Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 5. december 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 18P/114/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213213523
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Žáková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7213213523.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdKošiceIsudkyňouJUDr.ŽákovouMáriouvprávnejvecinavrhovateľa:J.T.,B..XX.X.XXXX,

zast. advokátkou JUDr. Zuzana Komorovská, Advokátska kancelária Košice, Kuzmányho č. 57 proti
odporcovi G. T., B.. XX.X.XXXX, trvale bytom W., T. Č.. XX, O..Č.. U. X. Č.. X, W., zast. advokátom JUDr.
Ján Spišák, Advokátska kancelária, Idanská č. 17, Košice v konaní o zvýšenie výživného takto

r o z h o d o l :

Z v y š u j e výživné zo strany odporcu pre navrhovateľa, plnoletého Dominika Magdu, nar. 29.8.1996,
ktoré výživné bolo naposledy upravené rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 13.1.2010 č.k. 25P
227/2009-98 zo sumy 100 EUR mesačne na sumu 150 EUR mesačne od 1.9.2013 do budúcna, ktoré
výživné je odporca povinný platiť do rúk navrhovateľa vždy do 15-tého dňa toho ktorého mesiaca vopred.

Dlžné výživné, ktoré vzniklo za obdobie od 1.9.2013 do 30.11.2014 v sume 750 EUR, je otec povinný
zaplatiťvdvochsplátkachpo375EURstým,žeprvásplátkabudesplatnádo31.12.2014adruhásplátka
do 31.1.2015 do rúk plnoletého navrhovateľa, až do zaplatenia pod následkom straty výhody splátok.

V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka, v tom čase maloletého J. T., B.. XX.X.XXXX sa návrhom, ktorý podala súdu dňa 19.6.2013
domáhala zvýšenia výživného zo strany otca maloletého zo sumy 100 EUR mesačne na 200 EUR
mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že posledná úprava výživného bola rozsudkom Okresného súdu
Košice II zo dňa 13.1.2010, č.k. 25P 227/2009-98, avšak od doby tohto posledného rozhodnutia došlo
k zmene pomerov na strane maloletého, ktorý končí ZŠ a je prijatý na riadne štúdium na R. C. Č..
X P. W.. K ďalšej zmene pomerov však došlo aj vzhľadom na zdravotný stav maloletého, ktorý trpí
ochorením detskej mozgovej obrny, ktoré si vyžaduje zvýšené náklady na jeho potreby. O maloletého sa

stará výlučne iba matka a otec žiadnym iným spôsobom na starostlivosti o maloletého sa nepodieľa, iba
platí súdom určené výživné. Matka za celodennú starostlivosť o maloletého poberá finančný príspevok
vo výške 225,72 EUR mesačne, avšak v súvislosti s liečením maloletého, má mimoriadne výdavky za
pobyty maloletého v rehabilitačnom centre, na liečení, resp. pri hospitalizácii. Synovi sa však pridružili
aj problémy so žalúdkom, ktoré musia byť liečené medikamentóznou liečbou. Matka má za to, že
životná úroveň otca dovoľuje platiť požadované výživné, ktoré je v danom prípade plne odôvodnené s
ohľadom na zdravotné problémy maloletého, na zabezpečenie jeho potrieb už aj s ohľadom na mieru

ich zabezpečovania zo strany matky maloletého.

V priebehu konania mal. J. dovŕšil plnoletosť dňa 29.8.2014, a stal sa účastníkom konania ako
navrhovateľ. V písomnom vyjadrení k veci uviedol, že sa v celom rozsahu pripája k návrhu svojejmatky, trvá na zvýšení výživného na sumu 200 EUR mesačne, keďže je študentom strednej školy a na
jeho osobných a zdravotných pomeroch sa od podania návrhu nič nezmenilo. Výška jeho mesačných
nákladov je totožná, ako uviedla jeho matka v návrhu.

