Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. september 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 25C/369/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115223399
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomír Mrva

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5115223399.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom JUDr. Drahomírom Mrvom v právnej veci navrhovateľa:

Friendly Finance Slovakia, s.r.o., so sídlom Hlavná 104, 040 01 Košice, IČO: 47 243 368, právne
zastúpený: Mgr. Henrich Schindler, advokát, so sídlom: Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, proti
odporcovi: Peter Dolinajec, nar. 07.06.1989, bytom: Jaseňová 3224, 010 07 Žilina, štátny občan SR, o
zaplatenie 119,78 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .
Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 31.07.2015 domáhal vydania
platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 119,78 eur spolu s úrokmi z

omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 261,33 eur od 06.04.2014 do 27.08.2014 a zo sumy 54,78
eur od 28.08.2014 do zaplatenia a na náhradu trov konania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 06.03.2014 došlo k uzatvoreniu rámcovej zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľského úveru a zároveň zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej navrhovateľ
poskytol odporcovi krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 200,- eur. Predpokladom
uzatvorenia zmluvy a rámcovej zmluvy bola registrácia odporcu na adrese internetového sídla
navrhovateľa za účelom zriadenia užívateľského účtu a žiadosť o uzatvorenie zmluvy, o ktorú môže

požiadať len spotrebiteľ s vytvoreným užívateľským účtom. Rámcová zmluva a zmluva a prílohy
nadobudli platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu oboma zmluvnými stranami s ich textom.
Navrhovateľ vyjadril súhlas zaslaním predzmluvného formulára formou elektronickej pošty. Odporca
vyjadril súhlas kliknutím na odkaz, ktorý mu bol zaslaný navrhovateľom cez elektronickú poštu. Odporca
sa zaviazal vrátiť úver vo výške 200,- eur s individuálne dohodnutou odplatou vo výške 61,33 eur do
05.04.2014. Odporca uhradil iba sumu 206,55 eur dňa 27.08.2014. Navrhovateľ si uplatňuje aj náhradu
skutočne vynaložených nákladov vo výške 65,- eur. Nakoľko odporca navrhovateľovi nevrátil dlžnú sumu

vlehotesplatnosti,navrhovateľsivzmysleust.§517ods.2Občianskehozákonníkaaust.§3nariadenia
vlády č. 87/1995 uplatňuje aj nárok na úroky z omeškania.
Navrhovateľknávrhupripojilrámcovúzmluvuoposkytnutíspotrebiteľskéhoúveru,inéhoúveruapôžičky
a s tým spojených ďalších služieb, ďalej zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, výpis z bankového
účtu a 4 výzvy na úhradu dlhu.

Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril.

Súd pojednával dňa 30.09.2015 v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu. Navrhovateľ
dňa 07.09.2015 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil, aby súd vec prejednal v jeho
neprítomnosti. Odporca sa na pojednávanie dostavil.Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu a oboznámením sa s listinným dôkaznými prostriedkami
nachádzajúcimi sa v súdnom spise.

Odporca na pojednávaní uviedol, že na základe zmluvy, ktorá je súčasťou spisu, si od navrhovateľa
požičal sumu 200,- eur, ale uhradil iba sumu 206,55 eur. Požiadal, aby súd posúdil obsah spisu a zvážil,
či nárok je dôvodný alebo nie.

Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

Účastníci uzavreli dňa 06.03.2014 na diaľku prostredníctvom internetovej komunikácie rámcovú zmluvu
o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb.
Podľa čl. IV. bodu 1 tejto rámcovej zmluvy sa klient zaviazal zaplatiť veriteľovi poplatok spojený so
spracovaním poskytnutím úveru, ktorého výška je určená individuálne v závislosti od výšky úveru, doby

splatnosti úveru a je uvedená na internetovej stránke veriteľa a oznámená spotrebiteľovi pred vyplnením
žiadosti o poskytnutie úveru na užívateľskom účte klienta a pred uzatvorením zmluvy.
Podľa čl. IV bodu 5 v prípade omeškania klienta so splátkami úveru je klient povinný zaplatiť veriteľovi
skutočne vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním. Konkrétne sa jedná o súvisiace personálne
náklady, náklady za prevádzku kancelárie, náklady za telefonické výzvy, sms, emailové správy, písomné

