Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. jún 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 27Sp/15/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200320
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6014200320.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci

navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 proti odporcovi:
Okresný úrad Banská Štiavnica, katastrálny odbor, Križovatka 4, 969 01 Banská Štiavnica za účasti:
W. H., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. O. XXXX/X, O. B. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
odporcu č. V-921/2013 zo dňa 28.01.2014 takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporcu č. V - 921/2013 zo dňa 28.01.2014 p o t v r d z u j e.
Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 35,- Eur na účet Krajského súdu v Banskej

Bystrici v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ - Pohotovosť s.r.o. Bratislava sa návrhom, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu
odporcu, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia odporcu č. V-921/2013 zo dňa 28.01.2014.
Predmetným rozhodnutím odporca zamietol návrh na vklad záložného práva podľa § 31 ods. 3 zák. č.
162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Katastrálny zákon“). V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ doručil na
správny orgán návrh na vklad záložného práva titulom Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-
RAČ uzavretej dňa 05.11.2013 medzi záložným veriteľom Pohotovosť s.r.o. Bratislava a záložcom W. H.,

O. Štiavnica v zastúpení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava, predmetom ktorej
sú nehnuteľnosti evidované v k.ú. O. B. zapísané na LV č. XXXX (stavba - rodinný dom súp. č. XXXX
vrátane pozemku CKN parc. č. 1220, zastavané plochy a nádvoria o výmere 169 m2 všetko v BSM v
podiele 1/1). Odporca svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po preskúmaní návrhu a príloh zistil, že nie
sú splnené podmienky na povolenie vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností z nasledovných
dôvodov:
- dohoda o splnomocnení musí byť dostatočne jasne a zrozumiteľne formulovaná tak, aby bolo uvedené,

na aké úkony a v akom rozsahu a za akým účelom je splnomocnenec oprávnený za zastúpeného
konať. Predložená dohoda o splnomocnení obsahuje však splnomocnenie na uzavretie záložnej
zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzavretia záložného práva sú v splnomocniteľovom vlastníctve
alebo spoluvlastníctve a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom LV ako formy zabezpečenia
splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere,
- zo zmluvy o zriadení záložného práva je zrejmé, že bola podpísaná zástupcom ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci, Bratislava na základe dohody o splnomocnení,

- časti zmluvy o zriadení záložného práva sú vyhotovené zoskenovaním výpisov z LV vyhotovených z
verejne prístupnej webovej stránky www.katasterportal.sk,
- dňa 07.11.2013 sa na katastrálny odbor dostavila p. W. H. a vyjadrila sa k podanému návrhu na vklad
záložnéhoprávač.V769/2013(návrhnavkladzáložnéhoprávanazákladeZmluvyozriadenízáložnéhopráva, v ktorej je ako záložca jej manžel Q. H.). Obsah jej vyjadrenia je súčasťou úradného záznamu
zo 07.11.2013, v ktorom objasnila postup pracovníčky spoločnosti Pohotovosť spočívajúci v tom, že jej
manželodpracovníčkyPohotovostidostalúplnečistétlačivozaúčelomúradnéhoosvedčeniaapodpisu,

pričom pracovníčka Pohotovosti neinformovala, že na nehnuteľnosti bude zriadené záložné právo.
Úver mal byť splácaný formou mesačných splátok, avšak rodina sa dostala do vážnych problémov. Vo
vyjadrení W. H. ďalej uviedla, že uzavretie zmluvy o zriadení záložného práva s ňou nikto neprerokoval.
Majetok je v BSM manželov a zriadenie záložného práva na takýto majetok nie je bežnou vecou pri
hospodárení manželov, ktorú by jeden z manželov mohol urobiť bez vedomia druhého manžela. Preto

považuje dohodu o splnomocnení v prospech ProHelp a zmluvu o zriadení záložného práva za uzavreté
v rozpore so zákonom, a teda neplatné. Vzhľadom na toto vyjadrenie W. H. sa podľa odporcu dá
oprávnene predpokladať, že okolnosti podpísania dohody o splnomocnení - zmluvy o úvere a Zmluvy
o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-RAČ, ktorá bola podpísaná 05.11.2013, teda zmluvy, kde je
záložcom W. H., sú rovnaké. Z jej vyjadrenia vyplýva, že pracovníčka spoločnosti Pohotovosť nikdy
neinformovala, že na nehnuteľnosti v BSM bude zriadené záložné právo,

- postup združenia ProHelp pri uzatvorení záložnej zmluvy je v rozpore s cieľmi združenia, ktoré sú
formulované v čl. II stanov združenia, keďže neochraňuje záujmy účastníka, ale záujmy spoločnosti
Pohotovosť s.r.o.,
- dohoda o splnomocnení je vyhotovená formou predtlače (formulár), do ktorej sú ručne dopísané údaje
o nehnuteľnostiach, pričom nie je zrejmé, kedy a kto tieto údaje do predtlače dopisoval (viditeľne ide

o dva rôzne typy písma). Dlžníkovi ako splnomocniteľovi teda nebol známy rozsah splnomocnencovho
oprávnenia. Rukou písané záhlavie dohody o splnomocnení zrejme písala iná osoba, ako údaje o
nehnuteľnostiach, keďže ide viditeľne o rôzne typy písma,
- zmluva o úvere bola W. H. podpísaná 07.12.2012, dohoda o splnomocnení v prospech ProHelp bola
dlžníčkou podpísaná rovnako 07.12.2012,

- predseda združenia ProHelp p. V. Q. dohodu o splnomocnení podpisoval 07.12.2012 v Bratislave.
Keďže v tento deň boli súčasne vyplatené finančné prostriedky - potvrdenie o prevzatí je súčasťou
zmluvyoúvere,dásapodľaodporcuoprávnenepredpokladať,žepodpísaniesplnomocneniavprospech
ProHelp bolo podmienkou na poskytnutie úveru, čo však treba považovať za neprijateľnú zmluvnú
podmienku,