Otec v písomnom vyjadrení k návrhu, dňa 27.9.2013 uviedol, že s týmto návrhom nesúhlasí, pretože
jeho príjmy neumožňujú platiť vyššie výživné. Okrem toho poukázal na to, že ako podnikateľ zarába
150 - 300 EUR mesačne, ale platí každý mesiac načas výživné na mal. J. sumu 100 EUR mesačne a
v januári 2013 vyplatil matke maloletého 72.500 EUR ako polovicu hodnoty bytu v rámci vyporiadania

BSM. Túto sumu si musel požičať od svojho brata a túto pôžičku mu vrátil vo forme prevodu polovice
bytu. Druhú polovicu bytu vrátil svojmu otcovi, ktorý tento byt pôvodne z vlastných peňazí odkúpil v r.
1995 a na vlastné náklady zrekonštruoval a byt bol na neho a na matku maloletého prepísaný mesiac
po ich svadbe v r. 1996. Podľa neho má matka vyšší príjem ako sama deklarovala, a preto navrhol, aby
súd vyžiadal cestou úradu práce, sociálnych vecí a rodiny výšku skutočného príjmu navrhovateľky, ktorá
dostáva aj ďalšie štátne dávky. Okrem toho matka predala v r. 2011 stavebný pozemok pri Amfiteátri,

podľa jeho vedomostí minimálne za sumu 3.300 EUR, v r. 2011 predala ich spoločné auto K. L. a podľa
jeho vedomostí zo štátneho príspevku 7.500 EUR, resp. z doplnených finančných prostriedkov do sumy
17.500 EUR nadobudla nové terénne auto zn. W. U. hnedej metalízy, evidenčného čísla KE 856 HI,
čo nesvedčí o jej finančnej kríze. Okrem toho k dispozícii navrhovateľky sú dve vkladné knižky pre ich
dieťa, kde je uložená suma s úrokmi viac ako 2.000 EUR. Podľa neho navrhovateľke nič nebráni v

tom, aby si našla zamestnanie a mala príjem až do výšky dvojnásobku sumy životného minima, pretože
podľa neho starostlivosť o mal. J. spočívajúca v sprevádzaním do školy nepresahuje viac ako hodinu
denne, pravidelne vída navrhovateľku tráviť deň v kaviarni a auto je po celé dni odstavené pred bytom
navrhovateľky. V priebehu konania otec poukázal na to, že mu pribudli ďalšie výdavky, pretože v konaní
o vyporiadaní BSM účastníkov konania on bol zaviazaný na zaplatenie súdneho poplatku 1.450 EUR

a 68,12 EUR.

Kolízny opatrovník v písomnej správe, ktorú podal súdu dňa 23.9.2013 vyplýva, že kolízny opatrovník
prešetril pomery na strane rodičov a maloletého, zistil, že príjem na strane otca predstavuje 300 EUR
mesačne, býva so svojimi rodičmi v 3-izbovom byte, ktorým prispieva 150 EUR mesačne. Príjem na

strane matky predstavuje príspevok za opatrovanie syna v sume 300 EUR mesačne, býva v 3-izbovom
byte, ktorý je vo vlastníctve starej matky a prababky, náklady na bývanie hradí predovšetkým stará matka
mal. J.. Matka však má zvýšené výdavky na zdravotnú starostlivosť o syna, taktiež na dopravu, nakoľko
je potrebné, aby syna vozila do školy, na lekárske prehliadky a ostatné aktivity motorovým vozidlom.
Mal. J. T. od 1.9.2013 navštevuje 1. ročník R. C. Č.. X P. W.. Z dôvodu, že trpí detskou mozgovou obrnou,

matka ho mnohokrát v škole sprevádza. Matka uhrádza finančne náročnú liečbu maloletého, ktorý okrem
toho, že trpí detskou mozgovou obrnou, má slabú imunitu, je pomerne často chorý. Pravidelne, každé
tri roky chodí na liečenie do liečebne Lokomat v Bratislave a náklady s tým súvisiace predstavujú 1.500
EUR. Matka doplácala taktiež za invalidný vozík. Začiatkom školského roka za knihy a pracovné zošity
matka vynaložila 70 EUR, za internet 20 EUR mesačne, za mobilný telefón 20 EUR mesačne. V letnom

období maloletý navštevoval hypoterapiu, kde jedno stretnutie predstavovalo 4 eurá. Ďalšie výdavky
sú spojené s bežnými potrebami maloletého s oblečením, obutím, hygienou, stravovaním. Hlavným
dôvodom matky na zvýšenie výživného sú vysoké finančné náklady na zdravotnú starostlivosť o syna.
Kolízny opatrovník navrhol upraviť výšku výživného primerane veku a odôvodneným potrebám dieťaťa
s prihliadnutím na príjmové a majetkové pomery na strane povinného rodiča.

