Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2014

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 6C/192/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811222391
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Fedor

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2014:3811222391.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v právnej veci navrhovateľa: M. E., nar.

XX.X.XXXX,bytomK.,M.XX/X,protiodporcovi:Q.M.,nar.X.X.XXXX,bytomN.W.,X.XXX/X,oochranu
osobnosti a o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, takto

r o z h o d o l :

I.Zakazujeodporcoviuvádzaťnaverejnostiskutočnostiosúkromnomživoteamanželstvenavrhovateľa.

II. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 1.000,- EUR z titulu náhrady nemajetkovej ujmy do troch
dní od právoplatnosti rozsudku

III. Vo zvyšnej časti návrh zamieta.

IV. O trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci
samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 29.12.2011 domáhal, aby súd uložil odporcovi
povinnosť zdržať sa neoprávnených zásahov do osobnosti navrhovateľa, najmä zakázať odporcovi
uvádzať na verejnosti nepravdivé údaje o navrhovateľovi, jeho súkromnom živote a o manželstve
navrhovateľa, uverejniť ospravedlnenie navrhovateľovi v periodiku Kaniansky informátor a nahradiť

navrhovateľovi nemajetkovú ujmu v peniazoch v sume 10.000,- EUR. Na pojednávaní dňa 11.5.2012
prvú časť petitu svojho návrhu upresnil tak, že sa domáhal, aby súd zakázal odporcovi uvádzať na
verejnosti skutočnosti o navrhovateľovi, jeho súkromnom živote a o manželstve navrhovateľa. Súd
uznesením na pojednávaní dňa 28.2.2014 túto zmenu návrhu pripustil.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že je bývalým manželom pani P. M. (predtým E.), nar.
XX.XX.XXXX, ktorá medzičasom zomrela. Ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu

Prievidza č.k. 12C/196/2007 zo dňa 31.3.2008. Príčinou rozvodu bola nevera navrhovateľa, ktorú
nepopieral a nepopiera. Po rozvode pani M. uzatvorila nové manželstvo s odporcom. Po smrti pani
M. začal odporca s uvádzaním nepravdivých skutočností o navrhovateľovi. Tieto sa týkajú najmä
údajného psychického, fyzického a sexuálneho týrania bývalej manželky navrhovateľom počas trvania
ich manželstva. Rovnako o navrhovateľovi rozširuje nepravdivé údaje o krádeži ich spoločného majetku.
Pani E., resp. M. nikdy neuviedla, že by ju jej vtedajší manžel - navrhovateľ akýmkoľvek spôsobom týral,
nakoľko sa to nezakladá na pravde. Nikdy v tejto súvislosti nepodala trestné oznámenie ani sa nikomu

nesťažovala. Pokiaľ ide o krádež, z ktorej odporca navrhovateľa obviňuje, po zániku manželstva došlo
medzi navrhovateľom a jeho bývalou manželkou k dohode, na základe ktorej bývalá manželka dostala
sumu 850.000,- Sk. Odporca tieto nepravdy uviedol v konaní na Okresnom súde Prievidza, kde spolu so
starými rodičmi detí navrhovateľa podal návrh na zverenie detí do osobnej starostlivosti. Tieto tvrdeniamali byť dôvodom na zverenie detí odporcovi a starým rodičom. Odporca ďalej nepravdivé údaje uvádza
na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR), a to zamestnancom sociálno-právnej ochrany detí,
aby si ich naklonil na svoju stranu. Nepravdivé skutočnosti uviedol odporca aj na fare v Kanianke, na

základe čoho musel navrhovateľ prestať navštevovať bohoslužby v Kanianke. SMS správy v podobnom
duchu zasiela odporca navrhovateľovi aj ich spoločnému známemu, pánovi F. F.. Navrhovateľ pracuje
ako vodič autobusu na linke Kanianka - Prievidza a často sa stretáva s divnými pohľadmi cestujúcich,
ktoré predtým neregistroval, je to dôsledok ohovárania zo strany odporcu. Konaním odporcu vzniká
navrhovateľovi ujma na jeho osobnostných právach v súkromnom aj v spoločenskom živote. Musel

zmeniť miesto bohoslužieb, musí znášať nenávistné pohľady susedov, cestujúcich, zamestnancov
ÚPSVaR, bývalých svokrovcov a v neposlednom rade i vlastných detí, ktoré má po smrti ich matky v
osobnej starostlivosti.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že psychické vydieranie P. M. navrhovateľom
malo spočívať v tom, že ju v noci budieval a chcel sa s ňou neustále rozprávať, napriek tomu, že ráno

vstávali do práce. Ďalej v tom, že po tom, čo ich syn V. utrpel úraz v autobuse, ktorý riadil navrhovateľ po
páde, sa na jej adresu navrhovateľ neslušne vyjadroval a vyhrážal sa udaním na polícii. V čase rozvodu
ich manželstva sa navrhovateľ vyhrážal obesením. Telefonicky jej oznámil, že je v lese a že ak za ním
nepríde, že sa obesí a ona ho bude mať na svedomí. P. M. išla za ním, on sa jej však ukrýval. Keď ho
nemohla nájsť vrátila sa s plačom k matke domov. Počas manželstva sa jej tiež posmieval a robil si žarty

z jej výzoru a obliekania. Nezasiahol, keď P. M. už od jej 15 rokov prenasledoval v Kanianke istý muž.
Vyriešilatoažpolícia.NavrhovateľP.M.počasichmanželskéhoživotadeptalavyžadovalneprimeraným
spôsobom upratovanie a poriadok v domácnosti. Navrhovateľ vnucoval P. M. spôsob ich spoločenského
života. Navštevovali ľudí, ktorých vyberal on. Týkalo sa to najmä manželov F.. P. M. priamo z práce,
ešte s nákupom išla priamo k nim. Deti už boli tam. Tam sa varilo, večeralo, deti sa tam hrali. Ju tam

zosmiešňovali, nútili fajčiť. K P. rodičom chodili len sporadicky. Sama tam chodiť nemohla, aby nemohla
rozprávať čo s navrhovateľom zažíva. Prestali navštevovať aj jej sestru a jej kamarátky takisto ostali
mimo. Navrhovateľ ju podviedol s jej najlepšou kamarátkou pani F.. K nevere sa jej sám priznal ale
nepovedal, s kým ju podviedol. To priznal až po niekoľkých mesiacoch. Vždy vyžadoval, čo si zaumienil
a trval na tom. Napríklad, keď si večer zmyslel, že chce koláč a doma chýbala múka, museli ísť aj napriek

zlému počasiu na nákup do Tesca. Fyzické vydieranie P. M. navrhovateľom podľa odporcu spočívalo v
tom, že si lásku od nej vyžadoval násilným spôsobom. Napríklad jej vykrúcal ruku, aby ho pobozkala. Pri
návšteve jej sestry navrhovateľ P. hodil na posteľ. V lese ju za prítomnosti pána F. zavesil za nohy, s tým,
že je to zo srandy. Jej sa pritom vyzliekalo tričko. Finančné vydieranie spočívalo podľa odporcu v tom,
že sa navrhovateľ pokúsil o podvod vo VÚB Banke v roku 2008 pri predaji spoločného bytu po rozvode

tým, že zrušil jej podpisový vzor bez jej vedomia, pričom bola v tom čase vlastníkom účtu. Ešte počas
manželstva zamedzil navrhovateľ P. M. prístup k financiám. Zobral jej platobnú kartu a ona si následne
nechala mzdu vyplácať v hotovosti. Stalo sa, že si navrhovateľ za posledné peniaze kúpil v Žiline tenisky
a ona nemala za čo kúpiť deťom plienky a požiadala o peniaze svoju matku. Sexuálne vydieranie P. ŠK.
spočívalo podľa odporcu v tom, že navrhovateľ jej nedoprial súkromie pri osobnej hygiene v kúpeľni. Pri

milovaní s ním sa musela správať ako „v hodinovom hoteli“. Počas rozvodového konania chodil nahý
po byte. Tiež navrhol aby si s pánom F. vymenili manželky. Konanie navrhovateľa malo podľa odporcu
pokračovanie aj po rozvode. Vyhrážal sa, že ak P. M. podá návrh na zvýšenie výživného, dá výpoveď zo
zamestnania. V roku 2010 bol s deťmi na dovolenke v Chorvátsku. Nechcel však povedať kam idú a dva
dni sa neozval, nereagoval na telefonáty ani na SMS. Ozval sa až potom. Dokonca mal s deťmi haváriu.

