Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. február 2015

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2Er/1752/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6110220775
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriána Magdolenová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6110220775.9

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: EURO CASH s.r.o., so sídlom ČSA 24,
974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 637 301, právne zast.: JUDr. Ondrej Sochor, advokát, Prof. Sáru 44,
974 01 Banská Bystrica proti povinnému: B. L., X.. XX. XX. XXXX, L. R. XXXX/XX, XXX XX L. L., Š. S. R.,
na vymoženie pohľadávky vo výške 2 469,88 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnou exekútorkou
JUDr. Máriou Hlavňovou, so sídlom Exekútorského úradu Hlavná 115, 040 01 Košice, pod sp. zn. EX

1104/10, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu vyhlasuje za neprípustnú a zastavuje ju.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej na vymoženie pohľadávky vo výške 2
469,88 Eur s príslušenstvom, a to na základe notárskej zápisnice, notára E.. B. L., Notársky úrad
Skuteckého 16, Banská Bystrica č.k. X. XXX/XXXX, X. XXXXX/XXXX, X. XXXXX/XXXX B. G. XX. XX.

XXXX.

Poverením č. 5601 061164 * zo dňa 14. 10. 2010 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním
exekúcie súdneho exekútora JUDr. Máriu Hlavňovú, so sídlom Exekútorského úradu Pribinová 8 (t.č.
Hlavná 115), 040 01 Košice, ktorý ju vedie pod sp. zn. 1104/10.

Tunajší súd uznesením č.k. 2Er/1752/2010- 179 zo dňa 24. 06. 2013 zastavil exekúciu v časti istiny
vymáhanej pohľadávky vo výške 1 261,37 Eur a jej príslušenstva vo výške 1 048,44 Eur. Súd návrh
povinnej na zastavenie exekúcie vo zvyšnej časti zamietol. A súd tiež zamietol návrh povinnej na odklad
exekúcie. Proti vyššie uvádzanému uzneseniu sa povinná odvolala. Krajský súd v Banskej Bystrici
uznesením č.k. 1CoE/55/2014-264 zo dňa 10. 06. 2014, právoplatným dňa 01. 08. 2014, uznesenie
Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2Er/1752/2010- 179 zo dňa 24. 06. 2013 zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie. Krajský súd v Banskej Bystrici skonštatoval, že okresný súd pri rozhodovaní vo
veci nedostatočne preskúmal formálnu a materiálnu vykonateľnosť predloženej notárskej zápisnice.
Poukázal na to, že priamo zo zmluvy o úvere vyplývalo, že peňažné prostriedky podľa zmluvy mali byť
povinnej vyplatené až po predložení notárskej zápisnice ako zabezpečovacieho úveru. Okresnému súdu
Banská Bystrica dal odvolací súd za úlohu vyrovnať sa s otázkou materiálnej vykonateľnosti predloženej
notárskej zápisnice, t.j. ustáliť moment prevzatia peňažných prostriedkov povinnou podľa zmluvy o úvere

a zohľadniť tvrdenia povinnej týkajúce sa prevzatia peňazí a listinné dôkazy predložené oprávneným.

Tunajší súd vykonal dňa 18. 12. 2014 o 9.10 hodine na Okresnom súde Banská Bystrica výsluch
účastníkov konania a svedka E. H., X.. XX. XX. XXXX, L. Č. C. XXX/XX, XXX XX L. L.. Súd pristúpil
k výsluchu svedka E. H., ktorý bol poučený podľa § 126 ods. 1,2,3 OSP a k veci uviedol nasledovné:
Finančné prostriedky boli odovzdané podľa pravidiel obchodnej spoločnosti EURO CASH, s.r.o., čiže po

spísaní notárskej zápisnice. Pre značný odstup času si svedok konkrétne dátumy ani miesto odovzdania
finančných prostriedkov nepamätá. Na otázku súdu z kade boli vyberané finančné prostriedky pre paniL. za účelom poskytnutia úveru svedok odpovedá, že podľa jeho vedomia mala obchodná spoločnosť
EURO CASH účet vedený len v V. L., J. L. L.. Praxou obchodnej spoločnosti však bolo aj priame
nakladanie s hotovosťou. Na základe toho teda nevedel presne uviesť, či všetky finančné prostriedky,