Súdvykonalvovecidokazovanievýsluchomúčastníkovkonania,listinnýmidôkazmivyžiadanýmisúdom
a predloženými účastníkmi konania, pripojeným spisom Okresného súdu Košice II sp. zn. 25P 227/2009
a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:

Rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 13.1.2010 bol zmenený pôvodný rozsudok Okresného
súdu Košice I sp. zn. 10C 20/2003 a bolo zvýšené výživné zo strany otca pre mal. J. T. od 1.6.2009 na
sumu 100 EUR mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 1.10.2010. Z odôvodnenia rozsudku
vyplýva, že matka v čase tohto súdneho rozhodnutia poberala opatrovateľský príspevok vo výške 231
EUR, v čom je obsiahnutý aj príspevok na pohonné hmoty vo výške 30 EUR. V dôsledku pohybového

obmedzenia dieťaťa, matka ho preváža osobným motorovým vozidlom, ktoré zakúpila pred 10-timi rokmi
z príspevku od štátu vo výške 200.000,- Sk. Matka žila iba s maloletým v 1-izbovom byte so svojou
matkou, ktorej prispievala na bývanie 1.380,- Sk. Maloletý v tom čase navštevoval ZŠ Jána Pavla II v
Košiciach, stravoval sa v školskej jedálni za 19 EUR mesačne a značné náklady podľa tohto rozhodnutiau neho predstavoval každoročný liečebný pobyt, napr. v tom roku v Turčianskych Tepliciach, ktorý pobyt
stál 225,96 EUR. Otec maloletého naďalej je živnostníkom v oblasti údržby kotolní a budov a v r. 2008
jeho príjem predstavoval 468.303,- Sk, výdavky 339.680,- Sk, žil v spoločnej domácnosti so svojimi

rodičmi, ktorým prispieval 100 EUR mesačne. Ani jeden z rodičov inú vyživovaciu povinnosť mimo mal.
J. nemal.

Z výpovede matky maloletého vyplýva, že otec sa o maloletého vôbec nezaujíma, iba si plní vyživovaciu
povinnosťsumou100EURmesačne.Poukázalanato,žeumaloletéhosazmenilzdravotnýstav,pretože

v septembri 2013 bol odkázaný na ďalšiu operáciu, za ktorú matka zaplatila 2.000 EUR, okrem toho
však vznikli aj náklady v súvislosti s ubytovaním v W., kde za jednu noc matka zaplatila 1.725 Kč a za
druhú noc 535 Kč. Maloletý po operácii potreboval invalidný vozík, ktorý stál 400 EUR, okrem tejto sumy
však matka dostala príspevok z nadácie 1.000 EUR a na vozík jej prispeli aj dobročinné spolky ďalšou
sumou 1.000 EUR. Maloletý od 1.9.2013 navštevuje 1. ročník R. B. C. D.. P. W. a matka od toho času
ho doprevádza do školy, pretože jej prítomnosť je v škole potrebná, maloletý totiž navštevuje triedu so

zdravými deťmi a v prípade presunu z jednej triedy do druhej je potrebná jej pomoc. Bolo to tak najmä
v období, keď maloletý používal invalidný vozík. Okrem toho však maloletý má problém aj s refluxom,
je mu zle, dusí sa, kašle, napína ho, a preto je lepšie, keď je pri ňom. V čase súdneho pojednávania
v decembri 2013 matka uviedla, že maloletý začína pomaly chodiť s trojchodítkom. Uviedla, že ďalšie
náklady vznikajú v súvislosti s liečením maloletého, ktoré zvyknú absolvovať v priebehu letných prázdnin

v liečebni Lokomat v Bratislave, kde sú obyčajne 3 týždne a príspevok na toto liečenie predstavuje 200
EUR. Spolu s ubytovaním, stravou a benzínom pre oboch však celková suma predstavuje 1.500 EUR.

