Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. október 2015

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 9P/32/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614205555
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Šimková
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2015:1614205555.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky samosudkyňou Mgr. Adrianou Šimkovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: Y. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny v Malackách, dieťa rodičov: matka P. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. X,
XXX XX P., štátna občianka SR a otec S. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, XXX XX. I., ČR, štátny
občan ČR, o zvýšenie výživného na maloleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

Súd z v y š u j e výživné otca na mal. Y. zo sumy 130,- eur mesačne na sumu 230,- eur mesačne,
ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, s účinnosťou
od 20.05.2014.

Nedoplatok na výživnom na mal. Alessandru za čas od 20.05.2014 do 31.10.2015 v sume 1 538, 71
eur súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 50,- eur spolu s bežným výživným, počnúc
právoplatnosťou tohto rozsudku, s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť
celého plnenia.

Súd týmto m e n í rozsudok Okresného súdu Malacky č.k. 6C/27/2011-40 zo dňa 22.03.2012 v časti
výšky výživného otca na mal. Y..

V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka maloletej Y. podala dňa 20.05.2014 na Okresný súd Malacky návrh na zvýšenie výživného na
mal. dieťa na sumu 250,- € mesačne s účinnosťou od podania návrhu. Svoj návrh matka odôvodila tým,
že od poslednej úpravy výšky sa výrazne zmenili pomery a to tým, že maloletej bola stanovená diagnóza
autistická porucha v kombinácii s ďalšími diagnózami. Maloletá potrebuje špeciálnu starostlivosť,
nemôže navštevovať kolektív, matka sa z tohto dôvodu nemôže zamestnať. Otec o maloletú dlhodobo
nejaví žiaden záujem, prispieva len súdom určeným výživným vo výške 130 € mesačne, nad rámec
určeného výživného neprispieva, s maloletou sa nestretáva.

Otec sa k návrhu písomne vyjadril s tým, že s návrhom matky zvýšiť výživné na 250 € mesačne
nesúhlasí. Uviedol, že s maloletou sa nestretáva, pretože žije v ČR a s matkou sa dohodli, že sa jej
nebude do výchovy dieťaťa pliesť. Ďalej uviedol, že si je vedomí zmeny pomerov na strane dieťaťa,
preto je pripravený platiť vyššie výživné, a to od 01.06.2014 vo výške 150 € mesačne a od 01.01.2015 vo
výške 180 € mesačne. Taktiež požiadal súd o povolenie splácať zročné výživné v mesačných splátkach

po 30 € spolu s bežným výživným. Otec uviedol, že jeho príjmové a majetkové pomery mu neumožňujú
platiť vyššie výživné.

Na pojednávaní otec uviedol, že si je vedomý potreby zvýšenia výživného, schopný je však prispievať
na výživu mal. Alessandry najviac vo výške 200 € mesačne.

Kolízny opatrovník sa k návrhu písomne nevyjadril, vyjadril sa až na pojednávaní s tým, že navrhuje
zvýšiť výživné, výšku ponechal na úvahe súdu.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky, otca a zástupcu kolízneho opatrovníka, obsahom
pripojeného spisu 6C/27/2011, lekárskymi správami na maloletú, správami ÚPSVaR a Sociálnej
poisťovne, správami o príjmoch a výdajoch, rozpisom výdajov, rodným listom a zistil tento skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Malacky č.k. 6C/27/2011 - 40 zo dňa 22.03.2012 súd určil otcovstvo k mal.
Y. a schválil rodičovskú dohodu s tým, že mal. Y. sa zverila do osobnej starostlivosti matky a otec sa
zaviazal prispievať výživným v sume 130 € mesačne. V čase poslednej úpravy výživného súd pri svojom
rozhodovaní o výživnom vychádzal z nasledovných skutočností: Matka bola na rodičovskej dovolenke s
mal. Y., poberala rodičovský príspevok a prídavok na mal. dieťa, čo predstavovalo sumu vo výške 217,24
€ mesačne, bývala aj s mal. Y. v nájomnom byte, ktorý zdielala spolu so svojou sestrou. Matka mala
vyživovaciu povinnosť iba k mal. Y.. Otec bol zamestnaný, jeho priemerná mesačná čistá mzda bola vo
výške 19.008 CZK. Otec mal vyživovaciu povinnosť iba k mal. Y.. Mal. Y. bola v celodennej starostlivosti
svojej matky, mala zvýšenú chorobnosť - problémy s prieduškami, iné diagnózy neboli zistené.

