Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 18. september 2015

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 9C/564/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4612209370
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Červenáková

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2015:4612209370.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Červenákovou v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s.r.o. IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova ul. č. 25, Bratislava 811 09, v konaní
zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o, IČO: 36 864 421, so sídlom Grösslingova 4, Bratislava 811 09, proti
žalovanej: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13,
Bratislava 813 11, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na prerušenie konania z a m i e t a .

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca v podanej žalobe žiadal, aby súd zaviazal žalovanú k zaplateniu sumy 8300,43 Eur titulom
majetkovej škody a sumy 1660,09 Eur titulom nemajetkovej ujmy, a to z dôvodu nesprávneho úradného
postupu exekučného súdu spočívajúceho v nevydaní rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp.
v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov ako aj vykonaním úradného nelegálneho postupu
opätovného posúdenia práva žalobcu na zaplatenie dlhu časti istiny a to bez splnenia zákonných
podmienok na takýto postup. Tieto okolnosti boli príčinou konkrétneho následku, ktorý sa prejavil

vznikom materiálnej škody a nemajetkovej ujmy na strane žalobcu.

Uviedol, že žalobca ako oprávnený subjekt navrhol písomným podaním zvolenému súdnemu
exekútorovi vykonať exekúciu. Exekúciu navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením
záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č.: 4381794 dlžníkom: U. B. A.. XX.X.XXXX. Po prijatí návrhu
na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX 2058/2010. Súdny
exekútor v snahe postupovať pri nútenom vymáhaní pohľadávky žalobcu efektívne a účinne, predložil

návrh žalobcu spolu s exekučným titulom príslušnému exekučnému súdu a požiadal ho o udelenie
poverenia na
vykonanie exekúcie. Exekučný súd žiadosť súdneho exekútora prijal na ďalšie konanie, čím došlo k
zákonnému založeniu jeho povinnosti zaoberať sa danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v rámci priznanej
právomoci a v zákonom ustanovenej dobe. Napriek tomu, že táto vec nevykazovala prvky nadmernej
právnej zložitosti, exekučný súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 18.11.2010 (konanie
začalo dňa 9.3.2010) a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o

žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako
254 dní). Postup exekučného súdu hodnotia ako nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne ust.
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala
exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutiao udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe a rovnako tak neexistuje
okolnosť, ktorá by umožňovala vytvoriť stav zakladajúci reálnu nevymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva
založením prekážky veci rozhodnutej. Exekučný súd tým, že svojim nelegálnym postupom vykonal

opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu v časti istiny a to bez splnenia zákonných
podmienok na takýto postup, formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej v právnom
vzťahu medzi žalobcom ako oprávneným a dlžníkom ako povinným odvíjajúceho svoju podstatu od
uzatvorenej, vyššie označenej, zmluvy o úver. Na jednej strane totižto existuje právne relevantný
exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie lehoty ust. §

41 ZoRK a chýbajúci subjektívny prvok-, ktorý vyvolá právne účinky, avšak je z pohľadu exekučného
súdu materiálne nevykonateľný a na druhej strane, nie je možné zo strany žalobcu iniciovať občianske
súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie istiny s príslušenstvom, pretože
existenciou rozsudku rozhodcovského súdu je vytvorená prekážka veci právoplatne rozhodnutej.
Prekážka právoplatne rozhodnutej veci tvorí neodstrániteľnú vadu konania, na ktorú je súd povinný
prihliadnuť ex offo. Upozornil na to, že podľa platnej právnej úpravy je rozsudok rozhodcovského súdu

rovnocenným exekučným titulom s rozsudkom vydaným všeobecným súdom v občianskom súdnom
konaní. Nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného
obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej
sa žalobca v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva
zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR,

sp.zn.: I.ÚS 41/02, III. ÚS 117/02, I. ÚS 13/05). Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného
súdu vznikla žalobcovi majetková škoda, ktorá je špecifikovaná v žalobe a nemajetková ujma, ktorá je
tiežšpecifikovanávžalobe. Žalobcapožiadalžalovanúopredbežnéprerokovanienároku,kuspokojeniu
nároku žalobcu nedošlo.