t.j. celá suma 38 000 Sk boli vyberané z bankového účtu. K výdavkovému pokladničnému dokladu
nachádzajúceho sa v exekučnom spise 2Er/1752/2010 na č.l. 253 sa svedok vyjadril nasledovne:
"Razítko" obchodnej spoločnosti EURO CASH, s.r.o. som spoznal, rovnako aj môj vlastnoručný podpis
za jeho vyhotovenie. K dátumu na výdavkovom pokladničnom doklade sa vyjadriť neviem. Výdavkový
pokladničný doklad nemá číslo, nakoľko v tom čase podľa môjho názoru, ho mať nemusel. Obchodná

spoločnosťmalasvojuúčtovníčku,ktoráhotammaladopísať.Čosatýkačlánku1ods.1písm.d)Zmluvy
o úvere č. XXX/XX zo dňa 31.10.2006, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou notárskej zápisnice uvádzam,
že ja osobne som články zmluvy pri poskytovaní úverov dodržiaval. Následne bol vypočutý účastník
konania - povinná B. L., ktorá bola poučená podľa § 131 os. 1,2 OSP a k veci uviedla nasledovné: Hneď
po podpísaní notárskej zápisnice som s pánom H. išla do pobočky V. L., C..R.., X. R. X, kde za mojej
účasti pán H. vybral z účtu hotovosť vo výške 38 000 Sk. Pracovníčka V. L., C..R.. finančnú hotovosť

uložila do obálky banky, odovzdala ju pánovi H. C. J. H. obálku hneď pri okienku odovzdal mne. Situácia
sa udiala, ešte raz zdôrazňujem, po podpise notárskej zápisnice dňa 07. 11. 2006. Zároveň žiadam súd
aby zabezpečil kamerový dôkaz z výberu resp. výpis pohybov z daného dňa pod údajmi pána H. Y. V.
L.. Následne predstúpil právny zástupca oprávneného JUDr. Ondrej Sochor, ktorý bol poučený podľa
§ 131 os. 1,2 OSP, do spisu založil fotokópiu pohybov obchodnej spoločnosti EURO CASH, s.r.o. za

obdobie od 05.11.2006 do 09.11.2006, A.: R., k veci nemal čo uviesť. Následne súd vyzval svedka a
účastníkov konania, či si chcú navzájom položiť otázky. Otázky smerovali na svedka, aby sa vyjadril
k času odovzdania finančných prostriedkov povinnej, na čo svedok uvádzal, že si pamätá takmer na
100 %, že finančné prostriedky boli odovzdané po spísaní notárskej zápisnice, svedok tiež priznal, že
oprávnený mal v tom čase vedené viaceré bankové účty. Zápisnica z výsluchu svedka a účastníkov

konania bola skončená o 10.05 hodine.

Súd tiež vyzval V. L., C..R.. R. R. P. X.. X, XXX XX L., A.: XX XXX XXX C. K. C. J. V. L., C..R.. L.
L., X. R. X, XXX XX L. L., aby súdu oznámili, či oprávnený a E. H., X.. XX. XX. XXXX mali u nich v
čase od 25. 10. 2006 do 12. 11. 2006 vedený bankový účet a ak áno, či v tomto rozhodnom období bol

urobený výber hotovosti vo výške 38 000,00 Sk. Obe banky vo svojich odpovediach na žiadosť súdu
zhodne tvrdili, že aj oprávnený aj fyzická osoba E. H. mali vedené v rozhodnom období bankové účty
v V. L., C..R.., avšak výber uvádzanej hotovosti nepotvrdil ani jeden predložený výpis z účtu. Súd však
poukazuje na výpoveď svedka E. H. zo dňa 18. 12. 2014, kde uviedol, že praxou obchodnej spoločnosti
- oprávneného bolo aj priame nakladanie s hotovosťou, na základe čoho teda nevedel presne určiť, či

