Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. október 2015

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 25C/74/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114212119
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Heinrich

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2015:4114212119.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa: CD Consulting s.r.o., so sídlom Nagano Office Center,

K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpený: Fridrich
Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporkyni : M. M.,
bytom T. H. XXX, o zaplatenie 188 eur s príslušenstvom, sudcom JUDr. Petrom Heinrichom, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu vo výške 188 eur zmenkový úrok vo
výške 0,25 % denne zo sumy 188 eur od 28.03.2010 do zaplatenia, 6% ročný úrok zo zmenkovej
sumy 188 eur od 11.06.2010 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 0,63 eura do troch dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 79,62 eura k rukám jeho
právneho zástupcu Fridrich Paľko, s.r.o. do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrhom na uplatnenie pohľadávky podľa
článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu doručeným tunajšiemu súdu dňa 17. 04. 2014
domáhal od žalovanej zaplatenia zmenkovej sumy vo výške 188 Eur, zmenkového úroku vo výške

0,25 % denne , 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy a náhrady trov konania vrátane trov právneho
zastúpenia.

Navrhovateľ vo vyššie uvedenom návrhu uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo
zmenky, ktorú vystavila odporkyňa dňa 23.03. 2009 na zmenkovú sumu 188,- eur, pričom sa zaviazala
aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 28.03.2010. Indosovaná zmenka je vista
zmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Navrhovateľ

ďalej uviedol, že disponuje len originálom zmenky a nemá informácie o akýchkoľvek iných potenciálne
existujúcich vzťahoch odporkyne a predchádzajúceho majiteľa zmenky, ktorá bola v tomto konaní
uplatnená. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil
zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ zaplatil doposiaľ 0,- Eur, a to na zmenkovú istinu a na
úroky uhradil 0,- Eur. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“ indosant nenechal
skutočnosť predloženia zmenky na platenie zistiť verejnou listinou.

Navrhovateľ návrh podal na vzorovom tlačive „A“ Návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4 ods.
1Nariadenia861/2007/ES,ktorýmsaustanovujeeurópskekonanievoveciachsnízkouhodnotousporu.
Ako písomné dôkazy na podporu svojej pohľadávky navrhovateľ uviedol a predložil originál zmenky,
výpis z obchodného registra žalobcu a plnomocenstvo pre právneho zástupcu, vrátane osvedčenia naregistráciu na daň z pridanej hodnoty. Zároveň navrhovateľ vo vyššie uvedenom tlačive uviedol, že
nechce, aby sa nariadilo vo veci pojednávanie.

Nakoľko v danom prípade účastníkom konania na strane navrhovateľa je zahraničná právnická osoba,
právomoc súdu Slovenskej republiky v tejto veci je daná s poukazom na článok 2 bod 1 Nariadenia rady
(ES)č.44/2001akeďžesajednáocezhraničnékonanievoveciachsnízkouhodnotousporu,príslušnosť
Okresného súdu Nitra je daná podľa článku 11 Preambuly, článku 4 bod 1 a článku 25 bod 1 písm.
a) Nariadenia č. 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou

sporu, pretože Slovenská republika ako zmluvná strana Nariadenia č. 861/2007/ES Komisii oznámila, že
príslušnými súdmi na vydanie rozsudkov v Európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu budú
v Slovenskej republike okresné súdy, pričom navrhovateľ si príslušnosť okresného súdu v Slovenskej
republike vybral podľa bydliska odporkyne.

Súd v zmysle článku 5 ods. 2 Nariadenia 861/2007/ES doručoval žalovanej kópiu tlačiva (návrhu) na

uplatnenie pohľadávky spolu s vyplneným „C“ Tlačivom na odpoveď. Odporkyňa zásielku prevzala dňa
30.07.2014. K veci sa nevyjadrila.

Podľa článku 7 bod 1 Nariadenia č. 861/2007/ES do 30 dni od doručenia odpovede odporcu alebo
navrhovateľa v lehotách ustanovených v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo:

a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie
podrobnosti týkajúce sa pohľadávky;
b) vykoná dôkazy v súlade s článkom 9 alebo
c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.