Žalovaná v písomnom podaní zo dňa 10.2.2014 navrhla žalobu žalobcu zamietnuť. Poukázala na to,
že žaloba je zmätočná, keď žalobca síce podal písomnú žalobu a poukázal na konkrétne dôkazy,
žiadne dôkazy však sám nepredložil. Nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Zo žaloby
nie je jednoznačne jasné, na základe akého titulu si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody,
keďže v žalobe sa tituly prelínajú a žalobca jednoznačne neuvádza, z ktorého titulu/titulov si uplatňuje

svoj nárok. Nie je zrejmé, či si žalobca uplatňuje nárok z titulu nesprávneho úradného postupu z
dôvodu prieťahov, z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia alebo z dôvodu
nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Ďalej uviedla, že žalobu považuje za podanú predčasne,
keď neuplynula 6 mesačná lehota na predbežné prerokovanie nároku, v rámci ktorej žalobca neposkytol
žiadnu súčinnosť, na základe čoho žalovaná nepovažovala nárok za predbežne prerokovaný. K postupu

exekučného súdu uviedla, že prax ukázala, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou
toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska
zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok. Od 1.6.2011 15- dňová lehota na vydanie poverenia rozhodnutí
rozhodcovského súdu ako exekučnom titule neplatí. Pred 1.6.2011 § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného
poriadku znel „vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených“. V

samotnejdôvodovejspráve,jeknovelizovanémuustanoveniu§41ods.2písm.d)Exekučnéhoporiadku
uvedené, že správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul
osvedčila svojim autentickým výkladom aj Národná rada Slovenskej republiky ako zákonodarný zbor
SR. Skutočnosť, že sa do formulácie vložili slová „rozhodnutí rozhodcovských súdov“, prestavovala
len explicitnejšie ujasnenie litery zákona, aby sa predišlo mylným interpretáciám tohto ustanovenia.

Argumentácia žalobcu je v interpretácii toho, čo zamýšľal zákonodarca, nefundovaná a nepravdivá
a § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku sa správne aplikoval na rozhodcovské rozsudky aj
pred 1.6.2011. Uviedla, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky
prieťahy v konaní. Zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje

osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich
režimu spotrebiteľských zmlúv. Uviedla, že je nepochybné, že posúdenie veci a vyjadrenie právneho
názoru súdu vo vzťahu k žiadosti o vydanie poverenia, ktoré sa naplno odrazili v rozhodnutí, ktorým
ju súd zamietol, nie je možné považovať za nesprávny úradný postup, ale za splnenia ďalších
zákonných podmienok by mohli viesť len k záveru o existencii nezákonného rozhodnutia. Pre úspešné

uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je o.i. nevyhnutné, aby
nezákonnosť rozhodnutia bola konštatovaná príslušným orgánom, ktorý toto už právoplatné rozhodnutie
z dôvodu nezákonnosti zmení alebo zruší v príslušnom konaní o opravnom prostriedku podanom proti
rozhodnutiu. Táto podmienka nepochybne nie je v prípadoch zamietnutia žiadostí o udelenie povereniana vykonanie exekúcie namietaných žalobcom splnená. Predmetné rozhodnutie okresného súdu nie je
možné považovať za nezákonné a zároveň jeho zákonnosť/nezákonnosť nie je možné posudzovať v
tomto konaní. Otázku správnosti postupu pri rozhodovaní o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia

taktiež nie je na mieste posudzovať. Ide o namietnutie samotného rozhodnutia, a preto nie je možné
hovoriť o nesprávnom úradnom postupe. Žalovaná zdôraznila tú skutočnosť, že zo samotnej dikcie § 44
ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe
zamietnutia žiadosti o vydanie poverenia. 15 dňová lehota sa týka prípadu , keď súd poverí exekútora
vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu (okrem exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 písm.