- z nijakej listiny nie je zrejmé, že sa W. H. dozvedela o prijatí splnomocnenia združením
občianskoprávnej pomoci ProHelp, teda nie je preukázané, že splnomocnenie bolo vôbec platne
udelené,
- nehnuteľnosti evidované v k.ú. O. B. na LV č. XXX, LV č. XXX-XXXX sú v BSM Q. H. a W.
H., rod. K.. Zmluva o zriadení záložného práva však bola uzavretá splnomocnencom (na základe

dohody o splnomocnení) len za W. H.. Zriadenie záložného práva na nehnuteľnosti však podľa
odporcu nemožno považovať za bežnú vec, ktorú môže jeden z manželov vybavovať a podpisovať bez
výslovného písomného splnomocnenia druhého manžela. Z vyššie uvedených dôkazov odporca vyvodil,
že splnomocnený zástupca ProHelp nebol pri tom, keď W. H. podpisovala také závažné listiny, ako je
dohoda o splnomocnení a zmluva o úvere, nikto z ProHelp jej nič nevysvetlil, ani v ničom neposkytol

pomoc.
Za ďalšiu prekážku povolenia vkladu záložného práva odporca považoval skutočnosť, že záložnú
zmluvu za záložcu podpísala osoba, ktorú presadil záložný veriteľ Pohotovosť s.r.o. Bratislava.
Dohoda o splnomocnení je vyhotovená formou predtlače, určenie splnomocnenca má podobu zmluvnej
podmienky, takže záložca ako splnomocniteľ nemal možnosť ovplyvniť výber osoby, ktorá ho má v tak

závažnej veci ako je podpísanie záložnej zmluvy zastupovať. Pri takomto koncipovaní splnomocnenia,
keď bol vopred vypísaný jediný variant zástupcu zakomponovaný priamo do už vopred pripravenej
dohody o splnomocnení, nemožno pri zvolení si splnomocneného zástupcu hovoriť o slobodnej vôli
splnomocniteľa a splnomocniteľovi - dlžníkovi tak bolo odňaté právo slobodne sa rozhodnúť, kto ho
bude zastupovať v jeho záležitostiach. Skutočnosť, že dohoda o splnomocnení bola splnomocniteľkou

podpísaná v rovnaký deň ako úverová zmluva nasvedčuje tomu, že uzavretie úverovej zmluvy bolo
podmienené podpísaním splnomocnenia v prospech ProHelp. Rovnaký dátum súčasne nasvedčuje
tomu, že poskytnutie úveru bolo podmienené podpísaním dohody o splnomocnení, čo je neprijateľná
zmluvná podmienka. Konanie ProHelp a Pohotovosti je teda podľa odporcu konaním v zhode a na úkor
W. H., čo spochybňuje rovnosť a vyváženosť účastníkov zmluvného vzťahu. Rovnako z dojednaných

vopred vpísaných podmienok dohody o splnomocnení (bod III. 5. veta) vyplýva, že účelom konania na
základe splnomocnenia je zabezpečenie splnenia splnomocniteľovho (dlžníkovho) záväzku zo zmluvy
o úvere, čo spochybňuje konanie splnomocnenca v záujme splnomocniteľa. Dohoda o splnomocnení
v takomto prípade je podľa odporcu absolútne neplatnou pre jej rozpor s § 22 ods. 2 OZ, pretožezáujmy ProHelp - združenia občianskoprávnej pomoci sú v zrejmom rozpore so záujmami zastúpeného.
Nakoľko splnomocnenie nebolo udelené platne, nemohli nadobudnúť právne účinky ani neskoršie
úkony uskutočnené splnomocnencom na základe takéhoto splnomocnenia. Odporca vyvodil záver, že

neplatná je preto i Zmluva o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-RAČ z 05.11.2013. Odporca v
odôvodnení ďalej konštatoval, že záložkyňa ako spotrebiteľ nemôže byť zaviazaná zo zmluvy o zriadení
záložného práva, ktorú osobne neuzavrela a z ktorej jej hrozí nenapraviteľná ujma spočívajúca v
možnej strane nehnuteľného majetku, o možnosti ktorej nebola riadne oboznámená ani v zmluve o
úvere, ani v dohode o splnomocnení. Na základe úkonov záložného veriteľa a splnomocnenca, ktorí

konali v zhode, sa mohlo stať, že o tom, že na nehnuteľnosti bolo zriadené záložné právo v prospech
záložného veriteľa, sa záložca (dlžník) dozvie až doručením rozhodnutia správneho orgánu o povolení
vkladu záložného práva. Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na to, že postup
Pohotovosti s.r.o. pri uzatváraní dohôd o splnomocnení, v ktorých ako splnomocnenec vystupuje osoba,
ktorú presadil záložný veriteľ a záložných zmlúv, ktoré za spotrebiteľov podpísala táto osoba, ktorá
bola predformulovaná v dohode o splnomocnení, uvedená na návrh Pohotovosti s.r.o. Bratislava, už

bol predmetom preskúmavania súdom, keď v obdobnej veci Najvyšší súd SR vydal rozsudok sp. zn.
10Sžr/136/2012. Pohotovosť s.r.o. má teda vedomosť o tom, že súdy považujú dohody o splnomocnení
a zmluvu o zriadení záložného práva za neprijateľné a absolútne neplatné. Pohotovosť s.r.o. napriek
tomu pokračuje vo svojom konaní, ktoré ohrozuje práva a poškodzuje oprávnené záujmy spotrebiteľov a
ktoré je spôsobilé privodiť spotrebiteľom nenapraviteľné ujmy v ich majetkovej sfére znamenajúce trvalé

straty vlastníckeho práva nehnuteľného majetku. Odporca poukázal na ustanovenia zák. č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa a na to, že odporcu je potrebné považovať v zmysle § 19 ods. 1 písm. b/ zák.
č. 270/2007 Z.z. za štátny orgán, ktorý realizuje záväzky štátu vyplývajúce zo Smernice Rady č. 93/13/
EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola premietnutá
do Občianskeho zákonníka (OZ) a do zák. č. 250/2007 Z.z.. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti

odporca s poukazom na § 39 OZ dospel k záveru, že dohoda o splnomocnení a Zmluva o zriadení
záložného práva č. XXX/XXXX-RAČ sú absolútne neplatné, k čomu musel prihliadať ex offo. Vzhľadom
na to odporca návrh na vklad s poukazom na § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona zamietol.
Proti predmetnému rozhodnutiu správneho orgánu podal v zákonnej lehote navrhovateľ - odvolateľ
opravný prostriedok, žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na

