Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. október 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 4T/11/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115010132
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Mačura
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8115010132.2

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Mariánom Mačurom na hlavnom pojednávaní konanom 29.
októbra 2015 v Prešove takto,

r o z h o d o l :

S. T., M.. XX.X.XXXX F. Q., A. Q. P., Š. XXXX/XX, U. Q. F. Č.. XXX, G.. U.

je vinná, že

dňa 11.9.2014 v dopoludňajších hodinách vošla do neuzamknutej izby č. 3 na oddelení pre matky
s deťmi v R. R. U., U. Č.. XXXX/X, B. E. J. Č., kde sa zmocnila debetnej platobnej karty číslo
XXXXXXXXXXXXXXXX vydanej k účtu číslo XXXXXXXXXX/XXXX v Slovenskej sporiteľni a.s. na meno
J. Č. a následne pomocou odcudzenej debetnej platobnej karty vykonala operácie dňa 11.9.2014 o

12.46.42 hod. v bankomate Č. Č.. P. F. U., W. Č.. XX, dňa 11.9.2014 o 12.57.21 hod. v bankomate F.
Č.. P. F. G. A. F. U. M. M. C. X a dňa 11.9.2014 o 12.57.37 hod. vykonala neoprávnený výber v sume
80,- € v bankomate F. Č.. P. F. G. A. F. U., M. C. X, čím pre poškodenú J. Č., M.. XX.X.XXXX, A. Q.
U., Hlásený pobyt bezdomovca, prechodne bytom U., Ď. XXXX/XX, A. Č. R. R. U., U. XXXX/X vznikla
neoprávneným výberom škoda v sume 80,- Eur. Obvinená S. T. dňa 30.11.2014 uhradila poškodenej J.

Č. spôsobenú škodu v sume 80,- Eur,

teda

- neoprávnene vnikla do obydlia iného,

- neoprávnene si obstarala platobný prostriedok a použila ho,

čím spáchala

- prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom
neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku elektronických peňazí alebo inej
platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona.

Z a t o j e j s ú d u k l a d á :

Podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 41 ods. 1 Trestného zákona a § 54 Trestného zákona
ú h r n n ý trest povinnej práce v trvaní 40 (štyridsiatich) hodín. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Prešov podala na S. T. obžalobu pre vyššie uvedený skutok právne
kvalifikovaný ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona v súbehu

s prečinom neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku elektronických peňazí alebo
inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Dňa 16.4.2015 bola obžalovaná rozsudkom Okresného súdu U., Č.. B.. XT/XX/XXXX, uznaná za vinnú
v zmysle obžaloby. Proti tomuto rozsudku podal prokurátor odvolanie.

Na základe uvedeného rozhodoval Krajský súd v Prešove, ktorý na neverejnom zasadnutí napadnutý
rozsudok zrušil a vrátil Okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie, s tým, že prvostupňový
súd má vykonať dokazovanie spismi vo veciach Okresného súdu Q. P.. S.. XT/XXX/XXXX a Okresného
súdu Bratislava V. sp. zn. 0T/325/2007 a vyžiadať správy z úradov práce sociálnych vecí a rodiny, do
ktorých starostlivosti v spádovej oblasti obžalovaná spolu s deťmi patrí.

Súd dokazovanie doplnil v nevyhnutnom rozsahu, kde zistil nasledovné:

Obžalovaná sa na hlavnom pojednávaní ku spáchaniu skutku, ktorý jej je kladený za vinu priznala v
celom rozsahu a podľa § 257 ods. 1 až 5 Tr. poriadku vyhlásila, že je vinná zo skutku kladenému jej

za vinu v obžalobe prokurátora. Súd po splnení zákonných podmienok následne v zmysle § 257 ods.
7 Tr. poriadku jej vyhlásenie o vine prijal, keďže toto vyhlásenie bolo v súlade s dôkazmi obsiahnutými
v trestnom spise. Na hlavnom pojednávaní bolo preto podľa § 257 ods. 8 Tr. poriadku vykonané len
dokazovanie súvisiace s výrokom o treste.

Po právnej stránke bolo potrebné posúdiť tento skutok ako prečin porušovania domovej slobody podľa §
194 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom neoprávneného vyrobenia a používania platobného
prostriedku elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona,
pretože neoprávnene vnikla do obydlia iného a neoprávnene si obstarala platobný prostriedok a použila
ho.

Pokiaľ ide o subjektívnu stránku spáchaného trestného činu, súd mal za to, že obžalovaná konala v
zmysle § 15 písm. a) Tr. zákona v priamom úmysle, pretože svojim konaním chcela porušiť alebo ohroziť
záujem chránený zákonom.

Trest má byť v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zákona vyvážený, aby zabezpečil náležitú ochranu našej
spoločnosti a prevýchovu páchateľa, pričom súčasne iných odradí od páchania trestných činov a vyjadrí
morálne odsúdenie páchateľa.

