Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 8. jún 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 10C/4/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714214570
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6714214570.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci navrhovateľa
Generali Poisťovňa a.s., Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 35 709 332, zast. JUDr.
RadkomPetruňom,advokátom,Tehelná189,96001ZvolenprotiodporcoviDODOTOUR,s.r.o.,Andreja
Sládkoviča 9, 960 01 Zvolen, IČO: 44 554 401 o zaplatenie 478,42 € s prísl., rozsudkom na základe
uznania nároku, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 478,42 € spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,5% ročne zo sumy 478,42 € od 17.07.2013 do zaplatenia a nahradiť navrhovateľovi trovy konania
vo výške 78,41 €, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh v sume
28,50 € a z trov právneho zastúpenia v sume 49,91 €, a to všetko v pravidelných mesačných
splátkach po l00 €, pričom prvá splátka bude splatná k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, v
ktorom nadobudne právoplatnosť tento rozsudok a ďalšie splátky budú splatné vždy k poslednému dňu
príslušného kalendárneho mesiaca.

V prípade, ak odporca nezaplatí čo i len jednu splátku riadne a včas, stáva sa splatným celý dlh.

o d ô v o d n e n i e :

Predmetom konania bol návrh navrhovateľa, ktorý sa domáhal toho, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť
mu sumu 478,42 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 478,42 € od 17.07.2013
do zaplatenia a trovy konania.
Svoj návrh navrhovateľ zdôvodnil tým, že s odporcom uzavrel poistnú zmluvu č.2403941723 zo
dňa l6.7.2013-havarijné poistenie AUTOPRIMA ( ďalej len „ poistná zmluva“), na základe ktorej bol

navrhovateľ ako poistiteľ povinný poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie v prípade vzniku poistnej
udalosti a odporca ako poistník bol povinný platiť poistné po zohľadnení bonusu v sume 2080,10€.
Zároveň však navrhovateľ poskytol odporcovi ďalšiu výhodu spočívajúcu v zľave na poistné vo výške 8%
z ročného poistného po zohľadnení bonusu. Ide o tzv. zľavu za Scoring. Poistným obdobím je l2 po sebe
nasledujúcich mesiacov (poistný rok). V zmysle predmetnej poistnej zmluvy sa bežné poistné malo platiť
v štvrťročných splátkach k l6.dňu mesiaca júl, október, január a apríl príslušného poistného obdobia.
Nezaplatením čo i len jednej splátky poistného sa dňom nezaplatenia splátky stáva splatné celé ročné

poistné. Začiatok poistenia bol stanovený od l6.7.2013 na neurčito. Odporca neuhradil poistné ani za
prvé poistné obdobie od l6.7.2013 do l5.7.2014. V zmysle § 801 ods.1 OZ zaniklo poistenie v dôsledku
nezaplatenia poistného za prvé poistné obdobie do 3 mesiacov odo dňa jeho splatnosti t.j. l6.7.2013. V
zmysle ustanovenia § 803 ods.1 OZ má navrhovateľ právo na poistné za obdobie do zániku poistenia
t.j. od l6.7.2013 do l6.l0.2013 vo výške 478,42 €. Pokiaľ ide o uplatnený úrok z omeškania poukázal
navrhovateľ na ustanovenie § 517 ods.2 OZ.

Na návrh vydal súd dňa 18.11.2014 platobný rozkaz, sp.zn. 17Ro/224/2014-21, ktorý bol odporcovi
doručený dňa 22.12.2014, a proti ktorému podal odporca odpor, ktorý bol na tunajší súd doručený dňa5.l.2015 ( zásielka prevzatá na poštovú prepravu podľa pripojenej obálky dňa 2.l.2015), v ktorom uviedol,
že poistnú zmluvu o havarijnom poistení s nikým konateľka fy odporcu neuzatvárala, ani nepodpisovala.

Súd nariadil pojednávanie v predmetnej veci na deň 8.6.2015, na ktoré sa nedostavil navrhovateľ,
ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Dostavil sa právny
zástupca navrhovateľa, ktorého súd na pojednávanie nepredvolával, nakoľko plnomocenstvo bolo
súdu predložené až na tomto pojednávaní s tým, že právny zástupca navrhovateľa súhlasil, aby súd
napriek tomu pojednával. Odporca mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas

a na pojednávanie sa prostredníctvom svojej konateľky dostavil. Súd postupoval podľa ustanovenia
§ 101 ods.2 O.s.p., vec na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol, pričom na tomto pojednávaní
odporca prostredníctvom svojho štatutárneho zástupcu v rámci svojho výsluchu uznal nárok uplatnený
v žalobnom návrhu a zároveň sa zaviazal tento dlh zaplatiť v splátkach v súdom určenej výške.

