Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. október 2015

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 8C/220/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214207097
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jaďuďová
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2015:4214207097.5

Rozhodnutie

Okresný súd Komárno v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska
5, Bratislava, IČO: 35 724 803 v konaní zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5.
Bratislava, IČO: 36 613 843 proti odporcovi: L. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/XX, V., občan SR,
o zaplatenie 2600,98 Eur s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Ivanou Jaďuďovou takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 14.4.2014 domáhal zaviazania odporcu na zaplatenie
sumy 2600,98 eur spolu s 9% úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 27.3.2011 do zaplatenia a
náhrady trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že odporca s právnym predchodcom navrhovateľa

Consumer finance holding a.s. dňa 6.5.2010 uzavreli Zmluvu o pôžičke vo výške 2100 Eur pri počte
splátok 58 mesiacov po 64 Eur, celková výška pôžičky teda bola 3607,60 Eur. Odporca uhradil doteraz
262 Eur. Dňa 18.3.2011 právny predchodca navrhovateľa vyzval odporcu k okamžitej úhrade všetkých
splátok jednorazovo. Dňa 4.12.2013 bola postúpený pohľadávka na navrhovateľa.

Odporca ako účastník konania uviedol, že pôžičku uznáva, ale potom ochorel, bol uznaný za 50%

invalida, nepamätá sa koľko splátok uhradil, je onkologický pacient, manželka je 5 rokov nezamestnaná,
on poberá 180 Eur invalidný dôchodok a minimálnu mzdu 300 Eur. Na lieky mesačne potrebuje 30 Eur
+ inzulín 20 Eur. Majú ešte 16 ročnú dcéru.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi
nachádzajúcimi sa v spise - zmluvou o pôžičke, všeobecnými obchodnými podmienkami, zosplatnením

zo dňa 18.3.2011, ostatnými listinami nachádzajúcimi sa v spise a zistil nasledovný skutkový a právny
záver vecí:
Zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 6.5.2010 vyplýva, že odporca požiadal o pôžičku vo výške 2100 Eur s tým,
že počet splátok bol určený na 58 mesiacov po 64 Eur. Dňa 23.3.2011 doručil navrhovateľ odporcovi
výzvu k okamžitej úhrade sumy 3609,60 Eur jednorázovo, kde lehotu určil 3 dni od doručenia upomienky
( t.j. 26.3.2011). Toto doručenie odporcovi bolo preukázané doručenkou dňom 23.3.2011. Pohľadávka

pôvodného navrhovateľa bola postúpená dňa 10.6.2014.

Z vykonaného dokazovania súd mal za to, že došlo k riadnemu uzavretiu zmluvy o pôžičke, ktorú
skutočnosť odporca ani nenamietal.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká

právo na plnenie ( pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právnej vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia úverovej
zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej

finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a), b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,

b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z., zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté

peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, aka) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 153 ods. 1 O.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,

ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právny predchodca navrhovateľa s odporcom
uzavreli dňa 6.5.2010 zmluvu o pôžičke č. 263501, na základe ktorej právny predchodca navrhovateľa

poskytol odporcovi úver vo výške 2100 Eur. Poskytnutý úver sa odporca zaviazal splatiť 58 mesačnými
splátkami po 64 Eur. I keď predmetom konania v tejto veci bol záväzok odporcu, ktorý vznikol zo
zmluvy o úvere a táto predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 3 písm.
d) Obchodného zákonníka), predmetnú zmluvu je potrebné považovať i za zmluvu spotrebiteľskú a
na odporcu hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je
potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52
a nasl. Občianskeho zákonníka) a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného
zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i
keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na

občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny
alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách
sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný
zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený zmluvou o úvere aplikoval súd

ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností) ako aj ustanovenia
Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv). Táto zmluva podlieha tiež
režimu zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pretože bola uzavretá medzi veriteľom
ako právnickou osobou, ktorá má v predmete svoje podnikateľskej činnosti poskytovanie pôžičiek
a na druhej strane spotrebiteľom ako fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na

iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Zmluva uzatvorená medzi právnym
predchodcom navrhovateľa a odporkyňou spĺňa charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv,
ktorých základnou črtou je, že sú pripravené pre spotrebiteľa vopred a nie je vytvorený priestor na
dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred ich uzavretím. Súčasťou zmluvy sú tiež všeobecné
obchodné podmienky - úverové zmluvné podmienky, ktoré odporkyňa ako dlžník ovplyvniť nemôže,

sú pripravené vopred a pre veľký počet spotrebiteľov. Súd preskúmaním zmluvy o spotrebiteľskom
úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. ohľadom zákonných náležitostí zmluvy zistil, že preskúmavaná
zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje nesprávne údaje o celkovej čiastke, ktorú mal spotrebiteľ
titulom úveru uhradiť, keď v zmluve bola uvedená čiastka 3607,60 Eur hoci správne mala byť
uvedená čiastka 3712 Eur (64 x 64 Eur = 3712 Eur). Uzavretá zmluva tiež neobsahuje jasné a

presné vyjadrenie termínu konečnej splatnosti úveru. Konečná splatnosť (t.j. konkrétny dátum splatnosti
poslednej splátky a nakoniec ani prvej splátky) v zmluve nie je vôbec uvedená. Ročná percentuálna
miera nákladov (RPMN) je uvedená v zmluve ako rozmedzie od 29,4 do 30,7 %. Okrem toho údaj o
výške RPMN je v zmluve uvedený v nesprávnej výške, pretože po prepočte bolo zistené, že RPMN
mala byť správne uvedená vo výške 29,45 %. Nakoľko je predmetnú zmluvu potrebné posudzovať ako

zmluvu spotrebiteľskú, kde navrhovateľ vystupuje ako dodávateľ v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti a odporca ako spotrebiteľ, ktorý nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti, pričom ide o formulárovú zmluvu (vrátane všeobecných obchodných podmienok
- úverových zmluvných podmienok), do ktorej textu nemôže dlžník žiadnym spôsobom zasahovať a tátoneobsahovala zákonom predpísané náležitosti, resp. tieto údaje boli uvedené nesprávne alebo nejasne,
súd aplikujúc ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., považoval poskytnutý spotrebiteľský
úver za bezúročný a bez poplatkov. Dňa 18.3.2011 došlo k vypovedaniu zmluvy ( tak ako to uvádza

aj navrhovateľ v prehľade splátok a úhrad ( čl. 39), teda došlo k odstúpeniu od zmluvy a zároveň k
zosplatneniu celého dlhu.

Súd poukazuje na rozhodnutie NS SR č.3MCdo/12/2014 na § 52 ods. 2 veta tretia Obč. zák.,
podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú

ustanovenia Obč. zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe tieto
ustanovenia nadobudli účinnosť 1.5.2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné
ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto
dňom.

Podľa § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa ( zák. č.250/2007) účinného od 1.6.2014:

Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť
uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo
na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť
alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ
týchto skutočností dovolával.“

Podľa § 29b týmto ustanovením sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1.5.2014.

Podľa § 100 ods. 1 Obč. zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110).

Podľa § 101 cit. zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Z predžalobnej upomienky zo dňa 18.3.2011 ( čl. 5) vyplýva, že do 3 dní od doručenia upomienky mal

odporca zaplatiť sumu 3609,60 Eur, táto bola doručená dňa 23.3.2011 + 3 dni, t.j. 26.3.2011 + 3 roky,
čiže posledným dňom na podanie návrhu bol deň 24.3.2014. Navrhovateľ podal návrh až dňa 14.4.2014.

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť
námietkou. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu

premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje
práva ( nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe
nútené splniť si svoje povinnosti.

S poukazom na vyššie uvedené a teda na novelu zákona o spotrebiteľovi účinnej od 1.6.2014 súd

rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku a návrh zamietol ako premlčaný.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď v konaní úspešnému odporcovi
náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu - Okresný súd Komárno, Pohraničná 6,
945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho odvolateľ
domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávnerozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
právneho predpisu.