c/ a d/ Exekučného poriadku ). Ak ho súd nepoverí, 15-dňová lehota neplatí a ani sa logicky
nedá predpokladať, že by to bol zámer zákonodarcu, keďže ide o zložitý proces posudzovania žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie , návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu.
Vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku ,
nekalú
povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať, či

rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy.
Ďalej poukázala na to, že pri posudzovaní nároku na náhradu škody, ktorá mala vzniknúť z
existencie prieťahov v súdnom konaní by súd mohol vychádzať len vtedy , ak by tieto
boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia
sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo

o tom, že sudca sa dopustil previnenia , ktoré má za následok prieťahy v konaní, v právoplatnom
rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva alebo právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR
o ústavnej sťažnosti, v ktorých by sa konštatovalo, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov. Žalovaná namietala i premlčanie nároku a vzniesla námietku premlčania pri
každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia na

vykonanie exekúcie pred dňom 23.4.2009, t.j. tri roky pred dňom, kedy boli žalovanej doručené prvé
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. Žalovaná je toho názoru, že žalobca nepreukázal, že by
činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik
ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, a tým pádom neexistuje ani príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu spočívajúcim v tom, že rozhodol o zamietnutí

návrhu na vydanie poverenia a to po zákonnom stanovenej lehote a uplatnenou majetkovou škodou a
nemajetkovou ujmou. Žalovaná má skôr za to, že stav, v ktorom sa žalobca ocitol, si zavinil sám, a to
spôsobom vykonávania podnikateľskej činnosti, pasivitou pri obhajovaní svojich práv, a najmä je už v
súčasnosti zrejmé, že žalobca si uplatňuje ničím neodôvodnené a ničím nepreukázané čiastky, či už v
podobe majetkovej škody alebo nemajetkovej ujmy.

Okresný súd Levice na pojednávaní dňa 18.9.2015 rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania v
zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. keďže doručenie mali riadne vykázané.

Žalobca neúčasť písomne ospravedlnil a žiadal pojednávanie odročiť na iný termín z dôvodu, že sa

nemohli pripraviť na uvedené pojednávanie, nakoľko im nebola oznámením o nariadenom termíne
pojednávania oznámená ich značka identifikujúca konkrétny žalobný návrh. Na ich dopyt o oznámenie
tejto ich značky, ktoré súdu zaslali po doručení predvolania na pojednávanie, im nebolo súdom
odpovedané. Vzhľadom na to, že bez určenia ich značky nie je možné určiť, ktorý konkrétny návrh
žalobcu je predmetom súdneho pojednávania a na OS Levice žalobca vedie množstvo konaní, v ktorých

vystupuje ako žalovaná Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo
spravodlivosti, objektívne nie je možné sa na takéto pojednávanie pripraviť. Vzhľadom na to, že neboli
splnené podmienky podľa ust. § 115 ods. 2 O.S.P., nie je možné považovať lehotu na prípravu na
pojednávanie za zachovanú. Preto žiadajú súd, aby sa nekonalo v ich neprítomnosti.

Súdvšaknávrhžalobcunazrušenietermínupojednávanianepovažovalzakvalifikovanéospravedlnenie
z titulu dôležitého dôvodu. Účastníci konania boli na termín pojednávania riadne a včas predvolaní
(predvolanie na pojednávanie vytýčené na deň 18.9.2015 prevzal právny zástupca žalobcu dňa
12.6.2015) a zároveň boli vyzvaní, aby na súdnom pojednávaní predložili alebo označili dôkazy a to
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie. Súdu vo veci nebol doručený dopyt o

oznámenie značky žalobcu na identifikáciu predmetu sporu. Súdu je známe, že právny zástupca žalobcu
na pojednávanie je predvolaný okrem uvedenia spisovej značky pod akou sa vec
na súde vedie aj ich značka identifikujúca (pre lepšiu orientáciu žalobcu) predmet sporu. Súd je toho
názoru, že ak prejednal na pojednávaní vec a vo veci samej rozhodol, pričom sa zaoberal i procesnýmnávrhom žalobcu o prerušenie konania, neodňal mu možnosť konať pred súdom , nakoľko sa tejto
možnosti zbavil sám, tým že sa na pojednávanie nedostavil.

