Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 14. august 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 18P/188/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214225028
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Žáková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7214225028.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Žákovou Máriou v právnej veci plnoletej navrhovateľky: D. P., L..

XX.X.XXXX, J. T., S. Č.. X, za účasti matky: S. N., L.. XX.X.XXXX, J. T., S. Č.. X proti odporcovi - otcovi:
C. P., L.. XX.X.XXXX, J. XX G. O., F., D. M. F. XXX Z., E. J. v konaní o zvýšenie výživného takto

r o z h o d o l :

Z v y š u j e výživné zo strany otca pre plnoletú navrhovateľku D. P., L.. XX.X.XXXX zo sumy 66,40 EUR
na sumu 100 EUR mesačne od 22.9.2014 do 31.12.2014, zo sumy 66,40 EUR mesačne na sumu 80
EUR mesačne od 1.1.2015 do 30.6.2015 a zo sumy 66,40 EUR mesačne na sumu 100 EUR mesačne
od 1.7.2015 do budúcna, ktoré výživné je otec povinný platiť do rúk navrhovateľky vždy do 15-tého dňa
toho ktorého mesiaca vopred, čím sa mení rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa 15.1.2008, č.k.

27P 189/2007-35.

Dlžné výživné, ktoré vzniklo za obdobie od 22.9.2014 do 31.8.2015 v sume 259,68 EUR je otec povinný
zaplatiť navrhovateľke v lehote 30-tich dní od právoplatnosti rozsudku súdu.

V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka mal. D. P., L.. XX.X.XXXX sa návrhom, ktorý podala súdu dňa 22.9.2014 domáhala zvýšenia
výživného zo strany otca maloletej zo sumy 66,40 EUR na 150 EUR mesačne z toho dôvodu, že
naposledy bolo zvýšené výživné v r. 2007 (konanie sp. zn. 27P 189/2007), keď maloletá navštevovala
3. ročník základnej školy. V čase podania návrhu maloletá navštevovala už 2. ročník Strednej X. Š. a v
súvislosti s tým sa podstatne zvýšili výdavky s ňou súvisiace. Otec svojej dcére neposiela žiadne veci,
nenavštevuje ju a platí iba výživné v pôvodne určenej výške 66,40 EUR mesačne.

V priebehu konania dovŕšila D. P. plnoletosť dňa 10.6.2015, a preto sa stala účastníčkou konania a ďalej
vystupovala v tomto konaní ako navrhovateľka. Vo svojej výpovedi uviedla, že sa pripája k návrhu svojej
matky a rovnako žiadala zvýšenie výživného zo strany otca zo 66,40 EUR na sumu 150 EUR mesačne.

Otec podal vo veci písomné vyjadrenie dňa 2.2.2015, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s návrhom
na zvýšenie výživného, nakoľko v januári 2015 dostal výpoveď z pôvodného zamestnania z dôvodu
znižovania stavu zamestnancov, a preto si hľadá prácu. V dôsledku toho stratil príjem, avšak naďalej sa

musí starať o dve mal. deti, C., ktorý má 17 rokov a C., ktorý má 14 rokov, ktorí žijú s ním v spoločnej
domácnosti a okrem toho platí výživné na dcéru L., ktorá má 21 rokov, z prvého manželstva, a preto
v súčasnosti nie je v takej situácii, aby platil viac. K 31.12.2014 jeho ročný príjem predstavoval 19.576
Libier v hrubom a v čistom to bolo 15.543 Libier. Mesačné náklady vo E. J. predstavujú cca 1.300 Libiera výdavky na deti, ktoré žijú s ním v spoločnej domácnosti, a to na ich cestovné a školu, predstavujú
200 Libier mesačne. To všetko musí platiť aj napriek strate zamestnania.