Z výsluchu matky na pojednávaní súd zistil, že matka trvá na podanom návrhu a žiada zvýšiť výživné na
250 € mesačne. Matka je t.č. na predĺženej rodičovskej dovolenke z dôvodu zlého zdravotného stavu
dieťaťa. Maloletej Y. bola diagnostikovaná autistická porucha, ďalej trpí na ďalšie závažné poruchy ako
stanovená diagnóza ADHD, hyperkinetická porucha, metabolická porucha, maloletá musí dodržiavať
aj špeciálnu bezlepkovú a bezlaktózovú diétu. Maloletej bola rozhodnutím ÚPSVaR stanovená miera
funkčnej poruchy v 80 %, jedná sa o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Matkin jediný príjem
pozostáva z rodičovského príspevku vo výške 203,20 eur, ďalej poberám prídavok na maloletú, inú
vyživovaciu povinnosť nemá. Matka s maloletou aj naďalej žije v nájomnom byte, spoločne so svojou
sestrou a jej maloletým synom. Matka poukázala na finančnú náročnosť starostlivosti o ťažko postihnutú
dcéru, s maloletou pravidelne dochádza do špecializovaných ambulancií, výška poplatku sa líši podľa
druhu ambulancie aj podľa typu ošetrenia, napríklad v gastroamulancii platí vždy min. 20 €. Taktiež s
maloletou navštevuje raz do týždňa špecializované centrum v Bratislave, ktoré je zriadené pre autistické
deti, za každú návštevu hradí poplatok 11 €. Matka s maloletou absolvovala 4 - mesačný liečebný pobyt
na Cypre u lekára špecialistu, ktorý pracuje s poruchami autizmu, ubytovanie mala k dispozícii u svojej
známej, ktoré jej finančne pomáhala. So zvýšenými nákladmi na liečbu maloletej doposiaľ pomáhala
rodina, matka otca o zvýšené výživné nežiadala, nekomunikujú spolu. Uviedla, že otec uhrádza výživné
riadne a včas, od júna 2015 dobrovoľne prispieva zvýšeným výživným 170 eur mesačne. Otec sa však
o dieťa nijakým iným spôsobom nezaujíma, dieťa nekontaktuje.

Z výsluchu otca na pojednávaní súd zistil, že súhlasí so zvýšením výživného, avšak maximálne na
sumu 200 € mesačne. Otec žije sám v prenajatom byte, na nájomné uhrádza 6 000 CZK mesačne. Inú
vyživovaciu povinnosť nemá. Je zamestnaný v P. Y.H., s.r.o., priemerný mesačný príjem sa pohybuje na
úrovni cca. 29 000 CZK mesačne netto. Uviedol, že výživné na maloletú platí riadne a včas, od júna 2015
prispieva dobrovoľne zvýšením výživným 170 eur mesačne. S maloletou sa dlhodobo nekontaktuje, o
jej diagnóze sa dozvedel až z prebiehajúceho súdneho konania.

Zástupca kolízneho opatrovníka súdu navrhol, aby súd zvýšil výživné na mal. Y. s tým, že výšku
ponecháva na úvahe súdu.

Z potvrdení o príjmoch účastníkov konania mal súd za preukázané skutočnosti uvádzané v ich
výpovediach.

Zo správ ÚPSVaR Malacky zo dňa 03.12.2014 a lekárskych správ súd zistil, že mal. Alessandra má
stanovenú diagnózu ADHD a detský autizus s mierou funkčnej poruchy 80%, ide o osobu s ťažkým

zdravotným postihnutím. Maloletá trpí taktiež na neceliakálnu intoleranciu lepku, potrebné je dodržiavať
bezlepkovú diétu. Dieťa je ďalej sledované v ORL ambulancii pre poruchu vývoja sluchu.

Podľa § 36 ods. 1 Zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení
neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o rodine“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú,
môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú,
súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 78 ods. l Zák. č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení
neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o rodine“) dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno
zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 62 ods. l Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, súd prihliadne aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani
z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje
podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

Podľa § 65 ods. l Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. l Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. l Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa

Podľa § 163 ods. 1 O.s.p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na
plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre
výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene
pomerov.

Podľa § 163 ods. 2 O.s.p. rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o
pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu,
ak sa zmenia pomery.