Podľa článku 19 Nariadenia č. 861/2007/ES pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie
vedie. Keďže toto súdne konanie sa vedie v Slovenskej republike, riadi sa Zákonom č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.

Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Súd vyhlásil rozsudok vo veci dňa 13.10.2015, bez nariadenia
pojednávania, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu .

Pri rozhodovaní o uplatnenom nároku súd ako rozhodné právo aplikoval právo Slovenskej republiky,
keďže pôvodným majiteľom zmenky bola spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. Bratislava ako slovenská
právnická osoba a prípadná voľba iného právneho poriadku súdu tvrdená, ani preukázaná nebola.

Podľa článku I. § 48 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších

predpisov, majiteľ môže postihom žiadať:
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané;
2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti;
3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy;
4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa článku I. § 75 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov,
vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;

2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj zročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;

6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.Podľa článku I. § 76 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, listina, v ktorej chýba niektorá náležitosť uvedená v predchádzajúcom paragrafe, nie je platná
ako vlastná zmenka, s výhradou prípadov uvedených v nasledujúcich odsekoch.

Podľa článku I. § 76 ods. 2 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, o vlastnej zmenke, v ktorej niet údaja zročnosti, platí, že je zročná na videnie.

Podľa článku I. § 5 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších

predpisov, vo zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť
zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa článku I. § 5 ods. 2 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za
nenapísanú.

Podľa článku I. § 5 ods. 3 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

Podľa článku I. § 34 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších

predpisov, zmenka na videnie je zročná pri predložení. Musí byť predložená na platenie do jedného roku
od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto
lehoty skrátiť.

Podľa článku I. § 10 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov,

ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať
majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne
alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa článku I. § 11 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších

predpisov, každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).

Podľa článku I. § 17 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho
vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní

zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

V danom prípade si navrhovateľ uplatnil svoje právo z indosovanej zmenky, a to právo na zaplatenie
zmenkovej sumy 188,- Eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy:
1. 188- Eur od 28.03.2010 do zaplatenia,

6% ročného úroku zo zmenkovej sumy:
1. 188,- Eur od 11.06.2010 do zaplatenia.
zmenkovej odmeny vo výške 1/3% zmenkovej sumy, teda 0,63-Eur

Navrhovateľ, ktorý si ako indosatár uplatnil právo zo zmenky, nie je povinný v konaní preukazovať

existenciu žiadneho záväzkového vzťahu a ani žiadne ďalšie skutočnosti, pretože to Zákon č. 191/1950
Sb. od nadobúdateľa zmenky, ktorý sa nestáva právnym nástupcom pôvodného majiteľa, v žiadnom
svojom ustanovení neukladá. Zmenka, nestáva právnym nástupcom pôvodného majiteľa, v žiadnom
svojom ustanovení neukladá. Zmenka, ktorá prípadne aj mala zabezpečovací charakter, sa v dôsledku
indosácie stala zmenkou na platenie, čím zabezpečovací charakter zmenky stratila. V prípade, že

odporca ako dlžník v rámci svojej obrany nepodá také námietky, ktoré by odôvodňovali postup súdu
podľa článku I. § 17 Zákona č. 191/1950 Sb. voči terajšiemu majiteľovi zmenky, a teda, že navrhovateľ
konal pri indosácii zmenky na škodu odporcu ako dlžníka, nie je súd oprávnený bez takýchto námietok
ex offo skúmať a vykonávať dokazovanie ohľadom záväzkového vzťahu. V zmysle konštatovaného
rozhodol Krajský súdu v Banskej Bystrici v skutkovo a právne obdobných veciach (napr. uznesenie

Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43CoZm 10/2013 zo dňa 21.11.2013, uznesenie Krajského súdu
v Banskej Bystrici č. k. 43CoZm/18/2013-64 zo dňa 28. 11. 2013 uznesenie Krajského súdu v Banskej
Bystrici č. k. 43CoZm 20/2013-52 zo dňa 28. 11. 2013, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.
k. 41CoZm 1/2014-77 zo dňa 27. 02. 2014, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 41CoZm44/2013-61 zo dňa 04. 03. 2014, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43CoZm 31/2013-70
zo dňa 19. 12. 2013, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 41CoZm 45/2013-93 zo dňa 29.
01. 2014, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 41CoZm 24/2013-52 zo dňa 29. 01. 2014)

Pre zmenkové záväzky je typická ich abstraktnosť a nesporovosť. Pri posudzovaní nároku zo zmenky je
preto potrebné vyhodnotiť platnosť zmenky ako cenného papiera a posúdiť, či obsahuje všetky zákonné
formálne náležitosti v zmysle Zákona č. 191/1950 Sb.. Vystavením platnej zmenky totiž vznikne pre
zmenkového dlžníka záväzok, ktorý predstavuje bezpodmienečný sľub zaplatenia zmenkovej sumy

tomu, kto je majiteľom zmenky. Zmenka môže byť vystavená aj ako blanko zmenka, teda ako zmenka,
ktorúvystaviteľzámernevcelomrozsahunevyplníanadobúdateľoviudelívyplňovacieprávo.Vyplnením
blanko zmenky sa z nej stáva zmenka úplná a dňom vyplnenia vyplňovacie právo zaniká. V dohode o
vyplňovacom práve musí byť uvedené kedy a ako má byť blanko zmenka vyplnená, musí z nej vyplývať
zámer podpisujúcej osoby vystaviť zmenku. Hoci právo majiteľa zmenky musí byť nespochybniteľné, a
teda na jeho preukázanie stačí len predloženie zmenky, aj zmenkové právo obsahuje poistku proti jeho

zneužitiu majiteľom zmenky v prípade, že tento nekoná voči dlžníkovi v dobrej viere. Preto ak zmenka,
ktorá bola pri vydaní neúplná, nebola vyplnená tak, ako to bolo dojednané, zákonná úprava článku I. §
10 Zákona č. 191/1950 Sb. umožňuje dlžníkovi napadnúť nedodržanie vyplňovacieho práva pri vydaní
neúplnej zmenky, a to vtedy, ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky
previnil hrubou nedbanlivosťou a v prípade postúpenia zmenky zákonná úprava článku I. § 17 ods.

1 Zákona č. 191/1950 Sb. zachováva možnosť pre dlžníka uplatniť voči majiteľovi zmenky námietky
založené na vzťahu dlžníka s prvým majiteľom zmenky. V oboch týchto prípadoch však musí dlžník
tieto svoje práva uplatniť vznesením námietok a preukázaním namietaných skutočností, teda že majiteľ,
ktorý si zmenku voči nemu uplatňuje, ju nadobudol zlomyseľne alebo sa previnil hrubou nedbanlivosťou
alebo pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Vo všetkých ostatných prípadoch je

dlžník povinný splniť svoj bezpodmienečný sľub, že zaplatí zmenkovú sumu do rúk toho, kto predloží
zmenku na platenie v čase jej splatnosti, pričom pri vystavení zmenky dlžník nemôže vedieť, kto bude
jej majiteľom v čase splatnosti a musí si byť toho vedomý.

Zmenkou je možné rozumieť zákonný cenný papier na rad vydaný v zákonom predpísanej forme, ktorý

ma obsah ustanovený zákonom. Jeho podstatou je záväzok určitých osôb ( zmenkoví dlžníci) zaplatiť
majiteľovi zmenky v mieste a čase vyplývajúcom z listiny sumu určenú zmenkou.

Zabezpečovacie zmenky sa vystavujú na účely poskytnutia zábezpeky, že iné zmenkou zabezpečené
plnenie bude poskytnuté. Využívajú sa najmä ako prostriedok zabezpečenia úveru poskytnutého

dlžníkovi.