výzvy ako aj ďalšie náklady vynaložené veriteľom z dôvodu omeškania klienta.
Tieto náklady sú vyrátane nasledovne:
Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania prvej upomienky - celkové
náklady 15 eur.
Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania druhej upomienky - celkové

náklady vo výške 10 eur, to isté je uvedené aj pri vypracovaní tretej upomienky.
Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania štvrtej upomienky a
prípravy prípadu na predanie externej inkasnej spoločnosti - celkové náklady vo výške 30 eur.
Účastníci zároveň v ten istý deň uzavreli aj zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru podľa zákona
č. 129/2010 Z.z., zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a

Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ poskytol odporcovi bezúročný úver 200,- eur prevodom z účtu
v jeho banke na bankový účet odporcu. Odporca sa zaviazal vrátiť úver 200,- eur s príslušenstvom vo
výške 61,33 eur, spolu sumu 261,33 eur do 05.04.2014. V ďalej časti sa uvádza, že celkové náklady
spotrebiteľa sú tvorené poplatkom za poskytnutie úveru vo výške 61,33 eur.
Odporca svojou výpoveďou na pojednávaní potvrdil, že navrhovateľovi zaplatil, vrátil sumu 206,55 eur.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi
veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu.
Podľa § 658 ods. 1 OZ pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho

obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 1 ods. 3 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon“), spotrebiteľským úverom nie sú: úver, ktorý sa musí
splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.
Podľa § 2 písm. a/ a c/ zákona, na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, c)
iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo
poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm.
c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm.
a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a

finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou
Slovenska,
Podľa § 24 ods. 1 zákona, na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú
spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia
§ 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.

Navrhovateľ v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom činnosti
je okrem iného poskytovanie spotrebiteľských úverov a poskytovanie iných úverov a pôžičiek pre
spotrebiteľov. Súd konštatuje, že v zmysle cit. § 2 písm. c/ zákona, na neho treba hľadieť ako na tzv.iného veriteľa, pretože ide o právnickú osobu, ktorá v rámci svojho podnikania poskytuje úvery spĺňajúce
aspoň jednu z podmienok podľa § 1 ods. 3 c/, f/ a l/ (navrhovateľom poskytnutý úver spĺňa podmienku
podľa § 1 ods. 3 písm. l/ zákona - ide o úver splatný v lehote do 3 mesiacov). Zároveň však ním

poskytnutý úver nespĺňa žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a
m) až r) a zároveň nejde o banku, pobočku zahraničnej banky a finančnú inštitúciu podľa osobitného
predpisu, ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska. Dlžník zmluvu uzatvára
ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v
rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania.

Ako vyplýva z ustanovenia § 657 a 658 ods. 1 OZ pôžička je buď bezodplatná alebo odplatná, avšak
odplata je možná len vo forme úrokov (§ 658 ods. 1 OZ). V spornej zmluve sa však výslovne uvádza,
že úver (správne pôžička) je bezúročný. Za odplatnú sa považuje pôžička vtedy, keď odplatný charakter
zmluvy o pôžičke vyplýva z jej obsahu. Pri peňažnej pôžičke vyplýva odplatnosť zmluvy z povinnosti
dlžníka platiť úroky (zmluvné úroky) ako odplatu za poskytnutie pôžičky. Navrhovateľ poskytol odporcovi
bezúročnú pôžičku, čo napokon tvrdil aj samotný navrhovateľ a nasvedčuje tomu aj samotné znenie

zmluvyoposkytnutíspotrebiteľskéhoúveru(správnezmluvaopôžičke). Vprípade,aksizmluvnéstrany
dojednali záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu vo forme poplatku za poskytnutie úveru (správne
pôžičky), toto zmluvné dojednanie je absolútne neplatné v súlade s ust. § 39 Občianskeho zákonníka,
keďže je v rozpore s ust. § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V prípade, ak je pôžička (v prejednávanej
veci peňažné prostriedky) poskytnutá ako bezúročná, t. j. zmluvné strany si nedohodli povinnosť