všetky finančné prostriedky, t.j. celá sumu vo výške 38 000,00 Sk boli vyberané z bankového účtu a
odovzdané povinnej. Súd má za to, že nepreukázaný výber predmetnej hotovosti z bankového účtu V.
L., C..R.. pre daný prípad nie je nosným dôkazom, nakoľko svedok - odovzdávateľ finančnej hotovosti
uviedol, že oprávnený nakladal aj s hotovosťou a preto nie je vylúčené, že finančné prostriedky alebo
ich časť boli odovzdané z peňažných prostriedkov neuložených na bankovom účte.

Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok") exekúciu zastaví súd
na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlási za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Predpokladom na vedenie exekúcie voči dlžníkovi je exekučný titul (§ 41 Exekučného poriadku).
Exekučným titulom je iba také rozhodnutie (resp. iný titul), ktoré je vykonateľné (materiálne a formálne).

V tomto rozsahu pritom môže exekučný súd skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania
(t.j. v každom štádiu konania na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že
nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti, súd exekúciu zastaví.

Z obsahu spisového materiálu mal súd za preukázané, že exekučným titulom v konkrétnej exekúcii je

notárska zápisnica napísaná dňa 07. 11. 2006, notárom E.. B. L., so sídlom Banskej Bystrici, Skuteckého
16, pod č. X. XXX/XXXX, X. XXXXX/XXXX, X. XXXXX/XXXX (ďalej len "notárska zápisnica"), ktorá
obsahuje vyhlásenie povinnej osoby o súhlase s exekúciou podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, že
dňa 31. 10. 2006, uzavreli s oprávneným, ako veriteľom Zmluvu o úvere č. 111/06 (ďalej len "zmluvao úvere"), ktorá je neoddeliteľnou prílohou tejto notárskej zápisnice. Podľa zmluvy o úvere sa veriteľ
zaviazal poskytnúť dlžníkovi finančný úver vo výške 38.000,- Sk pri dodržaní zmluvných podmienok.
Dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi z poskytnutých peňažných prostriedkov úroky vo výške 2,5 % p.m.

a zaviazal sa poskytnutý úver s dohodnutým úrokom splatiť v zmysle splátkového kalendára, ktorý tvorí
prílohuč.1kzmluveoúvere.Splatnosťúverujedohodnutána60mesiacovododňaposkytnutia,tedado
30.10.2011.Povinnáosobavyhlasuje,žeuznávasvojzáväzokzhoreuvedenejzmluvyvplnomrozsahu
čo do dôvodu a výšky. Vyhlásila tiež, že ak dôjde zo strany oprávnenej osoby k plneniu na základe
zmluvy o úvere súhlasí s tým, aby sa v prípade neplnenia záväzku z tejto zmluvy za podmienok v nej

uvedených, táto notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre výkon rozhodnutia podľa § 41 ods.
2 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov, a to na všetok majetok.

Podľa 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená
osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici

s vykonateľnosťou súhlasila.

Nevyhnutným predpokladom notárskej zápisnice ako spôsobilého exekučného titulu, rovnako ako pri
ostatných exekučných tituloch podľa príslušných ustanovení Exekučného poriadku, je jej formálna a
materiálna vykonateľnosť. Formálna stránka vykonateľnosti v danom prípade spočíva v dodržaní formy

notárskej zápisnice tak, ako ju upravuje § 47 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti
(Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a materiálna stránka spočíva v dodržaní obsahových
náležitostí predpísaných ustanovením § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého nevyhnutnými
náležitosťami notárskej zápisnice ako exekučného titulu sú vyznačenie oprávnenej a povinnej osoby,
právny dôvod, predmet a čas plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou. Hoci notárska

zápisnica podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku je procesnoprávnym inštitútom, nadväzuje tento
inštitút na hmotnoprávny základ.