K písomnému vyjadreniu odporcu sa vyjadril navrhovateľ v podaní, doručenom súdu. Uviedol, že v
návrhu na rozvod je len jedna pravda a tou bola jeho nevera. Priznáva sa, že sa s bývalou manželkou
rozprávali po večeroch, lebo z práce chodila vo večerných hodinách. Nebol teda iný časový priestor
na rozprávanie, len večer. Nie je pravda, že by ju budieval a rozprávali sa napriek jej odporu. Bývalá

manželka a odporca robili všetko preto, aby navrhovateľovi zabránili stretávať sa s deťmi. Preto písali
listy ÚPSVaR Prievidza a jeho zamestnávateľovi. V liste je napísané, čo im vtedy pasovalo. Navrhovateľ
opísal okolnosti pádu jeho syna Martina v autobuse, ktorý riadil. Nie je tiež podľa navrhovateľa pravdou,
že by sa bol bývalej manželke vyhrážal, že sa obesí v lese. Spomína si, že sa raz stretli a rozprávali sa
o tom, čo spolu prežívajú. Bolo to na kopci za ich bytom a nie v lese. On bol vtedy vnútorne vyčerpaný,

myšlienky mal rozhádzané z toho, že sa mu rúca celý svet. Nepamätá si o čom všetkom sa vtedy s
bývalou manželkou rozprávali. Po rozhovore sa vrátil do bytu a neskôr aj manželka od svojej matky. K
fyzickému týraniu, ku ktorému podľa odporcu dochádzalo navrhovateľ uviedol, že je to klamstvo. Prečo
by potom bývalá manželka ostáva s ním v jednej domácnosti a nešla radšej na políciu, či za rodičmi.Ani susedia nič nepočuli. Na bývalú manželku počas celého života nesiahol rukou, nie to, že by hodil na
posteľ. Klamstvom je aj to, čo odporca všade uvádza, že navrhovateľ na manželke pálil cigarety. To, že
bývalá manželka visela v lese dole hlavou na lane bolo súčasťou hry. Boli vtedy na výlete v lese, hrali sa

na netopiera a dole hlavou viseli aj deti. Nestal sa ani žiaden pokus o podvod v banke. V čase rozvodu
zašiel navrhovateľ do banky, s tým, že chce z účtu vylúčiť manželku. Účet bol založený v roku 2000.
Po návrate býval manželky z materskej do práce v roku 2007 ju navrhovateľ dal zapísať na tento účet.
Zrušiť jej dispozičné právo bol 19.2.2008. Banka to zrealizovala. Dôvodom bolo, že bývalá manželka
tam už neprispievala peniazmi a v tom čase už žila s odporcom v jednej domácnosti. Bývalú manželku

o tom informoval. Pri podpise zmlúv vedela, že peniaze pôjdu na tento účet. Potvrdila to aj podpisom
2.4.2008. V ten istý deň zadal navrhovateľ aj príkaz na odoslanie hotovosti 850.000,-Sk na účet bývalej
manželky. Prítomný bol aj odporca. Chyba v banke bola v tom, že 19.2.2008 ju nemohli odhlásiť z účtu,
lebo bola majiteľkou účtu. Banka ho o tejto skutočnosti informovala až 3.4.2008. Pôvodný účet následne
spolu s bývalou manželkou dňa 22.4.2008 zrušili. Napriek tomu, čo tvrdí odporca, že v roku 2007 sa
vzťahy navrhovateľa a jeho bývalej manželky P. M. vyostrovali, navrhovateľ uviedol, že vtom roku sa

spolu aj milovali, dal ju zapísať na svoj účet v banke, atď. Klamstvom odporcu je podľa navrhovateľa
aj to, že mal bývalú manželku sexuálne vydierať. Nikdy sa nemilovali nasilu a proti jej vôli. Ohľadom
muža, ktorý bývalú manželku prenasledoval bol navrhovateľ iniciátorom, aby sa to oznámilo polícii a bol
tohto muža navštíviť aj doma.

Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov a
listinnými dôkazmi.

Navrhovateľnapojednávanízotrvalnasvojomnávrhuauviedol,že pracujeakovodičautobusuv dedine
Kanianka so 4000 obyvateľmi. Predtým, než začal mať s odporcom problémy sa ľudia na neho pozerali

inak. Problémy začali vtedy, keď si odporca začal aj so starými rodičmi uplatňovať nároky na maloleté
deti. Maloleté deti vychováva od 25.novembra 2011 on. Nepravdivé tvrdenia voči jeho osobe odporca
šíril tak, že o týchto skutočnostiach rozprával farárovi v Kanianke a pracovníčkam ÚPSVaR. Navrhovateľ
sa o týchto skutočnostiach dozvedel z prípisov, ktoré tvorili obsah opatrovaneckých vecí, ktoré sa týkali
jeho detí. Pracovníčka ÚPSVaR Ing. T. vo svojej výpovedi pred políciou tieto skutočnosti potvrdila. Na

pohrebe bývalej manželky odporca rozdával list, v ktorom bolo uvedené: ,,Prežila ťažký manželský život,
ktorý bolel telom aj dušou.“, List bol vyvesený na Dome smútku, rozdával ho aj účastníkom pohrebu.
Navrhovateľ sa o obsahu letáku dozvedel až od kamarátky, ona mu aj doručila obsah tohto letáku. Na
pohrebe sa zúčastnil aj on. Odporca uvádza skutočnosti o navrhovateľovi vo všetkých návrhoch na súd,
ktoré sa týkali zverenia maloletých detí aj na OR PZ SR v Prievidzi. Napr. vo výpovedi na polícii niekedy

v marci - apríli 2012. Zároveň boli rozoslané SMS správy, kde text znel: ,, Naháňame sa s SMS. Týral ju
od pálením cigaretou až po pokus o krádež 850 000, psychicky, fyzicky, sexuálne aj finančne. Mojou
úlohou je, aby všetci, čo netušili, poznali pravdu a splnil som jej poslednú vôľu“. Uvedená SMS správa
bola doručená pánovi F. F. Po tom, čo mu prišla od odporcu SMS, že aj pán farár má rovnaký názor
ako odporca, navštívil navrhovateľ farára osobne na fare v Kanianke. Uvedenú SMS od odporcu obdržal

dňa 2.12.2011. Navrhovateľ má stresy a nespáva. Nespavosť rieši tabletkami. Je vodič autobusu, ráno
o 4,30 hod. nastupuje do práce nevyspatý a vystresovaný. Telefonicky kontaktoval psychológa, terapiu
neabsolvoval. Zmenilo sa aj správanie bývalých svokrovcov k nemu. Keď si dňa 27.11. 2011 prišiel
pre osobné veci maloletých detí, nechceli mu ich vydať, musel to riešiť cestou polície. Nadávali mu do
debilov. Odporca o ňom povedal aj to, že bol nočnou morou pre matku svojich detí.