Žalovaná neúčasť písomne ospravedlnila, súhlasila s prejednaním a rozhodnutím v jej neprítomnosti. K
návrhu na prerušenie konania sa nevyjadrila.

V prvom rade súd preskúmal návrh žalobcu na prerušenie konania.

Žalobca doručil súdu elektronickým podaním zo dňa 9.1.2014 i zo dňa 23.1.2015 totožný návrh na
prerušeniekonaniavzmysle§109ods.2písm.c/O.s.p..Návrhodôvodniltým,žepredOkresnýmsúdom
Prešov prebieha pod sp.zn. 7C/6/2010 konanie o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie,
ktorého sa mal podľa žalobného návrhu dopustiť Okresný súd Prešov v exekučnom konaní vedenom
proti žalobkyni na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky, v ktorom sa vymohlo plnenie na základe
neprijateľnej zmluvnej podmienky, ako aj v rozpore so zákonmi schválenými z dôvodu transpozície

smerníc Európskej únie zameranými na ochranu spotrebiteľa na finančnom trhu. V uvedenom konaní
vystupujú na strane žalovaných v 1. rade Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti
Slovenskej republiky a v 2. rade Pohotovosť, s.r.o. so sídlom: Pribinova 25, Bratislava 811 09, IČO:
35 807 598, za účasti vedľajšieho účastníka: Združenie na ochranu spotrebiteľa - HOOS, P.O.Box
13, Bratislava, IČO: 42176778. Okresný súd Prešov v danom konaní uznesením zo dňa 7.10.2013

v súlade s ust. § 109 ods. 1 písm. c/ OSP rozhodol o prerušení konania do rozhodnutia Súdneho
dvora Európskej únie o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla položiť žalovaná v 1. rade - Slovenská
republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR. Zodpovedanie prejudiciálnych otázok v konaní
prebiehajúcom na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 7C/6/2010, ktorého účastníkmi sú zhodne žalobca
i žalovaná v tomto konaní, má pre ďalší priebeh a rozhodnutie v konaní zásadný význam, nakoľko pre

vznik nároku na náhradu škody má fundamentálny význam posúdenie správnosti postupu exekučného
súdu pri vydaní poverenia na výkon exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bol právoplatný
rozsudok rozhodcovského súdu.

Žalobca návrh na prerušenie konania podal elektronicky, bez opatrenia zaručeným elektronickým

podpisom, nejde však o podanie obsahujúce návrh vo veci samej, preto súd sa zaoberal týmto
procesným návrhom žalobcu.

Inštitút prerušenia konania je v Občianskom súdnom poriadku upravený v ustanoveniach § 109. Odsek 1
tohto zákonného ustanovenia upravuje prípady, keď je súd povinný konanie prerušiť a odsek 2 upravuje

prípady fakultatívneho prerušenia konania.

V zmysle § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,
ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet. Pri tomto dôvode prerušenia konania je vecou úvahy súdu, či konanie

preruší alebo v ňom bude
pokračovať. Súd je toho názoru, že v danej veci nie sú splnené podmienky na prerušenie konania. Má
za to, že prejudiciálne otázky, ktoré navrhla predložiť Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti
SR Súdnemu dvoru Európskej únie v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 7C/6/2010
sa týkajú tej konkrétnej veci. Možnosť súdu prerušiť konanie podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. vzniká

teda len vtedy, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie
súdu. Takou
otázkou môže byť len rozhodnutie o takej skutočnosti, ktorá je objektívne spôsobilá mať vplyv na
rozhodnutie v tej konkrétnej veci. Takéto okolnosti v danom prípade tomu nenasvedčujú. Z uvedeného
dôvodu súd návrh na prerušenie konania zamietol.