Matkauviedla,žejejzdrojompríjmujeopatrovateľskýpríspevokodštátuvovýške241,14EURmesačne,
poberá príplatok na benzín na auto a na opotrebenie oblečenia maloletého, čo dohromady predstavuje

300 EUR mesačne. Matka nepopierala, že otec jej vyplatil v januári 2013 72.500 EUR na vyporiadanie
BSM, z tejto sumy však určitú časť vrátila svojej matke, ktorá taktiež investovala do spoločného bytu na
T. Č.. XX P. W. a z prevyšujúcej časti zvláda starostlivosť o maloletého. Finančne jej vypomáha rodina,
pokiaľ by jej nepomohli, tak by z nej bol jednoducho bezdomovec. Matka nepopierala, že zakúpila v roku
2010 motorové vozidlo W. U. z peňazí, ktoré utŕžila predajom skôr zakúpeného vozidla zn. K., že jej na

kúpu vozidla prispel aj štát 6.000 EUR a požičala si peniaze aj od svojho otca. Po vyporiadaní BSM
aj túto pôžičku vyrovnala. Nepopierala ani tú skutočnosť, že jej matka zakúpila dom v časti L. P. W., ale
ona zostala bývať v byte na Sofijskej ulici, v byte svojej babky.

Maloletýječosatýkarozumovejvyspelosti primeranýveku,ješikovný,slabšievýsledkyvšakdosahujez

matematiky, a preto mu matka platí 7 EUR za doučovanie za každú hodinu, niekedy je to aj 4x do týždňa.
Maloletý by mal chodiť na masáže, tie si však vyžadujú ďalšie finančné prostriedky. Matka uviedla, že
zamestnať sa nemôže, pretože celý život, odkedy sa maloletý narodil, je stále s ním, chodila s ním aj
na základnú školu, sedela s ním v lavici a vlastne je maloletému stále k dispozícii, keď ju potrebuje.
Uviedla, že nie je taký zamestnávateľ, ktorý by toleroval to, že keď syn potrebuje jej pomoc, kedykoľvek

by zo zamestnania odišla.

Otec vo svojej výpovedi uviedol, že od januára 2012 založil U..G..C..-Č. G. U..G..C.. a je jediným
konateľom a spoločníkom tejto s.r.o.-čky. Nie je zamestnancom tejto spoločnosti. Táto právnická osoba
sa zaoberá správou a údržbou bytového domu, vlastne sa jedná o dve budovy, ktorých správa sa

takto vykonáva. Za rok 2012 bol príjem tejto s.r.o.-čky nulový, pretože boli pomerne vysoké náklady so
založenímaspočiatočnýmiinvestíciami,takžejehopríjempredstavovalasi300EURvčistom,mesačne.
Ani v roku 2013 sa jeho príjem nezmenil, pretože budovy pomaly chátrajú, starnú a vyžadujú si vyššie
náklady na údržbu. Otec uviedol, že naďalej žije so svojimi rodičmi v spoločnej domácnosti, ktorým
prispieva 100 EUR mesačne. Pokiaľ vyplatil matku dieťaťa sumou 72.500 EUR, bolo to zo sumy, ktorú

mu požičal brat, avšak podmienka bola taká, že podiel na nehnuteľnosti na T. D.. prevedie na neho.

Otec uviedol, že on nevlastní žiadne motorové vozidlo, pokiaľ nejaké používa, tak je to motorové vozidlo
vo vlastníctve majiteľa budov, ktorých správu vykonáva.

Matka s týmto nesúhlasila a uviedla, že podľa nej otec auto má, vozí sa na ňom jeho priateľka.

Otec ďalej uviedol, že maloletého nenavštevuje, pretože pokiaľ o to mal záujem v minulosti, tak mu to
matka neumožňovala, resp. sám prišiel na to, že bude to tak lepšie, keď sa s maloletým stýkať nebude.Ich stretnutia boli stále konfliktné, a preto neudržiavanie styku s dieťaťom považoval za lepšie riešenie.
Uviedol, že v súčasnosti ani nevie, kde matka s dieťaťom býva, pretože ako zistil, na adrese na U. D..,
ktorú matka uvádza ako svoju adresu bydliska sa s dieťaťom nezdržiavajú a podľa neho sa zdržiavajú

v rodinnom dome, ktorý zakúpila jej matka. Opätovne poukázal na vkladnú knižku, na ktorú ukladali
finančné prostriedky pre maloletého a ktorá vkladná knižka zostala u matky. Uviedol, že nemá žiadnu
správu o zdravotnom stave dieťaťa a nevie sa dovolať ani telefonicky na matku, pretože matka svoje
telefónne číslo zrušila, alebo zmenila.

