Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. október 2012

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 3Cb/5/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8208203536
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8208203536.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov

senátu JUDr. Ireny Dobňákovej a JUDr. Milana Šebeňa v právnej veci navrhovateľa: Wortmann KG
Internationale Schuhproduktionen, Klingenbergstrasse 1-3, D-32758, Detmold, Spolková republika
Nemecko, zastúpeného SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862
711, konajúcou JUDr. Davidom Soukeníkom, advokátom a konateľom spoločnosti, proti odporcovi:
VASPOT, s.r.o., so sídlom Kľušov 268, 086 22 Kľušov, IČO: 36 487 767, zastúpenému JUDr. Michalom
Vlkolinským, advokátom, Námestie SNP 17/29, 960 01 Zvolen, o zaplatenie 17.990,- eur s prísl. a
o vzájomnom návrhu odporcu, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k.

3Cb/5/2009 - 345 zo dňa 27. 10. 2011 a o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov
č. k. 3Cb/5/2009 - 353 zo dňa 27. 1. 2012 a o žiadosti odporcu na priznanie oslobodenia od súdnych
poplatkov, zhodou hlasov členov senátu takto

r o z h o d o l :

N e p r i z n á v a odporcovi oslobodenie od súdnych poplatkov.

P o t v r d z u j e uznesenie č. k. 3Cb/5/2009 - 353 zo dňa 27. 1. 2012.

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu vo
výške 17.990,- eur a tiež 7,75 % úroky z omeškania ročne zo súm a za obdobia omeškania uvedené
vo výroku rozsudku, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň konanie vo zvyšnej časti

zastavil. Ďalším výrokom zamietol vzájomný návrh odporcu a odporcovi tiež uložil povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi trovy konania vo výške 5.201,75 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa, všetko
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa v konaní domáhal zaplatenia zostatku nezaplatenej
a faktúrami vyúčtovanej kúpnej ceny za dodávky tovaru realizované podľa kúpnej zmluvy zo dňa 16.
2. 2005. Vyčísľuje uplatnený nedoplatok na kúpnej cene na sumu 17.990,- eur. Zároveň sa pôvodným
návrhom domáhal aj zaplatenia 14 % ročných úrokov z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti
jednotlivých faktúr až do zaplatenia. Ešte pred začatím pojednávania vo veci navrhovateľ obmedzil svoj

návrh na uplatňovaných úrokoch z omeškania na výšku 7,75 % ročne. V prevyšujúcej časti týkajúcej
sa uplatňovaných úrokov z omeškania zobral navrhovateľ návrh späť. Preto súd prvého stupňa sodkazom na ust. § 96 O.s.p. konanie v späťvzatej časti zastavil. Súd prvého stupňa ďalej v dôvodoch
rozhodnutia uvádza, že odporca s návrhom nesúhlasil. Žiadal ho zamietnuť s odôvodnením, že v
súvislosti s reklamáciami dodávok tovaru mu vznikli voči navrhovateľovi finančné nároky. Tieto po

započítaní s nárokom uplatňovaným navrhovateľom v konaní znamenali to, že navrhovateľ jemu dlhuje
sumu 1.461,35 eur a preto on vzájomným návrhom žiada navrhovateľa zaviazať zaplatiť mu túto sumu.

Súd prvého stupňa ďalej v dôvodoch rozhodnutia poukazuje na to, aké dôkazy vo veci

vykonal i na to, že posledné pojednávanie vo veci realizoval bez prítomnosti účastníkov konania, ktorí
svoju neúčasť neospravedlnili a ani nepožiadali z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Mal
preto splnené podmienky dané ust. § 101 ods. 2 O.s.p. na realizáciu pojednávania aj bez prítomnosti