ďalšie konanie, pretože správny orgán nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s
predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový
stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocniteľovi nesprávne právne posúdil. Odvolateľ
poukázal na to, že z ust. § 46 Správneho poriadku a ust. § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona vyplývajú
zákonné povinnosti odporcu o náležitom zistení skutkového stavu a o posúdení platnosti zmluvy,

či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a
zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti. Dohoda o splnomocnení je podľa odvolateľa uzavretá riadne,
v súlade s príslušnými ustanoveniami OZ o zastúpení a spĺňa všetky náležitosti platného právneho
úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Podľa odvolateľa sa záložca
sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o úvere, a preto

udelil plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy. Splnomocnenec je preto oprávnený v jeho mene
nakladať s nehnuteľnosťami záložcu. Odvolateľ nesúhlasil s tvrdením správneho orgánu, podľa ktorého
navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať a dlžník nemal možnosť sám
sa rozhodnúť, kto ho bude zastupovať, pretože v danom prípade ide o ničím nepodložené predpoklady
odporcu, ktoré nevychádzajú z objektívne zisteného skutkového stavu. Pokiaľ sa správny orgán

obmedzil len na konštatovanie, že záložca - dlžník nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca, takáto
správna úvaha nespĺňa základné kritériá odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu podľa § 47 ods. 3
Správneho poriadku, a preto je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Pokiaľ správny
orgán vidí neprípustnosť predmetného plnomocenstva v dôvode uvedenom v ust. § 22 ods. 2 OZ,
odvolateľ poukázal na to, že nie je dôležitá samotná možnosť rozporu alebo pochybnosti o nestrannosti

zástupcu, rozpor musí reálne existovať. Dohoda o splnomocnení je dvojstranným právnym úkonom,
ktorý bol uzatvorený bez akejkoľvek účasti veriteľa, veriteľ sa na ňom nepodieľal a z jeho obsahu
nevyplýva, že by bol súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Zo spisu správneho orgánu tiež
nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu dokonca
navrhol. Predložené plnomocenstvo je podľa odvolateľa samostatným právnym úkonom uzavretým

medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie
a správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval, alebo ovplyvňoval
jeho obsah. Uvedenie predtlače záložného veriteľa zástupcu v dohode o splnomocnení argumentačne
použité v rozhodnutí podľa odvolateľa neobstojí. Pokiaľ správny orgán z týchto skutočností vyvodzuje,že na základe toho záložný veriteľ svojím spôsobom určil zástupcu pre dlžníka, ide o záver nemajúci
oporu v listinách tvoriacich obsah správneho spisu a správny orgán ani nevykonal žiadne iné dôkazy na
preukázanie správnosti tohto tvrdenia. Pokiaľ sa týka námietok ohľadom neurčitosti a nezrozumiteľnosti

právneho úkonu - dohody o splnomocnení, odvolateľ s touto argumentáciou nesúhlasil a poukázal na
to, že platná právna úprava nevyžaduje na platnosť dohody o plnej moci, ktorou sa účastníci dohodnú
na zastupovanie pri uzatvorení záložnej zmluvy osobitné náležitosti pre obsah takejto dohody. Z textu
splnomocnenia je podľa odvolateľa nepochybné, že predmetom záložnej zmluvy, na uzatvorenej ktorej
mal byť splnomocnený zástupca, môže byť ktorákoľvek nehnuteľnosť vo vlastníctve splnomocniteľa.

Text nepripúšťa žiadnu pochybnosť o tom, čo môže byť predmetom zálohu. Odvolateľ sa napokon
nestotožnil ani s právnym názorom správneho orgánu, ktorým poukázal na absolútnu neplatnosť
dohody o splnomocnení s odvolaním sa na § 53 ods. 1 OZ, t.j. pre neprijateľnú zmluvnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve. Vyslovil názor, že dohodu o splnomocnení uzatvorenú medzi splnomocniteľom
a splnomocnencom nemožno posudzovať podľa ustanovení OZ o spotrebiteľských zmluvách, dohoda
o plnomocenstve nespĺňa zákonné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, a teda sa na ňu ani nevzťahujú

ust. § 53 OZ o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ktoré správny
orgán odkazuje v napadnutom rozhodnutí. Rovnako irelevantná je argumentácia správneho orgánu
vo vzťahu k tomu, že v zmluve o zriadení záložného práva sú niektoré časti týkajúce sa identifikácie
nehnuteľností vyhotovené zoskenovaním výpisov z LV. Odvolateľ ďalej poukázal na ust. § 40a OZ
upravujúce dôvody neplatnosti právneho úkonu a ust. § 145 ods. 1 a 2 OZ, v zmysle ktorých platí,