Notárska zápisnica, okrem toho, že je verejnou listinou, za splnenia zákonných podmienok môže
byť aj exekučným titulom. Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na

podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená
osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej
zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Právnym záväzkom je súkromnoprávny záväzok, ktorý v čase
spísania notárskej zápisnice už existuje, a povinná osoba v notárskej zápisnici súhlasí s jeho
vykonateľnosťou, alebo záväzok je obsahom notárskej zápisnice, ktorá je zároveň exekučným titulom.

Právnym dôvodom sa rozumie právny titul, na základe ktorého existuje právny záväzok. Najčastejšie
je ním zmluva. Oprávnená a povinná osoba musí byť označená spôsobom zodpovedajúcim označeniu
podľa Exekučného poriadku a podľa Notárskeho poriadku. Na označenie oprávnenej osoby, ktorá
nie je účastníkom notárskej zápisnice, nemožno striktne vzťahovať to, čo sa vzťahuje na účastníkov,
avšak oprávnená osoba musí byť označená nezameniteľným spôsobom. Predmet plnenia, ktorým

je predmet záväzkovoprávneho vzťahu, musí byť presne označený. V notárskej zápisnici môže byť
uvedený čas plnenia, ktorý už uplynul, alebo ešte len nastane v budúcnosti. S tým súvisí vykonateľnosť
notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Súhlas povinného s vykonateľnosťou je náležitosťou
notárskej zápisnice, na základe ktorej sa zápisnica stáva exekučným titulom. Ide o jednostranný právny
úkon povinného, ktorý nemôže byť dodatočne odvolaný. Vyhlásenie povinnej osoby, ktorým súhlasí

s vykonateľnosťou, má za následok vykonateľnosť notárskej zápisnice, ktorá nastáva uplynutím času
plnenia uvedeným v notárskej zápisnici, alebo v prípade, ak čas plnenia uplynul pred spísaním notárskej
zápisnice, dňom spísania notárskej zápisnice, v ktorej je uvedený súhlas s vykonateľnosťou.

Podľa § 558 prvej vety zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej

len "Občiansky zákonník") ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky,
predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť
až v budúcnosti je neplatná.Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Pri uznaní dlhu ide o jeden zo spôsobov zabezpečenia záväzku, pričom z hľadiska teórie o právnych
úkonoch ide o jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi. Tento právny úkon musí pritom
okrem všeobecných náležitostí pre právne úkony spĺňať aj ďalšie požiadavky - musí byť z neho zrejmý
dôvod (kauza) vzniku pohľadávky, musí v ňom byť presne určená výška pohľadávky a napokon musí
obsahovať aj prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Zákon tak za podstatnú náležitosť uznania dlhu považuje

jeho "určitosť", pričom tento pojem treba chápať tak, že nevyhnutnými zložkami jeho charakteristiky
sú jednak dôvod a jednak výška dlhu. Uznanie dlhu je však možné urobiť až po tom, čo dlh vznikol,
spravidla, keď sa stal splatným.

Obsahom exekučného titulu je uznanie dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka. Uznať dlh je právom
povinnej osoby, ktoré sa v budúcnosti môže realizovať, ale nemusí. Záleží to od rôznych okolností,

ktoré nastanú až v budúcnosti. Podľa znenia kogentného ustanovenia § 574 Občianskeho zákonníka
nie je prípustné, aby sa niekto vzdal práva, ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti. Právo, ktoré môže
v budúcnosti vzniknúť, je právom, ktoré v čase uzavretia dohody nie je ešte známe a nemožno s ním
disponovať. Notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti predstavuje podľa jej zmyslu a významu
vyjadrenie zmieru medzi veriteľom a dlžníkom pred notárom, o ich vzájomných právach a povinnostiach

cestou exekúcie bez toho, aby oprávnený musel mať iný exekučný titul. Vyhlásenie povinného o uznaní
dlhu v notárskej zápisnici však vzniklo dňa 07. 11. 2006, t.j. po uzavretí Zmluvy o úvere zo dňa 31.
10. 2006, teda v čase, keď dlh neexistoval (existoval len záväzok povinného po uplynutí dohodnutej
doby poskytnuté finančné prostriedky vrátiť). Do budúcna bolo možné len predpokladať, že by mohol dlh
vzniknúť (v prípade ak by povinná osoba po uplynutí dohodnutej doby poskytnuté finančné prostriedky