účastníkov. Vychádzal pritom z obsahu spisu a z vykonaných dôkazov. Súd prvého stupňa riešil aj otázku
právomoci súdov Slovenskej republiky. Mal za to, že právomoc slovenského súdu vyplýva z čl. 2.1.
Nariadenia Rady č. 44/2001 o právomoci a uznávaní a výkone cudzích rozsudkov v občianskych a
obchodných veciach v spojení s čl. 60.1.a. tohto nariadenia, pretože obchodná spoločnosť, proti ktorej
návrh smeruje, má bydlisko, resp. registrové sídlo na území Slovenskej republiky. Zároveň súd riešil

otázku rozhodného práva. Mal za to, že s poukazom na čl. VII. uzavretej kúpnej zmluvy v spojení s §
9 ods. 1 zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom je rozhodným právom
právny poriadok SRN. Vzhľadom na dátum uzavretia zmluvy nebolo možné aplikovať na predmetnú vec
DOHOVOR o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky, otvorený na podpis v Ríme 19. 6. 1980, Ú.v.EÚ
C 169/10 z 8. 7. 2005, pretože tento dohovor pre SR platí až od 1. 8. 2006 a uplatní sa v SR na zmluvy

uzavreté po tomto dátume. Po vyhodnotení realizovaných dôkazov a po citácii ust. § 433 ods. 1, 2, §
288 ods. 1, § 247 ods. 1 Občianskeho zákonníka SRN a § 343 ods. 1, § 344 ods. 1, § 377 ods. 1,
2, 3, 4 Obchodného zákonníka SRN súd prvého stupňa uzavrel, že nárok uplatňovaný navrhovateľom
je dôvodný a nárok uplatňovaný odporcom je nedôvodný. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ
ako predávajúci odporcovi ako kupujúcemu dodal tovar špecifikovaný v jednotlivých faktúrach i v

prepravnýchlistochdoloženýchdospisu.Odporcatentotovarprevzalakúpnucenunikdynenamietalani
nerozporoval. Za riadne dodaný tovar odporca nezaplatil dohodnutú kúpnu cenu. Reklamácie tvrdené
v konaní boli nedôvodné. Tvrdenie odporcu o postupoch, o spôsobe a o forme vybavovania reklamácií
v rámci bežného obchodného styku s účastníkom konania, na ktorom sa mal odporca dohodnúť so
svedkom Pěnčíkom, neboli nijakým spôsobom hodnoverne z jeho strany v konaní preukázané. Takýto

záver nebolo možné vyvodiť ani z výpovede tohto svedka, ktorý bol sprostredkovateľom reklamácií.
K takémuto záveru nemôže viesť ani poukaz odporcu na jeden dobropis, ktorý bol vystavený cca 2
roky po spornej reklamácii a týkal sa iného tovaru. Tvrdenia odporcu o postupe, o spôsobe a o forme
spornej reklamácie sú v príkrom rozpore s výpoveďou tohto svedka, ktorý tvrdil, že spornú reklamáciu
nevybavoval, lebo ju posunul nadriadenej. Ak ju nevybavoval, potom nemohol dať odporcovi ani pokyn

na zničenie vadného tovaru. Naviac udelenie takéhoto pokynu rezolútne odmietol aj v iných prípadoch.
Odporca v tejto časti, ktorej mu svedčalo dôkazné bremeno, toto bremeno neuniesol. Postup odporcu v
rámci spornej reklamácie, keď tovar zničil a vady ihneď navrhovateľovi neoznámil, pretože to buď vôbec
neurobil, resp. urobil po niekoľkých mesiacoch, nebol urobený v súlade s čl. V. kúpnej zmluvy a s §
377 Obchodného zákonníka SRN. Preto súd vyhovel návrhu navrhovateľa a vzájomný návrh odporcu

zamietol.

Výrok o náhrade trov konania súd prvého stupňa odôvodnil zásadou úspechu v konaní danou ust. § 142
ods. 1 O.s.p. Trovy konania priznané navrhovateľovi špecifikoval v dôvodoch rozhodnutia.

Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie odporca. Nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvého stupňa.
Zdôrazňuje, že v primárnom záväzkovom vzťahu - kúpnej zmluve pre Slovenskú republiku zo dňa 16.

2. 2005 v zmysle § 37 ods. 2 zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom
v znení neskorších predpisov zmluvné strany pre prípad sporu dojednali právomoc súdu v SRN, preto
nie je daná príslušnosť ani právomoc súdov Slovenskej republiky vo veci konať a rozhodnúť. Kúpna
zmluva vyslovene v čl. VII. upravuje, že pre túto zmluvu je záväzné právo SRN. Súd je povinný v
každom štádiu konania skúmať, či sú splnené podmienky, za ktorých môže vo veci konať. Ak súd prvého

stupňa uzavrel, že je potrebné na právomoc súdov SR aplikovať čl. 2.1. Nariadenia Rady č. 44/2001 o
právomociauznávaníavýkonecudzíchrozsudkovvobčianskychaobchodnýchveciach,taktentozáver
odporca považuje za nesprávny. Poukazuje v tomto smere na čl. 23 uvedeného Nariadenia. Dohodnutáprávomoc je právomocou výlučnou, ak sa účastníci nedohodli inak. Navrhovateľ a odporca dohodou
založili príslušnosť súdu v SRN, čím vylúčili príslušnosť slovenských súdov prejednať a rozhodnúť
spornú vec. Navrhuje preto rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť.

Navrhovateľ vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že zo zmluvy uzavretej účastníkmi nevyplýva,
že by malo dôjsť k voľbe právomoci súdov Spolkovej republiky Nemecko a k takejto voľbe nesmerovala
ani vôľa zmluvných strán. Voľba rozhodného práva je právne irelevantná k založeniu právomoci súdov,
pretože sa jedná o úplne odlišné právne inštitúty. Navrhovateľ i odporca majú sídlo v rôznych členských
štátoch. Preto založenie právomoci súdov SR sa spravuje Nariadením Rady č. 44/2001. Účastníci

konania si nedohodli výlučnú právomoc súdov SRN. Navrhovateľ poukazuje aj na to, že odporca sa
zúčastnil pojednávania a účelom jeho účasti na pojednávaní nebolo namietanie právomoci súdov SR,
ale rozporovanie nároku uplatneného navrhovateľom v tomto konaní. Preto právomoc slovenských
súdov je daná nielen na základe čl. 2 ods. 1 cit. Nariadenia, ale aj podľa aplikácie čl. 24 cit. Nariadenia.
Pretože nedošlo k žiadnej dohode o voľbe príslušnosti, nie je aplikovateľné ani rozhodnutie NS SR zo
dňa 4. 7. 2001 č. k. 3Obo/195/2000, na ktoré poukazuje odvolateľ v podanom odvolaní. Navrhovateľ

preto žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.

Prvostupňový súd uznesením zo dňa 27. 1. 2012 č.k. 3Cb/5/2009 - 353 uložil odporcovi povinnosť
zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie vo výške 1.136,50 eur. Poukázal pritom na položku č. 1a
a poznámku 3 Sadzobníka súdnych poplatkov zák. č. 71/1992 Zb.

Proti tomuto uzneseniu včas podal odvolanie odporca. Poukazuje na to, že mu súd uložil povinnosť
zaplatiť súdny poplatok za odvolanie. V konaní navrhovateľ proti nemu uplatňuje nárok na zaplatenie
kúpnej ceny vo výške 17.990,- eur s prísl., na druhej strane on proti navrhovateľovi vzájomným návrhom
žiada 1.461,35 eur. Z týchto skutočností vyplýva, že v danom prípade sa zo strany odporcu nejedná o
svojvoľné uplatňovanie alebo bránenie práva. V súčasnosti vo finančných možnostiach odporcu nie je