že relatívne neplatný právny úkon vyvoláva všetky účinky ako platný právny úkon, avšak tieto účinky
pôsobia len do okamihu dovolania sa právnej skutočnosti opodstatňujúcej záver o relatívnej neplatnosti.
Právny úkon je teda podmienečne platný. Bez dovolania sa relatívnej neplatnosti je právny úkon platný
a súd či iný orgán právnej ochrany bez tohto jednostranného právneho úkonu nemôže z úradnej
povinnosti prihliadnuť na relatívnu neplatnosť. Bežné veci týkajúce sa spoločnej veci môže vybavovať

každý z manželov a v ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov, inak je právny úkon v
zmysle § 40a neplatný, avšak za predpokladu, že druhý z manželov sa tejto neplatnosti dovoláva. Bez
dovolania sa relatívnej neplatnosti je právny úkon platný a aj správny orgán je zásadne povinný, ak niet
dovolania sa relatívnej neplatnosti, povoliť vklad vlastníctva, resp. záložného práva k nehnuteľnostiam
bez ohľadu na to, že právny úkon je relatívne neplatný a v prípade nečinnosti účastníkov konania by

odporcamuselvkladpovoliť.Kzáveruodporcuonepomeremedzivýškouzabezpečovanejpohľadávkya
hodnotounehnuteľností,ktorésúpredmetomzmluvyozriadenízáložnéhopráva,ktorýnepomerjepodľa
názoru správneho orgánu v rozpore so dobrými mravmi, odvolateľ namietal, že takéto odôvodnenie je
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 04.03.2014 uviedol, že dôvody uvedené odvolateľom
považujezaúčelovéaničnemeniacenaskutočnosti,ženazákladeneplatnéhoprávnehoúkonunemôže
byť povolený vklad záložného práva. Namietal, že niektoré časti odôvodnenia odvolania nezodpovedajú
odôvodneniurozhodnutiaodporcu.Odporcatrvalnaodôvodnenísvojhorozhodnutiaozamietnutínávrhu
a k dôvodom uvedeným v odvolaní uviedol, že ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci nekonalo

tak, ako by mal konať splnomocnený zástupca, teda v prospech záujmov svojho klienta. Zopakoval
dôvody, ktoré sú uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporcu a ktoré odporcu viedli k
záveru, že dohoda o splnomocnení je neplatná z dôvodu, že je v rozpore s § 22 ods. 2 OZ a § 34 a nasl.
OZ. Zdôraznil, že samotné odvolanie je zrejme vyhotovené pre viacero obdobných konaní, alebo ide o
vyjadrenie k inému konaniu, keďže odôvodnenie odvolania v niektorých častiach vôbec nezodpovedá

dôvodom uvedeným v napadnutom rozhodnutí o zamietnutí návrhu na vklad č. V 921/2013. Odporca
poukázal na to, že zo všetkých dôkazov, aj z písomného vyjadrenia manžela ďalšej účastníčky Q. H. zo
dňa 06.11.2013 a vyjadrenia W. H., ktoré bolo vyhotovené vo forme úradného záznamu dňa 07.11.2013
a ktoré je súčasťou úradného spisu je zrejmé, že dohodu o splnomocnení podpisovala len v prítomnosti
pracovníčky Pohotovosť s.r.o.. Údaje o nehnuteľnostiach vôbec neboli vypísané. So zástupcom ProHelp

sa nikdy nestretla, nie je s ním v žiadnom kontakte. Pracovníčka Pohotovosti nikoho neinformovala, že
by mohlo byť zriadené záložné právo k nehnuteľnosti. Samotná W. H. spochybňuje i zmluvu o zriadení
záložného práva, o ktorej nebol nik z manželov informovaný. Nehnuteľnosti sú v BSM a zriadenie
záložného práva na nehnuteľnosti preto nepovažuje za bežnú vec, ktorú by mohol manžel urobiť bez jej
výslovného súhlasu. Odporca mal za preukázané, že o možnosti záložného práva nebola informovaná

ani W. H., ani jej manžel, preto tu neprichádza do úvahy relatívna neplatnosť právneho úkonu, ktorej by
sa musel druhý z manželov dovolať. Platnosť dohody o splnomocnení W. H. spochybňuje a považuje
dohodu o splnomocnení a rovnako aj zmluvu o zriadení záložného práva za neplatné. Splnomocnenec
ProHelp nijakým spôsobom nepreukázal, že prijatie splnomocnenia oznámil W. H. a je teda oprávnenápochybnosť o tom, či dohoda o splnomocnení vôbec platne vznikla. Konanie zástupcu je v záujme
spoločnosti Pohotovosť, a teda proti záujmom W. H.. Odporca sa v rozhodnutí nezaoberal výškou
poplatku, ani výškou úrokov a tiež neskúmal rozpor úverovej zmluvy s dobrými mravmi. Odporca

rovnako vo svojom rozhodnutí neuviedol, že považuje dohodu o splnomocnení za zmluvu spotrebiteľskú
a uvedené argumenty sa na konanie V 921/2013 nevzťahujú. Všetky okolnosti nasvedčujú tomu, že
splnomocniteľka W. H. si splnomocnenca nemohla vybrať sama, tento bol predformulovaný v dohode
o splnomocnení. Rovnako je zrejmé, že splnomocnený zástupca ProHelp nebol pri podpise takých
dôležitých listín, akými sú dohoda o splnomocnení a zmluva o úvere. Predtlač dohody o splnomocnení

bola vypísaná ručne, ide o viditeľne rozdielne typy písma a nie je zrejmé, kto a kedy údaje vyplňoval, t.j.
W. H. nemohol byť známy rozsah splnomocnenia. Z predložených listín nie je preukázané, že W. H. ako
splnomocniteľovi splnomocnený zástupca ProHelp nejakým spôsobom oznámil prijatie splnomocnenca.
Odporca vyslovil nesúhlas s argumentáciou odvolateľa proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na vklad
záložného práva v časti, kde tvrdí, že zriadenie záložného práva na nehnuteľnosti, ktoré sú v BSM
manželov sú bežná vec, v ktorej jeden z manželov môže bez vedomia druhého manžela konať aj za

druhého manžela a že tu ide len o relatívnu neplatnosť, ktorej sa musí druhý z manželov dovolať. Z
písomného vyjadrenia manžela ďalšej účastníčky Q. H., aj z vyjadrenia záložkyne W. H. je preukázané,
že ani jeden z manželov nebol informovaný o možnosti zriadenia záložného práva na nehnuteľnosti,
ktoré sú v BSM manželov, preto argument o relatívnej neplatnosti právneho úkonu manželky, kde jeden
z manželov konal bez výslovného súhlasu aj za druhého manžela, podľa odporcu neobstojí. Samotná

záložkyňa spochybňuje platnosť splnomocnenia, teda nemôžu byť platné ani ďalšie právne úkony, ktoré
nasledovali (zmluva o zriadení záložného práva). Odporca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR
č. 10Sžr/136/2012 zo dňa 15.03.2013, ktorý v obdobnej veci potvrdil rozsudok Krajského súdu v Banskej
Bystrici č.k. 24Sp/10/2012-24 zo dňa 26.07.2012 a tým potvrdil správnosť postupu správneho orgánu,
ktorý rozhodol o zamietnutí návrhu na vklad záložného práva. Keďže podmienky na povolenie vkladu

neboli splnené, navrhol odporca rozhodnutie ako zákonné potvrdiť.