Odporca na pojednávaní uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na svojich písomných vyjadreniach,
pretože sú pravdivé. 80 % svojich tvrdení získal z výpovedí svedkov, 20 % základe osobnej skúsenosti.
Osobne bol prítomný pri podvode, ktorý spáchal navrhovateľ na bývalej manželke takým spôsobom,
že keď niekedy v roku 2008 v marci alebo apríli išli ich spoločný byt odpredať p. D. stretli sa vo

VÚB banke, kde sa mala podpísať zmluva o prevode nehnuteľnosti. Zmluvu si odporca s P. M.
na jej podnet najprv preštudovali v reštaurácii, pretože navrhovateľovi neverila. V priestoroch VÚB
banky sa potom dozvedeli, že navrhovateľ zrušil podpisové právo k účtu bývalej manželky, na ktorý
mala obdržať sumu 850.000,- Sk z prevodu predmetnej nehnuteľnosti. Uvedené skutočnosti riešili s
riaditeľom banky, ktorý sa ospravedlnil a dali to na poriadok. Následne bola zmluva podpísaná. Je

pravda, že odporca o uvedených skutočnostiach informoval na polícii a na ÚPSVaR. Zotrváva na svojich
stanoviskách, že navrhovateľ psychicky, fyzicky a finančne týral bývalú manželku už od roku 2006. O
týchtoskutočnostiachsúzápisynaÚPSVaR,vnávrhunarozvodanapolícii.Onosobnetýraniezostrany
navrhovateľa vidí v tom, že napr. v roku 2009, keď zobral deti na dovolenku niekde do Chorvátska, taksa dva dni neozval. Jeho bývala manželka vôbec nevedela, kde sa nachádza. Je pravda, že na pohrebe
manželky poskytoval prítomným letáky, išlo o posledné zbohom. Aj naďalej trvá na tom, že obsah na
letáku, je pravdivý. Má za to, že uvedeným letákom ničím neuráža navrhovateľa, ani nezasahuje do

jeho osobného života vzhľadom k tomu, že mu jeho bývalá manželka odpustila. Čo sa týka viery tak aj
odporca mu odpustil. O navrhovateľovi žiadne informácie nešíri, pretože tieto informácie boli známe o
ňom už dávno. Má za to, že ničím nezasahuje do osobnosti navrhovateľa, spísal len svedectvá o tom,
čo bolo a ako sa choval navrhovateľ. Na týchto veciach trvá. Navrhovateľ navštevuje psychologičku Dr.
H. pravidelne už od roku 2007. Aj počas rozvodového konania bral lieky, ktoré mu ona predpísala. So

svokrovcami mal navrhovateľ narušené vzťahy už v r. 2007, keď ho vyhodili z domu po tom, čo kričal
na ich dcéru u nich doma v čase, keď už nežili v spoločnej domácnosti.

Svedok J. farár v obci Kanianka uviedol, že on nebohú P. M. nepochovával. Odporca ho navštívil a
požiadal, aby ho pripravil na krst. Pri tejto príležitosti mu všeobecne porozprával o smrti jeho manželky,
ako veľmi si vytrpela, ale hlavne sa rozprávali o jeho žiadosti o krst. Neskôr za ním prišiel navrhovateľ s

tým, že mu ukázal SMS od odporcu. Svedok vtedy navrhovateľovi povedal, že si to majú vyriešiť spolu
s odporcom. Nikdy by si nedovolil o ktorejkoľvek rodine, či už navštevuje kostol alebo nie, vyjadriť sa
tak, ako je uvedené v SMS správe od odporcu.

Svedkyňa Mgr. V. psychologička uviedla, že pracovne dlhodobo spolupracovala s navrhovateľom a

jeho vtedajšou manželkou v čase ich rozvodu. Na základe pracovného stretnutia s bývalou manželkou
navrhovateľa nepotvrdila žiadnu skutočnosť, že by bola psychicky, sexuálne, fyzicky či majetkovo zo
strany navrhovateľa týraná. Prvýkrát spolupracovala s navrhovateľom a s jeho manželkou v apríli 2007.
Bola tam nevera zo strany navrhovateľa, ktorý sa priznal a jeho manželka v tom čase tvrdila, že táto
nevera je dôvodom na rozvod manželstva. Bývalá manželka sa v tom čase o vzťahu k navrhovateľovi

vyjadrovalapozitívne.Rovnakoajdeti,ktorévyšetrila,nevedelipochopiť,prečosaichrodičiarozvádzajú,
pretože nikdy neboli svedkami nejakých hádok. Navrhovateľ v tom čase mal záujem udržať manželstvo.
Trpel pocitom viny, že práve jeho konaním sa manželstvo rozpadlo a deti prídu o rodinu. Počas jedného
stretnutia svedkyne s bývalou manželkou navrhovateľa mala táto telefonát a počas telefonátu sa veľmi
zmenila. Stala sa znej šťastná žena. Potom povedala, že telefonovala s niekým, kto jej je veľmi blízky,

komurobíúčtovníctvo.Vtedysvedkyňapochopila,žebývalámanželkanavrhovateľamápravdepodobne
blízky vzťah k inému človeku a pravdepodobne nebude možné ani manželstvo zachrániť. Následne
podala bývalá manželka navrhovateľa návrh na rozvod, v rámci ktorého vyšla najavo príčina rozpadu
ich manželstva, ktorá bola podľa svedkyne v tom, že si našla iný vzťah a nie v tom, že bolo narušené
ich spolužitie. S odporcom sa stretla raz 30. novembra 2012, keď sa riešilo zverenie maloletých detí.

Odporca vtedy povedal: ,,Hneď v úvode chcem povedať, že všetky tie veci, ktoré o pánu E. uvádzam, že
páchal na P. psychické, fyzické, sexuálne a ekonomické týranie, sú pravdivé. Trvám na nich a nemám
problém ich niekomu povedať." Všetky tie nepravdivé tvrdenia, ktoré dopadajú na navrhovateľa , majú
zlý dopad na neho a to z toho pohľadu, že žije v malej dedine. Pričom keď sa o ňom sa rozpráva, že
bývalú manželku sexuálne a psychicky týral, tak aj k deťom sa to nepriamo môže dostať z vrstovníckej

skupiny. Rola otca, ktorý si buduje vzťah s deťmi sa týmto nepravdivými útokmi stáva ohrozenou.
Odporca aj o svedkyni verejne šíri, že ju rieši na psychologickej komore ako psychológa, s ktorým
sú veľké problémy a udáva o nej nepravdivé informácie, že je zaujatá. Od obyvateľov Kanianky sa
dozvedela, že majú navrhovateľa za tyrana autobusára.

Svedkyňa Ing. Q., bývalá dlhoročná kolegyňa P. M. uviedla, že nemôže súdu potvrdiť, že by bola počas
trvania manželstva zo strany navrhovateľa, vtedajšieho jej manžela akýmkoľvek spôsobom týraná. Bola
jej podriadená, ale nikdy sa v tejto oblasti žiadnym spôsobom nesťažovala. Ani na nej nič také nevidela,
že by napr. mala nejaké modriny. Ani v práci nezaznamenala takéto reči, bola veľmi milá a svedomitá.

