Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. október 2015

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 9C/124/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814219625
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Gešvantnerová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3814219625.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Beatou Gešvantnerovou v právnej veci navrhovateľa

Quantum Credit, a.s., IČO: 47248980, Bratislava, Tomášikova 23/C, zast. PERSPECTA Legal, s.r.o.,
advokátska kancelária, Bratislava, Ružová dolina 25 proti odporkyni U. Lacková, nar. XX.X.XXXX, bytom
B., G. XXXX/XX o zaplatenie 248,95 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.
Navrhovateľovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom podaným na súd dňa 3.11.2014 si uplatnil voči odporkyni nárok na zaplatenie
sumy 248,95 eur spolu s úrokom z omeškania 9,25 % ročne zo žalovanej istiny od 26.11.2011 do
zaplatenia. Uviedol, že spoločnosť Slovak Telekom a.s., so sídlom v Bratislave uzavrela s odporkyňou

ústnu zmluvu o pripojení podľa § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách 22.10..
2010, Dodatok k Zmluve o pripojení, predmetom ktorého bolo poskytnutie zľavy na využívané služby a
mobilný telefón LG GS 290 v lehote viazanosti 24 mesiacov. Služby poskytoval Slovak Telekom
a.s. odporkyni riadne a včas. Odporkyňa faktúry za poskytnuté služby neuhradila, porušila zmluvné
povinnosti, čím jej vznikla povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu. Dňa 20.11. 2013 uzavrela spoločnosť
Slovak Telekom a.s. a navrhovateľ zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorou bola predmetná pohľadávka
postúpená na navrhovateľa. Žalovaná istina pozostáva zo zmluvnej pokuty.

Súd vo veci rozhodol bez pojednávania, pretože išlo o drobný spor, oboznámil sa so zmluvou o pripojení
Fix zo dňa 29.11. 2010, Dodatkom k Zmluve o pripojení Fix zo dňa 22.10.2010, Oznámením o postúpení
pohľadávky zo dňa 27.11.2013, faktúrou č. XXXXXXXXXX, na základe čoho zistil tento skutkový stav
veci:

Dňa 22.10. 2010 uzavrela spoločnosť Slovak Telekom a.s a odporkyňa zmluvu o pripojení, na základe

ktorej sa podnik zaviazal odporkyni ako účastníkovi - nepodnikateľovi poskytovať telekomunikačné
služby s aktiváciou zvolených doplnkových služieb, a to prostredníctvom telefónneho čísla 0910126474
programom služieb Fix 12. Podľa Dodatku k Zmluve o pripojení z toho istého dňa právny predchodca
navrhovateľa predal odporkyni mobilný telefón LG GS 290 za zľavnenú kúpnu cenu 1 eur. Odporkyňa
sazaviazala vdodatkukdobe viazanosti zmluvou 24 mesiacov.Vbode3DodatkukZmluveopripojení
si účastníci dohodli zmluvnú pokutu tak, že v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode
1 písm. c/ alebo v bode 2 alebo v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo v čl. 5. bod 5.2 písm. a/

až c/ Všeobecných podmienok, v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany
podniku, je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 248,95 eur.Listom zo dňa 27.11.2013 oznamovala spoločnosť Slovak Telekom a.s. odporkyni postúpenie
pohľadávky na navrhovateľa na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 20.11. 2013.

Faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 25.11. 2011 fakturovala spoločnosť Slovak Telekom a.s.
odporkyni zmluvnú pokutu vo výške 248,95 eur.

Podľa § 43 ods. 1 a 2 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších
predpisov (ďalej len "zákon č. 610/2003 Z. z."), zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi

zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace
služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú
dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení
určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno
dojednať aj s odkazom na tarifu.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z. z., podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú
verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od
posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z., účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú

verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzaviera dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských

zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so
zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti

súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo
na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať

svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď

oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

V prejednávanej veci dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa je nedôvodný. Navrhovateľ v konaní
nijako nepreukázal, že odporkyňa neuhradila cenu telekomunikačných služieb, resp. že odporkyňa
porušila nejakú inú povinnosť. Súd mal preukázané, že právny predchodca navrhovateľa uzavrel s
odporkyňou dňa 29.11. 2010 písomnú Zmluvu o pripojení Fix, na základe ktorej poskytoval odporkyni
služby a podľa Dodatku k Zmluve o pripojení Fix predal právny predchodca navrhovateľa odporkyni
mobilný telefón zn. Nokia 7230 za zľavnenú kúpnu cenu 1 eur. Právne uvedenú zmluvu súd podriadil

zákonu č. 610/2003 Z.z., pretože zmluva bola uzavretú za účinnosti tohto zákona, pričom zmena právnej
úpravy od 1.11.2011 nemala dopad na prejednávanú vec. Na právny vzťah je potrebné aplikovať aj
ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách účinných od 1.1.2008. Právny vzťah
medzi navrhovateľom a odporkyňou súd teda posúdil ako občianskoprávny vzťah. Odporkyňa uzavrela
zmluvu ako fyzická osoba bez oprávnenia na podnikanie. Rovnako mal súd preukázané, že pohľadávka

aj z titulu zmluvnej pokuty vzniknutá na základe predmetnej zmluvy o pripojení bola postúpená zmluvou
o postúpení pohľadávok na navrhovateľa. Z dokazovania ďalej vyplýva, že faktúrou vyúčtoval právny
predchodca navrhovateľa odporcovi sumu 248,95 eur z titulu zmluvnej pokuty.

Podľa právneho názoru súdu si zmluvnú pokutu v sume 248,95 € s príslušenstvom neuplatnil

navrhovateľ dôvodne. Pre prípad porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1 písm. c/ alebo v
bode 2 alebo v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo v čl. 5. bod 5.2 písm. a/ až c/ Všeobecných
podmienok a následnej deaktivácie služby si právny predchodca navrhovateľa a odporkyňa dohodli v
zmluve o pripojení zmluvnú pokutu v sume 248,95 €. S porušením povinností platiť riadne a včas cenu
služieb podľa dodatku k zmluve o pripojení a pre účely zmluvnej pokuty sa spája ďalší následok, a to

následná deaktivácia služby. V prvom rade teda navrhovateľ nepreukázal, pre aký prípad porušenia
povinností bola zmluvná pokuta dojednaná a následne pre porušenie ktorej povinnosti bola uplatnená
a vyfakturovaná, kedy došlo k deaktivácii, a či v čase uplatnenia zmluvnej pokuty bola deaktivácia už
vykonaná. Uvedené je potrebné preukázať i z dôvodu možného premlčania žalovaného nároku, pretože
zmluvná pokuta nie je splatná splatnosťou faktúry, ale vznikom porušenia povinnosti, pre prípad ktorej

je platne dojednaná.

Zmluvu o pripojení možno charakterizovať ako spotrebiteľskú zmluvu a na odporkyňu je potrebné hľadieť
ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o pripojení je potrebné aplikovať aj

príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka). Podľa názoru súdu, uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy
nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné
ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä

z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti
Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Navrhovateľ
právo na zaplatenie zmluvnej pokuty odvíja od spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sú ako tzv. typové zmluvy
uzavierané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o
zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné

ustanovenie (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ
zmluvnú pokutu s odporcom ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, čo vyplýva už i z toho, že
odkazuje na porušenie povinností, ktoré má zrejme právny predchodca navrhovateľa všeobecne pre
všetky prípady upravené vo všeobecných obchodných podmienkach. Odporca nemohol byť aktívne
zúčastnený pri vyjednávanej zmluvnej pokuty. Len veľmi ťažko by odporca pri rovnako dojednanej

službe a kúpe toho istého koncového zariadenia vyjednal inú výšku zmluvnej pokuty.

Pretože zmluva o pripojení je spotrebiteľskou zmluvou, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia
právneho poriadku o ochrane spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľaktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to
s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu
skúsenosťdodávateľa,lepšiuznalosťprávaaľahšiudostupnosťprávnychslužiebakonečnesozreteľom

na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto
vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa,
pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom
tejto právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj
prípadného obmedzenia zmluvnej voľnosti. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv patrí, že

nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou
absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Uvedené súd konštatuje z toho dôvodu, že práve zmluvné
dojednania obsiahnuté v spornej zmluve o pripojení týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za
neprijateľné zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Súd žiadnym spôsobom nespochybňuje význam zmluvnej pokuty.