K výpovedi otca matka uviedla, že otec sa celkom bezdôvodne vzdal bytu B. T. D.. Č.. XX P. W., pokiaľ
tento byt previedol na svojho brata a na svojho otca.

Z daňového priznania G. U..G..C.. za r. 2012 vyplýva, že príjmy tejto spoločnosti predstavovali 12.003
EUR a výdavky 11.847, 11 EUR, výsledok hospodárenia pred zdanením 152,92 EUR. Z daňového
priznania tejto spoločnosti za r. 2013 súd zistil, že príjmy v tomto roku predstavovali 12.000 EUR a

výdavky 12.009,42 EUR, výsledok hospodárenia mínus 9,42 EUR.

Z uznesenia Okresného súdu Košice I zo dňa 11.1.2013 č.k. 15C 181/2005 vyplýva, že účastníci konania
uzavreli zmier, ktorý bol súdom schválený a v zmysle ktorého sa výlučným vlastníkom nehnuteľnosti
bytu na T. Č.. XX P. W. stal odporca, t.j. otec navrhovateľa a tento bol povinný zaplatiť matke 72.500

EUR v lehote 7 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

Z výpisu zoznamu vozidiel súd zistil, že matka je vlastníčkou motorového vozidla W. U. od 8.12.2010.

Zo správy R. C. X, W. zo dňa 9.1.2014 vyplýva, že na základe dohody s matkou dieťaťa umožnili jej byť

k dispozícii synovi na celodennom vyučovaní, matka mu pomáha pri presunoch po škole a pri osobnej
hygiene. Žiak bol v októbri 2013 operovaný a po operácii bol na vozíčku. Niekoľkokrát mu prišlo zle aj
počas vyučovania a vtedy ho matka ihneď odviezla domov. Škola dala k dispozícii matke aj miestnosť,
kde sa môže zdržiavať počas vyučovania, nakoľko čakala na chodbe. Matka sa o syna príkladne stará,
učí sa s ním, pomáha mu pri príprave na vyučovanie, komunikuje s vyučujúcimi v prípade potreby.

Matka k správam, týkajúcim sa príjmov spoločnosti G. U..G..C.. uviedla, že je zaujímavé, pokiaľ táto
spoločnosť nemá žiaden zisk, z čoho otec potom žije a pokiaľ má príjem, tak zrejme ho míňa na alkohol
a určite hrá aj automaty, pretože tomu sa oddával, kým žili v spoločnej domácnosti a stávalo sa, že
niekedy prehral aj 12.000,- Sk.

Otec uviedol, že v G. U..G..C.. je jediným konateľom a spoločníkom a jeho príjem predstavuje asi 300
EUR mesačne, je to suma, ktorú si on sám takto vypláca. Viac si dovoliť vyplácať nemôže. Jeho príjmy
zabezpečuje spolupráca pre spoločnosť K. U..G..C.., so spoločnosťou J. X. nemá žiadnu zmluvu o
spolupráci. Matka napriek tomu tvrdila, že otec súd zavádza, okrem iného aj tým, že na verejnom

zasadnutí Okresného súdu Košice I dňa 29.1.2014 mu bol rozhodnutím súdu vrátený vodičský preukaz,
ktorý predtým musel byť zobratý z dôvodu požitia návykovej látky a žiadala, aby súd si túto skutočnosť
overil.

Otec uviedol, že nevie o žiadnom takomto pojednávaní, ktoré by bolo vo vzťahu k nemu vedené.