Svedkyňa P., rovnako bývalá dlhoročná kolegyňa P. M. uviedla, že ako kolegyňa, s ktorou sedeli
spolu v kancelárii od nikoho a žiadnym spôsobom nezaznamenala, že by bola počas manželstva
s navrhovateľom akýmkoľvek spôsobom týraná. Ťažko znášala rozvodové konanie, brala neveru
navrhovateľa ako ublíženie a za tejto situácie nechcela vo vzťahu ďalej pokračovať.

Svedkyňa V., matka P. M. uviedla, že až po rozvode, resp. počas rozvodu sa od dcéry dozvedela
informáciu, že navrhovateľ jej v čase rozvodu poslal SMS s tým, že sa chce obesiť. Deti nechala jej a
utekala za ním do hory. Navrhovateľ utekal pred ňou, ona sa vrátila s tým, že sa bojí ísť do hory, že nech
sa stane čo sa stane. Podľa názoru svedkyne, P. M. bola psychicky týraná tak, že ju navrhovateľ počastrvania manželstva podviedol. Počas manželstva sa do vzťahu svoje dcéry a navrhovateľa nestarala,
nezaznamenala žiadne nezhody resp. to, že by bola jej dcéra nešťastná. Po smrti dcéry sa opýtala
navrhovateľa, prečo s ňou toľko žil, on jej povedal, že ju ľúbil. Ešte počas trvania manželstva sa

jej navrhovateľ priznal, že jej dcéru podviedol a že ho to veľmi mrzí. Od dcéry nevedela, že mala
s navrhovateľom sexuálne problémy. Na sedeniach u psychologičky sa dozvedela, že 4 roky spolu
nespávali. Potom ako sa spoznali a spriatelili s F., tak obmedzili aj kontakty s rodinou, aj s jej ďalšími
dcérami. Snažili sa ako mohli im pomáhať, mala za to, že navrhovateľ a jej dcéra žijú usporiadaným
manželstvom. Po rozvode tiež nechcela nič hovoriť. Keď začala žiť s odporcom, tak pochopila, že sa dá

život žiť aj inak. Nevie o tom, že by bol navrhovateľ jej dcéru fyzicky týral. Vie o nočných rozhovoroch
dcéry s navrhovateľom. Dcéra jej povedala, že keď prišla domov z práce a chcela si oddýchnuť, tak sa
chcel rozprávať, prediskutovať problémy. Asi preto, aby deti o tom nevedeli.

Svedkyňa Q., priateľka odporcu uviedla, že problémy medzi účastníkmi konania eviduje mesiac po
pohrebe P. M. a to tak, že odporca navrhovateľa začal ohovárať a navrhovateľ toto ohováranie zle

znášal.Vnocinespával.Mázodpovednúrobotu.Poslalapretonavrhovateľaklekárke,nechmupredpíše
niečo na spanie. Lekárka mu predpísala Deurol. Navrhovateľa nepovažuje za tyrana a to z dôvodu, že
s takým žila, tak vie, aké je to spolužitie. Je ťažké v dedine Kanianka dokazovať, že tvrdenia uvádzané
odporcom nie sú pravdivé. Jej nikto nič nepovedal, ale má za to, že ľudia navrhovateľa považujú za
tyrana. Vypytovali sa jeho kamarátov resp. kolegov, keď toto prepuklo, že aký je človek. Táto situácia

zasiahla nielen navrhovateľa, ale aj ju. Keby bola slabšia povaha, tak by sa s ním rozišla, ale zotrváva
pri ňom z toho dôvodu, že vie, že to nie je pravda a že si to nezaslúži. Prejavilo sa to aj v ich intímnom
živote. Trvalo to asi trištvrte roka , v tom čase sa ani intímne nestýkali, lebo navrhovateľ nebol schopný.
Navrhovateľ navštívil aj urológa, ktorý povedal, že je to psychická záležitosť. Svedkyňa vie o tom, že
od rozvodového konania je jeho štvrtou partnerkou. Nemyslí si, že navrhovateľ má problém v intímnej

oblasti z dôvodu, že stále P. miluje, pretože vie ako s navrhovateľom sexuálne žili pred jej smrťou a po
jej smrti, resp. po tom ako začali problémy zo strany odporcu.

Svedkyňa V., sestra P. M.a výsluchu pred dožiadaným súdom uviedla, že sestra sa jej pri návšteve
počas letných prázdnin v roku 2006 zverila, že sa jej navrhovateľ priznal k nevere. Sestre preto poradila

aby sa rozviedla. Tá jej odpovedala, že by sa tým nič nevyriešilo, že sa navrhovateľa nezbaví ani po
smrti. Nebola svedkom roztržky medzi navrhovateľom a svojou sestrou. Sestra jej rozprávala o fyzickom
konflikte. Nepamätá si, kedy to bolo, možno v roku 2008. Nevylučuje, že to mohlo byť aj v septembri
roku 2007. Vie, že B. vtedy chodil do prvej triedy. Sestra jej hovorila, že navrhovateľ ju hodil na posteľ,
keď s ním nechcela spať. Poradila sestre aby sa presťahovala k rodičom. Následne sa sestra aj od

navrhovateľa odsťahovala. Bol to na jeseň toho roka. Svedkyňa o udalostiach v rodine na Slovensku
nebola veľmi informovaná. Vie však, že jej sestra s navrhovateľom museli na verejnosti chodiť za ruky
a usmievať sa aj keď ich vzťahy doma také neboli. Jej sestra porovnávala svoj vzťah s navrhovateľom
aj odporcom a povedala, že ak by ešte žila s navrhovateľom, bola by už dávno mŕtva. S výnimkou
uvedeného hodenia na posteľ navrhovateľom sa jej však sestra s ničím iným nesťažovala. Ani jej

neukazovala žiadne následky fyzického násilia.

Svedok W.h, otec P.y uviedol, že ak sa jeho dcéra niekomu sťažovala, tak to bolo jeho manželke.
Priamym svedkom týrania svojej dcéry navrhovateľom nebol. Že bola týraná usudzuje, z toho, čo
mu povedala jeho manželka. Vie, že bola týraná z toho, čo hovorili jeho dcéry a manželka. Má len

sprostredkované informácie. S rodinou dcéry P. sa stretávali, oslavovali všetky sviatky, narodeniny a
meniny všetkých členov rodiny. Raz bol s navrhovateľom v Žiline, rok si nepamätá. Navrhovateľ si tam
kúpil botasky tak za 1.200,- Sk a hneď v ten deň, alebo druhý ich prišla dcéra poprosiť o peniaze
na jedlo pre deti. Za týranie považuje to, že navrhovateľ išiel do hory a vyhrážal sa obesením. Ďalej
budenie neskoro v noci, napr. druhej hodine s tým, že sa chce rozprávať, keď ten druhý musí vstávať

na druhý deň do práce. A ďalej napríklad budenie alebo strašenie počas spánku. Tieto informácie má
len sprostredkovane od svojej manželky. Postrehol, že dcéra nesmela navrhovateľovi odporovať, všetko
muselo byť podľa neho. Napr. keď mu chýbali koláčiky v piatok večer a vonku bolo zlé počasie tak, že
lámalo konáre v Dubnici, museli ísť obaja aj s deťmi na nákup do Tesca. Na návštevách u navrhovateľa a
dcéry vždy bolo pripravené pohostenie. Bolo primerané situácii a ak sa niekedy opekalo, tak navrhovateľ