Kolízny opatrovník podal vo veci písomné vyjadrenie dňa 5.2.2015, v ktorom uviedol, že maloletá žije
v spoločnej domácnosti so svojou matkou, t.č. dlhodobo v podnájme na S. Č.. X E. T., je poberateľkou
rodičovského príspevku 197 EUR mesačne a rodinných prídavkov na 4 mal. deti, a to mal. S. N., L..
XX.X.XXXX, D. P.Á., L.. XX.X.XXXX, mal. C. N., L.. XX.X.XXXX a mal. C. J., L.. XX.XX.XXXX.
Matka sama zabezpečuje starostlivosť o mal. deti, finančne jej vypomáha rodina. Mal. D. P. navštevuje

strednú školu a výdavky s ňou spojené spočívajú v mesačníku 10 EUR, stravovanie v školskej jedálni
20 EUR, školské pomôcky, strava, oblečenie a bežné výdavky spojené s jej výchovou a výživou.
Rodina býva v garsónke, za ktorú matka platí mesačne 150 EUR. Otec mimo výživného sa nepodieľa
na zvýšených výdavkoch maloletej. Na základe uvedeného, kolízny opatrovník doporučil zvýšenie
výživného, pretože toto je v prioritnom záujme dieťaťa.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, pripojeným spisom Okresného súdu
Košice II sp. zn. 27P 189/2007, listinnými dôkazmi vyžiadanými súdom a predloženými účastníkmi
konania, na základe ktorých zistil nasledujúci skutkový a právny stav:

Posledná úprava výživného zo strany otca pre navrhovateľku D. P., bola rozsudkom Okresného súdu

Košice II z o dňa 15.1.2008, č.k. 27P 189/2007-35, ktorým rozsudkom súd zvýšil výživné zo strany otca
pre mal. D. zo 750,- Sk na 2.000,- Sk mesačne, počnúc od 1.9.2007 do budúcna, určil dlžné výživné zo
strany otca sumou 5.000,- Sk. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 9.12.2009. Z rozsudku vyplýva,
že v tom čase matka maloletej bola na materskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok vo výške
4.560,- Sk a rodinné prídavky na dve deti, vo výške 1.620,- Sk. Žila s manželom, ktorého čistý mesačný

príjem predstavoval 16.596,- Sk. Aj v tom čase bývala v garsónke, za ktorú platila 3.850,- Sk mesačne.
Mal. D. navštevovala 4. ročník ZŠ. Otec mal. D., mal okrem nej ďalšie 3 vyživovacie povinnosti, a to z
prvého manželstva L. P., na ktorú prispieval 700,- Sk mesačne, z manželstva s I. P., s ktorou manželstvo
uzavreli v r. 1996, mal dve mal. deti, a to C., nar. 20.1.1997 a C., nar. 1.6.2000. Rodina už aj v tom čase
žila vo E. J. E. F., a to od r. 2005, kde bol otec zamestnaný ako vodič nákladného vozidla a jeho príjem

predstavoval ročný hrubý príjem 12.666,65 Libier, čistý príjem 9.008,65 Libier.

Matka vo svojej výpovedi uviedla, že na jej strane pribudla vyživovacia povinnosť voči ďalšiemu dieťaťu,
takže v súčasnosti má 4 vyživovacie povinnosti. Dve deti pochádzajú z jej prvého manželstva, a to S.
N., L.. XX.X.XXXX a C. N., L.. XX.X.XXXX, na ktorých ich otec platí výživné po 40 EUR mesačne. C.