Krajský súd v Banskej Bystrici prejednal vec v neprítomnosti účastníkov konania podľa § 250q ods. 2
O.s.p., v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. a v zmysle § 244 ods. 1 a § 250l O.s.p. preskúmal zákonnosť
napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, pričom sa oboznámil s obsahom administratívneho

spisu, preskúmal zmluvu o zriadení záložného práva, návrh na vklad záložnej zmluvy do katastra
nehnuteľností, dohodu o splnomocnení, zmluvu o úvere zo 07.12.2012, výpis z registra organizácií
Štatistického úradu SR, potvrdenie Ministerstva vnútra SR zo 06.03.2012, Stanovy združenia ProHelp,
vyjadrenie Q. H. v konaní č. 769/2013, úradný záznam zo dňa 07.11.2013 pre konanie V 769/2013
vyhotovený so W. H..

Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa § 250l a nasl. O.s.p.
v medziach a výlučne z dôvodov uvedených v odvolaní dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Z administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ podal dňa 20.11.2013 návrh na vklad záložného

práva do katastra nehnuteľností podľa Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-RAČ zo dňa
05.11.2013, ktorá bola uzavretá medzi záložným veriteľom POHOTOVOSŤ s.r.o. Bratislava a záložcom
W. H., O. B.. Predmetom zálohu boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX v k.ú. O. B., ktoré sú
v bezpodielovom spoluvlastníctve záložkyne a jej manžela vo veľkosti podielu 1/1. Podľa článku II.
citovanej záložnej zmluvy záložné právo malo byť zriadené na zabezpečenie pohľadávok záložného

veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa
07.12.2012.

Z administratívneho spisu súd ďalej zistil, že bola uzavretá dohoda o splnomocnení medzi
splnomocniteľom W. H. O. B. a splnomocnencom ProHelp - združenie občiansko-právnej pomoci

Bratislava, pričom názov splnomocnenca je predtlačený na formulári dohody o splnomocnení. Z
predmetnej dohody, ktorou navrhovateľ preukazoval existenciu právneho vzťahu zastúpenia na
účely uzatvorenia záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka medzi splnomocniteľom a
splnomocnencom a ktorá bola splnomocniteľkou podpísaná dňa 07.12.2012 v Banskej Štiavnici vyplýva,
že ďalší účastník „za účelom naplnenia a hájenia jeho záujmov ako splnomocniteľa a na jeho žiadosť

o bezplatné zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto dohode vykonávanými
v súvislosti so Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenou so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o.
po prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach,
ktoré sa nimi zakladajú, udelil združeniu ProHelp plnomocenstvo na konanie vo všetkých veciachvyplývajúcichzuskutočneniaprávnychúkonovvymienenýchvtejtodohodevrátaneprávnehoposúdenia
týmito úkonmi založených práv a povinností a v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania so spoločnosťou
POHOTOVOSŤ s.r.o., ako poskytovateľom úveru“. Z textu dohody o splnomocnení bod 3 vyplýva,

že „splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa
rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku združením ProHelp. Za týmto účelom
uzatvára túto dohodu a udeľuje združeniu plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa §
552 Občianskeho zákonníka v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase
uzatvorenia záložnej zmluvy sú splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú

bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho
záväzku o úvere“. V texte splnomocniteľ vyhlasuje, že „sa sám rozhodol pre zabezpečenie svojho
záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho zmluvných povinností,
ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií“. Dohoda o splnomocnení bola
zo strany splnomocnenca (združenie ProHelp) podpísaná dňa 07.12.2012 v Bratislave. Z uvedeného
nesporne vyplýva, že splnomocnenec nebol dňa 07.12.2012 osobne prítomný pri podpise návrhu na

uzatvorenie dohody o splnomocnení dlžníčkou dňa 07.12.2012 v Banskej Štiavnici. Táto skutočnosť
vyplýva aj z vyjadrenia ďalšej účastníčky vyhotovenej vo forme úradného záznamu zo dňa 07.11.2013,
v ktorom sa vyjadrila k okolnostiam uzatvorenia dohody o splnomocnení, ktorú uzatváral v rovnakom
období jej manžel Q. H. a z ktorého vyplýva, že dohoda o splnomocnení bola čistím tlačivom, na
ktorom neboli vyplnené žiadne údaje a pracovníčka Pohotovosti dala toto prázdne tlačivo za účelom

