Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. júl 2015

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 2T/59/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715010507
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Mazúch
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2015:5715010507.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin v konaní v senáte zloženom z jeho predsedu Mgr. Miroslava Mazúcha a prísediacich
Boženy Donovalovej a Márie Huťkovej na hlavnom pojednávaní 09.07.2015 v Martine takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
Ľ. O. C. L. A. C. X. , nar. XX.XX.XXXX Y. L., trvale bytom V. V.,
F. Č.. XXX/XX, t. č. v ÚVV Žilina,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

od jesene 2014, keď C. F., nar. XX.XX.XXXX Y. H., s ktorou žil viac rokov do jari 2014 v spoločnej
domácnosti a majú spoločne dve deti, Ľ. O., nar. XX.XX.XXXX a Y. O., nar. XX.XX.XXXX, začala
prezentovať aj na verejnosti vzťah s novým priateľom B. F., do 11.02.2015 (do času, keď bol políciou
zadržaný), jej najmä v Turčianskych Tepliciach, proti jej vôli intenzívne telefonoval z telefónneho

čísla XXXX XXX XXX a zasielal SMS správy na telefónne číslo XXXX XXX XXX, patriace B. F.,
nar. XX.XX.XXXX, ktoré používala poškodená C. F., medzi iným jej 07.01.2015 - streda, telefonoval
a SMS-koval 16-krát, dňa 10.01.2015 - sobota, telefonoval a SMS-koval 43-krát, dňa 11.01.2015 -
nedeľa, telefonoval a SMS-koval 12-krát, dňa 16.01.2015 - piatok, telefonoval a SMS-koval 34-krát,
dňa 19.01.2015 - pondelok, telefonoval a SMS-koval 12-krát, dňa 24.01.2015 - sobota, telefonoval a
SMS-koval 35-krát, dňa 26.01.2015 - pondelok, telefonoval a SMS-koval 16-krát, dňa 28.01.2015 -

streda, telefonoval a SMS-koval 45-krát, dňa 29.01.2015 - štvrtok, telefonoval a SMS-koval 63-krát,
dňa 11.01.2015 - nedeľa, jej zaslal SMS v znení: „neviem prečo nedvíhaš C. ty, ja, Ľ. a Y., my sme
rodina a nikto iný, tak prečo ju rozbíjaš, urob už konečne správnu vec,“ dňa 12.01.2015 o 22.00 hod.
„tak keď to záleží na mne, vráťte sa tento týždeň, to znamená do piatku 16. januára,“ dňa 28.01.2015
o 21.32 hod. „nedovolím, aby z Ľ. vyrástol taký hlupák, ako ste vy dvaja...“, dňa 28.01.2015 o 21.46
hod.: „nevymýšľaj si, neklam ty schizofrenička,“ dňa 28.01.2015 o 21.54 hod.: „si totálna klamárka, iba
nejaký obmedzenec ti uverí, neurotička vráť sa do ústavu,“ dňa 29.01.2015 - štvrtok o 10.32 hod.: „za

chvíľu budeš tvrdiť, že ťa mama neporodila, ale že si sa sama porodila, si iba hyena a zmija využívačná,
ospravedlňujem sa zvieratám, že som ich urazil, príživníčka,“ dňa 29.01.2015 o 15.53 hod.: „ty sa
správaš ako štetka už skoro rok, ani sa nečudujem, keď nemáš žiadne svedomie, ani chrbtovú kosť,
všetko raz skončí, aj...“, od konca roka 2014 navštevoval poškodenú v penzióne C. v G., chodil za ňou do
práce, až mu E. F., nar. XX.XX.XXXX povedala, že si jeho návštevy v práci nepraje a aby ju neobťažoval,
textami správ ju urážal, ponižoval, vulgárne jej nadával, telefonovanie ju obťažovalo v práci, pričom

konanie obžalovaného mohlo vzbudiť dôvodnú obavu o život a zdravie poškodenej, pretože obžalovaný
bol už trestným rozkazom Okresného súdu Martin z 04.12.2012, sp. zn. 0T/109/2012, právoplatným
04.12.2012, uznaný vinným pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr.
zák., keď 01.12.2012 o 19.40 hod., v Turčianskych Tepliciach, pod vplyvom alkoholu povedal poškodenej
C. F., že ju zabije, chytil ju jednou rukou za šatku na krku a začal ju škrtiť a druhou ju chytil za vlasy v
cope a udrel ju raz päsťou do tváre, do oblasti pravého oka, poškodená C. F. mohla mať rovnako obavu
aj z SMS správy z 29.01.2015 o 13.53 hod. v znení: „všetko raz skončí“ a obžalovaný na poškodenú

podal trestné oznámenie 30.01.2015 pre podozrenie z prečinu krádeže, pričom vec bola uznesenímpolicajta OO PZ Turčianske Teplice z 13.04.2015, ČVS: ORP-188/TT-2015, podľa § 228 ods. 1 Tr. por.
prerušená, lebo sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe,

t e d a

- iného dlhodobo prenasledoval takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu o jeho život
a zdravie tým, že vyhľadával jeho osobnú blízkosť, kontaktoval ho prostredníctvom elektronickej
komunikačnej služby proti jeho vôli a inak ho obmedzoval v obvyklom spôsobe života, a taký čin spáchal

na chránenej osobe - osobe blízkej,

č í m s p á c h a l

- prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. b/, písm. c/, písm. e/, ods. 2 písm.
a/ Tr. zák. s použitím § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák.,

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 360a ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. pri povolení podmienečného odkladu výkon trestu odňatia slobody
obžalovanému určuje skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.

Podľa § 50 ods. 2 Tr. zák., § 51 ods. 4 písm. a/ Tr. zák. v rámci povolenia podmienečného odkladu
výkonu trestu odňatia slobody obžalovanému ukladá povinnosť spočívajúcu sa v príkaze nepriblížiť sa
k poškodenej C. F., nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom V. V. - G., Č. C.G. XXXX/X a nezdržiavať sa
v blízkosti obydlia poškodenej, a nekontaktovať poškodenú prostriedkami elektronickej komunikačnej

služby.
Naproti tomu,
podľa § 285 písm. a/ Tr. por. obžalovaného Ľ. O., nar. XX.XX.XXXX v L., trvale bytom V. V., F. Č.. XXX/
XX, t. č. v ÚVV Žilina,

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Martin z 23.04.2015, sp. zn. 1 Pv 92/2015/5506-27 zo
skutku - bod 1 obžaloby, ktorého sa mal dopustiť tak, že

dňa 28.01.2015, keď si prišiel vyzdvihnúť maloletého syna Ľ.N. O., nar. XX.XX.XXXX u svojej bývalej
družky C. F.F., nar. XX.XX.XXXX, prišiel na osobnom motorovom vozidle zn. Nissan, ev. č. V.-XXX C. do
miesta jej bydliska v V.A. V. - G. XXXX/X, kde jej pri odovzdávaní syna, s ktorým má obvinený na základe
súdneho rozhodnutia možnosť sa stretávať od stredy 17,00 hod. do piatku 17,00 hod každý týždeň,
povedal, aby si vybrala, či má najprv zabiť ju, deti alebo jej priateľa, v ten istý deň jej tieto vyhrážky

zopakoval do telefónu, opakoval jej, že ak sa k nemu s deťmi nevráti, že zle skončia, toto C. F. hovorí
vždy, keď si príde po syna, núti ju, aby sa k nemu vrátila, hovorí jej, že on to tak nenechá, že ak nebude
s ním, tak že nebude s nikým, C. F. má z jeho vyhrážok strach, bojí sa najmä o deti, vzhľadom k tomu,
že už v minulosti, keď žili ako druh a družka, sa správal k nej agresívne, opakovane ju fyzicky napadol,
za čo bol aj odsúdený,

t e d a m a l

iného hrozbou násilia nútiť, aby niečo konal a taký čin spáchať na chránenej osobe - osobe blízkej,