Na základe prevedeného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:

Zo spisu Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 11Er/271/2010 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola súdnym exekútorom podaná na súd dňa 23.4.2010, a to na základe

návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie spísaného pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom
Krutým, v Exekútorskom úrade v Bratislave dňa 9.3.2010. Exekučným titulom na vykonanie exekúcie
bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s.
Bratislava sp. zn.SR 19772/09 zo dňa 27.11.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.12.2009 a vykonateľnosť
dňa 17.12.2009. Okresný súd Topoľčany rozhodol o žiadosti súdneho exekútora na vykonanie
exekúcie uznesením zo dňa 29.9.2010 č.k. 11Er/271/2010-15 tak, že žiadosť zamietol. Proti tomuto

rozhodnutiu podal odvolanie oprávnený v zákonom stanovenej lehote. Krajský súd v Nitre uznesením
č.k. 6CoE/61/2010-29 zo dňa 21.7.2011 potvrdil uznesenie OS Topoľčany zo dňa 29.9.2010 pod
č.k. 11Er/271/2011-15. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.8.2011. Okresný súd Topoľčany
uznesením č.k. 11Er/271/2010-35 zo dňa 9.12.2011, právoplatným dňa 29.12.2011 exekučné konanie
zastavil a súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov vzniknutých v predmetnom exekučnom konaní.

Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 8300,43 Eur titulom majetkovej škody a sumy
1660,09 Eur titulom nemajetkovej ujmy. Žalobca špecifikoval majetkovú škodu vo výške 8300,43
Eur predstavujúcu náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným
rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového
zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o úvere. Nemôže preto tiež nastať akceptácia návrhu na

nútené vymáhanie istiny a príslušenstva zo strany exekučného súdu. Žalobca sa ďalej domáhal
nemajetkovejujmyvpeniazoch.Tútonáhraduodôvodniltým,ženesprávnymúradnýmpostupomdošlok
zmareniu legitímneho očakávania žalobcu, že správnym a zákonným postupom súdu dôjde k vymoženiu
jeho pohľadávky. Žalobca mohol vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote
včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zvýšeniu úspechu mimosúdneho

zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky a jej príslušenstva, pretože by vedel, že žiadosť o
udelenie poverenia bola zamietnutá. Postup exekučného súdu zamedzil žalobcovi správať sa so
starostlivosťou riadne hospodára. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke
na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za
porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Žalobca si uplatňuje ako primeranú náhradu

nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy
do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu
legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v
právo a v spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie (spôsobené
v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu) sumu 1660,09 Eur,

t.j. 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom (hodnoty majetkového práva postihnutého procesnou
deformáciou). Žalobca požiadal u žalovanej o predbežné prerokovanie nároku. Žalovaná do podania
žaloby na súd nereagovala pozitívne.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej cit. zákona) v znení účinnom v čase doručenia
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. cit. zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
škodavzniklavobčianskomsúdnomkonaníalebovtrestnomkonaníaaktentozákonneustanovujeinak.

Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za

nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 cit. zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má
ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 cit. zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,

o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.Podľa § 16 ods. 1 cit. zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť
do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo

jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak.

Podľa § 17 ods. 2 cit. zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie
je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 cit. zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s

prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 cit. zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena
právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.

Podľa § 19 ods. 3 cit. zákona lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo
dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom v čase doručenia žiadosti súdneho

exekútora o udelenie poverenia exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo,
zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c), d) a i) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu
aj na podklade

c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,
i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.

Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase doručenia žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia (23.4.2010) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15
dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti

alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Dokazovaním v predmetnej právnej veci súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu
nedôvodná, a preto ju zamietol.

Z obsahu spisu Okresného súdu Topoľčany pod sp. zn. 11Er/271/2010 súd zistil, že exekútorom
JUDr. Rudolfom Krutým bola Okresnému súdu Topoľčany doručená žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie dňa 23.4.2010 (spis zn. EX 2058/10), povinný: B. U., S. XX, XXX XX S., prevymoženie 1896,00 Eur s príslušenstvom. O žiadosti bolo rozhodnuté uznesením OS Topoľčany zo
dňa 29.9.2010 tak, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
zamietnutá. Exekučným titulom v danom prípade bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského

súdu zo dňa 27.11.2009 sp.zn. SR 19772/09. Na základe odvolania oprávneného v zákonom stanovenej
lehote Krajský súd Nitra uznesením zo dňa 9.12.2011 pod č.k. 6CoE/61/2010-29 potvrdil prvostupňové
rozhodnutie. Uznesenie OS Topoľčany zo dňa 29.9.2010 pod č.k. 11Er/271/2010-15 nadobudlo
právoplatnosť dňom 30.8.2011. Z uvedeného teda nesporne vyplýva, že o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bolo rozhodnuté v lehote 158 dní a rozhodne nie s omeškaním viac ako 254 dní,

ako uvádza žalobca v žalobe.

Pre priznanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je nevyhnutné súčasné
splnenie troch podmienok: 1) nesprávny úradný postup, 2) vznik škody a 3) príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Predpoklad kumulatívneho splnenia uvedených
podmienok znamená, že ak chýba čo i len jedna z podmienok, náhradu škody nie je možné priznať.

Dôkazné bremeno preukázať podmienky náhrady škody spočíva na poškodenom, v preskúmavanej
veci na žalobcovi.

Zákon nedefinuje pojem nesprávny úradný postup. Podľa obsahu tohto pojmu môže ísť o akúkoľvek
činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti

s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami
pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov
tejto činnosti. Pretože úradný postup spravidla nemožno v právnom predpise upraviť do najmenších
podrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovať aj z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého
postup štátneho orgánu smeruje.

Nesprávnym úradným postupom nie sú len prípady, v ktorých orgán verejnej moci priamo koná (pri
rozhodovacej činnosti), ale aj pri porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
stanovenej lehote, prípade ak ide o nečinnosť pri výkone verejnej moci.

Žalobca odvodzuje svoj nárok na uplatnené náhrady z údajného nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu, ktorý v konaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie nekonal v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov keď rozhodnutie vydal po uplynutí
lehoty 15 dní od doručenia žiadosti súdu ako aj z dôvodu, že exekučný súd svojim nelegálnym postupom
vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu v časti istiny.

Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že v čase predmetného konania Okresného súdu Topoľčany
zákonná lehota 15 dní na vydanie poverenia súdnemu exekútorovi pre exekučné tituly, ktorými sú
rozhodnutia rozhodcovských súdov, ako tomu bolo i v danom prípade, neplatila a teda zákon vydanie
rozhodnutia o žiadosti súdneho exekútora v prípade, že exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok

žiadnou lehotou nelimitoval. Vzhľadom na to je potom potrebné uzavrieť, že Okresný súd Topoľčany
v predmetnej veci rozhodnutím o žiadosti súdneho exekútora pre vydanie poverenia po lehote 15 dní
neporušil žiadne zákonné ustanovenie. Odhliadnuc od uvedeného, zákonná lehota 15 dní od doručenia
žiadosti v zmysle cit. ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku s poukazom na jeho znenia platí iba vtedy,
ak súd vydá poverenie exekútorovi na vykonanie exekúcie. Rozhodnutie súdu o zamietnutí žiadosti

súdneho exekútora ale zákon v citovanom ustanovení žiadnou zákonnou lehotou nelimituje. Vzhľadom
na vyššie uvedené je súd toho názoru, že postupom Okresného súdu Topoľčany v danej veci nedošlo
k nesprávnemu úradnému postupu z dôvodu, že by súd nedodržal zákonné lehoty a teda k porušeniu
povinnosti súdu vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote.