úradného overenia podpisu. V bode IV dohody o splnomocnení sú v predtlačených kolónkach ručne
dopísané údaje o nehnuteľnostiach vo vlastníctve resp. bezpodielovom spoluvlastníctve záložcu -
splnomocniteľa, pričom tieto údaje sú vyplnené evidentne iným druhom písma ako záhlavie predmetnej
dohody. Dohoda o splnomocnení bola zo strany splnomocniteľa podpísaná dňa 07.12.2012 v Banskej
Štiavnici t. j. v rovnaký deň ako Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX, ktorá skutočnosť vyplýva tak z

overenej fotokópie Zmluvy o úvere, ktorá je súčasťou administratívneho spisu, ako aj zo záložnej
zmluvy (článok II). Z predložených overených fotokópií zmluvy o úvere a dohody o splnomocnení, ktoré
boli podpísané ďalšou účastníčkou v rovnaký deň t. j. 07.12.2012 je zrejmé, že záhlavie dohody o
splnomocnení aj zmluvy o úvere je vyplnené úplne rovnakým druhom písma mandatárkou veriteľa -
spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. pani V.. Z uvedeného nesporne vyplýva, že uvedené záhlavia vypísala

zástupkyňa veriteľa (navrhovateľa), ktorá skutočnosť bola potvrdená samotnou ďalšou účastníčkou vo
vyjadrení dňa 07.11.2013, v ktorom sa ďalšia účastníčka vyjadrovala k okolnostiam uzatvárania dohody
o splnomocnení a zmluvy o úvere v obdobnom prípade v rovnakom období jej manželom Q. H.. Z
uvedeného je možné preto vyvodiť záver, že tlačivami zmluvy o úvere ako aj dohody o splnomocnení
disponovala zástupkyňa veriteľa POHOTOVOSŤ s.r.o. pani V..

Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie odporcu, ktorým zamietol návrh na vklad záložného
práva do katastra nehnuteľností s odôvodnením, že nie sú splnené podmienky vkladu podľa § 31 ods.
1 Katastrálneho zákona. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov uvedených v odvolaní
súd dospel k záveru, že odporca vydal zákonné rozhodnutie, keď návrh na vklad podľa predloženej

zmluvy o zriadení záložného práva zamietol s odôvodnením, že dohoda o splnomocnení je neplatná a
táto skutočnosť spôsobila aj neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva.

Podľa § 4 ods. 1 Katastrálneho zákona č. 162/1995 Zb. práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú
vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "vklad"), záznamom práv k nehnuteľnostiam

do katastra (ďalej len "záznam") a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len
"poznámka").

Podľa § 5 ods. 1 Katastrálneho zákona vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo
zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 3 Katastrálneho zákona právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného
rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.

Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania (§ 30 ods. 2 Katastrálneho zákona),

ktorým je účastník právneho úkonu, na základe ktorého má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo
k nehnuteľnosti (§ 30 ods. 1 Katastrálneho zákona). V zmysle § 30 ods. 4 Katastrálneho zákona sa
návrh na vklad podáva písomne a podľa § 5d citovaného zákona prílohou návrhu na vklad je okrem
iného dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom, pričom podpissplnomocniteľa musí byť osvedčený ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3 citovaného
zákona.

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne

skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí;
inak návrh zamietne.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov uvedených v odvolaní súd dospel k záveru, že

odporca ako príslušný orgán štátnej správy v kompetencii ktorého je rozhodovať o zápisoch práv k
nehnuteľnostiam do katastra sa pri vydávaní napadnutého rozhodnutia riadil citovanými ustanoveniami
Katastrálneho zákona a postupoval v súlade so zákonom, ak podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona
návrh na vklad zamietol.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 2 O.s.p. v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci,
uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne, a dbajú pri tom na to, aby nedochádzalo

k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva
nezneužívali na úkor týchto osôb.

Zastúpenie na základe plnomocenstva vyžaduje, aby zastúpený a zástupca uzatvorili dohodu o plnej
moci. Dohoda o plnomocenstve je dvojstranný právny úkon medzi splnomocnencom a splnomocniteľom

o poverení a prijatí zastupovania a jeho rozsahu. Pre jej platnosť sa vyžaduje súlad ust. § 34 a
nasl. Občianskeho zákonníka. Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Iba prejavenej vôli
v dostupnej vnímateľnej forme možno priznať právnu relevanciu. Konanie subjektu, ktoré tejto definícii
nezodpovedá nemožno považovať za právny úkon. Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite

a zrozumiteľne, inak je neplatný. Ak nie sú splnené základné podmienky (§ 37 OZ), nemôže ísť o platný
právny úkon. Následkom neplatnosti právneho úkonu je o. i., že nemá právne účinky, t. j. nemá za
následokvznik,zmenualebozánikprávalebopovinností.Súd,akoajinýštátnyorgán,musínaabsolútnu
neplatnosť právneho úkonu prihliadať ex offo. Právny úkon nie je urobený vážne (skutočne), ak konajúci
(vôľu prejavujúci) nechcel svojím prejavom vôle vyvolať právne následky, ktoré by inak v dôsledku

jeho prejavu nastali. Výsledkom uzavretia dohody o plnomocenstve je splnomocniteľom udelená plná
moc splnomocnencovi. Navrhovateľom - odvolateľom predloženú dohodu o splnomocnení, ktorá je
vyhotovená vo forme predtlače s vopred vyznačeným splnomocnencom ProHelp - združenie občiansko-
právnej pomoci Bratislava, ako aj s vopred vyznačeným obsahom a predmetom plnomocenstva,
v zmysle ktorého je vopred uvedené zastupovanie splnomocniteľa v súvislosti so zmluvou o

úvere uzatvorenou so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. Bratislava, ktorá bola splnomocniteľom
podpísaná v Banskej Štiavnici dňa 07.12.2012 (t. j. v deň uzavretia Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX
medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. Bratislava ako veriteľom a W. H. ako dlžníčkou na
vopred pripravenou tlačive), je možné podľa obsahu posúdiť ako návrh na uzatvorenie dohody o
plnomocenstve, keďže z toho, že takto vopred pripravená dohoda bola zo strany vopred vyznačeného

splnomocnenca ProHelp združenie občiansko-právnej pomoci Bratislava podpísaná síce v rovnaký deň
07.12.2012, avšak v Bratislave, ako aj z vyjadrenia ďalšej účastníčky k okolnostiam uzatvárania dohody
o plnomocenstve vyplýva, že zástupca splnomocnenca ProHelp - združenie občiansko-právnej pomoci
nebol osobne prítomný pri podpise tejto dohody v Banskej Štiavnici dňa 07.12.2012. Prejav vôle môžebyť právnym úkonom len vtedy, ak ide o úkon smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku práv alebo
povinností. Návrhom na uzavretie zmluvy môže byť len taký prejav vôle, ktorý je adresovaný druhej
zmluvnej strane. Podľa § 45 Občianskeho zákonníka prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe až