dlžníka zaplatiť úroky za poskytnutie pôžičky, akékoľvek iné zmluvné dojednania o povinnosti dlžníka
zaplatiť veriteľovi plnenie nad rámec istiny (t. j. požičanej sumy peňazí) je v rozpore s ustanoveniami
Občianskeho zákonníka o zmluve o pôžičke, v dôsledku čoho je absolútne neplatné. Z absolútne
neplatného právneho úkonu nemôžu dotknutému účastníkovi právneho úkonu vzniknúť žiadne práva
či povinnosti, keďže od začiatku je neplatný. S poukazom na to súd hodnotí dojednanie o povinnosti

odporcu vrátiť navrhovateľovi okrem istiny aj odplatu vo výške 61,33 eur ako neplatné, z čoho vyplýva,
že odporca nie je (resp. nebol) povinný túto navrhovateľovi uhradiť.
Navrhovateľ v konaní preukázal platné uzavretie zmluvy o pôžičke a naplnenie všetkých podstatných
náležitostí predmetnej zmluvy t.j. reálne poskytnutie peňažných prostriedkov odporcovi ako dlžníkovi,
dočasnosť zmluvného vzťahu, ako aj povinnosť odporcu vrátiť peniaze. Poskytnutie peňažných

prostriedkov odporcovi v sume 200,- eur vyplýva z predloženého výpisu z účtu a ich prevzatie odporca
potvrdil. Navrhovateľ preukázal splnenie svojho zmluvného záväzku zo zmluvy o pôžičke a reálne
poskytol odporcovi peňažné prostriedky vo výške 200,- eur, pričom odporcovi vznikla povinnosť
navrhovateľovi vrátiť požičanú sumu do 05.04.2014. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že odporca vrátil
navrhovateľovi sumu 206,55 eur dňa 27.08.2014. Z uvedeného vyplýva, že odporca celú istinu, ktorá

mu bola zo strany navrhovateľa poskytnutá, uhradil, a preto niet dlžnej istiny, na ktorej zaplatenie by bol
odporca ešte povinný. Keďže súd posúdil dohodu o povinnosti odporcu uhradiť navrhovateľovi odplatu
vo výške 61,33 eur ako neplatnú, a teda odporca nie je povinný uhradiť navrhovateľovi nič viac nad
rámec poskytnutej istiny, ktorú istinu však v celom rozsahu pred podaním návrhu odporca vrátil, súd
návrh v tejto časti ako nedôvodný zamietol.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Navrhovateľ si uplatnil aj náhradu nákladov, ktoré mu mali vzniknúť v súvislosti s výzvami odporcovi na
úhradu jeho dlhu, a to vo výške 65,- eur, a to ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Podľa
rámcovej zmluvy má ísť o skutočne vynaložené náklady. Navrhovateľ predložil súdu 4 ks výziev na

úhradu,pričomjednaknepreukázalaniichskutočnéodoslanie(čivôbecaakýmspôsobomichodporcovi
zasielal, či ich posielal poštou, emailom, resp. inou formou). Rovnako tak navrhovateľ súdu žiadnym
spôsobomnepreukázal,žebymuvsúvislostisozasielanímtýchtovýzievvzniklinejakéfinančnénáklady.
Zároveň však súd poznamenáva, že pokiaľ by aj navrhovateľ tieto skutočnosti preukázal, súd by zmluvu
v časti týkajúcej sa vyčíslenia týchto tzv. skutočných nákladov podľa druhu upomienky považoval za

neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 OZ. Podľa názoru súdu uvedené „skutočné náklady“
nie sú ničím iným len ďalším duplicitným prostriedkom sankcionovania odporcu za porušenie jeho
peňažných záväzkov (popri zákonnom práve veriteľa/navrhovateľa na úroky z omeškania; aj tento
právny inštitút je tiež vo svojej podstate sankciou/paušalizovanou náhradou škody vzniknutej porušenímprávnej povinnosti vyplývajúcej zo zmluvného záväzku škodcu, ktorý má povahu peňažného plnenia) a
opäťdoistejmieryajneprimeranýmprostriedkomobchádzaniakogentnéhoustanovenia§517ods.2OZ
o najvyššej prípustnej výške úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch. Pritom určite nemôže