J. sa narodila mimo manželstva dňa 21.2.2012, s otcom dieťaťa matka v spoločnej domácnosti nežije
a otec doposiaľ žiadne výživné neplatí.
Matka žije so svojimi deťmi v garsónke na S. Č.. X E. T., ktorú má prenajatú od Mesta Košice, a za
ktorú platí mesačne 153 EUR. Matka bola do 21.2.2015 na rodičovskej dovolenke s mal. C. J., po tomto
dátumesaevidovalanaúradepráce,akouchádzačkaozamestnanie,avšakt.č.jenezamestnaná,dávky

v hmotnej núdzi jej priznané neboli.. Do februára 2015 poberala rodičovský príspevok v sume 196 EUR
mesačne a rodinné prídavky na 4 mal. deti po 23,50 EUR na jedno dieťa.
Čo sa týka dcéry D., otec sa s ňou nestretáva, ničím iným mimo výživného neprispieva a sumu 66,40
EUR mesačne dostáva matka šekom od otcovej matky zo Slovenska.
Uviedla, že dcéra D. je od 10.6.2015 plnoletá, navštevuje 2. ročník Strednej X.Í. Š. D.. S. E. T.. Výdavky s

ňou spojené spojené spočívajú v platení internátu mesačne 20 EUR, v stravovaní v škole a na internáte
60 EUR mesačne. Je to z toho dôvodu, že u nich doma v garsónke dcéra nemá vytvorená vhodné
podmienky na štúdium. V 3. ročníku bude mať maloletá už prax, a preto jej matka musela zakúpiť za
50 EUR oblečenie pre túto prax a okrem toho sú to ďalšie výdavky primerané jej veku, súvisiace s
oblečením, obutím a hygienou. Za mesačník MHD jej matka dáva 10 EUR a na mobil 20 EUR.

Otec vo svojej výpovedi uviedol, že u neho sa situácia zmenila v tom, že je ženatý a má dve vyživovacie
povinnosti, ale zostala mu vyživovacia povinnosť ešte aj na L. P.Á. z predchádzajúceho manželstva.
Na ňu platí výživné sumou 50 EUR mesačne. Žije so svojou rodinou v S. už 10 rokov. Doposiaľ bol
zamestnaný ako vodič na nákladnom aute, avšak v dôsledku zníženia stavu zamestnancov, ku koncu

roka 2014 bol s ním rozviazaný pracovný pomer, a preto v čase výpovede bol otec zamestnaný iba
cez agentúru, teda mal príležitostnú prácu a jeho príjem bol veľmi pohyblivý, predstavoval 100 - 200
EUR týždenne. Tvrdil, že jediné, čo ich rodina dostáva od štátu, je 20 Libier na jedno dieťa ako rodinné
prídavky. Jeho manželka je zamestnaná a jej príjem môže predstavovať 1.000 - 1.100 Libier v mesiaci.Rodina žije v 3-izbovom rodinnom dome a otec dodatočne predložil doklady preukazujúce výšku platenia
nájomného. Podľa neho je to 980 EUR mesačne, k čomu treba pripočítať ešte 120 EUR za energie a 120
EUR daň. Ďalšie výdavky spočívajú v cestovaní každej osoby z jeho rodiny do zamestnania a do školy,

pretože auto nevlastnia. Manželkine cestovné predstavuje 100 EUR mesačne, detí 50 EUR mesačne.
Na svoje deti platí ešte 50 Libier mesačne na stravovanie na každého a 50 Libier mesačne ako školské
aktivity. Obe jeho deti z terajšieho manželstva navštevujú strednú školu.

Z výpovede plnoletej D. P. vyplýva, že 1.9.2015 nastúpi do 3. ročníka Strednej zdravotníckej školy v

Košiciach, v tomto školskom roku už bude chodiť na prax, a preto si musela zakúpiť oblečenie, a to
biele nohavice a modrú košeľu, čo ju stálo 30 EUR a zdravotnícku obuv, ktorá taktiež stála 30 EUR.
Každoročne sú však výdavky spojené s návštevou školy, najmä za učebnice, pracovné zošity, a to
napr. angličtina 15 EUR, nemčina 15 EUR, čo sú pravidelné výdavky. Potom sú to poplatky súvisiace
s návštevou školy, ZRPŠ, avšak tieto výdavky hradí matka, takže ona ich výšku uviesť nevedela.
Navrhovateľka uviedla, že je alergička, má astmu, a preto musí pravidelne užívať lieky, ktoré jej platí