Preskúmaním obsahu predloženej zmenky súd dospel k záveru, že zmenka podpísaná odporcom
obsahujevšetkynáležitostizmenkypodľa§1zákonačíslo191/1950Zbtým,žetátozmenka,akovlastná
zmenka neobsahuje údaj o zmenečníkovi a bezpodmienečný príkaz zaplatiť zmenečnú sumu je v nej

vyhradený bezpodmienečným sľubom platenia.

Zo skúmanej zmenky vyplýva, že obsahuje označenie, že ide o zmenku pojaté do vlastného textu listiny
a vyjadrené v jazyku v ktorom je zmenka spísaná. Ďalej obsahuje údaj o splatnosti .údaj o mieste, kde
sa má platiť, údaj o tom komu a na koho rad sa má platiť(remitenta) ďalej dátum a miesto vystavenia

zmenky a podpis vystaviteľa.

Zmenka, ktorá má náležitosti ustanovená zákonom a je vystaviteľom riadne podpísaná sa považuje
za vytvorenú. Na vznik zmenkového záväzku sa vyžaduje, aby zmenka bola odovzdaná zmenkovému
veriteľovi (remitentovi) uvedenému v zmenke.

Zmenka je zákonným cenným papierom na rad, z čoho vyplýva, že ju možno prevádzať rubopisom
(indosamentom). Vystaviteľ môže prevoditeľnosť zmenky rubopisom vylúčiť, ak do jej textu pripojí
doložku „ nie na rad“ alebo inú doložku rovnakého významu., Z obsahu skúmanej zmenky vyplýva, že
takáto doložka pripojená nebola. Preto ide o tzv. rektazmenku, t.j. cenný papier na meno, ktorý možno

prevádzať len formou postúpenia pohľadávky ( cesiou) .

Indosamentom sa rozumie písomné vyhlásenie zmenkového veriteľa t.j. majiteľa zmenky(indosanta), na
rube zmenky, alebo na jej prívesku ,ktorý musí byť so zmenkou pevne spojený.Ďalej bolo preukázané, že vyplnený rubopis obsahuje všetky tri zákonom požadované zložky a to tzv.
indosačnú( prevodnú) doložku v ktorej indosant vyjadruje svoj úmysel previesť zmenku ,ďalej určenie

indosatára, t.j. nového majiteľa zmenky a podpis indosanta.

Je potrebné zdôrazniť, že indosatár nenadobúda právo svojho predchodcu, ale právo zo zmenky. Na
uplatnenie svojich práv zo zmenky musí majiteľ zmenky predložiť( prezentovať) zmenku, zmenkovému
dlžníkovi na zaplatenie v deň jej splatnosti, alebo v jeden v nasledujúcich dvoch pracovných dní. Zmenka

na videnie je splatná pri predložení. Musí byť predložená na platenie do jedného roka od jej vystavenia,
ak vystaviteľom, alebo indosantom nebola určená odlišná lehota.

Pri vystavení blankozmenky nie je možné určiť, ktorým dňom nastane jej splatnosť, pretože akéto
rozhodnutie je na majiteľovi zmenky, ktorý v rámci lehoty na predloženie môže kedykoľvek zmenku na
platenie označenej osobe predložiť. Zmenku je potrebné zaplatiť bez zbytočného omeškania, pretože

sa táto stáva splatnou ihneď potom, ako ju ten, komu je predložená podľa § 34 Zákona zmenkového a
šekového, uvidí. Aj keď ust. § 34 cit. zák. upravuje povinnosť predložiť zmenku na platenie do jedného
roka od dátumu vystavenia, môže ten, kto zmenku vystavil túto lehotu skrátiť alebo určiť dlhšiu lehotu.
Lehota, ktorá je uvedená na zmenke plynie od dátumu, kedy bolo možné najskôr zmenku predložiť na
platenie, a nie tak, ako je to bežné, od dátumu vystavenia uvedeného na zmenke - § 77 ods.1 Zákona

zmenkového a šekového.