V danom konaní sa jedná o zvýšenie výživného na maloleté dieťa, a preto súd v prvom rade skúmal,
či oproti predchádzajúcej úprave výživného (poslednej úprave výživného rozhodnutím súdu) došlo k
takej zmene pomerov, ktoré by boli podstatnou zmenou okolností vzhľadom k okolnostiam aktuálneho
rozhodovania súdu o výživnom v zmysle § 78 ods. 1 Zák. o rodine. Relevantnosť zmeny sa zisťuje
porovnaním nových pomerov s pôvodnými pomermi. Súd musí skúmať okolnosti, t.j. schopnosti,
možnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom a po jeho vydaní, tieto porovnať
a po komplexnom zhodnotení posúdiť, ktoré zmeny prevažujú a či zakladajú dôvod pre zmenu,
v kladnom prípadne pre akú zmenu a od ktorého času. Zmena pomerov môže byť odôvodnená
jednak okolnosťami na strane povinného (napr. strata zamestnania, vznik novej vyživovacej povinnosti,
zhoršenie majetkových pomerov), ale tiež na strane oprávneného (napr. zmena potrieb u školopovinných
detí súvisiacich s prechodom na iný stupeň školského systému, nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej
schopnosti živiť sa sám) a jednak vývojom životných nákladov. Súd pri rozhodovaní o výživnom
prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, teda maloletého dieťaťa , ktoré môžu byť rôzne, sú
závislé predovšetkým od zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, nadania
dieťaťa, spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie a jeho uplatnenia v spoločenskom živote. Výraznou
mierou sú potreby mal. dieťaťa bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými
pomermi povinného, teda oboch rodičov, na ktoré súd pri rozhodovaní o výživnom tiež prihliada.
Povinnosťou oboch rodičov, bez ohľadu na to, či s deťmi žijú v spoločnej domácnosti, je venovať všetky
svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí a podieľať sa tak na všestrannom vývoji svojich
detí, ktoré nie sú schopné ešte samé sa živiť a ktoré sú z tohto dôvodu odkázané v plnej miere na
svojich rodičov.

Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh matky
na zvýšenie výživného bol dôvodný a to vzhľadom na zmenu pomerov, ktorá je podľa názoru súdu
závažnejšieho, výrazného významu. Súd dospel k záveru, že došlo k zmene pomerov (okolností) a je
potrebné rozhodnúť o zvýšení výživného pre maloleté dieťa. V konaní bolo preukázané, že naposledy
bola výška výživného určovaná v rozhodnutí Okresného súdu Malacky č.k. 6C/27/2011 - 40 zo dňa
22.03.2012, kedy súd určil otcovstvo k mal. Y. a schválil rodičovskú dohodu s tým, že mal. Y. sa zverila
do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať výživným v sume 130 € mesačne, pričom
od tohto času uplynula doba viac ako tri a pol roka, kedy výška výživného nebola menená a naposledy
určené výživné je v súčasnej dobe pre maloleté dieťaťa absolútne nedostačujúce, nezohľadňujúce
jeho zvýšené životné náklady. Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že k
zmene pomerov, ktoré odôvodňujú zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom došlo na strane
oprávneného, teda mal. Y. a to v súvislosti s jej zhoršeným zdravotným stavom. Mal. Y. pri poslednej
úprave výživného bola dojčaťom v celodennej starostlivosti svojej matky, trpela na časté zápaly
dýchacích ciest. Od poslednej úpravy výšky výživného však prišlo k stanoveniu ďalších diagnóz, mal.
Y. je ťažko zdravotne postihnutou osobou s nepriaznivou prognózou vývoja. Dieťa trpí na autizmus a
ďalšie pridružené diagnózy, vyžaduje nepretržitú celodennú asistenciu svojej matky, nie je možné aby
navštevovala predškolské zariadenie. Naopak, je potrebná častá návšteva špecializovaných ambulancií,
ako aj pravidelné dochádzanie do Autistického centra Y. v W.. V súvislosti s takýmto ťažkým zdravotným
stavom sú spojené aj výrazne zvýšené náklady na mal. dieťa, rovnako závažnou skutočnosťou je aj fakt,
že matka dieťaťa sa z dôvodu celodennej starostlivosti o maloletú nemôže zamestnať.
Súd v konaní skúmal i schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinných, teda oboch rodičov. Na
strane otca maloletého nastala zmena pomerov v tom, že vzrástol jeho priemerný mesačný príjem
zo sumy 19.008 CZK na sumu 29.139 CZK, pričom celkový počet vyživovacích povinností sa otcovi