matka. Počas školského roka sa zdržiava na internáte, pretože doma nemá vytvorené podmienky
pre štúdium, keďže matka s deťmi žije v garsónke. Za internát doposiaľ platila 22 EUR mesačne, od
septembra to už bude 26 EUR mesačne a 50 EUR za stravovanie, a to obedy a večere. V priebehu
školského roka nevykonáva navrhovateľka žiadnu brigádnickú činnosť, počas prázdnin brigádovala v
júli, podľa toho, kedy ju zavolali a zarobila 12 EUR. Otec mimo výživného na ňu ničím iným neprispieva.

Otec predložil svoje listinné dôkazy, a to doklady súvisiace s nájmom rodinného domu, v ktorom býva
otec so svojou rodinou, výpisy o platbách realizovaných z účtu za mesiac jún 2015, doklad o preplatku
za plyn zo dňa 22.1.2015 v sume 121,48 Libier, ročné vyúčtovanie za vodu z 9.5.2015 vo výške 135,60
Libier, ročné vyúčtovanie za elektrinu vo výške 11,37 Libier, o výške miestnych daní za obdobie od

1.4.2015 do 31.3.2016 v súhrnnej výške 1.318,96 Libier na meno I.. P. a výplatné pásky od Right Choice
Employment Ltd na meno C. P. za 1.5.2015 čistá mzda 156,59 Libier, výplata z 8.5.2015 čistá mzda
52,20 Libier, za 22.5.2015 čistá mzda 205,78 Libier, za 15.5.2015 čistá mzda 156,59 Libier, z 29.5.2015
čistá mzda 260,98 Libier, z 5.6.2015 čistá mzda 237,63 Libier, z 12.6.2015 čistá mzda 130,49 Libier a
z 26.6.2015 čistá mzda 326,30 Libier.

Podľa § 163 ods. 1,2 O.s.p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na
plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre
výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene
pomerov.

Rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských
práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však

priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na
dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa ust. § 78 ods. 1,2 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno meniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné
sa nevracia.

Podľa ods. 3 cit. §-u, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa ust. § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
predpisu.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti, súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú v spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov u povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.

Pri posudzovaní zmenených pomerov treba prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť
zmenu výživného. Dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti rodičov je taká zmena okolností, za
ktorých bolo doteraz výživné určené, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov.

Nemôže sa jednať o obyčajnú zmenu pomerov na strane účastníkov konania, ale o kvalifikovanú,
podstatnú zmenu pomerov. Pre zistenie podstatnej zmeny pomerov súd postupuje stále porovnávaním
stavu v čase predchádzajúceho súdneho rozhodnutia so stavom súčasným.
Zákon o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú povinnosť
(§ 62 ods. 1 a ods. 5 Zákona o rodine) a upravuje, že výživné má prednosť pred inými výdavkami

rodičov. Cieľom ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine je zvyšovať mieru rodičovskej zodpovednosti tým,
že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a
prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť
výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie
svojich vlastných potrieb.

Na základe vykonaného dokazovania, vyhodnotenia vykonaných dôkazov, každého jednotlivo a vo
vzájomnej súvislosti súd dospel k tomu záveru, že v prejednávanom prípade podstatná zmena pomerov
nastala na strane navrhovateľky jej fyzickým vývojom a nástupom na strednú školu.

Podľa zváženia súdu je jednoznačné, že odôvodnené potreby navrhovateľky sa nástupom na strednú
školu podstatne zvýšili, pričom matka, s ktorou navrhovateľka stále žije v spoločnej domácnosti, časť
svojej vyživovacej povinnosti plní vo forme osobnej starostlivosti o ňu, aj keď počas školského roka
sa cez týždeň navrhovateľka zdržiava prevažne na školskom internáte. Je jednoznačné, že je to práve
matka, ktorá plní svoju vyživovaciu povinnosť aj vo forme finančnej, pretože výživné platené otcom

maloletej nepostačuje na pokrytie jej potrieb. Matke však oproti stavu v čase prechádzajúceho súdneho
rozhodnutia o výživnom pribudla vyživovacia povinnosť. Bolo nesporné, že otec mimo výživného 66,40
EUR ničím iným na potreby navrhovateľky neprispieva.