zaplatiť žiadaný súdny poplatok, pretože v spojení s takmer 80 % poklesom tržieb z maloobchodného
predaja v nadväznosti na hospodársku krízu, rast vstupov (nájomné za prevádzky a služby s nájmom
spojené,odvodydozdravotnejpoisťovneasociálnejpoisťovnezazamestnancov,nárastnákupnýchcien
tovarov) sa odporca dostal do nepriaznivej ekonomickej situácie. Žiada preto o priznanie oslobodenia
od súdnych poplatkov. Priznané oslobodenie podľa § 138 ods.1 veta druhá O.s.p. sa vzťahuje na

celé konanie a má i spätnú účinnosť. Nesúhlasí preto s rozhodnutím o poplatkovej povinnosti a žiada
rozhodnúť o priznaní oslobodenia od platenia súdnych poplatkov.

Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací, prejednal podané odvolania bez nariadenia pojednávania
(§ 214 ods. 2 O.s.p.). Pri preskúmaní napadnutého rozsudku i napadnutého uznesenia súdu prvého
stupňa sa riadil odvolací súd zásadami vyplývajúcimi z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. Bol teda viazaný aj

dôvodmi podaného odvolania s tým, že nad rámec uplatnených odvolacích dôvodov nebol oprávnený
ani povinný rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmavať. Výnimkou by boli len prípadné vady konania
pred súdom prvého stupňa, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Po takomto preskúmaní
napadnutého rozsudku i napadnutého uznesenia odvolací súd dospel k záveru, že uplatnené odvolacie
dôvody nie sú spôsobilé privodiť zmenu, či zrušenie napadnutých rozhodnutí súdu prvého stupňa.

Prednostne však odvolací súd musel rozhodnúť o žiadosti odporcu na priznanie oslobodenia od súdnych
poplatkov. Postupoval tak v zmysle ust. § 211 ods. 1 posledná veta O.s.p. Súd prvého stupňa predložil
vec na rozhodnutie o podanom odvolaní proti rozsudku a následne odporca podal žiadosť o priznanie
oslobodenia od súdnych poplatkov. Bola tak daná vecná príslušnosť odvolacieho súdu na rozhodnutie
aj o tejto žiadosti.

Podľa § 138 ods. 1 O.s.p. na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od
súdnychpoplatkov,aktopomeryúčastníkaodôvodňujúaaknejdeosvojvoľnéalebozrejmebezúspešné
uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie
a má aj spätnú činnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.V zmysle tohto ustanovenia predpokladmi pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov súdom, ktoré
musia byť kumulatívne naplnené v zmysle ust. § 138 ods. 1 O.s.p., sú pomery účastníka odôvodňujúce
priznanie oslobodenia a zároveň skutočnosť, že zo strany žiadateľa nejde o svojvoľné alebo zrejmé

bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva.

Účastník žiadajúci priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov má dôkaznú povinnosť na preukázanie
takých majetkových pomerov, ktoré nie sú len dočasné, či prechodnej povahy a odôvodňujú záver,
že poplatník celkom alebo sčasti nemôže splniť poplatkovú povinnosť alebo že jej splnenie od neho
nemožno spravodlivo žiadať.

Tak ako je už uvedené vyššie v podanom odvolaní proti uzneseniu, ktorým mu bola uložená povinnosť

zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie, odporca len všeobecne konštatuje nepriaznivú finančnú
situáciu. Odkazuje na hospodársku krízu i na následky, ktoré súvisia s poklesom maloobchodných tržieb.
Následne pripája k tomuto odvolaniu na výzvu súdu prvého stupňa tlačivo pre dokladovanie pomerov
účastníkov, v ktorom uvádza, že je v omeškaní s plnením peňažných záväzkov 30 dní ku dňu podania
žiadosti, a to vo vzťahu k VÚB, a.s. vo výške 1.700,- eur, vo vzťahu k ďalším akciovým spoločnostiam vo