Súd ďalej poukazuje na to, že otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný
preskúmať ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom
na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií:
zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Súdne konanie nie je kompetentný

preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ale
len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti (resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na
prieťahy). Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v
tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Prípadnénedodržanie primeranej lehoty automaticky nezakladá nárok na náhradu škody. Konštatovanie že vo
veci išlo o prieťah nie je všeobecný súd v tomto konaní oprávnený konštatovať. Žiadne konanie, v ktorom
je možné konštatovať prieťahy v konaní, sa neviedlo. Pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol

hodnotiťpostupinéhosúduzhľadiskaexistenciezbytočnýchprieťahov,znamenalobytoabsurdnýzáver,
keďže všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo
smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve.
Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, platného v čase podania žiadosti o udelenie poverenia
(23.4.2010) upravovalo povinnosť súdu vydať poverenie v lehote 15 dní, ak nezistí rozpor žiadosti o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom. Už toto samotné znenie zákonného ustanovenia oprávňovalo exekučný súd ex offo
skúmať exekučný titul nielen z formálneho, ale aj z vecného hľadiska. Pri posudzovaní tohto základného
predpokladu pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie exekučný súd skúma, či exekučný titul bol
vydaný orgánom, ktorý na to mal právomoc, a či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej.
Exekučný poriadok označuje za exekučný titul nielen vykonateľné rozhodnutie súdu, ale napr. aj

vykonateľné rozhodnutia orgánov verejnej správy, rozhodcovských súdov a iných orgánov. V prípade,
ak exekučným titulom má byť rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorý nemal právomoc na jeho
vydanie, považuje právna teória súdna prax takéto rozhodnutie za zdanlivé, ničotné (nulitné - pakt),
teda z právneho hľadiska za neexistujúce a nikoho nezaväzujúce. Obdobné dôsledky treba priznať aj
rozhodnutiu iného orgánu, ak tento orgán nemal právomoc ho vydať, pokiaľ to právna úprava nevylučuje.

Rozhodnutie postihnuté nedostatkom právomoci orgánu, ktorý ho vydal, tak nie je spôsobilé ani založiť
prekážku rei iudicata.
Ak je predmetom rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľského právneho vzťahu, aj keď účastník
rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený

a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného
nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci
neúčinnosť, a teda nezáväznosť tohto exekučného titulu. Takúto interpretáciu označených ustanovení
zákona o rozhodcovskom konaní v spojitosti s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje naplnenie
príkazu vyplývajúceho z princípu ochrany práv spotrebiteľa, ktorým je odstránenie značnej nerovnováhy

v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. Ochrana
spotrebiteľa je predmetom verejného záujmu a je nevyhnutná pre zvýšenie životnej úrovne a kvality
života občanov. Okrem toho tento výklad možno podoprieť aj povinnosťou súdu rešpektovať základné
právo na spravodlivú súdnu ochranu zaručené článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Toto
právo sa zaručuje nielen tomu, kto uplatňuje svoje práva, ale aj tomu, proti komu je uplatňovaný

nejaký nárok. V spotrebiteľských veciach je pomerne časté, že všeobecný súd môže prvýkrát poskytnúť
spotrebiteľovi z úradnej povinnosti účinnú spravodlivú ochranu jeho práv až po podaní návrhu na
exekúciu rozhodcovského rozsudku.
Keďže v danom prípade bol exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd bol jednoznačne a
nespochybniteľne oprávnený ex offo skúmať, či tento rozhodcovský rozsudok bol vydaný v súlade so

zákonom (zákon o rozhodcovskom konaní), ale tiež či pôvodný titul tohto rozhodnutia (zmluva o úvere)
neobsahoval neprijateľné podmienky a či rozhodcovská doložka bola dojednaná v súlade so zákonom
o rozhodcovskom konaní a v súlade s ostatnými právnymi predpismi upravujúcimi spotrebiteľské právo.
Exekučný súd preto správne skúmal exekučný titul (rozhodcovský rozsudok), či tento bol vydaný
v súlade s platnými právnymi predpismi. Po zistení, že v danej veci ide o spotrebiteľský vzťah a

konštatovaní, že dojednaná rozhodcovská doložka nebola dojednaná v súlade so zákonom a bola
v hrubom rozpore splatnými právnymi predpismi, preto tento rozsudok ako exekučný titul neuznal,
pričom svoje rozhodnutie riadnym a správnym spôsobom odôvodnil. Exekučný súd dňa 23.4.2010
uznesením žiadosť súdneho exekútora zamietol. Skutočnosť, že súd teda oprávnene preskúmaval
exekučný titul v exekučnom konaní tak, ako mu to vyplýva z platných právnych predpisov a dostupnej

