prax, preto ako neurčitý úkon by

bol v zmysle § 37 OZ neplatným právnym úkonom. Žalovaný zanechaním počítača v jeho sídle bez
výzvy žalobcu na odovzdanie nemohol usúdiť právnemu úkonu žalobcu - odovzdaniu. Žalobca vyzval
žalovaného až nedatovaným listom (č.l. 135) po začatí súdneho konania, tj. v čase, keď na strane
žalovaného ako objednávateľa už vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa čl. IV. bodu 5
Zmluvy o dielo v rozsahu 10.000,- Eur. Sumu 1.000,- Eur z tohto nároku, ako svoju pohľadávku voči

žalobcovi, žalovaný započítal v odpore proti platobnému rozkazu (č.l. 26) a následne na pojednávaní
dňa 8.12.2011 s nárokom žalobcu podľa faktúry č. 2011 07. K započítaniu došlo v rozsahu 1.000,-
Eur. Nárok žalobcu zanikol započítaním podľa § 580 a nasl. OBZ, nakoľko žalobca a žalovaný mali
vzájomné pohľadávky rovnakého druhu. Splatnosť zmluvnej pokuty nastala 30 dní od zistenia porušenia
tohto záväzku. Čas, kedy došlo k zisteniu porušenia záväzku, súd vyhodnotil inak ako PZ žalovaného.

Záväzok bol porušený dňom, kedy došlo k zániku zmluvy, tj. 31.5.2011, t.z., že v tento deň došlo aj k
zisteniu porušenia uvedeného záväzku, nebolo povinnosťou žalovaného podľa uvedeného zmluvného
dojednania upozorniť žalobcu na porušenie jeho povinnosti. Splatnosť zmluvnej pokuty podľa čl. č. IV.bod 5 Zmluvy o dielo potom nastala 30.9.2011. Podľa § 340 ods. 1 OBZ dlžník je povinný záväzok splniť
v čase určenom v zmluve. Nárok žalobcu na zaplatenie ceny diela za mesiac máj bol splatný 30.6.2011
v zmysle čl. II. bod 1 Zmluvy o dielo a § 548 ods. 1 prvá veta OBZ. V čase úkonu započítania v odpore

proti platobnému rozkazu, ktorý bol žalobcovi doručený 27.9.2011, bola pohľadávka žalovaného titulom
nároku na zmluvnú pokutu podľa . IV. bodu 5 Zmluvy o dielo splatná. Z uvedeného vyplýva, že nárok
žalobcu zanikol okamihom, keď sa vzájomné pohľadávky účastníkov konania stretli, tj. dňa 30.6.2011.
Z uvedeného dôvodu súd žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP. Žalovanému, ktorý mal v konaní úspech, priznal

náhradu trov konania v celkovej výške 616,25 Eur. Náhradu trov konania priznal súd titulom zaplateného
súdneho poplatku za odpor vo výške 60,- Eur a titulom trov právneho zastúpenia podľa Vyhlášky č.
655/04 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vzniklo právo na
náhradu za 7 úkonov právnej služby á 61,41 Eur: 1. prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 9.9.2011;
2. podanie oporu proti platobnému rozkazu zo dňa 14.9.2011, 3. účasť na pojednávaní dňa 20.10.2011,
4. účasť na pojednávaní konanom dňa 8.12.2011, 5. účasť na pojednávaní dňa 26.1.2012, 6. účasť

na pojednávaní dňa 25.9.2013, 7. účasť na pojednávaní dňa 28.11.2013, 7x režijný paušál - 4x v roku
2011 á 7,41 Eur, 1x v roku 2012 7,63 Eur a v 2x v roku 2013 á 7,81 Eur; 20 % DPH Eur. Uplatnené
trovy právneho zastúpenia 556,25 Eur boli v súlade s Vyhláškou č. 655/04 Z. z.