výške 692,- a 5.170,- eur a vo vzťahu ku subjektu označenému „TERMI“ 169,85 eur. Ďalšie skutočnosti o
majetku spoločnosti odporcu nie sú z tohto tlačiva zistiteľné. Ak odporca poukazuje na odvody za svojich
zamestnancov i na rôzne prevádzky, tak toto tlačivo nedáva objektívny pohľad na štruktúru jeho majetku
i na to, že by jeho majetkové pomery boli také, ktoré by odôvodňovali objektívny nedostatok finančných
prostriedkov potrebných na úhradu súdneho poplatku za podané odvolanie. Dôkazná povinnosť na

preukázaní pomerov odôvodňujúcich priznanie oslobodenia je na žiadateľovi. V štádiu odvolacieho
konania je však dôležitá v súvislosti s podanou žiadosťou o priznanie oslobodenia od súdneho poplatku
za podané odvolanie aj druhá podmienka priznania oslobodenia od súdnych poplatkov, ktorá spočíva
v tom, že nemôže ísť o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. V
štádiu odvolacieho konania, vzhľadom na obsah podaného odvolania namietajúceho len právomoc

slovenských súdov, je odvolací súd toho názoru, že nebola splnená ani táto uvedená druhá podmienka
pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Preto odvolací súd odporcovi oslobodenie od súdnych
poplatkov nepriznal.

Ak odporcovi bola uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie, tak pri nepriznaní
oslobodenia od súdnych poplatkov je dôvodné uzavrieť, že poplatníkom v zmysle § 2 ods. 4 zák. č.

71/1992 Zb. je odvolateľ, ktorý podal odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa. Výška súdneho
poplatku bola správne a zodpovedajúco pol. č. 1 písm. a) s poznámkou 3 uvedenej v Sadzobníku
súdnych poplatkov určená na sumu 1.136,50 eur. Celková poplatková povinnosť je 1.166,50 eur, ale
podľa obsahu spisu 30,- eur odvolateľ za podané odvolanie už zaplatil (č. l. 352a, č. l. 354 spisu). Preto
odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 27. 1. 2012 č. 3Cb/5/2009 - 353 potvrdil.

Rozsudoksúduprvéhostupňabolvydanýpotom,čosúdprvéhostupňasprávneposúdilsvojuprávomoc
a príslušnosť na rozhodnutie v predmetnej veci. Treba súhlasiť s navrhovateľom, že voľba rozhodného
práva v predmetnej veci neznamená aj založenie právomoci súdov SRN. K žiadnej dohode podľa zmluvy
uzavretej účastníkmi o voľbe príslušnosti súdov nedošlo. Správne a zodpovedajúco čl. 2.1 v spojení s
čl. 24 Nariadenia Rady č. 44/2011 súd prvého stupňa uzavrel aj to, že bola daná právomoc súdov SR

na rozhodnutie v predmetnej veci.

Iné odvolacie dôvody neboli odporcom vo vzťahu k napadnutému rozsudku súdu prvého stupňa
uplatnené. Pri viazanosti dôvodmi podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd nemal
dôvod (nebol oprávnený ani povinný) rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmavať. Z týchto dôvodov
odvolací súd pri aplikácii ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

V odvolacom konaní bol úspešný navrhovateľ. Ten si aj uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho
konania. Tieto však nevyčíslil, preto pri aplikácii ust. § 224 ods. 1, § 151 ods. 1, 2, § 142 ods. 1
O.s.p. odvolací súd nemohol navrhovateľovi ani tieto trovy priznať. Na verejnom vyhlásení rozhodnutiabol vyhlásený rozsudok, ktorým sa prisúdila náhrada trov konania navrhovateľovi. Ak však do troch
pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia navrhovateľ nevyčíslil tieto trovy, odvolací súd nebol viazaný
rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi a v písomnom rozhodnutí uzavrel, že

účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.