Práve pri zmenkách na videnie - vistazmenka a zmeniek splatných v určitej lehote po videní - lehotná
vistazmenka, ktoré nemajú pri ich vystavení splatnosť exaktne stanovenú, z dôvodu, že táto je závislá
na majiteľovi zmenky, sa pripúšťa úročenie zmenky podľa § 5 ods.1 ZZŠ. V zmenke predloženej

navrhovateľom je stanovená úroková miera, ako aj obdobie úročenia. Obdobie úročenia je spravidla
určené dňom vystavenia zmenky, pričom tento údaj zo zmenky priamo vyplýva, resp. na zmenke môže
byť určený aj iný deň, ako začiatok úročenia zmenky, nie však skorší, než je dátum vystavenia zmenky.

Zo Zákona zmenkového a šekového nevyplýva žiadne pravidlo, ktoré by stanovovalo, dokedy sa

zmenková suma úročí. Nevyplýva to ani z čl. I § 48 ods.1 v nadväznosti na čl. I § 77 ods.2 Zákona
zmenková suma úročí. Nevyplýva to ani z čl. I § 48 ods.1 v nadväznosti na čl. I § 77 ods.2 Zákona
zmenkového a šekového. Ak je úrok odmenou za poskytnutie určitých finančných prostriedkov, potom
patrí až do zaplatenia, t.j. do doby, dokedy sú finančné prostriedky používané napriek tomu, že sa tak
deje po splatnosti zmenkovej sumy a súbežne vzniká právo na sankčný úrok. Nejde o vadu zmenky,

ak výstavca, pokiaľ ide o koniec doby úročenia stanovil dátum, do ktorého najneskôr je možné zmenku
úročiť, aj keby sa pre nepredloženie nestala do tejto doby splatnou.

Súd nemá výhrady k právnemu posúdeniu zmenky vyhotovenej za účelom splatenia spotrebiteľského
úveru ako zabezpečovacej zmenky. Je však treba zdôrazniť, že sa jedná o dva samostatné, vedľa

seba existujúce záväzky, pričom aj zabezpečovacia zmenka má nespornú a abstraktnú povahu. Súd
zdôrazňuje, že predmetom sporu nie je nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, ale nárok zo zmenky, ktorá
indosáciou charakter zabezpečovacej zmenky stratila a nadobudla charakter zmenky na platenie.
Posudzovanie základného vzťahu by malo význam len vtedy, keby opatrovník odporkyne vzniesol voči
majiteľovi námietky, ak by bola odporkyňa spotrebiteľkou, že k indosácii došlo na jeho škodu alebo ak

by podal relevantné kauzálne námietky týkajúce sa úverovej zmluvy, príp. zmenky, čo by však musel v
konaní aj preukázať.

Zásadu nespornosti a abstraktnosti zmenkových záväzkov môže prelomiť len taká skutočnosť, že sám
majiteľ nekonal pri nadobúdaní zmenky poctivo a že konal na škodu dlžníka. V takom prípade sa

navodzuje stav, kedy dlžník nadobudne presvedčenie, že v dôsledku prevodu zmenky nemá možnosť
námietky kauzálnej povahy vznášať, pretože vychádza z toho, že ide o nového originálneho majiteľa
zmenky a vtedy má dlžník právo uplatniť obranu námietkami aj proti tomuto novému majiteľovi. Samotná
námietka nepoctivého nadobudnutia zmenky ďalším majiteľom ku škode dlžníka musí byť ako relatívna
námietka dlžníkom vznesená a musí byť ním tiež preukázaná. Podľa zákona zmenkového a šekového

bol preto súd oprávnený skúmať len to, či zmenka obsahuje všetky náležitosti, ktoré sa musia pre jej
platnosť zo zákona povinne do nej uviesť, nie však podmienky jej vystavenia a ani jej neprípustnosť.Výnimku zo zásady takto zvýšenej nespornosti a abstraktnosti zmenkového záväzku tvorí preukázaná
námietka dlžníka, že posledný majiteľ zmenky pri jej nadobúdaní konal vedome na škodu dlžníka (napr.
v prípade dôverníckeho - fiduciálneho indosamentu). Len v prípade, že zmenkový dlžník takúto námietku

vznesie a preukáže, môže následne na svoju obranu vzniesť aj kauzálne námietky vyplývajúce z jeho
vzťahu k remitentovi, či iným skorším majiteľom zmenky.