Súd si vyžiadal správu od J. X., U..G..C.., ako aj od spoločnosti K. U..G..C... U. K. oznámila súdu, že
firme G. U..G..C.. za rok 2013 vyplatila sumu 12.000 EUR, spoločnosť J. X. aj napriek dvom správam
súdu neoznámila, že otcovi tak v roku 2012 ako aj v roku 2013 vyplácala mzdu. Nakoniec sám otec
sa k tomuto príjmu priznal, predložil súdu doklady o svojom príjme v tejto spoločnosti. Z opisu jeho

mzdového listu vyplýva, že za rok 2013 jeho priemerný čistý mesačný príjem predstavoval 144,77 EUR
a za obdobie od januára 2014 do apríla 2014 sumu 206,93 EUR. Takto vlastne bolo preukázané, že
otec skutočne zavádzal súd, pokiaľ tvrdil, že nikde zamestnaný nie je a jedinú činnosť vykonáva ako
konateľ a spoločník G. U..G..C... Nakoniec otec na pojednávaní súdu dňa 6.6.2014 priznal aj to, že vie o
pojednávaní ohľadne vrátenia vodičského preukazu, ktorý mu bol odňatý v januári 2013 z dôvodu jazdy

pod vplyvom alkoholu. Takýto dôkaz však podľa neho nemá žiaden vplyv na prebiehajúce konanie.S týmto tvrdením nesúhlasila matka, pretože podľa nej to súvisí s týmto konaním, pokiaľ otec sa takto
zbavil možnosti používať motorové vozidlo, keď mu bol odňatý vodičský preukaz a vlastne sa tak zbavil
aj možnosti väčšieho príjmu.

Matka na požiadanie súdu predložila listinné dôkazy preukazujúce terajší zdravotný stav maloletého,
ktorý je sledovaný Centrom špeciálno-pedagogického poradenstva
C. S. Č.. XX, W., správa je zo dňa 5.5.2014, správu zo dňa 26.5.2014 od Skolióza s.r.o., Skladná č. 8,
Košice v súvislosti s jeho zdravotným postihnutím, lekársku správu zo dňa 3.3.2014 od Rehabilitačného

centra Harmony Bratislava, lekársku správu zo dňa 7.2.2014 od ortopéda MUDr. Jána Pobeha,
Univerzitná nemocnica nemocnica L. Pasteura v Košiciach, z detskej neurologickej ambulancie zo
dňa 5.2.2014, z imunoalergologickej ambulancie MUDr. Jany Hutkovej zo dňa 14.3.2013 a správu od
rehabilitačnej lekárky dr. Šalamonovej zo dňa 29.4.2014.

Matka uviedla, že maloletý sa začal stravovať v škole a za stravovanie platí asi 25 EUR v mesiaci.

Naďalej poberá peňažný príspevok za opatrovanie maloletého, ktorý v priebehu konania predstavoval
v sume 214,14 až 244,59 EUR mesačne, rodinné prídavky na dieťa vo výške 22,54 až 23,10 EUR
mesačne, štátny príspevok na motorové vozidlo 32,50 až 33,09 EUR mesačne, za opotrebenie
oblečenia, bielizne, šatstva a obuvi, resp. bytového zariadenia 18,06 EUR až 18,39 EUR mesačne. O
poberaní týchto dávok matka predložila súdu listinné dôkazy.

Podľa § 163 ods. 1,2 O.s.p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na
plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre
výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene
pomerov.

Rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských
práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

Podľa ust. § 78 ods. 1,2 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno meniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa

ods. 3 cit. §-u, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa ust. § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho

zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové

pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
predpisu.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti, súd prihliada na to, ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú v spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov u povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.

Pri posudzovaní zmenených pomerov treba prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť
zmenuvýživného.Dôvodomnazmenuvyživovacejpovinnostirodičovjetakázmenaokolnostízaktorýchbolo doteraz výživné určené, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov. Nemôže
sa jednať o obyčajnú zmenu pomerov na strane účastníkov konania, ale o kvalifikovanú, podstatnú
zmenu pomerov. Podľa zaužívanej súdnej praxe u mal. dieťaťa sa takáto zmena pomerov predpokladá

uplynutím troch rokov, prípadne začatím plnenia školskej dochádzky, prechodom medzi jednotlivými
stupňami školského systému, zmenou zdravotného stavu a pod. Nie je žiaduce a prípustné reparovať
právoplatné súdne rozhodnutie pre nepodstatnú zmenu pomerov. Pre zistenie podstatnej zmeny
pomerov súd postupuje stále porovnávaním stavu v čase predchádzajúceho súdneho rozhodnutia so
stavom súčasným.