varil guláš alebo piekol kurence a ryby. Dcére pomáhali finančne ale aj inak. Napríklad vozil vnukov
do škôlky alebo školy. Pomáhali im počas celého ich manželstva. Jeho vzťah k navrhovateľovi počas
manželstva s jeho dcérou bol normálny, niekedy spolu aj pracovali. Navrhovateľ poslal AN. s deťmi do
Čiech, lebo chcel prerábať byt. Svedok sprostredkovane vie, že to malo byť pre ňu zadosťučinenie.Navrhovateľ s jeho dcérou sa dostali k 3-izbovému bytu tak, že svedok s manželkou mali 3-izbový byt,
vymenili ho za 1-izbový a ten 3-izbový dostali navrhovateľ s jeho dcérou so súhlasom obecného úradu.
V rámci rodiny V. sa navštevovali všetci, celá rodina. Potom, po nafúknutí bubliny s pani F.u navrhovateľ

obmedzoval všetky styky s ich rodinou. Každý deň po robote chodili k F. Navrhovateľovi vyhovovalo,
že Andrea chodila ako puťka domáca. Aj jeho manželka jej dala peniaze, aby si na seba niečo kúpila.
Navrhovateľ mal záujem iba na tom, aby mohli ísť na návštevu k susedom. Pri tých návštevách došlo
k tomu, že navrhovateľ navrhol výmenu manželiek a od dcéry P. svedok počul, že si tam z nej robili
posmech.

Svedkyňa P., sestra P. M. uviedla, že osobne nemá vedomosť, že jej sestra P. bola týraná. Sestra
to povedala sestre V.. Malo to byť týranie psychické aj fyzické a vydieranie. Vzťahy svedkyne s
navrhovateľom boli až do smrti sestry P. dobré. V období po rozvode sa s deťmi stretával len podľa toho,
ako mu určil súd a potom počas vybavovania pohrebu si rýchlo vybavil aby boli deti zverené jemu. To
mu vyčíta. Navrhovateľ podľa nej vydieral jej sestru tým, že jej zakazoval stretávať sa so svojou rodinou,

že na prvom mieste boli iba F.. Povedal to u nich sám navrhovateľ, že sa s nimi nebudú stretávať, že
oni majú svoj okruh priateľov. Sestra aj keď už bývala u rodičov, musela platiť polovicu nákladov bytu,
ktorý mala s navrhovateľom.

Svedkyňa Bc. V. uviedla, že navrhovateľa a jeho bývalú manželku poznala približne od roku 2004.

S P. M. boli dobré kamarátky, boli naraz na materskej dovolenke. Trávili spolu dosť času. P. bola
uzavretá. Veľa toho nenahovorila a veľmi sa nezdôverovala. Neskôr sa stali aj kolegyňami. V práci sa
nezverovala nikomu, ale často plakávala. Ako rodiny sa často navštevovali, potom však k nim zrazu
prestali chodiť. Spoznali sa s jednými známymi a začali často navštevovať ich. Potom si navrhovateľ
našiel priateľku a P. dala návrh na rozvod. Vie o tom, že navrhovateľ nenechal P. spávať, chodila do

práce nevyspatá, odmietala jesť a museli ju s kolegyňami presviedčať, aby sa vôbec najedla. Raz jej
povedala, že navrhovateľ jej rozpráva, ako ju ľúbi, ale ona s ním už vtedy nechcela byť. Tiež jej povedala,
že raz ušiel do lesa a schoval sa jej tam. Ona ho potom išla hľadať, ale on sa jej skrýval, bola tma, ona
sa bála a potom s plačom prišla domov. Tiež vie, že mali spoločný účet, ale od neho mali iba jednu kartu.
P. si potom v zamestnaní vybavila, že jej mzdu vyplácali v hotovosti na ruku. Bolo to niekedy v roku 2007

a trvalo to pokiaľ pracovala v strojárňach. P. sa niekedy na prelome rokov 2006 a 2007 veľmi zmenila.
Predtým bola usmievavá, no neskôr začala chodiť uplakaná. Všimli si to aj nezainteresovaní ľudia a
mnoho ľudí sa ma pýtalo, čo jej je. Jej vzťah s ostanými kolegami bol vyslovene pracovný, viedla s nimi
iba formálne rozhovory. S F. sa navštevovali dennodenne. Návštevy boli také, že ona niekedy priamo
z práce aj s taškami s nákupom išla priamo k F. odišla zo spoločného bytu od navrhovateľa niekedy v

septembri alebo októbri 2007. Pohrebu P. Škultéty sa svedkyňa zúčastnila Presný počet prítomných
nevie, dom smútku v Kanianke však bol plný a počula že vraj ľudia stáli aj vonku. Je pravda, že po
stenách Domu smútku boli vylepené papiere formátu A4 s názvom „Posledné zbohom“, bola to taká
rozlúčka.

Súd ďalej vykonal dokazovanie týmito listinami: spis OS Prievidza 12C/196/2007, dohoda o vyporiadaní
BSM, návrh na zverenie dieťaťa do výchovy iného občana, fotografie SMS správ, výpis z evidencie MK
SR, príkaz na úhradu zo dňa 2.4.2008, výzva zo dňa 20.4.2009, úradný záznam ÚPSVaR Prievidza,
zo dňa 16.4.2012, zápisnica o pojednávaní z konania 13P/563/2011 zo dňa 23.2.2012, zápisnica
OS Prievidza sp. zn. 17P/70/2011, „Posledné zbohom“, spis OR PZ Prievidza ORP-298/PD-PD-2012,

dedičský spis OS Prievidza sp. zn. 14D/1264/2011.

Súd nevykonal dôkaz listinami, ktoré navrhol navrhovateľ na pojednávaní dňa 9.9.2014: zmluva o
prevode vlastníctva bytu zo dňa 15.5.2001, čestné prehlásenie, listiny z VÚB banky, kúpna zmluva o
prevode vlastníctva bytu a anonymný list.

Dôvodom nevykonania uvedených dôkazov, ktoré boli navrhnuté až po skončení prvého pojednávania
bolo, že neboli splnené podmienky podľa § 118a Občianskeho súdneho poriadku. Nešlo o skutočnosti
alebo dôkazy, ktoré vyšli najavo až po prvom pojednávaní, ktoré účastník nemohol bez svojej viny
včas uviesť a ktorými má byť spochybnená vierohodnosť vykonaných dôkazných prostriedkov. Listiny

z VÚB banky a čestné prehlásenie mohol navrhovateľ súd navrhnúť ako dôkaz do skončenia prvého
pojednávania, bolo ich možné už vtedy získať. Súd zároveň neuznal argument navrhovateľa, že k
zmluvámoprevodevlastníctvabytusanemoholdostaťskôr,pretožeichnemalkdispozícii.Podľanázoru
súdu navrhovateľ ako zmluvná strana musí disponovať takouto zmluvou už od okamihu ako ju podpíše.Súd nepripustil ako dôkaz ani údajný anonymný list predložený navrhovateľom, pretože podľa názoru
súdu bez spojenia s iným dôkazom nemá žiadnu výpovednú hodnotu.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázaný nasledovný skutkový stav: navrhovateľ a P. V.
uzatvorili manželstvo dňa 17.6.1995. Rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 12C/196/2007-71
z 31.3.2008, právoplatným 15.4.2008 bolo ich manželstvo rozvedené. Návrh na rozvod manželstva
podala na súde bývalá manželka navrhovateľa. Ako príčinu rozvratu manželstva uviedla vzájomné

odcudzenie, ochladenie intímneho života, nezáujem manžela o rodinu a napokon jeho neveru, trvajúcu
od februára 2006. Uviedla tiež, že v dôsledku zhoršenia vzťahov v manželstve po priznaní manžela k
nevere v decembri 2006 sa začali prejavovať psychické problémy u všetkých členov rodiny. Zo spoločnej
domácnosti sa spolu s deťmi odsťahovala v septembri 2007. Po rozvode manželstva si bývalí manželia
písomnou dohodou vyporiadali bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. V rámci tohto vyporiadania
si po predaji spoločného bytu utŕženú kúpnu cenu rozdelili na polovicu a každý obdržal 850.000,-

