Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Martin
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Helena Menichová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 18Cb/275/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715214204
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Menichová
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2015:5715214204.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Helenou Menichovou v právnej veci žalobcu: Marián
Grígel, IČO: 14168821, s miestom podnikania 02901 Námestovo, Miestného priemyslu 1023, právne
zastúpeného: BRYJA Andrej JUDr., advokát, so sídlom Hviezdoslavova 49, Námestovo 029 01, proti
žalovanému: Michal Varga EPVR-servis, IČO: 33272492, s miestom podnikania 03861 Vrútky, Švermova
39, v konaní o zaplatenie sumy vo výške 158,26 € s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 158,26 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 %
ročne zo sumy 100,57 Eur od 9.6.2015 do zaplatenia, 9,05 % ročne zo sumy 17,24 Eur od 19.6.2015 do
zaplatenia a 9,05 % ročne zo sumy 40,45 Eur od 20.6.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výše
40,- Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku sa návrh žalobcu zamieta.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 66,48 €, pozostávajúce z trov za
zaplatený súdny poplatok vo výške 16,50 € a z trov právneho zastúpenia vo výške 49,98 €, do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.10.2015, sa žalobca domáhal, aby súd vydal rozhodnutie,
ktorým by žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 158,26 € s príslušenstvom.
Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný s ním uzavrel kúpnu zmluvu, z ktorej si neplnil svoje
povinnosti riadne a včas, a preto mu vznikol dlh vo výške žalovanej sumy.
Podľa § 115a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) na prejednanie veci samej nie je
potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo
veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo
veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.
Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000,00 €, od
toho okamihu ide o drobný spor.
Vzhľadom na to, že predmetom konania je zaplatenie sumy vo výške 158,26 €, ide o drobný spor, súd
v ňom nenariadil pojednávanie a vo veci rozhodol rozsudkom, verejne vyhláseným dňa 28.10.2015.
Súd vykonal dokazovanie žalobou zo dňa 23.09.2015, faktúrami zo dňa 01.06.2015 a 11.06.2015,
dodacími listami zo dňa 27.05.2015, 28.05.2015, 30.05.2015, 01.06.2015, výzvami na zaplatenie dlžnej
sumy zo dňa 04.08.2015 a ďalšími listinnými dôkazmi, založenými v spise, a zistil nasledovný skutkový
stav:
Žalobca dodal žalovanému tovar, ktorého kúpnu cenu žalovanému vyúčtoval faktúrou č. 20151390 zo
dňa 01.06.2015, splatnou dňa 08.06.2015 a znejúcou na sumu vo výške 100,57 €, faktúrou č. 20151512
zo dňa 11.06.2015, splatnou dňa 18.06.2015 a znejúcou na sumu vo výške 17,24 €, a faktúrou č.
20151642 zo dňa 11.06.2015, splatnou dňa 19.06.2015 a znejúcou na sumu vo výške 40,45 €, a ktorý
v týchto faktúrach podrobne špecifikoval. Žalovaný kúpnu cenu za dodaný tovar do dnešného dňa
žalobcovi nezaplatil.
Podľa § 409 Obchodného zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu
hnuteľnú vec (tovar), určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu, a previesť na neho vlastnícke
právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
Súd teda mal za preukázané, že žalovaný uzavrel so žalobcom kúpnu zmluvu, na základe ktorej žalobca
dodal žalovanému tovar, špecifikovaný vo vystavených faktúrach. Žalovaný si nesplnil svoju povinnosť
zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu za dodaný tovar riadne a včas, a preto mu voči žalobcovi vznikol dlh vo
výške nezaplatenej kúpnej ceny - žalovanej sumy (100,57 € + 17,24 € + 40,45 € = 158,26 €). Nárok
žalobcu teda súd považoval za právne opodstatnený a jeho žalobe v celom rozsahu vyhovel.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia.
Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je
povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Obchodného zákonníka, účinného v čase vzniku omeškania žalovaného so zaplatením
žalovanej sumy, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej
banky, platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku, zvýšenej o deväť percentuálnych
bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného
záväzku.
Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa
§ 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a
to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Podľa § 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Obchodného zákonníka, výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40,00 € jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
Súd v súlade s ust. § 369 ods. 1 a § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka spolu s nárokom na zaplatenie
žalovanej sumy priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania z nej, a to z jednotlivých
vyúčtovaných súm nezaplatenej kúpnej ceny odo dňa nasledujúceho po splatnosti príslušnej vystavenej
faktúry do zaplatenia, a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.
Súd žalobcovi nepriznal uplatnený úrok z omeškania, teda úrok z omeškania zo sumy vo výške 743,30
€ od 14.11.2014 do zaplatenia, nakoľko nárok na tento úrok z omeškania nepreukázal. Zo žaloby ani z
jeho príloh - z vystavených faktúr, dodacích listov ani z výziev na zaplatenie dlžnej sumy - nevyplýva, že
by sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením sumy vo výške 743,30 € a že by sa do omeškania
dostal dňa 14.11.2014. Žalobca žalobou a jej prílohami preukázal, že žalovaný sa dostal do omeškania
len so zaplatením kúpnej ceny v celkovej výške 158,26 € (ktorú sumu si navrhovateľ svojou žalobou
uplatnil ako žalovanú sumu), a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých vystavených faktúr.