byť suma 10, 15 alebo 30,- eur adekvátnou náhradou za domnelé výdavky navrhovateľa spojené so
zaslanímupomienky,ktorézaslanieupomienkyjeautomatickyvykonanéprostredníctvomelektronických
prostriedkov navrhovateľa bez reálneho podielu ľudského faktora a neprináša navrhovateľovi takmer
žiadnu škodu vo forme s týmto spojených vynaložených výdavkov. Rovnako je potrebné poukázať aj
na to, že zaslanie upomienky z hľadiska jeho vzťahu k vzniku práva navrhovateľa na zaplatenie dlžnej

sumy, ani z hľadiska vzniku nejakých jeho iných práv, nemá žiadnu právnu relevanciu a ide len o
nadbytočný úkon. Nakoľko však v tejto časti súd zamietol návrh z dôvodov nepreukázania zasielania
výziev odporcovi a nepreukázania vynaloženia nákladov za ne, bližšie sa nezaoberal dôvodmi, pre ktoré
by súd považoval predmetné zmluvné dojednanie za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Zvyššieuvedenýchdôvodovpretosúdžalobuvcelejčastipožadovanejsumy119,78eurakonedôvodnú
zamietol. Istina pôžičky bola totiž odporcom zaplatená v celom rozsahu pred podaním návrhu, odplata

nebolamedziúčastníkmidojednanáplatne,pretoodporcovinevzniklapovinnosťjuuhradiťarovnakotak,
z vyššie uvedených dôvodov súd nepriznal navrhovateľovi ani náhradu skutočne vynaložených nákladov
uplatnenú v sume 65,- eur.
Podľa § 517 ods. 1 vety prvej OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného v rozhodnom čase, výška úrokov z omeškania
je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Jediné, čo by bolo možné dôvodne od odporcu požadovať, sú úroky z omeškania sa s úhradou dlžnej
istiny 200,- eur, keďže zvyšok žiadanej sumy nad rámec istiny súd s poukazom na vyššie uvedené
odôvodnenie vyhodnotil ako nedôvodný, a teda z tejto časti úroky z omeškania nepatria. Istina bola
splatná dňa 05.04.2014, avšak odporca ju uhradil až dňa 27.08.2014, a teda odporca sa preukázateľne
s jej úhradou dostal do omeškania.

Úroky z omeškania v zákonnej sadzbe 5,25% ročne za dobu omeškania s úhradou sumy 200,- eur
od 06.04.2014 do 27.08.2014 po vyčíslení predstavujú sumu 4,14 eur. Odporcovou úhradou vo výške
206,55 eur zo dňa 27.08.2014 došlo tak nielen k úhrade celej istiny (200,- eur), ale táto úhrada pokrýva
aj celé dlžné úroky z omeškania z dlžnej istiny vyčíslené na sumu 4,14 eur. Z uvedeného dôvodu súd
konštatuje, že odporca ani na úrokoch z omeškania nezostal navrhovateľovi nič dlžný, a preto súd návrh

aj v časti úrokov z omeškania ako nedôvodný zamietol.
Vo výroku o trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods. 1 veta prvá OSP: O povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Tým, že návrh bol v celom rozsahu zamietnutý, úspešným účastníkom v konaní je odporca. Z uvedeného
dôvodu by bol navrhovateľ povinný nahradiť odporcovi trovy konania, ktoré mu v tomto konaní vznikli.
Odporca si v tomto konaní náhradu trov konania v zmysle § 151 ods. 1 vety prvej OSP neuplatnil, tj.
zo strany odporcu nebol podaný návrh na rozhodnutie o nich. Keďže si odporca náhradu trov konania

neuplatnil a súd o náhrade trov konania rozhoduje na návrh toho- ktorého účastníka, súd odporcovi
náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t.j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy,

i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom

prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží

potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.