Podľa ustanovenia § 153a ods.1 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len „ O.s.p.“), ak počas konania

žalovaný uzná pred súdom nárok uplatnený žalobou alebo jeho základ, alebo ak sa žalobca vzdá pred
súdom svojho nároku, súd rozhodne rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku.
Podľa § l57 ods.4 O.s.p. v odôvodnení rozsudku podľa § 114 ods.5 , § 153a ods.1 a § 153b ods.1 O.s.p.
uvedie súd iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorého rozhodol.

Vzhľadom k vyššie uvedenému súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, a
to podľa nasledujúcich ustanovení Občianskeho zákonníka, nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a Občianskeho súdneho poriadku.

Podľa § 801 ods.1 Občianskeho zákonníka ( ďalej len „ OZ“) poistenie zanikne aj tak, že poistné za prvé
poistné obdobie alebo jednorázové poistné nebolo zaplatené do 3 mesiacov odo dňa jeho splatnosti.
Podľa § 803 ods.1 OZ poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku poistenia.
Podľa§20ods.1OZprávneúkonyprávnickejosobyvovšetkýchveciachrobiatí,ktorísúnatooprávnení

zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány).
Podľa § 20 ods.2 OZ za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej pracovníci alebo členovia,
pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby, alebo je to vzhľadom na ich pracovné
zaradenie obvyklé. Ak tieto osoby prekročia svoje oprávnenie, vznikajú práva a povinnosti právnickej
osobe, len pokiaľ sa právny úkon týka predmetu činnosti právnickej osoby a len vtedy, ak ide o

prekročenie, o ktorom druhý účastník nemohol vedieť.
Podľa § 5l7 ods.1 veta prvá OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 5l7 ods.2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa §3 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 160 ods.1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže

vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Podľa § 142 ods.1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods.1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do 3 pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 149 ods.1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Navrhovateľ si uplatnil náhradu trov konania v žalobnom návrhu zo dňa 11.9.2014, ktorý bol tunajšiemu
súdu doručený dňa 10.10.2014. Dňa 9.6.2015 bolo na tunajší súd doručené vyčíslenie trov konania
navrhovateľa, ktorý prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyčíslil trovy právneho zastúpenia vovýške 99,82 € pozostávajúce z dvoch úkonov právnej služby -prevzatie a príprava zo dňa l4.5.2015 a
účasť na pojednávaní dňa 8.6.2015 každý vo výške 33,20 € vrátane 2 režijných paušálov, každý vo výške
8,39 €, všetko zvýšené o 20% DPH a okrem toho žiadal priznať aj náhradu trov konania za zaplatený

súdny poplatok vo výške 28,50 €.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení Občianskeho
súdnehoporiadku.Nakoľkonavrhovateľbolvkonaníúspešnývcelomrozsahupodanéhonávrhu,malby
v zásade nárok na náhradu trov konania v plnej výške. Navrhovateľovi vznikli trovy konania zaplatením
súdneho poplatku za návrh vo výške 28,50 €, ktorý uhradil na výzvu súdu na jeho účet. Pri určení trov

právneho zastúpenia súd vychádzal z tarifnej hodnoty úkonu vo výške 478,42 € pre určenie základnej
sadzby tarifnej odmeny. Pri tejto sume základná sadzba tarifnej odmeny predstavuje 33,20 € podľa
§ 10 ods.1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č.655/2004 o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb ( ďalej len „ vyhláška“). Trovy právneho zastúpenia navrhovateľa
predstavujú za 2 úkony právnej služby :
1./ prevzatie a príprava zastúpenia podľa § 13a ods.1 písm.a) vyhlášky vo výške 33,20 € a náhrada

podľa § 16 ods.3 vyhlášky vo výške 8,39 €,
2./ zastúpenie na pojednávaní dňa 8.6.2015 podľa § 13a ods.1 písm.d) vyhlášky vo výške 33,20 € a
náhrada podľa § 16 ods.3 vyhlášky vo výške 8,39 €, všetko zvýšené o 20% DPH vo výške l6,64 € ,
keďže právny zástupca navrhovateľa preukázal osvedčením o registrácii pre daň z pridanej hodnoty,
že je platiteľom DPH.