Sk. Dňa 2.4.2008 poukázal navrhovateľ túto sumu zo svojho účtu vedeného vo VÚB banke na účet
bývalej manželky. Bývalá manželka navrhovateľa žila s odporcom v jednej domácnosti. Neskôr uzatvorili
manželstvo. Dňa 13.11.2011 P. M. v dôsledku ťažkej choroby zomrela. Na pohrebe P.y šíril odporca list s
označením „Posledné zbohom“, v ktorom bolo okrem iného uvedené, že P. M.: „Prežila ťažký manželský
život, ktorý uzavrela pred bohom a preto v ňom vydržala tak dlho ako len vládala. Veci v ňom prežité

boleli telo aj dušu, ale P. bývalému manželovi odpustila.“. Odporca v návrhu na zverenie dieťaťa do
výchovy iného občana, podanom na Okresnom súde Prievidza dňa 23.11.2011, vedenom pod sp.zn.
13P/563/2011, kde vystupoval ako navrhovateľ uviedol, že navrhovateľ mal svoju bývalú manželku
počas manželstva psychicky, fyzicky, sexuálne a ekonomicky týrať. Na pojednávaní, ktoré sa v tejto
veci konalo dňa 23.2.2012 odporca uviedol, že navrhovateľ mal svoju manželku týrať fyzicky, psychicky

a sexuálne. Na pojednávaní konanom dňa 21.3.2012 vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp.zn.
17P/70/2011 o úpravu styku starých rodičov s maloletými deťmi odporca v postavení svedka uviedol,
že farárovi z Kanianky povedal, že navrhovateľ mal svoju bývalú manželku psychicky týrať. Odporca
sa aj pred zamestnankyňou ÚPSVaR Prievidza, ktorá vykonávala pôsobnosť kolízneho opatrovníka vo
veciach maloletých detí navrhovateľa niekoľkokrát vyjadril, že navrhovateľ mal svoju bývalú manželku

týrať, napríklad pálením cigariet na nohách. Odporca v postavení svedka v trestnom konaní vedenom
pod ČVS: ORP-298/PD-PD-2012 vo svojej výpovedi uviedol, že veci, ktoré uvádzal o navrhovateľovi o
jeho fyzickom, psychickom, sexuálnom a finančnom týraní jeho bývalej manželky sú pravdivé a zároveň
opísal údajné konania navrhovateľa, ktoré mali byť týraním. Po smrti P. M. poslal odporca navrhovateľovi
SMS správu, v ktorej uviedol, že svoju bývalú manželku týral, a že pán farár o ňom povedal, že je

hyena. F. F.i poslal odporca dve SMS správy, v ktorých uviedol, že navrhovateľ týral bývalú manželku
pálením cigaretou, pokusom o krádež 850.000 a psychicky, fyzicky, sexuálne aj finančne. Navrhovateľa
tiež označil za psychicky chorého človeka.

Podľa §11 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti,

najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov
osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 OZ fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo

dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 OZ pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto,
že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická
osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 OZ výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej
ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je, že došlo k neoprávnenému zásahu

do tohto práva. Takýto zásah musí byť zároveň objektívne spôsobilý privodiť dotknutej fyzickej osobe
(nemajetkovú) ujmu na právach uvedených v § 11 OZ. Vyvolanie následkov takýmto zásahom sa
nevyžaduje. Občianskoprávna ochrana sa poskytuje len voči takým konaniam (zásahom), ktoré sadotýkajú osobnosti fyzickej osoby tým, že znižujú jej česť, dôstojnosť a vážnosť z hľadiska jej vzťahu k
spoluobčanom a ohrozujú jeho postavenie a uplatnenie v spoločnosti.

Zákon chráni česť fyzickej osoby najmä proti rozširovaniu nepravdivých tvrdení, a to bez rozdielu
akými prostriedkami k nemu dôjde. Zverejnenie (vedomé alebo nevedomé) nepravdivej informácie o
fyzickej osobe treba v zásade vždy považovať za zásah do osobnostných práv a to aj v prípade,
ak príslušná informácia nebude mať vyslovene difamačný charakter. Podstatné je to, že takýmto
spôsobom sa o konkrétnej osobe vysloví nepravda, na základe ktorej tretie osoby môžu dotknutú

fyzickú osobu posudzovať skreslene. Ústne a písomne vyvolaný zásah môže spočívať v rozširovaní
nepravdivých informácií, ktoré sa týkajú fyzickej osoby, ale aj v šírení nepravdivých obviňovaní z
nečestného konania. Skutočnosť, že pôvodca zásahu si bol vedomý nepravdivosti svojho tvrdenia, alebo
išlo len o nedbanlivostné preberanie a rozširovanie informácií je bezvýznamná.

Právo na súkromie zahŕňa širokú oblasť súkromia fyzickej osoby, najmä jej súkromného života, intímnej

a rodinnej sféry, vnútorného myšlienkového a citového života. V najširšom zmysle sa toto práva týka aj
života v rodine a manželských, partnerských, priateľských, či obdobných vzťahov.

Porušenie práva na česť môže byť spôsobené len takými skutkovými tvrdeniami, ktoré sú objektívne
spôsobilé privodiť ujmu na cti dotknutej osoby v očiach ostatných fyzických osôb, teda pôsobiť

difamačne. Úmysel, aby takéto skutkové tvrdenia pôsobili difamačne nie je rozhodujúci.

Pokiaľ odporca šíril o navrhovateľovi informácie, že mal týrať svoju bývalú manželku, musel si byť
vedomý, že takéto tvrdenia majú závažný difamačný charakter a odporca musí byť schopný dokázať ich
pravdivosť. O to viac, že jediný priamy svedok a potenciálna obeť konania navrhovateľa Andrea Škultéty

už nežije. Odporca na svojich tvrdeniach zotrval aj počas súdneho konania. Súd teda skúmal, či tvrdenia
odporcu sú pravdivé a či konanie navrhovateľa malo charakter týrania bývalej manželky.

Z konaní navrhovateľa, ktoré vo svojich písomných podaniach, ústnych vyjadreniach resp. SMS
správach opisoval odporca a ktoré považoval za týranie P. M. navrhovateľom, považoval súd na

základe vykonaného dokazovania za preukázané nasledovné: V období krízy manželstva navrhovateľa,
bezprostrednepredchádzajúcomopusteniuspoločnejdomácnostijehobývaloumanželkou,niekoľkokrát
od nej navrhovateľ vyžadoval neskoro večer, resp. v noci aby sa rozprávali. P. M. následkom týchto
neskorých rozhovorov chodievala do práce unavená a nevyspatá. Súd považoval tiež za preukázanú
udalosť, že navrhovateľ oznámil bývalej manželke, že sa ide obesiť do lesa a ona išla následne za ním,

hľadať ho. Uvedenú skutočnosť vo svojich výpovediach potvrdili odporca a svedkyne V. V. a Bc. V. R..
Súd za preukázanú považoval aj udalosť, keď mal navrhovateľ hodiť P. po predchádzajúcej hádke na
posteľ. Táto skutočnosť vyplynula z výpovede svedkyne V.
Súd na druhej strane nedospel k záveru, že by sa bol navrhovateľ pokúsil spáchať na svojej bývalej
manželke podvod. Právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva navrhovateľa zaniklo bezpodielové

spoluvlastníctvo manželov (BSM). Bolo preukázané, že navrhovateľ s bývalou manželkou si zaniknuté
BSM vyporiadali písomnou dohodou z 9.4.2008. Ich podpisy na dohode boli overené notárom. Obsahom
dohody bolo vymedzenie vecí patriacich do BSM a spoločného úveru a spôsob ich rozdelenia a
vyporiadania. Po predaji spoločného bytu previedol navrhovateľ polovicu kúpnej ceny na účet bývalej
manželky. Z uvedeného sledu udalostí nič nenasvedčuje tomu, že by sa bol navrhovateľ pokúsil podviesť

svoju bývalú manželku pri vyporiadaní BSM.