od okamihu, keď jej dôjde. Na vážnosť prejavu vôle, ktorým je návrh zmluvy urobený v neprítomnosti
druhej strany (podpísanie tlačiva - dohody o splnomocnení - zo strany splnomocniteľky W. H. dňa
07.12.2012 v Banskej Štiavnici), preto nepostačuje písomná forma. V takomto prípade je nevyhnutné,
aby konajúci (splnomocniteľ) takto písomne prejavenú vôľu skutočne druhej strane (splnomocnencovi)
aj adresoval, t. j. aby takto písomne prejavenú vôľu splnomocnencovi odoslal, resp. urobil úkony, ktoré

sú nevyhnutné k tomu, aby mohla byť takto prejavená vôľa odoslaná a doručená, či už poverením
inej osoby alebo podaním na pošte, osobným doručením druhej strane, alebo iným spôsobom. Z
predloženej dohody o splnomocnení, ako aj z vyjadrenia samotnej dlžníčky - ďalšej účastníčky v
správnom konaní je nepochybné, že dlžníčka podpísala dohodu o splnomocnení v neprítomnosti
splnomocnenca - ProHelp - združenie občiansko-právnej pomoci, pričom ďalšia účastníčka uviedla, že
tlačivo dohody o splnomocnení bolo predložené ako čisté tlačivo na ktorom neboli vyplnené žiadne

údaje a to pracovníčkou Pohotovosti (veriteľa). Súd sa stotožnil so záverom odporcu, ktorý v súvislosti s
uzatvorením dohody o splnomocnení konštatoval porušenie § 22 ods. 2 OZ z dôvodu rozporu záujmov
zástupca a zastúpeného. Skutočnosť, že vopred pripravené tlačivo s textom dohody o splnomocnení
s vopred predtlačeným názvom splnomocnenca ProHelp - združenie občiansko-právnej pomoci bolo
podľa zistených okolností uzavretia zmluvy predložené mandatárkou záložného veriteľa (odvolateľa),

ako aj ostatné okolnosti uzavretia tejto dohody (neprítomnosť druhej zmluvnej strany pri podpise dohody,
jej podpis v deň uzavretia zmluvy o úvere) sú skutočnosťami, ktoré nasvedčujú tomu, že uzavretie
úverovej zmluvy bolo podmieňované podpísaním dohody o splnomocnení, ako aj obsah predmetnej
dohody o splnomocnení, ktorý odporca vyhodnotil, že účelom konania na základe plnomocenstva
je zabezpečenie splnenia splnomocniteľovho (dlžníkovho) záväzku zo zmluvy o úvere, spochybňujú

konanie splnomocnenca v záujme splnomocniteľa. Správny orgán preto správne vyhodnotil dohodu o
splnomocnení ako absolútne neplatnú pre jej rozpor s § 22 ods. 2 OZ. Súd sa nestotožnil s tvrdením
odvolateľa, že právny úkon v danom prípade bol urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Zo
samotnéhodojednaniapodmienokobsiahnutýchvdohodeosplnomocnenívyplýva,žeúčelomuzavretia
dohody o splnomocnení je sledovanie návratnosti poskytnutia úveru navrhovateľovi t. j. zástupca koná

v záujme navrhovateľa, čo spochybňuje, resp. vylučuje jeho konanie zároveň v záujme zastúpeného.
Navyše nie je preukázaná ani skutočnosť v akom rozsahu bola táto listina - dohoda o splnomocnení
v čase jej podpisu dlžníčkou vypísaná (vzhľadom na zistenú odlišnosť písma uvedeného v záhlaví a
v bode 4 predmetnej dohody). Dohoda o splnomocnení bola zachytená do formulárovej - predtlačenej
listinnej podoby, kedy dlžník (záložca) nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody, a preto mu možnosť,

aby vopred určeného zástupcu, ktorý by za neho uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by skutočne svedomito
hájil záujmy splnomocniteľa, bola obmedzená resp. odňatá.

Úlohou súdneho konania je nielen v zmysle § 1 O.s.p. chrániť práva zaručené slovenským právnym
poriadkom ale aj práva s charakterom úniovým v zmysle zásady lojality (§ 4 ods. 3 Zmluvy o EÚ) v

spojení s rozsudkami Súdneho dvora EÚ.

Podľa článku 3 ods. 1 Smernice č. 93/13/EHS sa považuje za nekalú zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá, ak napriek požiadavke dôvery, spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Odporca

správne v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že ako príslušný správny orgán podľa
osobitných predpisov je povinný realizovať záväzky štátu vyplývajúce zo Smernice Rady 93/13/EHS
zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola premietnutá do
Občianskeho zákonníka a do zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavnéhopredmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo
si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V preskúmavanom prípade mal súd za to, že na prejednávaný prípad je potrebné aplikovať aj
ustanovenie § 52 až 54 Občianskeho zákonníka. Z textu dohody o splnomocnení vyplýva, že bola
uzavretávsúvislostisozmluvouoúvere,ktorúuzatvoriladlžníčkasospoločnosťouPOHOTOVOSŤs.r.o.
(bod 1 dohody) a plnomocenstvo bolo udelené na uzatvorenie záložnej zmluvy ako formy zabezpečenia

splnenia splnomocniteľovho záväzku o úvere (bod 3 dohody). Z uvedeného je zrejmé, že dohoda o
splnomocnení bola súčasťou tzv. „úverového balíka“. Je nepochybné, že zmluva o úvere má povahu
spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, preto aj súvisiacu dohodu o
splnomocnení je potrebné podriadiť spod režimu ochrany spotrebiteľa a je potrebné zaoberať sa tým,
či takáto dohoda nevykazuje znaky neprijateľných podmienok uvedených v § 53 ods. 1 Občianskeho