Dokazovanie na preukázanie dôvodnosti takýchto kauzálnych námietok je totiž možné vykonať výlučne
len za predpokladu, že odporkyňa v lehote do 30 dní po doručení tlačiva a návrhu na uplatnenie

pohľadávky, ako aj tlačiva na odpoveď, sa vyjadrí k podanému návrhu, či už tak, že vyplní časť II.
vzorového tlačiva písm. C a pripojí všetky príslušné podporné doklady, alebo sa vyjadrí akýmkoľvek
iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď. V zmysle ods. 12 Preambuly
Nariadenia ďalšie dôkazy by mohol tak navrhovateľ, ako aj odporca predkladať v priebehu celého
prvostupňového konania. Pokiaľ však samotná odpoveď odporkyne resp. opatrovníka odporkyne k
podanému návrhu na uplatnenie pohľadávky nie je doručená súdu v lehote 30 dní po doručení tlačiva

návrhu odporcovi, musí súd vydať rozsudok o pohľadávke alebo protipohľadávke, teda rozhodnúť vo
veci samej. Ustanovenie v čl. § 7 ods. 3 Nariadenia, ktorý stanovuje takúto koncentračnú zásadu, má
za dôsledok, že v prípade pasivity opatrovníka odporkyne, ktorý napriek riadnemu doručeniu návrhu v
uvedenej lehote nedoručil súdu odpoveď, musí súd rozhodnúť len na základe dôkazov predložených
navrhovateľom,atedanevykonávadokazovanieuvedenévčl.§7ods.1Nariadenia.Tentozávervyplýva

z prvej vety uvedeného článku, ktorý podmieňuje vykonávanie tam uvedených dôkazov doručením
odpovede opatrovníkom odporkyne

Vzhľadom na konštantnú rozhodovaciu činnosť Krajského súdu v Banskej Bystrici ako aj Krajského súdu
v Nitre ( rozsudok KS v Nitre č.k. 15CoZm/156/2014, rozsudok KS v Nitre č.k. 26CoZm/84/2014)v právne

a skutkovo totožných veciach, vychádzal súd potom pri rozhodovaní o nároku navrhovateľa len z toho,
že pre zmenkové záväzky je typická ich abstraktnosť a nesporovosť a osoba povinná zo zmenky sa musí
brániť proti zmenkovému nároku, ona nesie dôkazné bremeno a pokiaľ ho neunesie, musí majiteľovi
zmenky plniť to, čo zo zmenky vyplýva. Odporkyňa však nijakým spôsobom do času vyhlásenia tohto
rozhodnutia, t.j. do 13.10.2015 nevzniesla prostredníctvom tunajšieho súdu proti uplatnenému nároku

žalobcu námietky a teda žiadnym spôsobom nespochybnil nárok navrhovateľa na zaplatenie zmenkovej
sumy s príslušenstvom.

Nakoľko v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení predmetná zmenka obsahuje všetky
formálne aj materiálne požiadavky tak, ako to stanovuje článok I. § 75 Zákona č. 191/1950 Sb. a keďže

žalovaný nevzniesol žiadne námietky v zmysle článku I. § 17 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb., ani v
zmysle článku I. § 10 Zákona č. 191/1950 Sb., vydal súd o pohľadávke navrhovateľa rozsudok a návrhu
navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Právny
zástupca žalobcu si uplatnil náhradu trov konania vo výške 16,50- Eur za zaplatený súdny poplatok a
trovyprávnehozastúpeniažalobcuvovýške63,12EurvrátaneDPH(za2úkonyprávnejslužby:príprava
a prevzatie zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom a písomné podanie na súd, každý po 18,26
Eur, 2x režijný paušál 8,04,- Eur a k odmene 20% DPH). Keďže trovy právneho zastúpenia žalobcu boli

vyčíslené v súlade s Vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. v platnom znení, tunajší
súd ich priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje zanesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.), pričom podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie
možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.