č í m m a l s p á c h a ť

zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák.,lebo nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Martin podal 23.04.2015 obžalobu na Ľ. O. pre skutok v bode 1/

právne kvalifikovaný ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. a v bode 2/ pre prečin
nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. b/, c/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. na tom
skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku podanej obžaloby.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného Ľ. O., svedkyne
poškodenej C. F., svedka Y. A., svedkyne Ľ. O., svedkyne H. O., svedka H. R., znalkyne Mgr. Zuzany

Tomáškovej.SosúhlasomprokurátoraaobžalovanéhoprečítalvýpovedesvedkovB.F.,Y.F.,H.O.,E.F.,
H..U.L.X.,prečítanímznaleckéhoposudkuzodvetviapsychiatrie,listinnýchdôkazov;najmäpripojených
spisov Okresného súdu Martin 3T/122/2005, 0T/109/2012, vyšetrovacieho spisu ČVS:ORP-188/2015,
odpisu z registra priestupkov a odpisu z registra trestov.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný Ľ. O. a C. F. žili v spoločnej domácnosti
od jej 18 - tich rokov. V auguste 2012 sa im narodil syn Ľ. O.. V januári 2014 sa im narodila dcéra
Y.. V spoločnom spolužití začali medzi nimi nezhody, až nakoniec poškodená F. na jar v roku 2014
odišla od Ľ.C. O. a od leta 2014 žije so B. F.. Rozsudkom Okresného súdu Martin z 03.12.2014
sp. zn. 19P/243/2014, právoplatným 16.12.2014 bola schválená rodičovská dohoda o úprave výkonu

rodičovských práv a povinností k maloletým deťom tak, že maloletý Ľ., nar. XX.XX.XXXX a maloletá Y.,
nar. XX.XX.XXXX boli zverené do osobnej starostlivosti matky - poškodenej C. F., ktorá ich zastupuje
a spravuje ich majetok. Obžalovaný Ľ. O. bol oprávnený stretávať sa s maloletým Ľ. každý týždeň od
stredy, od 17.00 hod. do piatka, do 17.00 hod. a s maloletou Y. každý piatok od 15.00 hod. do 17.00
hod. Otec sa zaviazal prispievať na výživu Ľ. a Y. po 40 € mesačne k rukám matky. Obžalovaný aj

poškodená vypovedali, že postupne po narodení syna začali medzi nimi nezhody. Obžalovaný družku
napadol a vyhrážal sa jej zabitím. Poškodená vypovedala, že bol na ňu žiarlivý, fyzicky ju napádal a za
vyhrážanie bol aj odsúdený. Prečítaním pripojeného spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 0T/109/2012
je preukázané, že obžalovaný Ľ. O. bol trestným rozkazom z 04.12.2012 sp. zn. 0T/109/2012 uznaný
vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a bol mu

uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov so skúšobnou dobou na 18 mesiacov. Trest mu bol
odpustený amnestiou z 02.01.2013. Obžalovaný sa 01.12.2012 pod vplyvom alkoholu vyhrážal C. F.,
že ju zabije, pričom ju fyzicky napadol tak, že ju chytil rukou za šatku na krku a začal ju škrtiť a druhou
rukou ju chytil za vlasy, udrel päsťou do tváre, do oblasti pravého oka a tým vzbudil u nej dôvodnú obavu
o život a zdravie. Obžalovaný a poškodená teda spolu nežili v spoločnej domácnosti, ale od decembra

2014 poškodená vždy obžalovanému v stredu a piatok odovzdávala deti - Ľ. a Y..

K bodu 1/

Obžalovaný Ľ. O. v priebehu celého trestného konania vypovedal, že konania v bode 1 obžaloby sa

nedopustil. Obžalovaný 11.02.2015 vypovedal, že: „ K dňu 28.01.2015 chcem uviesť toľko, že som prišiel
vyzdvihnúť syna Ľ.. Prišiel som na svojom osobnom motorovom vozidle. Prišiel som do V. V. - G., X. N..
Č.. Okresný súd v Martine mi umožnil stretávať sa so synom od stredy, od 17.00 hod. do piatku, do 17.00
hod. Každý týždeň to tak robím a beriem si ho do miesta svojho trvalého bydliska. Rovnako si beriem k
sebe aj dcéru Y., nar. XX.XX.XXXX. Beriem si ju v piatok od 15.00 hod. do 17.00 hod. V ten deň, v stredu,

som bol zobrať Ľ., ale v žiadnom prípade som sa bývalej družke nevyhrážal slovami, že ju zabijem, že
zabijem deti, jej priateľa. Ani som jej to nezopakoval v ten deň do telefónu. Ja osobne som jej povedal,
že by som s ňou chcel ešte spoločne žiť, avšak určite som ju k tomu nenútil. Žiť s ňou som chcel najmä
kvôli deťom. Také slová, ako ona uvádza, ani nepoužívam.“ Obžalovaný vo výpovedi 28.02.2015 doplnil
a vypovedal, že: „C. F. som sa skutočne nevyhrážal a ani som ju nevydieral, a nežiadal, pod hrozbou

násilia, aby sa ku mne s deťmi vrátila. Nebol na to dôvod. O pravidelnom stretávaní s deťmi rozhodol súd.
V januári 2015 som nadviazal kontakt s mladou ženou z blízkeho okolia.“ Obžalovaný 13.02.2015 pri
rozhodovaní o väzbe vypovedal, že: „Chcem uviesť, že ja som nikdy v živote nepovedal, že ju zabijem,
ani deti. Prisahám, že som to nikdy nepovedal. Na deti som veľmi citovo naviazaný, mám ich veľmi rád.
Ľ. mi prisúdili na dva dni v týždni. Je pravda, že som ju žiadal, aby sa ku mne vrátila, ale nepodmieňoval

som to hrozbou, že ju zabijem, aj deti.“ Obžalovaný na hlavnom pojednávaní 16.06.2015 vypovedal, že:„Na aute som prišiel sám. Malého mi dala pred bytovým domom bez slov. Ja som ho posadil do môjho
auta a keď som zapínal, zistil som, že mi nedala tašku, ako mi zvyčajne dávala. Preto som sa na ňu otočil
s tým, že kde je tá taška. Ale ona bola už vo vchodových dverách a na moje slová nereagovala. Teda

medzi nami neprebehla žiadna komunikácia. Syna Ľ. som doviezol naspäť v piatok. Vtedy, 28.01.2015
som tam bol iba ja a poškodená so synom Ľ. a nikto iný. Takéto slová, aké sú uvedené v obžalobe v
bode jedna som poškodenej vtedy určite nepovedal, a takéto slová som jej ani nikdy v živote nepovedal.
Celé to trvalo asi jednu minútu. Samozrejme, ja som povedal, že - čau Ľ., ahoj, a tak. F. možno Ľ. tiež
povedala - čau, alebo niečo podobné. Otočila sa a odišla do bytového domu. Celý deň - 28.01.2015 do