Rovnako nebolo spoľahlivo a bez pochybností preukázané odporcovo tvrdenie, že navrhovateľ bránil
manželke v prístupe k financiám. Na jednej strane svedkovia tvrdili, že si P. M. požičiavala peniaze od
rodičov a to aj na základné veci, či skutočnosť, že si v zamestnaní vybavila, aby jej mzdu vyplácali v

hotovosti. Na druhej strane ani jeden svedok netvrdil, že by v domácnosti navrhovateľa a jeho bývalej
manželky bol nedostatok. Pri návštevách mali vždy nachystané bohaté pohostenie, inokedy dokonca
opekali, či navrhovateľ griloval. Navrhovateľ zároveň v roku 2007, teda už po jeho priznaní sa k nevere
umožnil bývalej manželke prístup k spoločnému účtu, s ktorým bola následne oprávnená nakladať. Na
tom nič nemení to, že v danom období nemusela mať k dispozícii platobnú kartu k tomuto účtu.

Vôbec neboli preukázané tvrdenia odporcu, že navrhovateľ sa mal svojej bývalej manželke posmievať,
resp. deptať ju a že ju v domácnosti opakovane fyzicky napádal. Nepreukázalo sa ani pálenie cigaretou,
či nejaká forma sexuálneho týrania P. M. zo strany navrhovateľa.Je potrebné upozorniť na to, že manželstvo navrhovateľa a jeho bývalej manželky bolo minimálne
od začiatku roka 2006 v kríze. Navrhovateľ mal niekoľkomesačný mimomanželský intímny vzťah, ku

ktorému sa neskôr svojej manželke priznal. Nevera manžela bola podľa názoru súdu hlavnou aj keď nie
jedinou príčinou rozvratu manželstva. Obaja partneri trpeli v dôsledku rozpadu manželstva psychickými
problémami. Navrhovateľ dokonca navštevoval psychologičku. Jeho bývalá manželka pravdepodobne
trpela nespavosťou a nechutenstvom. Podľa názoru súdu týranie je správanie, ktoré má trvalý a v
mnohých prípadoch aj cielený a systematický charakter. Nie sú ním však ojedinelé prejavy správania

sa. Pokiaľ sa stalo, že navrhovateľ raz hodil v zlosti svoju bývalú manželku na posteľ, prípadne
sa jej vyhrážal, že sa v lese obesí, súd neposúdil toto konanie ako týranie ale dospel k záveru,
toto správanie bolo dôsledkom krízy v manželstve, márnych pokusov zachrániť tento vzťah a s tým
súvisiaceho psychického rozpoloženia navrhovateľa. Pokiaľ chcel navrhovateľ v situácii rozpadajúceho
sa manželstva viesť so svojou bývalou manželkou rozhovory o príčinách a možných riešeniach tohto
stavu, súd ani toto správanie navrhovateľa nepovažoval za týranie.

Udalosti, ktoré sa stali po rozvode manželstva navrhovateľa, nemožno vo vzťahu k P. M. považovať za
týranie. Nebola už navrhovateľovou manželkou, teda blízkou osobou a ani na ňu nemal bezprostredný
fyzický dosah. Išlo o udalosti súvisiace so zranením navrhovateľovho syna Martina v autobuse v roku
2009 a následné údajné vyhrážanie navrhovateľa svojej bývalej manželke či to, že navrhovateľ svoje

bývalej manželke v roku 2010 včas nezatelefonoval z dovolenky v Chorvátsku, ktorú trávil s deťmi. Podľa
názoru súdu uvedené konania ani nemajú povahu týrania.

Podľa názoru súdu, v prípade konania odporcu nedošlo k situácii, ktorú má na mysli rozsudok NS
SR z 20.3.2007 sp.zn. 5Cdo/180/2007, teda že zásahom nespôsobilým narušiť alebo ohroziť práva na

ochranu osobnosti je prípad, keď boli tvrdenia prednesené za okolností, keď nehrozilo ich zverejnenie
a nemohlo dôjsť k zníženiu vážnosti fyzickej osoby. Vyjadrenia odporcu o údajnom týraní neboli len
izolované, napr. prednesené len v jednom súdnom konaní. Uvádzal ich opakovane vo viacerých súdnych
ale aj iných konaniach, trvá na nich a zároveň ich šíri aj iným spôsobom a adresuje viacerým osobám.

Podľa názoru súdu mal odporca dostatočný priestor riešiť údajné týranie nebohej P. navrhovateľom ešte
v čase bezprostredne po rozvode ich manželstva, keď s ňou žil v spoločnej domácnosti. Ak mal na
základe jej vyjadrení dôvodné podozrenie, že bola navrhovateľom týraná, mohol podať na neho trestné
oznámenie. Neobstojí ani argument, že sa nebohá P. M. navrhovateľa bála. Vtedy už s ním nežila v
spoločnej domácnosti a odporca ju mohol pred ním ochrániť. V konaní odporca tiež uviedol, že Andrea

Škultéty navrhovateľovi jeho konanie odpustila a že mu ho odpustil aj on. Preto nie je zrejmé, prečo po
smrti P.y začal odporca šíriť tvrdenia, že navrhovateľ mal svoju bývalú manželku týrať. Možnú motiváciou
takéhoto konania odporcu vidí súd v jeho snahe negatívnym spôsob vykresliť osobu navrhovateľa pred
kompetentnými orgánmi a zabrániť mu tým získať do osobnej starostlivosti jeho dve maloleté deti.
Odporca má pravdepodobne pocit, že koná legitímne a to v snahe naplniť poslednú vôľu nebohej P.

Odporca podľa názoru súdu svojim konaním zasiahol do práva navrhovateľa na ochranu osobnosti.
A to do čiastkového práva na súkromie, keď neoprávnene šíril, čo aj pravdivé informácie týkajúce sa
manželstva navrhovateľa teda jeho súkromného života a zároveň zasiahol aj do čiastkového práva
navrhovateľa na česť (ochranu občianskej cti), keď nepravdivo tvrdil, že navrhovateľ svoju bývalú
manželku týral.

V § 13 OZ sú upravené prostriedky, ktoré zákon poskytuje fyzickým osobám, ktorým bolo zasiahnuté do
ich práva na ochranu osobnosti. Fyzická osoba môže uplatniť tieto prostriedky, ak existuje subjekt, ktorý
zodpovedá za neoprávnený zásah. Prostriedky uvedené v § 13 OZ majú povahu sankcií voči osobe,
ktorá do práva na ochranu osobnosti iného zasiahla. Pri aplikácii týchto sankcií, je dôležité dodržať

zásadu primeranosti.

