Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 23. október 2015

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 15C/118/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314223930
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Bagala Vrábelová
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2015:4314223930.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudkyňou JUDr. Viktóriou Bagala Vrábelovou v právnej veci navrhovateľky: Ľ. H.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom H. Z., časť G. XX, proti odporcovi : K. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. Z., časť
G. X, o určenie výživného na manželku takto,

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a.

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 08.12.2014 domáhala proti odporcovi určenia
výživného na manželku v sume 10,- EUR mesačne od 01.01.2015. Svoj návrh odôvodnila skutočnosťou,
že je nezamestnaná, žiada o dávky v hmotnej núdzi, pričom k ich priznaniu je potrebné predložiť
rozsudok o určení manželského výživného. Na pojednávaní uviedla, že ani nechce, aby jej odporca
výživné platil, keďže nemá žiaden príjem. S odporcom sú v rozvodovom konaní. Od roku 2009 nežijú v
spoločnej domácnosti. Finančne jej vypomáha priateľ. S odporcom majú dve maloleté deti.. Je evidovaná
ako nezamestnaná, poberá prídavky na dve deti a náhradné výživné v sume 120,-eur mesačne. Žiaden
majetok nevlastní. Za elektriku platí mesačne 70,-eur, pevné palivo na zimnú sezónu stojí okolo 300 až
400,-eur. Jej zdravotný stav je dobrý. Má vedomosť, že odporca býva u svojich rodičov, ktorí ho živia,
je nezamestnaný, má zdravotné problémy.

Odporca sa k podanému návrhu písomne nevyjadril, bol vypočutý tunajším súdom.

Uviedol, že s podaným návrhom súhlasí, s platením výživného by mu pomáhali jeho rodičia. Nikde
nepracuje, nepoberá sociálne dávky, vybavuje si invalidný dôchodok. Spolu s manželkou vlastnia byt na
adrese G. XX, H. Z.. Iný majetok nevlastní.

Súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti odporcu, podľa § 101 ods. 2 O.s.p., ktorý sa nariadeného
pojednávania nezúčastnil, hoci naň bol riadne a včas predvolaný.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav.

Účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX v H. Z.. Na tunajšom súde pod sp. zn.
2P/53/2014 prebieha konanie o rozvod manželstva účastníkov. Z ich manželstva pochádzajú dve
maloleté deti žijúce s navrhovateľkou v spoločnej domácnosti. Manželia nežijú v spoločnej domácnosti,
vzájomne si vyživovaciu povinnosť neplania.

Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 36/2005 o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden
z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň
oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy,
ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového
prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 odsek 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi;
to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Vyživovacia povinnosť medzi manželmi je založená na zásade vzájomnosti. Bez ohľadu na to, či spolu
žijú alebo nie, vyžaduje si, aby mali manželia rovnakú životnú úroveň. Vzájomná vyživovacia povinnosť
medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva, je viazaná na jeho existenciu a zaniká spolu s jeho
zánikom. Požiadavka rovnakej životnej úrovne manželov je odôvodnená ich rovnakým postavením v
rodine a vyplýva aj z ich rovnakých práv a povinností v manželstve (§ 18 prvá veta Zákona o rodine).
Zásada rovnakej životnej úrovne neznamená mechanickú rovnosť medzi manželmi, vyvodzovanú len
z ich zárobkov. Aj v tomto prípade platí ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého pri
určení výživného súd prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti medzi manželmi je súd
povinný zisťovať, či a z akého dôvodu niektorý z manželov neplní svoju vyživovaciu povinnosť, aké sú
osobné, rodinné a majetkové pomery manželov, aké sú odôvodnené potreby oprávneného a schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Zároveň je súd povinný zaoberať sa otázkou starostlivosti o
domácnosť a otázkou osobnej starostlivosti o deti (§ 19 Zákona o rodine), pričom výkon týchto činností
je postavený na roveň finančnému zabezpečovaniu potrieb rodiny. Bez ohľadu na naplnenie zákonných
kritérií pre určenie vyživovacej povinnosti, súd nemôže priznať výživné v prípade zisteného rozporu s
dobrými mravmi (§ 75 ods. 2 Zákona o rodine).

S poukazom na vykonané dokazovanie má súd za to, že podaný návrh nie je dôvodný.

Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila výlučne potrebou predložiť rozsudok o výživnom na manželku na
účely priznania dávky v hmotnej núdzi, vo svojej výpovedi uviedla, že v skutočnosti od odporcu žiadne
výživné nechce , nakoľko má vedomosť o jeho majetkových a zárobkových pomeroch.

Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že navrhovateľka je vedená v evidencii uchádzačov o
zamestnanie od 01.05.2014. Finančne jej vypomáha priateľ, s ktorým nežije v spoločnej domácnosti.
Odporca je nezamestnaný, nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nie je poberateľom
dávky v hmotnej núdzi ani štátnych sociálnych dávok. Finančne ho zabezpečujú jeho rodičia.

Spolu s navrhovateľkou sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností evidovaných na liste
vlastníctva č. XXXX a XXXX, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území H. Z..

Na záver súd konštatuje, že životná úroveň oboch účastníkov konania je zásadne rovnaká, obaja sú
sociálne odkázaní, finančne im vypomáhajú tretie osoby.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. podľa ktorého účastníkovi, ktorý
mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporca ako úspešný účastník konania má právo na
náhradu trov, ktoré mu v konaní vznikli. Vzhľadom na to, že si odporca náhradu trov konania neuplatnil,
pričom mu žiadne v konaní ani nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre, v dvoch písomných vyhotoveniach.
Odvolanie musí obsahovať označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, označenie mena,
zamestnania a bydliska
účastníkov, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu opovažuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že :

- v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti,
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a)
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného
predpisu.