prebratia syna som s F. nevolal. Ja som chodil presne na 17.00 hod., lebo F. mi povedala, že keď budem
meškať, napr. 10 minút, tak už mi syna nemusí dať. Ja som chodil presne. Ak som niekedy meškal, tak
možno minútu. Chodil som na základe súdneho rozhodnutia od 03.12.2014. V ten deň som potom volal
F., asi o 17.40 hod., lebo som sa chcel informovať, že čo jedol, či mu mám dať ľahšiu alebo ťažšiu večeru
a čo potrebuje. Ja som sa jej na toto nepýtal pred tým bytovým domom, lebo ako som už povedal, ja
keď som dával Ľ. do auta, ona sa otočila a išla dovnútra a keď som na ňu hovoril ohľadom tašky, ona sa

neotočila ku mne, ale nereagovala a išla ďalej. Poškodená mi telefón zdvihla a povedala mi, čo jedol a
kedy ho mám dať asi spať. Dávali sme ho spať podľa toho, ako v ten deň spal poobede. V ten deň potom
išlo odo mňa jej 39 hovorov a od poškodenej mne 26 hovorov. Možno niektoré hovory zdvihla, aj ja, ale
neviem, o čom sme sa bavili. Vysvetľujem si to tým, že ja som už 21.01.2015 chcel podať na ňu trestné
oznámenie, ale policajti vtedy na to nemali čas, tak sme sa dohodli na inom termíne a oznámenie som

podal 30.01.2015. Ja si myslím, že ona mi takto prezváňala, lebo chcela, aby mala niečo na mňa. Ona
sa spoliehala na to, že budú zisťovať moje hovory a nie jej hovory a to jej vyšlo. Medzi tým som bol v
piatok, 30.01.2015, zobrať k poškodenej o 15.00 hod. maloletú dcérku Y.. Dala mi ju, myslím, že žiadna
komunikácia neprebehla a obidve deti som vrátil v piatok, 30.01.2015 o 17.00 hod.“ Obžalovaný ďalej
vypovedal, že pri výsluchu na polícii nie je spomenutá taška, pretože pri výsluchu sa skákalo. V prípade,

že je tam napísané, že chcel s F. spoločne žiť, tak je to tam vložené z inej časti a povedal jej to niekedy
inokedy, ale nie 28.01.2015. Už predtým ju párkrát poprosil, aby spoločne žili.

Svedkyňa poškodená C. F. 11.02.2015 vypovedala, že: „Dňa 28.01.2015, v stredu, keď som bývalému
druhovi o 17.00 hod. odovzdávala pred naším obytným domom malého, on sa ma opýtal, či sa k nemu

vrátim a ja som mu povedala, že nie. Vtedy mi povedal, že ak sa k nemu nevrátim, že si mám vybrať, že
ktorého prvého má zabiť, či mňa, deti, alebo priateľa. Ja som nepovedala nič, odišla som dnu. Potom
z roboty som mu volala. Najskôr som sa pýtala na malého, že čo robí, či už spí. Bývalý druh povedal,
že áno. Aby som mala dôkaz, čo mi pri odovzdávaní povedal, tak som zapla svoj mobilný telefón na
nahrávanie, spýtala som sa ho, že čo mi presne povedal pri aute, že som ho nerozumela, lebo to povedal

potichu a on mi to do telefónu zopakoval. Potom som však zistila, že nie je technicky možné to, čo som
nahrala, prehrať.“ Svedkyňa pri ďalšom výsluchu 09.03.2015 vypovedala, že: „Dňa 28.01.2015 o 17.00
hod. mi povedal, že či sa k nemu vrátime. Ja som mu povedala, že nie a tak mi povedal, že jemu je to už
všetko jedno, že či ma najskôr zabiť mňa, deti, alebo B.. Neviem, či mi dal na výber, ale tak to povedal.
Ja som mu povedala, že také somariny riešiť nebudem a odišla som preč.“ Svedkyňa poškodená na

hlavnom pojednávaní doplnila, že od stredy do piatku s ním určite volala, ale nevie, či v ten deň, alebo až
na druhý deň. Obsahom telefonátov bola starostlivosť o malého syna Ľ.. Svedkyňa ďalej vypovedala, že:
„Napriek toho, že toho 28.01.2015 sa mi vyhrážal, tak som mu v piatok dala maličkú Y.. Ja som aj volala
na políciu, ale oni mi povedali, že keď je to dané súdom, že mu ju musím dať. Určite 28.01.2015 sa ma
O. spýtal, či sa k nemu vrátim, a keď som povedala, že nie, tak mi povedal tie slová, o ktorých som už

hovorila. Na nasledujúci týždeň, po 28.01.2015, som obžalovanému v stredu dala syna, v piatok aj dcéru,
a on mi ich v poriadku vrátil. Nič sa tam nestalo pozoruhodné. Potom som sa rozhodla podať trestné
oznámenie 09.02.2015, lebo som nevedela, ako to už mám riešiť, tie telefonáty a proste všetko. Ja som
sa dozvedela, že na mňa podal oznámenie pre krádež vtedy, keď mi volali z polície z Turčianskych
Teplíc. Ale to už bol zadržaný. Obžalovaný mi tie slová 28.01.2015 hovoril v súvislosti s tým, že ak sa

k nemu nevrátim. Lebo on mi stále dookola opakoval, aby som sa k nemu vrátila a keď som povedala,
že nie, tak mi toto povedal a boli tam urážky, aj agresivita.“

Svedkovia B. F., Y. F., U. F., Y. A., Ľ. O.X., H. O., H. O. H.., E. F., H.. U. L., H. R. k skutkovým okolnostiam,
ktoré sa mali 28.01.2015 odohrať na mieste činu, nevypovedali, pretože sa na mieste činu nenachádzali.

Svedok B. F. - terajší druh poškodenej, svedkyňa Y. F. - matka poškodenej, svedkyňa U. F. - susedka
C. F. a B. F. vypovedali, že C. F. im povedala, že 28.01.2015 jej obžalovaný povedal, že ak sa k nemu
nevráti, tak zabije ju, deti a B. F..Z výpisu prijatých hovorov (č.l. 148-251 spisu) vyplýva, že obžalovaný Ľ. O. dňa 28.01.2015 telefonoval
na telefónne číslo evidované na B. F. o 20:22:29 hod., v dĺžke 54 sekúnd (č.l. 199 spisu). Potom
telefonoval o 20.23.48 hod. v dĺžke 87 sekúnd. Potom sa viac menej pokúšal dovolať na uvedené

telefónne číslo a posledný pokus je o 22.21.36 hod. (č.l. 199 spisu). Naopak zo zoznamu odchádzajúcich
hovorov z čísla evidovaného na B. F., ktoré mala používať podľa výpovede poškodená - XXXX XXX
XXX bolo prvýkrát telefonované na telefón Ľ. O. - XXXX XXX XXX dňa 28.01.2015 o 20:15:13 hod. v
dĺžke štyri sekundy. Potom o 20:18:53 hod. v dĺžke tri sekundy a potom od 20:35 hod. do 22:20:19 hod.
nasledovalo 24 neúspešných telefonických pokusov. Z týchto listín vyplýva, že ako prvá obžalovanému

volala poškodená F. o 20:15:13 hod. v dĺžke štyri sekundy, potom o 20:18:53 hod. v dĺžke tri sekundy a
následne o 20:22:29 hod. volal obžalovaný poškodenej v dĺžke 54 sekúnd, a o 20:23:48 hod. v dĺžke 87
sekúnd. Potom si obžalovaný a poškodená navzájom prezváňali.

