Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Erika Šobichová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 29Sp/103/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015200971
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5015200971.1
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, v právnej veci navrhovateľa: A. G., nar. X. X. XXXX, bytom F. XXXX, XXX XX
T., proti odporcovi: Mesto Čadca, Námestie slobody 30, 022 01 Čadca, o odvolaní navrhovateľa proti
rozhodnutiu Mesta Čadca č. 28834/2015 zo dňa 27. 7. 2015, takto
r o z h o d o l :
Súd konanie z a s t a v u j e .
Po právoplatnosti tohto uznesenia bude vec p o s t ú p e n á Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky
ako orgánu, do právomoci ktorého patrí.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Odporca svojim rozhodnutím pod č. 28834/2015 zo dňa 27. 7. 2015 uznal navrhovateľa za vinného zo
spáchania priestupku podľa § 7 ods. 2 písm. b) zákona č. 282/2002 Z. z., ktorého
sa dopustil tým, že nezabránil útoku psa na človeka alebo zviera, alebo nezabránil inému spôsobu ich
ohrozovania psom. Ku skutku došlo dňa 11. 12. 2014 v presne nezistený čas vo večerných hodinách,
kedy A. G. pred rodinným domom č. XXXX v Čadci, Rieke, viedol psa č. známky 4364, prihláseného na
svojho brata O. G.. V tom čase vybehol pes č. známky 2043, prihlásený na Mgr. M. O. z dvora rodinného
domu č. XXXX v T., F. a napadol psa č. známky 4364, pričom pes č. známky 4364 sa
zahryzol psovi č. známky 2043 do prednej nohy. Poškodenej Mgr. M. O. bola spôsobená škoda vo výške
361,22 €. Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 282/2002 Z. z. bola A. G. uložená pokuta vo výške 30,- €.
Proti predmetnému rozhodnutiu podal odvolanie podaním zo dňa 14. 9. 2015 navrhovateľ. Namieta
zmätočnosť, nedostatočnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia.
Mesto Čadca predložilo odvolanie dňa 19. 10. 2015 Krajskému súdu v Žiline na rozhodnutie.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 246c ods. 1 O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú
primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len
ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný
prostriedok nie je prípustný.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.
Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 282/2002 Z. z. priestupku sa dopustí ten, kto vedie psa, ak
b) nezabráni útoku psa na človeka alebo zviera alebo nezabráni inému spôsobu ich ohrozovania psom.
Podľa § 7 ods. 3 zákona za priestupok podľa odseku 1 a odseku 2 písm. a) až c) možno uložiť pokutu
do 165 eur a za priestupok podľa odseku 2 písm. d) až f) možno uložiť pokutu do 65 eur.
Podľa § 7 ods. 4 zákona č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov,
priestupky podľa tohto zákona prejednáva obec a v blokovom konaní obecná polícia a orgán Policajného
zboru.
Podľa § 7 ods. 5 zákona č. 282/2002 Z. z. na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný
predpis o priestupkoch - zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.
Podľa§1zákonač.372/1990Zb.opriestupkochorgányštátnejsprávySlovenskejrepublikyaobcevedú
občanov k tomu, aby dodržiavali zákony a ostatné právne predpisy a rešpektovali práva spoluobčanov;
dbajú najmä o to, aby občania nesťažovali plnenie úloh štátnej správy a obcí a nenarúšali verejný
poriadok a občianske spolunažívanie.
Podľa ust. § 51 Zákona o priestupkoch ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú
sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.
Podľa § 52 ods. 1 Zákona o priestupkoch priestupky prejednávajú obvodné úrady (teraz okresné úrady),
ak zákon neustanovuje inak.
Podľa § 52 ods. 2 Zákona o priestupkoch orgány Policajného zboru prejednávajú priestupky
a) spáchané porušením všeobecne záväzných právnych predpisov o bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky,
b) proti verejnému poriadku podľa § 47 ods. 1 písm. l),
c) extrémizmu podľa § 47a,
d) ak tak ustanovuje osobitný zákon.
Podľa ust. § 83 ods. 2 Zákona o priestupkoch návrh na preskúmanie rozhodnutia o priestupku súdom
možno podať až po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku v správnom konaní.
Podľa § 89 zákona o priestupkoch ústredným orgánom štátnej správy vo veciach priestupkov je ústredný
orgán štátnej správy Slovenskej republiky, do ktorého pôsobnosti patrí úsek štátnej správy, v ktorom
došlo k porušeniu povinnosti zakladajúcej priestupok. Ak takto nemožno určiť ústredný orgán štátnej
správy, je ním vo veciach pôsobnosti Slovenskej republiky Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.
Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. ak osobitný zákon neustanovuje inak, odvolacím orgánom
je správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal.
Je potrebné poukázať na to, že pri prejednávaní priestupku vystupuje obec v úlohe správneho orgánu
(nie samosprávneho orgánu), takže má v konaní postavenie správneho orgánu pri prenesenom výkone
štátnej správy, i keď to Zákon o priestupkoch, ani zákon, ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania
psov, výslovne neurčujú. Odvolacie správne konanie má prebiehať podľa § 81, § 83 ods. 2 zákona č.
372/1990 Zb. a až právoplatné rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu je preskúmateľné súdom
podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p.. Odvolacím správnym orgánom v tejto veci je Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky, a to v súlade s § 51 a § 89 zákona č. 372/1990 Zb. a § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967
Zb. o správnom konaní.V zmysle ust. § 7 zákona č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov, zákon
osobitne upravuje skutkové podstaty priestupkov na úseku držania psov, avšak konanie o uvedených
priestupkoch už nemožno považovať za výkon samosprávnej pôsobnosti obce. Priestupok je vecou
trestného charakteru, a preto je v záujme štátu a jeho orgánov postihovať protiprávne konanie, ktoré je
za priestupok označené v zákone č. 372/1990 Zb. alebo aj v osobitnom zákone, ktorým
je v danom prípade zákon č. 282/2002 Z. z..
Súd poukazuje aj na to, že v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj v zmysle
judikatúry Ústavného súdu SR, priestupok treba považovať za skutok, ktorý má trestnoprávny charakter
(napr. rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva vo veciach Lauko proti Slovenskej republike z 2.
septembra 1998, č. sťažnosti 26138/95; Kadubec proti Slovenskej republike z 2. septembra 1998, č.
sťažnosti 27061/95; Čanády proti Slovenskej republike zo 16. novembra 2004, č. sťažnosti 53371/99;
Oztürk proti Nemeckej spolkovej republike z 21. 2. 1984, č. sťažnosti 8544/79; nález Ústavného súdu SR
č. k. III. ÚS 231/2010-38 z 25. 8. 2010). Z právnych názorov vyslovených v odôvodneniach rozhodnutí
Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj Ústavného súdu SR vyplýva, že je v záujme štátu a jeho
orgánov postihovať protiprávne konanie, ktoré je za priestupok označené v zákone č. 372/1990
Zb. alebo v osobitnom zákone. Orgány štátu, ktoré sú príslušné na konanie vo veciach priestupkov
vykonávajú štátnu správu.
Zákonodarca v právnych normách zákona č. 372/1990 Zb. ustanovuje postup a rozhodovanie správnych
orgánov v konaní o priestupkoch a súčasne postavenie a práva a povinnosti účastníkov priestupkového
konania, pričom jedným zo základných práv účastníkov tohto konania je, že proti rozhodnutiu správneho
orgánu o priestupku môžu v rámci správneho konania podať odvolanie. Súčasne zákonodarca v právnej
norme ustanovenej § 83 ods. 2 zákona ustanoví, že návrh na preskúmanie rozhodnutia o priestupku
súdom v správnom súdnictve možno podať až po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku v správnom
konaní, t. j. až po právoplatnom rozhodnutí o odvolaní účastníka priestupkového konania. V správnom
súdnictve je preskúmateľné až druhostupňové rozhodnutie správneho orgánu, kedy súd postupuje podľa
druhej hlavy piatej časti O.s.p..
Uvedené vyplýva aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/39/2011 zo dňa 23. 11. 2011, taktiež
z rozhodnutia 2Rks/1/2015, 6Rks/9/2011.
Vzhľadom teda na uvedené skutočnosti došlo k zastaveniu konania podľa § 104 ods. 1 O.s.p. s tým, že
o odvolaniach proti rozhodnutiam obce o priestupku rozhoduje orgán štátu príslušný podľa osobitných
predpisov, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky s poukazom na § 51 a § 89 Zákona
o priestupkoch a § 58 ods. 1 Správneho poriadku. Následne až právoplatné rozhodnutie uvedeného
druhostupňového správneho orgánu je preskúmateľné súdom na základe žaloby postupom podľa § 247
a nasl. O.s.p..
O náhrade trov konania súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia pri aplikácii
§ 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne
dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3
O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.