zákonníka. Dohoda o splnomocnení, ako aj Zmluva o zriadení záložného práva, má vo vzťahu k
zmluve o úvere subsidiárny a akcesorický vzťah, keďže ich existencia je vyvolaná finančnými aktivitami
navrhovateľa, potrebou zabezpečenia zmluvy o úvere. Odporca postupoval v súlade s právnou úpravou
obsiahnutou v ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj Smernicou Rady 93/13/EHS, keď
v podstate prihliadol aj na nekalý charakter zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Dohoda

o splnomocnení nebola riadne uzatvorená aj pre rozpor s § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
keďže bola napísaná vo forme predtlače (formulára), v ktorej bol už splnomocnenec vopred vpísaný
a dlžník (záložca) nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody. V tom, že dlžníkovi bola odňatá možnosť
zvoliť si zástupcu, ktorého by si sám vybral, ktorú skutočnosť skonštatoval odporca v odôvodnení
svojho rozhodnutia, možno vidieť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán

v neprospech spotrebiteľa. Keďže podľa zistených okolností uzatvorenia vyššie uvedených zmlúv
bola vopred pripravená dohoda o splnomocnení predložená dlžníčke formou pripraveného formulára
súčasne pri uzatváraní úverovej zmluvy a bola predložená mandatárkou veriteľa, nejedná sa ani o
individuálne dojednanú zmluvnú podmienku, čo má za následok výluku spod súdnej kontroly. Dohodu
o splnomocnení, podľa ktorej mal dlžníčku zastupovať jej vopred určený zástupca mimo jej slobodnú

vôľu, je potrebné považovať za neprijateľnú (nekalú) zmluvnú podmienku, a teda za absolútne neplatnú
podľa § 53 ods. 5 OZ. Z uvedeného vyplýva, že zástupca ProHelp - združenie občiansko-právnej pomoci
nemohol ani z uvedeného dôvodu platne uzavrieť záložnú zmluvu v mene splnomocniteľa. Z uvedených
dôvodov záver správneho orgánu o splnení podmienok na zamietnutie návrhu na vklad takejto záložnej
zmluvy je v súlade s § 31 ods. 1 a 3 Katastrálneho zákona.

Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, napr. rozsudky
sp. zn. 8Sžo/17/2007 (R42/2008), sp. zn. 1Sžr/37/2012 zo dňa 10.7.2012, sp. zn. 10/Sžr/136/2012 zo
dňa 15.3.2013 a sp. zn. 1Sžr/135/2012 zo dňa 11.6.2013.

Pokiaľ odvolateľ v odvolaní poukázal aj na ďalšie dôvody pre ktoré by mal byť vklad povolený, je
potrebné uviesť, že pokiaľ by aj ďalšie odvolacie dôvody boli relevantné, nie je možné na ne prihliadnuť
v tom zmysle, že by boli spôsobilé privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia, pretože záver odporcu
o nutnosti zamietnuť návrh na vklad v dôsledku neplatnej dohody o splnomocnení a na základe
takto neplatného plnomocenstva uzatvorenej neplatnej záložnej zmluvy, je správny. Záver odporcu o

nutnosti zamietnuť návrh na vklad z tohto dôvodu nemôže zvrátiť ďalšia argumentácia, podľa ktorej
by mal byť vklad povolený, pretože postačuje čo i len jeden uznaný dôvod pre zamietnutie návrhu
na vklad a už takýto jediný dôvod spôsobuje, že návrh na vklad nemôže byť povolený. Súd preto
ďalšie odvolacie námietky uvádzané v odvolaní nepovažoval za relevantné a schopné privodiť preodvolateľa iné rozhodnutie, než k akému dospel odporca. Súd navyše poukazuje na skutočnosť, že
niektoré odvolacie dôvody nekorešpondovali s odôvodnením napadnutého rozhodnutia odporcu. Súd
v tejto súvislosti poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá nevyžaduje, aby

v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument strany. Ak však ide o argument,
ktorý je pre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveď práve na tento argument (Georgidias
vs. Grécko z 29.05.1997, Higgis vs. Francúzko z 19.02.1998). Obdobne Ústavný súd SR Uznesením
č. III.ÚS/237/2012 zo dňa 13.06.2012 konštatoval: „ ... súčasťou obsahu základného práva na súdnu
ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy a práva na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne
dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky ..., ... súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov uvádzaných účastníkmi konania...“. Za podstatné pre rozhodnutie v tejto veci súd
považuje skutočnosť, že dohoda o splnomocnení je neplatnou, preto nemohol vzniknúť ani posudzovaný

titul vo vkladovom konaní - zmluva o zriadení záložného práva - uzatvorený neplatne splnomocneným
zástupcom a výsledkom tohto konštatovania je záver o nutnosti zamietnuť návrh na vklad podľa § 31
ods. 3 Katastrálneho zákona pre nesplnenie posudzovaných podmienok pre povolenie vkladu v zmysle
§ 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Súd sa z uvedených dôvodov v odôvodnení svojho rozhodnutia
podrobnejšie nezaoberal ďalšími odvolateľom uvedenými odvolacími argumentami.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd napadnuté rozhodnutie správneho orgánu podľa § 250q
ods. 2 O.s.p. potvrdil, keďže napadnuté rozhodnutie považoval za vydané v súlade so zákonom.

Navrhovateľ v konaní nebol úspešný a preto mu nevzniklo právo na náhradu konania podľa § 250k ods.

1 O.s.p. Z uvedeného dôvodu súd navrhovateľovi - odvolateľovi náhradu trov konania nepriznal.

Súd zároveň rozhodol o povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok podľa zákona č. 71/1992 Zb. v
znení neskorších predpisov vo výške 35,- Eur stanovenej Sadzobníkom súdnych poplatkov v položke 10
písm. b/, nakoľko je poplatníkom, keďže podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu

a v konaní nebol úspešný (§ 2 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má
popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.