Podľa záverov znaleckého skúmania znalkyne Mgr. Zuzany Tomáškovej z 03.03.2015 kapacita
pamäťových funkcií poškodenej C. F. korešponduje s dosiahnutou úrovňou intelektu, ktorá sa nachádza

v pásme podpriemeru. Kvalita pamäťových funkcií má znaky, ktoré svedčia pre dotváranie si skutočností,
ktoré nie sú reálne. Poškodená je schopná prežívané udalosti správne vnímať, uchovávať ich v pamäti
a potom ich správne reprodukovať. U svedkyne je zachovaná všeobecná vierohodnosť výpovede.
Špecifická vierohodnosť výpovede je však zmenená motiváciou svedkyne. Jej vnímanie reality je
pozmenené, dotvára si skutočnosti tak, aby tvorili celok v prežívaní jej odpútania sa od druha. Aby sa

od neho dokázala úplne odpútať, je pre ňu nápomocné to, že je trestnoprávne riešené jeho správanie
a konanie. Poškodená je osobnosťou jednoduchou a menej diferencovanou. Uvažuje konkrétne so
zameraním sa na vlastné potreby. Poškodená má v súčasnosti nový vzťah a bývalý druh znamená
pre ňu problém a prekáža jej jeho tlak na kontakt s ňou a deťmi. V prežívaní a správaní poškodenej
C. F. nie sú prítomné zistiteľné stopy psychickej traumatizácie, ktoré by boli v príčinnej súvislosti s

konaním jej bývalého druha Ľ. O.. Znalkyňa na hlavnom pojednávaní (č.l. 518-420 spisu) doplnila, že
kvalitatívne zvláštnosti pamäte boli hodnotené na základe štandardizovaného testu pamäti, kde boli
prítomné odpovede svedčiace pre konfabuláciu. Z toho usúdila, že poškodená môže mať tendenciu
tieto zvláštnosti pamäti mať, používať ich. Poškodená pociťovala potrebu pripútať sa k niekomu, kto by
ju viedol a usmerňoval. Preto vzťah so starším mužom bol logickým vyústením naplnenia jej potreby.

Postupne, ako sa však stala matkou a dozrievala jej osobnosť jej už nevyhovovali povahové vlastnosti
druha. Z týchto dôvodov dochádzalo ku konfliktom, hádkam a nezrovnalostiam a istým spôsobom chcela
ukončiť vzťah. V rámci svojich povahových možností to nedokázala, tak sa rozvíjal dramatický priebeh
vzťahu, vulgárne nadávky a SMS. To bol jej spôsob, ako sa odpútať od partnera. Motiváciou svedkyne
bolo odpútať sa od partnera, ktorý jej už nevyhovoval. V rámci odpútavania sa od obžalovaného,

mohla nevedome konfabulovať. Poškodená chcela jednoducho vzťah s obžalovaným ukončiť za každú
cenu. Poškodená C. F. má v záťažových situáciách väčšiu tendenciu si dotvárať a upravovať prežité
skutočnosti a následne ich reprodukovať. Má teda tendenciu k upravovaniu si prežitých skutočností.
Poškodená to jednoducho takto má v sebe a pri týchto konfabuláciách je presvedčená, že má pravdu.
Dotazníkom neboli u poškodenej zistené žiadne stopy psychickej traumatizácie. Vo všeobecnosti sa

dá povedať, že žena, ktorá mala byť obeťou konania tak, ako je opísané v obžalobe a ktoré sa malo
stať koncom roka 2014 a v januári 2015, by pri znaleckom skúmaní v marci 2015 mala mať stopy po
psychickej traumatizácii. U takej ženy by mala byť zvýšená impulzívnosť a úzkostnosť. Očakávala by
teda úzkostný depresívny syndróm. V týchto položkách však u poškodenej vôbec nebolo zvýšené skóre.
V prípade, že poškodená odovzdala deti obžalovanému aj týždeň potom, ako sa jej mal údajne vyhrážať,

tak z pohľadu psychológa to signalizuje len to, že poškodená sa o deti zjavne nebála.

Vyhodnotením vyššie uvedených jednotlivých dôkazov aj v ich súhrne, pri neexistencii iných súdu
predložených dôkazov, možno dospieť k dvom protichodným skutkovým záverom. Obžalovaný sa mohol
dopustiť konania tak, ako je opísané v bode 1/ podanej obžaloby prokurátora. V tomto prípade je

usvedčovaný výpoveďou poškodenej C. F. a výpoveďami nepriamych svedkov B. F., Y. F. a U. F..
Možno však dospieť aj k záveru, že nie je bez pochybností, jednoznačne a spoľahlivo preukázané,
že obžalovaný sa dopustil konania v bode 1/ obžaloby. V tomto prípade súd vychádzal z výpovede
obžalovaného Ľ. O., ktorý počas celého trestného konania, uvedené skutkové okolnosti popieral.
Výpoveď obžalovaného podporuje záver znaleckého skúmania z odboru psychológie, podľa ktorého

je špecifická vierohodnosť výpovede poškodenej zmenená jej motiváciou. Vnímanie reality poškodenej
je pozmenené a dotvára si skutočnosti tak, aby tvorili celok v prežívaní jej odpútania sa od druha.
Kvalita pamäťových funkcií má znaky, ktoré svedčia pre dotváranie si skutočností, ktoré nie sú reálne.
Poškodená má v záťažových situáciách väčšiu tendenciu si dotvárať a upravovať prežitú skutočnosť anáslednejureprodukovaťakoštandardnýpriemerpopulácie.Mátendenciukupravovaniusiskutočností.
Poškodená to jednoducho má v sebe a pri týchto konfabuláciách je presvedčená, že má pravdu. V
prežívaní a správaní poškodenej nie sú prítomné zistiteľné stopy psychickej traumatizácie, ktoré by

boli v príčinnej súvislosti s konaním jej bývalého druha Ľ. O.. Vo všeobecnosti žena, ktorá by mala
byť obeťou konania opísaného v obžalobe, by pri následnom znaleckom skúmaní mala mať stopy po
psychickej traumatizácii a to vo forme zvýšenej impulzívnosti a úzkostno - depresívneho syndrómu. V
týchto položkách však poškodená nemala zvýšené skóre vôbec. Verzii obžalovaného nasvedčuje aj to,
že potom, ako sa mal obžalovaný 28.01.2015, v stredu, dopustiť tohto konania, poškodená mu v piatok,

30.01.2015, odovzdala aj dcéru Y. a nasledujúci týždeň mu v stredu znovu odovzdala syna a v piatok
dcérku Y.. Podľa znalkyne psychologičky z toho jasne vyplýva, že strach o svoje deti nemala.

Pokiaľ ide o výrok o vine súd poznamenáva, že tento sa môže zakladať len na dôkazoch, ktoré
celkovo vylučujú pochybnosť, že žalovaný skutok sa stal. Zistenie skutočného stavu veci preto vyžaduje,
aby každá okolnosť dôležitá pre rozhodnutie bola spoľahlivo preukázaná v súlade so skutočnosťou

tak, aby nemohla vzbudzovať akúkoľvek pochybnosť. Za zistenie skutočného stavu veci nemožno
preto považovať zistenie o púhej pravdepodobnosti dokazovanej okolnosti, keď výsledky vykonaného
dokazovania pripúšťajú možnosť záveru, že existuje, avšak na druhej strane nevylučujú možnosť iného
záveru.