V prejednávanom prípade takáto podstatná zmena pomerov nastala na strane navrhovateľa tým,
že nastúpil na strednú školu, teda dňom 1.9.2013. Napriek tomu, že matka žiadala zvýšiť výživné
od 19.6.2013 súd dôsledným porovnaním pomerov oproti stavu v čase predchádzajúceho súdneho
rozhodnutiadospelktomuzáveru,ževýdavkynastranemaloletéhosapodstatnenezvýšiliod19.6.2013,
pretože maloletý v tom čase stále navštevoval 2. stupeň ZŠ, jeho zdravotný stav bol v podstate rovnaký.

Maloletý zdravotným postihnutím- detskou mozgovou obrnou trpí od narodenia, teda tie výdavky, ktoré
súvisia s jeho zdravotným stavom, sú trvalé, vysoké a vyžadujú si maximálne úsilie zo strany matky, aj
čo sa týka starostlivosti o maloletého. Tým, že maloletý má sťaženú chôdzu, je pochopiteľné, že matka
je tá, ktorá sa stará o jeho každodenné potreby a keďže poberá aj opatrovateľský príspevok od štátu, je
prirodzené, že poskytuje mu všetku starostlivosť, ktorú maloletý si vyžaduje, teda aj doprevádzanie do

školy, v prípade, že to maloletý potrebuje. Preto je nemiestne zo strany otca tvrdiť, že matka by sa kľudne
mohla zamestnať, mať svoj príjem zo zamestnania a z tohto kryť potreby mal. dieťaťa. S týmto názorom
otca v žiadnom prípade nemožno súhlasiť, najmä za tých okolností, že otec obmedzil plnenie svojich
rodičovských povinností iba na platenie výživného, mimo toho sa vôbec na starostlivosti o maloletého
nepodieľa, nestretáva sa s ním a v podstate ani nepozná, čo obnáša starostlivosť o takto zdravotne

postihnuté dieťa. Preto podľa zváženia súdu je jednoznačné, že potreby navrhovateľa sa od 1.9.2013
podstatne zvýšili, najmä nástupom na strednú školu, ale aj jeho zdravotným stavom, ktorý si vyžadoval
operáciu v mesiaci september 2013 a s tým spojenými zvýšenými výdavkami matky.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadol nielen na odôvodnené potreby navrhovateľa, ale

ajnaschopnosti,možnostiamajetkovépomeryotca, adospelkpresvedčeniu,žesúsplnenépodmienky
pre zvýšenie výživného aj na strane otca navrhovateľa.

Napriek tomu, že otec tvrdil, že nemá z čoho platiť zvýšené výživné, lebo jeho vlastná firma je stratová,
a majetok už nemá žiaden, lebo prevodom bytu na T. D.. P. W. vyrovnal dlh vo vzťahu k svojmu otcovi a

bratovi, resp. vyplatil matke dieťaťa jej podiel v BSM, súd zistil, že otec pred súdom spočiatku nepriznal
svoj príjem v J. X. U..G..C.., kde pracuje na čiastočný úväzok. Dokonca aj tento jeho zamestnávateľ
súdu, aj napriek opakovaným žiadostiam, podával iba obmedzené, skreslené informácie.
Tým, že otec má okrem príjmu z podnikania- ako sám uviedol v sume 300 EUR mesačne ďalší príjem
aj zo zamestnania na čiastočný úväzok, oproti stavu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia sa jeho

príjemzvýšilatátoskutočnosťsamaosebepostačovalapresplneniepodmienoknazvýšenievýživného.
Súd však poukazuje na skutočnosť, že otec dlhú dobu podniká v tej istej oblasti (údržba budov), a
preto sa jeho príjmy v tejto oblasti mohli stabilizovať a pokiaľ aj ním založená spoločnosť s ručením
obmedzeným je stratová, potom je zrejmé, že otec si svoje príjmy a výdaje reguluje tak, aby to bolo pre
neho finančne výhodné. Otec aj v čase poslednej úpravy výživného podnikal v rovnakej oblasti, jeho

príjmy z podnikania boli minimálne, ale súd už vtedy konštatoval, že výpis z priznania k dani z príjmov
fyzických osôb slúži iba na určenie vymeriavacieho základu pre určenie zdravotného, nemocenského
a dôchodkového zabezpečenia, príspevku na poistenie v nezamestnanosti a na uplatnenie nároku na
štátne sociálne dávky a nie je bez ďalšieho dôkazom o príjme povinného rodiča pre rozhodnutie o
výživnom. Preto súd aj v tomto konaní uzatvára, že otec, ako jediný konateľ a spoločník G. U..G..C.. si

vie zabezpečiť svoje príjmy a výdaje tak, aby bol schopný platiť zvýšené výživné pre navrhovateľa.