K osobe obžalovanej S. T. súd zistil, že má 4 maloleté deti, žije v sociálnom zariadení, je na materskej

dovolenke, zároveň, že dlh si voči poškodenej vyrovnala. Priestupkovo doposiaľ nebola prejednávaná.
Doposiaľ bola tri krát súdne prejednávaná, dva krát sa na ňu hľadí akoby nebola súdená. Naposledy bola
odsúdená Okresným súdom Humenné a to trestným rozkazom sp. zn. 3T/54/2013 zo dňa 28.5.2013
k trestu odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov so skúšobnou dobou do 26.12.2014 (právoplatnosť
25.6.2013) pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona. Zo zabezpečených spisov súd zistil, že

v daných prípadoch sa na obžalovanú hľadí akoby nebola súdená.

Pokiaľideosprávytýkajúcesajejstarostlivostiomaloletédeti, znichsúdzistil,žemáštyridetizovzťahu
s dvomi mužmi, pričom o deti sa stará sama podľa svojich možností a schopností a býva v azylovom
dome J. F. F.. Otec detí sa o výchovu maloletých detí nezaujíma a ani na výživné neprispieva. Deti sú

odkázané na matku.

Obžalovanej S. T. bol ukladaný úhrnný trest podľa § 41 ods. 1 Tr. zákona keďže ju súd odsudzoval za
dva trestné činy, pričom prichádzalo do úvahy uloženie trestu vo vzťahu k prísnejšiemu trestnému činu a
to prečinu u neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku elektronických peňazí alebo

inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona, kde zákon ukladá uloženie trestu odňatiaslobody v rozmedzí od 1 roka do 2 rokov (trestnosť porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1
Tr. zákona je až na 2 roky trestu odňatia slobody).
Pri ukladaní trestu bral súd do úvahy 1 poľahčujúcu okolnosť, že sa priznala k spáchaniu trestného činu

a jeho spáchanie úprimne oľutovala - čoho výsledkom je i dohoda s poškodenou, v rámci ktorej nahradila
celú škodu (§ 36 písm. l). Súd zistil dve priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. h/ a m/ Tr. zákona a to,
že spáchala viac trestných činov a, že bola v minulosti už za trestný čin odsúdená.

Súd pri ukladaní trestu bral do úvahy najmä účel trestu s prihliadnutím na okolnosti prípadu. V danom

prípade súd mal za preukázané, že obžalovaná sa dopustila prečinu v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia, čo vylučovalo možnosť opätovného uloženia podmienečného trestu odňatia slobody a tak
súd zvažoval, či je účelné a vhodné ako z hľadiska individuálnej tak i generálnej prevencie uložiť trest
odňatia slobody, ktorý by bol spojený s jeho výkonom a dospel k záveru, že účel trestu je možné v danom
prípade dosiahnuť i trestom povinnej práce v trvaní 40 hodín, ktorý v zmysle § 54 Trestného zákona so
súhlasom obžalovaného aj uložil.

Pri ukladaní trestu súd nemohol nebrať do úvahy, že obžalovaná po spáchaní trestného činu prebrala
zodpovednosť za spáchaný skutok, dobrovoľne sa dohodla s poškodenou a škodu v plnej miere
nahradila.Rovnakopostojobžalovanejkspáchanémuprečinujekritický,svojekonanieoľutovala,pričom
súd nemohol nebrať do úvahy i postoj poškodenej, ktorá sa sama vyjadrila, že nechce, aby obžalovaná

išla do výkonu trestu odňatia slobody. Z hľadiska účelu trestu má súd za to, že trest by mal primárne
postihovať páchateľa, pritom v danom prípade ide o páchateľku, ktorá má 4 maloleté deti a žije v ťažkej
sociálnej situácii, kde akýkoľvek výkon trestu odňatia slobody za prečin by bol neprimerane prísny
podľa názoru súdu vzhľadom na pomery páchateľky a maloleté deti, keďže v jej prípade ide o jedinú
osobu, ktorá sa o maloleté deti stará. Je nutné dodať, že obžalovaná svoj čin oľutovala a verbalizovala

uvedomenie si zodpovednosti.

Súd má za to, že obžalovanej zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienku na jej
výchovu k tomu, aby v budúcnosti viedla riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných
činov, trest povinnej práce. Je to jeden z „alternatívnych trestov“, ktorý považoval súd za primeraný

vzhľadom ku vyššie popísaným okolnostiam prípadu. Uložený trest bude pre spoločnosť z hľadiska
generálnej prevencie a pre obžalovaného z hľadiska individuálnej prevencie dostatočný a vhodný na
jeho prevýchovu.

Na základe vyššie uvedeného preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokových častiach tohto

rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia. Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlási v neprítomnosti
takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolaním môže napadnúť rozsudok obžalovaný

pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním
napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh,
pokiaľ to nie je proti jeho vôli. Poškodený môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku
o náhrade škody. Odvolanie je treba podať na súde, proti ktorému rozsudku smeruje, a to v štyroch
vyhotoveniach.