Pokiaľ však ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej
súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho
úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom
rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Podľa
názoru súdu, v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzavieraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo

výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý
pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, že
právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným
nesplnením povinnosti na jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na
povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo

neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú
po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie sa účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie
zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie
je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinnosti (§ 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka).
Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy (tento obsah zmluvy

spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje), aby bol náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní vedľajších
zmluvných dojednaní, ako je zmluvná pokuta. Len týmto spôsobom sa efektívne zabezpečí, aby slabšia
strana v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne informovaná o následkoch nesplnenia povinností
a len týmto sa vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa k dodávateľom.

V danej veci zmluvnú pokutu tak ako je dojednaná v spornej zmluve o pripojení považuje súd ako
neprimeranú sankciu, a to s poukazom na viaceré aspekty. Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje
situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k deaktivácii služby alebo ukončeniu zmluvy napríklad
jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý
mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku. Rovnako je bez akéhokoľvek významu to, akú cenu služieb

spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či nezaplatí napríklad len cenu dojednaného mesačného poplatku, alebo
nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu (v tomto smere dodávateľ
až do prerušenia služby spotrebiteľa nijako neobmedzuje). Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi podľa
zmluvného dojednania aj v prípade ak nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa,
ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy, pričom ukončenie ako také vôbec nemusí ani nastať. Ďalším

aspektom je aj samotná výška zmluvnej pokuty vo vzťahu k predmetu zmluvy. V zmluve o pripojení sa
vôbec nenachádza cena za poskytnutú službu. Nie je preto možné ani posúdiť primeranosť výšky
zmluvnej pokuty, ktorá v dojednanej sume 248,95 eur môže rovnako platiť pri cene za službu napríklad
v sume 1 eur, ako i pri sume 500 eur za jedno zúčtovacie obdobie.

Pre úplnosť je potrebné dodať, že zmluvná pokuta bola dojednaná najmä pre prípad nezaplatenia
splatnej ceny za služby riadne a včas, resp. pre prípad porušenia povinností upravených vo
vymedzených článkoch všeobecných zmluvných podmienok, ktoré nesúvisia s predajom koncového
zariadenia, ktorým užívateľ prijíma služby. Preto prípadná predajná cena takéhoto mobilného telefónu
alebo koncového zariadenia a výška zľavy nemajú žiadny vplyv na posúdenie primeranosti zmluvnej

pokuty. Nebolo zmluvnou povinnosťou odporcu zaplatiť rozdiel týchto cien a je len na obchodnej politike
právneho predchodcu navrhovateľa, že takéto zľavy ponúka; preto na hodnotu koncového zariadenia
súd pri rozhodovaní neprihliadal, keď navyše je zrejmé, že jeho hodnota bola vzhľadom na plynutie
času po uzavretí zmluvy o pripojení nepochybne nižšia ako v čase jej uzavretia. Vzhľadom k tomu,že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy a neprimerane vysoká zmluvná
pokuta je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania ako neprijateľná zmluvná
podmienka, v spotrebiteľských zmluvách preto nie je možné využiť tzv. moderačné právo upravené v §

545a Občianskeho zákonníka. Neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať
neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Na základe uvedeného súd uplatnenú zmluvnú pokutu spolu s
príslušenstvom z nej ako nedôvodnú zamietol a to navyše aj z dôvodu, že navrhovateľ nepreukázal
tvrdené porušenie zmluvnej povinnosti odporcom.

Na základe uvedeného súd návrh v časti o zaplatenie 248,95 eur ako nedôvodný zamietol.

V konaní uplatnil trovy konania len navrhovateľ. Tento však v konaní bol v celom rozsahu neúspešný a
preto mu súd náhradu trov konania nepriznal, a to v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa jeho

doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
(§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.