Na základe vyššie uvedeného teda navrhovateľovi vznikli trovy právneho zastúpenia vo výške 99,82
€ s tým, že súd navrhovateľovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia len vo výške 49,91 €, teda
trovy právneho zastúpenia znížil na polovicu s odkazom na účelnosť vynaložených trov konania v
zmysle citovaného ustanovenia § 142 ods.1 O.s.p. s tým, že súd nespochybňuje právo každého občana,
resp. právnickej osoby dať sa zastúpiť v konaní advokátom, avšak inou otázkou je otázka priznania

náhrady trov právneho zastúpenia za takéto zastupovanie. Súd totiž v tejto súvislosti poukazuje na fakt,
že žalobný návrh bol vypracovaný samotným navrhovateľom, konkrétne jeho zamestnankyňou Mgr.
GabrielouSzabovou,právničkouarovnakotakajpísomnevyjadreniekodporuodporcuzodňa5.2.2015.
K udeleniu plnomocenstva pre právneho zástupcu navrhovateľa došlo až l4.5.2015 t.j. v štádiu, keď
bola zo strany samotného navrhovateľa zadefinovaná procesná obrana navrhovateľa voči tvrdeniam

odporcu v podanom odpore. Tieto skutočnosti potvrdzuje aj fakt, že právny zástupca navrhovateľa na
predmetnom pojednávaní sa v celom rozsahu pridržal len podaného žalobného návrhu, resp. vyjadrenia
navrhovateľa zo dňa 5.2.2015 a nad rámec toho neuviedol žiadne ďalšie relevantné skutočnosti.
Pri rozhodovaní o náhrade trov konania musí mať súd na zreteli na prvom mieste splnenie kritéria
účelnosti ich vynaloženia. Účastníkovi konania možno priznať len náhradu tých trov konania, ktoré

boli vynaložené účelne. Účelnosť súd posudzuje z hľadiska efektívnosti vykonania konkrétneho úkonu
právnej služby, t.j., či vykonanie konkrétneho úkonu bolo potrebné na účinné uplatnenie oprávnení, resp.
povinností účastníka. Účelnosť je tiež potrebné posudzovať aj z hľadiska subjektu, ktorému bola právna
pomocposkytnutá,t.j.,čiúčastníkodbornúprávnupomocadvokátaskutočnepotrebuje,resp.potreboval
vzhľadom na povahu a obsah konkrétnych procesných úkonov vykonaných v rámci konania. Nárok

advokáta na odmenu za úkony právnej služby vymenované vo vyhláške Ministerstva spravodlivosti
SR č.655/2004 Z.z. nie je možné stotožniť s právom úspešného účastníka konania na náhradu trov
konania v tom zmysle, že úspešný účastník konania má vždy a za každých okolností právo na náhradu
trov za všetky úkony advokáta, ktoré je možné podradiť pod niektorý úkon uvedený v ustanovení §
13a vyhlášky. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania totiž súd v zmysle ustanovenia § 142 ods.1

O.s.p. posudzuje účelnosť jednotlivých úkonov advokáta v konaní, pričom môže dôjsť k záveru, že
napriek tomu, že daný úkon v zmysle vyhlášky advokát skutočne vykonal, súd takýto úkon nebude
považovať za účelný pre uplatňovanie a bránenie práva účastníka a následne účastníkovi neprizná
náhradu trov za tento úkon. Inak povedané, Občiansky súdny poriadok ponecháva otázku trov konania,
vrátane posúdenia ich účelnosti, úvahe súdov a tie v jednotlivých posudzovaných veciach prihliadajú

ku konkrétnym okolnostiam prípadu ( porovnaj nález Ústavného súdu ČR sp.zn. I.ÚS 988/2012 zo dňa
25.7.2012, resp. nález Ústavného súdu ČR II.ÚS 736/12 zo dňa 2.10.2013).
Súdpretopriznalnavrhovateľovilennáhraduzazaplatenýsúdnypoplatokzapodanýnávrhvcelejvýške,
pretože bez jeho zaplatenia a splnenia si poplatkovej povinnosti by súdne konanie nemohlo prebehnúť,
čím by navrhovateľovi bolo upreté právo na súdny proces, čiže právo navrhovateľa domáhať sa ochrany

svojho práva na súde, a pokiaľ ide o náhradu trov právneho zastúpenia, tam súd priznal túto náhradu
len v pomernej časti.Poučenie:

Proti rozsudku vydanému na základe uznania nároku nie je prípustné odvolanie, okrem prípadov
odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, alebo z

dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Vo vyššie uvedených prípadoch a proti výroku o trovách konania možno podať odvolanie do l5 dní
odo dňa doručenia tohto rozsudku, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici,
písomne v 2 vyhotoveniach ( § 204 ods.1 prvá veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis

s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát

8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej

3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.)