nevrátila), nebolo však určité či vznikne, ani v akej výške vznikne. Súd tiež poukazuje na čl. I. ods.
1 d) Zmluvy o úvere č. XXX/XX, kde je stanovené, že zmluvné strany sa dohodli, že veriteľ vyplatí
dlžníkovi finančné prostriedky až po predložení dlžníkom originálu dokladu preukazujúceho, že došlo k
zabezpečeniu veriteľom poskytnutých finančných prostriedkov predmetom zabezpečenia dohodnutým
zmluvnými stranami. V zmluve je tiež uvedené, že termín poskytnutia peňažných prostriedkov môže byť

odložený z dôvodu nezabezpečenia úveru. Vyššie uvádzaný článok zmluvy o úvere potvrdzuje svojou
výpoveďou aj vypočutý svedok E. H., ktorého výpoveď vzal pri rozhodovaní súd do úvahy. Súd má teda
jasne preukázané, že povinná v notárskej zápisnici uznala dlh čo do výšky a dôvodu, ktorý v čase jeho
uznávania ešte neexistoval. Ak v čase spísania notárskej zápisnice neexistoval dlh a nebola známa ani
jeho výška v tomto čase, nemohla povinná realizovať právo dlh uznať. Dlh povinnej v notárskej zápisnici,

teda predmet plnenia tak, ako je uvedený v notárskej zápisnici, nie je dostatočne určitý, nakoľko v čase
jeho uznania nebolo zrejmé, či vôbec a v akom rozsahu bude povinná so splnením svojho záväzku
v omeškaní. Predmet plnenia bol neurčitý (neurčiteľný), pretože ak by aj dlh vznikol, mohol vzniknúť
v akejkoľvek výške v prípade, ak by povinná osoba nevrátila peňažné prostriedky v určenej výške. Z
uvedeného vyplýva, že exekučné konanie je vedené na základe notárskej zápisnice, ktorej obsahom

je právny úkon uznanie budúceho dlhu (nie zmluva o úvere), o ktorom v čase uznania nebolo zrejmé,
či vôbec vznikne, ak vznikne tak nebolo určité (určiteľné) v akej výške skutočne vznikne. Podľa vyššie
citovaného ustanovenia § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka kogentnej povahy je teda neprípustné,
aby sa niekto vzdal práva (v tomto prípade práva uznať dlh čo do dôvodu a výšky), ktoré môže vzniknúť
až v budúcnosti. Takáto dohoda o uznaní dlhu je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 39

Občianskeho zákonníka, preto je neplatným aj v prípade, ak je urobený v kvalifikovanej forme - notárskej
zápisnice. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí voči každému,
pričomsúdnaňuprihliadaajbeznávrhu(exoffo).Absolútnaneplatnosťsanemôženapraviťdodatočným
schválením a nemôže byť konvalidovaná ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti.

Nakoľko právny úkon - dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti - je
absolútne neplatný právny úkon, povinná osoba nemohla svojím úkonom v notárskej zápisnici jednak
platne uznať čo dôvodu a výšky dlh, ktorý v čase spísania notárskej zápisnice neexistoval, pričom išlo
o dlh budúci, v čase uznania ktorého nebolo zrejmé, či vôbec vznikne, a ak vznikne, v akej výške; ale
ani súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Preto notárska zápisnica, ktorej obsahom je takýto

právny úkon, je od počiatku nespôsobilým exekučným titulom.

O trovách exekúcie rozhodne súd po právoplatnosti tohto uznesenia.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd
BanskáBystricapísomnevštyrochvyhotoveniach(§202ods.2OSPvspojenís§58ods.5Exekučného

poriadku). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ,
môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého
stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4
OSP).

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), musí byť podpísané a
datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie
na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri
odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.