Možnosť iného záveru vyplýva najmä z obrany obžalovaného v trestnom konaní podporeného závermi
znaleckého skúmania z odboru psychológie a následným konaním poškodenej, ktorá potom, ako sa mal
obžalovaný vyhrážať aj zabitím detí, mu tieto odovzdala aj nasledujúci týždeň, po údajnom spáchaní
skutku. Preto, aj keď je obžalovaný dôvodne podozrivý, že sa dopustil žalovaného trestného činu
uvedeného v bode 1/a obžaloby prokurátora, kvalifikovaného ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1,

ods.2písm.b/Tr.zák.,avšakvýsledkydokazovaniavykonanéhopredsúdomnevyznievajújednoznačne
a nie je tu úplne ucelená reťaz tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov (najmä závery znaleckého
skúmania z odboru psychológie), z ktorých by sa mohol vyvodiť jasne a spoľahlivo záver, že obžalovaný
sa dopustil skutku, súd ho musel v súlade so zásadou „indubio pro reo“ (v pochybnostiach
v prospech obžalovaného) podľa § 285 písm. a/ Tr. por. spod obžaloby oslobodiť. Takýto postup súdu

pritom nevyžaduje, aby bolo bez pochybností preukázané, že skutok sa nestal. Stačí pochybnosť o tom,
či žalovaný skutok sa stal.

K bodu 2/

Obžalovaný 11.02.2015 vypovedal, že: „Nie je pravda, že som bývalú družku vyhľadával. V penzióne C.
som bol raz náhodne, ani som nevedel, že tam pracuje. A do F. som za ňou chodil, a vlastne aj do C.
len preto, že si to želala, že chcela vidieť malého Ľ.. SMS správy som jej posielal. Som si vedomý, že aj
vulgárne, ale ona vulgárne nadáva v kuse, takže ja som jej to len vracal. Nikdy som jej neposlal výhražné
SMS. Veľakrát sa SMS týkali detí. Ak som jej za sebou opakovane volal viackrát, tak som sa jej nemohol

dovolať, lebo mi nedvíhala a nie je pravda, že som jej volal v takej miere, ako ona uvádza. V žiadnom
prípade som družku nesledoval a opakujem, nenútil som ju k tomu, aby so mnou žila pod hrozbou
násilia a hrozbou, že jej ublížim, alebo ublížim naším deťom. Naše deti mám rád, starám sa najmä o
syna a len čo budú Y. a Ľ. starší, budem sa snažiť o striedavú starostlivosť. Súd mi umožnil stretávať
sa s deťmi, takže skutočne neviem, prečo by mala mať strach o svoje deti. Viem sa o deti dokonale

postarať. Viem variť, majú kde bývať, majú so mnou kde tráviť čas. Žiadam, aby sa družka podrobila
psychologickému vyšetreniu, nakoľko je chronická klamárka. Veľakrát v živote ma oklamala, ale aj
svojich rodičov a aj iných ľudí, ale vždy som jej to odpustil.“ Obžalovaný v ďalšej výpovedi 28.02.2015
vypovedal, že: „Na Okresnom súde Martin 03.12.2014 u JUDr. Korbášovej sa konalo pojednávanie o
úpravu práv a povinnosti k naším maloletým deťom. Na tomto pojednávaní F. potvrdila, že som dobrý

otec, o deti sa starám, mám o ne záujem, mám s nimi pekný vzťah a preto súhlasila so stretávaním
každý týždeň, dva dni. Myslím si, že keby bola pravda to, čo sa píše v uznesení o vznesení obvinenia,
tak by to C. F. na pojednávaní sudkyni všetko do detailu povedala a v žiadnom prípade by nesúhlasila,
aby som sa pravidelne stretával s deťmi. Kolízna opatrovníčka dokonca na pojednávaní uviedla, že
nevidí problém, ak by bola nariadená striedavá starostlivosť. Obžalovaný 13.02.2015 pri rozhodovaní

o vzatí do väzby vypovedal, že: „Čo sa týka toho nebezpečného prenasledovania a telefonovania, keď
som niečo potreboval pre deti, tak som jej viackrát volal, ale nezdvihla mi. Určite nie je pravda, že
som jej volal 60-krát denne. Koľkokrát som jej volal, sa dá zistiť u operátora. Bol som za ňou v práci,
keď začala robiť v penzióne C. a sama ma požiadala, aby som prišiel k nej so synom Ľ., ktorého sommal v starostlivosti s tým, že spočiatku tam je málo ľudí. Len raz som prišiel do toho podniku sám a
vypil som len pivo a dve kávy. Ja si myslím, že poškodená si všetko vymýšľa a to kvôli tomu, že som
dal na ňu trestné oznámenie pre krádež peňazí a je to pomsta z jej strany.“ Obžalovaný na hlavnom

pojednávaní 16.06.2015 vypovedal, že: „Za celé to obdobie som jej možno poslal 50 SMS. Boli to
odpovede, komunikácia a reagovanie na jej SMS správy. Telefonáty boli iba reakciou na jej prezváňanie,
alebo keď som niečo potreboval ohľadom detí. Ja som jej volával aj vtedy, keď boli deti u nej. Zaujímal
som sa o deti a syna mi dávala k telefónu. Priznávam, že boli aj vulgárne SMS, ale to bola len reakcia na
jej, tiež vulgárne, SMS. Poškodená mi v tých vulgárnych SMS správach nadávala, že som starý a ten jej

nový druh je asi mladší, ako ja, ale ja ho nepoznám. Poškodená mi začala vulgárne SMS písať na jeseň
2014. Písala, že som starý, zvráskaný,... K vyhľadávaniu v práci hovorím, že v tom F. začala pracovať od
októbra2014atompenzióneC.G.odzačiatkudecembra2014.F.sanachádzavTurčianskychTepliciach
asamamipovedala,žekeďpôjdemsmalým,abysomsatamzastavil.Takžejasomchodilsmalýmanie
iba sám. Dokonca som sa raz ponáhľal a nezastavil som sa. Tak mi volala, že prečo som sa nezastavil.
Do C. som chodieval aj predtým, ako tam robila. Tam som bol možno 2-3-krát, ale vždy s Ľ.. Hovorila

mi, že ju mám prísť aj s malým pozrieť medzi 16-17.00 hod., že vtedy tam nikto nebýva. Keď som tam
prišiel, tak som sedel vo vedľajšej miestnosti a ona sa s ním chvíľu pohrala. Párkrát som tam stretol aj
F., vedúcu, ale ona mi nič nehovorila, že by ma vyhadzovala. Dvakrát som inicioval kontakt s ňou, ale
poškodenú som nesledoval. Je klamstvo, že by som vyhľadával stále jej spoločnosť.“ Obžalovaný sa
podrobne vyjadril aj k zoznamu telefonických hovorov, predložených na č.l. 148-251 spisu. Obžalovaný

vypovedal, že 10.01.2015 - v sobotu, poškodenej volal 45-krát, ale ona mu volala 22-krát. Robila to tak,
že mu prezvonila. Mal jej potom volať a keď jej zavolal, tak nedvíhala a preto sa to opakovalo. Dňa
27.01.2015 - utorok volal poškodenej 36-krát, ona jemu volala 11-krát, pričom z toho sa uskutočnili iba
tri hovory v trvaní 20, 107 a 73 sekúnd. Dňa 28.01.2015 - streda volal 39-krát, ale F. jemu 26-krát. Z
toho sa uskutočnili iba tri hovory v trvaní 106, 54 a 87 sekúnd. Dňa 29.01.2015 - štvrtok jej volal 61-krát,