Osobné pomery otca sa oproti stavu v čase predchádzajúceho súdneho rozhodnutia podstatne

nezmenili, vyživovacia povinnosť mu nepribudla, žil so svojou rodinou, aj žije v S.. Jeho príjem zo
zamestnania v roku 2014 predstavoval v čistom 15.543 Libier, ako to sám uviedol (mesačne 1.295 Libier
v čistom), čo je oproti príjmu v čase predchádzajúceho súdneho rozhodnutia (750 Libier) viac o 545
Libier mesačne. Preto súd dospel k tomu záveru, že na strane otca sú splnené zákonné podmienky
pre zvýšenie výživného za obdobie od podania návrhu, t.j. od 22.9.2014 do konca roka 2014 na sumu

100 EUR mesačne. Súd pri určení výšky výživného prihliadol na príjmové , ale aj výdavkové pomery
otca, ktoré sú bezosporu v S. vyššie ako na D., lebo len samotné nájomné, energie a daň predstavujú
mesačne 1.220 EUR. Životné náklady otca a jeho rodiny sú však kryté aj z príjmu manželky otca, ktorá
je v S. riadne zamestnaná. Na všetky tieto okolnosti súd vo svojom rozhodnutí prihliadol.
Za obdobie od 1.1.2015 do 30.6.2015 súd pri zvýšení výživného na sumu 80 EUR mesačne prihliadol

na to, že otcov pravidelný mesačný príjem sa znížil na 600-800 libier mesačne, pretože koncom roka
2014 prišiel o stále zamestnanie, pracoval v tomto období iba cez agentúru a jeho príjem bol nižší a
nepravidelný.Od 1.7.2015 sa však otec opäť zamestnal ako vodič nákladnej dopravy a uviedol, že jeho príjem má
predstavovať 1.000 až 1.100 Libier mesačne (v prepočte na EURO výmenným kurzom platným k dátumu
vyhláseniarozsudkujeto 1.399EURaž1.540EUR).Súdpretozvýšilvýživnézaobdobieod1.7.2015do

budúcna na sumu 100 EUR mesačne, ktoré výživné považoval za primerané zárobkovým a majetkovým
možnostiam a schopnostiam otca a odôvodneným potrebám navrhovateľky.

S prihliadnutím na takéto zvýšenie výživného vzniklo odporcovi dlžné výživné: za 9 dní mesiaca
september 2014 (100- 66,40 = 33,60 : 30 =1,12 EUR x 9 = 10,08 EUR), za 3 mesiace (10,11,12/2014)

po 33,60 EUR= 100,80 EUR, za 6 mesiacov ( 1-6/2015) po 13,60 EUR = 81,60 EUR a za 2 mesiace
(7,8/2015) po 33,60 EUR= 67,80 EUR, spolu 259,68 EUR, ktoré dlžné výživné súd zaviazal otca zaplatiť
v lehote 30-tich dní od právoplatnosti rozsudku súdu s prihliadnutím na to, že otec má svoj stály príjem,
riadne sa zamestnal a mohol predpokladať zvýšenie výživného, teda na zvýšenie výživného sa vopred
pripraviť.

Vzhľadom na takéto zvýšenie výživného súd v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky zamietol, pretože
na to neboli splnené zákonné podmienky.

Výrok o trovách konania vyplýva z ust. § 142 ods. 1 O.s.p., avšak vzhľadom na to, že účastníci konania
nemali žiadne trovy konania, súd im náhradu trov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba
dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 O.s.p.:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.