Z hľadiska zásad dokazovania, uplatňovaných v občianskom súdnom konaní, sporové konanie, kde
proti sebe stoja dve strany v postavení navrhovateľa a odporcu, je ovládané prejednacou zásadou.
Podstata prejednacej zásady spočíva v tom, že procesná povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré majú
význam pre rozhodnutie vo veci (t.j. povinnosť tvrdenia), ako aj procesná povinnosť navrhovať dôkazy na
preukázanie týchto tvrdených skutočností (t.j. dôkazná povinnosť) je záležitosťou účastníkov konania.
Splnenie dôkaznej povinnosti tým spôsobom, že procesná strana preukáže svoje tvrdenia, vedie k
uneseniu dôkazného bremena, a teda k priaznivému výsledku sporu. Dôsledkom neunesenia dôkazného
bremena, t.j. nepreukázania tvrdených skutočností, je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje toho
účastníka konania, na ktorom spočívalo dôkazné bremeno a ktorý sa dostal do dôkaznej núdze,
t.j. neponúkol alebo nevedel ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre
výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti. Nesplnenie dôkaznej povinnosti ohľadom vlastných tvrdení
v sporovom konaní má za následok procesnú zodpovednosť, ktorá sa prejaví zamietnutím návrhu na
začatie konania.
Súd teda na základe žaloby a jej príloh nemal za preukázané, že žalobca má nárok na zaplatenie
uplatneného úroku z omeškania, tento teda nemohol priznať a jeho žalobu v tejto časti, predstavujúcej
úrok z omeškania, presahujúci súdom priznaný úrok z omeškania, zamietol.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 142 ods. 3 O.s.p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú
náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia
záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej
odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
Vzhľadom na to, že žalobca mal vo veci neúspech v pomerne nepatrnej časti, predstavujúcej nepriznanú
časť uplatneného nároku na zaplatenie úroku z omeškania, súd mu priznal plnú náhradu trov konania
proti žalovanému.
Pri určení miery úspechu a neúspechu žalobcu a žalovaného v konaní pritom súd vzal do úvahy aj cenu
úroku z omeškania, ktorý bol predmetom konania. Pri určení tejto ceny je potrebné určiť predbežnú výšku
tohto úroku (jej konečnú výšku je možné určiť až po zaplatení pohľadávky). Súd pritom túto predbežnú
výšku určil k dátumu vyhlásenia rozsudku, teda ku dňu 28.10.2015.
Žalobca si žalobou uplatnil nárok na zaplatenie sumy vo výške 158,26 € spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9,05 % ročne zo sumy vo výške 743,30 € od 14.11.2014 do zaplatenia. Cena tohto predmetu
konania ku dňu vyhlásenia rozsudku predstavuje sumu vo výške 222,57 € (158,26 € + 64,31 €).
Súd žalobcovi priznal nárok na zaplatenie sumy vo výške 158,26 € spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9,05 % ročne zo sumy vo výške 100,57 € od 09.06.2015, s úrokom z omeškania vo výške 9,05
% ročne zo sumy vo výške 17,24 € od 19.06.2015 a s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne
zo sumy vo výške 40,45 € od 20.06.2015. Cena tohto nároku ku dňu vyhlásenia rozsudku predstavuje
sumu vo výške 163,74 € (158,26 € + 3,56 € + 0,61 € + 1,31 €), cena nároku, v ktorom mal žalobca v
konaní neúspech potom predstavuje sumu vo výške 58,83 € (222,57 € - 163,74 €).
Trovy konania žalobcu predstavujú trovy za zaplatený súdny poplatok v uplatnenej výške 16,50 €, a trovy
právneho zastúpenia vo výške 49,98 €, pričom tieto pozostávajú z odmeny za 2 úkony právnej služby
(príprava a prevzatie zastúpenia dňa 24.08.2015 podľa ust. § 13a ods. 1 písm a) vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhláška) a písomné podanie vo veci samej na súd (žaloba)
zo dňa 23.09.2015 podľa ust. § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky) vo výške po 16,60 € podľa ust. § 10
ods. 1 vyhlášky, a z režijnej náhrady podľa ust. § 16 ods. 3 vyhlášky za 2 úkony právnej služby vo výške
po 8,39 €.
Súd žalobcovi nepriznal trovy právneho zastúpenia v uplatnenej výške, nakoľko žalobca pri určení výšky
týchto trov nesprávne vychádzal z tarifnej hodnoty veci vo výške 198,26 € (namiesto 158,26 €, ktorá
suma s príslušenstvom je predmetom konania), a teda z nesprávnej výšky odmeny advokáta za jeden
úkon právnej pomoci vo výške 26,65 € (správne 26,56 € - namiesto 16,60 €, ktorá suma predstavuje
výšku odmeny advokáta za jeden úkon právnej služby v konaní s tarifnou hodnotou veci vo výške 158,26
€).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd
Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon
exekúcie podľa osobitného zákona (zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.