ale F. jemu 46-krát, pričom mu, podľa zoznamu, v kuse za sebou volala asi 25-krát. Obžalovaný ďalej
vypovedal, že ale všetkých odchádzajúcich hovorov z telefónu poškodenej bolo 213 a prichádzajúcich
249. On mal iba uskutočnený jeden hovor v trvaní 24 sekúnd. Tie ostatné hovory sa neuskutočnili, lebo
to boli iba pokusy o hovory. Preto jej tak často prezváňal, lebo v tom čase mal pri sebe malého Ľ. a ona
mu povedala, že ak sa neozve, tak mu ho už viacej nedá. V iných dňoch boli telefonáty úplne v norme,

niekedy žiadne, niekedy dva, niekedy päť alebo sedem. Ale zároveň mu telefonovala aj F.. Obžalovaný
upozornil na to, že počet odchádzajúcich a prichádzajúcich hovorov na mobil F. je počas celého obdobia
v priemere za každý deň odchádzajúcich 100-200, niekedy aj 300 a prichádzajúcich ten istý počet, ako
odchádzajúcich. Napríklad za deň 21.01.2015 má 345 prichádzajúcich hovorov a 183 odchádzajúcich,
spolu cez 500 hovorov. Takých dní je veľa. Dal si aj tú prácu, aby vypočítal percentuálny podiel a jeho

hovory, zo všetkých hovorov na mobil F., predstavujú 3 % s tým, že ako hovory do toho započítal aj
hovory, ktoré sa neuskutočnili. Súdu predložil aj tabuľku s označením dní, kedy mal Ľ. v opatere. Ľ., ich
syn, bol u neho v období od 31.12.2014 do 02.01.2015 a vtedy volal F. 11-krát, ale ona iba raz. V období
od 07.01.2015 do 09.01.2015, kedy mal Ľ. zase u seba, volal 24-krát a F. iba trikrát. V ďalšom období,
od 14.01.2015 do 16.01.2015, čo je streda až piatok, kedy mával Ľ., jej volal 24-krát, ale F. nevolala.

Ďalší týždeň od 21.01.2015 do 23.01.2015 volal 7-krát, ale F. nevolala. V období od 04.02.2015 do
06.02.2015, streda až piatok, volal 13-krát a F. 6-krát. Teda nie je pravdou, že keď bol u neho malý Ľ., tak
sa neozval a nedvíhal telefón. Naopak, dvakrát čo bol u neho maloletý Ľ., sa poškodená F. ani neozvala a
ani neprezvonila. Bolo to od 21.01.2015 do 23.01.2015 a od 14.01.2015 do 16.01.2015. Poukázal na to,
že mal právo, podľa súdneho rozhodnutia z decembra 2014, stretávať sa so synom Ľ. každý týždeň od

stredy, od 17.00 hod., do piatku, do 17.00 hod. Samozrejme mal právo stretávať sa aj s dcérou Y. v piatok
od 15.00 - 17.00 hod. Obžalovaný ďalej poukázal na to, že poškodená už pred podávaním trestného
oznámenia telefonovala s príslušníkmi polície. K SMS správam vypovedal, že naozaj poslal poškodenej
vulgárne SMS správy. Prvé urážky a ponižovania však prišli z jej strany. Posielala mu vulgárne SMS a
v nich urážala aj jeho deti. F. mu za polroka možno poslala tiež 30 až 50 SMS správ. Poukázal na to, že

podľa obžaloby sa jej mal vyhrážať a ona mu potom volala naspäť, aby si vyhrážky nahrala do telefónu.
Lenže on jej v ten deň - 28.01.2015 volal o 17.30 hod. a nie ona jemu. Volal jej kvôli tomu, aby sa jej
spýtal, čo má malému Ľ. dať na večeru a kedy ho má dať spať. Nevolal jej kvôli tomu, aby sa jej vyhrážal.
Hovor trval 106 sekúnd a teda, ak by sa jej vyhrážal, tak by to ani nestihol. A nemal ani prečo. V prípade,
že volal poškodenej na Silvestra a na Nový rok, tak jej len chcel zablahoželať do Nového roka. Naviac

syna Ľ. si 31.12.2014 zobral k sebe. Dňa 06.01.2015 jej možno volal ohľadom detí. Dňa 10.01.2015 jej
volal síce 45-krát, ale ona jemu volala 22-krát. Prezváňala a potom nedvíhala. Dňa 16.01.2015 volal F.
11-krát, ale asi len kvôli tomu, že za celé tri dni, čo mal malého, sa ani raz neozvala. Rozmýšľal nad tým,prečo jej 24.01.2015 volal 35-krát, ale mal nejaký program s dcérami a chcel sa dohodnúť, či mu Ľ. nedá
na sobotu poobede. Ale F. nedvíhala. Od 30.01.2015 nie je nič v telefonických hovoroch mimoriadne.

Svedkyňa C. F. dňa 11.02.2015 vypovedala, že: „O. mi od leta 2014 telefonuje. Sú to strašné množstvá
týchto telefonátov. Za deň možno aj 60 neprijatých hovorov a SMS v jednom dni som napočítala 16.
Bývalý druh chodí k C., to je penzión v G., tam pracujem ako čašníčka. Tam odparkuje a potom mi išiel
oproti a vysvetľoval mi, že ma miluje. Do penziónu má zákaz vstupu od vedúcej, pani F., nakoľko tam
bol dva, trikrát a robil bodrel tým, že mi nadával. Väčšinou ma čakal pred C., prišiel na aute a potom

ma začal dvíhať na ruky, že ma strašne miluje, aby som sa k nemu vrátila a ja som v tých nervoch mu
raz struhla facku, aby ma už neotravoval, že ja mám priateľa. V júli 2014 ma vyhľadal doma, v G., a
keď som mu neotvorila, tak začal kopať do dverí a odišiel. Predtým, ako som pracovala v penzióne C.,
tak som predávala v F. v Turčianskych Tepliciach, kde často chodil. Bol tam aj päť, či šesťkrát a pýtal
sa ma, či sa k nemu vrátim. Nútil ma, aby som sa k nemu vrátila a keď som povedala nie, tak sa mi
vždy vyhrážal zabitím, alebo odobratím detí. Podľa mňa potrebuje liečenie a je psychopat, keď hovorí,