nezmenil. Na strane matky súd zistil, že pri poslednom rozhodnutí o výživnom bola na rodičovskej
dovolenke, jediným príjmom bol rodičovský príspevok. Matka je aj v súčasnej dobe na predĺženej
rodičovskej dovolenke, a to práve z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu dieťaťa. Jej jediným príjmom
je len rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur, ďalej matka poberá prídavok na maloletú Alessandru.
Inú vyživovaciu povinnosť matka nemá. Súd prihliadal i na to, že matka je ten z rodičov, ktorý sa osobne
stará o mal. Y., čím sa podieľa tiež na výžive mal. dieťaťa a z dôvodu vážneho zdravotného stavu
dieťaťa, matka nemôže pracovať, keďže dieťaťu poskytuje celodennú opateru. Čo sa týka výdavkov
obidvoch rodičov, súd poznamenáva, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a preto pri
rozhodovaní o zvýšení výživného neboli pre rozhodnutie súdu rozhodujúcimi.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti mal súd za to, že je dôvodné zvýšiť výživné otcovi na mal. Y.
zo sumy 130 € mesačne na sumu 230,- € mesačne, a to s účinnosťou od 20.05.2014, teda od podania
návrhu. V danom konaní sa jedná o konanie, ktoré možno začať i bez návrhu a súd nie je viazaný
nielen požiadavkou na úpravu od konkrétneho požadovaného času, ale ani požiadavkou konkrétneho
výživného. Súd zohľadnil všetky vyššie uvedené okolnosti a má za to, že výživné na mal. Y. je možné
zvýšiť na sumu 230 € mesačne. Podľa zaužívanej súdnej praxe výživné má predstavovať približne 20%
až 30% z dosahovaného príjmu výživou povinnej osoby a táto suma má byť rozdelená medzi osoby
výživou oprávnené. Otec má len jednu vyživovaciu povinnosť. Ak bude mal. Y. prispievať súdom určené
zvýšené výživné vo výške 230 € mesačne, bude sa otec podieľať na výživnom pre mal. dieťa celkom
sumou tvoriacou približne 22 % z jeho čistého príjmu (prepočet CZK na EUR podľa aktuálneho kurzu
NBS ku dňu rozhodnutia). Súd má za to, že otec je s ohľadom na jeho súčasný príjem a pri zohľadnení,
že otec má celkom len jednu vyživovaciu povinnosť, schopný platiť výživné na maloletú v uvedenej
výške, pričom táto suma podľa názoru súdu zodpovedá ako možnostiam a schopnostiam rodičov, tak
aj odôvodneným potrebám maloletej s prihliadnutím na jej vek, ako i s prihliadnutím na náklady na jej
zdravotnú starostlivosť.

Vzhľadom na zvýšenie výživného od 20.05.2014, vznikol otcovi nedoplatok na výživnom za obdobie
od 20.05.2014 do 31.10.2015 v sume 1 538,71 €, ktorý súd povolil otcovi splácať v splátkach po 50 €
mesačne, spolu s bežným výživným. Súd pri určení nedoplatku vychádzal z nesporných skutočností
uvádzaných rodičmi, keď otec mal výživné riadne uhradené, nemal žiadny nedoplatok, pričom od
mesiaca jún 2015 otec dobrovoľne prispieval zvýšeným výživným 170 €. Otcovi tak vznikol nedoplatok
na výživnom za 12 dní mesiaca 05/2014 v sume 38,71 € (230-130/31x12), ďalej v sume 100,- € za každý
mesiac za obdobie od 06/2014 až do 05/2015, teda 12 x (230 - 130), ďalej v sume 60 € za každý mesiac
za obdobie od 06/2015 až do 10/2015, teda 5 x (230 - 170), čo spolu predstavuje sumu 1.538,71 €.

Súd záverom dodáva, že podľa konštantnej súdnej judikatúry súd nemusí v odôvodnení svojho
rozhodnutia dať odpovede na úplne všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia
bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie
rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania
ktorú nastolil, je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov
konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).
Preto súd svoje rozhodnutie založil na vyššie uvedených relevantných skutočnostiach.

Nakoľko súd nevyhovel matke v celom uplatnenom nároku, v prevyšujúcej časti súd návrh matky
zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. l písm. a) O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal
právo na ich náhradu, pretože súd prejednával vec v konaní, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.

Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie len otec, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Bratislave, v troch vyhotoveniach. Matka a kolízny opatrovník
sa po vyhlásení rozsudku vzdali práva podať odvolanie.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.)