súdnej judikatúry tak Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Ústavného súdu Slovenskej republiky a
stanovískSúdnehodvora(ES),nemôžemaťzanásledokjehonesprávnyúradnýpostupvtomtokonanía
následne nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom súdu. Vzhľadom
na tieto skutočnosti súd dospel k záveru, že exekučný súd sa žiadneho nesprávneho úradného postupu
nedopustil, z ktorého dôvodu žalobcovi nemohol vzniknúť nárok na náhradu majetkovej škody a

nemajetkovej ujmy.

Súd záverom poznamenáva a zdôrazňuje, že v exekučnom konaní je súd zo zákona oprávnený a
povinný preskúmať rozhodcovský rozsudok z hľadísk vymedzených v ustanovení § 45 zák. č. 244/2002Z.z. o rozhodcovskom konaní (uznesenie NS SR 3MCdo 11/2010). Už v štádiu rozhodovania o
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je exekučný súd konajúci
o návrhu na nútený výkon právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku v zmysle § 44

ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi
zmluvnými stranami bola uzavretá platne (uznesenie NS SR 6Cdo 105/2011).

Ako súd už vyššie konštatoval, základné podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody spôsobenej
pri výkone verejnej moci musia byť splnené kumulatívne. Keďže potom podmienka existencie

nesprávneho úradného postupu exekučného súdu v danej veci, s poukazom na vyššie uvedenú
argumentáciu splnená nebola, nemohol vzniknúť žalobou uplatnený nárok žalobcu, ani nadväzne
nemôžu byť splnené podmienky príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou a
anivznikškody,resp.ujmy.Vzhľadomnatoužpotomniejepotrebnéabolobynadbytočnéavrozporeso
zásadou hospodárnosti občianskeho súdneho konania skúmať existenciu škody a nemajetkovej ujmy,
ako aj ich rozsah. Nebol zistený právny základ a to zodpovednosť žalovanej za škodu.

Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe namietala, že žalobca si svoj nárok uplatnil na súde predčasne.
Žalobca sa na žalovanú obrátil so žiadosťou o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody, pričom podal žalobu na súd skôr, ako uplynula lehota 6 mesiacov od podania
tejto žiadosti. Aj keď žaloba bola podaná pred uplynutím 6 mesačnej lehoty ku dňu rozhodovania

súdu o žalobe žalobcu už bolo zrejmé, že žalovaná neuznala nárok žalobcu a v rámci predbežného
prerokovania ho neuspokojila, čo vyplynulo aj z vyjadrenia žalovanej, preto mal súd za to, že v čase
rozhodovania súdu 6 mesačná lehota uplynula, teda už nemožno žalobu považovať za predčasne
podanú.

K námietke premlčania vznesenej žalovanou súd udáva, že nárok žalobcu za premlčaný nepovažuje,
keďže od podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (23.4.2010) do podania žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody u žalovanej neuplynula lehota 3 rokov (samotná
žaloba zo strany žalobcu bola podaná na súd dňa 27.9.2012).

Súd má za to, že mu nič nebránilo v jednom rozhodnutí rozhodnúť o zamietnutí návrhu žalobcu na
prerušenie konania, ako i o zamietnutí žaloby vo veci samej, nakoľko právo žalobcu na súdnu ochranu,
osobitne jeho možnosť konať pred súdom je zabezpečená tým, že žalobca má možnosť podať opravný
prostriedok tak proti rozhodnutiu súdu, ktorým zamietol jeho návrh na prerušenie konania, ako i proti
výroku rozhodnutia, ktorým zamietol jeho žalobu vo veci samej.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalovanej, ktorá mala vo veci úspech,
nepriznal náhradu trov konania, keďže žiadne nešpecifikovala v zákonom stanovenej
lehote a z obsahu spisu je zrejmé, že jej žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo
dňa jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom
podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ods.2 citovaného ustanovenia ods. 2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnymskutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže

odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

V Leviciach, dňa 18. septembra 2015