že zabije vlastné deti.“ Prostredníctvom SMS správ sa jej nevyhrážal, lebo si je vedomý, že by sa to
dalo použiť ako dôkaz proti nemu. Taktiež nie sú svedkovia na to, keď sa jej vyhrážal zabitím. Správanie
obžalovaného na ňu pôsobí tak, že je vyčerpaná, už ani nejedáva, pije len kávu a fajčí od nervozity.
Váži 47 kilogramov a jej výška 163 cm. Svedkyňa v ďalšej výpovedi 09.03.2015 (č.l. 96) vypovedala,
že: „Koncom leta 2014 sa vrátil z cudziny F.. Zostala som bývať v jeho byte a s odstupom času, asi v

októbri 2014, sme sa dali dokopy, že to môžeme skúsiť. Vtedy som povedala aj O., že mám nového
priateľa, že ja už s ním žiť nechcem. Bolo to niekedy v októbri, novembri 2014. On na to reagoval tak,
že mi vykrikoval, potom nasledovali SMS správy, telefonáty plné urážok, vulgarizmov, ponižovalo ma
to, písal aj informácie môjmu priateľovi, že som žila nemravným životom. Taktiež ma vyhľadával v C.
- penzióne v G. u pani F., ktorá ma zamestnala ako brigádničku asi od decembra 2014. Pracujem tam

nepravidelne, podľa potreby, niekedy aj trikrát do týždňa. O. ma tam vyhľadal hneď v prvý týždeň. Prišiel
tam a nadával, že pracuje v krčme a nestará sa o deti. To počula aj F.. Ukázala jej aj SMS správy od
O.. Všetko jeho konanie bolo kvôli tomu, že chcel, aby sa k nemu vrátila a preto písal SMS správy,
vyhľadával ju.“ Pri ďalšej výpovedi 26.03.2015 doplnila, že v podnájme u F. začala bývať v marci 2014
a dokopy sa dali postupne od leta 2014 a spoločnú domácnosť začali viesť od jesene 2014. O. videl,

že nemá šancu a preto posielal tie správy a telefonáty, ktoré začali byť najintenzívnejšie od decembra
2014, odkedy začala používať mobilný telefón B. F., teda číslo XXXX XXX XXX. Dovtedy používala SIM
kartu Ľ. O. a používala telefónne číslo XXXX XXX XXX. Bolo písané na bývalého druha. Keď jej O. v
jeseni 2014 telefonoval na toto číslo a povedala mu, že sa mu to nepáči, tak jej povedal, že je to jeho
karta a jeho číslo a môže si volať na to číslo, kedy chce. O. jej telefonoval z čísla XXXX XXX XXX.

Vtedy jej nový priateľ F. dal svoj mobilný telefón v decembri 2014 a odvtedy používa číslo XXXX XXX
XXX. Obžalovanému samozrejme povedala, že jej nemá telefonovať, ale on jej volal aj v noci, musela
vypínať zvonenie, aby nebudil deti. Z toho, že jej volal a posielal SMS bola nervózna a nevedela sa
sústrediť, a doslova jej to otravovalo život. Až teraz pochopila, ako je dobré mať pokoj a kľud, keď ju nikto
neobťažuje. Potvrdiť, že ju Ľ. O. vyhľadával v období od novembra 2014 do 09.02.2014 môže F. a F..

Svedkyňa na hlavnom pojednávaní 16.06.2015 doplnila svoju výpoveď s tým, že obžalovanému niekedy
umožnila sa stretnúť s dcérou Y.K., keďže ju nevídaval, a to v parku. Prišla tam aj so synom Ľ.. V C. robila
asi od októbra 2014 do januára 2015 čašníčku. Obžalovaný tam chodieval, až pokiaľ mu to nezakázala
vedúca. Nadával jej pred zákazníkmi. Potom vídavala tam stávať auto obžalovaného. Niekedy išiel s

ňou od C. až k jej bytu. Bolo to možno dva až trikrát. Do práce jej telefonoval nonstop. Až si vypínala
telefón. Od obžalovaného odišla niekedy v máji 2014. Bývala potom u mamy, potom v podnájme u
F. a s ním nadviazala vzťah. Obžalovanému tiež písala vulgárne SMS a vulgárne slová, lebo ináč sa
nedalo. Nešlo to s ním po dobrom, ani po zlom. Chcela mať pokoj. V minulosti ju fyzicky napadol a
mal za to podmienku, preto sa ho začala báť. Obžalovaný bol v C. možno dvakrát a prišiel jej niečo

vulgárne povedať. Vedúca mu potom dala zákaz. Možno päť až šesťkrát išiel poza penzión a keď išla
do roboty, tak išiel za ňou. Rozprával jej, že sa má vrátiť a keď mu odpovedala, že nie, tak bol vulgárny a
urážal ju. Mala vedomosť o tom, že obžalovaný podal na ňu oznámenie pre krádeže. Nasledujúci týždeň,
po 28.01.2015, obžalovanému v stredu dala syna a v piatok aj dcéru, a v poriadku ich vrátil. Trestné
oznámenie potom podala 09.02.2015. Obžalovaný síce na ňu podal oznámenie pre krádež, ale nikdy

mu nezobrala peniaze ani šperky, veď kde by ich zobral. Nikdy jej nedal peniaze 1.900 €, ani 400 €.

Svedkyňa Y. F., matka poškodenej, dňa 10.03.2015 vypovedala, že videla, ako na jar 2014 obžalovaný
špehujezauta,pridome,jejdcéru.Vedelaotom,žeobžalovanýjejpravidelneposielalSMSatelefonovala žiadal, aby sa k nemu vrátila. Dcéra sa však k nemu vrátiť nechcela. Posielal jej správy aj v noci a rušil
aj deti. Svedkom posielania správ však bola iba na jar 2014, keď dcéra u nich krátky čas bývala potom,
ako odišla od obžalovaného. K osobe svojej dcéry vypovedala, že dcéra chodila poza školu, klamala.

Nevedeli si s ňou dať rady, klamala, podvádzala rodičov. Musela byť umiestnená v diagnostickom ústave
v Ž.. Potom začala chodiť na učňovku do Martina, ale školu opätovne ignorovala, bola v diagnostickom
centre v R. P., ale odtiaľ utekala k O.. Ten ju u seba ukrýval. Po 18 narodeninách sa jej dcéra ozvala s
tým, aby sa o ňu nebála. Odvtedy s dcérou nemá dobrý vzťah. Po dcére bolo vyhlásené pátranie a po
celý ten rok ju mal u seba ukrývať O.. Domov sa vrátila z dôvodu, že ju O. bíjaval. Keď si vypil, tak bol

agresívny a vtedy ju fyzicky napádal. Povedala jej, že ju psychicky ničil a oplzlo jej nadával. Nevidela
však na nej žiadne známky násilia, ani nijaké zranenia, takže nevie povedať, či to bola pravda. Od dcéry
vie, že ju raz mal zbiť preto, že mu mala zobrať nejaký väčší obnos peňazí.

Svedkyňa U. F. vypovedala, že býva o poschodie vyššie v bytovom dome nad F. a F.. Bola svedkom
toho, ako bývalý druh F. často telefonoval a posielal SMS. Telefón jej zvonil každú chvíľu. F. bola z tých

SMS správ a telefonátov rozrušená a nevedela, ako tomu zabrániť. Volal jej kvôli tomu, aby sa k nemu
vrátila, čo ona odmietala. F. niekedy dala nahlas odposluch a O. jej hovoril, aby sa k nemu vrátila. Bol
milý, ale keď mu povedala, že nie, tak jej začal nadávať a zúril. V lete 2014, keď ho nechcela pustiť
do bytu, tak začal kopať do dverí a vykrikovať, aby ho pustili dnu. Svedkyňa E. F. vypovedala, že C. F.
pracovala ako čašníčka v jej penzióne C. Y. G.. Počas pracovnej doby F.F. opakovane vyzváňal telefón,

niekedy aj každú minútu. Od F. sa dozvedela, že jej stále volá jej bývalý priateľ Ľ. O.. F. jej ukázala SMS
správy od Ľ. O., ktoré boli plné vulgarizmov a žiadal ju, aby sa k nemu vrátila. O. chodil za F. aj do práce,
až kým mu jedného dňa nepovedala, že si to nepraje.