Ako bolo vyššie uvedené, súd ustálil, že konaním odporcu došlo k neoprávnenému zásahu do práv
navrhovateľa na ochranu jeho osobnosti. Bolo preukázané, že zásah trval aj po podaní návrhu na
súde. Odporca totiž naďalej šíril svoje nepravdivé tvrdenia o navrhovateľovi a to najmä v písomných

vyjadreniach a výpovediach v konaniach pred súdom, vo výpovedi pred orgánom policajného zboru a
vo vyjadreniach prednesených pred pracovníčkami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.Súd považoval za dôvodnú prvú časť petitu návrhu navrhovateľa, v ktorej sa domáhal aby súd
zakázal odporcovi uvádzať na verejnosti skutočnosti o súkromnom živote a manželstve navrhovateľa.
Navrhovateľ sa týmto v podstate domáhal aby sa odporcovi nariadilo upustiť od neoprávnených zásahov

do práva navrhovateľa na ochranu jeho osobnosti. Súd preto v tejto časti návrhu navrhovateľa vyhovel.

Nebolo však možné vyhovieť tej časti petitu návrhu, kde sa navrhovateľ domáhal, aby sa odporcovi
uložila povinnosť, aby na vlastné náklady uverejnil písomné ospravedlnenie navrhovateľovi v najbližšom
čísle periodika Kaniansky informátor. Fyzickej osobe ako účastníkovi konania totiž nie je možné uložiť

povinnosť zabezpečiť na vlastné náklady zverejnenie písomného ospravedlnenia v periodickej tlači. Vo
vzťahu k tejto povinnosti nemá odporca vecnú pasívnu legitimáciu, t.j. nemôže byť osobou z hmotného
práva povinnou, keďže takúto povinnosť - uverejniť opravný článok v príslušnej tlači by ani nemohol
splniť pre zásadný nedostatok svojich rozhodovacích a technických podmienok - nemohol by si vynútiť
uverejnenie takéhoto článku. Takýto rozsudok by bol voči nemu nevykonateľný (obdobne to konštatuje
aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí uverejnenom pod R 28/1993). Súd preto v tejto časti návrh navrhovateľa

zamietol.

Navrhovateľ sa ďalej domáhal, aby súd zaviazal odporcu z nahradiť mu nemajetkovú ujmu v peniazoch.
Výšku tejto ujmy navrhovateľ vyčíslil na 10.000,- EUR.

V zmysle § 13 ods. 2 OZ predpokladom vzniku nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch
je, že morálne zadosťučinenie nie je v danom prípade postačujúce a že zároveň došlo neoprávneným
zásahom a k zníženiu dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti dotknutej fyzickej osoby v značnej miere.

Zmyslom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je určenie vzťahu medzi mierou ujmy na hodnotách

osobnosti dotknutej osoby a konkrétnym peňažným vyjadrením náhrady takejto ujmy. Objektívnym
kritériom posúdenia dôvodnosti priznania náhrady nemajetkovej ujmy je zistenie, či v konkrétnej situácii,
za ktorej k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo, by vzniknutú nemajetkovú ujmu
vzhľadom na jej intenzitu, rozsah a trvanie ako závažnú pociťoval každý, kto by sa nachádzal na mieste
a v postavení dotknutej osoby. Pri rozhodovaní o náhrade nemajetkovej ujmy musí mať súd v prvom

rade preukázané, že v danom prípade nastali také okolnosti, že dotknutej osobe nestačí zadosťučinenie
podľa § 13 ods. 1 OZ.

Súd zaviazal odporcu, aby upustil od neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti
navrhovateľa. Ďalej skúmal, či okolnosti prípadu odôvodňujú priznanie náhrady nemajetkovej ujmy

navrhovateľovi.

Týranie manželky nie je len negatívnym a verejnosťou odsudzovaným spoločenským javom ale takéto
konanie v prípade ak dosiahne určitú intenzitu zároveň aj napĺňa skutkovú podstatu trestného činu
týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona. Závažné obvinenia obsiahnuté v

tvrdeniach odporcu na adresu navrhovateľa by preto boli zásahom do práva na ochranu osobnosti
navrhovateľa aj v prípade, ak by mu nespôsobili žiadnu ujmu.

Súd však považoval za preukázané, že v dôsledku konania odporcu, ktoré nasledovalo po smrti Andrey
Škultéty mal navrhovateľ psychické problémy, ktoré sa negatívne preniesli najmä do jeho partnerského

vzťahu a intímneho života. Tieto ťažkosti trvali niekoľko mesiacov a navrhovateľ musel vyhľadať lekára.
Uvedené skutočnosti vyplynuli z výpovede svedkyne Q. F..

Navrhovateľ nepredložil dôkaz o svojom tvrdení, že sa stretáva s divnými resp. nenávistnými pohľadmi
zo strany spoluobčanov. Súd však v danom prípade vzal do úvahy možnosť vzniku ujmy na právach

navrhovateľa v dôsledku konania odporcu. Sám odporca na otázku navrhovateľa na pojednávaní
uviedol, že na pohrebe P. bolo okolo tristo ľudí. Odporca na pohrebe šíril leták „Posledné zbohom“, kde
okrem iného uvádzal skutočnosti o manželstve navrhovateľa. Ľudia prítomní na pohrebe, obyvatelia
obce Kanianka tvoria vo vzťahu k navrhovateľovi relevantný okruh osôb z prostredia, v ktorom
navrhovateľ žije a denne sa v ňom pohybuje. Navrhovateľ pracuje ako vodič autobusu, z uvedeného

dôvodu je každodenne v osobnom styku s veľkým množstvom spoluobčanov, ktorí sa na neho spoliehajú
ako vodiča. Nastúpením do autobusu takpovediac „zverujú“ do jeho rúk svoje životy, je zodpovedný za
ich bezpečnosť a z tohto dôvodu mu musia dôverovať. Nepravdivými tvrdeniami odporcu na adresu
navrhovateľa preto podľa názoru súdu mohla byť táto dôvera narušená. Preto boli zásahy odporcu dopráva navrhovateľa na ochranu osobnosti spôsobilé vyvolať následok, ktorým je vznik nemajetkovej
ujmy na strane odporcu.

Pri zvažovaní primeranej výšky náhrady nemajetkovej ujmy však súd musel zobrať do úvahy a to, že
navrhovateľ nie je osobou verejného záujmu. Teda osobou verejne činnou a verejne známou mimo
okruh obce Kanianka a jej najbližšieho okolia. Zároveň nebolo možné opomenúť, že výška náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch má aj za cieľ odradiť odporcu, aby sa v budúcnosti vyhol neoprávneným
zásahom do práva na ochranu osobnosti navrhovateľa.

Súd zohľadnil všetky uvedené relevantné kritéria a dospel k záveru, že primeranou výškou náhrady
nemajetkovej ujmy, ktorú bude odporca povinný nahradiť navrhovateľovi je suma 1.000,-EUR. Návrh na
náhradu nemajetkovej ujmy v časti prevyšujúcej túto sumu zamietol.

Podľa § 151 ods.3 prvej vety Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) v zložitých prípadoch,

najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v
konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že
lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Na základe citovaného ustanovenia, keďže návrhom bol v konaní uplatňovaný väčší počet nárokov,
ponechal súd rozhodnutie o trovách konania samostatnému uzneseniu po právoplatnosti rozsudku vo
veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský
súd v Trenčíne.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie
exekúcie.