Zákon o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú povinnosť
(§ 62 ods. 1 a ods. 5 Zákona o rodine) a upravuje, že výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov. Cieľom ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine je zvyšovať mieru rodičovskej zodpovednosti tým,

že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a
prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť
výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie
svojich vlastných potrieb.Súd poukazuje ďalej na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý zaradil majetkové pomery povinného
medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšíril východiská na zisťovanie

tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že
povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje
dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Princíp
potencionality má prednosť pred princípom fakticity, preto pri rozhodovaní o výživnom je potrebné
prihliadnuť k zjavne nevyužitím schopnostiam povinného rodiča. V danom prípade otec ako povinný

rodič majúci mal. dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť, je povinný využitím svojich subjektívnych
vlastností, najmä vzdelania a pracovných skúseností organizovať svoje pracovné aktivity tak, aby mal
reálnu možnosť si riadne plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči mal. dieťaťu.

Pre rozhodnutie, súdu spôsob vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva matky a otca, nemal
žiaden právny význam, pretože táto skutočnosť nemá žiaden vplyv na rozhodovanie o výške výživného.

Vyporiadaním BSM sa usporiadali majetkové pomery medzi rodičmi, otec tým, že sa s matkou vyporiadal
finančne, získal majetok a bolo iba jeho rozhodnutím, ako s týmto majetkom naloží. Súd v tomto
konaní neriešil ani tú otázku, či otec mal dlhy voči vlastnému otcovi resp. bratovi, resp. či splatil tento
dlh prevodom bytu vysokej hodnoty na týchto svojich príbuzných, lebo riešenie tejto otázky by iba
predlžovalo toto konanie a nič by to nemenilo na výsledku tohto konania. Podľa zváženia súdu však

konanie otca odôvodnene vzbudzuje pochybnosti o tom, či nebolo zámerom otca zbaviť sa svojho
majetku pomerne vysokej hodnoty.

Na základe uvedených výsledkov vykonaného dokazovania a zásad pre zvýšenie výživného súd mal za
to, že na strane otca sú vytvorené vhodné podmienky preto, aby bolo možné zvýšiť výživné zo sumy 100

EUR mesačne na sumu 150 EUR mesačne, pretože takéto zvýšenie výživného je odôvodnené fyzickým
vývojom, ale najmä zdravotným postihnutím maloletého, ktoré spôsobuje, že potreby maloletého sú
vyššie ako u zdravých detí v jeho veku. Otec je schopný platiť takéto zvýšené výživné bez ohrozenia
svojich potrieb a domácnosti. Preto súd takéto zvýšenie výživného považoval za primerané.

Vzhľadom na zvýšenie výživného od 1.9.2013 do 30.11.2013, vzniklo otcovi dlžné výživné za obdobie 15
mesiacov po 50 EUR, spolu 750 EUR, ktoré dlžné výživné súd povolil otcovi zaplatiť v dvoch splátkach,
v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p., s prihliadnutím na jeho finančné možnosti, a zároveň mu súd určil
podmienky zročnosti týchto dvoch splátok.

Keďže navrhovateľ žiadal zvýšenie výživného na 200 EUR mesačne od 19.6.2013, súd v prevyšujúcej
časti jeho návrh zamietol ako neodôvodnený.

Výrok o trovách konania do dosiahnutia plnoletosti navrhovateľa vyplýva z ust. § 146 ods. 1 písm. a/
O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak sa konanie mohlo

začať aj bez návrhu.
Po dosiahnutí plnoletosti navrhovateľa, súd rozhodol o trovách konania podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. s
prihliadnutím na polovičný úspech a neúspech účastníkov konania. Plnoletý J. žiadal zvýšenie výživného
o 100 EUR mesačne, súd priznal zvýšenie výživného o 50 EUR. Preto v takom prípade žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba
dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 O.s.p.:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.