Svedkyňa H.. U. L. vypovedala, že pracovala ako kolízna opatrovníčka a počas šetrenia jej 24.11.2014

F. uviedla, že má z O. strach. O. navrhoval striedavú starostlivosť o syna Ľ., ale spoločne so sudkyňou
mu vysvetlili, že dieťa má nízky vek, aby bola určená striedavá starostlivosť. Matka s tým nesúhlasila
a potom sa obidvaja rodičia dohodli na rozšírenom styku otca s maloletými deťmi. Obžalovaný mal k
Ľ. dobrý vzťah.

Svedkovia Ľ. O., H. O., H. O. H.. a svedok A. vypovedali v prospech obžalovaného. Svedkyňa Ľ. O.
vypovedala,ženeverí,žebysajejsynĽ.O.vyhrážaldružkeC.F..Detimárád.Synbolvždycitlivý,neboli
s ním problémy a dobre sa učil. F. brala ako synovu partnerku a snažila sa im pomôcť v rámci svojich
možností. F. bola temperamentná, nikdy sa Ľ.N. nebála a nemala problém niečo po ňom hodiť, alebo
mu streliť facku. Nemala problém mu ani nadávať a kričať na neho. Svedkyňa H. O. vypovedala, že bola

častokrát s otcom, Ľ. O., vyzdvihnúť malého Ľ.. Nikdy nepočula, že by sa otec C. F. vyhrážal zabitím.
Musel si dávať pozor na jazyk. Mal s ňou zlé skúsenosti a vedel, že sa ňou nesmie dať vyprovokovať.
Stretnutia bývali krátke, odovzdali si deti. Otec sa striktne vyhýbal komunikácii s F., pretože tá neudrží v
sebe hnev a zlobu voči nemu. F., ktorú pozná od detstva, charakterizovala ako osobu, ktorá má záľubu
v klamstvách a dôkazom o tom, že klame a podvádza je aj to, že ju vyhodili z viacerých zamestnaní.

Svedkyňa H. O. R.. vypovedala, že F. nepozná. S bývalým manželom Ľ. O. žila trinásť rokov a potom sa
rozviedli. Svedok Y. A. vypovedal, že je dlhoročný kamarát Ľ. O.. Raz bol s ním pri preberaní deti od C. F.
a dvakrát ho Ľ. vyslovene požiadal, aby išiel s ním. Nikdy nepočul, že by sa Ľ. O. vyhrážal C. F. zabitím.
Ľ. O. často volával C. F., aby sa k nemu vrátila. Volal aj kvôli deťom a vyznával jej lásku. Niekedy z jeho
strany padli aj nadávky a F. často posielal SMS. Hovoril mu, aj iní mu hovorili, že už má dosť rokov a

rozum, aby sa F. vzdal. Nevedel uviesť, prečo F. od O. odišla, všetko robila nepredvídateľne.

Podľa záverov znaleckého skúmania z odboru psychiatrie, O. netrpí duševnou poruchou, alebo
duševnou chorobou s kvalitatívnymi zmenami základných psychických funkcií. Obžalovaný je
abnormnou osobnosťou s výraznejšími črtami emočnej nestability, emočnej nestálosti, nevyrovnanosti

až impulzivity. Táto osobnostná reaktivita sa výraznejšie prejavuje hlavne v záťažových situáciách
(partnerské konflikty). Uvedené však nie je chorobne podmienené. Nie je indikovaná žiadna forma
ochrannej psychiatrickej liečby. U obžalovaného boli zachované rozpoznávacie a ovládacie schopnosti.
Obžalovaný nie je závislý na alkohole, drogách ani psychotropných látkach. U obžalovaného je
pravdepodobné,žepretrvávapozitívny,emocionálno-erotickývzťahkbývalejdružkeC.F.atoajnapriek

tomu, že obžalovaný deklaruje, že ju už nemá rád a nechce sa s ňou stretávať.

Na č.l. 148 - 251 sa nachádza výpis prichádzajúcich hovorov na telefónne číslo užívané C. F. za obdobie
od 29.12.2014 do 10.02.2015, z ktorého je zrejmá intenzita hovorov a pokusov o hovory zo stranyobžalovaného Ľ. O.. Na č.l. 140-144 spisu sa nachádzajú prefotené SMS správy, ktoré písal obžalovaný
Ľ. O. C. F., ktoré sú plné vulgarizmov na jej osobu. Napríklad SMS správa: „Za chvíľu budeš tvrdiť, že
ťa mama neporodila, ale že si sa sama porodila. Si iba hyena, zmija využívačná, ospravedlňujem sa

zvieratám, že som ich urazil, príživníčka - SMS z 29.01.2015 o 10.32 hod. Si totálna klamárka, iba nejaký
obmedzenec ti uverí. Neurotička, vráť sa do ústavu - 28.01.2015 o 21.54 hod. Ten smrad je ukrutný,
smrdíš ako zdochnutá sviňa - 28.01.2015 o 21.46 hod.

Vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní a jeho zhodnotením je preukázané, že obžalovaný

poškodenej v niektorých dňoch januára a februára 2015 volal viackrát, aj niekoľko desiatok krát. Ďalej je
preukázané, že obžalovaný zasielal poškodenej SMS správy s vulgárnymi textami, v ktorých ju urážal,
ponižoval a vulgárne nadával. Konanie obžalovaného v takejto intenzite mohlo podstatným spôsobom
zhoršiť kvalitu života.

Súd preto konanie obžalovaného kvalifikoval ako prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a

ods. 1 písm. b/, písm. c/, písm. e/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s použitím § 139 ods. 1 písm. c/ Tr.
zák., lebo iného dlhodobo prenasledoval takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu o jeho
život a zdravie tým, že vyhľadával jeho osobnú blízkosť, kontaktoval ho prostredníctvom elektronickej
komunikačnej služby proti jeho vôli a inak ho obmedzoval v obvyklom spôsobe života, a taký čin spáchal
na chránenej osobe - osobe blízkej.

Podľa odpisu z registra trestov sa na obžalovaného hľadí, ako keby súdom potrestaný nebol. Súd z
týchto dôvodov podľa § 360a ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. obžalovanému uložil na trest odňatia
slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. obžalovanému výkon
trestu odňatia slobody podmienečne odložil. Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. pri povolení podmienečného

odkladu výkonu trestu odňatia slobody obžalovanému určil skúšobnú dobu na 2 (dva) roky. Podľa § 50
ods. 2 Tr. zák., § 51 ods. 4 písm. a/ Tr. zák. v rámci povolenia podmienečného odkladu výkonu trestu
odňatia slobody obžalovanému uložil povinnosť spočívajúcu sa v príkaze nepriblížiť sa k poškodenej
C. F., nar. XX.XX.XXXX Y. H., trvale bytom V. V. - G., Č. C.G. XXXX/X a nezdržiavať sa v blízkosti
obydlia poškodenej, a nekontaktovať poškodenú prostriedkami elektronickej komunikačnej služby. Takto

uložený trest je výrazom individuálnej aj generálnej prevencie trestu, je primeraný okolnostiam prípadu
aj osobe obžalovaného, ktorého povedie k tomu, aby sa v budúcnosti nedopúšťal trestnej činnosti a
ochráni poškodenú pred jeho protiprávnym konaním.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom

súde v Martine do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný
účinok ( § 306/2 ).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného

(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého

obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.