Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. jún 2015

Súd: Okresný súd Bánovce n/B
Spisová značka: 4C/131/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3214203745
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Sitáriková
ECLI: ECLI:SK:OSBN:2015:3214203745.4

Uznesenie

Okresný súd Bánovce nad Bebravou v právnej veci navrhovateľa: H. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
Š. XXX/X, XXX XX J. L., proti odporkyni: G. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J., C.. G.. G. U. Z. X. XX,
X F. XXXX-XXX, M. G. H., v konaní o zrušenie výživného na plnoleté dieťa takto

r o z h o d o l :

I. Okresný súd Bánovce nad Bebravou, ako súd Slovenskej republiky, n e m á právomoc konať o návrhu
otca vo veci zrušenia vyživovacej povinnosti voči plnoletej odporkyni G. L..

II. Konanie o návrhu otca s a z a s t a v u j e .

III. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom zo dňa 16.09.2014 domáhal, aby súd zrušil jeho vyživovaciu

povinnosť voči odporkyni, ktorá mu bola určená rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou
sp.zn. 4C/214/2012 zo dňa 21.11.2002 s účinnosťou od 01.09.2014 s tým odôvodnením, že odporkyňa
nadobudla plnoletosť a ukončila štúdium na strednej škole, čím má možnosť sa sama živiť.

Súd po preskúmaní návrhu navrhovateľa a obsahu spisového materiálu sp.zn.4C/131/2014 zistil, že
odporkyňa žije a má trvalé bydlisko v J. a zároveň navštevovala strednú školu v mieste trvalého bydliska

v J..

V zmysle § 103 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov
(ďalej len O.s.p.) kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 prvá veta O.s.p., ak ide o taký nedostatok konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

V občianskoprávnom konaní súd predtým ako začne konať vo veci samej skúma, či sú splnené
procesné podmienky konania a to tak na strane súdu ako aj na strane účastníkov konania. Medzi
základné procesné podmienky konania, ktoré súd obligatórne skúma, je právomoc súdu vo veci konať

a rozhodnúť. V danej veci súd skúmal existenciu tejto procesnej podmienky nielen podľa Občianskeho
súdnehoporiadkualeajpodľaustanoveniačlánku3Nariadenia RadyESč.4/2009z18.decembra2008
o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej
povinnosti pred vydaním Korigenda k nariadeniu Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci,
rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti
(Úradný vestník Európskej únie L131/26, slovenská verzia).

Podľa kapitoly I článok 1 Nariadenia Rady Európskych spoločenstiev č. 4/2009 v členských štátoch je
právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná:1. Toto nariadenie sa vzťahuje na vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu z rodinných vzťahov, príbuzenstva,
manželstva alebo švagrovstva.
2. V tomto nariadení pojem "členský štát" znamená každý členský štát, na ktorý sa toto nariadenie

uplatňuje.

Podľa kapitoly II článok 3 Nariadenia Rady Európskych spoločenstiev č. 4/2009 v znení slovenskej
verzie pred vydaním Korigenda k nariadeniu Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci,
rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti

(Úradný vestník Európskej únie L131/26, slovenská verzia). Na základe uvedeného Korigenda je
správne znenie čl. 3 Nariadenia Rady č. 4/2009 nasledovné:

V členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná:
a) súdu podľa miesta obvyklého pobytu odporcu, alebo
b) súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného, alebo

c) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o osobnom stave, ak vec týkajúca
sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na
štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov, alebo
d) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a
povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto

právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.

Pretože pojem „obvyklý pobyt“ nie je definovaný v žiadnom všeobecne záväznom právnom predpise
platnomnaúzemíSlovenskejrepubliky,rovnakoakoanivžiadnommedzinárodnomdohovorezáväznom
pre Slovenskú republiku, súd pri jeho skúmaní vychádzal z jeho sémantického významu ako aj

skutočností, kde účastníci bývajú, kde pracujú, teda kde sa fakticky prevažne zdržujú. Pojem „obvyklý
pobyt“ je potrebné chápať tak, že mu zodpovedá miesto, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa
do sociálneho a rodinného prostredia. Na tento účel treba vziať do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť,
podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu a presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu
príslušnosťdieťaťa,miestoapodmienkyškolskejdochádzky,jazykovéznalosti,akoajrodinnéasociálne

väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte.

Podľa článku 10 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 v platnom a účinnom znení ak sa začalo konanie na
súde členského štátu vo veci, v ktorej nemá podľa tohto nariadenia právomoc konať, súd aj bez návrhu
vyhlási, že nemá právomoc.

S poukazom na citované platné a účinné znenie čl. 3 a čl. 10 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 a na
to, že navrhovateľ podal návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti k plnoletej odporkyni a nie je v
prejednávanom prípade v postavení odporcu, nie je možné odvodiť právomoc súdu Slovenskej republiky
konať o jeho návrhu vo veci výživného od miesta obvyklého pobytu navrhovateľa v zmysle čl. 3 písm. a)

Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 v platnom a účinnom znení. Keďže predmetom prejednávanej veci je
iba návrh navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti voči plnoletej odporkyni, podľa názoru súdu
nie je daný dôvod pre posudzovanie právomoci súdu podľa čl. 3 písm. c), d) čl. 3 Nariadenia Rady (ES)
č. 4/2009.

V zmysle citovaných ustanovení Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 má vo veciach výživného právomoc
na konanie súd toho členského štátu, kde má osoba výživou oprávnená (čiže v danom prípade plnoletá
odporkyňa) obvyklý pobyt resp. kde má odporca obvyklý pobyt (čiže v danom prípade opäť plnoletá G.
L.). Keďže zo spisového materiálu súd zistil, že odporkyňa žije v J., kde je prihlásená k pobytu a kde v
mieste bydliska odporkyňa navštevovala i strednú školu, možno tak konštatovať, že miestom obvyklého

pobytu tohto účastníka konania je J..

Na základe takto zisteného obvyklého pobytu účastníkov konania ako kritéria rozhodného pre posúdenie
právomoci súdu súd za použitia článku 1 a 3 Nariadenia Rady ES č. 4/2009 pred vydaním Korigenda
k nariadeniu Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a

výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti dospel k záveru, že v danom prípade
nie je daná právomoc súdu Slovenskej republiky konať a rozhodnúť vo veci o návrhu navrhovateľa na
zrušenie vyživovacej povinnosti.Na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou podal navrhovateľ návrh o zrušenie vyživovacej povinnosti
voči odporkyni žijúcej v inom členskom štáte, o ktorom sa ešte nezačalo konať a pretože sa takto začalo
konanie podľa Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 a právomoc konať vo veci nemá Okresný súd Bánovce

nad Bebravou ako súd Slovenskej republiky ale príslušný súd v Portugalsku, súd v zmysle článku 10
nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 vyhlásil aj bez návrhu, že nemá právomoc vo veci konať. Následne
pre tento nedostatok procesnej podmienky konania - ktorý je prekážkou neodstrániteľnou, súd konanie
podľa § 104 ods. 1 O.s.p. zastavil.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., podľa ktorého žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo zastavené.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Bánovce nad Bebravou.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak potrebný počet rovnopisov a príloh účastník nepredloží, súd

vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa osobitného predpisu.